Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/70/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200006
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:1022200006.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského v právnej veci žalobcu: Bayerische Motoren Werke Aktiengesellschaft, Petuelring 130,
80 809 München, Nemecko, DIČ: 4120035381, zastúpený advokátskou kanceláriou KPMG Legal s.r.o.,
so sídlom: Dvořákovo nábrežie 10, 811 02 Bratislava, IČO: 47 23 8 623, proti žalovanému (sťažovateľ):
Daňový úrad Bratislava, Ševčenkova 32, 850 00 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti oznámenia
žalovaného č. 102034088/2021 zo dňa 27.10.2021, v konaní o kasačnej sťažnosti žalovaného proti
rozsudku Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/2/2022-79 zo dňa 15. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Bratislave č. k. BA-1S/2/2022-79 zo dňa 15. mája 2025 sa zrušuje a vec
sa vracia Správnemu súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Bratislave (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. BA- 1S/2/2022- 79 zo dňa 15. mája
2025 (ďalej aj ako „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 191 ods. 1 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zrušil oznámenie žalovaného
102034088/2021 zo dňa 27.10.2021 (ďalej ako „napadnuté oznámenie“), ktorým žalobcovi oznámil, že

dňa 21.10.2021 mu podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o DPH“) zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie apríl 2021 s poukazom na to, že žalobca ako daňový subjekt neumožnil vykonanie
daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, konkrétne tým, že nepredložil požadované
doklady. O trovách konania rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP tak, úspešnému žalobcovi priznal nárok
na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu.
2.Správnysúdsavodôvodnenínapadnutéhorozsudkunajskôrzaoberalotázkouprípustnostiprieskumu

napadnutého oznámenia v správnom súdnom konaní a dospel k záveru, že postupom žalovaného a
následne ním vydaným opatrením došlo k odňatiu práva žalobcu na priznanie nadmerného odpočtu,
teda došlo k priamemu zásahu do práv žalobcu zásadným spôsobom, preto napadnuté opatrenie spĺňa
zákonom stanovené definičné znaky podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a je preskúmateľné v správnom
súdnom konaní.
3. Správny súd ako dôvodnú vyhodnotil námietku žalobcu ohľadne nepreskúmateľnosti napadnutého
oznámenia žalovaného pre nedostatok odôvodnenia. Podľa správneho súdu z odôvodnenia

napadnutého oznámenia žalovaného nevyplýva, akým spôsobom sa vysporiadal s otázkou nevrátenia
uplatneného nadmerného odpočtu v lehote podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH. Táto otázka má pritom
zásadný dopad na posúdenie existencie dôvodov pre aplikáciu ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH,ktoré pre zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH predpokladá, že daňový subjekt neumožní
vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia.
4. Podľa správneho súdu, argumentácia žalovaného vo vzťahu k dôvodom nevrátenia uplatneného

odpočtu do 30 dní od uplynutia lehoty na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie apríl 2021
sa nachádza až v jeho vyjadreniach podávaných v priebehu konania pred súdom a nenachádza sa v
napadnutom oznámení, resp. nie je zachytená v žiadnom procesnom úkone žalovaného. Súd bol toho
názoru, že v opatrení absentujú aj dôvody, pre ktoré nebolo umožnené zo strany žalobcu vykonanie
daňovejkontrolyvlehotetrochmesiacovazčohomalzapreukázané,žedošloknaplneniupredpokladov

ustanovenia § 79 ods. 6 posledná veta zákona o DPH.
5. Správny súd z uvedených dôvodov konštatoval, že napadnuté oznámenie je založené na
nedostatočných dôvodoch, preto je nepreskúmateľné, čo má v okolnostiach danej veci významný dosah
na práva žalobcu. Ďalej zdôraznil, že ustanovenie § 79 ods. 6 zákona o DPH upravuje osobitný spôsob
zániku nároku (práva) na nadmerný odpočet, a to priamo zo zákona (ex lege). Zákonným dôvodom
zániku tohto práva v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH je, že daňový subjekt neumožní vykonanie

daňovej kontroly daňovému úradu do troch mesiacov od jej začatia. Vzhľadom k tomu, že následkom
aplikácie § 79 ods. 6 zákona o DPH dochádza k zániku práva daňového subjektu, teda dochádza k
podstatnému zásahu do jeho práv, je potrebné každú situáciu vyhodnotiť prísne individuálne so zreteľom
na všetky okolnosti danej veci.
II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

6. Proti rozsudku správneho súdu podal žalovaný v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodu podľa v § 440 ods. 1 písm. g) SSP a navrhol
aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby kasačný súd zmenil rozsudok správneho súdu tak, že žalobu

žalobcuzamietne.Zároveňnavrhol,abykasačnýsúdžalobcovinepriznalnároknanáhradutrovkonania.
7. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za zmätočný keď v
jeho odôvodnení správny súd napadnuté oznámenie sťažovateľa raz označuje ako „oznámenie“ a
inokedy ako „opatrenie“. Zdôraznil, že nevydal žiadne rozhodnutie ani opatrenie, iba oznámil skutočnosť,
ktorá nastala samotným konaním, resp. nekonaním žalobcu. Podľa názoru sťažovateľa, napadnuté

oznámenie nepreskúmateľnosťou netrpí, nakoľko nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká priamo
zo zákona a rozhodnutie v zmysle ustanovenia § 63 Daňového poriadku sa nevydáva. Žalobou
napadnuté oznámenie je oznámením o skutočnosti, že nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zanikol
zo zákona a nemôže byť nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov alebo preto, že je neodôvodnené.
8. Podľa sťažovateľa, ak v zmysle § 79 ods. 6 zákona o DPH zanikol nárok na vrátenie nadmerného

odpočtu, zákon neukladá sťažovateľovi povinnosť vystaviť oznámenie o zániku nadmerného odpočtu
a teda nie sú stanovené ani žiadne zákonom predpísané náležitosti, ktoré by takýto dokument mal
obsahovať.
9. Sťažovateľ ďalej namietal, že žalobca bol vyzvaný na predloženie potrebných dokladov k daňovej
kontrole už samotným oznámením o daňovej kontrole (t. j. už pri oznámení o začatí daňovej kontroly),

súčasťou ktorého bolo aj poučenie v zmysle § 79 ods. 6 zákona DPH, že ak neumožní vykonanie
daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie nadmerného odpočtu zaniká
posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol uplatnený v daňovom priznaní
alebo dodatočnom daňovom priznaní. Sťažovateľ tak nemal dôvod zaoberať sa otázkou prípustnosti
aplikácie § 79 ods. 2 zákona o DPH, nakoľko táto možnosť nevyplývala z podaného daňového

priznania. V tejto súvislosti zákon sťažovateľovi neustanovuje povinnosť skúmať či daňový subjekt spĺňa
podmienky postupu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH, ale túto povinnosť dáva zákon priamo daňovému
subjektu, t. j. podľa § 79 ods. 3 zákon o DPH je na stranu daňového subjektu, aby v prípade splnenia
podmienok podľa §79 ods. 2 túto skutočnosť vyznačil v daňovom priznaní, čo v danom prípade nebolo
zo strany žalobcu urobené, a preto sa sťažovateľ touto otázkou nemal dôvod zaoberať.

10. Záverom dodal, že v prípade, ak by žalobca mal ochotu predložiť doklady, ale nie v stanovenej lehote
podľa oznámenia o daňovej kontrole, alebo výzvy, mohol uplatniť inštitút podania žiadosti o predlženie
lehoty, takáto žiadosť však zo strany žalobcu predložená nebola.
11. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 28.08.2025 uviedol, že samotný názov správneho
aktu nie je v kontexte jeho posúdenia dôležitý. Podstatným je, či obsahovo spĺňa náležitosti opatrenia/

rozhodnutia (t. j. správneho aktu) orgánu verejnej správy. Uvedené pravidlo tzv. prevahy obsahu nad
formou bolo rovnako potvrdené rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR (napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4 Sžf 1/2014). Vyššie uvedené rozhodnutie potvrdzuje, že formálne označenie dokumentu
správcom dane nemôže obísť jeho materiálny (obsahový) účinok - inými slovami, ak má dokumentpovahu rozhodnutia, musí spĺňať náležitosti rozhodnutia a podliehať súdnemu prieskumu. V tejto
súvislosti neobstojí ani argumentácia sťažovateľa o údajnej zmätočnosti, keďže z jeho odôvodnenia
jednoznačne vyplýva, že napadnuté oznámenie je správnym aktom, ktorý podlieha súdnemu prieskumu.

12. K ďalším námietkam sťažovateľa uviedol, že ustanovenie § 79 ods. 3 zákona o DPH nemá vplyv na
existenciu práva žalobcu na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH v zmysle podmienok stanovených v §
79 ods. 2 Zákona o DPH. Inými slovami, nevyznačenie splnenia podmienok na vyplatenie nadmerného
odpočtu DPH, nemôže akýmkoľvek spôsobom zapríčiniť stratu či zmenu predmetného nároku žalobcu.
Rovnako platí, že ustanovenie § 79 ods. 3 zákona o DPH obsahuje právo platiteľa dane a nie jeho

povinnosť. Nevyužitie tohto práva nemôže mať za následok vytvorenie prekážky na zákonný postup
sťažovateľa vo vzťahu k priznaniu nároku na nadmerný odpočet DPH.
13. V ďalšom žalobca konštatoval, že ustanovenie § 76 ods. 6 zákona o DPH spája zánik nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu výlučne s nesplnením povinnosti umožniť výkon daňovej kontroly podľa
§ 45 ods. 2 písm. a) Daňového poriadku, t. j. odlišnej povinnosti ako predkladanie dokladov a záznamov
uvedenej v § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku. Vo všeobecnosti platí, že konanie daňového

subjektu, ktorým sa neumožní vykonanie daňovej kontroly môže mať viacero podôb, avšak vždy musí
ísť o konanie, ktoré má účelový charakter, ako bezdôvodné vyhýbanie sa daňovej kontrole, snaha o
marenie daňovej kontroly. Tvrdenie sťažovateľa, podľa ktorého žalobca neumožnil vykonanie daňovej
kontroly, nemá preto oporu v skutkovom stave a je nepravdivé.
14. Záverom dodal, že opatrenie sťažovateľa je nutné považovať za rozhodnutie v zmysle Daňového

poriadku, nakoľko sa priamo dotýka práv, právom chránených záujmov alebo povinností žalobcu.
Rozhodnutie sťažovateľa považoval za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, keď v jeho
odôvodnení absentuje uvedenie konkrétnych skutočností, ktoré by poukazovali, že žalobca neumožnil
vykonanie daňovej kontroly ako aj vysvetlenie sťažovateľa, akým spôsobom sa vysporiadal s otázkou
nevrátenia uplatneného nadmerného odpočtu v lehote podľa § 79 ods. 2 Zákona o DPH. Z uvedených

dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle § 461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

15. Prejednávaná vec bola dňa 23.09.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu ako súdu

príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde
bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S a je vedená pod sp. zn.: 4Sfk/70/2025.
16. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §
444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná.
17. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že sťažovateľ vydal

dňa 15.7.2021 podľa § 46 ods. 2 Daňového poriadku Oznámenie o daňovej kontrole na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti za zdaňovacie obdobie apríl
2021 č. 101235073/2021. V Oznámení o kontrole uviedol deň začatia výkonu daňovej kontroly u žalobcu
21.07.2021.
18. Následne sťažovateľ vydal dňa 26.08.2021 podľa § 45 ods. 2 písm. d) Daňového poriadku výzvu na

predloženiedokladovč.101582308/2021,vktorejvyzvalžalobcuvlehote8dníodjejdoručeniapredložiť
účtovné a iné doklady preukazujúce hospodárske operácie a účtovné prípady, evidencie a záznamy
určené sťažovateľom, ktorých zoznam bol k výzve pripojený. Zároveň žalobcu požiadal o súčinnosť a
poučil ho o následkoch nesplnenia povinnosti s odkazom na § 154 ods. 1 písm. j), § 155 ods. 1 písm.
e) Daňového poriadku.

19. Dňa 14.09.2021 telefonicky kontaktovala sťažovateľa splnomocnená zástupkyňa žalobcu s tým, že
doklady k daňovej kontrole predložia, až keď ich budú mať k dispozícii od daňového subjektu. Nakoľko
žalobca uvedené doklady v určenej lehote nepredložil, sťažovateľ vydal dňa 27.10.2021 napadnuté
oznámenie č. 102034088/2021, ktorým žalobcovi oznámil, že dňa 21.10.2021 mu podľa § 79 ods.

6 zákona o DPH zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl 2021
s poukazom na to, že žalobca ako daňový subjekt neumožnil vykonanie daňovej kontroly do troch
mesiacov odo dňa jej začatia, konkrétne tým, že nepredložil požadované doklady. Zároveň žalobcovi
oznámil, že daňová kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebojeho časti bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. c) Daňového poriadku, teda dňom zániku nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu. Toto oznámenie je predmetom súdneho prieskumu

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

20. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené

záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
21. Podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej správy
správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu byť
práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

22.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
23. Podľa§ 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných

právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom
chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
24. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom

správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,
ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
25. Podľa § 79 ods. 1 veta prvá zákona o DPH, ak v zdaňovacom období vznikne platiteľovi
nadmerný odpočet, odpočíta platiteľ nadmerný odpočet od vlastnej daňovej povinnosti v nasledujúcom
zdaňovacom období s výnimkou podľa odseku 2.

26. Podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH, daňový úrad vráti nadmerný odpočet do 30 dní od uplynutia lehoty
na podanie daňového priznania za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, ak: a)
zdaňovacím obdobím platiteľa je kalendárny mesiac, b) platiteľ bol platiteľom najmenej 12 kalendárnych
mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný odpočet vznikol, a c) platiteľ
nemal v období 6 kalendárnych mesiacov pred skončením kalendárneho mesiaca, v ktorom nadmerný

odpočet vznikol, daňové nedoplatky a colné nedoplatky voči daňovému úradu a colnému úradu a
nedoplatky na povinných odvodoch poistného podľa osobitných predpisov v súhrne viac ako 1 000 eur.
27. Podľa § 79 ods. 3 zákona o DPH platiteľ, ktorý spĺňa podmienky podľa odseku 2, vyznačí túto
skutočnosť v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie, v ktorom nadmerný odpočet vznikol.
28. Podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, ak daňový úrad v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu

podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti nadmerný odpočet do desiatich dní
od skončenia daňovej kontroly, a to vo výške zistenej daňovým úradom; ak bola časť nadmerného
odpočtu vrátená podľa odseku 7, vráti daňový úrad rozdiel medzi nadmerným odpočtom vo výške
zistenej daňovým úradom a nadmerným odpočtom vráteným podľa odseku 7. Ak po vrátení nadmerného
odpočtu vznikne kladný rozdiel medzi nadmerným odpočtom uvedeným v právoplatnom rozhodnutí

a vráteným nadmerným odpočtom podľa prvej vety, vráti daňový úrad tento rozdiel do desiatich dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak daňový úrad daňovou kontrolou, ktorú začal v
lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5, nezistí nadmerný odpočet a
právoplatným rozhodnutím sa prizná nadmerný odpočet, vráti daňový úrad nadmerný odpočet uvedený
v právoplatnom rozhodnutí do desiatich dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Ak

platiteľ neumožní vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho vznik bol
uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní.
29. Podľa § 46 ods. 9 písm. c) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom zániku nároku na
vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného prepisu.

30. Kasačný súd v danej súvislosti podotýka, že v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) SSP, opatrením orgánu
verejnej správy je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú
alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby
priamo dotknuté. Správny súdny poriadok tým, že zaviedol pojem „opatrenie orgánu verejnej správy“,jednoznačne prelomil dovtedy nejednoznačnú prax súdov a vyriešil dovtedy pretrvávajúcu problematiku
viacerých administratívnych konaní, ktorých výsledkom nie je „rozhodnutie“, ale „opatrenie“ orgánu
verejnej správy.

31. Z hľadiska procesu prijatia je „opatrenie“, podobne ako „rozhodnutie“, výsledkom administratívneho
správneho konania. Predmetom prieskumu zo strany správnych súdov sú predovšetkým opatrenia,
ktorými sa administratívne konanie končí, pritom nie je v tomto rozhodujúce ako je uvedené rozhodnutie
správneho orgánu označené (list, oznámenie, opatrenie či rozhodnutie a podobne). Samotná formálna
štruktúra opatrení je v aplikačnej praxi rôznorodá, pretože nie je vo všeobecnosti normatívne upravená.

Je žiadúce, aby nevyhovujúce opatrenia obsahovali odkaz na príslušné zákonné ustanovenie alebo
stručné odôvodnenie, tak aby bolo zrejmé, prečo nebolo návrhu vyhovené, pretože v opačnom prípade
by sa nedalo zabrániť arbitrárnosti orgánu verejnej správy pri ich vydávaní. Nie je pritom rozhodujúce
podľa akého právneho predpisu pri jeho vydaní správny orgán postupoval, či procesne postupoval podľa
ustanovení Správneho poriadku alebo podľa iného právneho predpisu. Uvedené možno aplikovať aj na
prejednávanú vec sťažovateľa.

32. Kasačný sťažovateľ namietal zmätočnosť odôvodnenia rozsudku správneho súdu, keď správny súd
napadnuté oznámenie označoval ako „oznámenie“ a aj ako „opatrenie“. Kasačný súd uzatvára, že ako
už bolo ozrejmené, pre právne posúdenie veci, či je opatrenie správneho orgánu označené ako list,
oznámenie alebo opatrenie, pre jeho subsumovanie pod ustanovenie § 3 ods. 1 písm. c) SSP, je jeho
technické označenie irelevantné.

33. Rozhodujúcim kritériom opatrení podľa § 3 ods. 1 písm. c) SSP a prípustnosť súdneho prieskumu je
totiž tá skutočnosť, že tieto sú spôsobilé zasiahnuť do práv a povinností, resp. slobôd alebo oprávnených
záujmov subjektov.
34. V danom prípade je preto pre posúdenie veci irelevantné, akým spôsobom je predmet súdneho
prieskumu technicky označený, pokiaľ spĺňa obsahové náležitosti vyššie citovaného ustanovenia.

Kasačný súd k tejto námietke zároveň dodáva, že správny súd konkrétne v bode 3 napadnutého
rozsudku zreteľne uviedol, že napadnuté „oznámenie“ sťažovateľa č. 102034088/2021 bude ďalej v
texte označovať aj ako „napadnuté opatrenie“. Keďže správny súd vytvoril tzv. textovú skratku, nemožno
mu vyčítať zmätočnosť v nedôslednom označovaní predmetu súdneho prieskumu, obzvlášť pokiaľ je
obsahovo význam pojmu oznámenie a opatrenie v prejednávanej veci totožný.

35. Je zrejmé, že správny súd preskúmavaným rozsudkom zrušil „oznámenie“ sťažovateľa č.
102034088/2021 zo dňa 27.10.2021 na základe jeho nepreskúmateľnosti, konkrétne pre nedostatok
odôvodnenia. Podľa správneho súdu z odôvodnenia napadnutého oznámenia žalovaného nevyplývalo,
akým spôsobom sa vysporiadal s otázkou nevrátenia uplatneného nadmerného odpočtu v lehote podľa
§ 79 ods. 2 zákona o DPH v kontexte s ust. § 79 ods. 6 citovaného zákona.

36. Kasačný súd sa v tomto smere podrobne oboznámil s administratívnym spisom, pričom v
tejto súvislosti musí konštatovať, že neidentifikoval nepreskúmateľnosť napadnutého oznámenia
sťažovateľa.
37. Kasačný súd nespochybňuje, že ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP upravuje ako
dôvod zrušenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nepreskúmateľnosť založenú nedostatočným

odôvodnením rozhodnutia. Túto vadu je nepochybne potrebné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí
odôvodnenia v osobitných predpisoch. V tomto prípade však treba poznamenať, že sťažovateľ v konaní
nerozhodoval rozhodnutím podľa § 63 Daňového poriadku. Predmetné oznámenie malo v prejednávanej
veci iba deklaratórny charakter a nepodliehalo formálnym ani obsahovým náležitostiam podľa § 63
Daňového poriadku.

38. Kasačný súd tak k prejednávanej veci konštatuje, že dôvody označené správnym súdom, ktoré mali
zapríčiniť nepreskúmateľnosť napadnutého oznámenia sťažovateľa v tomto oznámení nenachádza.
39. Sťažovateľ namietal, že zákon o DPH a ani Daňový poriadok neukladá sťažovateľovi povinnosť
vystaviť „oznámenie“ o zániku nadmerného odpočtu, a zároveň ani zákon neupravuje predpísané
náležitosti, ktoré by takéto oznámenie malo obsahovať. Kasačný súd zastáva názor, že takéto

„oznámenie“ by malo obsahovať odkaz na príslušné zákonné ustanovenie ako aj stručné odôvodnenie,
aby bolo možné zistiť, na základe akých okolností a dôvodov bolo vydané. Napadnuté „oznámenie“
sťažovateľa podľa kasačného súdu tieto atribúty spĺňa, nakoľko z jeho obsahu je dostatočne jasné, že
žalovaný oznámil žalobcovi, že mu dňom 21.10.2021 zanikol nárok na vrátenie nadmerného odpočtu
dane podľa ust. § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z., nakoľko žalobca ani po opakovanej výzve

neumožnil realizáciu daňovej kontroly.
40. Jedným z hlavných argumentov smerujúcim k nepreskúmateľnosti oznámenia sťažovateľa mala byť
podľa správneho súdu skutočnosť, že sa sťažovateľ nevysporiadal s otázkou nevrátenia uplatneného
nadmerného odpočtu v lehote podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH. V tejto súvislosti kasačný súd konštatuje,že dôvodom pre nepriznanie nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie apríl
2021, ako je dostatočne zrejmé z textu oznámenia, bola skutočnosť, že žalobca v zmysle § 79 ods.
6 zákona o DPH neumožnil vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia, t. j.

neposkytol dostatočnú súčinnosť, aby bolo možné vykonať daňovú kontrolu za príslušné zdaňovacie
obdobie zo strany sťažovateľa. V takom prípade podľa uvedeného ustanovenia nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu automaticky zaniká posledným dňom tretieho mesiaca a to vo výške, v akej jeho
vznik bol uplatnený v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní. Uvedené skutočnosti boli
v napadnutom oznámení riadne odôvodnené.

41. Podľa kasačného súdu preto možno konštatovať, že následok nepriznania nároku na vrátenie
nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH vyplýva zo zákona priamo, ako následok
procesného správania sa daňového subjektu, keď za týchto okolností potom nie je dôvodné, aby
príslušný orgán v oznámení zároveň odôvodňoval či, resp. prečo nebol daňovému subjektu priznaný
nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH.
42. Zánik nároku na vrátenie nadmerného odpočtu v súdenej veci nastal podľa § 79 ods. 6 zákona o

DPH, t.j. priamo - „ex lege“, a to márnym uplynutím zákonom predpokladaného časového úseku na
uskutočnenie daňovej kontroly, nie v dôsledku vydania „oznámenia“ alebo „opatrenia“ sťažovateľa, t.j.
bez potreby materiálneho posudzovania podmienok pre vznik nároku a bez akéhokoľvek priestoru pre
ďalšiu úvahu správcu dane.
43. Kasačný súd uzatvára, že oznámenie orgánu štátnej správy, nech je už akokoľvek technicky

označené, predstavuje úkon orgánu verejnej správy, ktorým niečo oznamuje adresátovi. Z povahy
tohto úkonu je zrejmý buď jeho konštitutívny alebo deklaratórny charakter. Deklaratórny znamená, že
„nevytvára“ nové práva ani povinnosti, len konštatuje alebo potvrdzuje právny stav, ktorý už existuje na
základe zákona.
44. Konštitutívny charakter znamená, že toto zakladá, mení alebo ruší práva a povinnosti, čiže „vytvára“

právny stav, ktorý by bez tohto právneho aktu nevznikol.
45. V prejednávanej veci ide o oznámenie deklaratórneho charakteru, ktorý má len „potvrdzujúcu“
funkciu. Právny stav existuje (vznikol), je daný na základe zákona a oznámením žalovaný (sťažovateľ)
už len existujúci stav potvrdil, resp. oznámil daňovému subjektu.
46.Zdikciecit.ustanovenia§79ods.6cit.zákonajezrejmé,žeprinesplnenípovinnosti,vtomtoprípade

povinnosti umožniť daňovú kontrolu, právny následok (zánik nároku) nastal zo zákona. Správca dane
tento následok teda iba skonštatoval. Takéto oznámenie iba deklaruje, že nastali zákonné podmienky
zániku, ktorý by nastali rovnako aj bez zaslania takéhoto „oznámenia“.
47. V danom prípade mal teda správny súd posúdiť fakt, či takýto úkon správcu dane mal priame účinky
voči daňovému subjektu (žalobcovi), či zasiahol do jeho subjektívnych práv a povinností, či teda nejde

len o procesný úkon bez dopadu na právne postavenie. Správny súd potom vzhľadom na uvedené
mohol skúmať jedine to, či boli splnené zákonné predpoklady podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH, t. j. či
daňový subjekt neumožnil vykonanie daňovej kontroly v časovom úseku troch mesiacov od jej začatia.
Ak tomu tak bolo, táto skutočnosť bez ďalšieho znamená zánik jeho nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu dane, a to v celom uplatnenom rozsahu. Z uvedeného zároveň vyplýva záver, že ak by za týchto

okolností daňové orgány ďalej meritórne skúmali nárok na vrátenie nadmerného odpočtu, fakticky by
konali nad rozsah ustanovenia § 79 ods. 6 zákona o DPH, pretože predmetný nárok daňovému subjektu
už zanikol.
48. Správny súd podľa názoru kasačného súdu potom nesprávne posúdil, že sťažovateľ mal skúmať
podmienky vrátenia uplatneného nadmerného odpočtu podľa § 79 ods. 2 zákona o DPH, ktoré to sa

na prejednávanú vec ale nevzťahuje. Tu totiž kasačný súd v prvom rade uvádza, že ustanovenie § 79
ods. 2 zákona o DPH je ustanovenie, ktoré primárne určuje časový úsek, kedy sa má nadmerný odpočet
vyplatiť (za splnenia ďalších zákonných podmienok), a teda vychádza zo zákonnej premisy, že nárok
na vyplatenie nadmerného odpočtu na strane daňového subjektu existuje. Práve ustanovenie § 79 ods.
6 zákona o DPH však zároveň určuje výnimku z tohto pravidla, a to v tom zmysle, že režim uvedený v

ods. 2 sa mení podľa ods. 6, ak je v predmetnej lehote začatá daňová kontrola („(6) Ak daňový úrad v
lehote na vrátenie nadmerného odpočtu podľa odseku 1, 2 alebo odseku 5 začne daňovú kontrolu, vráti
nadmerný odpočet do desiatich dní od skončenia daňovej kontroly...“). V súdenej veci pritom správca
dane u žalobcu daňovú kontrolu začal.
49. Podľa názoru kasačného súdu - v zhode so správnym súdom - skutočnosť, či daňový subjekt

„neumožnil vykonanie daňovej kontroly do troch mesiacov odo dňa jej začatia“, a preto mu nárok na
vrátenie nadmerného odpočtu zanikol (§ 79 ods. 6 zákona o DPH), musí byť individuálne posudzovaná
v každom prípade. V tomto zmysle je však potrebné rozlišovať medzi tým, či (i) neposkytnutie súčinnosti
naozaj nastalo (ale nebolo napr. detailizované v oznámení) a tým, že (ii) daňový subjekt súčinnosťk vykonaniu daňovej kontroly poskytol a napriek tomu mu bolo oznámené, že mu nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH zanikol.
50. V novom konaní preto správny súd opätovne preskúma, ktorá z uvedených situácií v rozhodovanej

veci nastala, overí, či daňový subjekt príslušnú súčinnosť poskytol alebo nie a následne vyhodnotí
odôvodnenie oznámenia vo vzťahu k predmetnej skutočnosti. Osobitne sa pritom zameria na skúmanie
toho, či - ak by dospel k záveru, že správca dane v oznámení neuviedol dostatok dôvodov, ktoré inak
viedli k zániku nároku žalobcu podľa § 79 ods. 6 zákona o DPH - či toto predstavuje v podmienkach
súdenej veci - a to aj v zmysle vyššie uvedených názorov kasačného súdu - vadu takého rozsahu a

intenzity, že to opodstatňuje zrušenie oznámenia (t. j. či by takýto postup neznamenal len formálne
zopakovanie „konania“ - fakticky len vydanie nového oznámenia vo veci s podrobnejším odôvodnením,
keďže nárok v takom prípade - bez ohľadu na kvalitu odôvodnenia oznámenia - aj tak ex lege zanikol a
toto nemôže byť reparované ani novým odôvodnením a pod.).
51. V tomto kontexte je potrebné zopakovať, že podľa kasačného súdu nie je v prejednávanej veci
dôvodné vyžadovať od správcu dane odôvodnenie toho, prečo neuplatnil postup podľa § 79 ods. 2

zákona o DPH. Ak mal žalobca za to, že tento postup mal byť uplatnený a v rozpore so zákonom nebol,
t. j. márne uplynula lehota 30 dní podľa uvedeného zákonného ustanovenia a zároveň správca dane
nadmerný odpočet DPH žalobcovi v uvedenej lehote nevrátil, tento nepochybne mal k dispozícii iné
právne nástroje na dosiahnutie nápravy v kontexte nečinnosti správcu dane s vyplatením nadmerného
odpočtu.

52. V novom konaní sa teda správny súd vysporiada aj s tým, že ak správca dane nezačal daňovú
kontrolu v lehote podľa § 79 ods. 2 v nadväznosti na ustanovenie § 79 ods. 6 zákona o DPH (ak toto bude
mať za preukázané), či uvedená skutočnosť bez ďalšieho dopadá na zákonnosť oznámenia o zániku
nároku na nadmerným odpočet. Inými slovami povedané, ak bola daňová kontrola začatá neskôr ako to

predpokladá ustanovenie § 79 ods. 6 zákona o DPH, či prípadná nesúčinnosť žalobcu v rámci daňovej
kontroly (jej znemožnenie), mohlo viesť k zániku nároku na nadmerný odpočet.
53. Tým, že správny súd rozšíril prieskum súdnej veci o skutočnosti, ktoré neboli pre vec relevantné,
zaťažil svoje rozhodnutie nesprávnym právnym posúdením veci. Kasačný súd, poukazujúc na vyššie
uvedené konštatuje, že kasačná sťažnosť sťažovateľa bola dôvodná a napadnutý rozsudok správneho

súdu vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 440 ods. 1 písm. g) SSP). Preto napadnutý
rozsudok správneho súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa § 462 ods. 1 SSP.
54. V ďalšom konaní je správny súd podľa ustanovenia § 469 viazaný názorom kasačného súdu.
55. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.