Uznesenie – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, February 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 5Tos/29/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2226010102
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Kristína Ferencziová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:2226010102.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kristíny Ferencziovej a sudcov
JUDr. Martina Žovinca a JUDr. Mgr. Martina Floriša, PhD., v trestnej veci obžalovaného A. B., nar.
XX.XX.XXXX, pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s
poukazom na § 138 písmeno a), § 139 ods. 1 písmeno c) Trestného zákona, o sťažnosti obžalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 16.02.2026, č.k.: 24T/6/2026-119, na

neverejnom zasadnutí konanom dňa 25.02.2026, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX,
z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Dunajská Streda (ďalej aj len ako „prvostupňový súd“ v príslušnom gramatickom tvare)
uznesením zo dňa 16.02.2026, č. k. 24T/6/2026-119 rozhodol, takto:

Podľa § 72 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku v spojení s § 238 ods. 4 Trestného poriadku
obžalovaného: A. B., nar. XX.XX.XXXX v C. D., trvale bytom C. D., t . č. vo výkone väzby v Ústave na
výkon väzby a Ústave na výkon trestu odňatia slobody Bratislava od 06.12.2025, z dôvodov väzby podľa
§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku ponecháva vo väzbe.
Podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku väzbu obžalovaného A. B., nar. XX.XX.XXXX, dohľadom
probačného a mediačného úradníka nenahrádza.

2. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť aktuálne obžalovaný a to bezprostredne po jeho vyhlásení,
ktorú bližšie odôvodnil prostredníctvom obhajcu nasledovne (skrátene). Obžalovaný nesúhlasí s
rozhodnutím prvostupňového súdu. Vo veci už bola riadne vypočutá poškodená B. B. (správne zrejme
E. – pozn. súdu), ktorá je matkou obžalovaného a taktiež aj svedkovia F. B. a G. H. B., ktorá je sestrou
obžalovaného. Je pravdou, že doteraz býval v jednej domácnosti s poškodenou, ktorá je jeho matkou,
avšak sľubuje, že po jeho prípadnom prepustení z väzby slobodu sa od nej odsťahuje - má aj písomný

prísľub, že bude môcť bývať v ubytovni I., J. K. L.XX M. C. D. u F. B., nar. XX.XX.XXXX, o čom predložil
aj jej písomné vyjadrenie zo dňa 17.02.2026. Zároveň sa chce aj riadne zamestnať, aby mal pravidelný
finančný príjem a aby som nebol odkázaný na moju matku. Sľubuje, že sa dostaví na každé predvolanie
orgánov činných v trestnom korení. Má záujem na riadnom vyšetrení a ukončení celého trestného
konania. Vzhľadom na horeuvedené dôvody žiada, aby bolo napadnuté uznesenie Krajským súdom
v Trnave (ďalej len ,sťažnostný súd“ v príslušnom gramatickom tvare) zrušené a obžalovaný z väzby

prepustený na slobodu. Na hlavné pojednávanie, ktoré bolo určené na deň 02.03.2026 o 12:30 hod.
sa riadne a včas dostaví.
3. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán
a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a
b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.
4. Podľa § 193 ods. 1 Trestného poriadku nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak

a) nie je prípustná,b) bola podaná oneskorene, neoprávnenou osobou, osobou, ktorá sa jej výslovne vzdala alebo ktorá
znovu podala sťažnosť, ktorú už predtým výslovne vzala späť, alebo
c) nie je dôvodná.

5. Sťažnostný súd na podklade podanej sťažnosti podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku,
preskúmal správnosť a zákonnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ
podal sťažnosť, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo. Sťažnosť
podala oprávnená osoba, v zákonnej lehote a smeruje voči rozhodnutiu, proti ktorému je tento
opravný prostriedok prípustný. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré jeho vydaniu

predchádzalo sťažnostný súd zistil nasledovné.
6. Obžalovaný je na základe obžaloby podanej prokurátorom Okresnej prokuratúry Dunajská Streda na
prvostupňovom súde dňa 29.01.2026, sp. zn.: 2 Pv 614/25/2207-16 stíhaný pre zločin lúpeže podľa §
188 ods. 1, ods. 2 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písmeno a), § 139
ods. 1 písmeno c) Trestného zákon, pričom v zmysle skutkovej vety je stíhaný za to, že:
obžalovaný A. B., potom ako poškodená v čase 16:00 hod. dňa 05.12.2025 prišla z práce domov na

adresu I. M. XXXX/XX, C. D. kde bývajú spolu od februára 2025, žiadal od nej peniaze 20,-€, následne
keď dostal od nej len 9,-€, nakoľko poškodená viac nemala u seba, začal byť na ňu agresívny, kričal
po nej, že ju zabije a rozhadzoval vecami v kuchyni, udieral poškodenú päsťou do hlavy v oblasti ucha
a do oblasti chrbta, následne keď poškodená uviedla, že zavolá políciu, obžalovaný, pravdepodobne z
vrecka nohavíc vytiahol nôž čiernej farby ktorým poškodenú ohrozoval a uviedol jej, že ju zabije ak mu

nedá peniaze, poškodená vybehla z bytu do výťahu, kam ju obžalovaný prenasledoval a spolu s taxíkom
išli na adresu J. XXXX/XX, C. D., kde býva dcéra poškodenej G. B., kde obžalovaný z jej ulice zakričal,
že ak mu nedá peniaze, tak zabije poškodenú, ktorá následne im z okna vyhodila 50,-€ bankovku, ktorú
spolu rozmenili v neďalekom Family Market a poškodená dala obžalovanému 10,-€, dôsledku čoho ten
odišiel na neznáme miesto, pričom poškodená B. N., nar. XXXX neutrpela zranenia, ktoré by vyžadovali

lekárske ošetrenie.
7. Napadnutým uznesením prvostupňový súd rozhodol o trvaní väzby obžalovaného v štádiu konania
pred súdom, po podaní obžaloby, podľa ustanovenia § 238 ods. 4 Trestného poriadku. Zároveň rozhodol
o možnostiach nahradiť jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka, ktoré v predmetnej
veci nezistil.

8. V čase podania obžaloby sa v tom čase obvinený nachádzal vo väzbe, do ktorej bol vzatý uznesením
prvostupňového súdu, č.k.: 26Tp/31/2025-6 zo dňa 9. decembra 2025, právoplatného v rovnaký deň, z
dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, pričom väzba mu začala dňa 06.12.2025 o
15:10 hodine. a trvá nepretržite doposiaľ. Obžalovaný bol vzatý do väzby v súvislosti s trestným stíhaním
pre totožný skutok, pre ktorý bola následne podaná obžaloba, pričom rovnako nezmenená ostala aj

právne kvalifikácia, od momentu vzatia obvineného do väzby.
9. Sťažnostný súd skúmal jednak formálne podmienky pre rozhodnutie o väzbe obžalovaného po
podaní obžaloby, ako i materiálne podmienky jeho väzby.
10. Pokiaľ ide o konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého uznesenia, toto bolo vykonané
v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku. Prvostupňový súd rozhodol napadnutým uznesením o

väzbe (v tom čase) obvineného po jeho výsluchu, na ktorom sa zúčastnili obvinený a jeho obhajca.
Obžalovanému i jeho obhajcovi bola daná možnosť vyjadriť sa k otázke väzby v rozsahu, ktorý garantuje
dodržanie práva na obhajobu.
11. Formálne podmienky na rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe boli splnené, keďže
obžaloba bola podaná v lehote viac ako 20 pracovných dní pred uplynutím lehoty väzby v prípravnom

konaní a prvostupňový súd o väzbe rozhodol do uplynutia tejto lehoty väzby (s primeraným predstihom).
12. Pri skúmaní existencie materiálnych podmienok väzby obžalovaného dospel prvostupňový súd
k správnemu záveru, že v súčasnom štádiu trestného konania existuje dôvod na jej pokračovanie.
13. V predmetnej trestnej veci je splnený materiálny predpoklad, ktorý vyžaduje dôvodnosť trestného
stíhania voči obžalovanému. Na základe výsledkov vykonaného vyšetrovania existuje dôvodné

podozrenie, že obžalovaný sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a tento skutok mal
zákonné znaky vyššie uvedeného stíhaného trestné činu (zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm.
c), písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. a), § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona).
14. Existenciu dôvodného podozrenia zo spáchania trestnej činnosti, pre ktorú bola podaná obžaloba,
odôvodňujú dôkazy vykonané v prípravnom konaní. Ide najmä o výpovede poškodenej B. E., svedkyne

G. H. B., sčasti aj svedka F. B.. Uvedené dôkazy dostatočne preukazujú podozrenie zo spáchania
trestnej činnosti, ktoré je dostačujúce na rozhodnutie o ponechaní obžalovaného vo väzbe v štádiu
trestného konania, po podaní obžaloby. Sťažnostný súd odkazuje na uznesenie prvostupňového súdu,
ktorý zabezpečené dôkazy analyzuje (č. l. 6 až 8 napadnutého uznesenia).15. Rozhodovanie o väzbe nie je totožné s rozhodovaním o vine alebo nevine. V rámci rozhodovania o
väzbe súd skúma iba dôvodnosť trestného stíhania, teda či existuje dôvodné podozrenie, že obžalovaný
sa dopustil spáchania skutku, ktorý sa mu kladie za vinu a či tento skutok má zákonné znaky

konkrétneho trestného činu. Súdu, ktorý rozhoduje o väzbe, neprináleží posudzovať jednotlivé dôkazy
a vyhodnocovať ich spôsobom, ktorý je vyhradený výlučne súdu rozhodujúcemu o obžalobe, teda súdu
rozhodujúcemu v merite veci, čo platí aj pre posudzovanie prípadnej spornej zákonnosti dôkazov.
16.Napozitívnerozhodnutieoväzbepostačujeexistenciapodozrenia,ktorávtomtoprípadepreukázaná
bola. Na základe doposiaľ ustáleného dôkazného materiálu je možné vyvodiť záver, že podozrenie zo

spáchania (už v súčasnosti žalovaného) skutku pretrváva. Je zároveň potrebné upozorniť na okolnosť,
že alternatívou podania obžaloby je zastavenie trestného stíhania. Vykonané dokazovanie a na jeho
základe prechod do fázy súdneho konania po podaní obžaloby neznamená uznanie viny, ale umožnenie
súdu rozhodnúť o nej, ak podozrenie vedúce ku vzneseniu obvinenia nebolo rozptýlené v prípravnom
konaní.
17. Pokiaľ ide o konkrétne skutočnosti odôvodňujúce tzv. preventívnu väzbu obžalovaného, na týchto sa

od ostatného rozhodnutia o väzbe nezmenilo nič, preto trvajú a odôvodňujú ponechanie obžalovaného
vo väzbe aj po podaní obžaloby. Tieto dôvody prvostupňový súd správne identifikoval a zrozumiteľne
ich vyjadril v príslušnej časti svojho uznesenia.
18. K dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sťažnostný súd uvádza, že
prvostupňový súd správne uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ 1-krát odsúdený, avšak za skutok

druhovo totožný – zločin lúpeže (trestným rozkazom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.:
24T/29/2025 zo dňa 02.05.2025, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.05.2025), pričom mu bol
uložený trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom výkonu trestu so
skúšobnou dobou na 4 roky, t. j. do 06.05.2029). Správnym je aj záver o dôvodnom podozrení
o existencií recidívy na strane obžalovaného vo vzťahu k druhovo rovnakej trestnej činnosti a tiež aj

poukaz na znepokojivú priestupkovú minulosť obžalovaného (8 priestupkov najmä proti občianskemu
spolunažívaniu). Obžalovaný mal teda stíhaný skutok spáchať (ergo je z jeho správania dôvodne
podozrivý) aj napriek plynutiu skúšobnej doby za spáchanie druhovo rovnakej trestnej činnosti.
Obžalovaný je navyše osobou závislou (v zmysle znaleckého posudku MUDr. Mária Straku, č. 2/2026
na psychoaktívnych látkach – psychostimulanciách), pričom vzhľadom na absenciu motivácie k liečbe

znalec ochranné liečenie nenavrhuje uložiť.
19. Zmyslom preventívnej väzby je zaistiť osobu obžalovaného, u ktorej existuje dôvodná obava
vyplývajúca z konkrétnych skutočností, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o
ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval alebo ktorým hrozil. Uvedený väzobný dôvod
sa v určitej miere odlišuje od zvyšných dvoch väzobných dôvodov a je založený na predpoklade, že

účelom trestného stíhania je i predchádzanie trestnej činnosti. Pri rozhodovaní o väzbe sa nevyžaduje
úplná istota, že obvinený (obžalovaný) bude konať podľa § 71 Trestného poriadku, ak nebude vzatý do
väzby. Na rozhodnutie o väzbe preto postačuje, že táto hrozba s prihliadnutím na konkrétne skutočnosti
je reálna. V danom prípade však boli u obžalovaného jasne prítomné konkrétne skutočnosti umožňujúce
vysloviť záver o existencii dôvodov väzby tak, ako to vyžaduje zákon. U obžalovaného zakladá dôvod

preventívnejväzbyjehoosobnostnávýbava,ktorávkombináciistým,žeobžalovanýmalspáchaťskutok
napriek predchádzajúcemu odsúdeniu za skutok obdobnej povahy a jeho látková závislosť, k liečbe
ktorej nie je dostatočne motivovaný, pričom v sumáre najmä tieto skutočnosti predstavujú dôvodné
podozrenie, že obžalovaný bude pokračovať v trestnej činnosti spôsobom predpokladaným v ustanovení
§ 71 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. V podrobnostiach odkazuje tunajší súd na príslušnú časť

odôvodnenia napadnutého uznesenia, ktorú považuje za vecne správnu a argumentačne dostatočnú.
20. Pokiaľ obhajoba namieta, obžalovaný má možnosť sa zamestnať, túto riadnym spôsobom
nepreukázal, navyše u jeho osoby je táto možnosť limitovaná jeho neliečenou závislosťou. Ani možnosť
ubytovania na inej adrese nie je zárukou eliminácie dôvodu väzby, keďže táto je viazaná primárne
k osobe obžalovaného, nie je jeho pobytu v spoločnej domácnosti s poškodenou (obžalovaný aj časť

stíhaného skutku mal spáchať v externom prostredí, mimo obydlia) a zrejme aj vo väzbe na jeho doteraz
neliečenú závislosť.
21. Sťažnostný súd považuje za správne, že prvostupňový súd nenahradil väzbu obžalovaného
dohľadom probačného a mediačného úradníka podľa § 80 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku. Na takýto
postup nie sú splnené zákonné podmienky. Súd správne nenahradil väzbu obžalovaného dohľadom

probačného a mediačného úradníka nad jeho správaním, pretože by (i s uložením primeraných
povinností a obmedzení alebo kontrolou technickými prostriedkami) nebol dostatočnou zárukou, ktorá
by vzhľadom na doterajší spôsob jeho života a osobu obžalovaného eliminovala obavu z pokračovania
v trestnej činnosti. Obžalovaný je dôvodne podozrivý z páchania trestnej činnosti, ktorá mala byťpáchaná zrejme v príčinnej súvislosti s látkovou závislosťou obžalovaného. U obžalovaného bola zistená
špeciálna recidíva (predošlé odsúdenie za lúpež, plynúca skúšobná doba). Ide teda o osobu, ktoré mala
stíhaný skutok spáchať napriek plynutiu skúšobnej doby.

22. Pokiaľ ani predchádzajúce odsúdenie obžalovaného za úmyselnú trestnú činnosť a priestupkové
postihy nemali na osobu obžalovaného ten výchovný účinok, aby ho odradili od ďalšieho páchania
úmyselnej trestnej činnosti (dokonca vyššej závažnosti – kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu
lúpeže), niet prečo sa domnievať, že dohľad súdneho úradníka by odstránil hrozbu správania sa
obžalovaného,prektorújeterazvoväzbe.Alternácieväzbyanivovzájomnejkombináciiniesúspôsobilé

rozptýliť obavu z pokračovania v trestnej činnosti zo strany obžalovaného, pretože na to, aby takáto
substitúcia väzby dosiahla účel väzby, vyžadovala by v prípade obžalovaného viac ako nepretržitý
osobný výkon dohľadu súdneho úradníka, čo už je samé osebe prakticky nemožné. V súčasnosti nemá
sťažnostný súd v osobe obžalovaného záruku, že účel väzby možno dosiahnuť aj inak ako obmedzením
osobnej slobody. U obžalovaného nie je predpoklad, že by bol dlhodobo ochotný a vôbec schopný
dodržať prípadne uložené príkazy a obmedzenia, a podrobiť sa dohľadu probačného a mediačného

úradníka. Nepretržitý monitoring polohy osoby obžalovaného by mohli zabezpečiť technické prostriedky
na kontrolu výkonu rozhodnutí. U osoby, pri ktorej má páchanie trestnej činnosti zrejmú väzbu na
neliečenúlátkovúzávislosť,poznačenúmajetkovounúdzou,jenáhradaväzbyvtomtosmerenepomerne
sťažená. Ak by mal, aj s pomocou technických prostriedkov monitorovania pohybu osoby, obžalovaný
vymedzený pohyb a pobyt len na určitom mieste, je potrebné poukázať na to, že tieto opatrenia

vdoslovnomslovazmyslenezabránia(fyzicky,technicky)páchaniutrestnejčinnosti.Navyšesavyžaduje
spolupráca obžalovaného s probačným a mediačným úradníkom a osobnostné predpoklady pre
takúto náhradu, ktoré u obžalovaného súd nezistil (ochota podrobiť sa režimu a aspoň minimálna
prispôsobivosť). U obžalovaného sa účinkom minulo aj predchádzajúce uloženie podmieneného trestu
a je dôvodne podozrivý z toho, že v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia nezvládol viesť riadny

život a mal spáchať skutok, pre ktorý je aktuálne stíhaný. Nemožno teda očakávať, že účel väzby v jeho
prípade bude naplnený alternatívnym spôsobom, vrátane dohľadu probačného a mediačného úradníka,
či s použitím technických prostriedkov. Rovnako je vylúčená aj možnosť náhrady akoukoľvek kombináciu
do úvahy prichádzajúcich náhrad väzby.
23. Žiada sa dodať, že u osoby, pri ktorej bola zistená jej látková závislosť a neochota liečiť sa, je nutné

tieto skutočnosti zohľadniť a konštatovať, že aj tieto svedčia v neprospech možnosti dosiahnutia účelu
väzby jej alternáciou.
24. V sťažnostných námietkach obžalovaného (prednesených cestou obhajcu) je uvedený poukaz na
možnosť obžalovaného získať riadne ubytovanie mimo obydlia poškodenej. V tomto smere predložený
listinný dôkaz nemá zásadnú relevanciu, nakoľko sťažnostný súd u osoby obžalovaného nevidí ochotu

a vôbec schopnosť podriadiť sa prípadným uloženým obmedzenia, smerujúcim k vedeniu riadneho
života, resp. dosiahnutia účelu náhrady väzby. Proklamácia obžalovaného o snahe v budúcnosti viesť
riadny život je ocenenia hodná, avšak nateraz nepovažuje sťažnostný súd osobu obžalovaného za
osobu schopnú samostatne, či pod dohľadom probačného úradníka viesť riadny život a vyhýbať sa
protiprávnym konaniam.

25. Vychádzajúc z toho, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a druhostupňového súdu
nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože tieto konania z
hľadiska ich predmetu tvoria jeden celok, sťažnostný súd nepovažuje za potrebné opakovať obsahovo
správnu argumentáciu prvostupňového súdu ako celok a preto na ňu na tomto mieste vo zvyšku iba
odkazuje.

26. S poukazom na vyššie uvedené zistenia a závery, dospel tunajší súd k rozhodnutiu, že sťažnosť
obžalovaného je nedôvodná, preto túto zamietol.

Toto uznesenie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.