Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 19, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 45C/13/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1726200641
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Vícenová
ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1726200641.1

Uznesenie

11 45C/13/2026

Okresný súd Pezinok v právnej veci navrhovateľky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX,

D., zastúpenej advokátkou: JUDr. Anna Besedičová, Dlhá 136/7, Ivanka pri Dunaji proti odporcovi: E. B.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, D. o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

11 45C/13/2026

Súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

Súd odporcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

9 45C/13/2026

1. Návrhom podaným súdu dňa 19.02.2026 sa navrhovateľka domáha vydania neodkladného opatrenia,
ktorým súd uloží odporcovi:
- zákaz priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 m s výnimkou spoločnej účasti

navrhovateľky a odporcu na procesných úkonoch súdu alebo procesných úkonoch orgánov činných v
trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci na dobu vykonania v priestoroch nimi určených na
vykonanie procesných úkonov,
- zákaz vstupu odporcu na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Senec, obec D. a katastrálne územie
D., parcelu registra "C" číslo XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrada, parcelu registra "C" číslo
XXX/X o výmere 299 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcelu registra "C" číslo XXX/

X o výmere114 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, do stavby rodinného domu F. G. XXX
postavený na parcele "C" číslo XXX/X a stavby rozostavanej garáže bez súpis. čísla na parcele registra
"C" číslo XXX/X o výmere 36 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX
pre okres Senec, obec D. a katastrálne územie D.,
- zákaz odporcovi nakladať s nehnuteľnosťami zapísanými na LV č. XXXX pre okres Senec, obec D.
a katastrálne územie D., parcela registra "C" číslo XXX/X o výmere 308 m2, druh pozemku záhrada,

parcela registra "C" číslo XXX/X o výmere 299 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie, parcela
registra"C"čísloXXX/Xovýmere114m2,druhpozemkuzastavanáplochaanádvorie, stavbarodinnéhodomu súpis.číslo XXX postavený na parcele "C" číslo XXX/X a stavba rozostavanej garáže bez súpis.
čísla na parcele registra "C" číslo XXX/X o výmere 36 m2, druh pozemku zastavaná plocha a nádvorie
(ďalej aj len „sporné nehnuuteľnosti“), do rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o dovolaní

navrhovateľky proti Rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.zn. XXX/XX/XXXX-XXXX z 25.11.2025,
právoplatného dňa 27.01.2026 a vykonateľného 31.01.2026.
2. Návrh odôvodnila tým, že Krajský súd v Bratislave Rozsudkom sp.zn. XXX/XX/XXXX-XXXX z
25.11.2025, právoplatným dňa 27.01.2026 potvrdil rozsudok Okresného súdu Pezinok č.k. XX/XXX/
XXXX-XXXX z 01.02.2024 o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej BSM),

ktorým vyporiadal nehnuteľný majetok patriaci do BSM strán tak, že do výlučného vlastníctva E. B.
prikázal sporné nehnuteľnosti v spoluvlastníckom podiele 1/1 k celku. Zároveň mu uložil povinnosť
zaplatiť H. A. B. na vyrovnanie podielov sumu 32 983,- eur v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. K okolnostiam, ktorým predchádzalo vyporiadanie BSM navrhovateľka uviedla, že manželstvo
účastníkovbolorozvedenéRozsudkomOkresnéhosúduPezinokč.k.XXX/XXX/XXXX-XXz20.03.2013;
odporca sa dobrovoľne odsťahoval a opustil spoločnú domácnosť' v D. už v roku 2012 a nasťahoval sa

k partnerke p. I. do obce E. J. G.XXX, s ktorou si založil rodinu a narodilo sa im dieťa. Od roku 2012
navrhovateľka s dvomi dcérami D. a B. a neskôr s vnukom K. (10 r.) užívali predmetné nehnuteľnosti
v D. sami, rodinný dom F. G. XXX L. C. M. XX je ich jediným a výlučným obydlím. Navrhovateľka
doplatila úver na stavbu RD, dlhy voči dodávateľom energií, ktoré odporca neuhradil, nehnuteľnosti
udržiavaladoposiaľ'akovlastné.Preagresívnupovahuaatakyodporcuvočinavrhovateľkeaspoločným

dcéram, pre poškodzovanie vecí v nehnuteľnosti (rozbíjanie nábytku, vybavenie kúpeľne, zásah do
poistnej skrine) a odnášanie vecí v čase neprítomnosti navrhovateľky v dome, pre nepodieľanie sa na
nákladoch domácnosti, ale jej poškodzovanie, navrhovateľka vymenila zámky na vstupe na pozemok
a do rodinného domu a ešte v roku 2015 pre viacero trestných oznámení, konfliktov, agresívne
správanie a fyzické napádanie navrhovateľky odporcom, na odporučenie polície v D., navrhovateľka

podala na Okresnom súde Pezinok návrh na vydanie neodkladného opatrenia na zákaz vstupu odporcu
do nehnuteľnosti v D. a v lehote 50 dní žalobu č.k. XXX/XXX/XXXX, ktorá bola rozsudkom zo dňa
19.04.2019 zamietnutá z dôvodu, že odporca sa po dobu troch rokov zdržal atakov voči navrhovateľke v
nehnuteľnostiach v D.. Odporca sa taktiež domáhal na Okresnom súde Pezinok o vydanie neodkladného
opatrenia v konaní č. XXX/XX/XXXX, ktorým by súd navrhovateľke uložil povinnosť' vydať' odporcovi

kľúče od brány a dverí do nehnuteľností, do stavby rodinného domu a do stavby rozostavanej garáže
na C. G. XX E. D., umožňujúce tiež vstup na v bode 1. označené pozemky, zapísané na LV č. XXXX v
tom čase patriace do BSM. Okresný súd Pezinok ako súd prvej inštancie, návrh odporcu na nariadenie
neodkladného opatrenia dňa 10.01.2020 zamietol a následne odvolací súd, Krajský súd v Bratislave
Uznesením sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXX z 28.02.2020 rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil. Odporca

v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré by
odôvodňovalibezodkladnosť'analiehavosť'zásahusúdunaúpravupomerovmedzisporovýmistranami,
keďže odporca uviedol, že v nehnuteľnosti na C. XX E. D. nechce bývať, len ju kontrolovať, býva v
rodinnom dome vo Veľkej Pake s partnerkou a maloletým synom, za tento dom splácal úver a súdu
nepreukázal žiadnu naliehavú potrebu riešenia svoje bytovej situácie, nakoľko tento stav trvá už dlhšie

a neodkladnosť' ním navrhovaného neodkladného opatrenia neodôvodnil a nepreukázal dôkazmi.
4. Navrhovateľka ďalej uviedla, že ataky odporcu voči navrhovateľke a voči spoločným dcéram sa
zintenzívniliporozsudkusúduprvejinštancieovyporiadanieBSMvrokoch2022a2023abezprostredne
podoručenírozsudkuodvolaciehosúdudňa27.01.2026.Vnedeľudňa1.2.2026približneo16.30hodine
pred rodinným domom na C. XX E. D. zastavil bližšie neurčený počet osobných motorových vozidiel, z

ktorých pod "velením" odporcu a B. N. sa vstupu na pozemok a do rodinného domu domáhalo komando
šiestich (hrubokrkých) chlapov v tmavých okuliaroch. V dome sa nachádzala dcéra účastníkov B. B.,
ktorá nezvané komando vynucujúce si vstup do nehnuteľnosti bez súhlasu v tom čase neprítomnej
matky v nehnuteľnosti, tieto osoby odmietla dobrovoľne vpustiť do nehnuteľnosti. Situáciu prišla riešiť
privolaná hliadka K. K. J. D.. B. B. policajtom odomkla bránku, cez ktorú na pozemok dvora vstúpil B.

N., nasledovaný odporcom, za účelom nafotenia nehnuteľnosti. Policajti oboch vytlačili na ulicu a B. N.,
ktorý sa klamlivo predstavil ako právny zástupca odporcu, pri kontrole jeho totožnosti dôrazne upozornili,
že je cudzou treťou osobou, ktorá s vecou nič nemá a jeho konanie aj s odporcom, spočívajúce v
neoprávnenom vniknutí na pozemok a do obydlia môže byť posúdený ako trestný čin Porušovanie
domovej slobody podľa § 194 Trestného zákona. Vstup do nehnuteľnosti viac neumožnili, keďže

navrhovateľkadomanebolaanemalinavstupdonehnuteľnostipotrebnýsúhlasaleborozhodnutiesúdu.
Policajti skontrolovali podľa osobných dokladov členov odporcom zorganizovaného zastrašovacieho
komanda, spísali mená účastníkov a pod hrozbou ďalšieho trestnoprávneho pokračovania voči nim
z dôvodu hrubého zastrašovania obyvateľov rodinného domu na C. XX ich vyzvali na bezodkladnéopustenie verejného priestranstva pred predmetným rodinným domom. V tom čase sa vrátil z návštevy
u kamaráta aj maloletý syn B. B., desaťročný K., ktorý bol z incidentu vystrašený, najmä z obavy, že títo
ľudia chcú jeho mame a jemu ublížiť'.

5. Navrhovateľka dodala, že dňa 7.2.2026 približne o 21.00 hodine prišiel pred nehnuteľnosť značne
alkoholizovaný odporca, ktorý trieskal na bránu, krikom sa domáhal vstupu do nehnuteľnosti a bránu, v
snahe prekonať' ju, poškodil. Navrhovateľka mu oznámila, že volá na políciu, čo ho primälo k odchodu.
Odporca sa neskôr znovu vrátil a na bránu nalepil Výzvu na vypratanie nehnuteľnosti s menovitým
uvedením členov domácnosti, pre ktoré je nehnuteľnosť dlhodobo ich obydlím a pre navrhovateľku aj

spoluvlastníctvom, bez ohľadu na veľkosť' podielu. Odporca atakuje navrhovateľku buď pod vplyvom
alkoholu alebo s komandom silných chlapov za chrbtom, kedy si zjavne neuvedomuje, že neoprávnený
vstup do nehnuteľnosti bude kvalifikovaný ako trestný čin - porušovanie domovej slobody, k čomu jeho
konanie smeruje a nie je vylúčené, že sa ataky budú v budúcnosti opakovať, nakoľko sa to nestalo
jeden raz. Dňa 2.2.2026 sa B. B. dostavila na Obvodné oddelenie v D., kde chcela do záznamu
doplniť informácie z incidentu dňa 1.2.2026 a požiadať' o vydanie kópie tohto záznamu zo zásahu

polície pred rodinným domom na C. XX. Ani jej a následne ani navrhovateľke záznam poskytnutý nebol
s vyjadrením, že bude zaslaný príslušnému súdu na jeho vyžiadanie a spisovú zložku postúpia na
doriešenie priestupku Okresnému úradu Senec. B. B. z dôvodu pochybovania o riadnom vyšetrení
incidentu políciou, rozhodla sa podať trestné oznámenie s podozrením na spáchanie trestného činu
podľa § 194 Trestného zákona a písomné podanie doručila dňa 18.02.2026 na K. K. D., ktorý ho prevzal

a jeho prevzatie potvrdil.
6. Navrhovateľka zhrnula, že odporca po oboznámení sa s rozsudkom odvolacieho súdu z 27.01.2026
jeho právnym zástupcom A. N. F., advokátom, berúc, ako za doby "mečiarizmu", právo do vlastných
rúk, zorganizoval zastrašovacie komando šiestich chlapov pod velením B. N., podľa zverejnených
dostupných zdrojov z internetu, v minulosti spájaného s mafiánskou skupinou "A."; dnes podnikajúceho

v oblasti nákupu a predaja nehnuteľností. Konanie odporcu v nedeľu dňa 1.2.2026 s využitím
zastrašovacieho komanda, vyvolalo u navrhovateľky, spolubývajúcich dcér a u maloletého vnuka
stres a úzkostné stavy z neoprávneného vstupu do ich obydlia, z nepredvídateľného násilného
konania s použitím hrubého zastrašovania odporcom zorganizovaným komandom cudzích tretích osôb,
čo vyvolalo u navrhovateľky oprávnenú obavu, že týmto konaním odporcu bude ohrozená telesná

a duševná integrita navrhovateľky a blízkych osôb, včítane maloletého vnuka, ktorý si incident pochopil
tak, že títo cudzí chlapi chcú ublížiť jeho mame, babke, tete D. a jemu. Konanie odporcu, ktoré
navrhovateľka vyhodnotila ako násilné, hrubo agresívne a nebezpečné, silne narušilo rodinnú pohodu a
vyvolalo vážnu psychickú stresovú nepohodu spočívajúcu v tom, že pri odchádzaní z domu sa s obavami
obzerajú, či im bezprostredne nehrozí zo strany odporcu útok smerujúci k ďalšiemu násilnému vstupu

do ich obydlia v rodinnom dome. Maloletý K. po zatiaľ nespracovanom incidente z nedele 1.2.2026
a zo soboty večera 7.2.2026 trpí úzkosťami, odmieta chodiť sám do blízkej základnej školy a spať'
domov bez prítomnosti matky či starej matky, zo strachu odmieta zotrvávať po vyučovaní sám doma
(školská družina sa deťom od veku 10 rokov neposkytuje). Dôvodné obavy z neoprávneného vstupu
odporcu do ich obydlia v tomto čase, keď je maloletý sám doma, má navrhovateľka aj matka maloletého

dieťaťa, nakoľko nie je vylúčené, že odporca bude v násilnom konaní pokračovať' či už sám alebo s
pomocou závadových tretích osôb, ktorými sa obklopuje, ako to ukázal v nedeľu 1.2.2026. Pre odporcu
pri jeho mentálnom nastavení a prezentovaných hrozbách odvŕtania zámkov s následným vstupom do
ich obydlia v rodinnom dome na C. XX E. D., je týmto jeho násilným konaním a vulgárnym vyjadrovaním
sa na adresu navrhovateľky a dcér, ohrozená telesná integrita alebo duševná integrita navrhovateľky a

jej dcér, ktoré v minulosti boli terčom verbálnych aj fyzických napadnutí odporcom. Odporca nachádzal
podporu vo verbálnych prejavoch aj u svojho právneho zástupcu, ktorý v písomných podaniach
konajúcemu súdu prvej inštancie označil navrhovateľku za psychopatku, pripodobňoval ju ku Xantipe či
vrahyni G., čím už v tom čase bola ohrozovaná duševná integrita navrhovateľky. V ohrozovaní telesnej
a duševnej integrity navrhovateľky je pokračované aj v súčasnosti konaním odporcu. Na základe týchto

a vyššie opísaných skutočností je navrhovateľka presvedčená, že je potrebné bezodkladne upraviť
pomery medzi ňou a odporcom, čo považuje za súčasť jej základného práva na súdnu ochranu v zmysle
č1.46 Ústavy Slovenskej republiky, keď účelom tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je
dosiahnuť požadovanú súdnu ochranu navrhovateľky a požadovaná právna úprava pomerov účastníkov
súdom má zaručiť' účinnosť poskytnutej súdnej ochrany. Navrhovateľka dôrazne poukázala na to, že pri

reálnej obave o svoje fyzické a psychické zdravie, keď' odporca svojím konaním v nedeľu dňa 1.2.2026
prezentoval, že výkon práva berie do vlastných rúk, že ochrana jej života a zdravia, ako aj blízkych osôb,
má absolútnu povahu a je silnejšia ako vlastnícke právo alebo i právo na obydlie toho, kto ohrozuje.7. Na záver navrhovateľka uviedla, že podľa § 149 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) v
lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu podá mimoriadny opravný prostriedok,
dovolanie adresované Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodov prípustných podľa § 420

písm. f) CSP. Mimoriadnym opravný prostriedkom sa navrhovateľka bude domáhať' zrušenia rozsudku
odvolacieho súdu sp. zn. XXX/XX/XXXX-XXXX, právoplatného 27.01.2026, keďže má za to, že došlo
k porušeniu jej práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu, ktorý znemožnil
navrhovateľke v dostatočnej miere uskutočnenie jej procesných práv.
8. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť
neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala
s určitými vecami alebo právami.

Podľa § 325 ods. 2 písm. f) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nevstupovala
alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva,
zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu
svojím konaním ohrozuje.
Podľa § 325 ods. 2 písm. h) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich

dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu
prvej inštancie.
9. Neodkladné opatrenie je v zásade prípustné iba v dvoch prípadoch, a to pri potrebe bezodkladne

upraviť pomery a pri obave, že exekúcia bude ohrozená. O návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia môže súd rozhodnúť aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.
V konaní o prejednaní návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na včasné zabezpečenie
neodkladnej úpravy nie je nevyhnutné vykonať dôkazy ako v konaní vo veci samej a pri ich
zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť

času zvyčajne ani nie je dobre možné. Na ich nariadenie je postačujúce, ak účastník osvedčí potrebu
nevyhnutnej neodkladnej ochrany práv a právom chránených záujmov a tiež je splnená zákonná
podmienka nariadenia neodkladného opatrenia, ak sa osvedčí alebo preukáže aspoň jeden z vyššie
uvedených dôvodov na jeho nariadenie. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné

skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná
ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy.

10. O potrebe neodkladnej úpravy nesmú byť vážnejšie pochybnosti. Procesnú zodpovednosť za
výsledok konania v tomto smere má navrhovateľ neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie teda

môže dočasne obmedziť práva inej osoby, avšak len za predpokladu naplnenia vyššie uvedených
zákonných podmienok pre jeho nariadenie.
11. Neodkladné opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. f) a h) CSP sú účinným prostriedkom preventívneho
riešenia problematiky násilia a patria medzi právne nástroje, ktoré umožňujú rýchlu právnu úpravu
situácie, ktorá smeruje k ochrane osôb, ktoré sa ocitnú v pozícii obetí násilia. Právo nebyť vystavený

násiliu alebo jeho bezprostrednej hrozbe je základným ľudským právom. Právo každej osoby na ochranu
pred akoukoľvek formou násilia vyplýva nielen z Ústavy Slovenskej republiky, ale aj z medzinárodných
zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, medzi ktoré patrí najmä Všeobecná deklarácia ľudských
práv, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Dohovor o ochrane ľudských práv azákladných slobôd, Deklarácia OSN o odstránení násilia páchaného na ženách a iné. Za násilie je pritom
potrebné považovať akýkoľvek útok vedený voči fyzickej osobe alebo aj psychickej integrite človeka,
ktoré spôsobuje tejto osobe ujmu. Účelom tohto ustanovenia je poskytnúť ohrozenej strane neodkladnú

ochranu, prípadne zabrániť ďalšiemu zhoršovaniu jej postavenia aj za cenu, že skutkový stav veci nie
je náležite zistený.
Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ustanovenia § 325 ods. 2 písm. h) CSP postačuje,
ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená
skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.
Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota a
bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise
formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého

druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Hoci definície násilia sú
rozdielne, spájajú ich aj spoločné črty. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážania
sa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt, v konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým násilie je, keď jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je každý čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne

v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
slovné vyhrážky a psychické násilie môžu mať rovnako silné následky. Psychické násilie je každé
správanie, ktoré priamo narúša slobodnú vôľu a sebaúctu iného človeka. Nezanecháva síce žiadne
viditeľné poranenia, napriek tomu môže byť najhoršou formou násilia. Je zvlášť účinné, ak sa spája s
fyzickým násilím. Osobitnou formou násilia je sekundárna viktimizácia - druhotné ubližovanie. Násilím

je aj nezabránenie násiliu.
12. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres Senec, obec D., katastrálne územie D. zo dňa
XX.XX.XXXX vyplýva, že vlastníkmi sporných nehnuteľností (rodinný dom s rozostavanou prístavbou,
rozostavanágaráž,zastavanéplochyanádvoria,záhrada)súnavrhovateľkaaodporcaakobezpodieloví
spoluvlastníci v podiele 1/1 (BSM) s titulom nadobudnutia: L. XX/XXXX L. XX/XXXX.

13. Z Výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX pre okres Senec, obec D., katastrálne územie D. zo dňa
13.03.2026 vyplýva, že vlastníkmi sporných nehnuteľností (totožné ako vo výpise zo dňa 17.02.2026,
teda rodinný dom s rozostavanou prístavbou, zastavané plochy a nádvoria, záhrada, ale nie rozostavaná
garáž) sú navrhovateľka a odporca ako bezpodieloví spoluvlastníci v podiele 3/4 (BSM) s titulom
nadobudnutia: L. XX/XXXX L. XX/XXXX a vo zvyšnej 1/4 je vlastníkom odporca titulom: Rozsudok OS

Pezinok sp.zn. XX/XXX/XXXX-XXXX právoplatný 27.01.2026 a Rozsudok KS Bratislava sp.zn. XXX/XX/
XXXX-1962 právoplatný 27.01.2026.
14. Rozsudkom KS Bratislava č. k. XXX/XX/XXXX-XXXX právoplatným dňa 27.01.2026 súd potvrdil
rozsudok OS Pezinok č.k. XX/XXX/XXXX-XXXX, ktorým súd vyporiadal majetok patriaci do BSM tak,
že sporné nehnuteľnosti v podiele 1/4 prikázal odporcovi. Odporcovi tiež prikázal stavbu – rozostavanú

garáž do výlučného vlastníctva v podiele 1/1 k celku. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľke
na vyrovnanie podielov sumu 32.983,- eur .
15. Dňa 18.02.2026 podala B. B., dcéra navrhovateľky a odporcu, trestné oznámenie Okresnému
riaditeľstvuPolicajnéhozboruSenec,Obvodnéodd.Bernolákovo,vktoromopísaladianiepredrodinným
domom dňa 01.02.2026 a incident s otcom dňa 07.02.2026.

16. Výzvou na vysťahovanie zo dňa 01.02.2026 vyzval odporca navrhovateľku, dcéru B. so synom
a dcéru D. na vysťahovanie z rodinného domu, keďže uvedená nehnuteľnosť je v jeho výlučnom
vlastníctve.
17. Vzhľadom na navrhovateľkou popísaný skutkový stav ako aj na priložené listinné dôkazy, je súd
toho názoru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie je dôvodný a preto je potrebné

ho zamietnuť. Čo do zákazu vstupu do sporných nehnuteľností a zákazu priblíženia navrhovateľka
neosvedčila, že by správaním odporcu bola/mohla byť ohrozená jej telesná alebo duševná integrita
do takej miery, aby to vyžadovalo okamžitý zásah a nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by sa
zasiahlo do práv odporcu obmedzením jeho ústavou garantovaných práv, ku ktorým patrí aj sloboda
pohybu. Navrhovateľka opísala v návrhu dva incidenty, ktorými odôvodňovala potrebu nariadenia

neodkladného opatrenia. V prvom rade je dôležitá skutočnosť, že dňa 01.02.2026, kedy sa mal odporca
spolu s B. N. a ďalšími osobami snažiť vstúpiť do spornej nehnuteľnosti, sa navrhovateľka v dome
vôbec nenachádzala. Prítomnou bola jej dcéra B. a následne jej vnuk, ktorí však návrh na nariadenie
neodkladného opatrenia nepodali. Navrhovateľka sa o situácii dozvedela až sprostredkovane, nebolavystavená akémukoľvek prípadnému násilnému správaniu odporcu počas tejto situácie. Odporca aj
s ostatnými osobami po príchode príslušníkov policajného zboru, ktorí im situáciu vysvetlili, odišli. Dňa
07.02.2026 sa síce odporca s krikom domáhal vstupu do nehnuteľnosti, odišiel však ihneď po tom,

čo mu navrhovateľka oznámila, že privolá hliadku policajného zboru. Jedná sa tak o jediný incident,
ktorým navrhovateľka osvedčuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, čo však na nariadenie
neodkladného opatrenia a tým zásah do základných ľudských práv odporcu prosto nepostačuje.
18. Z navrhovateľkou opísaných skutočností a výzvy na vysťahovanie vyplýva, že konanie odporcu
smeruje k výkonu svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v presvedčení, že je ich jediným,

výlučným vlastníkom. Odporca má po vyhlásení potvrdzujúceho rozsudku odvolacieho súdu totiž
za to, že je výlučným vlastníkom sporných nehnuteľností (keď spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/4
mu bol rozsudkom o vyporiadaní BSM prikázaný do vlastníctva a jeho výlučné vlastnícke právo
k spoluvlastníckemu podielu o veľkosti 3/4 vyplýva z odôvodnenia rozsudku o vyporiadaní BSM), čomu
však k dnešnému dňu nesvedčí zápis na liste vlastníctva, z ktorého vyplýva, že je vlastníkom podielu
o veľkosti 1/4, zvyšná časť je stále zapísaná ako spoluvlastníctvo navrhovateľky a odporcu ako bývalých

manželov v BSM. Konanie odporcu smeruje k výkonu svojho vlastníckeho práva, konkrétne užívaniu
spornej nehnuteľnosti, keď sa snaží vstúpiť do nehnuteľnosti. Ak tak vykonáva násilným spôsobom (čo
však navrhovateľka dostatočne neosvedčila, keď hliadku policajného zboru dňa 07.02.2026 napokon
neprivolala), súd toto správanie odporcu morálne odsudzuje, avšak nedosahuje takú intenzitu, z ktorej
by súd mohol vyvodiť osvedčenú možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľky.

19. Súd prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka svoj návrh odôvodňuje jediným incidentom,
žiadne ďalšie iné čiastkové konanie odporcu, ktorým by ohrozoval jej duševnú alebo telesnú integritu
navrhovateľka neuviedla. Navrhovateľka teda podľa názoru súdu neosvedčila dôvodnosť bezodkladnej
úpravy vzťahov medzi stranami takými rozhodujúcimi skutočnosťami, ktoré by nasvedčovali tomu, že zo
strany odporcu dochádza ku konaniu, ktorým môže byť telesná alebo duševná integrita navrhovateľky

ohrozená, čo vyúsťuje do záveru o nelegálnosti (z hľadiska potreby, naliehavosti, primeranosti)
požadovaného neodkladného opatrenia. Súd nespochybňuje, že je evidentné, že medziľudské vzťahy
medzinavrhovateľkouaodporcomsúpoznačenérozpormiprimajetkovomvyporiadaní,avšaksprávanie
sa odporcu, hoc miestami prekračujúce spoločenské konvencie, nedosahuje úroveň, ktorá by mohla
prezentovať bezprostrednú hrozbu pre navrhovateľku.

20. Záverom súd konštatuje, že navrhovateľka neosvedčila, že by správaním odporcu bola ohrozená
jej telesná alebo duševná integrita do takej miery, aby to vyžadovalo okamžitý zásah a nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorým by sa zasiahlo do práv odporcu obmedzením jeho ústavou
garantovaných práv, ku ktorým patrí aj sloboda pohybu.
21. Čo do zákazu nakladania s nehnuteľnosťami, navrhovateľka neosvedčila jeden zo základných

predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to existenciu nebezpečenstva bezprostredne
hroziacej ujmy. Neodkladné opatrenie nemôže byť nariadené len z preventívneho dôvodu, ale v danej
veci musí existovať reálna potreba neodkladne upraviť pomery medzi stranami. V prejednávanej
veci navrhovateľka ale žiadnym spôsobom neosvedčila existenciu naliehavosti a nutnosti upraviť
vzťahy medzi stranami práve neodkladným opatrením. Súd nemal za osvedčené a navrhovateľka

to ani netvrdila, že by odporca vykonal, resp. vykonával nejaký úkon (napr. inzerát na predaj danej
nehnuteľnosti) smerujúci k prevodu vlastníckeho práva k daným nehnuteľnostiam. Vzhľadom na
formuláciu petitu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia bolo povinnosťou navrhovateľky v
návrhu uviesť, či odporca vyvíja činnosť smerujúcu k nakladaniu s nehnuteľnosťami, aký charakter
má táto činnosť, akým spôsobom sa dotkne práv navrhovateľky, resp. tretích osôb. Následne by

svoje tvrdenia mala preukázať, resp. aspoň osvedčiť. Možno konštatovať, že navrhovateľka svoj návrh
v časti zákazu nakladania s nehnuteľnosťami neodôvodnila vôbec. Samotný argument navrhovateľky,
že podá mimoriadny opravný prostriedok - dovolanie proti rozsudku odvolacieho súdu a bude sa
domáhať jeho zrušenia, nie je sám o sebe dostačujúci, aby súd jej návrhu v tejto časti vyhovel.
Nesúhlas so spôsobom vyporiadania BSM v konaní o vyporiadaní BSM nie je sám o sebe dôvodom na

nariadenie neodkladného opatrenia. Za stavu, keď navrhovateľka mieni podať dovolanie proti rozsudku
odvolacieho súdu, právna úprava jej poskytuje možnosť podať návrh na odloženie vykonateľnosti,
prípadne právoplatnosti napadnutého rozhodnutia, ak má za to, že v danom prípade existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa (teda ak má za to, že sú splnené podmienky upravené v ustanovení § 444
CSP). K dnešnému dňu odporca ani nie je zapísaný ako výlučný vlastník sporných nehnuteľností, preto

ani nie je právne možné, aby s nehnuteľnosťami nakladal, je vlastníkom spoluvlastníckeho podielu
o veľkosti 1/4, s ktorým nakladanie sa javí ako nanajvýš nepravdepodobné, keď zvyšné tri štvrtiny sú
stále zapísané ako majetok patriaci do BSM.22. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu súd dospel k záveru, že naliehavosť riešenia právnej a
faktickej situácie navrhovateľky osvedčená nie je a taktiež ani potreba nariadenia práve navrhovaného
neodkladného opatrenia. Inštitút neodkladného opatrenia je totiž výnimočný a mimoriadny inštitút

civilného konania použiteľný výlučne len tam, kde sa niečo deje, t.j. keď škoda, alebo ujma alebo
ohrozenie práva hrozí reálne a jediným logickým prostriedkom na zabránenie týmto reálne očakávaným
následkom je navrhované neodkladné opatrenie, a to i za použitia§ 329 ods. 2 CSP, podľa ktorého pre
neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu.
23. O trovách konania súd rozhodol tak, že odporcovi nárok na náhradu trov konania nepriznal. Podľa

§ 255 ods. 1 CSP („Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.“) by
mal súd priznať nárok na náhradu trov konania odporcovi, keďže návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia súd zamietol, a teda navrhovateľka bola v konaní neúspešná. Vzhľadom k tomu, že odporcovi
žiadne trovy nevznikli, súd mu ich náhradu priznať nemohol.

24. Záverom súd upriamuje pozornosť žalobcov na tú skutočnosť, že ak by po rozhodnutí o zamietnutí

ich návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prišlo k zmene skutkových okolností, toto rozhodnutie
súdu netvorí prekážku rozhodnutej veci, a teda je možné návrh na nariadenie neodkladného opatrenia
podať opätovne.

Poučenie:

2 45C/13/2026

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od jeho

doručenia [§ 357 písm. d) Civilného sporového poriadku a § 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku].
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 Civilného
sporového poriadku). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj
uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 Civilného sporového poriadku). V odvolaní sa

poprivšeobecnýchnáležitostiachpodaniauvedie,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha(odvolacínávrh)(§363Civilnéhosporovéhoporiadku).Rozsah,vakomsarozhodnutienapáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 Civilného sporového
poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

Ak po vydaní uznesenia, ktorým bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, dôjde k

zmene skutkových okolností významných pre rozhodnutie, nezakladá právoplatné rozhodnutie, ktorým
bol zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia, prekážku rozhodnutej veci.