Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Iná povaha rozhodnutia Judgement was issued on Wednesday, March 12, 2026

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12Pc/63/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2325204126
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2026:2325204126.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou vo veci navrhovateľky

– osoby oprávnenej z vyživovacej povinnosti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX/XX,
D., toho času bytom E. XXX, D. a osoby povinnej na vyživovaciu povinnosť/otca navrhovateľky: F. G.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., toho času bytom H. XXX, D., o návrhu navrhovateľky na zvýšenie
výživného na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa X.XX.XXXX, ktorým bolo
naposledy určené výživné zo strany povinného, otca navrhovateľky na v tom čase maloletú
navrhovateľku vo výške 100,- Eur mesačne, sa mení tak, že vyživovacia povinnosť povinného, otca

navrhovateľky, na navrhovateľku ako oprávnenú, sa zvyšuje na sumu 150,- Eur mesačne a to počnúc
od XX.XX.XXXX, kde výživné je splatné vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám
navrhovateľky.

II. Dlžné výživné za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.X.XXXX vo výške 116,20 Eur je povinný, otec
navrhovateľky, povinný zaplatiť k rukám navrhovateľky do 3 (troch) dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia
výživného zo strany jej otca. Svoj návrh odôvodnila tým, že študuje na C. I. J. I. K. C. B. L., čo
prináša zvýšené náklady (doprava, strava, školské pomôcky,...). Životné náklady jej stúpli (bývanie).
Otec navrhovateľky je schopný pracovať, napriek tomu aktuálne nepracuje, ide o jeho subjektívne
rozhodnutie. Výška doterajšieho výživného nepokrýva ani základné potreby. Na základe uvedeného
oprávnená navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca zo sumy 100,- Eur mesačne na
sumu 150,- Eur mesačne, od dátumu návrhu.

2.Súdvsúladesust.§180Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejlen„CSP“)vecprejednalvneprítomnosti
osobypovinnejnavyživovaciupovinnosť(otcanavrhovateľky),ktorýbolpredvolávanýzosvojejaktuálnej
adresy H. XXX, D., ktorú zásielku si na uvedenej adrese neprevzal, avšak podľa informácií z pripojeného
spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. XXXX/XX/XXXX vyplýva, že sa na uvedenej adrese zdržiava.
Zároveň bol predvolávaný aj prostredníctvom polície, odpoveď do času pojednávania sa od polície

nevrátila.3.Súdvovecivykonaldokazovanievýsluchomnavrhovateľky,listinnýmidôkazmi,atonajmäpotvrdením
o návšteve školy navrhovateľky, potvrdenia z úradu práce, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu
Trnava sp. zn. XXXX/XX/XXXX, obsahom pripojeného spisu Okresného súdu Galanta sp. zn. XX/XX/

XXXX a sp. zn. XXXX/XX/XXX, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim materiálom a zistil nasledujúci
skutkový a právny stav veci:

4. Navrhovateľka pochádza z partnerského vzťahu rodičov. Tunajší súd uznesením č. k. XXX/XX/XXXX–

XX zo dňa XX.XX.XXXX zastavil konanie o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletému dieťaťu (navrhovateľka) z dôvodu späťvzatia návrhu. Tunajší súd rozsudkom
č. k. XXX/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX schválil rodičovskú dohodu tak, že maloleté deti (A. B.,
nar. XX.XX.XXXX, M. B., nar. XX.XX.XXXX a F. G., nar. XX.XX.XXXX) zveril do osobnej starostlivosti
matky, otca zaviazal prispievať na výživu maloletej A. sumou 100,- Eur mesačne, na maloletú M. sumou
80,- Eur mesačne a na maloletého F. sumou 50,- Eur mesačne, počnúc od XX.XX.XXXX, kde výživné

je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky a rodičia sa dohodli, že
otec má právo stretávať sa s maloletými deťmi vždy v prítomnosti matky každý párny víkend v sobotu
a v nedeľu, vždy v čase od 10:00 hod. do 18:00 hod. Tunajší súd uznesením č. k. XX/XX/XXXX-X zo
dňa XX.XX.XXXX odmietol návrh navrhovateľky G. B. na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým
sa zrejme chcela domáhať zverenia maloletej A. B. do jej starostlivosti. Okresný súd Trnava rozsudkom

č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX zvýšil výživné zo strany otca na maloletú M. B., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 80,- Eur mesačne na sumu 130,- Eur mesačne a na maloletého F. G., nar.
XX.XX.XXXX zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 110,- Eur mesačne, s účinnosťou od XX.XX.XXXX,
ktoré je otec povinný uhrádzať do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na zročnom
výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX na maloletú M. v sume 800,- Eur a na maloletého

F. v sume 960,- Eur je otec povinný zaplatiť k rukám matky, a to do 30 od právoplatnosti tohto rozsudku.
Navrhovateľka (A. B.) sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhala zvýšenia
výživného zo strany jej matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že študuje na C. I. J. I. K. C. B. L., čo
prináša zvýšené náklady (doprava, strava, školské pomôcky,...). Životné náklady jej stúpli (bývanie).
Matka navrhovateľky je schopná pracovať, napriek tomu aktuálne nepracuje, ide o jej subjektívne

rozhodnutie. Výška doterajšieho výživného nepokrýva ani základné potreby. Na základe uvedeného
oprávnená navrhla, aby súd zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany matky zo sumy 80,- Eur mesačne
na sumu 150,- Eur mesačne, od dátumu návrhu. V uvedenej veci je vytýčený termín pojednávania na
deň XX.XX.XXXX.

5. Z oznámenia I. N. D. O. B. P. zo dňa XX.XX.XXXX (v pripojenom spise Okresného súdu Trnava sp.
zn. XXXX/XX/XXXX) vyplýva, že povinný nie je vlastníkom ani držiteľom žiadnych motorových vozidiel.

6. Z lustrácie v katastri nehnuteľností zo dňa XX.XX.XXXX (v pripojenom spise Okresného súdu Trnava
sp. zn. XXXX/XX/XXXX) vyplýva, že povinný nevlastní žiadnu nehnuteľnosť.

7. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí na rodiny P. zo dňa XX.XX.XXXX (v pripojenom spise

Okresného súdu Trnava sp. zn. XXXX/XX/XXXX) vyplýva, že povinný bol opakovane vedený ako
uchádzač o zamestnanie a opakovane bol vyradený z evidencii z dôvodu nespolupráce s úradom.

8. Zo správy C. D. zo dňa XX.XX.XXXX (v pripojenom spise Okresného súdu Trnava sp. zn. XXXX/XX/

XXXX) vyplýva, že povinný nebol/nie je poberateľom dávok dôchodkového poistenia vyplácaných C. D.
za obdobie posledných 12 mesiacov.

9. Matka oprávnenej na pojednávaní konanom na Okresnom súde Trnava vo veci sp. zn. XXXX/XX/

XXXX dňa XX.XX.XXXX uviedla, že povinný aj keď si nájde prácu, robí načierno, je evidovaný ako
narkoman a všetko prehrá. Býva na svojej adrese, ale sa schováva. Má ukončenú strednú školu.
Načierno robí ako murár.10. Navrhovateľka na pojednávaní dňa XX.XX.XXXX uviedla, že je slobodná, bezdetná, je študentkou
X. ročníka na C. I. J., G. L., mala čistý mesačný príjem z brigádnickej práce študenta u zamestnávateľa

Q. D., C., J. v období od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške 85,- Eur až 200,- Eur, od XX.XX.XXXX
je zamestnaná ako brigádnička u zamestnávateľa R. D., H., reštaurácia H. B. J. ako kuchárka, podľa
vlastného vyjadrenia s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 100,- Eur na víkend, t. j. cca
400,- Eur mesačne. Navrhovateľka žije s tetou zo strany otca (G. B.) v rodinnom dome v podnájme
v obci D.. V domácnosti žijú teta, jej manžel, ich tri deti, z ktorých je jedno plnoleté a pracuje. Od roku

XXXX navrhovateľka prestala bývať s rodičmi, presťahovala sa k tete z dôvodu, že matka ju vyhodila
z domu. V tom čase navštevovala strednú školu. V súvislosti s návštevou strednej školy, kam denne
dochádzam autobusom, sa jej zvýšili náklady. Mesačne spolu precestuje 44,- Eur. Navrhovateľka sa
v škole musí stravovať, nakoľko navštevuje odbor kuchár, cukrár, pričom máva aj prax, niekedy musí
nakupovať aj suroviny a každé dva mesiace ju vyjdú obedy v škole 120,- Eur, t.j. 60,- Eur mesačne.
Okrem toho má výdavky súvisiace so štúdiom, a to exkurzie na výletnú loď v A., kde 5 hodín na lodi

pozorujú ako pracuje personál (výdavok 12,- Eur na školský autobus a 5,- Eur na stravu). Pracovný
odev do školy už má zakúpený, mala by si zakúpiť aj špeciálny nôž v sume 100,- Eur, ktorého kúpa
je dobrovoľná. Za bývanie a stravu u tety platí mesačne 300,- Eur. Sama si kupuje hygienické potreby,
oblečenie a obuv. Zdravotný stav navrhovateľky je dobrý, nemá zvýšené výdavky, ale v minulom roku
začala brať lieky na hormonálne akné, ktoré poisťovňa prepláca. Navrhovateľka si platí mobilný paušál

vo výške 20,- Eur mesačne. V K. XXXX začala pracovať na brigádnickú prácu študenta v J. v pizzérii,
ako pizzérka. Pracovala po škole, počas týždňa, keď mala menej hodín, pracovala do 21:30 hod. a cez
víkendy vždy pracovala, buď od 07:00 do 12:00 hod. alebo od 15:00 do 22:30 hod. Mesačne zarobila cca
300,- Eur. U nového zamestnávateľa pracuje v kuchyni ako kuchárka a vie si zarobiť v rámci študentskej
brigády mesačne cca 400,- Eur. Pracuje výlučne počas víkendov od 08:00 do 20:00 alebo do 21:00

hod. Navrhovateľka poberá rodinné prídavky vo výške 60,- Eur mesačne, náhradné výživné za otca vo
výške 100,- Eur mesačne a za matku vo výške 80,- Eur mesačne. Štúdium navštevuje dennou formou,
je štvorročné, ale je bez maturity, nakoľko študuje odbor kuchár, cukrár a bude mať dva výučné listy.
Premýšľa o tom, či si urobí aj maturitu. Navrhovateľka uviedla, že jej otec je nezodpovedný človek, pije,
nechodí do roboty, život má úplne rozvrátený, nedá sa s ním rozprávať. Keď sa s ním stretnem, tak sa

vzájomne pozdravíme, ale to je všetko. To, že otec býva v D., na ulici H. vie od príbuzných, ktorí s ním
majú spoločný dvor. Podľa jej vedomostí otec nikdy nepracoval, chodil po basách chodil, a keď ho pustili,
tak pil. V minulosti, keď ešte rodičia žili spolu, otec pracoval na stavbách, potom keď sa s mamou rozišli,
tak sa spustil. Otec neplatí ani na jej mladších súrodencov, ktorí ostali žiť s mamou. Navrhovateľka
uviedla, že svojich súrodencov M. a F. má rada, ale ich nenavštevuje kvôli mame, s ktorou má veľmi

zlý vzťah. Výživné navrhla zvýšiť na sumu 150,- Eur mesačne od podania návrhu, aby si mohla hradiť
aspoň výdavok na bývanie, ostatné výdavky si hradí sama.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine (ďalej len „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom

je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 ZR, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 ZR, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery
je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného
minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

14. Podľa § 62 ods. 4 ZR, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť.15. Podľa § 62 ods. 5 ZR, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,
možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

16. Podľa § 75 ods. 1 ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho

zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

17. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

18. Podľa § 77 ods. 1 ZR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. Podľa § 76 ods.1 ZR, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy
na mesiac dopredu.

20. Podľa § 78 ods. 1 ZR, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

21. Podľa § 78 ods. 2 ZR, ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý
čas, spotrebované výživné sa nevracia.

22. Podľa § 78 ods. 3 ZR, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

23. Z citovaných zákonných ustanovení ZR okrem iného vyplýva, že zmeniť rozhodnutie o výživnom
možno vtedy, ak sa zmenia pomery. Súdna prax považuje za zmenu pomerov na strane oprávneného
dieťaťa výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie, strava, ošatenie),

ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa (vzdelávanie, kultúrne
a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav dieťaťa. Zmena pomerov
môže nastať aj na strane rodiča, ako osoby povinnej na plnenie svojej vyživovacej povinnosti. Môže to
byť vznik, alebo zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch,
prípadne zmena v ich nevyhnutných výdavkov a podobne. Medzi najčastejšie dôvody zmeny pomerov

možno zaradiť uplynutie dlhšieho obdobia od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, ďalej podstatnú
zmenu zárobkových možností a schopností povinného rodiča, prípadne i rodiča, ktorému je dieťa
zverené do výchovy, pribudnutie či ukončenie vyživovacej povinnosti, ktorá bola zohľadňovaná v čase
posledného rozhodnutia, u detí nastúpenie ďalšej, vyššej formy štúdia zabezpečujúcej prípravu na
budúce povolanie a iné. Za podstatnú zmenu pomerov sa považuje zmena v dôsledku plynutia času,

ktorá v zmysle súdnej praxe v zásade nastáva uplynutím troch rokov od poslednej úpravy, ak súčasne
nenastali iné relevantné skutočnosti, pretože dieťa rastie a vyvíja sa, s čím sú spojené zvýšené výdavky.

24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie je

schopné samo sa živiť. Dieťa je schopné samo sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať
svoje potreby. Schopnosť dieťaťa samo sa živiť nezávisí od dosiahnutia určitej vekovej hranice; niet teda
dôvodu na to, aby bolo plnenie vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu obmedzované pred dosiahnutím
určitej vekovej hranice dieťaťa (napr. nadobudnutím plnoletosti). (R 100/1967).25. Procesné zásady určujú, že pre rozhodovanie súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia

rozhodnutia. K zmene pomerov môže dôjsť na strane oprávneného, povinného alebo na oboch stranách.
Podľa okolností konkrétneho prípadu môže ísť o subjektívne, ako aj objektívne skutočnosti, o zmenu
v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov. Nie je vylúčené, aby sa ako
zmena pomerov posúdil aj vzniknutý rozpor s dobrými mravmi. Zo znenia ustanovenia § 78 zákona
o rodine vyplýva, že prichádza do úvahy jednak zrušenie a jednak zmena, ktorou možno rozumieť

zníženie alebo zvýšenie výživného. Pri plnoletých osobách sa tvrdená zmena pomerov v minulosti
posudzuje ku dňu začatia súdneho konania. Konanie o zmene rozsudku o výživnom je návrhové
konanie. Právna úprava vychádza z koncepcie zmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí v prípade zmeny
pomerov, a to v dôsledku uplatnenia klauzuly rebus sic stantibus. Nové rozhodnutie bude reflektovať
zmenené pomery, bez potreby riešiť uvedené prostredníctvom systému opravných prostriedkov. Pri
rozhodovaní súdu o zmene právoplatného rozsudku nejde o nové rozhodnutie, ale len o porovnanie

stavu v čase pôvodného rozhodovania s neskoršími okolnosťami za účelom posúdenia toho, či sa
zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného. Pri zmene takéhoto rozsudku už súd
nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k zmene
rozhodujúcich pomerov. Civilný mimosporový poriadok však pod pojmom "zmena pomerov" rozumie len
zmenu podstatnú a závažnú, nie zmeny krátkodobého charakteru. Malo by ísť o podstatné zmeny v tých

skutočnostiach, ktoré tvorili skutkový základ pôvodného rozhodnutia.

26. Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že návrh bol podaný dôvodne. Súd vykonal dôkazy
tak, aby zostala zároveň zachovaná zásada rovnosti účastníkov konania, pričom zistil, že na strane

navrhovateľky nastala taká zmena pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti otca voči
navrhovateľke, keďže od času poslednej úpravy je staršia o X rokov a X mesiacov, v čase poslednej
úpravy bola žiačkou X. ročníka základnej školy, pričom toho času je študentkou 4. ročníka na C. I. J. I.
K. C. B. L., čím sa sústavne pripravuje na budúce povolanie. K zmene pomerov na strane navrhovateľky
došlo nepochybne už jej nástupom na stredoškolské štúdium. Súd prihliadol aj na skutočnosť, že

navrhovateľka si privyrába brigádou, čím mal za preukázané, že svojou činnosťou sa snaží zabezpečiť si
financie na výdavky vznikajúce s jej životom, prípravou na budúce povolanie a záľuby, čo však z dôvodu
sústavnej prípravy na budúce povolanie stredoškolským štúdiom dennou formou štúdiu od nej nie je
možné očakávať.

27. Povinný (otec navrhovateľky) bol v čase predchádzajúceho rozhodnutia dobrovoľne nezamestnaný
bez evidencie n a úrade ako uchádzač o zamestnanie. Podľa jeho vyjadrenia v predchádzajúcom konaní
naposledy pracoval na dohodu o vykonaní práce u zamestnávateľa P. D. C., A. (od XX.XX.XXXX do
XX.XX.XXXX), podľa jeho vyjadrenia sa živil z príležitostných prác, ktoré vykonával na stavbách ako

robotník, kde dosahoval príjem 600,- až 800,- Eur. Hľadal si prácu. Uvádzal, že je zdravý, má základné
vzdelanie a je nemajetný. V tom čase žil v domácnosti so svojou matkou a sestrou v rodinnom dome
vo vlastníctve jeho matky a jej súrodencov. Do domácnosti prispieval rôznymi čiastkami. Aktuálne je
otec podľa vykonaného dokazovania oficiálne stále nezamestnaný. Z vykonanej lustrácie v sociálnej
poisťovni nevyplýva, že by dosahoval príjem, ale z tejto nevyplýva ani príjem, ktorý sám uvádzal,

že ho v minulosti dosahoval, a tak súd môže len konštatovať, že vzhľadom na spôsob dosahovania
príjmu zo strany povinného, ktorý označoval ako príležitostné práce, jeho reálny príjem nie je možné
riadne preukázať. Počet vyživovacích povinnosti sa u povinného nezmenil a stále trvajú tri vyživovacie
povinnosti.

28. Keďže príjem povinného nie je možné preukázať a tento bol v konaní úplne nečinný, súd uvádza,
že pri určení výživného je rozhodujúci príjem, ktorý povinný rodič môže reálne dosahovať, a nielen
príjem, ktorý fakticky dosahuje, pretože princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity. K
riadne doručenému návrhu na začatie konania sa povinný nevyjadril a neuviedol, že by so zvýšením

výživného nesúhlasil. Z obsahu spisu vyplýva, že povinný nie je evidovaný ako zamestnanec, ale ani ako
uchádzač o zamestnanie. Súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že povinný v minulosti
dosahoval aj príjem 800,- Eur mesačne, pričom vychádza z jeho vlastného vyjadrenia na pojednávaní
pri poslednom rozhodnutí súdu o výške vyživovacej povinnosti. Z vykonaných lustrácií tento príjemnevyplýva. Súd má za to, že aktuálne môže dosahovať aj vyšší prijem ako naposledy uvádzaný, keďže
nezistil skutočnosti, ktoré by mu mali brániť v dosahovaní príjmu a povinný tieto v konaní ani netvrdil,
a tak súd pri rozhodnutí vo veci vychádzal z potenciálneho príjmu otca, ktorý by mohol dosahovať. Pre

výpočet potenciálneho príjmu súd použil aktuálne pracovné ponuky vhodné pre povinného, pričom nemá
pochybnosti o tom, že v prípade jeho riadneho záujmu, by tento príjem mohol dosahovať a bolo by v
jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať zvýšené výživné. Mzdové podmienky v čistom sa v súdom
oboznámených ponukách pohybujú priemerne v sume 1.060,27 Eur. Priemerná mzda v stavebníctve
predstavuje približne takúto sumu a tak vychádzal z potenciálneho čistého príjmu povinného v sume

1.000 Eur mesačne.

29. Súd pri rozhodovaní vzal do úvahy aj plynutie času ako podstatnú zmenu pomerov, keďže od
posledného rozhodnutia uplynula doba X rokov a X mesiacov a výživné vo výške 100,- Eur podľa názoru
súdu už nemôže pokrývať všetky odôvodnené potreby navrhovateľky. Súd pri rozhodovaní o výške

výživného vzal do úvahy aj Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom (ďalej len „metodika“), ktorá
je platná pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti pre povinného rodiča, kedy súd v danom prípade
vychádzal pri určení výživného z potenciálneho príjmu otca vo výške 1.000,- Eur. Pokiaľ súd vychádzal
z tejto metodiky, bolo by možné postihnúť príjem povinného rodiča pri troch vyživovacích povinnostiach
a pri dieťati vo veku 15-19 rokov, ktoré je študentom na strednej škole (navrhovateľka má XX rokov a X

mesiacov) vo výške 15 % z príjmu (potenciálny príjem povinného vo výške 1.000,- Eur), t. j. v tomto
prípade je to suma vo výške 150,- Eur mesačne, ktorú by mohol otec platiť. Na základe uvedeného je súd
toho názoru, že suma výživného vo výške 150,- Eur mesačne zodpovedá všetkým zákonným kritériám,
a preto túto sumu určil ako zvýšenie výživného, ktorú sumu bude otec navrhovateľky povinný platiť vždy
do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.

30. Týmto rozsudkom súd zmenil rozhodnutie, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť,
a to rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. XXX/XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX.

31. Čo sa týka počiatku vyživovacej povinnosti, túto určil súd v súlade s ustanovením § 77 ods. 1 druhej
vety ZR, teda odo dňa začatia súdneho konania, t.j. 22.12.2025.

32. Nakoľko povinnému vznikol dlh na výživnom za obdobie od XX.XX.XXXX do XX.XX.XXXX vo výške
116,20 Eur (zvýšené výživné zo sumy 100,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne, t. j. zvýšené o 50,- Eur
mesačne, pričom alikvótna časť výživného za mesiac S. XXXX predstavuje 50,- Eur : 31 dní v mesiaci
= 1,62 Eur / deň, teda 10 dní x 1,62 Eur = 16,20 Eur + 50,- Eur / mes. x 2 mesiace (XX/XXXX až XX/
XXXX) = 100,- Eur, súd uložil povinnosť povinnému zaplatiť tento dlh k rukám navrhovateľky do troch

dní od právoplatnosti tohto rozsudku, nakoľko nevzhliadol dôvod na povolenie splátok na zaplatenie
dlžného výživného.

33. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej len „CMP“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania,
ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie pre navrhovateľku/plnoleté dieťaťa, nakoľko sa tohto
práva po vyhlásení rozhodnutia pred súdom účinne vzdala.

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie pre povinného/otca plnoletého dieťaťa v lehote 15 dní od
doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu
rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom
premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.
Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno

podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995
Z.z.).