Rozsudok – Dôchodky ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 5Svk/22/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3022200400
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Petra Príbelská

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:3022200400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Petry

Príbelskej, PhD. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Juraja Vališa, LL.M. a Mgr. Petra
Macha, PhD., v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): INDEX CAR, s.r.o., so sídlom Na Zongorke 10, 911
01 Trenčín, IČO: 45 975 531, právne zastúpený: Advokátska kancelária MATUŠOV s.r.o., so sídlom Ul.
1 mája 1455, 020 01 Púchov, IČO: 54 286 611, proti žalovanému: Okresný úrad Trenčín, odbor cestnej
dopravy a pozemných komunikácií, so sídlom Hviezdoslavova 3, 911 01 Trenčín, za účasti ďalších
účastníkov konania: 1/ Kaufland Slovenská republika v.o.s., so sídlom Trnavská cesta 41/A, 831 04
Bratislava, IČO: 35 790 164, právne zastúpený: JUDr. Pavol Rak, advokát, so sídlom Pribinova 34, 811

09 Bratislava, 2/ TM real, spol. s r.o., so sídlom Gorkého 10/129, 811 01 Bratislava, IČO: 36 758 230,
právne zastúpený: Barger Prekop s.r.o., so sídlom Mostová 2, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré
Mesto, IČO: 36 869 724, 3/ Združenie domových samospráv, o.z., so sídlom Rovniankova 1667/14,
851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, 5/ Q. T., nar. XX. P. XXXX, bytom M. XXX/XX, XXX XX
S., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-TN-OCDPK-2022/037197-002 zo dňa 28.
októbra 2022, v konaní o kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
TN-11S/112/2022 zo dňa 19. decembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.

II. Účastníkom konania sa právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred orgánmi verejnej správy

1. Mesto Trenčín, ako špeciálny stavebný úrad pre miestne a účelové komunikácie (ďalej len
„prvostupňový orgán") rozhodnutím č. MSÚTN-ÚSaŽP/2022/38958/113034/DUD, MSÚ 79993/2022 zo
dňa 19. augusta 2022 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie", alebo „stavebné povolenie") rozhodlo, že

stavba: „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ULICA GEN. M.R. ŠTEFÁNIKA", stavebné objekty: SO
201.1 Dopravné napojenie ul. Gen. M. R. Štefánika, SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova
(aktualizácia dopravného značenia), SO 202 Úprava miestnej komunikácie, umiestnená podľa
katastrálnej mapy na pozemkoch registra „C", parc. č.: XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX, XXXX/X, XXXX/X, XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/
XXX,XXXX/XX,XXXX,XXXX/XX,XXXX/XXX,XXXX/XXX,XXXX/XX,XXXX/X,XXXX/XXX,XXXX/XXX,

XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/X, XXXX/X,
katastrálne územie: S., obec: S., pre stavebníka Kaufland Slovenská republika v.o.s., Trnavská cesta 41/
A, 831 04 Bratislava, sa podľa § 66 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku
(stavebný zákon) (ďalej len „stavebný zákon") povoľuje.2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom
rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-TN-OCDPK-2022/037197-002 zo dňa 28. októbra 2022 (ďalej len

„rozhodnutie žalovaného") tak, že odvolanie žalobcu (a odvolanie ďalšieho účastníka konania v rade č.
5) zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

II. Konanie pred správnym súdom

3. Proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobca v zákonnej lehote správnu žalobu na Krajský súd v
Trenčíne, ktorou sa domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím
a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal priznania práva na
náhradu trov konania a priznania odkladného účinku správnej žalobe.

4. Na základe § 3 ods. 3 písm. a) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a

doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu
v Žiline, Krajského súdu v Banskej Bystrici a Krajského súdu v Trenčíne na Správny súd v Banskej
Bystrici vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Vec bola
na základe uvedenej zmeny právnej úpravy náhodným výberom pridelená senátu Správneho súdu v
Banskej Bystrici.

5. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd") rozsudkom sp. zn.
TN-11S/112/2022 zo dňa 19. decembra 2024, rozhodol tak, že žalobu v zmysle § 190 zákona č.
162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP") zamietol ako nedôvodnú.

6. Správny súd v rámci svojho právneho posúdenia uviedol, že predmetom stavebného povolenia v
administratívnom konaní boli stavebné objekty - SO 201.1 Dopravné napojenie ul. Gen. M. R. Štefánika,
SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova (aktualizácia dopravného značenia) a SO 202 Úprava
miestnej komunikácie. Uviedol, že v podanej správnej žalobe žalobca síce označil ako predmet konania
tieto identifikované stavebné objekty, ktorých sa týka administratívne konanie, avšak samotné námietky

žalobcu, podľa správneho súdu, v prevažnej časti smerovali k stavbe týkajúcej sa iného stavebného
povolenia, resp. ohlásenia stavby podľa § 16 ods. 1 a 2 zákona č. 135/1961 Zb., a to „SO úprava
okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne" (ďalej aj ako „okružná križovatka", prípadne „kruhový
objazd"). Správny súd uviedol, že ide o dve samostatné administratívne konania, pričom predmetom
prejednávaného sporu bolo napojenie na existujúce cestné komunikácie, resp. existujúcu okružnú

križovatku, ktorá bola toho času na základe ohlásenia v zmysle § 57 ods. 2 stavebného zákona v spojení
s § 16 ods. 2 písm. a) zákona č. 135/1961 Zb. právoplatne daná do užívania.

7. Pokiaľ žalobca poukazoval na nesprávny postup stavebného úradu pri úprave okružnej križovatky,
ktorý bol medzičasom i napadnutý protestom prokurátora, uvedené konanie nemá podľa správneho

súdu vplyv na toto administratívne konanie, nakoľko stavebné povolenie bolo stavebníkovi - ďalšiemu
účastníkovi konania v rade č. 1 vydané v súlade so zákonom na predmetné stavebné objekty - SO
201.1 Dopravné napojenie ul. Gen. M. R. Štefánika, SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova
(aktualizácia dopravného značenia) a SO 202 Úprava miestnej komunikácie, pričom následne malo
prebiehať kolaudačné konanie.

8. Žalobca mal ďalej za to, že žalovaný sa nevysporiadal s námietkou nepreskúmateľnosti, ktorú
vzniesol v administratívnom konaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Z administratívneho spisu a
predovšetkým z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného nemal správny súd preukázanú dôvodnosť
podanej žalobnej námietky. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa správneho

súdu vyplynulo, že žalovaný sa zaoberal jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu vznesenými v
administratívnom konaní voči prvostupňovému rozhodnutiu a svoje rozhodnutie náležite odôvodnil.
Hoci žalovaný v závere rozhodnutia uviedol svoj záver o nepreukázaní nedostatočného odôvodnenia
rozhodnutia, resp. nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia všeobecným spôsobom vo vzťahu
k obom odvolateľnom, teda žalobcu i ďalšieho účastníka konania v rade č. 5, to neznamená,

že tieto odvolania účastníkov administratívneho konania neposudzoval osobitne vo vzťahu k
jednotlivým namietaným dôvodom nepreskúmateľnosti prvostupňového rozhodnutia. Správny súd mal z
odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj z napadnutého rozhodnutia žalovaného preukázané,že orgány verejnej správy sa vysporiadali so všetkými podstatnými námietkami žalobcu vznesenými v
administratívnom konaní.

9. Vo vzťahu k namietanému porušeniu postupu podľa § 33 ods. 2 správneho poriadku, sa správny
súd stotožnil s tvrdením, že žalobca nebol oboznámený s vyjadrením stavebníka - ďalšieho účastníka
konania v rade č. 1 zo dňa 9. augusta 2022. Správny súd však dospel k záveru, že dôvodom zrušenia
rozhodnutia by nemala byť taká vada, ktorá má za následok len formálne zopakovanie konania pred
orgánom verejnej správy bez toho, aby výsledok rozhodovacieho procesu pred orgánom verejnej

správy mohol byť iný (pre účastníka konania priaznivejší). Uvedený záver podľa správneho súdu
potvrdzuje aj zaužívaná súdna prax, poukazujúc na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp.
zn. 4Asan/8/2021 zo dňa 2. februára 2022, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu SR vo veciach sp. zn.
III. ÚS 246/2018, III. ÚS 152/2019.

10. Správny súd naviac dodal, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu nenamietal

nedodržanie tohto procesného postupu (čo samo o sebe nepredstavuje preukážku pre to, aby takúto
námietku predniesol v správnej žalobe), avšak nie je zrejmé ako mohol byť žalobca v tomto konaní
dotknutý na svojich subjektívnych právach, keďže celá jeho argumentácia smerovala k úprave okružnej
križovatky. Žalobca však podľa správneho súdu nie je vlastníkom pozemkov pod povoľovanými
stavebnými objektami, ani nie je vlastníkom pozemkov, ktoré by mali spoločnú hranicu so stavebnými

pozemkami, na ktorých majú byť povoľované stavebné objekty. Pokiaľ žalobca namietal len závery
prvostupňového rozhodnutia v podanom odvolaní, pričom v tejto súvislosti správny súd uviedol, že
žalobca nenamietal závery prvostupňového rozhodnutia aj vo vzťahu k ochrane svojich subjektívnych
práv, potom nie je táto vada v postupe orgánu verejnej správy prvého stupňa takej intenzity, ktorá by bola
spôsobilá privodiť záver o nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. Správny súd nedospel k

záveru,žebyvdôsledkuuvedenéhopostupuorgánovverejnejsprávybolnedostatočnezistenýskutkový
stav, že by skutkový stav zistený orgánmi verejnej správy bol v rozpore s obsahom administratívnych
spisov a nemal v nich oporu, alebo že by vec bola nesprávne právne posúdená.

11. Správny súd v tomto kontexte zdôraznil, že žalobca je vlastníkom pozemkov pod okružnou

križovatkou na ceste I/61 v Trenčíne, pričom táto bola predmetom riešenia v samostatnom
administratívnom konaní, v ktorom bol žalobca oprávnený uplatňovať prostriedky na ochranu svojich
práv a právom chránených záujmov.

12. Správny súd zároveň nevzhliadol za dôvodné odmietnutie správnej žaloby, ako navrhol žalovaný vo

vyjadrení k správnej žalobe a ďalší účastník konania v rade č. 1 vo vyjadrení zo dňa 17. marca 2022.
Správny súd nemal za to, že žalobca podanou správnou žalobou naplnil skutkovú podstatu § 28 SSP,
ktorá by mala zjavný šikanózny charakter alebo by sledoval zneužitie práva či bezúspešné uplatňovanie
práva. Z administratívneho spisu mal správny súd preukázané, že orgány verejnej správy oboch stupňov
so žalobcom konali ako s účastníkom administratívneho konania. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí

uviedol odvolacie námietky žalobcu, vysporiadal sa s nimi, pričom odvolanie žalobcu preskúmal v celom
rozsahu v súlade so správnym poriadkom a uviedol dôvody, pre ktoré odvolanie zamietol a potvrdil
prvostupňové rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené nevidel dôvod ani na odmietnutie správnej žaloby,
keďže žalobca bol v zmysle § 32 ods. 1 a § 178 ods. 1 SSP oprávnený podať všeobecnú správnu žalobu,
nakoľko vydaním rozhodnutia v administratívnom konaní mohol byť dotknutý na svojich subjektívnych

právach.

III. Kasačná sťažnosť, stanovisko účastníkov

13. Proti napadnutému rozsudku podal sťažovateľ kasačnú sťažnosť podľa § 440 ods. 1 písm. g) a f)

SSP, v ktorej navrhol, aby kasačný súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil správnemu súdu na ďalšie
konanie. Sťažovateľ si zároveň uplatnil právo na náhradu trov konania.

14. Sťažovateľ v úvode kasačnej sťažnosti namietal, že napadnutý rozsudok správneho súdu
je nepreskúmateľný, keďže sa nevysporiadal s kľúčovými argumentmi správnej žaloby, ktorými

namietal vnútornú rozpornosť a protirečivosť argumentov prvostupňového orgánu. Protirečivosť podľa
sťažovateľa nastala v záveroch prvostupňového orgánu, keď na jednej strane tento uviedol, že
Slovenská správa ciest nie je kompetentná k posúdeniu rozhodnej otázky, preto prvostupňový orgánnebude jeho názor akceptovať (str. 57 prvostupňového rozhodnutia), a na druhej strane prvostupňový
orgán uviedol, že je stanoviskom Slovenskej správy ciest viazaný (str. 58 prvostupňového rozhodnutia).

15. Sťažovateľ ďalej vnímal nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku v tom, že sa správny súd
opomenul zaoberať žalobnou námietkou vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaného
k podmienkam vydania prvostupňového rozhodnutia. Podľa sťažovateľa Slovenská správa ciest v
rámci administratívneho konania stanovila pre vydanie prvostupňového rozhodnutia podmienku vydania
kolaudačného rozhodnutia k prestavbe kruhového objazdu, pričom správny súd sa vo vzťahu k tejto

námietke nevyjadril.

16. Sťažovateľ taktiež namietal, že sa správny súd nevysporiadal so žalobným bodom v časti Ad (i) v
bode 14. správnej žaloby, kde namietal nemožnosť vydania rozhodnutia žalovaného a prvostupňového
rozhodnutia z toho dôvodu, že stavebné objekty stavby nemali zabezpečené dopravné napojenie.

17. Sťažovateľ ďalej namietal nesprávne právne posúdenie veci správnym súdom, keď tento dospel
k záveru, že porušenie § 33 ods. 2 správneho poriadku neprestavovalo vadu spôsobilú privodiť
nezákonnosť rozhodnutia. Podľa názoru sťažovateľa predstavuje nedoručenie vyjadrenia stavebníka
účastníkom stavebného konania závažné procesné pochybenie správneho orgánu, ktoré neumožnilo
účastníkom konania vyjadriť sa k jeho obsahu, a tak obsah vyjadrenia stavebníka nemohol sťažovateľ

pred vydaním prvostupňového rozhodnutia namietať a rovnako nemohol navrhovať dôkazy k tomu, aby
mohol poprieť tieto tvrdenia. Sťažovateľ mal pritom za to, že správny súd má poskytovať ochranu nie
len hmotným právam, ale aj procesným.

18. Vo vzťahu k podanej kasačnej sťažnosti podal ďalší účastník konania v rade č. 1 vyjadrenie, v ktorom

sa stotožnil s napadnutým rozsudkom správneho súdu, a preto navrhol zamietnuť kasačnú sťažnosť
sťažovateľa ako nedôvodnú.

19. Vo vzťahu k podanej kasačnej sťažnosti podal ďalší účastník konania v rade č. 2 vyjadrenie, v ktorom
sa v podstatnej časti argumentácie stotožnil s právnym posúdením zo strany správneho súdu. Zastával

však názor, že sťažovateľ nemal byť účastníkom predmetného stavebného konania, keďže (i) nie je
vlastníkom pozemkov pod povoľovanými objektmi, (ii) nie je vlastníkom susediacich pozemkov, ktoré by
mali spoločnú hranicu so stavebnými pozemkami, na ktorých mali byť Povoľované objekty umiestnené, a
(iii) ani nie je vlastníkom žiadnej susediacej stavby, teda nespĺňa podmienky účastníctva v predmetnom
stavebnom konaní, v dôsledku čoho by nemal mať ani aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby.

Navrhol preto zamietnuť podanú kasačnú sťažnosť sťažovateľa ako nedôvodnú.

20. Vo vzťahu k podanej správnej žalobe a kasačnej sťažnosti podal viaceré vyjadrenia aj ďalší
účastník konania v rade č. 3, v ktorých prezentoval množstvo teoretických východísk bez zrejmého
prepojenia na prejednávanú vec a obsah kasačnej sťažnosti. V rámci svojej argumentácie polemizoval,

či sa sťažovateľ nedopustil zneužitia práva podľa § 28 SSP. Rovnako podľa jeho názoru nie je
zrejmé, či sťažovateľ podal žalobu na ochranu individuálnych subjektívnych záujmov, alebo žalobu
ako zainteresovaná verejnosť, a nie je zrejmé, aký oprávnený subjektívny záujem chráni, pričom
poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR vo veci sp. zn. 19SVs/7/2024. Zároveň
v rámci tohto podania priložil množstvo nesúvisiacich príloh (okrem iného aj bakalárske a diplomové

práce), bez toho aby ozrejmil ich význam pre samotný predmet konania. V závere vyjadrenia navrhol
zrušiť napadnutý rozsudok z dôvodu nesprávneho ustálenia právneho postavenia žalobcu vo vzťahu k
ostatným účastníkom.

21. Následne podal sťažovateľ doplňujúce podanie, v ktorom chcel oboznámiť kasačný súd, že po

podaní kasačnej sťažnosti nastali podstatné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie. Konkrétne uviedol, že
Najvyšší správny súd SR vydal uznesenie sp. zn. 3Svk/32/2023 zo dňa 30. septembra 2025, v ktorom
malo byť ustálené, že prestavba kruhového objazdu bola skutočne nezákonná, pretože vo veci malo
prebehnúť riadne stavebné konanie, čím došlo k porušeniu procesných práv sťažovateľa, keďže mal
byť účastníkom tohto konania, ktoré neprebehlo. Uvedené je podľa sťažovateľa dôkazom, že stavba

nemala v čase vydania stavebného povolenia zabezpečené dopravné napojenie, a preto bola povolená
nezákonne.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom22. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 438 ods. 2 SSP), po zistení, že
kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442

ods. 1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), vo veci v zmysle § 455 SSP nepovažoval za potrebné
nariadiť pojednávanie. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo,
dospel kasačný súd k záveru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.

23. Kasačný súd hneď na úvod, zhodne so závermi správneho súdu, podotýka, že podstatná časť

sťažovateľovej argumentácie uplatnenej v podanej správnej žalobe, a rovnako aj v kasačnej sťažnosti,
smerovala vo vzťahu k stavbe „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne", a to napriek
tomu, že uvedená stavba nebola predmetom stavebného povolenia v preskúmavanom administratívnom
konaní. Sťažovateľ tak žalobnými námietkami rozporoval predovšetkým skutočnosti, ktoré presahujú
predmetpreskúmavanéhoadministratívnehokonania.Tentopresahbezprostrednesúvisísopakovaným
poukazovaním sťažovateľa na stanovisko Slovenskej správy ciest č. SSC/8694/2021/2310/4418 zo dňa

10. februára 2021 - bod 15 (ďalej len „stanovisko Slovenskej správy ciest"), v ktorom Slovenská správa
ciest ako dotknutý orgán v administratívnom konaní uviedla: „Uvedenie stavby „Obchodné centrum
Trenčín, ulica Gen. M. R. Štefánika" do prevádzky podmieňujeme vydaním kolaudačného rozhodnutia
na stavbu „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne".

24. Pre účely súdneho prieskumu je však potrebné zdôrazniť, že výsledkom preskúmavaného
administratívneho konania bolo vydanie stavebného povolenia pre stavbu „OBCHODNÉ CENTRUM
TRENČÍN, ul. Gen. M.R. Štefánika", stavebné objekty: SO 201.1 Dopravné napojenie ul. Gen. M. R.
Štefánika, SO 201.2 Dopravné napojenie ul. Kukučínova (aktualizácia dopravného značenia) a SO
202 úprava miestnej komunikácie. Úlohou správneho súdu bolo preto posúdiť, v rozsahu žalobných

námietok, zákonnosť napadnutých rozhodnutí správnych orgánov vydaných v rámci takto stanoveného
predmetu administratívneho konania.

25. Po zohľadnení uvedených skutočností, podrobil kasačný súd svojmu prieskumu napadnutý rozsudok
správneho súdu a vysporiadal sa s podstatnými námietkami uplatnenými v kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ v rámci uplatnenej argumentácie namietal, že sa správny súd nezaoberal žalobnou
námietkou vo vzťahu k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalovaného k podmienkam vydania
prvostupňového rozhodnutia. V tomto smere sťažovateľ v bode 15. kasačnej sťažnosti namietal, že v
stanovisku Slovenskej správy ciest bola stanovená podmienka k vydaniu prvostupňového rozhodnutia
v podobe vydania kolaudačného rozhodnutia k prestavbe kruhového objazdu („SO úprava okružnej

križovatky na ceste I/61 v Trenčíne"). Kasačný súd považuje predmetné tvrdenie sťažovateľa za
zavádzajúce, keďže má z administratívneho spisu za preukázané, že predmetná podmienka Slovenskej
správyciestsanevzťahujekpovoleniuuskutočniťstavbuvydanímstavebnéhopovolenianastavbu,alek
uvedeniu stavby do prevádzky, teda ku kolaudačnému konaniu, a následne kolaudačnému rozhodnutiu.
Uvedená podmienka Slovenskej správy ciest teda bezpochyby nesmerovala k vydaniu prvostupňového

rozhodnutia, ktorým bolo stavebné povolenie pre stavbu „OBCHODNÉ CENTRUM TRENČÍN, ul. Gen.
M.R. Štefánika", tak ako sťažovateľ argumentoval v podanej kasačnej sťažnosti.

26. Kasačný súd ďalej poznamenáva, že vyššie uvedená časť argumentácie sťažovateľa je v porovananí
s argumentáciou uvedenou v správnej žalobe vnútorne rozporná, keďže v správnej žalobe sťažovateľ

naopak dôvodil, že žalovaný nemal vydať stavebné povolenie na stavebné objekty, keďže vedel, že
nikdy nebude možné stavbu skolaudovať. Hoci správny súd k danej námietke podal pomerne stručné
stanovisko, nie je možné dospieť k záveru, že by sa s uvedenou žalobnou argumentáciou vôbec
nevysporiadal. Správny súd v tomto smere precízne vymedzil predmet súdneho prieskumu, pričom
ozrejmil, že podstata žalobných námietok smerovala opätovne k stavbe „SO úprava okružnej križovatky

na ceste I/61 v Trenčíne", ktorá bola predmetom samostatného administratívneho konania.

27. Ďalej správny súd k predmetnej žalobnej námietke v bode 48. napadnutého rozsudku prezentoval
v rozsahu žalobných bodov jasný záver, že namietaný nesprávny postup stavebného úradu pri úprave
okružnej križovatky („SO úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne"), nemá vplyv na toto

administratívne konanie, nakoľko stavebné povolenie bolo podľa správneho súdu stavebníkovi vydané
v súlade so zákonom na stavebné objekty, ktoré boli súčasťou preskúmavaného stavebného povolenia,
pričom následne malo prebiehať kolaudačné konanie.28. Je pritom možné doplniť argumentáciu správneho súdu, že kolaudačné konanie nebolo
preskúmavaným administratívnym konaním v prejednávanej veci. Zohľadnenie a vyhodnotenie
pripomienok dotknutých orgánov ku kolaudácií posudzuje stavebný úrad v osobitnom administratívnom

konaní, ktorého výsledkom je kolaudačné rozhodnutie podľa § 82 ods. 1 a nasl. stavebného zákona.
Sťažovateľove všeobecné domnienky, že stavbu nebude možné skolaudovať, tak bezprostredne
nesúvisia s preskúmavaným stavebným povolením, ale naopak môžu byť relevantné pri potenciálnom
prieskume budúceho kolaudačného rozhodnutia k danej stavbe. Vzhľadom k uvedenému, kasačný súd
nezistil potrebu detailnejšieho vysporiadania sa s takto vecne nesúvisiacou argumentáciou.

29. Kasačný súd v kontexte uvedenej argumentácie dodáva, že obdobne nevzhliadol dôvodnosť
sťažnostnej námietky uplatnenej v bode 19. podanej kasačnej sťažnosti (zabezpečenie dopravného
napojenia stavby), keďže už ako bolo uvedené, kolaudácia prestavby kruhového objazdu („SO úprava
okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne"), nebola predmetom preskúmavaného administratívneho
konania, k čomu sa aj správny súd v napadnutom rozsudku (body 47. a 48.) vyjadril. Je pritom zrejmé,

že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaného, bolo podkladom tohto rozhodnutia, v tom čase
stále právoplatné ohlásenie stavebných úprav vo veci stavby „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v
Trenčíne".Sťažovateľovaargumentácia,žestavebnéobjektynemajúzabezpečenédopravnénapojenie,
je vzhľadom na uvedené, nerelevantná.

30. V ďalšej časti kasačnej sťažnosti sťažovateľ namietal, že sa správny súd nevysporiadal s jeho
žalobnou argumentáciou (Ad ii) bod 9. správnej žaloby), namietajúcou nepreskúmateľnosť spôsobenú
na vnútorným logickým rozporom argumentov prvostupňového rozhodnutia.

31. Vnútornú rozpornosť vnímal sťažovateľ vo vysporiadaní sa s podmienkou Slovenskej správy ciest v

bodeč.15stanoviskaSlovenskejsprávyciestvtom,žeprvostupňovýorgánnajednejstraneuviedol:„Na
základe vyššie citovaných ustanovení Stavebného zákona stavebný úrad konštatuje, že kompetenciu
posudzovať nutnosť viesť stavebné konanie, či naopak posudzovať či postačuje ohlásenie stavby,
má iba príslušný stavebný úrad. SSC je dotknutým orgánom a nie stavebným úradom. SSC nie je
kompetentné posúdiť, či bude konanie vedené ako riadne stavebné konanie alebo či bude postačovať

ohlásenie stavby." (strana č. 57 prvostupňového rozhodnutia), pričom prvostupňový orgán naproti tomu
konštatoval, že „stavebný úrad je stanoviskom SSC viazaný" (str. 58 prvostupňového rozhodnutia).

32. Podľa kasačného súdu nemožno uvedené citácie vytrhávať z ostatného kontextu odôvodnenia
prvostupňového rozhodnutia. Kasačný súd vníma vyššie uvedenú citáciu na str. 57 prvostupňového

rozhodnutia ako konštatovanie prvostupňového orgánu, bez toho, aby bolo možné prijať záver o
jeho nerešpektovaní stanoviska Slovenskej správy ciest. Napokon, aj kasačný súd v rámci svojho
uznesenia (sp. zn. 3Svk/32/2023 zo dňa 30. septembra 2025), na ktoré poukazuje aj sám sťažovateľ,
sám uviedol, že nespochybňuje, že voľba zodpovedajúceho procesného postupu (konanie o ohlásení
alebo konanie o stavebnom povolení) prináleží v konečnom dôsledku príslušnému stavebnému úradu.

Relevancia tejto sťažovateľovej argumentácie je však opätovne bezdôvodná, keďže otázka, či malo
byť pri stavbe „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne" realizované riadne stavebné
konanie, alebo postačovalo ohlásenie stavby, nebola predmetom preskúmavaného administratívneho
konania, keďže táto stavba bola povolená na základe ohlásenia stavby ako samostatná stavba na
to príslušným špeciálnym stavebným úradom (Okresný úrad Trenčín v sídle kraja, odbor cestnej

dopravy a pozemných komunikácií) písomným oznámením č. OU-TN-OCDPK-2021/027094-004 zo dňa
10. septembra 2021. Išlo teda o administratívne konanie realizované odlišným správnym orgánom v
porovnaní s prvostupňovým správnym konaním v prejednávanej veci.

33. Kasačný súd preto konštatuje zmätočnosť uvedenej sťažovateľovej argumentácie, keď značne

dezinterpretuje zistený skutkový stav a snaží sa zahŕňať opakovane do súdneho prieskumu vecne
nesúvisiace skutočnosti. Vzhľadom k tomu namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku správneho súdu,
v sebe zahŕňala výlučne vecne nesúvisiace námietky, nemožno vnímať nevysporiadanie sa s
takouto žalobnou argumentáciou ako tak závažné pochybenie, ktoré by bolo spôsobilé prijať záver o
nezákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu. Kasačný súd v tomto kontexte dodáva, že nie je

úlohou správneho súdu a ani žalovaného dávať odpoveď na každú vecne nesúvisiacu námietku, zvlášť
pokiaľ správny súd vysvetlí, prečo na určitú skupinu žalobných námietok nemohol prihliadať.34. Následne sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal nesprávne právne posúdenie veci, keď správny
súd dospel k záveru, že nezaslanie vyjadrenia ďalšieho účastníka konania v rade č. 1 zo dňa 9.
augusta 2022 (ďalej len „namietané vyjadrenie stavebníka") ostatným účastníkom administratívneho

konania nepredstavuje tak závažnú procesnú vadu, aby bolo možné konštatovať nezákonnosť
rozhodnutia orgánu verejnej správy. Kasačný súd po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu
konštatuje, že prvostupňový orgán pred vydaním prvostupňového rozhodnutia skutočne neupovedomil
účastníkov administratívneho konania (a teda ani sťažovateľa), aby sa pred vydaním rozhodnutia
vyjadrili k všetkým podkladom pre rozhodnutie. K porušeniu práva vyplývajúceho z § 33 ods. 2

správneho poriadku tak preukázateľne došlo. Pre vyhodnotenie intenzity porušenia procesných práv
sťažovateľa, však považoval kasačný súd za potrebné vychádzať predovšetkým z toho, či skutočnosti
uvedené v namietanom vyjadrení stavebníka boli podstatnými okolnosťami pre vydanie prvostupňového
rozhodnutia, na ktoré nemal sťažovateľ možnosť reagovať.

35. Kasačný súd po preštudovaní podkladov administratívneho spisu konštatuje, že namietané

vyjadrenie stavebníka reagovalo predovšetkým na predchádzajúce námietky sťažovateľa, ktoré v
podstatnej časti opätovne nesúviseli s preskúmavaným stavebným povolením v rozsahu povoľovaných
stavebných objektov. Sťažovateľ totiž opätovne namietal predovšetkým viaceré aspekty týkajúce sa
stavby okrúhlej križovatky „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne" a jej (ne)kolaudácie
a stavby „SO 201 Areálové komunikácie, parkoviská a spevnené plochy". Pozornosti kasačného súdu

zároveň neuniklo, že ďalší účastník konania v rade č. 1 v namietanom vyjadrení stavebníka rozporoval
sťažovateľovo účastníctvo v administratívnom konaní. Z priebehu administratívneho konania je však
zrejmé, že správne orgány so sťažovateľom riadne konali a preto ani jeho ďalšia procesná obrana vo
vzťahu k uvedeným tvrdeniam ďalšieho účastníka konania v rade č. 1, by nebola schopná priznať mu
viac práv, ako mal v postavení účastníka konania.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené, kasačný súd konštatuje, že ani prípadná realizácia namietaných
procesných práv sťažovateľa, by nemala zásadný význam pre administratívne konanie, keďže
namietané vyjadrenie stavebníka reagovalo v nosnej časti na argumentáciu sťažovateľa, ktorá vecne
nesúvisela s preskúmavaným administratívnym konaním. Z tohto dôvodu je možné stotožniť sa aj so

závermi správneho súdu, že intenzita tohto hoc konštatovaného procesného pochybenia je nesporne
menšia, keďže nebolo zrejmé, ako mal byť sťažovateľ dotknutý na svojich subjektívnych právach, keď
podstatná časť argumentácie smerovala k iným ako povoľovaným stavebným objektom.

37. Kasačný súd zároveň dodáva, že v rámci svojho právneho posúdenia neopomenul ani sťažovateľovu

argumentáciu, v ktorej tento poukazoval na uznesenie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
3Svk/32/2023 zo dňa 30. septembra 2025, tvrdiac, že v danom rozhodnutí bolo konštatované, že
prestavba kruhového objazdu bola nezákonná, keďže vo veci malo prebehnúť riadne stavebné konanie.
Napriek tomu, že predmetná námietka opätovne presahovala rámec predmetu administratívneho
konania, kasačný súd vzhľadom na opakovane namietanú absenciu dopravného napojenia stavby,

preskúmal namietané uznesenie Najvyššieho správneho súdu, pričom však dospel k záveru, že
nemožno súhlasiť s ďalšou sťažovateľovou argumentáciou obsiahnutou v tomto vyjadrení. Z obsahu a
povahy daného uznesenia je zrejmé, že Najvyšší správny súd zrušil druhý výrok uznesenia Krajského
súd v Trenčíne č. k. 13S/112/2021-293 zo dňa 7. februára 2023, ktorým bola správna žaloba odmietnutá
z dôvodu jej podania zrejme neoprávnenou osobou (§ 98 ods. 1 písm. e) SSP). Najvyšší správny súd tak

tak nerozhodoval vo veci samej. I keď je pravdou, že Najvyšší správny súd vytkol krajskému súdu, že sa
nezaoberal žalobnou námietkou týkajúcou sa nesprávneho právneho posúdenia druhu konania, nie je
možné dospieť k záveru, že Najvyšší správny súd týmto vyslovil meritórny záver o nezákonnosti konania
o ohlásení stavebných úprav týkajúcich sa stavby „Úprava okružnej križovatky na ceste I/61 v Trenčíne".

38. Kasačný súd zároveň dodáva, že nepovažoval za potrebné venovať bližšiu pozornosť ani
argumentácii ďalšieho účastníka konania v rade č. 3, ktorý v jednotlivých replikách prezentoval široké
spektrum všeobecných teoretických východísk a tvrdení bez zrejmého prepojenia na samotné dôvody
podanejkasačnejsťažnostiavyjadreníostatnýchďalšíchúčastníkovkonania.Opakovaneprezentované
úvahy, či žalobcovi svedčí žalobná legitimácia zainteresovanej verejnosti, a či podal správnu žalobu

podľa § 61 písm. c) SSP neboli predmetom správneho súdneho konania. Správny súd už v rámci bodu
45. napadnutého rozsudku jasne vymedzil, že žalobca bol opravený podať všeobecnú správnu žalobu,
jeho postavenie zarámcoval s odkazom ust. § 178 ods. 1 SSP, pričom sťažovateľ voči tomuto záveru
nebrojil. Kasačný súd preto túto argumentáciu vyhodnotil ako vecne nesúvisiacu.V. Záverečné zhodnotenie a odôvodnenie rozsudku v časti trov

39. Kasačný súd s ohľadom na všetky uvedené skutočnosti nezistil dôvodnosť kasačnej sťažnosti, a
preto podľa § 461 SSP rozhodol spôsobom, ktorý je uvedený vo výrokovej časti tohto rozsudku.

40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal, keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní, u procesne úspešného žalovaného

nezistil výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania a ďalším
účastníkom konania v kasačnom konaní nevznikli žiadne trovy v súvislosti s plnením povinností,
ktoré by im uložil súd a neboli zistené ani dôvody hodné osobitného zreteľa pre priznanie nároku
na náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v spojení s § 167 ods. 1, § 168 a § 169 SSP). Pre úplnosť
kasačný súd dodáva, že výzvu na vyjadrenie ku kasačnej sťažnosti nemožno považovať za uloženie
povinnosti ďalšiemu účastníkovi konania, keďže nebola vydaná uznesením a ani z nej nevyplýva

žiadne sankcionovateľné uloženie povinnosti ďalším účastníkom konania. Predmetnú výzvu je preto
potrebné vnímať ako upozornenie na procesné právo ďalšieho účastníka konania a možnosť konania
bez vyjadrenia (§ 450 ods. 3 SSP).

41. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 :

0 (§ 463 SSP v spojení s § 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.