Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. január 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/30/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823106399
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0823106399.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: LD Development
spol.sr.o.,sosídlomKalinčiakova115/4,83104Bratislava,IČO:43836097,právnezastúpený:URBAN
& PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Červeňova 15, 811 03 Bratislava - mestská časť
Staré Mesto, IČO: 47 244 895 proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63,
974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500 v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného
č. ROZ 102956653/2023 zo dňa 22.11.2023 (DPH dec 2019), takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie
1. Správca dane vykonal u žalobcu ako daňového subjektu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty
za zdaňovacie obdobie december 2019. Daňová kontrola bola začatá podľa § 46 ods. 1 zákona č.
563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„Daňový poriadok“) dňa 24.04.2020 na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 100660999/2020 zo
dňa 11.03.2020. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102310614/2021 zo dňa

18.11.2021. Protokol bol žalobcovi doručený dňa 23.11.2021. Dňom doručenia protokolu bola daňová
kontrola ukončená.
2. Vo vyrubovacom konaní správca dane vyhodnotil vykonané dôkazy a písomné pripomienky
k zisteniam uvedeným v protokole z daňovej kontroly a vydal rozhodnutie:
- č. 101877259/2023 zo dňa 25.07.2023, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku bol vyrubený
rozdieldanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiedecember2019vsume17.892,18eurdaňovému
subjektu – žalobcovi. V kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca uplatnil odpočítanie dane

z faktúry č. 20191116, dátum dodania 25.11.2019, za nákup osobného motorového vozidla BMV Z4
A., č. 20191202, dátum dodania 03.12.2019, za nákup osobného motorového vozidla VW Multivan,
č. 20191203, dátum dodania 04.12.2019, za nákup osobného motorového vozidla VW Multivan,
č. 20191204, dátum dodania 05.12.2019, za nákup osobného motorového vozidla VW Multivan, č.
20191206, dátum dodania 09.12.2019, za nákup s ady zimných kolies na vozidlo Audi A4, č. 20191207,
dátum dodania 10.12.2019, za nákup osobného motorového vozidla Audi A4, č. 20191208, dátum
dodania 13.12.2019, za nákup osobného motorového vozidla Audi A4, č. 20191209, dátum dodania

13.12.2019, za nákup osobného motorového vozidla Škoda Octavia, a č. 20191211, dátum dodania
12.12.2019, za nákup osobného motorového vozidla Škoda Superb, v mene dodávateľa Black Gem
s.r.o. (od 31.03.2021 Bistro Thuy Hang s.r.o.).
3. Proti predmetnému rozhodnutiu správcu dane žalobca ako daňový subjekt podal odvolanie.4. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. 102956653/2023
zo dňa 22.11.2023 rozhodol tak, že rozhodnutie Daňového úradu Trenčín č. 101877259/2023 zo
dňa 25.07.2023 potvrdzuje. V odôvodnení uviedol, že žalobca ako daňový subjekt sa zapojil do

daňového podvodu, o ktorom musel vedieť, preto daňovému subjektu neuznal nárok na odpočítanie
dane z dôvodov uvedených v ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona
o DPH.

Správna žaloba a žalobné body

5. Žalobca sa včas doručenou správnou žalobou domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, pričom
žiadal predmetné rozhodnutie zrušiť v celom rozsahu. Žalobca si zároveň uplatnil nárok na náhradu trov
konania.
6. Žalobca žiadal zrušiť napádané rozhodnutie z dôvodov uvedených v ust. § 191 ods. 1 písm. c) až g)
zákona č. 162/2005 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) a tiež podľa ust. § 191 ods. 3 SSP
zrušiť rozhodnutie prvostupňového orgánu, a aby správny súd vrátil vec na ďalšie konanie a rozhodnutie.

7. V odôvodnení správnej žaloby žalobca konkretizoval dôvody nezákonnosti napádaného rozhodnutia
nasledovne:
- vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP),
- sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP),
- zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§

191 ods. 1 písm. e) SSP),
- skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je
v rozpore s administratívnymi spismi nemá v nich oporu, (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP),
- došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP).

8. Žalobca v časti Vady napadnutého výroku rozhodnutia Finančného riaditeľstva SR a vady výroku
rozhodnutia Daňového úradu Trenčín poukázal na všetky svoje doterajšie písomné aj ústne vyjadrenia,
prednesené osobne alebo prostredníctvom právneho zástupcu, ako aj na všetky ním označené a
predložené dôkazy a na obsah administratívneho (daňového) spisu v častiach svedčiacich v jeho
prospech.Uvedenépodaniaadôkazyžalobcapovažovalzaneoddeliteľnúsúčasťodôvodneniasprávnej

žaloby a žiadal, aby ich správny súd pri rozhodovaní komplexne vyhodnotil.
9. Žalobca zdôraznil, že podľa čl. 2 ods. 2 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky sú orgány
verejnej moci oprávnené konať výlučne na základe zákona, v jeho medziach a spôsobom, ktorý
zákon ustanoví, pričom výklad a aplikácia právnych predpisov musia byť v súlade s ústavou. Súčasne
poukázal na zásadu rovnosti podľa čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ktorá zaväzuje všetky

orgány verejnej moci postupovať nediskriminačne a zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie v obdobných
situáciách. V oblasti správy daní je podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku nevyhnutné postupovať v súlade
so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a obcí, avšak zároveň dôsledne
rešpektovať a chrániť práva a právom chránené záujmy daňových subjektov. Správne orgány preto
nemôžu uprednostňovať fiškálny záujem štátu na úkor zákonnosti postupu a ochrany práv daňovníka.

10. Žalobca ďalej poukázal na § 5 SSP, podľa ktorého je konanie pred správnym súdom jednou
zo základných záruk ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania.
Správny súd je povinný rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi, rešpektujúc ich
právnu silu a základné princípy konania, vrátane princípu spravodlivosti, proporcionality a právnej istoty.
Ochrana ohrozených alebo porušených práv musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp

právnej istoty, ktorý zahŕňa aj legitímne očakávanie účastníka, že jeho vec bude rozhodnutá v súlade
s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít. Žalobca zdôraznil, že hoci rozhodnutia
všeobecných súdov nemajú formálny precedentný charakter, ustálená judikatúra najvyšších súdnych
autorít a ústavného súdu vytvára rámec právnej istoty a predvídateľnosti rozhodovania. Odklon od
ustálenej rozhodovacej praxe je možný len za predpokladu, že súd takýto postup presvedčivo, logicky

a ústavne konformne odôvodní. Bez riadneho vysporiadania sa s relevantnou judikatúrou môže dôjsť k
porušeniu princípu právnej istoty, k oslabeniu dôvery v spravodlivé súdne konanie a v krajnom prípade
aj k zásahu do práva na súdnu ochranu.
11. Žalobca tiež poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa ktorej je
súčasťou princípu právnej istoty požiadavka, aby sa na rovnakú právne relevantnú otázku za rovnakých

podmienok dávala rovnaká odpoveď. Rozhodovanie v druhovo zhodných veciach rozdielnym spôsobom
bez objektívneho a rozumného odôvodnenia môže mať znaky svojvôle a môže byť v rozpore s princípom
rovnosti a zákazu diskriminácie. Rovnako judikatúra zahraničných súdnych autorít a Európskeho
súdu pre ľudské práva zdôrazňuje význam jednotnosti a predvídateľnosti súdneho rozhodovania akoneoddeliteľnej súčasti princípu právneho štátu. Napokon žalobca pripomenul, že v dôsledku členstva
Slovenskej republiky v Európskej únii sú vnútroštátne orgány vrátane súdov viazané nielen ústavou a
zákonmi,aleajprávomEurópskejúnieamedzinárodnýmizmluvami,ktorémajúprednosťpredzákonom.

Pri výklade a aplikácii právnych predpisov je preto nevyhnutné zohľadniť aj relevantnú judikatúru
medzinárodných súdnych autorít a zabezpečiť euro-konformný a ústavno-konformný výklad. Žalobca
bol preto toho názoru, že iba dôsledné rešpektovanie uvedených princípov a východísk judikatúry môže
zabezpečiť zákonné, spravodlivé a predvídateľné rozhodnutie vo veci samej.
12. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil § 3 ods. 1 Daňového poriadku, keď nepostupoval v súlade so

všeobecne záväznými právnymi predpismi a nerešpektoval relevantnú judikatúru najvyšších súdnych
autorít, na ktorú žalobca výslovne poukázal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu o vyrubení
rozdielu dane. V odvolaní pritom namietal najmä nesprávny záver o existencii daňového podvodu. Podľa
žalobcu, ak by sa žalovaný dôsledne vysporiadal s právnymi závermi citovaných rozhodnutí, ktoré boli
na vec priamo aplikovateľné, nemohol by dospieť k záverom uvedeným v napadnutom rozhodnutí ani
potvrdiť vecne nesprávne a nezákonné rozhodnutie správcu dane, a to osobitne vo vzťahu k tvrdenému

daňovému podvodu. Žalobca poukázal na to, že daňový podvod predstavuje zavinené protiprávne
konanie smerujúce k uvedeniu správcu dane do omylu alebo k zamlčaniu podstatných skutočností,
v dôsledku čoho dôjde k nesprávnemu určeniu daňovej povinnosti, ku škode na majetku štátu a k
obohateniu páchateľa. Z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. veci C-354/03 a C-439/04)
vyplýva, že je povinnosťou správcu dane preukázať existenciu podvodného konania, resp. účasť

daňového subjektu na ňom a až následne je možné vyvodiť právne následky. V posudzovanej veci však
existencia daňového podvodu podľa žalobcu preukázaná nebola, a to ani v rozhodnutí prvostupňového
orgánu, ani v rozhodnutí žalovaného. Žalovaný sa podľa žalobcu zároveň nijako vecne nevysporiadal s
podrobnou právnou argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní, podloženou relevantnou judikatúrou.
Z tohto dôvodu žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nepreskúmateľné.

13. Žalobca taktiež poukázal na právny základ práva na odpočítanie DPH vyplývajúci zo Smernica
2006/112/ES o spoločnom systéme DPH. Podľa jej článku 14 ods. 1 je dodaním tovaru prevod práva
nakladať s hmotným majetkom ako vlastník. V zmysle článku 168 písm. a) má zdaniteľná osoba právo
odpočítať DPH, ktorú je povinná zaplatiť, ak prijaté tovary alebo služby použije na svoje zdaniteľné
transakcie. Podľa článku 178 je podmienkou uplatnenia tohto práva disponovanie riadne vyhotovenou

faktúrou v súlade s článkami 220 a nasl. smernice. Článok 273 zároveň umožňuje členským štátom
uložiť ďalšie povinnosti na zabezpečenie riadneho výberu dane a predchádzanie podvodom, avšak len
za podmienky dodržania zásady rovnakého zaobchádzania a bez vytvárania neprimeraných prekážok.
Žalobca zdôraznil, že pri ústavne a euro-konformnom výklade právnych predpisov bol žalovaný povinný
zohľadniť relevantnú judikatúru najvyšších súdnych autorít, na ktorú žalobca poukazoval, a aplikovať jej

právne závery na posudzovanú vec ešte pred vydaním rozhodnutia. Hoci rozhodnutie správneho orgánu
podľa žalobcu nemusí zodpovedať očakávaniam účastníka konania, musí spĺňať zákonné požiadavky
na riadne a presvedčivé odôvodnenie. Orgán verejnej správy je povinný vysporiadať sa so všetkými
podstatnými námietkami účastníka a poskytnúť jasné odpovede na zásadné právne a skutkové otázky,
čo sa podľa žalobcu v danom prípade nestalo.

14. Žalobca v časti Námietka nesprávneho právneho posúdenia veci a námietka nedostatočného
zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci poukázal na ustálenú judikatúru Ústavného súdu
Slovenskej republiky a Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej ústava aj dohovor chránia
práva konkrétne a účinné, nie iba teoretické a iluzórne. Ochrana práv musí byť reálna a efektívna,
čo predpokladá aj riadne a úplné zistenie skutkového stavu. Žalobca namietal, že bez vykonania

navrhovaného dokazovania, najmä bez výsluchu relevantných svedkov, sú závery správcu dane a
žalovaného predčasné, nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a v konečnom dôsledku nezákonné,
keďže nemajú oporu vo vykonaných dôkazoch. Ak správca dane vysloví záver o daňovom podvode
bez vykonania všetkých dostupných a navrhovaných dôkazov, zaťažuje svoje rozhodnutie vadou
arbitrárnosti a nedostatočne zisteného skutkového stavu.

15. Žalobca zároveň poukázal na judikatúru správnych súdov, podľa ktorej dôkazné bremeno daňového
subjektu neznamená povinnosť preukázať tvrdené skutočnosti s absolútnou istotou, ale postačuje
dostatočná miera pravdepodobnosti bez vážnych pochybností. V prípade podozrenia z daňového
podvodu však dôkazné bremeno prechádza na správcu dane, ktorý je povinný existenciu podvodu
preukázať, pričom táto povinnosť ho neoprávňuje odmietnuť vykonanie dôkazov navrhnutých daňovým

subjektom. V otázkach, kde zákon výslovne neupravuje rozloženie dôkazného bremena, sa uplatňuje
zásada materiálnej pravdy, podľa ktorej je správca dane povinný čo najúplnejšie zistiť rozhodné
skutočnosti a obstarať potrebné dôkazné prostriedky. Zodpovednosť za neúplné zistenie skutkového
stavu tak nesie správca dane. Žalobca zároveň namietal, že správca dane aj žalovaný opierajú svojezávery o údajné nedostatky obchodného partnera Black Gem s.r.o. (neskôr Bistro Thuy Hang s.r.o.),
vrátane tvrdenia o nespolupracovaní so správcom dane. Takýto postup však nemôže bez ďalšieho
zakladať zodpovednosť žalobcu ani nahrádzať riadne preukázanie jeho účasti na prípadnom daňovom

podvode.
16. Žalobca uviedol, že predmetom rozhodnutia žalovaného sú sporné obchodné transakcie žalobcu
s dodávateľom Black Gem s.r.o., týkajúce sa viacerých faktúr z novembra a decembra 2019 za nákup
motorových vozidiel a príslušenstva, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie DPH. Žalovaný na str. 7
odôvodnenia uviedol, že medzi predloženými zahraničnými faktúrami, ktoré predložila sa nenachádzali

žiadne faktúry, ktoré by sa týkali nadobudnutia motorových vozidiel uvádzaných na preverovaných
faktúrach, z ktorých si daňový subjekt uplatnil odpočítanie dane. Zo samotného dokazovania pritom
podľa žalobcu vyplynulo, že nemeckí dodávatelia vo všetkých prípadoch potvrdili dodanie motorových
vozidiel spoločnosti Black Gem s.r.o. Zároveň správca dane nespochybnil pravosť podpisov na plných
mociach overených notármi, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozhodnutia žalovaného. Napriek tomu
žalovaný konštatoval, že nebolo preukázané nadobudnutie vozidiel dodávateľom, čo je podľa žalobcu v

rozporesozisteniamizískanýmiodzahraničnýchdodávateľov.Vovzťahuktuzemskýmfaktúramžalobca
poukázal na absenciu konkrétneho a presvedčivého odôvodnenia zo strany správcu dane. Za daných
okolností, najmä s prihliadnutím na vykonané dokazovanie, žalobca nevidel dôvod, pre ktorý by prípadné
pochybenia alebo konanie spoločnosti Black Gem s.r.o. mohli byť bez ďalšieho vyhodnotené v jeho
neprospech, keďže ide o okolnosti, ktoré nemohol ovplyvniť ani kontrolovať. Žalobca opätovne zdôraznil,

že nemal žiadnu právnu ani faktickú možnosť zasahovať do vedenia účtovníctva svojho dodávateľa ani
kontrolovať plnenie jeho daňových povinností. Povinnosť viesť účtovníctvo, podávať daňové priznania a
odvádzať daň z pridanej hodnoty zaťažuje výlučne konkrétny daňový subjekt. Skutočnosti, že dodávateľ
nekomunikuje, zmenil obchodné meno, sídlo alebo štatutárny orgán, prípadne že nespolupracuje so
správcom dane, predstavujú okolnosti na jeho strane, ktoré nemožno bez ďalšieho pričítať na ťarchu

žalobcu.
17. Žalobca tiež namietal, že správca dane aj žalovaný v podstate preniesli dôkazné bremeno týkajúce
sa konania tretích osôb na žalobcu, hoci ten si splnil všetky zákonné povinnosti, disponuje riadnymi
účtovnými dokladmi, faktúrami a ďalšími dôkazmi o uskutočnení zdaniteľných plnení. Z existencie
nedostatkov na strane dodávateľa nemožno podľa žalobcu automaticky vyvodzovať vedomosť žalobcu

o prípadnom podvodnom konaní ani jeho účasť na ňom. Podľa ustálenej judikatúry Súdneho dvoru
Európskej únie (napr. vec C-277/14 PPUH Stehcemp; spojené veci C-80/11 a C-142/11 Mahagében
a Dávid) nemožno zdaniteľnej osobe odoprieť právo na odpočítanie DPH len z dôvodu, že dodávateľ
alebo iný článok obchodného reťazca porušil svoje daňové povinnosti. Odopretie práva na odpočet
prichádza do úvahy iba vtedy, ak je na základe objektívnych skutočností preukázané, že daňový subjekt

vedel alebo mal vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na podvode. Dôkazné bremeno v tomto smere
zaťažuje správcu dane. Rovnako judikatúra vnútroštátnych súdov zdôrazňuje, že dôkazné bremeno
nemožno vykladať extenzívne tak, aby bol daňový subjekt povinný preukazovať skutočnosti týkajúce
sa vnútorných pomerov a daňovej disciplíny svojho obchodného partnera. Zásada neutrality DPH ako
základná zásada spoločného systému dane z pridanej hodnoty bráni tomu, aby bol poctivý daňový

subjekt sankcionovaný za konanie iného subjektu, ktoré nemohol ovplyvniť.
18. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu Slovenskej republiky
(napr. sp. zn. I. ÚS 259/2022), podľa ktorej nemožno jednotlivcovi ukladať zodpovednosť za konanie
tretích osôb, pokiaľ na toto konanie nemal žiaden reálny dosah a zákon takúto zodpovednosť výslovne
neustanovuje. Prenesenie negatívnych dôsledkov konania dodávateľa na žalobcu bez preukázania jeho

vedomej účasti na podvode je preto v rozpore s princípom právnej istoty a so zákazom svojvôle orgánov
verejnej moci. Za situácie, keď správca dane nepreukázal konkrétne skutkové okolnosti svedčiace o
existencii daňového podvodu ani vedomosť žalobcu o takomto konaní, nemožno žalobcovi odoprieť
právo na odpočet DPH len na základe pochybností alebo nedostatkov zistených u jeho dodávateľa.
Takýto postup podľa žalobcu predstavuje neprípustné rozšírenie dôkazného bremena žalobcu a vedie

k nezákonnému zásahu do jeho majetkových práv. Žalobca poukázal na to, že z nálezu vyplývajú
jasné pravidlá týkajúce sa rozloženia a presunu dôkazného bremena v daňovom konaní. Hoci dôkazné
bremeno primárne zaťažuje daňový subjekt, keďže skutkovým základom konania sú jeho tvrdenia
o daňovej povinnosti, nejde o povinnosť neobmedzenú. V priebehu konania sa dôkazné bremeno
presúva medzi daňovým subjektom a správcom dane, pričom v konkrétnom štádiu ho môže niesť

iba jeden z nich. Neprimerané prenášanie dôkazného bremena na daňový subjekt je podľa žalobcu
ústavne neudržateľné. Môže spočívať buď v požadovaní dôkazov nad nevyhnutný rozsah, alebo v
ukladaní povinnosti preukazovať skutočnosti, ktoré nepatria do jeho dôkaznej sféry. Daňový subjekt
je povinný predložiť štandardné a v obchodnej praxi obvyklé dôkazy, ktoré možno rozumne očakávaťa ktoré postačujú na preukázanie reálneho uskutočnenia zdaniteľného plnenia s dostatočnou mierou
pravdepodobnosti. Nevyžaduje sa preukázanie s absolútnou istotou, ale stav bez vážnych pochybností,
a to aj so zohľadnením časového odstupu od preverovaných udalostí. Ak daňový subjekt preukáže

existenciu materiálneho plnenia a predloží všetky zákonom požadované doklady, vyčerpá tým svoje
dôkazné bremeno. Správca dane mu nemôže pričítať dôkaznú núdzu vo vzťahu k skutočnostiam, ktoré
netvoria jeho dôkaznú povinnosť, ani od neho požadovať dôkazy, ktorými objektívne nemôže disponovať
(tzv. probatio diabolica). Dôkazné bremeno nemožno extenzívne rozširovať na preukazovanie všetkých
okolností vrátane tých, ktoré sa týkajú iných subjektov. Pochybnosti vyplývajúce z preverovania

účtovníctva či z možného protiprávneho konania dodávateľov alebo odberateľov nemožno bez
ďalšieho prenášať na kontrolovaný daňový subjekt, pokiaľ mu takéto konanie nemožno pričítať. Ak
správca dane spochybňuje dôkazy predložené daňovým subjektom, musí tak urobiť kvalifikovaným
spôsobom, teda na základe relevantných a presvedčivých dôkazov, ktoré vyvracajú ich dôkaznú silu.
Až následne môže dôjsť k presunu dôkazného bremena späť na daňový subjekt; správny súd je
oprávnený preskúmať, či dôkazy, z ktorých správca dane vychádzal, umožňujú prijať skutkový záver

bez pochybností. Zo základného princípu právnej zodpovednosti zároveň vyplýva, že nikto nemôže
niesť zodpovednosť za konanie tretieho subjektu, ktoré je mimo jeho vplyvu, pokiaľ zákon výslovne
neustanovuje inak. Nedostatky v účtovníctve alebo personálnom zabezpečení dodávateľa môžu byť
indíciou na ďalšie preverovanie, samy osebe však nepreukazujú fiktívnosť zdaniteľných transakcií.
Skutočnosti nachádzajúce sa výlučne v sfére dodávateľa nemožno bez zákonnej opory prenášať

na ťarchu daňového subjektu, najmä ak tento disponuje vlastnými relevantnými dôkazmi o reálnom
uskutočnení plnenia. V nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu SR, ako na rozhodnutia českých
súdov v súvislosti s dôkazným bremenom a nedostatočne zisteným skutkovým stavom, žalovaný
konštatoval ich nedôvodnosť, pričom tieto sa podľa žalobcu týkajú len konkrétnych prípadov a sú
záväzné pre tých, ktorým sú určené.

19. Žalobca namietal, že rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie Daňového úradu Trenčín
sú zaťažené neodstrániteľnou vadou nezákonnosti. Skutkové aj právne závery správnych orgánov
považovalžalobcazapredčasné,svojvoľnéabezdostatočnejoporyvovykonanomdokazovaní,zároveň
v rozpore s obsahom správneho spisu, výpoveďami osôb aj listinnými dôkazmi predloženými daňovým
subjektom v priebehu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Žalobca poukázal tiež na vyjadrenie

p. Marty Strniskovej, bývalej konateľky spoločnosti Black Gem s.r.o., ktorá uviedla, že nevykonávala
ekonomickú činnosť spoločnosti a že za ňu mohol konať p. B. A. na základe splnomocnenia, ktoré však
nevedela predložiť. Žalobca mal za to, že samotná absencia predloženia plnomocenstva automaticky
neznamenájehoneexistenciuanijehospochybnenie,keďžesvedkyňajehoudelenienevylúčila.Zároveň
podľa žalobcu platí, že právo namietať prekročenie oprávnenia splnomocnenca alebo schváliť konanie

bez splnomocnenia patrí výlučne tomu, za koho bol právny úkon urobený, pričom zo strany p. C. k
popretiu splnomocnenia nedošlo.
20. Za zásadnú procesnú vadu žalobca považoval nevykonanie výsluchu p. C. ako hlavnej svedkyne.
Tento dôkaz bol už v predchádzajúcom zrušujúcom rozhodnutí správcu dane označený za podstatný,
avšak v následnom rozhodnutí žalovaného nebol zohľadnený. Hoci bola svedkyňa opakovane

predvolaná, jej výsluch sa neuskutočnil z dôvodu dlhodobej práceneschopnosti. Žalobca však trval
na tom, že bez jej výsluchu nemožno považovať skutkový stav za riadne a úplne zistený, najmä
ak jej výpoveď mohla objasniť okolnosti udelenia plnomocenstva a reálne fungovanie dodávateľskej
spoločnosti. Žalovaný síce argumentoval tým, že predvedenie svedka počas práceneschopnosti nie
je možné a že z ďalších dôkazov vyplýva, že zdaniteľné obchody prebiehali pod kontrolou daňového

subjektu, žalobca namietal, že tým nebola odstránená podstatná medzera v dokazovaní. Správne
orgány sa podľa názoru žalobcu uspokojili s neúplne zisteným skutkovým stavom a nevyčerpali všetky
dostupné procesné prostriedky na jeho objasnenie, čím zaťažili svoje rozhodnutia vadou, ktorá má za
následok ich nezákonnosť. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR (sp.
zn. 2Sžf/52/2010), podľa ktorej musí mať hodnotenie skutkových tvrdení vnútornú logiku a skutkovú

súvislosť. Žalobca bol názoru, že záverom žalovaného v rozhodnutí rovnako odporuje vnútorná logika a
vzájomná súvislosť jednotlivých tvrdení. Žalobca opätovne poukázal na to, že k výsluchu p. C. nedošlo z
dôvodujejdlhodobejpráceneschopnosti,pričomtátookolnosťbolarovnakáužvčasepredchádzajúceho
zrušujúceho rozhodnutia. Podľa žalobcu teda nedochádzalo k žiadnej zmene skutkového stavu, ktorá
by odôvodňovala zmenu právneho názoru žalovaného, že výsluch už nie je potrebný. Zároveň žalobca

mal za to, že správca dane mal od apríla 2023 dostatočný časový priestor na opätovné preverenie
zdravotného stavu svedkyne alebo na zabezpečenie jej výsluchu iným vhodným spôsobom. K takémuto
postupu však nedošlo, rovnako ani žalovaný nepristúpil k prevereniu možnosti vykonania tohto dôkazu.
Žalobca tiež poukázal na to, že p. C. nebola iba formálnou konateľkou spoločnosti Black Gem s.r.o.,ale podľa zistení správcu dane bola jedinou osobou s dispozičným oprávnením k bankovému účtu
spoločnosti. Jej výpoveď preto podľa žalobcu mohla mať zásadný význam pre objasnenie predmetných
skutočností. Rozsah jej potenciálnej výpovede by bol podľa žalobcu podstatne širší než sprostredkované

informácií z inej daňovej kontroly. Žalobca bol preto presvedčený, že bez výsluchu tejto svedkyne
nemožno považovať skutkový stav za dostatočne a úplne zistený. Mal za to, že jej výpoveď by potvrdila
tvrdenia daňového subjektu a zároveň by spochybnila skutkové a právne závery žalovaného. Správne
orgány podľa názoru žalobcu reagovali na argumentáciu žalobcu vágne, zmätočne a právne svojvoľne,
a tak i arbitrárne, pričom sa nijako nevysporiadali s vecne a právne relevantnými námietkami žalobcu

podporenými vecne a právne relevantnou judikatúrou.
21. Žalobca namietal, že žalovaný pri vydaní rozhodnutia, rovnako ako správca dane v prvostupňovom
konaní, zohľadnil výlučne skutočnosti a tvrdenia svedčiace v jeho neprospech, zatiaľ čo dôkazy a
argumenty podporujúce tvrdenia žalobcu bez riadneho a presvedčivého odôvodnenia opomenul alebo
odmietol. Takýto prístup k hodnoteniu dôkazov žalobca považoval za porušenie zásady rovnakého
zaobchádzania a zásady objektívnosti, ako aj za prejav arbitrárnosti a svojvôle pri rozhodovaní. Podľa

žalobcu rozhodnutie vychádzalo z nedostatočne a nesprávne zisteného skutkového stavu, a preto ho
považuje za predčasné. Žalovaný mal povinnosť zistiť skutkový stav čo najúplnejšie, vyhodnotiť všetky
vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomných súvislostiach a v prípade potreby dokazovanie doplniť
tak, aby výsledný skutkový stav bol spoľahlivým a preskúmateľným podkladom pre právne posúdenie
veci. Namiesto toho bolo dokazovanie po vrátení veci doplnené len formálne, a to výsluchom jedného

svedkaapredvolanímp.Strniskovej,ktoréhorealizáciasavšakprejejpráceneschopnosťneuskutočnila.
Žalobca uviedol, že správne orgány nevyužili všetky dostupné zákonné prostriedky na objasnenie
rozhodujúcich skutočností a ich závery preto nemajú dostatočnú oporu v dokazovaní. V dôsledku toho
je rozhodnutie založené na neúplnom skutkovom základe a na jeho podklade bola následne nesprávne
aplikovaná hmotnoprávna úprava, čo vedie k jeho nezákonnosti a vecnej nesprávnosti. Zároveň žalobca

poukázal na vnútornú nejednoznačnosť a rozpornosť záverov správcu dane, keď nie je zrejmé, či mal
žalobca o údajnom podvode vedieť, mohol vedieť, alebo bol jeho vedomou súčasťou. Správca dane na
jednej strane tvrdil, že žalobca bol súčasťou podvodného reťazca, na druhej strane uvádzal, že „mal,
resp. mohol vedieť“, že sa zúčastňuje na plneniach súvisiacich s podvodom na DPH. Takto formulované
závery sú podľa žalobcu neurčité a nedostatočne podložené objektívnymi dôkazmi. Žalobca preto

považoval rozhodnutia správnych orgánov za nezákonné, vydané bez náležitého zistenia skutkového
stavu a bez riadneho vysporiadania sa s jeho argumentáciou. Zároveň odmietal, že by jeho konanie
nieslo znaky daňového podvodu a namietal, že tvrdenia o jeho účasti na podvodnom reťazci neboli
preukázané spôsobom zodpovedajúcim požiadavkám zákonnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia.
22. Žalobca poukázal na ustálenú judikatúru Súdneho dvora Európskej únie, najmä na rozsudok v

spojených veciach C-439/04 a C-440/04 (Axel Kittel), podľa ktorého možno právo na odpočet DPH
odoprieť len v prípade, ak je na základe objektívnych skutočností preukázané, že platiteľ dane vedel
alebo musel vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje na podvode vo vzťahu k DPH. Ide teda o
kvalifikovanú formu vedomosti, ktorú je správca dane povinný jednoznačne identifikovať a preukázať.
Žalobca zdôraznil, že judikatúra dôsledne rozlišuje medzi pojmami „vedel“, „musel vedieť“ a „mohol

vedieť“. Zatiaľ čo „vedel“ a „musel vedieť“ predstavujú zákonom relevantný štandard pre odopretie
práva na odpočet, formulácia „mohol vedieť“ takýto štandard nenapĺňa. V napadnutých rozhodnutiach
však správca dane aj žalovaný používali neurčité a vzájomne zameniteľné formulácie, keď uvádzali,
že žalobca „mal, resp. mohol vedieť“, prípadne že „je súčasťou podvodného reťazca“. Takéto
nejednoznačné právne závery nezodpovedajú požiadavke presnosti a preskúmateľnosti rozhodnutia a

samy osebe svedčia o nedostatočne zistenom skutkovom stave. Správca dane podľa žalobcu zároveň
tvrdil, že žalobca vedome zapojil spoločnosť Black Gem s.r.o. do obchodného reťazca, avšak tento záver
neoprel o konkrétne a presvedčivé dôkazy. Nebolo preukázané, že by uvedená spoločnosť bola bez
reálnej ekonomickej činnosti alebo že by žalobca mal vedomosť o jej prípadnom protiprávnom konaní.
Záver, že spoločnosť bola do reťazca „vložená“ výlučne za účelom formálneho splnenia podmienok

na odpočítanie dane, zostal v rovine domnienok bez riadneho dokazovania. Rovnako označenie
spoločnosti za tzv. „nezvestného obchodníka“ nebolo podložené presvedčivými skutkovými zisteniami,
ktoré by preukazovali vedomú účasť žalobcu na akomkoľvek podvodnom mechanizme. Žalobca pritom
v priebehu konania poskytol vecnú a právnu argumentáciu, ktorou tieto závery rozporoval, avšak
žalovaný sa s ňou náležite nevysporiadal. Zo skutkového hľadiska je podľa žalobcu nesporné, že

kontrolované motorové vozidlá boli žalobcovi dodané spoločnosťou Black Gem s.r.o. a následne boli
predané jeho koncovým odberateľom. Samotná existencia viacčlánkového obchodného reťazca alebo
prípadné pochybenia iného subjektu nemôžu automaticky viesť k odopretiu práva na odpočet. V zmysle
judikatúry Súdneho dvora EÚ (Optigen, Mahagében, Axel Kittel) je potrebné individuálne a konkrétnepreukázať vedomosť každého dotknutého subjektu o podvodnom konaní. Takéto preukázanie však v
prípade žalobcu absentuje.
23. Žalobca zdôraznil, že prijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať

na overenie obchodných partnerov a zákonnosti obchodov. Konal v dobrej viere a v súlade so
zásadami poctivého obchodného styku. Podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ subjekty, ktoré prijmú
primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby ich plnenia neboli súčasťou podvodu, musia mať
možnosť dôverovať zákonnosti svojich transakcií bez rizika straty práva na odpočet DPH. Z vykonaného
dokazovania podľa žalobcu nie je zrejmé, na základe akých objektívnych dôkazov došlo k daňovému

podvodu, aké opatrenia mal žalobca prijať, aby správcu dane presvedčil, že z jeho strany došlo k
riadnemu zabezpečeniu, ktoré nemalo znaky daňového podvodu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na
judikatúru Súdneho dvora EÚ, najmä na vec C-131/13 (Italmoda), podľa ktorej možno právo na odpočet
DPH zamietnuť len pri splnení tzv. dvojitej podmienky, a to existencie podvodu a preukázania vedomosti
(resp.žedaňovýsubjektvedelalebomuselvedieť)otomtopodvode,atoajvprípadepodvoduvreťazciv
inom členskom štáte. Rovnako z rozhodnutí C-329/18 (Altic) a C-18/13 (Maks Pen) vyplýva, že samotné

formálne alebo logistické nezrovnalosti v reťazci, prípadne pochybnosti o dodávateľovi, nepostačujú
na odopretie práva na odpočet. Daňový orgán je povinný preukázať jednak existenciu daňovej výhody
získanejpodvodomajednakkonkrétnuvedomosťdotknutéhosubjektuotomtopodvode.Ajvprípade,že
by dodávateľ reálne nedisponoval potrebnými kapacitami, právo na odpočet možno odmietnuť len vtedy,
ak je súčasne preukázané podvodné konanie a vedomosť alebo kvalifikovaná vedomosť odberateľa.

24. Podľa žalobcu správca dane ani žalovaný neuniesli dôkazné bremeno ani v jednej z týchto
podmienok. Nebolo spoľahlivo preukázané, že v danom obchodnom reťazci došlo k daňovému podvodu
v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ, a už vôbec nie to, že by sa na ňom žalobca vedome
podieľal alebo o ňom vedel či musel vedieť. Existenciu podvodu nemožno vyvodzovať zo zhluku
izolovane hodnotených okolností bez ich presvedčivého a logického prepojenia. Žalobca zároveň

poukázal na rozhodnutie v spojených veciach C-354/03, C-355/03 a C-484/03 (Optigen), podľa
ktorého každá transakcia musí byť posudzovaná samostatne a nemožno na ňu automaticky prenášať
prípadné pochybenia iných subjektov v inom článku reťazca. Tento princíp potvrdzuje aj judikatúra
Najvyššieho súdu SR. Správne orgány však podľa žalobcu vychádzali z predpokladu, že existencia
nezrovnalostí na inom stupni obchodného reťazca automaticky diskvalifikuje jeho nárok na odpočet,

čo je v rozpore s uvedenou judikatúrou. Na podporu svojej argumentácie žalobca poukázal aj na
rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu ČR sp. zn. 10 Afs 314/2020, ktoré systematizuje test účasti
na podvodnom reťazci, pričom správca dane musí jasne opísať podstatu podvodu a reťazec skutkových
okolností, preukázať existenciu podvodu a preukázať subjektívnu stránku účasti konkrétneho daňového
subjektu. Až následne sa môže daňový subjekt brániť preukázaním, že prijal dostatočné opatrenia na

zabránenie svojej účasti na podvode. V predmetnej veci však správca dane podľa žalobcu zrozumiteľne
a presvedčivo neopísal podstatu údajného podvodu ani nepreukázal existenciu objektívnych okolností,
ktoré by v ich súhrne odôvodňovali záver o podvodnom konaní. Rovnako nepreukázal subjektívnu
stránku na strane žalobcu. Bez splnenia týchto krokov nemožno zákonne odmietnuť právo na odpočet
DPH. Žalobca preto zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je v rozpore s judikatúrou Súdneho dvora

EÚ aj vnútroštátnych súdov, keďže neboli splnené podmienky dvojitej podmienky (podvod a vedomosť) a
skutkové ani právne závery správnych orgánov nemajú dostatočnú oporu v riadne zistenom skutkovom
stave. Žalobca namietal, že oba správne orgány porušili základné zásady daňového konania tým, že
dôkazy hodnotili jednostranne, výlučne v jeho neprospech, a dospeli k záveru o údajných daňových
podvodoch, hoci žalobca poskytol úplnú súčinnosť. Správca dane je povinný viesť dokazovanie tak, aby

boli skutočnosti potrebné pre správu daní zistené čo najúplnejšie a objektívne, pričom nie je viazaný iba
návrhmi daňového subjektu. V tomto prípade však dokazovanie prebehlo jednostranne, nedostatočne
abolodoplnenépozrušenírozhodnutiaodvolacímorgánom,abolozameranéibaprotižalobcovi,pričom
čerpalo z nezákonných alebo nevykonaných dôkazov. Žalobca neuznával všetky tvrdenia správcu dane
a žalovaného, ktoré sú vedené na jeho ťarchu, a zdôraznil že zákon vyžaduje, aby orgány zohľadnili

aj dôkazy v jeho prospech, čo sa v predmetnom konaní nestalo. Tým došlo k porušeniu zákonných
povinností správnych orgánov a k jednostrannému, nespravodlivému posúdeniu skutkového stavu.
25. Žalobca v časti Námietka zmätočnosti nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti druhostupňového
rozhodnutia namietal, že druhostupňový orgán sa vo svojom rozhodnutí nedostatočne vysporiadal s
námietkami žalobcu uvedenými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Konkrétne žalovaný

nepripustil ani nevykonal navrhnuté dôkazy a súčasne nedal dostatočnú a konkrétnu odpoveď na právnu
argumentáciu žalobcu, čím porušil základné zásady daňového konania zakotvené v § 3 Daňového
poriadku. Žalobca v súvislosti s uvedeným poukázal na § 3 ods. 2 druhú vetu a na § 3 ods. 3 Daňového
poriadku. V danom prípade však žalovaný podľa žalobcu postupoval jednostranne. Dokazovanie bolovykonané nedostatočne a v neprospech žalobcu, pričom neboli akceptované ani navrhnuté dôkazy,
ktoré by mohli poukázať v prospech žalobcu. Po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom došlo len
k čiastočnému doplneniu dokazovania, ktoré však nezohľadňovalo podstatné okolnosti navrhnuté

žalobcom a nezabezpečilo úplné zistenie skutkového stavu. Takýmto postupom došlo k jednostrannému
vyhodnoteniu dôkazov výlučne v neprospech žalobcu, pričom rozhodnutie neobsahovalo dostatočné
vysvetlenie, prečo a na základe akých skutkových zistení boli dôkazy hodnotené týmto spôsobom.
Podľa § 63 ods. 2 Daňového poriadku musí rozhodnutie vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutkového
stavu a obsahovať materiálne a formálne náležitosti, ktoré umožňujú účastníkovi konania preskúmať

rozhodnutie a jeho zdôvodnenie. V tomto prípade rozhodnutie nespĺňalo tieto požiadavky, pretože
neuvádzalo konkrétne skutočnosti, na základe ktorých považoval zistený skutkový stav za dostatočný,
hoci jednotlivé dôkazy boli protichodné a navrhnuté ďalšie dôkazy boli odmietnuté. Žalobca v tejto
súvislosti zdôraznil, že právo účastníka konania na spravodlivý proces zahŕňa aj právo na dostatočné
odôvodnenie rozhodnutia, aby mohol účinne presadzovať svoje argumenty a práva. Podľa uznesenia
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sfž/29/2010 zo dňa 10. marca 2011, ak odvolací orgán nereaguje

na zásadnú, relevantnú námietku účastníka konania, predstavuje to svojvoľnosť (arbitrárny postup) a
narúša právo na spravodlivé konanie. V dôsledku týchto skutočností žalobca namietal, že napadnuté
rozhodnutie je jednostranné, neúplné, nedostatočne odôvodnené a nezohľadňuje všetky relevantné
dôkazy, pričom porušuje jeho práva a zásady riadneho daňového konania, vrátane zásady objektívneho
a úplného zistenia skutkového stavu.

26. Žalobca ďalej namietal, že napadnuté rozhodnutie je nedostatočne odôvodnené, najmä vo vzťahu k
zvýšeniu odpočítania DPH z 5.234,84 eur na 12.657,34 eur. Správca dane vo vyrubovacom konaní síce
uviedol čiastočné stanovisko k výške odpočtu, avšak žalovaný nezaujal žiadne konkrétne stanovisko
k právnym argumentom žalobcu a nevysvetlil, prečo navrhované dôkazy neboli vykonané. Žalobca
poukázal najmä na absenciu výsluchov, ktoré sú podľa žalobcu rozhodujúce pre objektívne zistenie

skutkového stavu a pre preukázanie jeho tvrdení. Žalobca poukázal na nesprávne vyhodnotenie
vykonaných dôkazov, najmä výpovedí svedkov, ktoré neboli posúdené v kontexte ostatných dôkazov.
Takýto postup, kedy správca dane alebo odvolací orgán jednostranne posudzuje dôkazy len vo svoj
prospech, podľa žalobcu porušuje základné zásady daňového konania, vrátane § 3 Daňového poriadku,
ktorý vyžaduje hodnotenie dôkazov v ich vzájomnej súvislosti a prihliadanie na všetko, čo pri správe

daní vyšlo najavo.
27. Žalobca poukázal aj na tzv. opomenuté dôkazy a súvislosť s judikatúrou ESĽP, najmä Perna
test (Perna proti Taliansku, č. 48898/99) a jeho doplnenie vo veci Murtazaliyeva proti Rusku (č.
36658/05), podľa ktorého je pri odmietnutí navrhovaného dôkazu potrebné posúdiť, či bol dôkaz
podstatný pre rozhodnutie veci, či boli dôvody jeho nevykonania riadne odôvodnené, a či odmietnutie

dôkazu neporušilo spravodlivosť konania ako celku. V predloženom prípade nebola splnená žiadna z
týchto podmienok, pretože navrhované dôkazy neboli vykonané bez objektívnych prekážok, odmietnutie
nebolo nijako odôvodnené a spravodlivosť konania bola narušená. V dôsledku toho došlo podľa žalobcu
k jednostrannému a nespravodlivému posúdeniu skutkového stavu, k neúplnému zisteniu relevantných
skutočností a k nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia. Žalobca preto namietal nezákonnosť a

neúčinnosť rozhodnutia, ktoré nesplnilo požiadavky § 63 Daňového poriadku ani zásady riadneho a
spravodlivého daňového konania. Žalobca mal za to, že nevykonanie navrhovaných dôkazov zásadne
narušilo spravodlivosť konania, keďže mu bolo odopreté uplatniť dôkazné bremeno vo forme, ktorú
navrhol, najmä vo vzťahu k výsluchu. Ústavný súd SR už v nálezoch (III. ÚS 332/09, III. ÚS 454/2011,
II. ÚS 97/2013) konštatoval, že nevykonanie dôkazu, ktorým sa má overiť sporná skutková okolnosť,

môže porušiť právo na spravodlivý proces a základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 a 48 Ústavy
Slovenskej republiky. Podľa judikatúry je odmietnutie dôkazu prípustné len, ak navrhovaná skutočnosť
nesúvisí s predmetom konania, dôkaz nie je schopný overiť alebo vyvrátiť tvrdenú skutočnosť, alebo
dôkaz je nadbytočný, t. j. skutočnosť už bola dostatočne preukázaná. V prípade žalobcu však žiadny z
týchto dôvodov nebol splnený, dôkazy neboli vykonané bez objektívnej prekážky a odmietnutie nebolo

nijako odôvodnené, čím došlo k porušeniu zásady rovnosti strán a spravodlivého konania. Žalobca
zdôraznil, že povinnosť doplniť dokazovanie vyplývala aj z usmernenia Finančného riaditeľstva SR č.
100709368/2023, ktoré stanovuje, že správca dane musí vykonať dôkazy na riadne zistenie skutkového
stavu a po ich doplnení rozhodnúť s náležitým odôvodnením podľa § 63 ods. 5 Daňového poriadku.
Napriek tomu správca dane vykonal iba výsluch jediného svedka a predvolanie, čo žalobca označuje

za nedostatočné. Vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného je problém v absencii odôvodnenia, prečo
nebolo vykonané doplnené dokazovanie, a to aj napriek opakovaným upozorneniam žalobcu, vrátane
vyjadrenia zo dňa 17.07.2023. Takýto postup podľa žalobcu porušuje právo žalobcu na spravodlivý
proces a náležitú súdnu ochranu.28. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného obsahuje tvrdenia o údajnom umelom navýšení
ceny motorového vozidla a o podiele spoločnosti Black Gem s.r.o. na obchode medzi dodávateľom
BW Europe, s.r.o. a daňovým subjektom. Tieto tvrdenia však neboli podľa žalobcu zo strany správcu

dane preukázané, ani spochybňované, a nie sú zrejmé z administratívneho spisu. Konštatovanie, že
ide o nadhodnotenú cenu, nie je podľa žalobcu podložené relevantnými dôkazmi a ani nie je zrejmé
či nesporne dané. Odôvodnenie rozhodnutia správcu dane musí obsahovať jasné a konkrétne dôvody,
porušenia alebo zistenia vykonanej daňovej kontroly, ktoré sú pre neuznanie práva na odpočítanie
dane významné, a zároveň musí uviesť dôkazy a právne predpisy, ktoré tieto závery podporujú

(§ 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z.). V rozhodnutí žalovaného však tieto podstatné elementy
podľa žalobcu absentujú, čím nie je možné spoľahlivo preveriť skutkový stav a právne posúdiť nárok
daňového subjektu. Žalobca ďalej poukázal na nevyužitie rozhodných dôkazov. Z uvedeného podľa
žalobcu vyplýva, že preukázanie tvrdení o ústnom dojednaní zľavy alebo účasti tretích osôb na predaji
motorových vozidiel nebolo v kompetencii daňového subjektu. Napriek tomu žalovaný tieto námietky
nevyhodnotil a vo svojom rozhodnutí sa nimi nezaoberal. Žalobca uviedol, že takéto konanie správcu

dane a odvolacieho orgánu je v rozpore s princípmi zákonnosti a spravodlivého procesu. Daňová
kontrola je verejno-mocenský zásah do individuálnej sféry daňového subjektu a slúži na zistenie
skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti. Pri jej výkone
musia orgány zachovávať nielen fiškálne záujmy štátu, ale aj práva a oprávnené záujmy daňových
subjektov. Nezákonné alebo arbitrárne obstarané dôkazy nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie

(rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžfk/52/2017). Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
aj povinnosť daňových orgánov zaoberať sa účinne všetkými zásadnými námietkami, argumentmi
a dôkaznými návrhmi strán, ktoré majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05). Rozhodnutie, ktoré
nerešpektuje túto povinnosť, neuvádza jasne, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, ako boli
hodnotené predložené dôkazy a námietky, a ktoré právne predpisy boli pri rozhodovaní použité, je

arbitrárne a nepreskúmateľné. Žalobca mal preto za to, že rozhodnutie žalovaného je nedostatočne
odôvodnené, nevyhodnocuje kľúčové dôkazy a námietky a nesplňuje požiadavky § 63 ods. 5 zákona o
správe daní ani základné princípy spravodlivého a riadneho procesu. Takéto rozhodnutie je preto nielen
nepreskúmateľné, ale aj porušuje právo daňového subjektu na riadnu právnu ochranu a spravodlivé
konanie.

29. Žalobca v celom rozsahu zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii predloženej počas daňovej
kontroly a na všetkých návrhoch na vykonanie dokazovania. Žalobca uviedol, že bez realizácie týchto
dôkazov nemožno spoľahlivo a objektívne potvrdiť, že došlo k daňovému podvodu. Žalobca tvrdil, že
neuskutočnené dôkazy významne ovplyvňujú zistenie skutkového stavu veci a sú preto kľúčové pre
spravodlivé posúdenie jeho práv a povinností. Žalovaný vo svojom rozhodnutí konštatoval, že vzťahy

medzi spoločnosťou Black Gem s.r.o. a daňovým subjektom prebehli len formálne, s cieľom získať
odpočítanie dane, a že daňový subjekt mal vedomosť o údajnom podvodnom konaní. Tieto závery
však nie sú podľa žalobcu podložené dôkazmi zo strany správcu dane ani žalovaného, a žalobcovi
nebola poskytnutá primeraná možnosť preukázať svoju pozíciu. Žalobca upozornil, že jeho argumenty
predložené v odvolaní neboli relevantne vyhodnotené, a že správca dane sa nesprávne zameral

prevažne na konanie tretích osôb, ktoré nie je rozhodujúce pre posúdenie jeho vlastného daňového
konania. Žalobca ďalej poukázal na to, že ak mu má byť prisudzovaná účasť na daňovom podvode,
rozhodnutie žalovaného musí obsahovať jasné a podrobné odôvodnenie tejto skutočnosti, vrátane
konkrétnych dôkazov a právnych predpisov, ktoré podporujú závery o jeho údajnom protiprávnom
konaní. V rozhodnutí však toto odôvodnenie podľa žalobcu úplne absentuje, čo viedlo k jeho arbitrárnosti

a nepreskúmateľnosti. Namiesto toho sa žalovaný sústredil na okolnosti tretích osôb a na faktory,
ktoré pre posúdenie daňového konania žalobcu nie sú esenciálne. Vzhľadom na uvedené žalobca
tiež uviedol, že rozhodnutie žalovaného nereflektuje ani jeho návrhy na vykonanie dôkazov, ktoré by
umožnili objektívne zistenie skutkového stavu. Absencia takéhoto dokazovania znemožňuje správne
a spravodlivé posúdenie jeho práv a povinností a vytvára riziko porušenia jeho práva na spravodlivé

konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
30. Žalobca poukázal na to, že rozhodnutia správcu dane a žalovaného, odôvodnené vo vzťahu k
údajnému daňovému podvodu, sú absolútne nepreskúmateľné a nezákonné. Kasačný súd v rozsudku
sp. zn. 6Sžfk/3/2020 uviedol, že správca dane a odvolací orgán sú povinní preukázať buď vedomý
úmysel daňového subjektu zúčastniť sa podvodu, alebo jeho vedomú nedbanlivosť a opatrenia prijaté

na zabránenie účasti na daňovom podvode. Zo sporného rozhodnutia podľa žalobcu vyplýva len
nepresvedčivé tvrdenie o fiktívnych prevodoch, pričom nebolo dostatočne vyhodnotené, či daňový
subjekt vedel alebo mohol vedieť o údajnom podvode. Správne orgány nezabezpečili a nevyhodnotili
dôkazy jednotlivo a v súvislostiach, ani neuviedli, prečo navrhnuté dôkazy považovali za nevhodné nazistenie skutkového stavu. Žalobca uviedol, že neodôvodnenie rozhodnutia spôsobuje jeho arbitrárnosť,
zmätočnosť a nezákonnosť, pričom žalovaný podľa žalobcu neaplikoval relevantné rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR, ktoré poukazujú na povinnosť správcu dane argumentačne presvedčivo a úplne

zhodnotiť všetky namietané skutočnosti a dôkazy. Absencia riadneho odôvodnenia robí rozhodnutie
podľa žalobcu nezákonným a nepreskúmateľným, pričom posilňuje nezákonnosť aj prvostupňového
rozhodnutia.
31. Žalobca v časti Námietka podstatného porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verejnej
správy namietal, že žalovaný sa ako druhostupňový orgán vo svojom rozhodnutí riadne nevysporiadal s

námietkami obsiahnutými v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu Daňového úradu Trenčín, ako
to ustanovuje § 63 v spojení s § 74 ods. 2 a 3 Daňového poriadku. Odvolací orgán nevysvetlil, prečo
odmietol odvolacie dôvody žalobcu, čím mu bolo odňaté jeho ústavné a zákonné právo na spravodlivý
proces. Podstatou práva na spravodlivý proces je možnosť účastníka konania domáhať sa svojich
práv pred nezávislým a nestranným orgánom, pričom súčasťou je aj princíp právnej istoty. Diametrálne
odlišné rozhodnutia v analogických prípadoch, ktoré nie sú objektívne a primerane odôvodnené,

porušujú tento princíp a ohrozujú dôveru v spravodlivé konanie. Takéto konanie žalovaného podľa
žalobcu porušuje jeho právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej
republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv EÚ, keďže problematika DPH spadá do oblasti
práva Európskej únie.

32. Žalobca ďalej namietal, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane aj druhostupňové rozhodnutie
žalovaného sú právne nesprávne, zmätočné, nepreskúmateľné a arbitrárne. Odvolací orgán sa podľa
názoru žalobcu v odôvodnení svojho rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so všetkými námietkami
žalobcu predloženými v odvolaní a nedal jasne, určito a zrozumiteľne odpoveď, prečo boli jeho dôkazy
a argumenty odmietnuté. Žalobca poukázal aj na to, že odmietnutie dôkazov nebolo riadne odôvodnené

ani z hľadiska právnej normy, ani z hľadiska aplikácie práva, pričom prakticky došlo k vydaniu
druhostupňového rozhodnutia na takmer totožnom skutkovom základe ako rozhodnutie prvostupňové,
bez významného posunu v dokazovaní alebo nových skutkových zistení. Takýto postup žalobcovi odňal
jeho ústavné a zákonné právo na spravodlivý proces, ktorého podstatou je právo na náležité, riadne a
presvedčivé odôvodnenie rozhodnutí orgánu verejnej moci. Porušené boli práva žalobcu podľa čl. 46

ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 47 Charty základných práv EÚ. Žalobca ďalej
poukázal na nesprávne uplatnenie zásady zákonnosti a právnej istoty. Žalovaný podľa žalobcu vedome
ignoroval právne závery rozhodnutí najvyšších súdnych autorít, na ktoré bolo žalobcom výslovne
upozornené, a ktoré mali byť aplikované pri hodnotení predmetnej veci. Takýto postup podľa žalobcu

porušuje zásady zákonnosti, jednotnosti rozhodovania a právnej istoty daňových subjektov, pretože
diametrálne odlišné rozhodnutia pri identických alebo analogických skutkových zisteniach nemožno
objektívne a rozumne odôvodniť. Žalobca opätovne zdôraznil, že daňové orgány v daňovom konaní
nie sú viazané len ochranou fiškálnych záujmov štátu, ale sú povinné zachovávať práva a oprávnené
záujmy daňových subjektov, pričom zásada zákonnosti predstavuje významnú garanciu právnej istoty.

Ignorovanie relevantnej judikatúry a nedostatočné odôvodnenie odmietnutia dôkazov vedie de facto a
de iure k nezákonnosti a protiústavnosti napadnutých rozhodnutí.
33. Žalobca tvrdil, že v konaní pred žalovaným ako aj pred Daňovým úradom Trenčín splnil svoje
dôkazné bremeno tým, že predložil všetky relevantné listinné doklady, ktoré preukazovali, že k
predmetným zdaniteľným plneniam reálne došlo. Tieto doklady doplnil aj ďalšími dôkazmi, čím sa

snažil vyvrátiť tvrdenie správcu dane o daňovom podvode. Napriek tomu mu nebolo umožnené plne
preukázať pravdivosť tvrdení, keďže správca dane ani odvolací orgán nevykonali všetky navrhované
dôkazy, a rozhodnutie žalovaného zaujalo odlišný postoj, ktorý nebol riadne odôvodnený a bol v
rozpore s pôvodným rozhodnutím. Žalobca uviedol, že zákonnosť správy daní je súčasťou ústavného
princípu zákonnosti ukotveného v čl. 59 Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zabezpečuje, aby zásahy

do majetkovej sféry daňových subjektov boli legálne a legitímne a aby účel správy daní bol napĺňaný
pri súčasnom zachovaní práv daňových subjektov. Podľa zásady právnej istoty v zmysle § 3 ods. 9
Daňovéhoporiadkumusísprávcadanedbaťnato,abyprirozhodovanívskutkovoidentickýchprípadoch
nevznikali neodôvodnené rozdiely. Odvolací orgán však nerešpektoval ani vlastné predchádzajúce
usmernenie o potrebe výsluchu, ani neodôvodnil zmenu postupu vo vzťahu k hodnoteniu predložených

dôkazov. Žalobca ďalej zdôraznil, že správca dane nesmie spochybňovať existenciu zdaniteľných plnení
na základe nepriamej informácie alebo indície bez relevantného a preukázateľného dôkazu. V prípade
spochybnenia musí byť daňovému subjektu oznámený dôvod pochybností a umožnené predložiť
vysvetleniaaďalšiedôkazy.Niejeprípustnépresúvaťdôkaznébremenonadaňovýsubjekt,keďsprávcadane nedokáže preukázať jeho účasť na daňovom podvode. Nedostatky alebo obmedzenia tretích osôb
(napr. dodávateľa) nemožno automaticky pripísať daňovému subjektu, ak má k dispozícii vlastné dôkazy,
ktoré opak dokazujú. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. IV. ÚS 86/2022 jednoznačne

konštatoval, že daňový subjekt nesmie byť pripravený o právo odpočtu DPH v dôsledku nedostatkov
tretích osôb alebo nekomunikovania jeho dodávateľov, ak sám splnil hmotnoprávne podmienky. To
znamená, že správca dane musí vykonať primerané dokazovanie a riadne preukázať pochybnosti,
aby bolo možné dôsledky preniesť na daňový subjekt. Súd musí zohľadniť všetky podstatné námietky
žalobcu týkajúce sa preukazovania reálneho uskutočnenia zdaniteľných plnení a správneho uplatnenia

princípov spravodlivého procesu a právnej istoty.
34. Žalobca taktiež tvrdil, že výrok rozhodnutia žalovaného spolu s jeho odôvodnením, ako aj
výrok rozhodnutia Daňového úradu Trenčín, je podľa žalobcu nedôvodný, nezrozumiteľný, neurčitý
a arbitrárny, a preto nezákonný. Skutkové závery žalovaného boli podľa žalobcu iba prevzaté od
predchádzajúcich orgánov bez vlastného odôvodnenia, ktoré by zabezpečovalo preskúmateľnosť
rozhodnutia. Žalovaný sa pritom nevysporiadal s argumentáciou daňového subjektu uvedenou v

odvolaní, ani po právnej, skutkovej či vecnej stránke. Žalobca sa odvolával na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR (sp. zn. 4 Sžf 75/2014), podľa ktorého daňový subjekt je povinný hodnoverne preukázať
svoju daňovú povinnosť, vrátane nároku na nadmerný odpočet DPH, prostredníctvom účtovníctva a
listinných dôkazov, pričom nesie dôkazné bremeno. Správca dane je oprávnený a povinný preverovať
tietoskutočnosti,avšakzásadavoľnéhohodnoteniadôkazovaobjektívnejpravdyneumožňujesvojvoľné

alebo účelové nakladanie so zisteniami. Každý dôkaz musí byť hodnotený jednotlivo a v súvislostiach,
pričom rozhodnutie správcu dane musí byť logické a zákonné. Správca dane nemá absolútnu povinnosť
dokazovať tvrdenia daňového subjektu do bodu úplného preukázania; konanie nie je vyhľadávacie. Jeho
úlohou je posúdiť, ktoré dôkazy vykoná, ich hodnovernosť a schopnosť zvrátiť existujúce závery, pričom
mávychádzaťzuždostupnýchzisteníadôkazov.Žalobcamázato,žesprávcadanespolusožalovaným

prijatím napádaných rozhodnutí a konaním, ktoré im predchádzalo porušili, okrem už vyššie uvedeného
a vyššie namietaného, aj ustanovenia Daňového poriadku, najmä no nie výlučne § 3 ods. 1, ods. 2, ods.
3, ods. 9, § 24 ods. 2 a § 63 ods. 2. Vychádzajúc z vyššie uvedeného žalobca uviedol, že v dôsledku
presvedčenia správcu dane o uskutočnení zdaniteľných obchodov, ktoré majú byť súčasťou daňového
podvodu, došlo k prenosu dôkazného bremena z daňového subjektu (žalobcu) na správcu dane, resp.

aj žalovaného, ktoré nebolo naplnené ani v rozhodnutí správcu dane, ako ani v rozhodnutí žalovaného.
35. Žalobca v závere žaloby zhrnul jednotlivé právne nezrovnalosti v konaní žalovaného, ako aj v
predchádzajúcom konaní správcu dane, nasledovne:
- zo strany žalovaného nedošlo k vysporiadaniu sa s argumentmi žalobcu v podanom odvolaní,
- zo strany žalovaného došlo k neodôvodneniu jeho názorovej zmeny v rozhodnutí č. 102956653/2023

zo dňa 22.11.2023 a rozhodnutí č. 100709368/2023,
- zo strany žalovaného došlo k potvrdeniu rozhodnutia, ktoré odporuje jeho názorovej línii a usmernení
predchádzajúceho rozhodnutia č. 100709368/2023,
- nedošlo k preukázaniu názorovej línie Správcu dane o umelom vložení spoločnosť Black Gem s.r.o.
do reťazca predávajúceho a žalobcu,

- pri rozhodovaní došlo k hodnoteniu podnikateľského rozhodnutia žalobcu, pričom jeho podnikateľské
rozhodnutia nemajú byť predmetom daňového konania, počas ktorého má dochádzať prioritne k
posúdeniu dôvodnosti nárokov na odpočítanie deklarovanej dani z pridanej hodnoty,
-nesprávnosťskutkovýchaprávnychzáverovsvedeckýchvýpovedí,atonajmäsvedkyneD.D.asvedka
E. F., ktorí potvrdili skutočnosti tvrdené daňovým subjektom, avšak zostali opomenuté,

- rozhodnutia vykazujú znaky subjektívnych názorov, ktorých sa pridržiava od počiatku daňové
konania, pričom akumulovaním dôkazom si tieto tvrdenia správca dane, ako aj následne žalovaný, len
prispôsoboval a odôvodňoval tvrdenou pasivitou daňového subjektu,
- žalobca nesúhlasí s opakovane tvrdenou skutočnosťou, že spoločnosť Black Gem s.r.o. bola niekde
umelo vložená, nakoľko žalovaný podrobne vysvetlil účel a celé podnikateľské rácio spoločnosti Black

Gem s.r.o.,
- okolnosť, že v súčasnosti „je dodávateľ Black Gem s.r.o. (od 31.03.2021: Bistro Thuy Hang s.r.o.), IČO:
51 774 411, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: C., Košická 52/A, 821 08 Bratislava nekontaktný, so správcom
dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznania, zásielky sa správcovi dane vracajú s poznámkou
doručovateľa „adresát je neznámy“, nemôže byť vyhodnotený v neprospech Žalobcu, ako ani konanie

iných tretích spoločností BOTH EYES s.r.o., IČO: 51 683 288, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: C., G.
XXXXX/XX, XXX XX A. – F. H. B.,
- zmena názvu spoločnosti Black Gem s.r.o. a jej konateľa, nemôže byť vyhodnotená v neprospech
daňové subjektu,- úmrtie p. A. a jeho nemožnosť v konaní vypovedať, nemôže byť vyhodnotená v neprospech daňové
subjektu,
- bez výsluchu svedkyne F. C. nemožno považovať skutkový stav za dostatočne zistený,

- rozpory medzi tvrdeniami svedkov boli vyhodnotené v neprospech daňového subjektu,
- zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového stavu, ktorý bol bližšie popísaný
v jednotlivých bodoch žaloby; ako aj všetky ďalšie body uvedené v jednotlivých statiach žaloby, ako aj
v predchádzajúcich písomných tvrdeniach žalobcu, ktoré tvoria spolu s administratívnym spisom (ktorý
sa navrhuje Správnym súdom v Banskej Bystrici vyžiadať) neoddeliteľnú súčasť tejto žaloby.

36. Žalobca v závere žaloby zároveň uviedol, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného a zároveň aj rozhodnutia prvostupňového orgánu, nakoľko vychádzajú z nesprávneho
právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP), sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo
pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy
bolonedostačujúcenariadneposúdenieveci(§191ods.1písm.e)SSP),skutkovýstav,ktorývzalorgán
verejnej správy (žalovaný a pred tým správca dane) za základ napadnutého rozhodnutia (napádaného

rozhodnutia žalovaného a prvostupňového rozhodnutia správcu dane), je v rozpore s administratívnymi
spismi nemá v nich oporu, (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP) a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení
o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo a aj malo za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia (§ 191 ods. 1 písm. g) SSP), čo v súhrne vyplýva z argumentácie žalobcu vymedzenej
skutkovo, vecne a právne v žalobe podporenej právnymi závermi rozhodnutí najvyšších súdnych autorít,

ktoré žalovaný podľa žalobcu bez ďalšieho svojvoľne a účelovo v neprospech žalobcu odignoroval a
vôbec na vec žalobcu neaplikoval a tým dospel k nesprávnym záverom, ktoré sa preniesli do výroku
rozhodnutia žalovaného.

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe žalobcu

37. Žalovaný k správnej žalobe žalobcu uviedol, že predmetná žaloba obsahuje veľké množstvo
žalobných bodov, právnych predpisov a judikatúry, z ktorých mnohé sú formulované len vo všeobecnej
rovine. Žalovaný sa preto vyjadril len k žalobným námietkam, ktoré považoval za relevantné. Žalovaný
v úvode vyjadrenia uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na záveroch uvedených v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane objektívne, dostatočne a úplne overil

všetky skutočnosti týkajúce sa predmetných obchodných transakcií, dôkazy hodnotil v ich vzájomnej
súvislosti a prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Z uvedeného dôvodu sú žalobné
námietky podľa žalovaného týkajúce sa preskúmateľnosti či arbitrárnosti rozhodnutia nedôvodné.
Žalovaný má za to, že postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu
dane, ktoré vychádzalo zo správne zisteného a posúdeného skutkového stavu. Oprávnenosť nároku na

odpočítanie dane z nákupu tovaru od spoločnosti Black Gem s.r.o. nepriznal správca dane z dôvodu
zistenia obchodného reťazca poznačeného podvodom na dani z pridanej hodnoty, ktorého súčasťou bol
aj žalobca, pričom bolo preukázané, že o tejto skutočnosti vzhľadom na zistené objektívne okolnosti
vedel alebo mal vedieť. Preskúmaním spisového materiálu a odvolacích námietok žalovaný dospel k
záveru, že rozhodnutie správcu dane a predchádzajúce konanie boli v súlade s príslušnými zákonnými

ustanoveniami a judikatúrou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora
Európskej únie. Námietky žalobcu preto neposkytujú dôvod na zrušenie rozhodnutia alebo vrátenie veci
na ďalšie konanie.
38. Žalovaný uviedol, že nespochybňuje zásadu zákonnosti ako základnú zásadu daňového
konania. Žalobca však podľa žalovaného nesprávne zo zásady odvodzuje, že každé procesné

pochybenie daňového orgánu automaticky zakladá nezákonnosť rozhodnutia. Judikatúra Ústavného
súdu Slovenskej republiky (nález I. ÚS 314/2015 a uznesenie III. ÚS 215/2021-13) stanovuje, že
relevantné sú iba závažné porušenia, ktoré intenzitou zasahujú do podstaty práv daňového subjektu
a môžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Bežné pochybenia teda nie sú dôvodom na zrušenie
rozhodnutia, pričom ich vplyv na výsledok konania je predmetom súdneho prieskumu. V predmete

konania bolo preukázané, že žalobca sám zabezpečoval nákup, prepravu a prihlasovanie motorových
vozidiel, pričom usmerňoval nemeckých dodávateľov, aby faktúry vystavovali na spoločnosť Black Gem
s.r.o. Žalobca vedome zapojil spomínanú spoločnosť do obchodného reťazca: nemeckí dodávatelia –
Black Gem s.r.o. – LD Development s.r.o. – odberatelia. Tým sa stal účastníkom reťazca, v ktorom
došlo k podvodnému konaniu. Konateľ žalobcu p. I. J. G. potvrdil, že vozidlá nakupoval a preberal

v mene spoločnosti Black Gem s.r.o. Z dokazovania však vyplynulo, že spoločnosť Black Gem s.r.o.
nemala reálnu účasť na obchodných transakciách a do reťazca bola umelo vložená. Žalobca zároveň
zabezpečoval prepravu vozidiel a organizoval celý obchodný proces, pričom šoféri poskytovali služby
bez vedomia účasti spoločnosti Black Gem s.r.o.39. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že v napadnutom rozhodnutí riadne a presvedčivo odôvodnil
existenciu podvodu na DPH, jeho mechanizmus aj právne dôsledky, pričom vychádzal z relevantnej
judikatúry Súdneho dvora Európskej únie. Správca dane na základe vykonaného dokazovania

preukázal, že daňový subjekt o podvodnom charaktere transakcií vedel alebo mohol vedieť. Skúmaním
obchodného vzťahu medzi žalobcom a jeho priamym dodávateľom boli identifikované viaceré
neštandardné okolnosti, ktoré museli byť žalobcovi známe v čase realizácie obchodov a ktoré objektívne
vyvolávali pochybnosti o ich legitímnosti. Žalovaný ako aj správca dane jasne uviedli skutkové zistenia,
z ktorých vychádzali pri neuznaní práva na odpočítanie dane, spôsob hodnotenia dôkazov aj konkrétne

porušené právne normy. Tieto zistenia v ich súhrne vytvárajú ucelený obraz o neštandardnostiach
preverovaných obchodných transakcii, ktoré vo svojom celku svedčia o tom, že tieto obchodné
transakcie sú zaťažené podvodom na DPH, že v predmetnom obchodnom reťazci, ktorého súčasťou bol
ajžalobcadošloknarušeniuneutralityDPH,pričomsanejednáibaodôsledokpodnikateľskéhozlyhania.
40. K námietke žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaný uviedol, že správca
dane postupoval v súlade s judikatúrou a dostatočne preukázal objektívne okolnosti svedčiace o

vedomej alebo nevedomej účasti žalobcu na daňovom podvode. Z rozhodnutia je zrejmé, kde v reťazci
došlo k nepriznaniu a neodvedeniu dane, ako aj to, že žalobca bol jeho článkom. Bolo preukázané,
že daňový subjekt je účastníkom reťazca, v ktorom došlo k neodvedeniu dane. Daňový subjekt ako
odberateľ podľa žalovaného získal, neoprávnený daňový prospech, pretože, ak by vozidlá dovážal
sám, bol by povinný odviesť daň z nadobudnutia a zároveň by si uplatnil odpočítanie dane, čo by

voči štátnemu rozpočtu bolo daňovo neutrálne a pri následnom predaji vozidiel v tuzemsku by mu
vznikla vysoká daňová povinnosť. Vložením spoločnosti Black Gem s.r.o. do reťazca dodaní sa žalobca
vyhol priznaniu dane z nadobudnutia z iného členského štátu (samozdaneniu) a z dôvodu, že daň v
spoločnosti Black Gem s.r.o. nebola odvedená, došlo k porušeniu princípu neutrality DPH. Nadobudnutie
vozidiel z iného členského štátu dodávateľská spoločnosť v daňovom priznaní neuviedla a teda DPH

pri nadobudnutí tovaru nebola odvedená. Spoločnosť Black Gem s.r.o. si následne vzniknutú daňovú
povinnosť z vystavených faktúr pre daňový subjekt ponížila odpočítaním dane na vstupe z faktúr od
nekontaktnej spoločnosti BOTH EYES s.r.o.
41. Žalovaný poukázal na to, že spoločnosť Black Gem s.r.o. je nedôveryhodným a nekontaktným
subjektom, ktorý so správcom dane nespolupracuje. Z údajov uvádzaných v Obchodnom registri

Slovenskej republiky vyplýva, že spoločnosť opakovane menila obchodné meno, konateľov aj sídlo. V
čase preverovaných obchodov bola jej konateľkou F. C., následne sa ňou stala K. L. M. M.. Spoločnosť
nemala zapísanú činnosť týkajúcu sa obchodovania s motorovými vozidlami, neprevádzkovala webovú
stránku a podľa údajov finančnej správy si riadne neplnila daňové povinnosti. Za zdaňovacie obdobie
december2019sícepodaladaňovépriznaniekDPH,avšaknepriznalaaneodviedladaňznadobudnutia

vozidiel z iného členského štátu a uplatnila si odpočítanie dane len z nákupu zimných kolies.
Deklarované dodania pre žalobcu neboli preukázané vo väzbe na nadobudnutie tovaru zo zahraničia.
Spoločnosť si zároveň znižovala vlastnú daňovú povinnosť odpočítaním dane z faktúr vystavených
nekontaktnou spoločnosťou BOTH EYES s.r.o., ktorá si uplatňovala odpočty z nesúvisiacich plnení.
Osoby zabezpečujúce objednávku a prepravu vozidiel nemali vedomosť o zapojení spoločnosti Black

Gem s.r.o. do obchodného reťazca ani o osobách za ňu konajúcich. Podľa žalovaného bolo preukázané,
že daňový únik bol výsledkom vedomého podvodného konania s cieľom získať daňové zvýhodnenie v
rozpore s účelom smernice. Mechanizmus spočíval v tom, že jeden subjekt daň neodviedol a ďalší si
ju odpočítal. Žalobca pritom sám organizoval celý obchodný proces, teda zabezpečoval nákup vozidiel
v Nemecku, komunikoval s dodávateľmi, objednával prepravu a vozidlá prihlasoval na Slovensku, čím

všetky predmetné obchody od nákupu až po predaj organizoval a riadil
42. Žalovaný k námietke, že skutkový stav sa oproti predchádzajúcemu konaniu nezmenil, uviedol, že
dokazovanie bolo po zrušujúcom rozhodnutí doplnené. Správca dane sa pokúsil vypočuť p. F. C., čo
však pre jej dlhodobú práceneschopnosť nebolo možné, zároveň túto skutočnosť overil aj v Sociálnej
poisťovni. Bol však vypočutý svedok F. N., ktorý potvrdil, že dovoz vozidla Audi A4 zabezpečoval

na pokyn pána G. a s inou spoločnosťou alebo osobou ohľadom dovozu predmetného vozidla
nekomunikoval. Tieto zistenia podľa žalovaného posilnili už existujúci skutkový stav, podľa ktorého
posudzovanézdaniteľnéobchodybolispojenésneodvedenímdane,čobolopodrobnezdokumentované
už v protokole správcu dane. Žalovaný poukázal na to, že základnou zásadou systému DPH je princíp
neutrality, ktorého obsah vyplýva aj z judikatúry Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach

Optigen, Fulcrum Electronics, Bond House Systems). Daňové orgány sú oprávnené zamietnuť právo
na odpočítanie dane, ak sa na základe objektívnych skutočností preukáže, že toto právo je uplatnené
podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (napr. Mahagében a Dávid, Bonik, Maks Pen). K zamietnutiu
dochádza vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa svojím plnením zúčastňuje natransakcii poznačenej podvodom na DPH. Rovnako Najvyšší súd Slovenskej republiky judikoval, že
podvod spočíva v tom, že jeden subjekt daň neodvedie a iný si ju odpočíta s cieľom získať neoprávnené
daňové zvýhodnenie.

43. K námietke žalobcu o nevypočutí konateľky spoločnosti Black Gem s.r.o. p. Marty Strniskovej
žalovaný uviedol, že menovaná bola na výsluch opakovane predvolaná v priebehu daňovej kontroly
aj vyrubovacieho konania, avšak vždy sa ospravedlnila zo závažných zdravotných dôvodov. Dlhodobá
práceneschopnosť p. C. bola preukázaná a inštitút predvedenia nebolo možné použiť. Zároveň nebolo
zistené, že by sa okrem podpisovania plných mocí reálne podieľala na obchodnej činnosti spoločnosti.

Z iného daňového konania vyplýva, že p. F. C. už bola vypočutá, pričom uviedla, že v spoločnosti
Black Gem s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť, o jej ekonomickej aktivite nemala vedomosť a konala na
žiadosť inej osoby, ktorej udelila splnomocnenie. Nevedela potvrdiť vystavovanie dokladov ani priebeh
obchodov. Z jej výpovede vyplýva, že spoločnosť fakticky riadila iná osoba. O tejto výpovedi bol daňový
subjekt upovedomený. Správca dane pritom na základe ďalších dôkazov, vrátane vyjadrení nemeckých
dodávateľov, prepravcov a odberateľov, preukázal, že celý obchodný proces prebiehal pod kontrolou

žalobcu. Námietka o nevyhnutnosti „esenciálneho výsluchu“ p. F. C. preto podľa žalovaného nie je
dôvodná a nezakladá neúplnosť skutkového stavu. Žalovaný v nadväznosti na uvedené poukázal na
skutočnosť, že v konaní nedošlo k opomenutiu navrhovaných dôkazov. Žalobca počas daňovej kontroly
vôbec neoznačil p. B. A. ako osobu vystupujúcu za dodávateľa, pričom jeho údajné zapojenie do
obchodov uviedol až vo vyrubovacom konaní dňa 04.02.2022, teda po jeho úmrtí. Takéto tvrdenie

preto nemožno podľa žalovaného považovať za relevantný a včas uplatnený dôkazný návrh. Pokiaľ
ide o svedkov E. J. D. a E. O. N., ktorí overovali podpisy konateľky spoločnosti Black Gem s.r.o.,
žalovaný zdôraznil, že títo notári iba osvedčili pravosť podpisov na plných mociach, pričom pravosť
týchto podpisov nebola správcom dane spochybnená. Navyše žalobca na ich výsluchu výslovne netrval.
Rovnako podľa žalovaného nemožno hovoriť o opomenutí výsluchu p. F. C., keďže jej nevypočutie

bolo spôsobené dlhodobou práceneschopnosťou. Navrhovaní svedkovia tak neboli spôsobilí ovplyvniť
skutkové závery ani posilniť procesnú pozíciu žalobcu.
44. Žalovaný zároveň poukázal na to, že podvod na DPH môže spočívať aj v situácii, keď niektorý
článok reťazca „zmizne“ alebo sa stane nekontaktovateľným skôr, než je možné overiť splnenie jeho
daňovýchpovinností.Vtakomprípadejerozhodujúce,žedaňovýúnikvznikolvčastireťazcapoznačenej

podvodom. Ak je preukázané, že zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť o zapojení do takéhoto
reťazca, správca dane je oprávnený odmietnuť jej právo na odpočítanie dane, bez ohľadu na to, či a
v akej výške bola daň formálne priznaná inými subjektmi, ktoré sa stali nekontaktnými a ich plnenia
nebolo možné preveriť. Žalovaný zastával názor, že daňové subjekty sú pri výkone podnikateľskej
činnosti povinné vyvinúť primerané úsilie, aby sa vyhli účasti na daňovom podvode. Súčasťou takéhoto

úsilia majú byť základné interné kontrolné mechanizmy, najmä preverenie obchodného partnera a osôb
konajúcich v jeho mene, overenie sídla, predmetu činnosti, skúseností, dôveryhodnosti a solventnosti
dodávateľa, ako aj nastavenie transparentných zmluvných a platobných podmienok. Rovnako je
potrebné disponovať dostatočnými informáciami o trhu, porovnať cenové ponuky a posúdiť ekonomickú
racionalitu obchodu. Ide o primerané a bežné úkony, obzvlášť pri transakciách v hodnote stoviek

tisíc eur. Žalobca však vykonanie takýchto opatrení nepreukázal. Dôkazné bremeno preukázania
objektívnych skutočností svedčiacich o podvodnom konaní a o vedomosti, resp. možnosti vedomosti
daňového subjektu, zaťažuje správcu dane. Ten je povinný identifikovať neštandardné okolnosti
v dodávateľsko-odberateľskom reťazci, ako sú časté zmeny konateľov, personálne či kapitálové
prepojenia, účelové registrácie, vznik subjektov krátko pred realizáciou obchodov, neobvykle rýchle

aleboobjemnétransakcie,nekontaktnosťsubjektov,formálnaalebochýbajúcazmluvnádokumentáciači
absencia reálnej podnikateľskej prezentácie. Na odmietnutie práva na odpočítanie DPH nie je potrebné
preukázať priamu príčinnú súvislosť medzi podvodom a konkrétnou obchodnou činnosťou daňového
subjektu ani presne vyčísliť výšku neodvedenej dane. Postačuje preukázať, že subjekt bol súčasťou
podvodného reťazca a že vedel alebo mohol vedieť o jeho podvodnom charaktere. Za chýbajúcu daň

pritom možno považovať nielen nepriznanú alebo neodvedenú daň, ale aj situáciu, keď je subjekt
nekontaktný a jeho daňové tvrdenia nie je možné overiť.
45. Žalovaný uviedol, že skutková a príčinná súvislosť medzi neodvedením dane a uplatneným
odpočtom vzniká aj vtedy, ak si daňový subjekt nie je vedomý konkrétneho článku reťazca, ktorý daň
neodviedol,avšakjehobezprostrednýobchodnýpartnervykazujetaképodozrivéznaky,žesubjektvedel

alebo mohol vedieť o zapojení do podvodného reťazca. Na neuznanie odpočtu nie je potrebné preukázať
znalosť konkrétneho páchateľa ani prepojenie všetkých článkov reťazca; postačuje preukázanie, že
daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť o podvodnom charaktere transakcie, a to aj vo vzťahu k
vzdialenejším článkom dodávateľského reťazca. Žalovaný poukázal aj na judikatúru Súdneho dvoraEurópskej únie (vec Italmoda), podľa ktorej sú vnútroštátne orgány povinné odmietnuť priznanie práva
na odpočet, oslobodenie či vrátenie dane, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mala vedieť, že sa podieľa
na podvode, a to aj v prípade absencie výslovnej vnútroštátnej úpravy. Ak správca dane na základe

objektívnych okolností dospeje k záveru, že podmienky tzv. Axel Kittel testu sú splnené, je povinný
odpočet dane odmietnuť. Neprijatie primeraných opatrení na preverenie obchodného partnera pritom
zakladá riziko, ktoré nesie samotný platiteľ. Pokiaľ ide o nákup vozidla BMW Z4, žalovaný zdôrazňuje,
že žalobca nepreukázal ekonomické opodstatnenie kúpy vozidla za 25.000,00 eur prostredníctvom
spoločnosti Black Gem s.r.o., keď pôvodný vlastník BW Europe s.r.o. vozidlo predal za 12.000,00

eur a žalobca túto spoločnosť poznal. Vozidlo tak mohlo byť nadobudnuté priamo, bez vloženia
medzičlánku. Zapojenie spoločnosti Black Gem s.r.o. viedlo k umelému navýšeniu ceny, keďže vozidlo
bolo následne predané za nižšiu sumu, pričom dodávateľ daň z predaja neodviedol. Žalobca túto
ekonomicky neodôvodniteľnú transakciu ani na výzvu správcu dane nevysvetlil a závery správcu dane
počas kontroly ani vyrubovacieho konania nenamietal.
46. Žalovaný bol preto toho názoru, že napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správcu dane,

obsahujú dostatočné a presvedčivé odôvodnenie. Obe rozhodnutia jasne uvádzajú skutkové zistenia,
úvahy pri hodnotení dôkazov aj aplikované právne predpisy, na základe ktorých boli prijaté závery.
Žalovaný uviedol, že spolu so správca dane postupovali v súlade so zásadami správy daní, daňovým
poriadkom a zákonom o DPH. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov zohľadnili všetky
skutočnosti, ktoré v konaní vyšli najavo a skutkový stav zistili čo najúplnejšie, s prihliadnutím na všetko,

čo v konaní vyšlo najavo. Závery majú oporu v administratívnom spise a vykonaných dôkazoch, na
základe čoho bol daný dôvod na nepriznanie nadmerného odpočtu DPH žalobcovi. S ohľadom na
uvedené žalovaný navrhol, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

47. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len ,,správny súd”) ako vecne a miestne príslušný správny
súd podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)
preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správcu dane,
vrátane postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, v rozsahu a z dôvodov podanej správnej žaloby (§
134 SSP), pričom nezistil dôvody pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 Správneho súdneho

poriadku (ďalej aj len „SSP“), preto rozhodnutie verejne vyhlásil postupom podľa § 107 ods. 2 v spojení
s § 137 ods. 4 SSP dňa 22.01.2026. Oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu odo dňa 17.12.2025 do 23.01.2026.

48. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy (§ 2 ods. 1 SSP). Právo domáhať sa ochrany
svojich práv má každý, kto tvrdí, že jeho práva boli činnosťou alebo nečinnosťou orgánu verejnej
správy porušené alebo priamo dotknuté, a to za podmienok stanovených Správnym súdnym poriadkom.
Podľa Správneho súdneho poriadku žalobca musí v správnej žalobe uviesť dôvody, z ktorých musí
byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje preskúmavané

rozhodnutia za nezákonné. Je na žalobcovi, ako svoje právo na súdnu ochranu pred nezákonnosťou
postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy využije. Správne súdy nepredstavujú ďalšiu inštanciu
v administratívnom konaní a konanie pred správnym súdom nie je pokračovaním administratívneho
konania. Správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi správnej žaloby, pričom je pre neho rozhodujúci
skutkový stav, ktorý bol v čase vydania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd nemá

oprávnenie za žalobcu dôvody nezákonnosti napadnutého rozhodnutia z obsahu administratívneho
spisu vyhľadávať, a ani v správnej žalobe všeobecne uplatnené dôvody nezákonnosti podľa obsahu
administratívneho spisu za žalobcu konkretizovať. Rozsah a obsah súdneho prieskumu zákonnosti
správnou žalobou napadnutého rozhodnutia, a postupu orgánov verejnej správy, ktorý jeho vydaniu
predchádzal, je striktne daný žalobnými dôvodmi. Výnimku z tohto pravidla obsahuje znenie § 134 ods.

2 SSP.

49. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.50. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

51. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.
52. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno
zistiť a objasniť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane a ktoré nie sú získané v rozpore so

všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
53. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje
skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov.
Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu.

54. Podľa prvej vety uvedenej v § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania
tovaru.
55. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
56. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
57. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

58. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného č. 102956653/2023 zo dňa 22.11.2023,
ktorým rozhodol tak, že rozhodnutie správcu dane Daňového úradu Trenčín č. 101877259/2023 zo dňa
25.07.2023, ktorým bol vyrubený rozdiel dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie december
2019 v sume 17.892,18 eur daňovému subjektu – žalobcovi potvrdil.
59. Žalovaný v zhode so správcom dane uzavreli, že v uvedenom prípade daňové orgány nespochybnili

predmet plnenia, nespochybnil reálnu existenciu obstarávaných motorových vozidiel uvedených na
dodávateľských faktúrach od dodávateľa Black Gem s.r.o, ale daňové orgány neakceptovali odpočítanie
dane z predmetných plnení z dôvodu, že sa daňový subjekt vedome zapojil do daňového podvodu.
Vložením spoločnosti Black Gem s.r.o. sa žalobca - daňový subjekt vyhol priznaniu dane z nadobudnutia
z iného členského štátu (samozdaneniu), nakoľko spoločnosť Black Gem s.r.o. si vzniknutú daňovú

povinnosť ponížila odpočítaním dane z faktúr od deklarovanej spoločnosti BOTH EYES s.r.o., ktorá si
uplatnila odpočítanie dane iba z nákupov z elektronickej registračnej pokladnice vo vysokých sumách od
viacerýchobchodnýchreťazcov.VspoločnostiA.P.C.sanepreukázaloreálnevykonávanieekonomickej
činnosti, nakoľko so správcom dane nespolupracuje, doklady nepredkladá.
60. Daňové orgány neuznali odpočítanie dane zo sporných dodávateľských faktúr: č. 20191116, dátum

dodania 25.11.2019, základ dane 20 833,33 eura, DPH 4 166,67 eura, suma celkom 25 000,00 eur, za
nákup os. mot. vozidla A. Q. A., č. 20191202, dátum dodania 03.12.2019, základ dane 1 083,33 eura,
DPH216,67eura,sumacelkom1300,00eur,zanákupos.mot.vozidlaVWMultivanč.20191203,dátum
dodania 04.12.2019, základ dane 3 333,33 eura, DPH 666,67 eura, suma celkom 4 000,00 eur, za nákup
os. mot. vozidla VW Multivan, č. 20191204, dátum dodania 05.12.2019, základ dane 19 166,67 eura,

DPH 3 833,33 eura, suma celkom 23 000,00 eur, za nákup os. mot. vozidla VW Multivan , č. 20191206,
dátum dodania 09.12.2019, základ dane 504,20 eura, DPH 100,84 eura, suma celkom 605,04 eura za
nákup s ady zimných kolies na vozidlo Audi A4, č. 20191207, dátum dodania 10.12.2019, základ dane
14 879,17 eura, DPH 2 975,83 eura, suma celkom 17 855,00 eur za nákup os. mot. vozidla Audi A4, č.
20191208, dátum dodania 13.12.2019, základ dane 10 790,83 eura, DPH 2 158,17 eura, suma celkom

12 949,00 eur za nákup os. mot. vozidla Audi A4, č. 20191209, dátum dodania 13.12.2019, základ
dane 12 370,00 eur, DPH 2 474,00 eur, suma celkom 14 844,00 eur za nákup os. mot. vozidla Škoda
Octavia, a č. 20191211, dátum dodania 12.12.2019, základ dane 6 500,00 eur, DPH 1 300,00 eur, suma
celkom 7 800,00 eur za nákup os. mot. vozidla Škoda Superb, v mene dodávateľa Black Gem s.r.o. (od
31.03.2021 Bistro Thuy Hang s.r.o.), IČO: 51 774 411, DIČ: XXXXXXXXXX, IČ DPH: C., Košická 52/

A, 821 08 Bratislava.
61. Správny súd sa v prvom rade zaoberal namietanou nepreskúmateľnosťou napadnutých rozhodnutí,
ktorú žalobca videl v tom, že sa daňové orgány nevysporiadali s niektorými námietkami. Z ustálenej
rozhodovacejpraxevyplýva,žežalobcomnamietanánepreskúmateľnosťrozhodnutíbymuselavyplývaťz absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie. Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti
rozhodnutia sú také vady odôvodnenia rozhodnutia, kedy rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie,
alebo existencia takých zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia

nevyhnutné (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). V zmysle
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva rozhodnutie nemusí dať detailné odpovede na všetky
účastníkom konania predostreté otázky, ale len na tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci podstatné,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov sporu (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Ruiz Torija v. Španielsko).

Daňové orgány v intenciách citovaných záverov postupovali. V tomto kontexte preto podľa názoru
správneho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu o nepreskúmateľnosti napadnutých rozhodnutí, keďže z
ich obsahu je zjavné, že nimi bolo reflektované na všetky podstatné skutočnosti. Preskúmavané
rozhodnutia, preto vadou nepreskúmateľnosti netrpia.
62. Z administratívneho spisu vyplýva, že konateľ žalobcu daňového subjektu pán I. J. G. uviedol,
že obchodná spoločnosť (žalobca) sa zaoberá obchodovaním s vozidlami, prenájmom vozidiel,

sprostredkovaním leasingov a poistenia a tiež prevádzkovaním autopožičovne. Vozidlá nakupujú sami
prostredníctvom internetu zo SR aj zo zahraničia. So spoločnosťou Black Gem s.r.o. (deklarovaným
dodávateľom) nadviazali spoluprácu cez internet v decembri 2019. Na uvedeného dodávateľa nemal
žiadne referencie, ani s ním nemal predošlé obchodné skúsenosti. Za spoločnosť A. R. C. jednal s pani F.
C..Keďhľadalinejakévozidlo,oslovilispoločnosťBlackGems.r.o.,abyimhodoviezla,prípadnezohnala

v rámci SR. Pokiaľ sa jednalo o nákup vozidla zo zahraničia, dovoz zabezpečil dodávateľ. Vozidlá
nakupované v kontrolovanom zdaňovacom období od dodávateľa Black Gem s.r.o., ktoré boli dovezené
zo zahraničia boli nakupované na objednávku, preto po ich dovoze boli prihlásené priamo na koncového
klienta. Úhrady faktúr dodávateľovi a rovnako úhrady od odberateľov prebiehali bezhotovostne cez
bankové účty. Svoju spoluprácu s dodávateľom Black Gem s.r.o. žalobca odôvodňoval tým, že

spoločnosť LD Development spol. s r. o. chcela vylúčiť riziko nevrátenia zahraničnej DPH, ktorá bola
zadržiavaná vo forme kaucie do prihlásenia vozidla, lebo v minulosti sa daňovému subjektu stalo, že
ani po prihlásení vozidla im túto DPH vo forme kaucie nevrátili; spoločnosť Black Gem s.r.o. chcela mať
vyššie obraty z predaja vozidiel a na základe toho v budúcnosti mohli požiadať v banke o kontokorent,
ktorý ak by získali, vedeli by daňovému subjektu v budúcnosti pomôcť financovať dovezené autá;

spoločnosť Black Gem s.r.o. si chcel v Nemecku vybudovať exkluzívne meno a značku, preto chcel, aby
sa čo najviac vozidiel nakupovalo práve cez túto firmu; ak si daňový subjekt doviezol auto na základe
plnej moci od spoločnosti A. R. C. zo zahraničia na Slovensko dostal zľavu od 300 do 500 eur.
63. Konateľ žalobcu tiež uviedol, že motorové vozidlá VW Multivan, Škoda Octavia a Škoda Superb
objednával osobne, pričom tieto vozidlá si objednali koneční odberatelia. Za dodávateľskú spoločnosť

Black Gem s.r.o. komunikoval s pánom B. A., ktorý mal začať komunikáciu s nemeckým dodávateľom.
Keď bolo vozidlo vybraté, komunikoval s príslušným nemeckým dodávateľom už sám konateľ žalobcu
- I. J. G.. Vozidlá doviezli na prevozných značkách známi I. J. G., ktorých oslovil na vykonanie prepravy,
na dovoz ich splnomocnila konateľka dodávateľa pani F. C.. Kontrolu originality, STK, emisnú kontrolu,
prihlásenie vozidiel, vybavenie EVČ riešil vždy žalobca. Spoločnosť Black Gem s.r.o. autá len priviezla a

všetky administratívne úkony vykonával daňový subjekt. Nevedel uviesť kto konkrétne za deklarovaného
dodávateľa Black Gem s.r.o. jednotlivé vozidlá daňovému subjektu odovzdával, ale vždy to boli buď pán
E. F. alebo pán B. A.. S bývalou konateľkou deklarovaného dodávateľa Black Gem s. r. o. pani F. C.
riešil len preberanie plných mocí na prevzatie vozidiel za spoločnosť Black Gem s.r.o. zo zahraničia
na Slovensko. Pokiaľ ide o nákup motorového vozidla Audi A4 a k nemu prislúchajúceho nákupu sady

zimných kolies od deklarovaného dodávateľa Black Gem s.r.o., tak požiadavku na objednanie vozidla
zadal daňovému subjektu pán M. O. z O., pričom vozidlo aj sadu zimných pneumatík u dodávateľa v
Nemecku objednal osobne konateľ daňového subjektu pán I. J. G.. Za deklarovaného dodávateľa Black
Gem s.r.o. jednal s pánom B. A., pričom s nemeckým dodávateľom komunikoval I. J. G.. Vozidlo Audi
A4 bolo dovezené na Slovensko na nemeckých prevozných značkách, pričom sada zimných kolies bola

naložená v kufri vozidla. Kontrolu originality vykonal daňový subjekt, ktorý rovnako vozidlo prihlasoval
na území SR a tiež platil poplatky s tým súvisiace. I. J. G. si pre odstup času už nepamätal presne, kto
odovzdal vozidlo a sadu zimných kolies za firmu Black Gem s.r.o. Motorové vozidlo Audi A4 odberateľovi
pánovi O. M. odovzdával osobne pán I. J. G. G. (Zápisnicu o ústnom pojednávaní č. 100232482/2022
04.02.2022).

64. Zo zistení daňových orgánov o deklarovanom dodávateľovi – spoločnosti Black Gem s.r.o.
vyplýva, že táto je nekontaktná a so správcom dane nespolupracuje. Správca dane na základe údajov
uvádzaných v Obchodnom registri SR zistil, že spoločnosť Bistro Thuy Hang s.r.o. (do 30.03.2021
Black Gem s.r.o.) viackrát menila obchodné meno, konateľov a sídlo spoločnosti. V čase uskutočneniapreverovaných zdaniteľných obchodov bola štatutárom spoločnosti konateľka pani F. C.. Spoločnosť
Black Gem s.r.o. nemala v Obchodnom registri SR zapísanú žiadnu činnosť týkajúcu sa obchodovania
s motorovými vozidlami ani žiadnu web stránku s ponukou svojej činnosti. Z údajov vedených v

informačnom systéme finančnej správy bolo zistené, že spoločnosť Bistro Thuy Hang s.r.o so správcom
dane nespolupracuje.
65. Správca dane mal z predložených faktúr od pani I. D. D. (splnomocnená zástupkyňa pre elektronické
doručovanie spoločnosti Black Gem s.r.o) preukázané, že medzi nimi sa nenachádzali žiadne faktúry,
ktoré by sa týkali nadobudnutia motorových vozidiel uvádzaných na preverovaných faktúrach, z ktorých

si žalobca uplatnil odpočítanie dane. Z predloženej evidencie správca dane zistil, že deklarovaný
dodávateľ o predmetných motorových vozidlách VW Multivan, Audi A4, Škoda Octavia, Škoda Superb
neúčtoval. Dodávateľ eviduje úhrady za dodané motorové vozidlá, avšak ich nadobudnutie nebolo
priznané a DPH pri nadobudnutí tovaru nebola odvedená.
66. Podľa vyjadrenia splnomocnená zástupkyňa – pani I. D. D. uviedla, že pán A. bol osobou,
ktorá dohadovala obchody pre spoločnosť Black Gem s.r.o. a riadil túto spoločnosť. Nevedela, či bol

zamestnancom tejto firmy. Podľa jej udaní jej pán A. raz za mesiac priniesol faktúry, ktoré zaúčtovala,
vyhotovila priznanie pre DPH, a oznámila mu, koľko treba uhradiť. Za spoločnosť Black Gem s.r.o.
komunikovala výlučne len s pánom A., pričom si ale nepreverovala, či mal oprávnenie konať za túto
spoločnosť. Nevedela či spoločnosť Black Gem s.r.o. mala nejakých zamestnancov. Nevedela uviesť
akú činnosť zabezpečovala v spoločnosti Black Gem s.r.o. pani F. C.. Nevedela uviesť prečo obchody a

účtovníctvo spoločnosti Black Gem s.r.o. riešil pán A. a nie pani Strnisková, ako jej konateľka. Rovnako
ako v prípade spoločnosti Black Gem s.r.o. účtovníctvo spracovávala aj pre ďalšiu firmu pána Benku -
spoločnosť BOTH EYES s.r.o. Konateľa spoločnosti BOTH EYES s.r.o. pána M. S. z Českej republiky
nepoznala, ani nevedela kto bol konateľ v tejto obchodnej poločnosti. Splnomocnenie na zastupovanie
spoločnosti BOTH EYES s.r.o. dostala od pána A..

67. Ďalej zo zistení daňových orgánov vyplýva, že motorové vozidlá VW Multivan, Audi A4, Škoda
Octavia, Škoda Superb a sadu zimných pneumatík deklarovaný dodávateľ Black Gem s.r.o. mal doviesť
zo zahraničia z Nemecka a motorové vozidlo BMW Z4 mal dodávateľ obstarať v tuzemsku. Spoločnosť
Black Gem s.r.o. deklaruje v podaných kontrolných výkazoch, za zdaňovacie obdobie december 2019,
dodania pre daňový subjekt a iba nadobudnutie sady zimných pneumatík na vozidlo Audi A4 . Z

predložených dokladov teda nebolo zistené, že s poločnosť Black Gem s.r.o. nadobudla vozidlá, ktorých
predaj deklaruje. Z kontrolných výkazov dodávateľa bolo zároveň zistené, že deklaruje prijaté plnenia
od tuzemského subdodávateľa BOTH EYES s.r.o.
68. Z informačného systému finančnej správy správca dane zistil, že deklarovaná spoločnosť BOTH
EYES s.r.o. , Bratislava je nekontaktná, so správcom dane nespolupracuje, nepodáva daňové priznania,

zásielky sa správcovi dane vracajú s poznámkou „adresát je neznámy“. Spoločnosť A. P. C. v podaných
kontrolných výkazoch spoločnosť Black Gem s.r.o. uvádza ako svojho odberateľa, ale zároveň si svoje
daňové povinnosti ponižuje odpočítaniami DPH z nákupov cez registračné pokladnice, ktoré nesúvisia s
preverovanými zdaniteľnými obchodmi , pretože dodávatelia sa nevenujú predajom motorových vozidiel.
69. Správca dane nevypočul bývalú konateľku dodávateľskej spoločnosti Black Gem s.r.o., nakoľko

p. F. C. sa z výsluchu ospravedlnila z dôvodu dlhodobej pracovnej neschopnosti. Správca dane
vypočul bývalého splnomocneného zástupcu dodávateľa p. E. F., ktorý uviedol, že nebol zamestnaný
v spoločnosti Black Gem s.r.o., bol splnomocnencom na preberanie a odovzdávanie vozidiel. V sídle
spoločnosti Black Gem s.r.o. nikdy nebol, nemá vedomosť o majetku a zamestnancoch spoločnosti. K
faktúram vystaveným spoločnosťou Black Gem s.r.o. sa nevedel vyjadriť. O obchodnej spolupráci medzi

spoločnosťou Black Gem s.r.o. a spoločnosťou LD Development spol. s r. o. nevedel nič bližšie povedať,
nakoľko on odovzdával iba motorové vozidlá pánovi G. (konateľovi žalobcu).
70. Z informačného systému finančnej správy žalovaný zistil, že v inom konaní (daňová kontrola na
dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2020) bola bývalá konateľka spoločnosti Black Gem
s.r.o. pani F. C. vo vyrubovacom konaní na návrh daňového subjektu vypočutá. S F. C. bola spísaná

zápisnica o ústnom pojednávaní č. 101353829/2022 zo dňa 12.05.2022 a o vypočutí bol upovedomený
aj žalobca. Pani F. C. uviedla, že konateľkou spoločnosti sa stala v roku 2018 na požiadanie kamaráta
pána B. A. a konateľkou spoločnosti Black Gem s.r.o. bola do februára 2021. O. B. A. zomrel v roku 2021.
Pani F. C. sa vyjadrila, že v spoločnosti Black Gem s.r.o. nevykonávala žiadnu činnosť a o ekonomickej
činnosti tejto spoločnosti nič nevie. Za spoločnosť, v čase keď bola konateľkou, mohol konať B. A.,

na základe splnomocnenia, ktoré mu udelila, no toto splnomocnenie nevedela predložiť. Nevedela
uviesť, či spoločnosť Black Gem s.r.o. vystavila pre daňový subjekt nejaké doklady, nevedela čo sa s
vozidlami stalo, keď si ich v Nemecku prevzal pán G. (konateľ žalobcu) alebo osoby, ktoré splnomocnila
na prevzatie vozidiel. Okrem splnomocnení za spoločnosť Black Gem s.r.o. nepodpisovala žiadnymidokladmi. Dokonca si myslela si, že žalobca bol dodávateľ, nakoľko im podpisovala splnomocnenia na
dovoz.
71. Za účelom preverenia uskutočnenia dodaní spoločnosťou Voets Autozentrum Magdeburg Nord

GmbH, správca dane zaslal žiadosť o medzinárodnú výmenu informácii (MVI) č. 00986729/2021
zo dňa 08.06.2021, pričom nemecká spoločnosť potvrdila dodanie motorového vozidla VW Multivan
spoločnosti Black Gem s.r.o. v zdaňovacom období december 2019 . Predmetné vozidlo v Nemecku
kúpil a prevzal na základe splnomocnenia udeleného konateľkou spoločnosti Black Gem s.r.o. pani F. C.
pán F. F.. S nemeckou spoločnosťou komunikoval ohľadom nákupu vozidla prostredníctvom e-mailovej

komunikácie pán I. J. G. (konateľ žalobcu ), ktorý poskytol predajcovi fakturačné údaje na spoločnosť
Black Gem s.r.o. Za účelom preverenia uskutočnenia dodaní spoločnosťou B. C. GmbH & Co KG,
správca dane zaslal žiadosť o MVI č. 100982830/2021 zo dňa 08.06.2021, pričom nemecká spoločnosť
potvrdila dodanie motorového vozidla Škoda Octavia Combi spoločnosti Black Gem s.r.o. Predmetné
vozidlo v Nemecku kúpil a prevzal na základe splnomocnenia udeleného konateľkou spoločnosti Black
Gem s.r.o. pani F. C. pán B. A.. Ohľadom vrátenia zálohy zaplatenej za predmetné motorové vozidlo

spoločnosti Black Gem s.r.o., komunikoval so spoločnosťou pán I. J. G. (konateľ žalobcu) . Za účelom
preverenia uskutočnenia dodaní spoločnosťou Autohaus Marnet GmbH & Co KG, správca dane zaslal
žiadosť o MVI č. 100981621/2021 zo dňa 08.06.2021, pričom nemecká spoločnosť potvrdila dodanie
motorového vozidla Audi A4 spoločnosti Black Gem s.r.o. Predmetné vozidlo v Nemecku kúpil a prevzal
na základe splnomocnenia udeleného konateľkou spoločnosti Black Gem s.r.o. pani F. C. pán F. N..

Za účelom preverenia uskutočnenia dodaní spoločnosťou Autohaus Birkheim GbR, správca dane zaslal
žiadosť o MVI č. 100282234/2022 zo dňa 10.02.202221. Na základe Odpovede č. 307541/2022 zo
dňa 11.07.202 nemecká spoločnosť potvrdila dodanie motorového vozidla Škoda Superb spoločnosti
Black Gem s.r.o. Predmetné vozidlo bolo v Nemecku vyzdvihnuté konateľom žalobcu I. J. G..
72. Z výpovede svedka pána B. A., ktorý ako šofér doviezol ojazdené motorové vozidlo Škoda Octavia.

Svedok uviedol správcovi dane, že vozidlo doviezol na územie SR, pričom ho o jeho dovoz požiadal pán
G. (konateľ žalobcu). Ohľadom dovozu vozidla komunikoval len s pánom G., ktorý bol pre vozidlo s ním.
Pred cestou späť mu pán G. dokumenty potrebné pre prevoz vozidla cez hranice odovzdal. Vozidlo bolo
prepravené po vlastných kolesách do areálu spoločnosti LD Development spol. s r. o., prepravné značky
riešil pán G.. Svedok C. A. R. C. nepozná a nepozná osoby F. C. a B. A.. Dovozy vozidiel vykonával

vždy len pre pána G.. Z výpovede svedka pána F. F., ktorý ako šofér doviezol ojazdené motorové vozidlo
VW Multivan. Svedok uviedol správcovi dane, že vozidlo doviezol na územie SR, pričom ho o jeho
dovoz požiadal cez jeho kolegu pán G.. Ohľadom dovozu vozidla komunikoval telefonicky len s pánom
G.. Nevedel kto vystavil dokumenty k prevozu vozidla nevie, ale myslí si, že to dohodol pán G.. Spolu s
vozidlomprevzalvNemeckudokumentykprepisuautanaslovenskéznačky.Vozidloboloprepravenépo

vlastnýchkolesáchnaprevoznýchznačkách,ktoréužbolivybavenénapredmetnéautoeštevNemecku.
Vozidlo odovzdal v Petržalke osobne pánovi G.. spoločnosť A. R. C. nepozná.
73. Z výpovede odberateľov preverovaných motorových vozidiel pána I. O. T., ktorý prevzal ojazdené
motorové vozidlo VW Multivan, pána I. O. K., ktorý prevzal ojazdené motorové vozidlo Škoda Octavia,
pána O. M., ktorý prevzal ojazdené motorové vozidlo Audi A4 a pána O. L., ktorý prevzal ojazdené

motorové vozidlo Škoda Superb vyplýva, že nemajú vedomosť o tom, že dovoz preverovaného vozidla
mala zabezpečiť iná spoločnosť, než spoločnosť LD Development spol. s r. o. Vozidlá si prevzali v
Petržalke, kde má daňový subjekt kancelárie. Odberatelia ohľadom predmetných vozidiel komunikovali
výlučne s pánom G..
74. Podvodné konanie je vymedzené v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie (napr. vo veciach

C-439/04 Kittel a C-440/04 Recolta Recycling). Daňové orgány pritom preukázali skutočnosť, že žalobca
vedel, resp. mal vedieť, že sa svojim konaním zapojil do reťazca plnení poznačených podvodom.
75. Daňový podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované
na princípe zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový
subjekt uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na

podvode alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak o daňovom podvode vedieť mal alebo mohol, a to
v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou
a starostlivosťou.
76. Daňový subjekt je povinný prijať všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo)
požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode

(rozhodnutiaSúdnehodvoraEÚvoveciSCPaperConsultSRL,C-101/16zodňa19.10.2017,bod52;vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19zodňa03.09.2020,body54,55; voveci Mahagében Kft, C-80/11
a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutieSúdneho dvora EÚ vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 59). Ani pri tejto
požiadavke však nemožno zájsť až tak ďaleko, že daňovému subjektu bude de facto uložená povinnosť
uskutočniť komplexné a hĺbkové preskúmanie týkajúce sa jej dodávateľa a tým fakticky preniesť na

neho kontrolné činnosti, ktoré patria správcovi dane (rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo veci SC Paper
Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19.10.2017, bod 51; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa
3.09.2020, bod 56; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21.06.2012, bod 57). Na druhej
strane je potrebné dodať, že vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského
subjektu vo vzťahu k požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na

daňovom podvode je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosť, či daňový
subjekt vedel, mal alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3.09.2020, body 53, 54, 56 a 58).
77. Jednoducho povedané, pri úvahe, či možno daňovému subjektu odoprieť nárok na odpočítanie DPH
alebo na oslobodenie od DPH z dôvodu jeho zapojenia do podvodného reťazca na DPH, treba skúmať
naplnenie podmienok, ktorými sú (i) existencia podvodu, (ii) existencia skutkových okolností svedčiacich

o možnej vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na daňovom podvode a (iii) neexistencia
dostatočných rozumných opatrení, ktorými by daňový subjekt svojej účasti na podvode zabránil.
78. V prípade dokazovania existencie podvodu na DPH a vedomosti daňového subjektu o jeho účasti na
daňovom podvode leží dôkazné bremeno na správcovi dane, pričom ho nemožno prenášať na daňový
subjekt. Daňový subjekt má možnosť sa brániť tým, že preukáže, že prijal dostatočné opatrenia, ktoré od

neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti
na daňovom podvode.
79. Podľa rozhodovacej praxe Súdneho dvora EÚ nič nebráni tomu, aby sa dodávateľovi zamietlo
priznanie práva na oslobodenie od dane v prípade dodania v rámci EÚ, ak sa s ohľadom na objektívne
skutočnosti preukáže, že tento si nesplnil povinnosti, ktoré mu boli uložené v oblasti dokazovania,

alebo že vedel alebo mal vedieť, že plnenie, ktoré uskutočnil, bolo súčasťou podvodu, ktorý spáchal
nadobúdateľ, a neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho bolo možné rozumne požadovať na zabránenie
jeho vlastnej účasti na tomto podvode (rozsudok SD EÚ vo veci C-273/11 Mecsek-Gabona, bod 55).
80. Zároveň aj v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ od daňového subjektu možné očakávať,
aby prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré

uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napríklad rozsudok Súdneho dvora EÚ vo
veci Teleos z 27.09.2007, C-409/04).
81.Správnysúdkonštatuje,žezáverydaňovýchorgánovniesúvrozporesvyššieuvedenoujudikatúrou.
Podvod na DPH v danom prípade daňové orgány preukázali zákonne získanými dôkazmi a zistenými
skutočnosťami a vedomosť žalobcu o účasti na podvode preukázali skutočnosťami, ktoré žalobca vedel,

vedieť mohol alebo vedieť mal v rozhodnom období. Žalobca tak nebol zaťažený dôkazným bremenom,
či vedel o neplnení si daňových povinností svojich odberateľov alebo ďalších spoločností v obchodných
reťazcoch. Daňové orgány a skutočnosti o tom, že dodávateľ žalobcu a iné spoločnosti (subdodávatelia)
vobchodnýchreťazcochsineplniadaňovépovinnostiuvádzalivýlučnevovzťahuknaplneniupodmienky
existencie podvodu. Inak povedané, týmito skutočnosťami správca dane a žalovaný preukazovali a v

konečnom dôsledku aj preukázali daňový podvod. V obchodných reťazcoch správca dane skúmal, či
došlo k narušeniu neutrality DPH, resp. daňovému úniku. Daňové orgány v preverovaných reťazcoch
identifikovali a preukázali narušenie neutrality DPH a rozhodnutia žalovaného ako i správcu dane
obsahujú podrobné odôvodnenie vrátane uvedenia dôkazov a podkladov, na základe ktorých narušenie
neutrality DPH vyplynulo, pričom na ne správny súd v plnej miere odkazuje.

82. Správny súd ďalej dodáva, že spoločnosť Black Gem, s.r.o. (dodávateľ žalobcu) bola umelo
vloženým medzičlánkom v deklarovaných obchodných vzťahoch medzi nemeckými dodávateľmi
a žalobcom daňovým subjektom, pričom uvedeným konaním bol porušený princíp neutrality
DPH, nakoľko deklarovaný nadobúdateľ motorových vozidiel Black Gem, s.r.o. podstatnú väčšinu
nadobudnutých motorových vozidiel vo svojom účtovníctve neeviduje a DPH neodvádza. Správca

dane nespochybnil existenciu preverovaných motorových vozidiel a ich nadobudnutie na území SR,
avšak nebolo preukázané, že tieto zdaniteľné plnenia prebehli tak, ako je deklarované predloženými
faktúrami, t. j. že fakturovaný tovar bol reálne daňovému subjektu dodaný osobou uvedenou na
faktúre. Žalobca sám komunikoval s nemeckými dodávateľmi priamo, prípadne sa osobne podieľal
na ich dovoze do tuzemska a teda predmetné vozidlá mohol kúpiť aj fakturačne priamo daňový

subjekt bez nutnosti umelo vkladať medzi účastníkov obchodného vzťahu spoločnosť Black Gem s.r.o.
Dodávateľ Black Gem s.r.o. deklaruje pre daňový subjekt dodania bez preukázania ich súvislosti s
nákupom z iných členských štátov, pričom si vzniknutú daňovú povinnosť ponižuje odpočítaním dane
od nekontaktnej spoločnosti, ktorá si svoje daňové povinnosti ponižuje odpočítaním DPH z nákupov,ktoré nesúvisia s preverovanými zdaniteľnými obchodmi. Ani objednávatelia vozidiel, ani šoféri, ktorí
vozidlá priviezli nemali žiadnu vedomosť o zapojení spoločnosti Black Gem s.r.o. do obchodného
reťazca a nepoznali osoby vystupujúce za túto spoločnosť. Žalovaný skonštatoval, že možno prijať

záver, že daňový únik je dôsledkom podvodného konania, ktorý vznikol vo vykonštruovanom reťazci
dodávok za účelom získať nárok na odpočet DPH, čo by nebolo možné pri nákupe motorových vozidiel
daňovým subjektom, nakoľko by sa jednalo o intrakomunitárne nadobudnutie tovaru z iného členského
štátu EÚ medzi subjektami registrovanými pre DPH. Sériu dôkazov a indícii považuje správny súd
vo svojej spojitosti za dostatočnú pre prijatie záveru, že daňový únik v predmetnom prípade nebol

len dôsledkom náhodného neodvedenia dane, ale dôsledkom cielenej snahy o získanie daňového
zvýhodnenia. Zároveň posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu boli s týmto podvodným
konaním spojené. Vzájomné transakcie nezodpovedajú bežným obchodným transakciám.
83. Správny súd sa stotožňuje so záverom, že daňové orgány v predmetnom konaní dostatočným
spôsobom preukázali, že predmetné plnenia vykazovali viacero neštandardných znakov, z ktorých
bolo možné zistiť, že deklarovaní dodávatelia boli do obchodných reťazcov účelovo vložení s cieľom

podvodným spôsobom zneužiť systém neutrality DPH a že v posudzovanom prípade boli zdaniteľné
plnenia spojené s podvodným konaním a daňovým únikom. Z vykonaného dokazovania bezpochyby
vyplýva, že deklarovaní dodávatelia boli do obchodných reťazcov vložení účelovo, a síce za účelom
zneužitia neutrality DPH. Uvedenému pritom nasvedčujú mnohé skutočnosti.
84. Žalobca ďalej žalovanému vytýkal, že odmietol vykonať žalobcom navrhnuté svedecké výpovede.

K predmetným námietkam správny súd uvádza, že nie je povinnosťou správnych orgánov v daňovom
konaní vykonať všetky dôkazy navrhované účastníkom konania, nakoľko vykonávanie dôkazov je v
súlade s § 24 ods. 2 Daňového poriadku na správcovi dane. Pokiaľ správca dane, resp. žalovaný
odmietne vykonať navrhovaný dôkaz, musí však tento postup odôvodniť. S návrhmi žalobcu na výsluchy
uvedených svedkov sa žalovaný riadne vysporiadal. Žalovaný vysvetlil, prečo navrhované svedecké

výpovede nevykonal.
85. Žalobca neuviedol také dôvody (argumentáciu), ktoré by preukazovali, že skutkové a právne
posúdenie veci žalovaným (ako aj správcom dane) bolo vykonané v rozpore s obsahom hodnotených
listín, výpoveďami osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov alebo
v rozpore so zásadami logického uvažovania. Nemožno teda z dôvodov uvedených v správnej

žalobe konštatovať, že žalovaný, resp. správca dane dospeli k nesprávnym skutkovým a následne k
nesprávnym právnym záverom.
86. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal, z dôvodov
nezákonnosti uplatnených žalobcom dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná, a preto predmetnú

správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.
87. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre

priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP a žalovaný si právo na
náhradu trov konania ani neuplatnil.
88. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo

rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu
v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil

zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov

podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí
byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,

alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden
rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.