Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16SaZ/3/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0726100371
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0726100371.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouStankociovou,vprávnejvecižalobcu:

A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, doklad totožnosti C. D. E. F., toho času umiestnený v Útvare
policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Riaditeľstvo hraničnej
a cudzineckej polície Bratislava, Mobilná jednotka PZ Bratislava, so sídlom Regrútska 4, Bratislava,
o správnej žalobe vo veci prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe rozhodnutia žalovaného č.
G./XXXX-XX zo dňa 20. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie rozhodnutí o zaistení
1. Žalovaný dňa 5. októbra 2025 vydal rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „rozhodnutie
o administratívnom vyhostení“) o administratívnom vyhostení žalobcu z územia Slovenskej republiky
na územie Kazašskej republiky podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte
cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o pobyte cudzincov “) dôvodiac, že pre jeho zdokumentované správanie a opakované porušovanie
verejného poriadku ohrozuje verejný poriadok Slovenskej republiky. Žalobcovi bol uložený zákaz vstupu

na územie Slovenskej republiky a na územie všetkých členských štátov Európskej únie na dobu 5
rokov. Keďže žalobca ohrozoval verejný poriadok, lehota na jeho vycestovanie nebola určená a žalovaný
vylúčil odkladný účinok prípadného odvolania. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.
októbra 2025.
2. V ten istý deň, 5. októbra 2025, bol žalobca zaistený rozhodnutím č. G./XXXX-XX (ďalej len
„prvé rozhodnutie o zaistení“) podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov na účel
výkonu administratívneho vyhostenia, v nadväznosti na čo bol umiestnený do Útvaru policajného

zaistenia pre cudzincov v Medveďove (ďalej len „ÚPZpC“). Dĺžka doby zaistenia bola stanovená
na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 5. decembra 2025. Prvé rozhodnutie o zaistení nadobudlo
právoplatnosť 5. októbra 2025.
3. Dňa 21. októbra 2025 podal žalobca voči rozhodnutiu o administratívnom vyhostení odvolanie, ktoré
však bolo podané oneskorene, v dôsledku čoho ho žalovaný vybavil iba prípisom zo 7. januára 2026,
ktorým Centru právnej pomoci ako vtedajšiemu zástupcovi žalobcu oznámil, že podané odvolanie
nespĺňa podmienku včasnosti.

4. Žalobca podal dňa 24. októbra 2025 prostredníctvom žalovaného správnu žalobu podľa § 221 ods. 2
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), domáhajúc sa jeho okamžitého
prepustenia zo zaistenia, ktorú však dňa 30. októbra 2025 vzal v celom rozsahu späť z dôvodu, že dňa28. októbra 2025 požiadal o udelenie azylu na území Slovenskej republiky. Konanie o tejto žalobe bolo
preto uznesením č. k. 13SaZ/7/2025-9 z 3. novembra 2025 zastavené.
5. V nadväznosti na podanú žiadosť o udelenie azylu rozhodol žalovaný dňa 30. októbra 2025

rozhodnutím č. G./XXXX-XX (ďalej len „druhé rozhodnutie o zaistení“) tak, že žalobcu zaistil
ako žiadateľa o udelenie azylu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ktorý bol
pôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) tohto zákona, pretože podľa názoru
žalovaného existuje dôvodné podozrenie, že žalobca podal žiadosť o udelenie azylu výlučne s cieľom
oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie. Dĺžka doby zaistenia bola stanovená na čas

nevyhnutne potrebný, najviac do 30. decembra 2025. Druhé rozhodnutie o zaistení nadobudlo
právoplatnosť dňa 30. októbra 2025.
6. Dňa 23. decembra 2025 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „prvé rozhodnutie
o predĺžení zaistenia“), ktorým predĺžil zaistenie žalobcu vykonané na základe druhého rozhodnutia
o zaistení, so stanovením dĺžky doby zaistenia na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 23. februára
2026. Prvé rozhodnutie o predĺžení zaistenia nadobudlo právoplatnosť dňa 23. decembra 2025.

7. Dňa 21. januára 2026 podal žalobca prostredníctvom žalovaného správnu žalobu podľa § 221
ods. 2 SSP, domáhajúc sa jeho okamžitého prepustenia zo zaistenia vykonaného na základe prvého
rozhodnutia o predĺžení zaistenia, o ktorej rozhodol správny súd tak, že ju rozsudkom č. k. 19SaZ/2/2026
– 29 z 3. februára 2026 zamietol ako nedôvodnú.
8. Dňa 21. februára 2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „druhé rozhodnutie

o predĺžení zaistenia“), ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia
na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 21. marca 2026. Druhé rozhodnutie o predĺžení zaistenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 21. februára 2026.
9. Dňa 20. marca 2026 vydal žalovaný rozhodnutie č. G./XXXX-XX (ďalej len „tretie rozhodnutie
o predĺžení zaistenia“), ktorým opätovne predĺžil zaistenie žalobcu, so stanovením dĺžky doby zaistenia

na čas nevyhnutne potrebný, najviac do 10. apríla 2026. Tretie rozhodnutie o predĺžení zaistenia
nadobudlo právoplatnosť dňa 20. marca 2026.
II. Správna žaloba
10. Dňa 12. marca 2026 podal žalobca prostredníctvom žalovaného správnu žalobu podľa § 221
ods. 2 SSP, doručenú správnemu súdu dňa 17. marca 2026, ktorou sa domáhal jeho bezodkladného

prepustenia zo zaistenia.
11. Po stručnej rekapitulácii administratívneho konania žalobca namietal, že žalovanému opakovane
tvrdil, že na území Slovenskej republiky má zabezpečené ubytovanie u pána B. H., ktorý vyhlásil,
že žalobcovi zabezpečí ubytovanie a pomôže mu nájsť si prácu. Túto skutočnosť žalovaný v druhom
rozhodnutí o predĺžení zaistenia vôbec nezohľadnil. Žalobca má právo byť umiestnený v zariadení

pre žiadateľov o azyl, územie Slovenskej republiky nechce opustiť, chce sa riadne zamestnať a byť
plnohodnotným členom spoločnosti. Žalobca uznal, že v minulosti sa správal agresívne a nevhodne,
čo bolo spôsobené okolnosťami, ktoré ho donútili takýmto spôsobom brániť svoje nároky a práva. Svoje
konanieľutujeadobudúcnasatakémusprávaniuvyhne.Inštitútzaisteniamábyťposlednoumožnosťou,
tzv. ultima ratio.

III. Vyjadrenie žalovaného
12. Žalovaný vo vyjadrení ku správnej žalobe skutkovo zhrnul priebeh administratívneho konania
vyplývajúci z administratívneho spisu počnúc vydaním prvého rozhodnutia o zaistení až po druhé
rozhodnutie o predĺžení zaistenia, pričom chronologicky popísal opakované protiprávne konanie žalobcu
ktoré malo za následok vydanie rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení, keďže žalovaný

považoval za dostatočne preukázané ohrozenie verejného poriadku. Žalobca má prejavy násilného
správania, agresívneho vystupovania a opakovane verbálne útočí na osoby žijúce na území Slovenskej
republiky. Toto jeho správanie sa prejavilo napríklad dňa 27. mája 2024 o 15.00 hod, keď vyústilo do
bezpečnostného incidentu v spoločnosti I. J., J. ; dňa 28. mája 2024 o 13.30 hod. kedy neoprávnene
vstúpil do uvedenej spoločnosti; dňa 24. augusta 2025, kedy musela byť privolaná hliadka Obvodného

oddelenia Policajného zboru Nové Mesto pracovníčkou K. J. (personálna agentúra, ktorá žalobcovi
sprostredkúvala prácu), pretože žalobca sa jej opakovane hrubo vyhrážal (priestupok bol riešený
napomenutím); dňa 3. októbra 2025 kedy bol žalobca obmedzený na osobnej slobode podľa § 85
ods. 2 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok a to pre podozrenie zo spáchania trestného činu
nebezpečného vyhrážania; pričom dňa 26. júna 2025 prijalo Oddelenie cudzineckej polície Policajného

zboru Dunajská Streda informáciu z personálneho oddelenia L. C., že so žalobcom bol rozviazaný
pracovný pomer z dôvodu, že sa v rámci skúšobnej doby správal agresívne.
13. Vo vzťahu k čestnému vyhláseniu o poskytnutí ubytovania žalovaný argumentoval, že toto nespĺňa
potrebné náležitosti, najmä neobsahuje notárom overený podpis vyhlasovateľa, adresu nehnuteľnosti,v ktorej má byť žalobcovi poskytnuté ubytovanie, ani právne postavenie vyhlasovateľa k takejto
nehnuteľnosti, teda nie je možné overiť, či vyhlasovateľ môže ubytovanie žalobcovi skutočne poskytnúť.
Takýto dôkaz teda nepreukazuje existenciu reálneho a kontrolovateľného ubytovania žalobcu na území

Slovenskej republiky. Vo vzťahu k finančným prostriedkom v sume 600,- eur, ktoré má mať žalobca
k dispozícii, žalovaný uviedol, že svoje tvrdenie nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal.
14. Žalovaný zdôraznil, že žalobca na územie Slovenskej republiky pricestoval v roku 2024, a hoci si
tu zlegalizoval pobyt (bol mu udelený prechodný pobyt na účel zamestnania), počnúc jeho príchodom
neprejavil žiaden záujem požiadať o udelenia azylu, čo však učinil až po tom, ako bol umiestnený

v ÚPZpC. Ani počas konania vo veci jeho administratívneho vyhostenia neuviedol žiadne také
skutočnosti, ktoré by svedčili o tom, že má obavy z prenasledovania z azylovo relevantných dôvodov.
Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemal záujem žiadať o azyl alebo o jednu z foriem medzinárodnej
ochrany, v dôsledku čoho je žalovaný presvedčený, že jeho žiadosť bola podaná účelovo, s cieľom
oddialiť alebo zmariť výkon administratívneho vyhostenia.
15. Z úradných záznamov hliadky Pohotovostnej motorizovanej jednotky, hliadky Mobilnej jednotky

Policajného zboru Bratislava a Oddelenia cudzineckej polície Dunajská Streda evidovaných
v administratívnom spise je zrejmé, že žalobca svojím agresívnym konaním, či už počas konania
o administratívnom vyhostení alebo pred ním, predstavoval hrozbu pre verejný poriadok. V prípade jeho
umiestnenia do špecializovaného ubytovacieho centra a zariadenia pre žiadateľov o azyl by mohlo dôjsť
k úteku žalobcu, čím by mu bolo umožnené pokračovať v protiprávnom konaní.

16. Záverom žalovaný nesúhlasil s tvrdením žalobcu, že by dostatočným spôsobom neskúmal skutkový
stav a druhé rozhodnutie o predĺžení zaistenia riadne nezdôvodnil. Žalovaný v druhom rozhodnutí
o predĺžení zaistenia skúmal možnosť uloženia miernejších opatrení pričom zistil, že žalobca nemá
zabezpečené žiadne ubytovanie na území Slovenskej republiky, keďže bol dňa 20. marca 2025
odhlásený z adresy, na ktorej mal prechodný pobyt a od tej doby nepožiadal o vydanie novej

identifikačnej karty z dôvodu zmeny adresy. Žalobca taktiež nemá dostatočné finančné prostriedky
a nevie si zabezpečiť.
IV. Relevantná právna úprava
Podľa § 221 ods. 2 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať prepustenia zo zaistenia
vykonaného podľa osobitného predpisu.

Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom
rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 206 ods. 4 SSP, pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo v čase vydania
jeho rozhodnutia.
Podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar môže administratívne vyhostiť

štátneho príslušníka tretej krajiny, ak ohrozuje bezpečnosť štátu, verejný poriadok alebo verejné zdravie.
Podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť štátneho príslušníka
tretej krajiny na účel výkonu administratívneho vyhostenia alebo výkonu trestu vyhostenia.
Podľa § 88 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov, podanie žiadosti o udelenie azylu alebo požiadanie
štátneho príslušníka tretej krajiny o asistovaný dobrovoľný návrat nie je dôvodom na prepustenie

zaisteného štátneho príslušníka tretej krajiny. Konanie podľa osobitného predpisu nie je zaistením
štátneho príslušníka tretej krajiny dotknuté.
Podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, policajt je oprávnený zaistiť žiadateľa o udelenie
azylu, ak na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné menej závažné prostriedky ak ide o
štátneho príslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) a ktorý podal

žiadosť o udeleniu azylu, ak existuje dôvodné podozrenie, že podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s
cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
Podľa § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, žiadateľ o udelenie azylu môže byť zaistený na čas
nevyhnutne potrebný, pokiaľ trvajú dôvody podľa odseku 1. Celkový čas zaistenia žiadateľa o udelenie
azylu podľa odseku 1 písm. a), b), c) alebo písm. e) nesmie presiahnuť šesť mesiacov. Celkový čas

zaistenia žiadateľa o udelenie azylu podľa odseku 1 písm. d) nesmie presiahnuť čas zaistenia podľa §
88 ods. 4.
Podľa § 89 ods. 1 zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar, ktorý koná vo veci zaistenia, môže
štátnemu príslušníkovi tretej krajiny namiesto jeho zaistenia uložiť povinnosť
a) hlásenia pobytu alebo

b) zložiť peňažnú záruku.
Podľa § 89 ods. 2 zákona o pobyte cudzincov, o druhu a spôsobe uloženia povinnosti podľa odseku 1
rozhoduje policajný útvar, pričom prihliada na osobu štátneho príslušníka tretej krajiny, jeho pomery amieru ohrozenia účelu zaistenia. Povinnosť podľa odseku 1 však nemožno uložiť, ak ide o konanie vo
veci administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b).
Podľa § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov, policajný útvar je povinný skúmať po celý čas

zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny, či trvá účel zaistenia.
Podľa § 2 písm. h) zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o azyle“), na účely tohto zákona sa rozumie žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného
zboru (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie
doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon;

žiadateľom je aj cudzinec
1. počas lehoty na podanie správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie
azylu okrem rozhodnutia o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto správnej žalobe,
2. počas lehoty na podanie kasačnej sťažnosti proti rozhodnutiu správneho súdu, ktoré sa týkalo
správnej žaloby proti rozhodnutiu ministerstva vydanému v konaní o udelenie azylu okrem rozhodnutia
o zastavení konania o udelenie azylu a počas konania o tejto kasačnej sťažnosti.

V. Skutkové a právne závery správneho súdu
17. Podkladom zaistenia žalobcu bolo v čase podania správnej žaloby žalovanému dňa 12. marca
2026, resp. v čase jej predloženia správnemu súdu dňa 17. marca 2026, druhé rozhodnutie o predĺžení
zaistenia, ktorým žalovaný predĺžil zaistenie žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov na čas nevyhnutne potrebný, najdlhšie do 21. marca 2026. Keďže k uplynutiu lehoty zaistenia

došloskôr,akosprávnysúdstiholožaloberozhodnúť(naprejednaniearozhodnutievecimápodľa§228
SSP 7 pracovných dní od jej predloženia, pričom koniec tejto lehoty pripadol na 26. marca 2026, kedy
nariadil pojednávanie), dopytoval dňa 23. marca 2026 (prvý pracovný deň po uplynutí lehoty zaistenia)
žalovaného, či došlo ku prepusteniu žalobcu zo zaistenia, alebo mu bolo zaistenie opätovne predĺžené,
resp. či bol žalobca prezaistený z iného dôvodu. Žalovaný správnemu súdu oznámil, že dňa 20. marca

2026 bolo zaistenie žalobcu tretím rozhodnutím o predĺžení zaistenia opätovne predĺžené, najviac do 10.
apríla 2026, pričom toto rozhodnutie bolo správnemu súdu doručené spolu s vyznačením právoplatnosti.
18. Správny súd v nadväznosti na uvedené dopytoval Centrum právnej pomoci ako vtedajšieho zástupcu
žalobcu, či žalobca trvá na podanej žalobe keďže došlo ku vydaniu nového rozhodnutia na podklade
ktorého je zaistený (tretie rozhodnutie o predĺžení zaistenia), avšak správny súd zároveň ozrejmil,

že z dôvodu, že žalobca podal žalobu o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP (a nie
žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia o zaistení podľa § 221 ods. 1 SSP), predmet prieskumu
neodpadol a dôvody na pokračovanie v konaní a prejednanie žaloby naďalej trvajú (pozri napríklad
uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Szak/3/2024 z 9. augusta 2024).
Centrum právnej pomoci správnemu súdu oznámilo, že žalobca trvá na podanej žalobe, pričom

sprostredkovalo aj jeho žiadosť osobne sa zúčastniť na pojednávaní a teda žiadosť o predvedenie
a ustanovenie tlmočníka.
19. Správny súd zrušil pôvodný termín pojednávania na 26. marca 2026 a vytýčil nový termín
pojednávania na 31. marca 2026 z dôvodu potreby naštudovania nového, tretieho rozhodnutia
o predĺžení zaistenia ako aj súvisiacich podkladov, pričom predvolal naň okrem žalovaného iba Centrum

právnej pomoci ako vtedajšieho zástupcu žalobcu, ktorému zároveň oznámil, že nevyhovuje žiadosti
žalobcu o ustanovenie tlmočníka z/do ruského jazyka a o zabezpečenie jeho osobnej účasti na
pojednávaní jeho predvedením. Ku predvedeniu žalobcu by správny súd pristúpil iba v prípade, pokiaľ
by jeho osobná účasť na pojednávaní bola nevyhnutná z dôvodu potreby jeho výsluchu, pričom správny
súdnepovažovalzapotrebnéaniúčelnéhovypočuť,vzhľadomnaviazanosťsprávnehosúduskutkovým

stavom zisteným orgánom verejnej správy zachyteným v administratívnom spise, ako aj s ohľadom
na zabezpečenie hospodárnosti konania. Účasť žalobcu na súdnom pojednávaní, prednes návrhu a
ochrana, ako procesných práv, tak aj žalobou uplatnených práv a oprávnených záujmov, mala byť
dostatočne zabezpečená prostredníctvom prípadnej účasti Centra právnej pomoci ako jeho vtedajšieho
zástupcu. Žalobca navyše ani nežiadal byť vypočutý o konkrétnych skutočnostiach relevantných pre

rozhodnutie správneho súdu, žiadal iba toľko, aby mohol byť osobne na pojednávaní prítomný.
20. V zápätí Centrum právnej pomoci oznámilo správnemu súdu, že žalobca vzal žiadosť o poskytnutie
právnej pomoci v predmetnom konaní späť, v dôsledku čoho sa na pojednávaní ako jeho zástupca
nezúčastní. Správny súd požiadal Centrum právnej pomoci o čo najskoršie zaslanie rozhodnutia
o odňatí poskytovania právnej pomoci, ktoré bolo správnemu súdu doručené dňa 2. apríla 2026, hoci

neprávoplatné.
21. Z dôvodu vzniku potreby zabezpečiť osobnú účasť žalobcu na pojednávaní ako aj zabezpečiť účasť
tlmočníka z/do ruského jazyka, správny súd odročil pojednávanie na najskorší možný termín, kedybol niektorý z tlmočníkov zapísaných do zoznamu tlmočníkov a prekladateľov vedeného Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky dostupný, t. j. na 7. apríla 2026.
22. Ako už správny súd naznačil vyššie, na pojednávanie predvolal žalobcu, ktorého účasť bola

zabezpečená prostredníctvom príslušného útvaru ktorý prevádzkuje ÚPZpC (§ 47 ods. 4 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z., o Spravovacom a kancelárskom
poriadkupreokresnésúdy,krajskésúdy,Špeciálnysúdavojenskésúdy).Žalobcavrámcijehoprednesu
uviedol, že nepredstavuje hrozbu pre bezpečnosť Slovenskej republiky, svoje predchádzajúce správanie
ľutuje a už sa nezopakuje. Zároveň súdu krátkou cestou predložil dokumenty na preukázanie jeho

tvrdení, že v celej veci je obeťou konania jeho predchádzajúceho zamestnávateľa (jedná sa o čestné
vyhlásenie pána B. H. z 18. februára 2026, zápisnicu o výsluchu žalobcu z 11. septembra 2025
k okolnostiam nasvedčujúcim, že mal byť spáchaný prečin nevyplatenia mzdy a odstupného podľa § 214
ods. 1 Trestného zákona, oznámenie daňového úradu z 12. júna 2025, kompletné vyjadrenie žalobcu
k incidentu a žiadosť o azyl 23. február 2026, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava
III z 15. decembra 2025 č. 2 G. XXX/XX/XXXX-X o zrušení uznesenia o vznesení obvinenia voči

žalobcovi pre prečin porušovania domovej slobody a prečin nebezpečného vyhrážania, upovedomenie
prokurátora Okresnej prokuratúry Banská Bystrica zo 7. júla 2025 o odstúpení trestného oznámenia
žalobcu z 12. júna 2025 v znení jeho doplnení z 24. júna 2025 a 30. júna 2025 Okresnej prokuratúre
Revúca a dva ťažko čitateľné poradové lístky z Oddelenia cudzineckej polície Bratislava. Žalobca
zároveň skutkovo ozrejmil svoje subjektívne presvedčenie o dôvodoch jeho zaistenia majúce pôvod

práve u jeho predchádzajúceho zamestnávateľa, personálnej agentúry K. J..
23. Žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil už skôr v podanom vyjadrení ku správnej žalobe a súhlasil
s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
24. Správny súd v Bratislave ako súd vecne, miestne a kauzálne príslušný [§ 10, § 13 ods. 3, § 17 písm.
a) SSP] v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia podľa §

221 ods. 2 SSP, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 206 ods.
3 SSP) preskúmal zákonnosť trvania zaistenia žalobcu realizovaného na podklade tretieho rozhodnutia
o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, oboznámil sa s obsahom
súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, a podľa stavu veci v čase vyhlásenia rozhodnutia
správneho súdu podľa § 206 ods. 4 SSP dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná a je potrebné

ju zamietnuť. O žalobe rozhodol podľa § 228 SSP na pojednávaní uskutočnenom dňa 7. apríla 2026.
25.Správnysúdúvodompovažujezadôležitézdôrazniť,žežalobcasasprávnoužaloboupodanoupodľa
§ 221 ods. 2 SSP domáha prepustenia zo zaistenia, čo znamená, že predmetom súdneho prieskumu
nie je preskúmanie zákonnosti samotného tretieho rozhodnutia o predĺžení zaistenia podľa § 88a ods. 1
písm. c) zákona o pobyte cudzincov (keďže ani po vydaní tohto rozhodnutia žalobca netvrdil, že by mienil

podať žalobcu podľa § 221 ods. 1 SSP a v tomto smere nedoplnil ani žalobné body), ktoré je podkladom
jeho zaistenia, ale posúdenie, či v predmetnom prípade nastali alebo nenastali také okolnosti, pre ktoré
by zaistenie žalobcu prestalo napĺňať stanovený účel, v dôsledku čoho by muselo byť nariadené jeho
prepustenie zo zaistenia [v zmysle § 90 ods. 1 písm. d) zákona o pobyte cudzincov je potrebné skúmať
trvanie jeho účelu počas celej doby zaistenia].

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 4. augusta 2023 sp. zn. 2Sak/9/2023, ktorý
bol zverejnený aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
č. 1/2024 pod č. 69/2023 konštatoval, že v konaní o žalobe o prepustenie zo zaistenia (podanej podľa
§ 221 ods. 2 SSP) správne súdy nepreskúmavajú zákonnosť rozhodnutia o zaistení, resp. o predĺžení
zaistenia, ale najmä skúmajú, či dôvody zaistenia v čase rozhodovania správneho súdu o žalobe

o prepustenie zo zaistenia trvajú. Zároveň však správny súd vychádzal z rozhodovacej praxe kasačného
súdu, podľa ktorej „Skutočnosť, že žalobcom namietané dôvody nezákonnosti ďalšieho trvania jeho
zaistenia majú pôvod už v rozhodnutí o zaistení, nemôže byť ani s poukazom na formálnu právoplatnosť
rozhodnutia správna žaloba zamietnutá bez posúdenia namietaných dôvodov nezákonnosti trvania
zaistenia. V opačnom prípade by bola správna žaloba o prepustenie zo zaistenia podľa § 221 ods. 2 SSP

iba iluzórnym prostriedkom právnej ochrany proti ďalšiemu trvaniu nezákonného pozbavenia osobnej
slobody....Prerozhodnutiesprávnehosúduosprávnejžalobepodľa§221ods.2SSPniejepodstatným,
či sa toto zaistenie stalo neúčelným po uplynutí určitého času od vydania rozhodnutia o zaistení alebo
malo byť neúčelné už od jeho počiatku, t. j. od momentu vydania rozhodnutia o zaistení, ale skutočnosť,
či jeho účelnosť a efektívnosť je možné konštatovať v čase rozhodovania krajského súdu (rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. decembra 2020, sp. zn. 10Sazk/13/2020).
27. Žalobca v podanej žalobe namietal jedinú skutočnosť, prečo jeho zaistenie nie je ďalej účelné
a efektívne, a to, že má mať zabezpečené ubytovanie, čo napokon preukázal aj čestným vyhlásením
pána B. H. z 18. februára 2026, ktorý zároveň prisľúbil, že žalobcovi pomôže nájsť zamestnanie, pričomžalovaný na uvedené vôbec nereflektoval. Táto nezákonnosť v podobe nevyhodnotenia podmienok
možností uloženia menej závažných prostriedkov resp. alternatív zaistenia sa nesie celým jeho ďalším
zaistením, minimálne od 19. februára 2026, kedy žalobca toto čestné prehlásenie predložil žalovanému.

Zaistenie je pritom prostriedkom ultima ratio.
28. Správny súd zdôrazňuje, že primárnym dôvodom prvého zaistenia žalobcu bolo jeho administratívne
vyhostenie podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov z dôvodu, že na území Slovenskej
republiky ohrozuje verejný poriadok. Rozhodnutie o administratívnom vyhostení z 5. októbra 2025
nadobudlo právoplatnosť dňa 20. októbra 2025, pričom žalovaný zároveň vylúčil odkladný účinok

prípadného odvolania a neurčil žalobcovi lehotu na vycestovanie. V nadväznosti na vydanie rozhodnutia
o administratívnom vyhostení bez určenia lehoty na vycestovanie bol žalobca dňa 5. októbra 2025
zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov a to na čas nevyhnutne potrebný, najviac
do 5. decembra 2025. Keďže žalobca dňa 28. októbra 2025 požiadal o medzinárodnú ochranu, žalovaný
rozhodol dňa 30. októbra 2025 o zaistení žalobcu podľa § 88a ods. 1 písm. c) ako žiadateľa o azyl
ktorý bol pôvodne zaistený podľa § 88 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, u ktorého je však dôvodné

podozrenie,žepodalžiadosťoudeleniuazyluvýlučnescieľomoddialiťalebozmariťjehoadministratívne
vyhostenie. Lehota zaistenia bola určená najviac do 30. decembra 2025 a zaistenie bolo opakovane
predlžované, naposledy tretím rozhodnutím o predĺžení zaistenia z 20. marca 2026, a to do 10. apríla
2026.
29. Správny súd konštatuje, že či už by žalobca bol preukázal zabezpečenie ubytovania a finančné

zabezpečenie jeho pobytu (§ 89 ods. 3 zákona o pobyte cudzincov), s ohľadom na konkrétnosti
danej veci by takéto zistenia boli irelevantné, pretože podľa § 89 ods. 2 druhej vety zákona o pobyte
cudzincov je úplne vylúčené uloženie alternatív zaistenia, ak jeho zaistenie súvisí s konaním vo veci
administratívneho vyhostenia z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. a) alebo písm. b) tohto zákona, čo je aj
prípad žalobcu. Konaním sa v tomto prípade rozumie celé konanie vo veci administratívneho vyhostenia

od jeho začatia až po jeho vykonanie v podobe vycestovania cudzinca. Inými slovami, aj keby žalovaný
vyhodnotil predložené čestné vyhlásenie ako spĺňajúce potrebné náležitosti (čo však v treťom rozhodnutí
o predĺžení zaistenia vylúčil), a že žalobca skutočne disponuje potrebnými peňažnými prostriedkami
(resp. tieto by si vedel zaobstarať prácou), nemohlo a nemalo by to za následok prepustenie žalobcu zo
zaistenia a uloženie mu povinnosti hlásenia pobytu alebo zloženia peňažnej záruky.

30. Hoci sa žalobca momentálne nachádza v zaistení z dôvodu podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona
o pobyte cudzincov (druhé rozhodnutie o zaistení), predpokladom zaistenia z uvedeného dôvodu bolo
predchádzajúce zaistenie žalobcu podľa § 88 ods. 1 písm. b) tohto zákona [na ktorý pritom ustanovenie
§ 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov priamo odkazuje] (prvé rozhodnutie o zaistení), pričom
uvedené zaistenie bezprostredne nadväzovalo na konanie o jeho administratívnom vyhostení z dôvodu

podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Primárny dôvod zaistenia žalobcu na účel výkonu
jeho administratívneho vyhostenia, ku ktorému žalovaný pristúpil z dôvodu, že žalobca ohrozuje verejný
poriadok, je teda stále zrejmý a hmatateľný, pričom sa prenáša (reťazí) aj do nadväzujúcich konaní
o tzv. prezaistení z dôvodu existencie podozrenia, že žiadosť o udelenie azylu podal výlučne s cieľom
oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a ďalších predĺžení zaistenia. Zákonodarca tieto

väzby medzi administratívnym vyhostením cudzinca z dôvodu podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona
o pobyte cudzincov a priamo nadväzujúcimi zaisteniami výslovne upravil v zákone o pobyte cudzincov
tak, aby zamedzil nezvratným dôsledkom prípadných obštrukcií zo strany vyhostených cudzincov
v podobe nedobromyseľne podávaných žiadostí o azyl, ktoré by mohli dočasne zamedziť vyhosteniu
cudzinca a prípadne mu umožniť ďalej páchať činnosť pre ktorú bol z územia Slovenskej republiky

vyhostený (ohrozovanie bezpečnosti štátu, verejného poriadku alebo verejného zdravia) v prípade jeho
prepustenia zo zaistenia.
31. Hoci nebolo možné priznať námietke prezentovanej žalobcom relevanciu a posúdiť ju ako dôvodnú,
správny súd si je vedomý, že správnu žalobu vo veciach zaistenia má posudzovať neformálne a nie
je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, čo znamená, že môže prihliadnuť aj na iné skutkové a právne

dôvody, ako na tie, ktoré boli uvedené v správnej žalobe. Neformálny prístup sa prejavuje napríklad
v tom, že pri preskúmavaní vecnej stránky správnej žaloby možno logicky vychádzať z toho, že žalobca
s trvaním jeho zaistenia nesúhlasí, a to aj vtedy, ak by takýto záver nebol explicitne vyjadrený
v žalobe, resp. by táto neobsahovala náležité odôvodnenie. Správny súd síce nie je povinný tieto
dôvody vyhľadávať namiesto žalobcu, ale musí prihliadnuť na také, ktoré už vyplývajú z judikatúry.

Ani na základe vlastnej činnosti však správny súd žiaden dôvod pre konštatovanie nezákonnosti resp.
neexistencie trvania účelu zaistenia ku dňu rozhodovania nedetegoval.
32. Vychádzajúc z ustanovenia § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov sú kumulatívne
podmienky zaistenia cudzinca ustanovené nasledovne: (i) musí ísť o žiadateľa o azyl, (ii) ide o štátnehopríslušníka tretej krajiny zaisteného podľa § 88 ods. 1 písm. a) alebo písm. b) zákona o pobyte cudzincov,
(iii) existuje dôvodné podozrenie, že žiadateľ podal žiadosť o udeleniu azylu výlučne s cieľom oddialiť
alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie a (iv) na dosiahnutie účelu zaistenia nie je možné využiť iné

menej závažné (reštriktívne) prostriedky (princíp proporcionality). Tieto podmienky musia byť súčasne
splnené počas celého zaistenia.
33. Splnenie ii) a iv) podmienky je nesporné, keďže žalobca bol prvým rozhodnutím o zaistení zaistený
práve z dôvodu podľa § 88 ods. 1 písm. b) zákona o pobyte cudzincov, pričom uloženie alternatív
zaistenia v žalobcovom prípade neprichádza do úvahy (ako konštatoval správny súd v odôvodnení

vyššie).
34. Správny súd považuje za splnenú aj ďalšiu podmienku i), a to, že sa žalobca aj naďalej považuje za
žiadateľaoazyl.Podľaustanovenia§2písm.h)zákonaoazylesažalobcapovažujezažiadateľaoazyle
aj počas konania na správnom súde o žalobe proti rozhodnutiu migračného úradu, ktorým mu azyl
udelený nebol a nebola mu poskytnutá ani doplnkovú ochrana. Z vyjadrení žalovaného ako aj vlastných
poznatkov správneho súdu je mu známe, že migračný úrad dňa 17. februára 2026 vydal rozhodnutie

o neudelení azylu žalobcovi a neposkytnutí mu doplnkovej ochrany, voči ktorému žalobca dňa 2. apríla
2026 podal správnu žalobu, ktorá je vedená na tunajšom súde pod sp. zn. 18SaZ/3/2026 a konanie o nej
doposiaľ nie je právoplatne skončené.
35. Vo vzťahu ku splneniu poslednej iii) podmienky správny súd konštatuje, že samotná skutočnosť,
že cudzinec požiada o medzinárodnú ochranu až neskôr, hoci aj v priebehu jeho zaistenia, nie je

dostatočnou indíciou, že takáto žiadosť bola podaná účelovo a nemôže mu byť v konečnom dôsledku
pričítaná na ťarchu. Cudzinec môže podať žiadosť kedykoľvek počas jeho pobytu na území Slovenskej
republiky a realizuje tým svoje právo, ktoré nie je nijako lehotované alebo limitované a ktoré mu
zákon o azyle priznáva bez ďalšieho. Túto skutočnosť je potrebné zohľadňovať v kontexte ďalších
skutočností, ktoré v priebehu zaistenia cudzinca vyšli najavo, ako napríklad aj časový horizont blížiaceho

sa zrealizovania administratívneho vyhostenia, no podkladom by mali byť predovšetkým vlastné tvrdenia
cudzinca, ktoré sám prezentoval napríklad v rámci výsluchov predchádzajúcich jeho zaisteniam resp.
predĺženiamzaistenia.Pokiaľsavšakcudzinecodmietnevyjadriťkunovejskutočnosti,tedajehovlastnej
žiadosti o udelenie azylu, nemôže byť preňho prekvapivé, ak žalovaný vyhodnotí jeho konanie, t. j.
podanie takejto žiadosti po jeho administratívnom vyhostení a v priebehu jeho zaistenia ako účelové.

36. Z odôvodnenia tretieho rozhodnutia o predĺžení zaistenia vyplýva, že žalovaný dospel k záveru
o účelovosti žalobcovej žiadosti o udelenie azylu predovšetkým na základe jeho vlastných vyjadrení
zachytených v zápisniciach ako aj na základe skutočnosti, že jeho žiadosť nasledovala po tom, ako
bol administratívne vyhostený, zaistený a umiestnený do ÚPZpC Medveďov. Z administratívneho spisu
správnysúdzistil,žežalobcasakonštantnevyjadroval,žeoazylnaúzemíSlovenskejrepublikypožiadať

nechce, pričom neprezentoval ani dôvody, ktoré by boli azylovo relevantné. Po tom, ako žalobca dňa
28. októbra 2025 požiadal o azyl, mu bolo pred vydaním druhého rozhodnutia o zaistení umožnené
vyjadriťsa,pričomtútomožnosťnevyužil.Rovnakonevyužilaniďalšiemožnostiozrejmiťsvojepohnútky,
ktoré ho viedli ku podaniu žiadosti o medzinárodnú ochranu, dňa 21. februára 2026 a 20. marca
2026. Žalovaný preto dôvodne vychádzal z tvrdení, ktoré žalobca vypovedal bezprostredne po jeho

prvotnom zaistení dňa 5. októbra 2025, podľa ktorých na územie Slovenskej republiky prišiel pre vidinu
lepšieho života a zamestnania sa a že mu v jeho domovskej krajine nehrozí prenasledovanie z rasových,
národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodu zastávania určitých politických názorov alebo
zastávania príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a rovnako mu nehrozí mučenie, kruté, neľudské alebo
ponižujúce zaobchádzanie alebo trest smrti.

37. Uvedené, hoci stručné, konštatovania žalovaného, spoľahlivo odôvodňujú záver, že už v čase
vydania druhého rozhodnutia o zaistení podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov bol
jeho účel osvedčený a v priebehu trvania zaistenia nebol nijako spochybnený alebo vyvrátený zo strany
žalobcu. Neuniklo totiž pozornosti správneho súdu, že žalobca, či už v správnej žalobe alebo priamo
na pojednávaní, bližšie neozrejmil svoje pohnútky požiadať o azyl na území Slovenskej republiky a ani

len náznakom sa nezmienil, že má obavy z prenasledovania, mučenia, krutého, neľudského alebo
ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu smrti v domovskej krajine. Aj tieto nedostatky tvrdení žalobcu
správnemusúduindikujú,žejehožiadosťoudelenieazylubolanaozajčistoúčelová.Správnysúdjetoho
názoru, že vnútorné postoje týkajúce sa jeho žiadosti o udelenie azylu pretrvávajú a o azyl síce mohol
skutočne požiadať z dôvodu, že na území Slovenskej republiky chce zotrvať, avšak nie pre niektorý z

azylovo relevantných dôvodov, ale preto, že si uvedomuje, že územie Slovenskej republiky bude musieť
opustiť v dôsledku vydania rozhodnutia o jeho administratívnom vyhostení.
38. Na tomto mieste správny súd poukazuje na skorší a nedávny rozsudok č. k. 19SaZ/2/2026 z 3.
februára 2026, najmä body 37 a 38 odôvodnenia, v rámci ktorého správny súd dospel ku rovnakýmzáverom, že žalobca sa nijako nepričinil na tom, aby dementoval tvrdenia žalovaného, že žiadosť
o medzinárodnú ochranu podal výlučne s cieľom oddialiť alebo zmariť jeho administratívne vyhostenie.
39. Nad rámec nesplnenia vymedzených podmienok by nezákonnosť ďalšieho trvania zaistenia mohla

vzniknúť aj v prípade, ak by bol žalobca zaistený dlhšie, ako pripúšťajú príslušné ustanovenia zákona
o pobyte cudzincov. Čo sa týka maximálnej prípustnej doby zaistenia cudzinca na účel podľa § 88a
ods. 1 písm. c) zákona o pobyte cudzincov, ustanovenie § 88a ods. 2 zákona o pobyte cudzincov túto
lehotu odvíja od premisy, že dôvody pre zaistenie cudzinca podľa § 88a ods. 1 písm. c) zákona o pobyte
cudzincov trvajú (sú splnené všetky podmienky) a zároveň toto zaistenie neprekročilo 6 mesiacov.

40. Keďže žalobca bol na uvedený účel prvýkrát zaistený dňa 30. októbra 2025, maximálna lehota
zaistenia uplynie v jeho prípade až 30. apríla 2026. Žalovaný pritom tretím rozhodnutím o predĺžení
zaistenia určil trvanie zaistenia žalobcu najviac do 10. apríla 2026, a zákonná lehota zaistenia teda
nebola doposiaľ, t. j. ani ku dňu rozhodovania správneho súdu, presiahnutá.
41. Správny súd obiter dictum vo vzťahu k argumentácii, ktorú žalobca prezentoval na pojednávaní
(skutkové okolnosti týkajúce sa jeho nezhôd s predchádzajúcim zamestnávateľom, ktoré mali vyústiť do

správania ohrozujúceho verejný záujem) a k predloženým dôkazom uvádza, že tieto by eventuálne mohli
byť relevantné v konaní o žalobe vo veci jeho administratívneho vyhostenia, keďže v uvedenom konaní
by bolo predmetom posúdenia, či žalobca skutočne ohrozuje alebo neohrozuje verejný poriadok v takej
miere, že naplnil predpoklad podľa § 82 ods. 2 písm. b) zákona o pobyte cudzincov. Rozhodnutie o jeho
administratívnom vyhostení je však právoplatné a jeho zákonnosť nie je (a nemôže byť) predmetom

prieskumu správneho súdu. Jedným dychom však treba dodať, že zákonodarca v § 82 ods. 2 písm.
b) zákona o pobyte cudzincov upravil možnosť administratívne vyhostiť cudzinca bez ohľadu na
skutočnosť, či došlo k jeho právoplatnému odsúdeniu za trestný čin. Inými slovami, aj keď žalobca
argumentuje, že už ďalej nie je obvinený z prečinu porušovania domovej slobody a nebezpečného
vyhrážania (čo preukázal uznesením prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava III č. X G. XXX/XX/

XXXX-X z 15. decembra 2025) žalovaný môže cudzinca vyhostiť aj v prípade, kedy sa nedopustil
žiadneho konania ktoré by malo trestnoprávny postih, avšak svojim správaním (hoci aj jednorazovo,
avšak s veľkou intenzitou, prípadne aj opakovane s menšou intenzitou) ohrozujme verejný poriadok.
Pod ohrozením verejného poriadku sa rozumie porušenie alebo ohrozenie záujmu chráneného zákonom
týkajúceho sa základných ľudských práv a slobôd, ochrany maloletých a iných zraniteľných osôb

alebo opakované porušovanie záujmu chráneného zákonom týkajúceho sa riadneho výkonu verejnej
správy, životného prostredia, verejného poriadku alebo občianskeho spolunažívania. Žalobca pritom
nepopiera, že by sa správania, popísaného žalovaným, opakovane dopustil. Neskorá je preto aj jeho
prejavená ľútosť nad svojím správaním a sľub, že sa podobného správania už nedopustí. Navyše,
žalobca ako žiadateľ o azyl v čase rozhodovania správneho súdu nie je zaistený z dôvodu, že by

predstavoval hrozbu pre verejný poriadok alebo bezpečnosť štátu [§ 88a ods. 1 písm. d) zákona o pobyte
cudzincov]. Napokon, ako už správny súd naznačil vyššie, nemôže v predmetnom konaní o preskúmanie
zákonnosti trvania zaistenia vyhodnocovať, či žalovaný správne a zákonne administratívne vyhostil
žalobcu z územia Slovenskej republiky a uložil mu zákaz vstupu na dobu 5 rokov a to aj na územie
všetkých členských štátov Európskej únie.

42. S ohľadom na uvedené je správny súd toho názoru, že žalovaný naplnenie účelu zaistenia
riadne osvedčil logickými úvahami vychádzajúcimi z vlastných vyjadrení žalobcu, účelnosť zaistenia
kontinuálne existuje a zároveň správny súd nezistil, že tá by ku dňu jeho rozhodovania odpadla.
Dôvod na prepustenie žalobcu zo zaistenia pretože jeho účel pominul resp. potreba jeho prezaistenia
na iný účel ku dňu rozhodovania správneho súdu nie je daná. Žalobca v správnej žalobe neprispel

žiadnymi námietkami, ktoré by založili aspoň pochybnosť súdu, že jeho žiadosť o udelenie azylu nebola
podaná účelovo v snahe vyhnúť sa výkonu rozhodnutia o administratívnom vyhostení. Na základe vyššie
uvedeného správny súd podľa § 229 SSP správnu žalobu pre jej nedôvodnosť zamietol.
43. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalobcovi podľa
§ 167 ods. 1 SSP (a contrario) ich náhradu nepriznal z dôvodu neúspechu v konaní a žalovanému podľa

§ 168 SSP nárok na náhradu trov konania zo zákona nevyplýva a o náhradu trov konania ani nežiadal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote siedmich dní od jeho doručenia
oprávnenému subjektu, a to na Správnom súde v Bratislave (§ 443 ods. 2 SSP).
Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).Rozsudok správneho súdu o správnej žalobe vo veciach zaistenia nadobúda právoplatnosť uplynutím
lehoty siedmich dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti v tej istej lehote proti
tomuto rozsudku (§ 145 ods. 3 SSP).

Kasačná sťažnosť má odkladný účinok, ak bola podaná proti rozhodnutiu správneho súdu vo veci samej
vydanému v konaní o správnej žalobe vo veciach zaistenia a administratívneho vyhostenia [§ 446
ods. 2 písm. d) SSP].
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie
kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
V konaní o kasačnej sťažnosti vo veciach zaistenia nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ
v zmysle § 449 ods. 2 písm. b) SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa
alebo opomenutého sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.