Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Cdo/44/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4219202007
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:4219202007.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobkyne M. Q., narodenej XX. L. XXXX, F. XX, zastúpená
advokátkou JUDr. Katarínou Juričkovou, Bratislava, Drieňová 14, IČO: 31819508, proti žalovanej CHEM
- UNIO, spol. s r.o., Chotín, Pri železničnej stanici 482, IČO: 36521795, zastúpená splnomocnenkyňou
AdvokátskakanceláriaJUDr.RichardSchwarz,s.r.o.,NovéZámky,Ernestovabašta2,IČO:57369259,o
určenie vlastníckeho práva, vedenom na Okresnom súde Komárno pod sp. zn. 10C/26/2019, o dovolaní

žalovanej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 31. júla 2024 č. k. 5Co/43/2023 - 826, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie o d m i e t a.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Komárno (ďalej len „súd prvej inštancie") rozsudkom zo dňa 13. februára 2023 č. k.

10C/26/2019 - 732 určil, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č.
XXXX pre k. ú. C.:
- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby : sklad,
- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,

- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby : sklad (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100
% (výrok II.)

1.1. Súd prvej inštancie po opätovnom posúdení veci, zohľadňujúc aj právny názor odvolacieho súdu,
obsiahnutý v jeho zrušujúcom uznesení zo dňa 31. 10. 2022, č. k. 6Co/64/2021-696 dospel k záveru,
že kúpna zmluva od ktorej žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nevznikla
z obchodného záväzkového vzťahu, ale zo vzťahu, ktorý má občianskoprávny charakter už len z toho
dôvodu, že predmetom kúpy podľa Obchodného zákonníka nemôžu byť nehnuteľnosti, za ktoré sa
považujú pozemky a stavby spojené so zemou pevným základom. Súd prvej inštancie uviedol, že

Krajský súd v Nitre (ďalej len ako „odvolací súd") v tejto súvislosti poukázal aj na rozsudok Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky (ďalej ako „dovolací súd" alebo „najvyšší súd") z 26. novembra 2003,
sp. zn. 5Cdo/109/2003, ktorý ustálil, že účasť spoločníka v obchodných spoločnostiach s ručením
obmedzeným, nie je vykonávaním jeho vlastnej podnikateľskej činnosti, ale je len určitou formou
dispozície s vlastným majetkom, oprávňujúcou ho podieľať sa na výkone práv a povinností vyplývajúcich
z jeho kapitálovej účasti v spoločnosti. V danom prípade išlo o prevod nehnuteľností, ktoré neboli

v predmete činnosti ani jedného z účastníkov. Predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila na jednej strane
obchodná spoločnosť (predávajúci) a na strane druhej fyzická osoba (kupujúci), ktorá nadobudla tietonehnuteľnosti do svojho výlučného vlastníctva. Je nanajvýš zrejmé, že právny vzťah založený touto
kúpnou zmluvou nie je možné posúdiť podľa ustanovenia § 261 ods. 6 písm. a) Obchodného zákonníka.
Medzi žalobkyňou a žalovanou síce bol vzťah spoločníčky k spoločnosti, avšak ňou uplatňované

právo na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nevzniklo zo vzťahu týkajúceho sa účasti
na spoločnosti. Aplikácia § 49 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ako „OZ") na
daný právny vzťah preto nie je vylúčená, avšak súd prvej inštancie sa stotožnil s právnym názorom
odvolacieho súdu, podľa ktorého argumentácia žalovanej v tomto prípade neobstojí, pretože žalovaná
namieta tieseň a nápadne nevýhodné podmienky vo vzťahu k vtedajšiemu štatutárnemu orgánu

spoločnosti. Tieseň je vyslovene subjektívnym stavom konajúcej osoby. Tieseň musí mať základ v
objektívne danom a pôsobiacom stave. Na jej relevanciu to ešte nestačí. Konajúci ju musí subjektívne
pociťovať a musí sa stať pohnútkou pre jeho prejav vôle. Právny úkon, ktorý bol urobený v tiesni za
nápadne nevýhodných podmienok zakladá právo účastníka, ktorý konal v tiesni, od zmluvy odstúpiť.
Podľa názoru odvolacieho súdu, s ktorým sa prvostupňový súd stotožnil, žalovaná nie je schopná
vyvolať účinky odstúpenia od kúpnej zmluvy, keď namieta existenciu tiesne za nápadne nevýhodných

podmienok samotnej žalobkyne, hoc aj ako konateľky spoločnosti. Tieseň a nápadne nevýhodné
podmienky musia byť naplnené u toho istého subjektu, a to u toho, kto od zmluvy odstúpil. Keďže k
odstúpeniu od zmluvy došlo zo strany žalovanej, bolo potrebné za pripustenia aplikácie § 49 OZ v danom
právnom vzťahu preukazovať tieseň žalovanej, nie však tieseň žalobkyne.
1.2. Súd prvej inštancie uviedol, že odvolací súd nevrátil vec súdu prvej inštancie na doplnenie

dokazovania, ale z dôvodu nápravy nesprávneho právneho posúdenia, konkrétne opätovného
posúdenia charakteru záväzkového vzťahu založeného kúpnou zmluvou, pričom súd prvej inštancie mal
zohľadniť hľadiská uvedené v bode 49. a 50. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu. Aj keď treba
uznať, že argumentácia žalovanej v záverečnej reči má istý vnútorný dej a okolnosti uzavretia kúpnej
zmluvy môžu vyvolávať otázniky, v tomto štádiu konania, kde už aj odvolací súd vyslovil smerom k

skutkovým tvrdeniam žalovanej právny názor, bol súd prvej inštancie týmto názorom v zmysle § 391
ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP") viazaný. Na druhej
strane bolo ale tiež treba opraviť zástupcu žalovanej, ktorý v záverečnej reči uviedol, že odvolací súd
v bode 50. odôvodnenia nariadil súdu prvej inštancie skúmať tieseň samotnej žalovanej. Toto ale nie
je pravdou, odvolací súd v bode 50. odôvodnenia uviedol, že v konaní bolo potrebné preukazovať

tieseň žalovanej, čo je v civilnom sporovom konaní veľký rozdiel, v ktorom sporovom konaní preukazuje
sporová strana, nie súd. Súd prvej inštancie mal za to, že argumentácia žalovanej, čo sa týka tiesne
a nápadne nevýhodných podmienok, ktorá sa napokon nezmenila ani na poslednom pojednávaní,
vo vzťahu k štatutárovi spoločnosti, neobstojí a súd prvej inštancie žalobe opätovne vyhovel, a to aj
s poukazom na body 49. a 50. odôvodnenia odvolacieho súdu, keďže takéto odstúpenie od zmluvy

nemôževyvolaťzamýšľanéúčinky.Zároveňsamotnéneuznaniepohľadávkyžalobkynežalovanou,ktorá
bola započítaná na kúpnu cenu, ani prípadné naznačené uprednostňovanie záujmov žalobkyne pred
záujmami žalovanej pri uzatváraní kúpnej zmluvy ešte nepreukazujú, že by žalovaná pri uzatváraní
zmluvykonalavtiesni.Zceléhopriebehukonanianiejezrejmé,akákonkrétnaokolnosťmalaužalovanej
vyvolať stav tiesne, teda taký hospodársky alebo sociálny stav, ktorý by na ňu v čase uzavretia právneho

úkonu doliehal takým spôsobom, že žalovaná urobila úkon, ktorý by inak neurobila.
1.3. Čo sa týka navrhovaného dôkazu - správ z auditu Ing. Q., tento dôkaz súd prvej inštancie nevykonal
nie preto, že aplikácia § 49 OZ by bola v tomto prípade vylúčená, ale preto, že nebolo potrebné
preukazovať, že išlo o občianskoprávny vzťah, keďže táto otázka už bola v tomto spore vyriešená a
zároveň týmto dôkazom nebolo možné preukázať, že kúpna zmluva bola žalovanou uzavretá v tiesni,

keďže takéto skutkové tvrdenie dosiaľ prednesené ani nebolo.
1.4. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodoval podľa § 255 ods. 1 CSP, teda
podľa pomeru úspechu strán v spore a žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Odvolací súd rozsudkom zo dňa 31. júla 2024, č. k. 5Co/43/2023 - 826 rozsudok súdu prvej inštancie

zmenil nasledovne: Určuje sa, že žalobkyňa je aj po neúčinnom odstúpení žalovaného listom zo dňa 21.
02. 2019 naďalej vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX pre k. ú. C.:
- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- stavba súp. č. XXX. na KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby: sklad,

- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2 ostatná plocha,
- KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie,- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby: sklad (výrok I.) a žalobkyni priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov celého konania v plnom
rozsahu (výrok II.).

2.1. V odôvodnení rozhodnutia odvolací súd uviedol, že na pojednávaní pred odvolacím súdom dňa
31. 07. 2024 tento doplnil dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, pričom na základe takto
oboznámených výsledkov dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie a doplnením dokazovania
odvolacím súdom bolo potrebné zo strany tohto súdu prijať záver o dostatočnom rozsahu zisteného
skutkového stavu súdom prvej inštancie s jeho následným správnym posúdením podľa odcitovaných

ustanovení všeobecných hmotnoprávnych predpisov (OZ a Obchodný zákonník) a všeobecného
predpisu procesnej povahy (CSP) obsiahnutých v rámci bodov 34. až 50. odôvodnenia napadnutého
rozsudku. Takisto aj proces hodnotenia dôkazov vykonaných v danej prejednávanej veci zo strany
súdu prvej inštancie je potrebné vyhodnotiť za súladný s obsahom ust. § 191 ods. 1 CSP. Súd prvej
inštancie v poradí pri druhom rozhodovaní o uplatnenom žalobnom nároku žalobkyne v súvislosti s
právnym posúdením rešpektoval aj záväzný právny názor odvolacieho súdu, tak ako bolo obsiahnutý v

zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu zo dňa 31. 10. 2022, č. k. 6Co/64/2021-696. Pod vplyvom takto
zaujatého právneho záveru odvolacieho súdu bolo potom potrebné ako právne relevantné vyhodnotiť
stanovisko súdu prvej inštancie odvíjajúce sa od jeho konštatovania, že z priebehu celého konania nie
je zrejmé aká konkrétna okolnosť mala na strane žalovanej vyvolať stav tiesne, t. j. taký hospodársky
alebo sociálny stav, ktorý by u tohto subjektu v čase uzatvorenia predmetného právneho úkonu doliehal

takým spôsobom, že žalovaná by namietaný právny úkon inak neurobila. V tejto súvislosti odvolací
súd poukázal na to, že konajúci súd na margo preukazovania tiesne na strane žalovanej vychádzajúc
pritom z obsahu bodov 49. a 50. zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu zo dňa 31. 10. 2022 č. k.
6Co/64/2021-696 správne uviedol, že v konaní bolo potrebné preukazovať tieseň a nápadne nevýhodné
podmienky u žalovanej, ktorá od predmetnej kúpnej zmluvy odstúpila, pričom dôkazná povinnosť v

naznačenom smere nezaťažuje súd, ale v rámci unesenia dôkazného bremena žalovanú, ktorá práve
pre tieseň a nápadne nevýhodné podmienky od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 12. 2018 odstúpila.
Napriek tomu, že v danom prípade predmetnú kúpnu zmluvu uzatvorila žalobkyňa jednak v pozícii
kupujúcej ako fyzickej osoby a jednak v pozícii predávajúceho ako štatutára spoločnosti CHEM-UNIO,
spol.sr.o.bolopreúspešnéodstúpenieoddanejkúpnejzmluvyžalovanou(predávajúcim)podľa§49OZ

preukázať tieseň a nápadne nevýhodné podmienky na strane žalovanej, a nie na strane žalobkyne, hoci
táto kúpnu zmluvu zo dňa 14. 12. 2018 uzatvárala v mene predávajúceho aj kupujúceho. Na neunesenie
tejto povinnosti žalovanou dôvodne poukázal v závere bodu 59. odôvodnenia napadnutého rozsudku
súd prvej inštancie s tým, že nesplnenie tejto dôkaznej povinnosti je potom možné považovať za hlavný
dôvod k vyhoveniu podanej žalobe žalobkyňou ohľadom určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam

zapísaným na LV č. XXXX nachádzajúcich sa v k. ú. C..
2.2. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu prvej inštancie o dostatku naliehavého právneho záujmu žalobkyne
v zmysle § 137 písm. c) CSP, tak s touto sa odvolací súd stotožnil, pretože aj podľa názoru
odvolacieho súdu žalovaná svojím odstupujúcim prejavom od kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 14. 12.
2018 spochybnila, resp. zneistila právne postavenie kupujúcej z tejto zmluvy (žalobkyne), ktoré jej

vlastnícke právo bolo týmto právnym úkonom zo strany žalovanej v značnej miere ohrozené. K danosti
dostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení v danom prípade zo strany žalobkyne
prispieva aj samotný fakt, že k podaniu tejto žaloby v zmysle § 80 písm. c) CSP, teraz § 137 písm. c)
CSP bola žalobkyňa odkázaná na základe prípisu Katastrálneho odboru OÚ A. zo dňa 04. 04. 2019,
ktoré poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie NS SR vydané pod sp. zn. 6Sžo/229/2023. Taktiež ako

je to zrejmé z aktualizovaného výpisu z LV č. XXXX pre k. ú. C. ku dňu 30. 07. 2024 nedošlo k výmazu
zapísanej plomby k predmetným nehnuteľnostiam, tak ako sa to uvádza v správe Katastrálneho úradu
OÚ A. zo dňa 03. 07. 2024.
2.3. Za stavu vyššie uvedeného konštatovania odvolacieho súdu v súvislosti s dostatočne zisteným
rozsahom skutkového stavu súdom prvej inštancie a jeho doplnením odvolacím súdom v tomto spore,

odvolací súd nepovažoval za dôvodnú odvolaciu námietku žalovanej majúcu vzťah k nevykonanému
dôkazu v konaní pred súdom prvej inštancie navrhnutého žalovanou, a to zabezpečením správ auditu
žalovanej od audítora Ing. P. Q. za obdobie posledných 10 rokov. Taktiež nemožno súhlasiť s tvrdením
prezentovaným žalovanou v rámci jej odvolania v tom smere, že predmetná kúpna zmluva bola
uzatvorená bez vedomia druhého väčšinového spoločníka žalovanej, t. j. P. D. st., ktorý v januári 2018

zomrel, pretože ho vyvracia samotný obsah zápisnice zo stretnutia spoločníkov spoločností CHEM -
UNIO, spol. s r.o., AGROCHEM-UNIO, spol. s r.o. a CHEMOGRAN s.r.o., konaného dňa 27. 11. 2018 za
účasti konateľov týchto spoločností s tým, že táto zápisnica bola vyhotovená dňa 07. 12. 2018. Z obsahu
tejto zápisnice je zrejmé, že ju podpísala žalobkyňa a aj P. D., ako druhý spoločník spoločnosti CHEM- UNIO, spol. s r.o., IČO: 36521795, pričom z tohto obsahu je možné ďalej ustáliť, že táto spoločnosť v
pozícii predávajúceho odpredá žalobkyni ako kupujúcej tri nehnuteľnosti evidované ako parc. č. XXXX/
X, parc. č. XXXX/XX a dom súp. č. XXX postavený na parc. č. XXXX/X, vychádzajúc pritom z obsahu

ústnych zmlúv o úprave vzájomných obchodných vzťahov týchto spoločností vzniklých na stretnutí dňa
27. 11. 2018 s tým, že cena za tieto nehnuteľnosti bude vyplatená započítaním existujúcej pohľadávky
spoločníčky, t. j. žalobkyne. Predmetná zápisnica je písomným dokumentom potvrdzujúcim uzatvorenie
ústnych zmlúv uzatvorených dňa 27. 11. 2018, na existenciu ktorých poukázala aj žalobkyňa, resp. jej
právnazástupkyňapredodvolacímsúdomdňa31.07.2024vsúvislostisodpoveďounapoloženúotázku

odvolacím súdom v tom smere, že predmetom prevodu na základe kúpnej zmluvy zo dňa 14. 12. 2018
bolo v skutočnosti práve 7 nehnuteľností oproti v dokumente zo dňa 07. 12. 2018 uvádzaným iba trom
nehnuteľnostiam, pretože zvyšné nehnuteľnosti boli predmetom práve už spomínaných ústnych zmlúv
uzatvorených medzi žalobkyňou a jej vtedajším spoločníkom P. D. st..
2.4. Odvolací súd ďalej v súvislosti s podporením vlastnej právnej argumentácie primäjúcej ho k
vyneseniutohtorozsudkuvzneníjehovýrokovejčastiuviedol,žepodoplneníazopakovanídokazovania

v naznačenom smere zhodne so zaujatým právnym záverom súdu prvej inštancie tvrdí, že nezistil
dôvody k odstúpeniu od danej zmluvy žalovanou, pričom je možné odstúpiť iba od zmluvy platne
uzatvorenej a samotná žalovaná dôvody neplatnosti tejto zmluvy spája s dôvodmi odstúpenia, čo si
navzájom odporuje. Hlavným cieľom a zmyslom takto naformulovaného výroku napadnutého rozsudku
je totiž určenie platného vlastníckeho stavu k predmetným nehnuteľnostiam o neplatnom odstúpení

žalovanej od uzavretej kúpnej zmluvy dňa 14. 12. 2018 a to aj v záujme predídenia ďalším sporom ako
aj navodenia stavu právnej istoty.
2.5. O náhrade trov konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1, 2, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1, 2 CSP tak, že plný nárok na ich náhradu priznal plne úspešnej žalobkyni v obidvoch stupňoch
občianskoprávneho konania voči neúspešnej žalovanej.

3. Žalovaná (ďalej aj ako „dovolateľka") podala voči rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie, ktorého
prípustnosť vyvodzovala z § 420 písm. f) CSP a z § 421 ods. 1 písm. b) CSP, žiadajúc, aby dovolací
súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec vrátil odvolaciemu súdu. Zároveň v zmysle § 444
ods. 2 CSP navrhla odložiť vykonateľnosť rozhodnutia odvolacieho súdu. Žalovaná si uplatnila aj nárok

na náhradu trov dovolacieho konania.
3.1. Dovolací dôvod podľa § 420 písm. f) CSP dovolateľka vymedzila tým, že procesným postupom
odvolacieho súdu došlo k zásahu do práva dovolateľky na spravodlivý proces. Uviedla, že odôvodnenie
napadnutého rozhodnutia nemôže mať znaky arbitrárnosti a malo by byť z neho zrejmé, na základe
akých skutočností prišiel súd k záverom vyplývajúcim z daného rozhodnutia. Podľa dovolateľky odvolací

súd rozhodol svojim rozhodnutím o niečom, o čom vôbec nemal rozhodovať, t. j. nad rámec petitu žaloby.
Ak mal súd prvej inštancie alebo odvolací súd za to, že petit žaloby nie je presný a jasne formulovaný,
mali postupovať v zmysle judikátu najvyššieho súdu označený ako R 14/2021 uznesenia dovolacieho
súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019. Jeho závery boli plne aplikovateľné na uvedené konanie, ale nie ako to
uviedol odvolací súd v bode 22. odôvodnenia svojho rozhodnutia, kde svojvoľne zmenil rozhodnutie

súdu prvej inštancie nad rámec petitu žaloby. Odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, a to v
prospech žalobkyne, ktorá však odvolanie nepodala a prakticky „vylepšil" rozsudok súdu prvej inštancie
v prospech žalobkyne, čo je podľa dovolateľky neprípustné. Podľa dovolateľky odvolací súd v bode 28.
odôvodnenia svojho rozhodnutia rozviedol úvahy odôvodnenia rozsudku, ktoré neboli konajúcimi súdmi
prednesené, a to ani odvolacom pojednávaní konanom dňa 31. 07. 2024. Úvahy o ústnej zmluve medzi

žalobkyňou a P. D. st. neboli nikdy preukázané a úvahy o ústnych zmluvách vylúčili svedkovia B. a B.
už na súde prvej inštancie. Dovolateľka uviedla, že sa nemohla voči uvedeným záverom odvolacieho
súdu žiadnym spôsobom brániť a uviesť k nim svoje argumenty. Taktiež uviedla, že zápisnica zo dňa 07.
12. 2018 bola písomnou deklaráciou zámeru spoločníkov usporiadať si vzájomné vzťahy, na ktorých sa
dohodli dňa 27. 11. 2018. Táto deklarácia však bola pozmenená, a to v písomnej forme dňa 12. 12. 2018

v časti Preambula dokumentu „Závislé zmluvy". Žalobkyňa v rozpore s písomne deklarovanou voľou
konateľovaspoločníkovspoločnostiuzatvoriladňa14.12.2018kúpnuzmluvu,čímporušilaustanovenia
závislých zmlúv.
3.2.Dovolateľkavymedziladovolacídôvodpodľa§421ods.1písm.b)CSP,ktorýspočívavnesprávnom
právnom posúdení veci, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená. Právna otázka, ktorá je podľa
dovolateľky rozhodujúca pre rozhodovanie sporu bola dovolateľkou vymedzená nasledovne: „či je
možné zmeniť rozsudok súdu prvej inštancie v prospech strany sporu, ktorá odvolanie nepodala."
Dovolateľka uviedla, že pri podaní odvolania má odvolací súd právo buď rozsudok súdu prvej inštanciepotvrdiť, právo ho zrušiť a vrátiť späť na opätovné prejednanie alebo rozsudok súdu prvej inštancie
zmeniť na základe podaného odvolania strany sporu a rozhodnúť v zmysle odvolania a podaných
odvolacích dôvodov. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v prospech

žalobkyne, ktorá odvolanie nepodala. Tento mal podľa dovolateľky za preukázané, že výrok rozsudku
súdu prvej inštancie nezohľadňuje otázku naliehavého právneho záujmu pri určovacích žalobách podľa
§ 137 písm. c) CSP. Podľa dovolateľky výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie len zohľadňoval reálny
právny stav, keďže v katastri nehnuteľností bola a je ako vlastníčka uvedená žalobkyňa. Ak chcel
odvolací súd postupovať v intenciách rozhodnutia dovolacieho súdu R 14/2021, keď vychádzal z opisu

rozhodujúcich skutočností uvedených v žalobe a rozhodnutie súdu prvej inštancie považoval za chybné,
mal aplikovať § 389 ods. 1 písm. b) CSP a zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie. Keďže v tomto
prípade už bol raz rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a naliehavý právny záujem daný nebol,
odvolací súd mal aplikovať ust. § 388 CSP a rozsudok na základe podaného odvolania zmeniť a žalobu
zamietnuť. Dovolateľka tiež uviedla, že neplatnosť, resp. neúčinnosť kúpnej zmluvy mali súdy riešiť
ako prejudiciálnu otázku. K naliehavému právnemu záujmu poukázala na rozhodnutia Ústavného súdu

Slovenskej republiky, a to uznesenie sp. zn. II. ÚS 590/2017 zo dňa 06. októbra 2017, a uznesenia sp.
zn. IV. ÚS 790/2013 a uviedla, že v tomto prípade naliehavý právny záujem daný nebol.

4. Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu uviedla, že procesný postup odvolacieho súdu bol v súlade
s ustanoveniami CSP, ako aj v súlade s judikatúrou dovolacieho súdu. Podľa žalobkyne dovolateľka

nenamietala postup Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor na súde prvej inštancie ani
na odvolacom súde, rovnako nenamietala ani dostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne.
Rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo od riešenia právnej otázky, ktorá ešte v rozhodovacej praxi
dovolacieho súdu nebola vyriešená. Žalobkyňa uviedla, že aplikáciou právnych viet vyplývajúcich z
uznesenia dovolacieho súdu zo dňa 25. novembra 2020 sp. zn. 7Cdo/268/2019, odvolací súd nevybočil

z medzí ustanovení § 420 písm. f) CSP a § 421 ods. 1 CSP. Navrhla dovolanie žalovanej odmietnuť a
uplatnila si nárok na náhradu trov dovolacieho konania.

5. Viac vyjadrení k dovolaniu podaných nebolo.

6. Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 35 CSP) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 CSP) strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 1 CSP), v ktorej neprospech
bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 443 CSP), dospel k
záveru, že dovolanie treba odmietnuť.

Dovolanie podľa § 420 písm. f) CSP

7. Žalovaná prípustnosť podaného dovolania vyvodzovala (aj) z ustanovenia § 420 písm. f) CSP, v
zmysle ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

8. Dovolací súd už konštantne uvádza, že hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú procesnú vadu konania
v zmysle § 420 písm. f) CSP, sú a/ zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b/ nesprávny procesný

postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace
procesné oprávnenia, a to v takej intenzite, že došlo až k porušeniu práva na spravodlivý proces.

9.Ustanovenie§420písm.f)CSPzakladáprípustnosťasúčasnedôvodnosťdovolaniavtýchprípadoch,
vktorýchmieraporušeniaprocesnýchprávstranynadobudlaintenzituporušeniajejprávanaspravodlivý

proces.
9.1. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky
poskytované právnym poriadkom; integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu
zodpovedajúce súdne konanie.

9.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle tohto ustanovenia treba rozumieť
nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných
ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zákonnému, ale aj ústavnému procesnoprávnemu rámcu, a ktoré
tak zároveň znamená aj porušenie ústavne zaručených procesných práv spojených s uplatnením súdnejochrany práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie veci za prítomnosti strany sporu, právo vyjadriť
sa ku všetkým vykonávaným dôkazom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť
rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom

svojvoľného postupu a na rozhodnutie o riadne uplatnenom nároku spojené so zákazom denegatio
iustitiae (odmietnutia spravodlivosti).

10. Dovolateľka namietala porušenie práva na spravodlivý proces v tom, že (i) odvolací súd svojvoľne
zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, rozhodol nad rámec petitu, (ii) hrubé porušenie ustanovení § 382,

§ 384 ods. 1 a § 385 ods. 1 CSP viedlo odvolací súd k vydaniu prekvapivého a arbitrárneho rozhodnutia.

11. Dovolateľka predovšetkým argumentuje tým, že súd prvej inštancie rozhodol v zmysle petitu žaloby
podanejžalobkyňou,pričomžalobkyňapočaskonaniatentopetitnezmenila.Odvolacísúdtým,žezmenil
rozsudok súdu prvej inštancie, podľa žalovanej rozhodol nad rámec petitu žaloby, t. j. o niečom, o čom
nemal rozhodovať. Zároveň žalovaná poukazuje, že ak súd mal za to, že petit žaloby nie je presne a

jasne formulovaný, mal postupovať podľa judikátu R 14/2021 a preto závery odvolacieho súdu sa mali
týkať poučovacej povinnosti súdov o možnej zmene petitu a nemali viesť k svojvoľnej zmene rozsudku
súdu prvej inštancie nad rámec petitu. Inak povedané, ak chcel odvolací súd rozsudok zmeniť, mal
poučiť žalobkyňu o potrebe zmeny petitu a jedine v takej situácii by bol podklad pre zmenu rozsudku
súdu prvej inštancie.

12. Dovolací súd prezentuje, že pokiaľ by odvolací súd skutočne v konečnom rozhodnutí obsahovo
zmenil, alebo doplnil žalobný návrh žalobkyne tak, že by ju zbavil zodpovednosti za nedostatky vo
vecnom vymedzení predmetu konania, došlo by k porušeniu zásady ne ultra petitum (§ 216 CSP)
a zásady rovnosti strán sporu v neprospech žalovanej. Takýto nesprávny procesný postup súdu by

vzhľadom na jeho spôsobilosť ovplyvniť výsledok sporového konania v neprospech žalovanej zasahoval
do jej práv značnou, resp. relevantnou mierou, a preto by bol spôsobilý porušiť jej právo na spravodlivý
proces (k tomu pozri rozhodnutie sp. zn. 2Obdo/5/2024).

13. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala určenia, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností

zapísaných na LV č. XXXX pre k. ú. C. : - KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a
nádvorie,-stavbasúp.č. XXXnaKN-Cparc.č.XXXX/Xovýmere979m2zastavanáplochaanádvorie,
popis stavby : sklad, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - KN
- C parc. č. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2
ostatná plocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - stavba súp.

č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis stavby : sklad.
Žalobu odôvodnila tým, že na základe kúpnej zmluvy zo 14. decembra 2018 uzavretej medzi stranami
sporu bol povolený v katastri nehnuteľností 10. januára 2019 vklad kúpnej zmluvy. Žalovaná listom z 21.
februára 2019 odstúpila od uvedenej kúpnej zmluvy. Žalobkyňa bola príslušným katastrálnym úradom
vyzvaná na vyjadrenie k odstúpeniu od kúpnej zmluvy. Žalobkyňa v liste z 29. marca 2019 sa vyjadrila

k odstúpeniu tak, že nesúhlasí s odstúpením od kúpnej zmluvy a predmetné odstúpenie považuje za
neplatné a v rozpore s dobrými mravmi. Následne príslušný katastrálny úrad listom zo 04. apríla 2019
vyzval žalobkyňu ako účastníka zmluvy, ktorá spochybňuje platnosť odstúpenia od zmluvy, aby do 60 dní
od doručenia tohto listu podala na súd príslušnú žalobu (§ 80 písm. c) OSP) a zároveň podala žiadosť o
vyznačenie poznámky na LV k predmetným nehnuteľnostiam o prebiehajúcom konaní. Keďže došlo k

odstúpeniu od kúpnej zmluvy zo 14. decembra 2018 po povolení vkladu, žalobkyňa zapísaná v katastri
nehnuteľností ako vlastníčka, zdôvodnila existenciu naliehavého právneho záujmu na určení svojho
vlastníckeho práva. Posúdenie platnosti odstúpenia od kúpnej zmluvy podľa jej názoru predstavuje
predbežnú otázku. V ďalšej časti žaloby sa vecne vyjadrila k neplatnosti odstúpenia od zmluvy.
13.1. Súd prvej inštancie rozsudkom z 13. februára 2023 č.k. 10C/26/2019-732 žalobe vyhovel a určil,

že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností špecifikovaných vo výrokovej časti rozsudku.
13.2. Na odvolanie žalovanej, odvolací súd po nariadení prejednania veci na pojednávaní, rozhodol
tak, že rozsudok súdu prvej inštancie zmenil nasledovne: Určuje sa, že žalobkyňa je aj po neúčinnom
odstúpení žalovaného listom zo dňa 21. 02. 2019 naďalej vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste
vlastníctvač.XXXXprek.ú.C..:-KN-Cparc.č.XXXX/Xovýmere979m2zastavanáplochaanádvorie,

- stavba súp. č. XXX na KN - C parc. č. XXXX/X o výmere 979 m2 zastavaná plocha a nádvorie, popis
stavby: sklad, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 5601 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - KN - C parc.
č. XXXX/X o výmere 12855 m2 ostatná plocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 407 m2 ostatná
plocha, - KN - C parc. č. XXXX/XX o výmere 14 m2 zastavaná plocha a nádvorie, - stavba súp. č. XXX naKN-Cparc.č.XXXX/XXovýmere14m2zastavanáplochaanádvorie,popisstavby:sklad.Odvolacísúd
konštatoval „Hlavným a v podstate jediným dôvodom k aplikácii procesnej zmeny v zmysle § 388 CSP
odvolacím súdom je obsah právnych viet vyplývajúcich z uznesenia NS SR zo dňa 25. 11. 2020 sp.

zn. 7Cdo/268/2019 publikovaného v Zbierke rozhodnutí NS SR pod č. R 14/2021, podľa ktorých obsah
žaloby nie je tvorený výlučne žalobným návrhom (petitom), ale aj rozhodujúcimi skutkovými tvrdeniami -
opísaním skutkového deja (causa petendi). Súd je viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento
petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah
podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh. V kontexte uvedeného a v reakcii na skutkové tvrdenia

prezentované žalobkyňou v ňou podanej žalobe, odvolací súd pristúpil k zmene výroku napadnutého
rozsudku v naznačenom smere a to aj napriek tomu, že odvolacie námietky žalovaného uvádzané v
jeho odvolaní nepovažoval za dôvodné" (bod 22. odôvodnenia odvolacieho rozsudku).

14. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní
pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

15. Podľa § 131 CSP žaloba je procesný úkon, ktorým sa uplatňuje právo na súdnu ochranu ohrozeného
alebo porušeného práva.

16. Žaloba predstavuje základný procesný úkon žalobcu, ktorým sa začína sporové súdne konanie.

Ide teda o prejav dispozičného princípu. Za esenciálne zložky žaloby považujeme žalobný nárok a
žalobný dôvod. Výraz „žalobný nárok" je sémanticky totožný s výrazom „procesný nárok". V oboch
prípadoch ide o individualizáciu predmetu konania, predmetu civilného sporu, teda súhrnu skutkových
a právnych poznatkov, ktoré budú predmetom právneho posúdenia nezávislým súdom v rámci civilného
procesu. Žalobca je povinný v žalobe svoj žalobný nárok riadne špecifikovať, individualizovať a

konkretizovať. Predmet civilného sporu zásadne neurčuje súd, ale žalobca ako tzv. dominus litis. To
predovšetkým vyplýva z dispozičného princípu sporového konania, podľa ktorého žalobca zásadne
disponuje konaním a jeho predmetom. Žalobný (procesný) nárok sa všeobecne skladá z dvoch zložiek.
Tou prvou je substancovanie relevantných skutkových okolností (skutkového deja), z ktorých žalobca
vyvodzuje ohrozenie alebo porušenie svojho subjektívneho práva materiálnej povahy. Druhou zložkou

žalobného nároku je tzv. žalobný návrh označovaný aj ako petit žaloby. V žalobnom návrhu sa
konkretizuje návrh žalobcu na poskytnutie petitórnej ochrany špecifickým spôsobom zodpovedajúcim
skutkovému žalobnému deju. Žalobný dôvod predstavuje existenciu konkrétneho hmotnoprávneho
vzťahu medzi sporovými stranami, z ktorého vzišlo ohrozenie alebo porušenie subjektívneho práva
tvrdeného žalobcom. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič,

M., a kol. Civilný sporový poriadok, 2. vydanie. Komentár, Praha : C. H. Beck, 2022, s. 520,522,524.

17. Podľa § 216 CSP súd je viazaný žalobným návrhom žalobcu (ods. 1). Súd môže prekročiť žalobný
návrh a prisúdiť viac, než čoho sa strany domáhajú, iba vtedy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu
medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu (ods. 2).

18. Civilné sporové konanie ako konanie, ktorého účelom je poskytovanie ochrany súkromnoprávnych
vzťahov, je ovládané (okrem iného) dispozičným a prejednacím princípom. Konanie sa začne len na
základe podanej žaloby (alebo návrhu na nariadenie zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia
podaného pred podaním žaloby). K viazanosti súdu žalobným návrhom považujeme za potrebné

podotknúť, že táto viazanosť neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť formuláciou (doslovným
znením, slovným vyjadrením) petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné a zrejmé, čoho sa žalobca
domáha (a týmto je súd viazaný), nie je nevyhnutne viazaný exaktným spôsobom, akým žalobca petit
formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh rozsudku, ak enunciát nebude doslovne zhodný s
vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti súd posudzuje podanie (a teda aj žalobu, vrátane

žalobného návrhu) podľa obsahu. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok, 2. vydanie. Komentár, Praha : C. H. Beck, 2022, s. 867.

19. Dovolací súd poukazuje na uznesenie najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25. novembra
2020 publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č.

1/2021podR14/2021,ktoréhoprávnavetaznie:Obsahžalobyniejetvorenývýlučnežalobnýmnávrhom
(petitum),aleajrozhodujúcimiskutkovýmitvrdeniami-opísanímskutkovéhodeja(causapetendi).Súdje
viazaný petitom žaloby po obsahovej stránke a tento petit je potrebné vykladať v súvislosti so skutkovými
tvrdeniami v žalobe. Súd má skúmať celý obsah podanej žaloby, nielen samotný žalobný návrh.20. Žalobca vymedzuje predmet sporového konania konkrétnym právnym vzťahom, o ktorom tvrdí,
že existuje a je ohrozený alebo porušený, konkrétnym nárokom z tohto právneho vzťahu, ktorému

žiada poskytnúť súdnu ochranu, druhom, výškou alebo rozsahom plnenia, ktoré z daného nároku žiada
priznať resp. spôsobom ochrany, ktorú žiada poskytnúť formou zabezpečovacieho alebo neodkladného
opatrenia. Viazanosť súdu žalobným návrhom však neznamená úplnú a bezpodmienečnú viazanosť
formuláciou, doslovným znením, slovným vyjadrením petitu. Zo žaloby a jej petitu musí byť jasné
a zrejmé, čoho sa žalobca domáha a týmto je súd viazaný. Nie je nevyhnutne viazaný exaktným

spôsobom, akým žalobca petit formuloval. Súd preto neprekročí žalobný návrh, ak enunciát rozsudku
nebude doslovne zhodný s vyjadrením petitu. V súlade s princípom neformálnosti, súd posudzuje
podanie, a teda aj žalobu vrátane žalobného návrhu, podľa obsahu (pozri bližšie rozsudok najvyššieho
súdu sp. zn. 5Cdo/20/2022 z 31. januára 2023).

21. Podľa dovolacieho súdu nie je dôvodná námietka, že odvolací súd rozhodol nad rámec petitu

prípadne, že svojvoľne zmenil petit bez návrhu žalobkyne. Žalobkyňa sa v konaní domáhala určenia
vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré nadobudla na základe kúpnej zmluvy, pričom spornosť
jej vlastníckeho práva vznikla v dôsledku odstúpenia žalovanej od tejto kúpnej zmluvy po povolení
vkladu. Posúdenie účinkov odstúpenia od kúpnej zmluvy tvorilo jadro substancovaných skutkových
okolností žaloby a predstavovalo rozhodujúcu prejudiciálnu otázku pre posúdenie vlastníckeho práva

žalobkyne. Odvolací súd pri zmene výroku rozsudku súdu prvej inštancie vychádzal z rozhodovacej
praxe najvyššieho súdu reprezentovanej rozhodnutím sp. zn. 7Cdo/268/2019 z 25. novembra 2020 - R
14/2021, z ktorého správne vyvodil, že súd nie je viazaný doslovným znením petitu, ale jeho obsahovým
významom, ktorý vyplýva z celého obsahu žaloby. Z uvedeného potom vyvodil, že ak odvolací súd
vo výroku explicitne vyjadril, že žalobkyňa je vlastníčkou nehnuteľností aj po neúčinnom odstúpení

žalovanej od kúpnej zmluvy, uvedená skutočnosť nepredstavuje rozhodnutie nad petit ani prisúdenie
viac, alebo priznanie niečoho iného, ale len precizovanie petitu v súlade so skutkovými okolnosťami,
nevyhnutné na odstránenie právnej neistoty, ktorá bola dôvodom podania žaloby. Inak povedané, nešlo
o rozhodnutie ultra petitum, pretože odvolací súd nepriznal žalobkyni nový nárok ani nerozhodol o inom
predmete konania, ale iba formulačne precizoval výrok tak, aby zodpovedal skutkovému základu žaloby.

Zmeňujúci výrok rozsudku odvolacieho súdu smeruje výlučne k určeniu vlastníckeho práva žalobkyne
k tým istým nehnuteľnostiam, pričom posúdenie účinkov odstúpenia od zmluvy bolo nevyhnutným
predpokladom pre vyhovenie žaloby. Vyslovenie takého záveru vo výroku nemôže byť považované za
prekročeniežalobnéhonávrhuakonedôvodneargumentuježalovaná.Nedošlokobsahovejzmenetoho,
čoho sa žalobkyňa v žalobe domáha.

22. Dovolací súd zároveň prihliadol na to, že odvolací súd je oprávnený podľa § 388 CSP zmeniť výrok
rozhodnutia súdu prvej inštancie tak, aby presne odrážal obsah žaloby, skutkové tvrdenia žalobkyne
a právne dôsledky z nich vyplývajúce. V predmetnom spore žalobkyňa v žalobe výslovne spochybnila
účinnosť odstúpenia od kúpnej zmluvy žalovanou a v opise skutkového deja uviedla dôvody, pre ktoré

odstúpenie považovala za neplatné. Výrok rozsudku súdu prvej inštancie priznal žalobkyni vlastnícke
právo k sporným nehnuteľnostiam, neobsahoval však explicitnú formuláciu, že toto vlastnícke právo trvá
aj po neúčinnom odstúpení žalovanej od kúpnej zmluvy. So zreteľom na stanovisko katastrálneho úradu,
odvolací súd výrok rozsudku precizoval tak, aby komplexne zodpovedal skutkovému stavu a právnym
dôsledkom tvrdeným v žalobe. Takáto úprava petitu neznamenala zvýhodnenie žalobkyne nad rámec

toho, čo vyplývalo zo žaloby a zisteného skutkového stavu. Takýto postup zodpovedá tiež judikatúre
najvyššieho súdu sp. zn. 7Cdo/268/2019 podľa ktorej odvolací súd je viazaný nielen petitom, ale aj
skutkovými tvrdeniami a súd je oprávnený formulovať výrok tak, aby presne zachytil právne dôsledky
vyplývajúce zo žalobných tvrdení. Úpravou výroku odvolací súd nič nepridal ani neodobral z predmetu
sporu, iba explicitne vyjadril časový a právny kontext vlastníckeho práva žalobkyne „aj po neúčinnom

odstúpení". Predmet žaloby tým zostal zachovaný.
22.1. Účel § 388 CSP v danom prípade umožňoval odvolaciemu súdu precizovať výrok rozhodnutia
tak, aby zodpovedal skutkovému stavu a zabezpečoval úplnosť a presnosť rozsudku (pozri bod 22.
odôvodnenia odvolacieho rozsudku). Zmena výroku žiadnym spôsobom nesmerovala k záveru o
dôvodnosti odvolania žalovanej.

23. Konkludujúc uvedené možno konštatovať, že pri posudzovaní viazanosti súdu žalobným petitom nie
jerozhodujúcejehodoslovnéznenie,alejehomateriálnyobsahvyplývajúcizoskutkovýchtvrdenížaloby.
Ak súd vo výroku rozsudku explicitne vyjadrí právny následok, ktorý je nevyhnutným predpokladom prevyhovenie žalobe, nejde o rozhodnutie nad rámec petitu, ale o jeho prípustnú precizáciu. Inak povedané,
vyslovenie právneho dôsledku vo výroku, ktorý bol v žalobe obsiahnutý v rozhodujúcich skutkových
tvrdeniach a predstavoval prejudiciálnu otázku pre rozhodnutie o uplatnenom nároku, nepredstavuje

rozpor so zásadou ne ultra petitum.

24. Žalovaná tiež argumentuje, že odvolací súd mal správne odstraňovať nedostatky petitu formou
poučovacej povinnosti smerujúcej k možnej zmene petitu, a preto nemohol zmeniť výrok rozsudku prvej
inštancie. Dovolací súd uvádza, že nutnosť poučovacej povinnosti vyplývajúcej z ust. § 129 CSP by

nastala v prípade, ak by zo žaloby vyplývajúci zámer žalobkyne nekorešpondoval so žalobným petitom,
čo sa v danej veci nenastalo.

25. I keď si vec prejednávajúci senát uvedomuje, že možno polemizovať s otázkou, či petit žaloby
nezodpovedá právnej úprave podľa nového CSP (§ 137 CSP), dovolací súd je však viazaný dovolacími
dôvodmi (§ 440 CSP), pričom takto kvalifikovane namietaná vada zo strany žalovanej uplatnená nebola.

25.1. Dovolací súd s cieľom vyhnúť sa nadmernému formalizmu, (ktorý by bol v rozpore s princípmi
materiálneho právneho štátu, a súčasne rešpektujúc zachovanie princípu spravodlivého procesu pre
obe strany sporu, nie len z aspektu dovolateľky) dospel k záveru, že v prejednávanej veci účel žaloby bol
naplnený. Žalobkyni bola poskytnutá ochrana tvrdeného práva a odstránená právna neistota vyvolaná
odstúpením od zmluvy žalovanou, čo napokon reflektuje aj aktuálny stav zápisu na príslušnom liste

vlastníctva v katastri nehnuteľností. Vyžadovať za uvedenej situácie formálnu úpravu petitu bez dopadu
na identitu uplatneného nároku by predstavovalo iba procesnú rigiditu bez reálneho významu pre
spravodlivé vyriešenie sporu.

26. Dovolateľka ďalej namieta, že odvolací súd v bode 28. odôvodnenia rozviedol úvahy o ústnej zmluve

medzi žalobkyňou a P. D. st., ktoré podľa nej neboli preukázané a nebolo jej umožnené sa k nim vyjadriť.
Uvádza, že zápisnica zo 07. 12. 2018 a deklarácia spoločníkov z 27. novembra 2018 boli pozmenené
písomnou formou 12. 12. 2018 a žalobkyňa uzavretím kúpnej zmluvy 14. 12. 2018 porušila tieto závislé
zmluvy.

27. O tzv. prekvapivé rozhodnutie ide predovšetkým vtedy, ak odvolací súd založí svoje rozhodnutie vo
veci na iných právnych záveroch ako súd prvej inštancie, za súčasného naplnenia tej okolnosti, že proti
týmto iným (odlišným) právnym záverom odvolacieho súdu, nemá strana konania možnosť vyjadrovať
sa, právne argumentovať, prípadne predkladať nové dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších právnych
záverov súdu prvej inštancie, nejavili ako významné (viď aj uznesenie najvyššieho súdu z 21. marca

2018, sp. zn. 7Cdo/1/2018).

28. Dovolací súd po preskúmaní prejednávanej veci dospel k záveru, že v danom prípade zo strany
odvolacieho súdu nešlo, v rozsahu dovolacích výhrad, o prekvapivé rozhodnutie.
28.1.Dovolanímnapádanýrozsudokuvádzaskutkovýstav,ktorýpovažovalodvolacísúdzarozhodujúci,

stanoviská strán sporu, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i rozhodujúce skutočnosti,
na základe ktorých vyvodil svoje právne závery vysvetlené v odôvodnení. Po doplnení dokazovania
podľa § 384 ods. 2 CSP odvolací súd vyhodnotil rozsah zisteného skutkového stavu súdom prvej
inštancie a správne aplikoval príslušné právne predpisy (odkaz na bod 34. až 50. odôvodnenia
prvoinštančného rozsudku). Zohľadnil, že pre úspešné odstúpenie od kúpnej zmluvy uzatvorenej 14.

decembra 2018 žalovanou podľa § 49 OZ bolo potrebné preukázať tieseň a nápadne nevýhodné
podmienky na strane žalovanej, čo sa nepreukázalo. Odvolací súd súhlasil s názorom súdu prvej
inštancieodanostinaliehavéhoprávnehozáujmužalobkynepodľa§137písm.c)CSP,pretožežalovaná
odstupujúcim prejavom od kúpnej zmluvy spochybnila postavenie žalobkyne, pričom k podaniu žaloby
podľa § 80 písm. c) OSP bola odkázaná prípisom príslušného katastrálneho odboru a stav zápisu na

LV č. XXXX. Nepreukázanie vnútorného presvedčenia kupujúceho spochybňujúceho kúpnu zmluvu,
nebolo možné považovať za dôvod jej neplatnosti. V tejto súvislosti odvolací súd zohľadnil rozporné
výpovede P. F. a skutočnosť, že ich nedostatky nebolo možné odstrániť, nakoľko P. F. zomrel tiež
časový odstup od uzavretia zmluvy (body 10.2., 11., 11.1. a 11.2. odôvodnenia odvolacieho rozhodnutia).
Podľa názoru dovolacieho súdu vyslovené závery v kontexte so zisteným skutkovým stavom nemožno

považovať za celkom zjavne nedôvodné, či právne nekonformné.
28.2. Dovolací súd z obsahu spisu zistil, že odvolací súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa
zúčastnili právni zástupcovia sporových strán. Predseda senátu podal správu o doterajšom priebehu
konania, v potrebnom rozsahu zopakoval a doplnil dokazovanie, dal slovo právnym zástupcomžalobkyne a žalovanej, ktorí dostali aj priestor k záverečným rečiam, následne bolo dokazovanie
skončené a vo veci bol vyhlásený rozsudok (č. l. 819 až 823 spisu). Prítomný právny zástupca
žalovanej sa na pojednávaní vyjadril aj k oboznámeným dôkazom, konkrétne k správe Okresného úradu

katastrálneho odboru z 03. 07. 2024, pričom súčasne poukázal na svoje písomné vyjadrenie, ktoré bolo
založené do spisu a krátkou cestou doručené protistrane. Podľa názoru dovolacieho súdu odvolací súd
postupoval transparentne a nemohlo ísť o prekvapivé rozhodnutie zo strany odvolacieho súdu, pretože
odvolací súd na základe podaného odvolania žalovanej vo veci riadne nariadil pojednávanie, na ktorom
vykonal a doplnil dokazovanie, pričom vecne posudzoval odvolanie žalovanej strany. Dovolateľka mala

možnosť sa aj na odvolacom pojednávaní k veci vyjadriť. Aj v kontexte uvedeného nešlo o prekvapivé
rozhodnutie.

29. Dovolací súd uvádza, že dôvodom, ktorý by zakladal prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f)
CSP nie je v zásade nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých
navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Rovnako tak dovolací súd

poukazuje na to, že prípustnosť dovolania v zmysle § 420 písm. f) CSP nezakladá ani to, že napadnuté
rozhodnutieodvolaciehosúdu(prípadne)spočívalonanesprávnychprávnychzáveroch,t.j.nesprávnom
právnom posúdení veci.

30. Najvyšší súd má za to, že procesný postup odvolacieho súdu, ktorý konal v zmysle ustanovení a

zásad CSP, nemožno považovať za porušenie práva na spravodlivý proces. Uvedeným postupom preto
nedošlo k založeniu namietaných vád podľa § 420 písm. f) CSP a dovolateľka neopodstatnene namieta
vady, ktorými malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa ustanovenia § 420 písm. f) CSP.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP

31. Podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým
sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvejinštancie,akrozhodnutieodvolaciehosúduzáviselo
od vyriešenia právnej otázky, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená.
31.1. Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
31.2. K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania. Právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v CSP dôsledne odlišuje prípustnosť a
dôvodnosť dovolania.
31.3. V neposlednom rade dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (§ 440 CSP). V dôsledku
spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v
dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. Rovnako je dovolací súd viazaný skutkovým stavom tak, ako

ho zistil odvolací súd (§ 442 CSP).

32. Aby určitá otázka mohla byť relevantná z hľadiska § 421 ods. 1 písm. b) CSP, musí mať
zreteľné charakteristické znaky. Predovšetkým musí ísť o otázku právnu (teda v žiadnom prípade nie
o skutkovú otázku). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že otázkou

riešenou odvolacím súdom sa tu rozumie tak otázka hmotnoprávna (ktorá sa odvíja od interpretácie
napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako
aj procesnoprávna (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení). Otázka
relevantná v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP musí byť procesnou stranou nastolená v dovolaní
(a to jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom). V prípade absencie vymedzenia právnej otázky

preto nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych
otázok, ktoré pred ním riešili prvoinštančný a odvolací súd.
32.1. Nevyhnutnou podmienkou prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b) CSP je, že sa týka
právnej otázky, na riešení ktorej založil odvolací súd svoje rozhodnutie. Toto ustanovenie dopadá len na
takú právnu otázku, ktorú: a/ odvolací súd riešil [neponechal ju nepovšimnutou a pri svojich právnych

úvahách nedotknutou, ale ju riadne nastolil, vysvetlil jej podstatu, vyjadril vo vzťahu k nej svoje právne
úvahy (prípadne možnosti odlišných prístupov k jej riešeniu) a vysvetlil jej riešenie a tiež dôvody, so
zreteľom na ktoré zvolil práve riešenie, na ktorom založil svoje rozhodnutie], a b/ (zároveň) dovolací súd
ešte neriešil. Otázka, ktorou sa strany sporu, prípadne aj súd v konaní síce zaoberali, na vyriešení ktorejale nie je v konečnom dôsledku založené dovolaním napadnuté rozhodnutie, nie je relevantná v zmysle
tohto ustanovenia (3Cdo/214/2018).

33. Otázkou relevantnou v zmysle § 421 ods. 1 písm. b) CSP môže byť len otázka právna (nie
skutková otázka). Zo zákonodarcom zvolenej formulácie tohto ustanovenia vyplýva, že môže ísť tak o
otázku hmotnoprávnu, (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad Občianskeho zákonníka, Obchodného
zákonníka,Zákonníkapráce,Zákonaorodine),akoajootázkuprocesnoprávnu,(ktorejriešeniezáviselo
na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).

34.Dovolateľkavymedziladovolacídôvod„Čijemožnézmeniťrozsudoksúduprvejinštancievprospech
strany sporu, ktorá odvolanie nepodala." Dovolateľka uviedla, že odvolací súd môže rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdiť, zrušiť a vrátiť na nové konanie alebo rozsudok súdu prvej inštancie zmeniť na základe
podaného odvolania strany sporu a rozhodnúť v zmysle odvolania a podaných odvolacích dôvodov.
V danom prípade však odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil a rozhodol v prospech

žalobkyne, ktorá odvolanie nepodala. Ak odvolací súd považoval rozsudok za nesprávny, mal ho zrušiť
podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, avšak rozsudok už bol raz zrušený, preto mal odvolací súd podľa §
388 CSP rozsudok zmeniť a žalobu zamietnuť.

35. Podľa dovolacieho súdu nastolená otázka nie je relevantná, keďže rozhodnutie odvolacieho súdu

od jej riešenia nezáviselo. Žalobkyňa bola v konaní pred súdom prvej inštancie úspešná. Odvolací súd
zmenil rozsudok z dôvodov uvedených v bode 22. odôvodnenia rozsudku, ktoré boli predmetom záverov
dovolaciehosúdu(body14.až27.).Odvolacísúdlenspresnilformuláciuvýrokuprizachovanírovnakého
výsledku, ako bol dosiahnutý pred súdom prvej inštancie. Zmena formulácie výroku z dôvodu potreby
jeho precizovania, ktorá nemení procesný úspech strán, ani rozsah priznanej ochrany, nepredstavuje

rozhodnutie v prospech strany, ktorá nepodala odvolanie. Dovolateľka nesprávne identifikuje právnu
otázku, od ktorej by malo závisieť rozhodnutie odvolacieho súdu. Odvolací súd nezmenil rozsudok
v prospech žalobkyne v odvolacom konaní, keďže jej procesný úspech a rozsah priznanej ochrany
zostal nezmenený. Inak povedané, zmena výroku predstavovala len precizovanie záveru bez dopadu na
výsledok sporu, a preto na riešení otázky zákazu zmeny rozhodnutia v prospech strany, ktorá nepodala

odvolanie, rozhodnutie odvolacieho súdu nezáviselo.
35.1. Z hľadiska uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 421 ods. 1 CSP tak otázka zmeny
rozsudok súdu prvej inštancie v prospech strany sporu, ktorá odvolanie nepodala, ktorú odvolací súd
neposudzoval, predstavuje len akademickú polemiku bez významu pre meritórny záver napadnutého
rozhodnutia. Za tohto stavu je nastolená otázka iba hypotetická; je pritom potrebné zdôrazniť, že cieľom

civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu právam, nie riešiť
teoretické či hypotetické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných
strán. Predložená dovolacia argumentácia tak nepredstavuje vymedzenie kardinálnej právnej otázky
spôsobom predpokladaným v § 421 ods. 1 CSP v spojení s § 432 ods. 2 CSP.

36. Dovolací súd odmietne dovolanie, ak a/ bolo podané oneskorene, b/ bolo podané neoprávnenou
osobou, c/ smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je dovolanie prípustné, d/ nemá náležitosti podľa
§ 428, e/ neboli splnené podmienky podľa § 429 alebo f/ nie je odôvodnené prípustnými dovolacími
dôvodmi alebo ak dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

37. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej v časti, v ktorej namietala vadu
zmätočnosti podľa § 420 písm. f) CSP odmietol podľa § 447 písm. c) CSP ako dovolanie smerujúce proti
rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné. V časti, v ktorej dovolateľka namietala nesprávne
právne posúdenie veci, dovolací súd dovolanie odmietol podľa § 447 písm. f) CSP ako dovolanie, v
ktorom dovolací dôvod nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 CSP.

38. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje (§ 451 ods.
3 veta druhá CSP).

39. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.