Rozsudok – Bezpodielové spoluvlastníctvo… ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 11, 2026

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/171/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5322200852
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2026:5322200852.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a JUDr. Zuzany Krivdovej, v právnej veci žalobcu: A. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B. C., XXX XX C., právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr.
Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A, 022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, proti žalovanej: D. A., C.
A., nar. XX.XX.XXXX, bytom: XXX XX C. XXX, právne zastúpená: Mgr. PaedDr. Anton Kušnír, advokát
so sídlom Jána Reka 13, 010 01 Žilina o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na
odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. CA-7C/29/2022-315 zo dňa 08.07.2025,
takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie určil, že do masy BSM patrí rodinný dom súp. č. XXX,
zapísaný na LV č. XXXX, k. ú. C., postavený na parcele CKN č. 8333/2 - zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 95 m2, v hodnote 101.000,- Eur, ktorý prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej (I.).
Žalovanú zaviazal zaplatiť žalobcovi titulom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov
sumu 37.915,84 Eur do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (II.). Vyslovil, že žiadna zo strán sporu

nemá nárok na náhradu trov konania (III.). Súdnemu znalcovi E. D. F., G. XXXX/XX, XXX XX H., priznal
nárok na odmenu v rozsahu 70 % a nárok na náhradu hotových výdavkov v rozsahu 100 %, ktorú
odmenu a hotové výdavky sú povinní uhradiť znalcovi žalobca a žalovaná, každý v rozsahu 50 % (IV.).

2. Vychádzal zo zistenia, že žalobca a žalovaná uzatvorili manželstvo dňa XX.XX.XXXX a zaniklo
dňa 23.04.2019 rozvodom, na základe rozsudku Okresného súdu Čadca sp. zn. 9Pc/1/2017 zo dňa
15.03.2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.04.2019. Medzi stranami nebolo sporné, že pôvodný

rodinný dom daroval pred uzavretím manželstva v roku 2004 žalobca žalovanej a tento zhorel pri požiari
v roku 2009 a na mieste toho pôvodného rodinného domu bol postavený nový rodinný dom súp. č. XXX.
Sporné medzi stranami bolo, či tento nový rodinný dom súp. č. XXX patrí do BSM. Žalobca i žalovaná
zhodne tvrdili, že po požiari zostali z pôvodného rodinného domu len holé základy. Z rekapitulácie
rozpočtu a prehľadu rozpočtových nákladov zo dňa 18.05.2010 vyplýva, že na dome sa mali stavať
základy, zvislé a kompletné konštrukcie, aj vodovodné konštrukcie. Aj zo stavebného povolenia vyplýva,
že na základoch pôvodného rodinného domu, ktorý vyhorel, bude umiestnená novostavba rodinného

domu. Z uvedeného vyplýva, že pôvodný dom prestal byť vecou v právnom zmysle slova a ako
stavba zanikol. Preto nešlo o prestavbu pôvodného rodinného domu, ale o stavbu nového rodinného
domu. Strany uzatvorili manželstvo XX.XX.XXXX a zo stavebného povolenia, ktoré bolo vydané na
meno žalovanej a je zo dňa 05.05.2010 vyplýva, že stavba rodinného domu začala až po uzatvorenímanželstva, keď ku dňu uzatvorenia manželstva boli len základy z pôvodného rodinného domu a na
stavbe nového rodinného domu neboli prvky dlhodobej životnosti, ktorými sú v zmysle judikatúry najmä
zvisléavodorovnékonštrukcie,konštrukciestrechyaschodišťa.Vzhľadomnauvedenéustálil,žesporný

rodinný dom bol postavený za trvania manželstva, a preto v zmysle § 143 Občianskeho zákonníka (ďalej
aj OZ) patrí do BSM. Nie je pritom významné, či stavebné a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané len
na meno žalovanej (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/201/1996) a že táto je zapísaná
na liste vlastníctva ako výlučná vlastníčka. Bolo úlohou žalovanej preukázať, že celá stavba rodinného
domu bola financovaná len z jej výlučných finančných prostriedkov. V tejto súvislosti poukázal na judikáty

R42/1972 a R19/1960. Žalovaná preukázala, že jej bola na jej bankový účet v roku 2010 z poisťovne
Allianz – Slovenská poisťovňa, a.s. celkovo vyplatená suma 64.865,44 Eur za škodu vzniknutú pri
požiari na pôvodnom dome a zariadení pôvodného domu. Žalovaná tvrdila, že išlo o jej výlučné finančné
prostriedky, čo žalobca nerozporoval. Rovnako preukázala, že v roku 2010 zo svojho bankového účtu,
na ktorý bola zaslaná vyššie uvedená suma, vybrala celkovo 63.000,- Eur, avšak nepreukázala, že
tieto finančné prostriedky v celom rozsahu, teda vo výške 64.865,44 Eur použila na stavbu sporného

domu. Predložila rôzne doklady od rôznych firiem, vystavené na jej meno, a to v celkovej čiastke
23.168,31 Eur. Pokiaľ preukazovala pokladničný doklad od I. J. – I. a syn zo dňa 14.07.2009 na vývoz
odpadu, tento nebral do úvahy, nakoľko išlo o výdavok vynaložený pred uzavretím manželstva a nešlo
o investíciu do nového domu. Ostatné doklady boli vystavené buď na meno žalobcu alebo na nich
nebolo uvedené meno platiteľa. Obe sporové strany tvrdili, že tieto hradili oni. Preto mal za preukázané,

že žalobkyňa preukázala, že zo svojich výlučných prostriedkov na stavbu rodinného domu vynaložila
sumu 23.168,31 Eur. Okrem toho mal preukázané, že žalovaná na kúpu kuchynskej linky vynaložila
sumu 2.000,- Eur, ktorú čiastku jej darovala jej matka. Uvedené tvrdenie žalobca nerozporoval. Rovnako
žalovanánepreukázala,žefinančnéprostriedky,ktorébolijejvýlučnýmvlastníctvom vovýške64.865,44
Eurbyvôbecpostačovalinastavburodinnéhodomu.Jejtvrdenie,žerozpočetnastavburodinnéhodomu

bol vo výške 57.996,75 Eur sa ukázalo ako nepravdivé. Z rekapitulácie rozpočtu prehľadu rozpočtových
nákladov ako aj krycieho listu rozpočtu zo dňa 18.05.2010, ktoré vystavil stavebník D. K. vyplýva, že
rozpočet stavby bol stanovený celkovo na sumu 101.683,37 Eur (bez DPH), t. j. 121.003,21 Eur s DPH.
Rozpočet na sumu 57.996,75 Eur sa dotýkal len časti prác a materiálu (práce a dodávky PVS), ale nie
na všetky práce a materiál. Okrem toho žalovaná tvrdila, že na stavbe boli použité lacné materiály, avšak

je nepochybné, že by sa skutočné náklady na stavbu nemohli znížiť o cca polovicu predpokladaných
nákladovpodľarozpočtuaokremtohotvrdeniežalovanejbolovyvrátenéznaleckýmposudkom,vktorom
bolo konštatované, že neboli zistené žiadne poruchy konštrukcie, resp. vybavenia, ktoré by mohli
neprimerane znížiť životnosť objektu a konštrukčné materiálové alebo dispozičné vyhotovenie stavby
zodpovedá miernemu nadštandardu súčasného obdobia. Vzhľadom na to mal za to, že žalovanej

výlučné finančné prostriedky z poistného plnenia na stavbu domu nepostačovali. Nielen rozpočtové
náklady, ale aj hodnota rodinného domu, ktorá je podľa znaleckého posudku 101.000,- Eur výrazne
prekračuje objem finančných prostriedkov patriacich výlučne žalovanej.

3. Pokiaľ teda finančné prostriedky z poistného plnenia nepostačovali na stavbu domu, musel byť tento

postavený aj z iných peňažných prostriedkov. Obe strany zhodne uviedli, že dlhodobo pred, aj počas
realizácie stavby domu, žili obaja v Anglicku a žalovaná pracovala v Anglicku len cca pol roka, ostatný
čas nepracovala a nemala žiaden príjem. Žalovaná najskôr tvrdila, že pochybuje o tom, že žalobca
v Anglicku pracoval, že jej žiadne peniaze nedával na chod domácnosti, všetky investície boli na jej
ťarchu. Neskôr pri výsluchu to vyvrátila a uviedla, že keď žila v Anglicku nepracovala, žalobca ju živil,

všetko financoval, dal jej peniaze na stravu 100,- GBP týždenne a nevedela uviesť, aké boli výdavky na
byt a vodu. Žalobca tvrdil, že na papieri zarobil 90,- až 100,- GBP týždenne, čo vyplýva aj z potvrdenia
jeho zamestnávateľa z roku 2010, v skutočnosti mu však bolo na ruku vyplácaných 3.500,- až 4.000,-
GBP mesačne a vzhľadom k tomu, že žalovaná nepracovala, nemala príjem, musel byť príjem žalobcu
skutočne vyšší ako bol jeho oficiálny príjem cca 400,- GBP mesačne. Z takéhoto príjmu by nebolo

možné pokryť všetky výdavky na bývanie, stravu a ďalšie životné potreby dvoch osôb v Anglicku, keďže
iný zdroj príjmu strany netvrdili. Tvrdenia žalobcu o jeho financovaní stavby rodinného domu potvrdili
svedkovia D. K. ako aj otec I. A. a predovšetkým D. K. ako osoba bez príbuzenského či inak blízkeho
vzťahu k osobe žalobcu či žalovanej, ktorá realizovala stavbu domu, považoval za významnú ohľadom
financovania stavby domu, keď tento svedok potvrdil, že za stavebné práce, ktoré vykonal ho vyplácal

žalobca a pokiaľ ho vyplatila žalovaná, bolo to len po predchádzajúcej dohode so žalobcom, pretože
peniaze vždy riešil so žalobcom. Uviedol, že žalobca robil v Anglicku, vždy sa čakalo, kým sa vráti
z Anglicka, aby mu dal peniaze. Inak nebolo potrebné, aby svedok čakal, kým žalobca sa vráti z Anglicka,
aby mu dal peniaze a peniaze by mu vyplatila priamo žalovaná. Hoci príjmové pokladničné dokladyboli vystavené na meno žalovanej, uvedené nevylučuje, že iné platby na stavbu rodinného domu boli
financované z príjmu žalobcu v Anglicku. Uvedené tvrdenia potvrdil aj otec žalobcu I. A. a poukázal na
to, že žalobca pracoval v Anglicku. Rovnako bolo preukázané, že žalobca sa podieľal na stavbe domu

aj zabezpečovaním materiálu, ktorý dovážal z Anglicka. Uvedené potvrdili svedkovia G. A. a A. L., ako
napr. materiál ventily, trubky, batérie, fiting, spojovací materiál, kolienka, sklenú vatu. Uvedené prakticky
potvrdil aj právny zástupca žalovanej, keď na pojednávaní poukazoval na to, že umývadlo v kúpeľni bolo
síce osadené, ale nebolo funkčné, pretože u nás sú iné normy a veci, ktoré žalobca z Anglicka doviezol
majú iné rozmery a nie je možné ich nainštalovať.

4. Na základe toho dospel k záveru, že stavba rodinného domu bola financovaná jednak z poistného,
ktoré bolo vyplatené žalovanej od poisťovne a jednak z peňazí, ktoré zarobil žalobca v Anglicku počas
trvania manželstva, ktorý sa na financovaní stavby podieľal aj zabezpečením nejakého materiálu na
stavbu z Anglicka. Finančné prostriedky, ktoré boli žalovanej vyplatené z poistky, nepostačovali na celú
stavbu domu a jediným zdrojom financií, ktorý v čase stavby rodinného domu strany mali, bol príjem

žalobcu zo zamestnania, keďže žalovaná nepracovala. Keďže finančné prostriedky z príjmu žalobcu
zo zamestnania patria do BSM, ide o spoločné finančné prostriedky oboch manželov. Pre rozhodnutie
nie je pritom potrebné, aby bola vyčíslená presná čiastka, aká bola zo spoločných peňazí na stavbu
domu investovaná, postačuje, ak zo spoločných peňazí sa do stavby domu investovalo čo i len 1,- Eur
(R42/1972).

5. Žalobca navrhol, aby rodinný dom bol po vyporiadaní BSM prikázaný do výlučného vlastníctva
žalovanej, voči čomu žalovaná nenamietala a rovnako žalovaná dom v súčasnosti užíva a dom je
postavený na pozemku CKN parc. č. 8332/2, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovanej. Z týchto
dôvodov prikázal rodinný dom do výlučného vlastníctva žalovanej. Žalovaná preukázala, že vo výlučnom

vlastníctve mala finančné prostriedky vo výške 64.865,44 Eur, avšak za práce a materiál na stavbe
domu zaplatila celkovo 23.168,31 Eur. Ostatné doklady, ktoré predložila nepreukázali, že platiteľom bola
žalovaná alebo že by boli tieto platby uhradené z jej výlučných prostriedkov. Tak isto preukázala vnosy
na spoločný rodinný dom v sume 2.000,- Eur, ktoré jej darovala matka na zakúpenie kuchynskej linky.
PokiaľideomotorovévozidloRenaultTraficbolopreukázané,žejehovlastníčkoubolažalovaná,pretože

bola zapísaná ako jeho vlastníčka, nadobudla ho pred uzatvorením manželstva XX.XX.XXXX. Žalobca
nepreukázal, že by bol on výlučným vlastníkom tohto motorového vozidla a uvedené nebolo preukázané
ani výpoveďou D. K.. Bolo preukázané, že auto bolo predané staviteľovi D. K. za materiál na stavbu
domu. Nebolo však žalovanou preukázané a dokonca ani tvrdené, aká bola hodnota vozidla v čase
jeho predaja, preto nebolo možné tento vnos žalovanej na spoločný majetok bez konkrétneho vyčíslenia

započítať. Z uvedeného dôvodu vnosy žalovanej do spoločného majetku manželov započítal v celkovej
výške 25.168,31 Eur. Pokiaľ žalovaný tvrdil, že stavba bola financovaná z finančných prostriedkov, ktoré
malnašetrenévovýške50.000,-GBPžiadnydôkazotomnepredložil,pretonauvedenésúdneprihliadal.

6. Na základe uvedeného bolo ustálené, že do masy BSM patrí rodinný dom súp. č. XXX, ktorého

súčasťou sú aj dva prístrešky a vybavenie kuchyne a všeobecná hodnota tohto rodinného domu bola
znaleckým posudkom znalca E. D. F. stanovená vo výške 101.000,- Eur. V zmysle § 150 OZ sú
podiely oboch manželov rovnaké. Neboli zistené žiadne dôvody, pre ktoré by mali byť podiely oboch
manželov rozdielne a ani žiadna zo strán takéto dôvody neuvádzala. Preto podiel každého z manželov
predstavuje sumu 50.500,- Eur, žalovanej bol prikázaný rodinný dom a žalobcovi bola zaviazaná zaplatiť

sumu 37.915,84 Eur, keď od jeho podielu 50.500,- Eur bola odpočítaná polovica vnosov žalovanej do
spoločného rodinného domu, a to suma 12.584,16 Eur. Na zaplatenie žalovanú zaviazal 3 mesiace od
právoplatnosti rozsudku s prihliadnutím na to, že žalovaná je síce zamestnaná, avšak aktuálne podľa
jej vyjadrenia nedisponuje väčším obnosom finančných prostriedkov.

7. O trovách konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 CSP, keď vyslovil, že žiadna zo sporových strán
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko pri vyporiadaní bola dodržaná parita podielov a žalobca
ani žalovaná nemali v spore plný úspech, preto má každá zo strán znášať svoje trovy. Úspech žalobcu
bol len čiastočný, pretože hodnota vyporiadaného podielu určená súdom 38.915,84 Eur v porovnaní
s hodnotou vyporiadacieho podielu, aký navrhoval žalobca 51.000,- Eur, bola pomerne výrazne nižšia.

Úspech žalovanej bol tiež len čiastočný, pretože súd do masy BSM zahrnul aj rodinný dom súp. č. XXX,
hoci žalovaná tvrdila, že nepatrí do BSM a na druhej strane jej priznal náhradu v časti vnosov z jej
výlučných finančných prostriedkov na stavbu rodinného domu.8. O nároku na odmenu a nároku na náhradu hotových výdavkov súdneho znalca rozhodol v zmysle
§ 262 ods. 1 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. b) zák. č. 382/2004 Z. z. Znalec má nárok na
odmenu, avšak znalecký posudok podal oneskorene, keďže ho mal predložiť do 27.02.2024 a predložil

ho až 31.01.2025. Viacnásobne bol vyzývaný na predloženie znaleckého posudku, znalcovi bola
dvakrát uložená poriadková pokuta, pričom súdny znalec na tieto viacnásobné urgencie zo strany súdu
nereagoval a znalecký posudok nepodal v stanovenej lehote. Týmto svojím konaním sťažil postup súdu,
a preto mu v zmysle citovaných ustanovení priznal nárok na odmenu v zníženej výške, a to v rozsahu 70
%, hotové výdavky mu priznal v celom rozsahu, nakoľko možnosť ich zníženia zákon č. 382/2004 Z. z.

neupravuje. K úhrade zaviazal každú sporovú stranu v rozsahu 50 % z rovnakých dôvodov, na základe
ktorých nepriznal žiadnemu z nich náhradu trov konania.

9. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku vo výroku II. a III. podala odvolanie žalovaná z dôvodov
uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP. S hodnotením v bodoch 44. až 46. napadnutého rozhodnutia
uviedla, že je možné súhlasiť len do tej miery, že v konaní bolo nesporné, tak na základe tvrdenia

žalovanej ako aj žalobcu, že žalovaná obdržala prostriedky z titulu poistného plnenia. Záver súd však
vyhodnocuje nesprávne, pretože je nesporné, že hodnota domu stanovená znalcom bola na sumu
101.000,- Eur a je zrejmé, že hodnota stavená znalcom je nižšia ako hodnota rozpočtových nákladov na
stavbu rodinného domu. Z hodnoty stavenej znalcom žalobca nepreukázal žiadnym z dôkazov, že by mal
prispieť na náklady stavby rodinného domu. Súd dal žalobcovi za pravdu, že ak boli doklady vystavené

na meno „A.“ tak má byť nepochybné, že sa mal na nákladoch stavby podieľať aj žalobca. Meno A.
bez koncovky – ová používa aj žalovaná doteraz, čo bezpochyby môže vzbudzovať aj zámenu osôb.
Zároveň mal súd vychádzať z dôvodného predpokladu, že ten, kto predložil súdu dôkazy – potvrdenia
o platbe za práce a materiál, disponoval s dokladmi o zaplatení nákladov, práve preto, že uvedené
náklady aj uhradil. Je nesporné, že to bola žalovaná, ktorá tie doklady predložila. Žalobca ani neuviedol,

že by sám mal vložiť do BSM na výstavbu rodinného domu konkrétnu sumu. Pokiaľ žalobca poukazoval
na výsluchy svedkov, ktoré mali potvrdiť, že žalobca uhrádzal platby za vykonané práce, tak zároveň je
dôvodný záver, že uvedení svedkovia nevedeli uviesť, z akých zdrojov pochádzali finančné prostriedky.
Napr. svedok K., keď hovoril, že mu za materiál bolo odpredané motorové vozidlo Renault Trafic, ktorý
mal byť vo vlastníctve žalobcu, uvedené bolo preukázané, že vlastníkom tohto motorového vozidla bola

žalovaná. Súd mal vo vzájomných súvislostiach týchto dôkazov (výsluch K. v/s doklad o vlastníctve
vozidla) prijať záver, že hodnota prác a materiálov, za ktoré svedok K. obdržal vozidlo, bola uhradená
žalovanou z vlastných finančných prostriedkov mimo BSM a táto hodnota jej mala byť uhradená v súlade
s § 150 OZ. Uvedený svedok vypovedal rozporuplne, či už ide o vlastníctvo predmetného vozidla,
ako aj v otázke pôvodcu finančných zdrojov, čo do značnej miery jeho výpoveď robí nedôveryhodnou.

K otázke, prečo na doklady vypisoval meno žalovanej uviedol, že on neskúmal, ako to medzi sebou mali,
avšak súd jeho výpoveď vyhodnotil tak, že aj žalobca sa podieľal na investíciách v rovnakej miere ako
žalovaná, pretože to tvrdil aj uvedený svedok. Pokiaľ ide o bod 47. odôvodnenia napadnutého rozsudku,
súd rozpor medzi tvrdeniami a dôkazmi žalobcu vyhodnotil tak, že uznal tvrdenia žalobcu o tom, že
mal finančné prostriedky, ktorými sa podieľal na výstavbe rodinného domu, aj keď nikdy nepreukázal,

že vôbec nejaké prostriedky mal. Žalovaná preukázala, že žalobca disponoval jej bankovým účtom
a žalobca nepotvrdil tvrdenia žalovanej, že vyberal z tohto účtu peňažné prostriedky na stavbu, avšak
jeho príjem zo závislej činnosti na tento účet pripisovaný nikdy nebol. Odôvodnenie rozhodnutia v bode
48., že žalovaná preukázala, že z vlastných finančných prostriedkov investovala na stavbu domu čiastku
23.168,31 Eur je neúplné a neobstojí, pretože náklady na výstavbu boli oveľa vyššie a tie museli byť

uhradené zo zdrojov, ktorými mohli sporové strany disponovať, pričom z konania nevyplynul žiaden
dôkaz, že by pri stavbe rodinného domu mali vzniknúť neuhradené záväzky. Takými zdrojmi boli teda
len jediné zdroje žalovanej vo výške 64.865,44 Eur. Súd dospel k správnym záverom, keď v bode 49.
odôvodnenia vychádzal z toho, že žalovaná na kúpu kuchynskej linky vynaložila sumu 2.000,- Eur,
ktorú čiastku jej darovala jej matka. Nesprávne vyhodnotil skutočnosť v bode 50. odôvodnenia, a to,

že žalovaná nepreukázala, že by jej výlučné finančné prostriedky z poistky použila na stavbu domu
a taktiež nepreukázala, že by tieto finančné prostriedky vôbec na stavbu rodinného domu postačovali. Zo
záverov znaleckého posudku je nesporné, že stavba rodinného domu v čase zániku BSM nebola a nie
je dokončená ani do dnešného dňa a súd nemal nesporný dôkaz k otázke, do akej miery bola stavba
rodinného domu v čase zániku dokončenou a koľko nákladov z predpokladaného rozpočtu 101.000,-

Eur bolo potrebné ešte vynaložiť na dokončenie. Súd môže vychádzať iba z takých dôkazov, ktoré
sú nesporné a nie z nepodložených tvrdení žalobcu. Žalobca nerozporoval, že by žalovaná použila
uvedené prostriedky z poistky na výstavbu rodinného domu a naopak súd v bode 53. nepodložene
tvrdí, že žalobca mal zarábať mesačne 2.500,- až 4.000,- GBP, čo berie do úvahy pri riešení otázkyjeho zárobku, napriek tomu, že žalovaná listinným dôkazom jeho výplatnými páskami takéto tvrdenia
vyvrátila. Hodnotenie výsluchu svedka K. v bode 54. odôvodnenia je nesprávne, pretože súd dôsledne
nevyhodnotil celú jeho výpoveď, v ktorej uviedol, že nevie uviesť, prečo neboli doklady, ktoré vypísal pri

prevzatí hotovosti vypísané na meno žalovanej, ale na meno žalobcu. A predtým potvrdil, že preberal
hotovosťajodžalovanej.Rovnakonesprávneajednostrannevyhodnotiltvrdeniasvedkovblízkychosôb,
a to I. A. – otec žalobcu a jeho brata, z ktorých vyplýva iba to, že sa domnievali, že stavba mala byť
financovaná zo zdrojov žalobcu, pretože robil v Anglicku. Pokiaľ súd uzavrel v bode 55., že stavba mala
byť financovaná zo strany žalobcu aj tým, že zabezpečoval materiál z Anglicka, nebolo preukázané

v akej hodnote mal žalobca doviesť tento materiál a či vôbec tento materiál bol použitý na stavbu domu.
Vzhľadom na uvedené navrhuje napadnutý rozsudok v celom rozsahu zrušiť a vec vrátiť súdu na nové
konanie a rozhodnutie a priznať jej nárok na náhradu trov konania.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej poukázal na to, že žalovaná podala odvolanie iba
proti výrokom II. a III., a preto v odvolacom konaní možno posudzovať iba správnosť záverov súdu

prvého stupňa ohľadne výšky vyrovnacieho podielu. Žalovaná nijakým spôsobom nepreukázala, že by
použila finančné prostriedky z poistky výlučne na stavbu domu, resp. takéto tvrdenia ani neprodukovala
a dôkazné bremeno bolo výhradne na nej ako na žalovanej. Súd sa s touto otázkou podrobne zaoberal
a správne vyhodnotil, že samotné predloženie výpisov z účtu ešte nepreukazuje, že prostriedky boli
použité výlučne na stavbu domu. Žalovaná tak neuniesla dôkazné bremeno. Žalovaná nepreukázala

dostatočne priame prepojenie medzi poistným plnením a konkrétnymi platbami na výstavbu rodinného
domu. Žalovaná namieta, že hodnota domu stanovená znalcom je nižšia než skutočné náklady na
výstavbu. Táto námietka je irelevantná, keď podľa ustálenej judikatúry je pre vyporiadanie BSM
rozhodujúca hodnota veci ku dňu rozhodnutia súdu, nie historické stavebné náklady. Z výsluchu svedka
K. jednoznačne vyplýva, že financoval stavbu žalobca, nakoľko v tej dobe pracoval v Anglicku a čakal na

neho, kedy sa vráti a finančné prostriedky mu doručí. O skutočnostiach, že financoval rodinný dom počas
manželstva i žalobca svedčia viaceré doklady, nielen realizátor stavby D. K., ale aj dodacie listy, napr. od
firmy D., A. A. C. B. Súd prvého stupňa výpovede svedkov z okruhu rodiny žalobcu vyhodnotil v súlade
so zásadou voľného hodnotenia dôkazov a skutočnosť, že svedkovia nevedeli podrobne špecifikovať
pôvod každej položky neznamená, že ich výpovede sú nepravdivé alebo nepoužiteľné. Správne súd

prvéhostupňauviedol,žežalovanánepreukázala,žebyjejvýlučnéfinančnéprostriedkyvcelomrozsahu
použila na stavbu domu a tiež, že by finančné prostriedky vôbec na stavbu rodinného domu postačovali.
Príspevkom žalobcu na výstavbu domu sa súd zaoberal a logicky odôvodnil, že stavba prebiehala
počas trvania BSM, a preto sa má za to, že bola financovaná zo spoločných prostriedkov, pokiaľ nie
je jednoznačne preukázaný opak. Žalovaná odvolaním nespochybnila výrok I. rozsudku, ktorým bolo

určené, že predmetný rodinný dom patrí do BSM. Tento výrok je preto právoplatný a záväzný. Teda
žalovaná implicitne akceptovala, že dom bol nadobudnutý zo spoločných prostriedkov počas trvania
manželstva. Navyše počas výstavby domu žalovaná väčšinu času nebola zamestnaná a neprispievala
do spoločného rozpočtu v rozsahu, ktorý by zodpovedal tvrdeným investíciám. V tejto súvislosti je
nelogické tvrdenie, že by bola schopná sama financovať väčšinu výstavby rodinného domu. Navrhuje

napadnutý rozsudok potvrdiť.

11. Žalovaná v replike uviedla, že záver žalobcu o tom, že odvolaním nenapadla výrok I., z ktorého
dôvodu odvolanie nemá logiku, je nepodložený a nesprávny. Uvedené je potrebné odvodiť od zápisu
na liste vlastníctva, na ktorom figurovala v čase ešte pred uzatvorením manželstva výhradne žalovaná

a žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by sa mal rozhodujúcim spôsobom podieľať na stavbe
rodinného domu, a preto nemá právnu logiku, aby žalovaná namietala výrok súdu, ktorý nemá
konštitutívny charakter a len potvrdzuje jeho doterajšie vlastníctvo k nehnuteľnosti. Je nesporné, že
náklady, ktoré boli spojené s výstavbou novej stavby museli a aj boli uhradené, a to aj vzhľadom na to,
že neboli produkované žiadne dôkazy o tom, že by boli uhrádzané z iných zdrojov ako z jej výlučných

prostriedkov z poistky, ako napr. prípadne z pôžičiek alebo iných fyzických alebo právnických osôb.
Žalobca je viac ako spokojný so záverom súdu, nakoľko nevynaložil na stavbu domu žiadne finančné
prostriedky. Tvrdenia žalobcu o investovaní do rodinného domu ostali bez akéhokoľvek dôkazu, čo súd
riadne nevyhodnotil a vychádzal iba z predpokladu založenom na tvrdení žalobcu. Z uvedeného dôvodu
považuje rozhodnutie súdu za nesprávne, založené na nesprávnom vyhodnotení dôkazov. Tvrdenie

žalobcu, že svedok K. ako realizátor stavby mal potvrdiť tak cenu diela ako aj skutočnosť, že práce mu
vždy vyplácal žalobca, je zavádzajúce rovnako ako bolo zavádzajúce tvrdenie svedka, že žalobca ho
vyplatil tak, že mu mal dať motorové vozidlo, pričom však nevedel, že bolo vo vlastníctve žalovanej.
Žalobca nepreukázal nielen vynaloženie prostriedkov a nákladov na stavbu, ale ani len získanie príjmov,ktoré by na tento účel mohol použiť. Takto bola narušená zásada rovnosti účastníkov v konaní. Súd
bol povinný aj po prijatí záveru, že dom patrí do BSM dôrazne aplikovať § 150 OZ, ktorý jednoznačne
v danej veci vyžaduje zohľadniť všetko, čo ktorá zo strán vynaložila zo svojho na nadobudnutie majetku.

Je zrejmé, že súd v konaní nemal možnosť vykonať dôkazy o preukázaní vynaložených nákladov na celú
výstavbu rodinného domu, no aj napriek tomu nemôže prijať záver, ktorý zvýhodní jednu zo sporových
strán. Zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

12. Žalobca v duplike zotrval na svojom tvrdení, že odvolanie smerujúce výlučne proti výrokom II.

a III. je nelogické. Má za to, že žalovaná potvrdila právny stav, že rodinný dom patril do spoločného
vlastníctva bývalých manželov. S napadnutým rozsudkom sa v celom rozsahu stotožňuje, považuje
ho za vecne správny, presvedčivý a po právnej stránke riadne odôvodnený. Pokiaľ ide o stanovenú
výšku hodnotených nehnuteľností má za to, že táto bola správne stanovená znaleckým posudkom
a nakoľko žalovaná od počiatku namietala, že dom patrí do BSM, bolo na jej pleciach preukázať, že celá
stavba rodinného domu bola financovaná z jej výlučných prostriedkov. Uvedené žalovaná nepreukázala

a v konečnom dôsledku nepreukázala ani to, aké finančné prostriedky na stavbu domu postačovali.
K námietke ohľadom príjmu žalobcu v Anglicku sa súd správne vysporiadal a za situácie, kedy žalovaná
dlhodobo nepracovala, je zrejmé, že náklady na celú domácnosť a aj náklady oboch účastníkov konania
znášal výlučne žalobca a tieto museli byť zaručene vyššie ako 400,- GBP za mesiac. Bezpochyby mal
súd preukázané, že dom bol postavený jednak z peňazí žalovanej a jednak z peňazí, ktoré zarobil

žalobcavAnglickuanavýstavbuktoréhosapodieľalivozenímstavebnéhomateriáluzAnglicka.Navyše
počas rozhodujúceho obdobia výstavby žalovaná väčšinu času nebola zamestnaná a neprispievala do
spoločného rozpočtu v rozsahu, ktorý by zodpovedal tvrdeným investíciám. Zotrval na návrhu potvrdiť
napadnutý rozsudok.

13. Krajský súd v Žiline, ako odvolací súd (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie podala včas sporová
strana proti rozsudku, proti ktorému je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1, § 359, § 360 ods. 1 CSP)
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) preskúmal napadnuté rozhodnutie
v intenciách § 379 a § 380 CSP a napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil.

14. Z odvolania vyplýva, že žalovaná napadla výroky II. a III. daného rozsudku súdu prvej inštancie,
avšak je nutné konštatovať, že všetky výroky rozsudku sú závislé výroky, a preto odvolaciemu
prieskumu podliehajú všetky výroky rozsudku. Z povahy konania o žalobe na vyporiadanie zaniknutého
bezpodielového spoluvlastníctva manželov niektorým zo spôsobov uvedených v § 150 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že predmetom konania je vždy celý majetok patriaci do BSM. Keďže predmet
konania nie je v odvolacom konaní deliteľný, celý výrok vo veci samej je vždy jedným zo spôsobov
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov a rozhodnutie vo veci, hoci by pozostávalo
z niekoľkých oddelených častí (v danom prípade výrok o ustálení vecí patriacich do BSM, výrok o
prikázaní do výlučného vlastníctva niektorému zo spoluvlastníkov a výrok o náhrade za spoluvlastnícky

podiel), nie je rozhodnutím o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom. Rozhodnutie
odvolacieho súdu sa vzťahuje vždy na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene
právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP). Preto odvolanie aj keď len do výroku o povinnosti zaplatenia náhrady
titulom vyporiadania sa vždy vzťahuje na celý výrok vo veci a žiadna jeho časť nenadobúda oddelene
právoplatnosť. Preto odvolací súd musí z podnetu podaného odvolania preskúmať vždy celý výrok vo

veci (§ 380 CSP).

15. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo
dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
na zistenie rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym

skutkovým záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného
vyhotovenia rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje
správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a v podstatných bodoch naň odkazuje.
Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie poukazuje iba na niektoré
ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

16. V preskúmavanej veci bolo preukázané a nebolo sporné medzi sporovými stranami, že žalobca so
žalovanou žili spolu ako druh a družka od roku 2000 a následne dňa XX.XX.XXXX uzavreli manželstvo,
ktoré zaniklo rozvodom dňa 23.04.2019. Žalobca vlastnil rodinný dom vo výlučnom vlastníctve, ktorýnásledne v roku 2004 pred uzatvorením manželstva daroval žalovanej do výlučného vlastníctva a tento
rodinný dom v roku 2009 zhorel pri požiari, z ktorého zostali iba holé základy. Z poistnej udalosti
(vyhorenie pôvodného rodinného domu) bolo preukázané a nebolo sporné, že žalovanej bola vyplatená

celkom suma 64.865,44 Eur, a to dňa 20.02.2010 a 20.11.2010. Žalovaná vykonala z bankového účtu
výbery hotovosti celkom v sume 63.000,- Eur, a to v dňoch 25.05.2010 a 30.11.2010. 21.05.2010
bolo vydané Obcou C. stavebné povolenie pre stavebníčku A. D. (žalovaná), ktorá oň požiadala dňa
05.05.2010, a to na novostavbu rodinného domu na základoch pôvodného rodinného domu (teda už
po uzavretí manželstva so žalobcom) a kolaudačné rozhodnutie bolo vydané už pre stavebníka A. D.

(žalovanú) dňa 15.07.2013.

17. Meritórne rozhodnutie teda spočíva v posúdení, či nehnuteľnosť postavená za trvania manželstva
patriladoBSM.Vkonaníbolojednoznačnepreukázané,žerodinnýdomsúp.č.XXXsazačalstavaťabol
postavený za trvania manželstva žalobcu a žalovanej, keďže títo uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX,
stavebné povolenie bolo vydané dňa 21.05.2010, kolaudačné rozhodnutie 15.07.2013 a zánik BSM

rozvodom manželstva bol ku dňu 23.04.2019. Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva,
ešte vybudované na stavbe - rodinnom dome - prvky dlhodobej živnosti (hlavne zvislé a vodorovné
konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu
charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia
manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola

potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané
stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Preto je nutné prijať záver, že stavbu vytvorili strany sporu spoločne
za trvania manželstva, ako to správne ustálil súd prvej inštancie a následne je potrebné sa zaoberať
skutočnosťou, z akých finančných prostriedkov bol tento rodinný dom postavený.

18. Pre posúdenie otázky, či vec patrí do BSM je rozhodujúce, či bola nadobudnutá za trvania BSM,
kým bola nadobudnutá a z akých prostriedkov. Už staršia judikatúra dospela k záveru, že vec získaná
výmenou za vec alebo z výťažku veci, ktorá bola vo vlastníctve jedného z manželov, je naďalej
vo vlastníctve tohto manžela, pretože v takom prípade ide len o transformáciu toho istého majetku,
nejde o nadobudnutie nového, či rozmnoženie doterajšieho majetku za trvania manželstva (stanovisko

Najvyššieho súdu ČSSR sp. zn. Cpj 86/1971 z 03.02.1979, publikované v Zbierke stanovísk najvyšších
súdov a rozhodnutí súdov ČSSR pod č. R 42/1972, s.251). Na druhej strane rozhodovacia prax je
dlhodobo ustálená v názore, že ak sa na získanie novej veci použijú čo aj len z časti prostriedky z BSM,
vecbudepatriťdoBSM(ibidem).Povedanéinak,zostanoviskaR42/1972,naktoréhozáverochzotrváva
rozhodovacia prax dodnes, vyplýva, že pri nadobudnutí veci tak z prostriedkov patriacich do BSM ako

aj z prostriedkov patriacich do osobného majetku niektorého z manželov, sa takto nadobudnuté veci
stávajú predmetom BSM bez ohľadu na rozsah a vzájomný pomer vynaložených prostriedkov. Vzájomné
nároky manželov na refundáciu vlastných prostriedkov použitých na nadobudnutie spoločného majetku,
sa v prípade zániku BSM stávajú predmetom jeho vyporiadania. Súd prvej inštancie správne konštatoval
a prijal záver, že stavbu žalobca so žalovanou vytvorili spoločne za trvania manželstva, aj zo spoločných

prostriedkov a hoci žalovaná preukázala, že z poistnej udalosti jej boli vyplatené finančné prostriedky
v rozsahu 64.865,44 Eur, avšak nepreukázala, že tieto finančné prostriedky použila výlučne na stavbu
sporného rodinného domu a že rodinný dom bol postavený výlučne z týchto finančných prostriedkov.
Žalovaná v čase prebiehajúcej výstavby od r. 2009 do r. 2013 nebola zamestnaná, nemala žiaden príjem
a finančný príjem zo zárobkovej činnosti mal iba žalobca, ktorý pracoval v Anglicku. Je pravdou, že

listinnými dôkazmi bolo preukázané, že žalobca mal dosahovať prácou v Anglicku priemerne zárobok
400 GBP mesačne, čo žalobca potvrdil ale s tým, že okrem toho mal aj iný zárobok s priemerným
zárobkom 3.500 - 4.000 GBP mesačne. Správne sa súd prvej inštancie priklonil k tvrdeniu žalobcu o jeho
zárobku, nakoľko uvedené vyplýva, aj z tvrdenia žalovanej keď uviedla, že žalobca jej dával na stravu
týždenne 100 GBP na stravu, a teda ostatné výdavky museli byť hradené aj z ďalších príjmov, keďže

žalovaná nebola zamestnaná. Odvolací súd navyše dodáva, že žalobca vo vyjadrení z 6.5.2022 (č.l. 34)
tvrdil, že žalovaná nepracovala a všetky pôžičky, poistky, inkasá, vyúčtovania, leasing na auto, večerné
štúdium žalovanej, drotovanie zubov, každých 6 týždňov letenka z Angliska a späť bolo hradené z jeho
príjmu, uvedené žalovaná počas celého konania nerozporovala. Tiež svedeckými výpoveďami bolo
potvrdené, že o stavbu sa staral a financoval ju tiež žalovaný, a to aj spôsobom, že dovážal materiál

z Anglicka, keď potvrdili svedkovia, že mu pomáhali tento materiál vykladať. Tak isto svedkom K. bolo
preukázané, že hoci niekedy finančné prostriedky vyplácala i žalovaná za vykonané práce, avšak vždy
iba po odsúhlasení týchto finančných prostriedkov žalobcom, ale väčšinou to bolo tak, že na vyplatenie
za vykonané práce sa čakalo na to, kedy sa vráti žalobca z Anglicka z práce a následne tento ho vyplatil.19. To, že žalobca čiastočne svedka K. za vykonané práce vyplatil aj tým, že bolo prevedené na
neho motorové vozidlo a svedok nevedel, že vlastníkom tohto motorového vozidla bola žalovaná, ešte

nepreukazuje, že bol rodinný dom postavený výlučne z prostriedkov žalovanej. Uvedené svedok zrejme
tvrdil na tom základe, že predmetné vozidlo mu opätovne odovzdával žalobca. Správne súd prvej
inštancie aj uzavrel, že bolo preukázané, že vlastníčkou motorového vozidla, s ktorým z časti práce
svedka K. boli uhradené, bolo vo výlučnom vlastníctve žalovanej, preto v tejto hodnote by prislúchalo
žalovanej priznať výlučné vnosy do rodinného domu. Avšak v priebehu konania nebolo preukázané,

o akú výšku finančných prostriedkov sa malo jednať, žalovaná uvedené ani netvrdila, ani nepredložila
žiadne dôkazy. Preto správne súd prvej inštancie na uvedené nemohol prihliadať, nakoľko jeho výšku
nemal tvrdenú a ani preukázanú.

20. Pokiaľ ide o vyhodnotenie dôkazov týkajúcich sa, z akých finančných prostriedkov bol rodinný dom
postavený, v akom rozsahu žalovaná poskytla svoje výlučné finančné prostriedky na stavbu rodinného

domu, odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie
a na tieto dôvody poukazuje. Tým, že žalovaná počas celého obdobia výstavby rodinného domu nebola
zamestnaná a nepreukázala, z akých finančných prostriedkov uhrádzala náklady bežného života, je
nutné prisvedčiť tomu, že spoločne so žalobcom hospodárili a žalobca prinášal finančné prostriedky do
spoločnej domácnosti, a teda je nutné prihliadnuť aj na to, že tento rodinný dom bol postavený aj zo

spoločných finančných prostriedkov sporových strán (príjem zo závislej činnosti žalovaného patril do
BSM).

21. K tvrdeniu žalovanej, že žalobca nepreukázal, aké finančné prostriedky vynaložil na stavbu
rodinného domu, odvolací súd považuje za nutné poukázať na to, že súd prvej inštancie neprijal

záver, že na stavbu domu boli použité výlučné finančné prostriedky žalobcu, ale že použili finančné
prostriedky zo zárobkovej činnosti žalovaného počas trvania manželstva, ktoré finančné prostriedky
patrili do BSM. Tvrdenie žalovanej, že žalobca mal dispozičné právo k jej účtu a z tohto účtu vyberal
finančné prostriedky, nebolo ničím nepodložené a naopak bolo preukázané, že žalovaná po tom,
ako jej boli pripísané finančné prostriedky z poistnej udalosti na účet (20.02.2010 suma 10.443,64 Eur,

20.02.2010 suma 31.395,75 Eur a dňa 20.11.2010 suma 23.026,05 Eur), tieto vybrala v celkovej sume
63.000 Eur v dňoch 25.05.2010 – 2x po 20.000 Eur a dňa 25.05.2010 v sume 23.000,-Eur. Na základe
toho nie je možné konštatovať, že ak by aj bolo preukázané, že žalobca vyberal finančné prostriedky
z účtu žalovanej (čo žalobca poprel pri výsluchu č.l. 141), že disponoval práve ňou tvrdenými výlučnými
prostriedkami získanými z poistnej udalosti. Je na bývalom manželovi (žalovanej), aby tvrdenia, že

na spoločnú vec (stavba rodinného domu) bol použitý jeho oddelený majetok (finančné prostriedky
z poistnej udalosti) preukázal. Tak ako súd prvej inštancie konštatoval, žalovaná preukázala uvedenú
skutočnosť iba v rozsahu 25.168,31Eur (23.168,31 + 2.000), spolu aj s darom od svojej matky (body 28,
46,48a49 odôvodnenianapadnutéhorozsudku).SvedokK.potvrdil, žezaprácemuuhrádzalvoväčšej
miere žalobca, vždy sa čakalo, kedy sa vráti z Anglicka a pokiaľ mu finančné prostriedky vyplácala

žalovaná, vždy to bolo až po odsúhlasení žalobcu aj keď nevedel vysvetliť, prečo doklady vypisoval na
meno žalovanej. Všetci svedkovia o tom, o aké finančné prostriedky sa malo jednať uvádzali iba na
základe toho, čo im sporové strany uviedli, teda svedkovia na strane žalovanej potvrdili, že stavba domu
mala byť financovaná z finančných prostriedkov poistky žalovanej, avšak zároveň sa vyjadrili, že túto
vedomosť majú z tvrdenia samotnej žalovanej. A zo strany žalobcu svedkovia uvedené tiež odvodzovali

iba zo správania sa sporových strán.

22. Žalovaná v odvolaní tvrdila, že súd mal vychádzať z dôvodného predpokladu, že ten, kto predložil
súdu dôkazy – potvrdenia o platbe za práce a materiál a disponoval s dokladmi o zaplatení nákladov,
práve preto uvedené náklady aj uhradil a bola to práve žalovaná, ktorá tieto doklady predložila. Odvolací

súd sa s touto námietkou nestotožnil, nakoľko je logické vysvetlenie žalobcu, že všetky doklady mali
uložené v rodinnom dome, a keď opustil spoločnú domácnosť a vysťahoval sa z tohto domu tak tieto
doklady zostali v tomto rodinnom dome, ktorý doposiaľ užíva žalovaná, a teda mala aj k dispozícii všetky
doklady existujúce k stavbe rodinného domu.

23. K odvolacej námietke žalovanej, že zo záverov znaleckého posudku je nesporné, že stavba
rodinného domu v čase zániku BSM nebola a nie je dokončená ani do dnešného dňa, čo spôsobuje
nepreskúmateľnosť tvrdenia súdu, pretože nemal nesporný dôkaz k otázke, do akej miery bola stavba
rodinného domu v čase zániku BSM dokončená a koľko nákladov z predpokladaného rozpočtu bolopotrebné ešte vynaložiť na dokončenie, odvolací súd poukazuje na znalecký posudok č. 055-2024
znalca E. D. F., ktorý v znaleckom posudku konštatoval, že obhliadkou nehnuteľnosti neboli zistené
žiadne poruchy konštrukcii, resp. vybavenia, ktoré by mohli neprimerane znížiť životnosť objektu, bola

zohľadnená dokončenosť k dátumu 23.04.2019 (ako mu aj bola zadaná znalecká úloha) a uvedené
vyplýva zo znaleckého posudku na str. 9, 10 a 20. Čiže znalec pri vypracovaní znaleckého posudku
vychádzalsprávnezrozostavanostiadokončenostirodinnéhodomukudňuzánikuBSM,t.j.23.04.2019,
preto odvolacia námietka žalovanej je neopodstatnená. Žalovaná závery znaleckého posudku žiadnym
spôsobom nerozporovala.

24. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne
správny potvrdil spolu so závislým výrokom o nároku na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie
správne aplikoval ust. § 255 ods. 2 CSP a poukázal na čiastočný úspech/neúspech oboch sporových
strán. Tiež aj pokiaľ ide o nárok znalca, odvolanie čo do priznania znaleckej odmeny v rozsahu 70
% nebolo odvolanie podané, preto odvolací súd sa uvedeným ani nezaoberal. V ďalšej časti boli obe

sporové strany zaviazané v rozsahu 50 % tieto náklady znalcovi uhradiť, odvolací súd sa stotožnil
s názorom súdu prvej inštancie, že správne bolo zaviazať obe strany na úhradu týchto nákladov dôkazu,
nakoľko mali obaja v konaní čiastočný úspech.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté s poukazom na § 396 ods. 1 CSP aplikujúc § 255

ods. 1 CSP, keď žalobca mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal mu voči žalovanej nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

26. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)