Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Anna Hýseková
Legislation area – Občianske právo – Neplatnosť skončenia pracovného pomeru
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Cpr/5/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6725204042
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Hýseková
ECLI: ECLI:SK:OSBB:2026:6725204042.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, pracovisko Brezno, sudkyňou JUDr. Annou Hýsekovou, v zast. JUDr. Mgr.
Martinou Rusnákovou, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XXX, zast.
JUDr. Marianom Holým, advokátom, so sídlom Brezno, B. Němcovej 1A proti žalovanému: Polianka,
s.r.o, IČO: 46 850 716, so sídlom Horná Lehota 481, o určenie neplatnosti skončenia pracovného
pomeru, takto
r o z h o d o l :
I. Okamžité skončenie pracovného pomeru žalovaného zo dňa 24.08.2025 je n e p l a t n é ,
a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným sa skončil dňa 30.09.2025 na základe výpovede
z pracovného pomeru danej žalobkyňou.
II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 3.478,79 Eur brutto spolu s úrokom z omeškania
vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.600 Eur od 01.10.2025 do zaplatenia a zo sumy 1.878,79 Eur od
01.11.2025 do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
III. Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24.10.2025 domáhala určenia neplatnosti okamžitého
skončeniapracovnéhopomeruanáhradytrovkonania.Svojužalobuodôvodnilatým,žepracovnýpomer
medzi žalobkyňou a žalovaným vznikol na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Žalobkyňa
v pracovnom pomere vykonávala funkciu Manager hotela s miestom výkonu práce prevádzka Hotela
Polianka Krpáčovo. Počas trvania pracovného pomeru si žalobkyňa svoje pracovné povinnosti plnila
riadne a včas, nebola zo strany žalovaného nikdy upozornená na porušenie pracovnej disciplíny. Keďže
medzi žalobkyňou a štatutárnym zástupcom žalovaného začalo v lete 2025 dochádzať k nezhodám,
doručila žalobkyňa dňa 22.07.2025 priamo na pracovisku riaditeľke hotela Polianka písomnú výpoveď
z pracovného pomeru. Pracovný pomer žalobkyne sa tak mal skončiť 30.09.2025 po uplynutí
dvojmesačnej výpovednej lehoty. Dňa 22.08.2025 žalobkyňa požiadala žalovaného o umožnenie
vyčerpania zostatku dovolenky v rozsahu 20 dní v priebehu mesiaca september. Žiadosť o čerpanie
dovolenkyzaslalažalobkyňaelektronickynamailovúadresuštatutárnehozástupcužalovaného.Konateľ
reagoval tak, že vyzval žalobkyňu na okamžité vypratanie poskytnutého bytu a zakázal jej vstup na
pracovisko. Žalobkyňa si so svojou maloletou dcérou okamžite hľadala náhradné bývanie a byt dňa
23.08.2025 vypratala. Celá situácia viedla k tomu, že dňa 25.08.2025 žalobkyňa navštívila lekára, ktorý
jej aplikoval injekciu na upokojenie a vypísal ju na práceneschopnosť. Choroba trvala do 30.09.2025.
Z listu Sociálnej poisťovne o priznaní sociálnych dávok sa žalobkyňa dozvedela, že má byť v ochrannej
lehote, preto kontaktovala žalovaného so žiadosťou o vyplatenie mzdy za mesiac august 2025, a to za
odpracované dni do 22.08.2025. Mailom jej žalovaný oznámil, že od 24.08.2025 nie je pri žalovanom
zamestnaná a výstupné doklady si má prísť vyzdvihnúť na pracovisko, keďže nevedel kam jej má poslaťukončenie pracovného pomeru. Žalobkyňa nemala vedomosť, že by jej mal byť ukončený pracovný
pomer už ku dňu 24.08.2025, pretože jej k tomu neboli doručené žiadne doklady. Zamestnávateľovi
oznámila adresu svojho trvalého pobytu v C. D. ihneď po tom, čo zmenila trvalé bydlisko, s novým
trvalým bydliskom bola vedená aj v Sociálnej poisťovni, kam zmenu nahlásil samotný žalovaný. Keďže
žalobkyňa nepozná obsah listiny, ktorou mal s ňou žalovaný ukončiť pracovný pomer, predpokladá že
sa jedná o okamžité skončenie pracovného pomeru. V prípade výpovede by sa pracovný pomer mohol
skončiť až po uplynutí výpovednej lehoty ku dňu 31.10.2025. Takéto skončenie pracovného pomeru by
však bolo neúčinné, pretože pracovný pomer by skončil skôr na základe výpovede danej žalobkyňou
(ku dňu 30.09.2025). Do dňa údajného skončenia pracovného pomeru, t.j. ku dňu 24.08.2025, neboli zo
strany žalovaného k výkonu práce žalobkyne žiadne výhrady, nikdy nebola upozornená na neuspokojivé
pracovné výsledky a už vôbec nie na porušenie pracovnej disciplíny. Ako je zrejmé aj zo správy
žalovaného, žalobkyni sa žalovaný ani nepokúsil doručiť písomné oznámenie o okamžitom skončení
pracovného pomeru, iba uviedol, že po listinu si má prísť sama na pracovisko. Žalobkyňa poukázala na
§ 70 Zákonníka práce a uviedla, že okrem toho, že nepozná dôvod, pre ktorý mal byť pracovný pomer
skončený, samotné nedoručenie písomného oznámenia o okamžitom skončení pracovného pomeru
zakladá jeho neplatnosť. Keďže je okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom
neplatné, skončil sa pracovný pomer žalobkyne pri žalovanom dňa 30.09.2025 na základe výpovede
danej žalobkyňou. Žalobkyňa žiadala, aby súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaného zo dňa 24.08.2025 je neplatné, a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným sa skončil
dňa 30.09.2025 na základe výpovede z pracovného pomeru danej žalobkyňou, taktiež aby súd zaviazal
žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100 %.
2. K žalobe žalobkyňa priložila dodatok č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, pracovnú zmluvu
zo dňa XX.XX.XXXX, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.07.2025 a dodatok k výpovedi zo dňa
22.07.2025, mailovú korešpondenciu so žalovaným zo dňa 30.09.2025 a 05.10.2025.
3. Žaloba s prílohami bola žalovanému doručená do vlastných rúk. Žalovaný sa napriek výzve súdu
k žalobe nevyjadril.
4. Dňa 05.12.2025 žalobkyňa doručila súdu rozšírenie žaloby, v ktorom uviedla, že v žalobe neuplatnila
mzdové nároky voči žalovanému z dôvodu krátkosti času na podanie žaloby a taktiež z dôvodu že
nemalakdispozíciivšetkyrelevantnédokladyprepresnývýpočetmzdovýchnárokov.Odpodaniažaloby
sa stretla s riaditeľkou, ktorá pôsobila na prevádzke hotela Polianka, táto jej odovzdala výplatný lístok za
mesiac august 2025. Z tohto vyplýva, že žalovaný vyúčtoval žalobkyni hrubú základnú mzdu vo výške
1.511,91 Eur a náhradu za dovolenku za 15,5 dňa vo výške 1.493,40 Eur (v hrubom teda mzdové nároky
podľa vyúčtovania predstavovali 3.005,31 Eur a v čistom jej mala byť vyplatená suma 2.199,22 Eur).
Napriek tomuto dokladu žalobkyni žiadna mzda vyplatená nebola. Žalobkyňa s vyúčtovaním nesúhlasí,
pretože toto vychádza z nesprávnych údajov. V pracovnej zmluve bola dohodnutá mesačná mzda
vo výške 2.000 Eur v hrubom, výpočet pomernej časti mzdy za mesiac august je potrebné vykonať
z pracovného fondu na tento mesiac. Mesiac august 2025 mal spolu 20 pracovných dní, t.j. 160
pracovných hodín. Podľa výkazov žalobkyňa v mesiaci august odpracovala 127 hodín a čerpala 1 deň
náhradného voľna, spolu jej tak malo byť vyplatených 128 hodín (v mesiaci júl 2025 jej nebola poskytnutá
mzda a ani mzdové zvýhodnenie za prácu nadčas, ale náhradné voľno v mesiaci august 2025). Pri
dohodnutej mesačnej mzde vo výške 2.000 Eur jej tak bola poskytnutá mzda pri 160 hodinách vo výške
12,50 Eur za hodinu práce a pracovného voľna (2000:160). Pri mzde za 128 hodín mala mať vyplatených
1.600Eur,žalovanývykázallen1.511,91Eur.Žalobkyňanesúhlasilaanisnáhradouzadovolenku.Podľa
výplatného lístka mala na začiatku mesiaca august nárok na nevyčerpanú starú dovolenku v dĺžke 8,5
dňa a z novej dovolenky 15 dní. Pri výpočte preplatenia dovolenky zamestnávateľ uvádza preplatenie
15,5 dňa, namiesto 23,5 dňa (čo by bol súčet starej a novej dovolenky na začiatku mesiaca). Tieto
údaje žalobkyňa nepovažuje za správne. Podľa výplatného lístka za mesiac júl 2025 mala žalobkyňa na
začiatku mesiaca nárok na novú dovolenku v dĺžke 19 dní a nevyčerpanú starú dovolenku v dĺžke 8,5
dňa. Žalobkyňa v mesiaci júl zo starej dovolenky vyčerpala 8 dní a ostalo jej 0,5 dňa, z novej dovolenky
nečerpala nič, takže zostatok novej dovolenky mal byť 19 dní. Žalovaný mal žalobkyni dokopy poskytnúť
náhradu mzdy spolu za 19,5 dňa, teda za 156 hodín pri pracovnom čase 8 hodín denne. Podľa výplatnej
pásky za mesiac júl 2025 a august 2025 žalobkyni mala byť vyrátaná náhrada mzdy z priemeru 12,0435
Eur za hodinu (teda pri zostatku dovolenky 19,5 dňa suma 1.878,79 Eur). Žalovaný žalobkyni žiadnu
náhradu mzdy nezaplatil. Spolu si tak žalobkyňa uplatnila mzdové nároky vo výške 3.478,79 Eur brutto.
Mzda podľa Zákonníka práce je splatná najneskôr k poslednému dňu nasledujúceho mesiaca. Všetkymzdové nároky účtované za mesiac august 2025 ako mzda v hrubom vo výške 1.600 Eur mali byť
žalobkyni vyplatené najneskôr dňa 30.09.2025. Náhrada za nečerpanú dovolenku mala byť vyplatená
v súvislosti so skončením pracovného pomeru ku dňu 30.09.2025 vo výplatnom termíne za mesiac
september 2025. Táto náhrada vo výške 1.878,79 Eur brutto bola splatná najneskôr dňa 31.10.2025.
Keďže žalovaný žalobkyni uvedené nároky nevyplatil v termínoch určených zákonom, dostal sa do
omeškania a žalobkyňa požadovala aj zaplatenie úroku z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy
1.600 Eur od 01.10.2025 a zo sumy 1.878,79 Eur od 01.11.2025.
5. K rozšíreniu žaloby žalobkyňa pripojila ako dôkazy – výplatný lístok za mesiac 07/2025, výplatný lístok
za mesiac 08/2025.
6. Žalovanému bolo rozšírenie žaloby doručené do vlastných rúk dňa 04.01.2026, k rozšíreniu žaloby
sa nevyjadril.
7. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň: 27.02.2026, ktoré vykonal v neprítomnosti žalobkyne, ktorá
nebola na pojednávanie osobitne predvolávaná, keďže má zástupcu pre celé konanie a jej výsluch nebol
navrhnutý ako dôkaz a v neprítomnosti žalovaného, ktorému bolo predvolania na pojednávanie riadne
doručené. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu
o jeho odročenie.
Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby rozšírením uplatneného práva návrhom žalobkyne,
doručeným súdu dňa 15.12.2025, o nasledovný nárok žalobkyne:
Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobkyni 3.478,79 Eur brutto
spolusúrokomzomeškaniavovýške7,15%ročnezosumy1.600Eurod01.10.2025azosumy1.878,79
Eur od 01.11.2025.
Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe. Zároveň uviedol, že žalovaný
Sociálnej poisťovni dňa 05.09.2025 oznámil, že žalobkyňu odhlasuje z poistenia spätne ku dňu
24.08.2025. Uvedené sa žalobkyňa dozvedela priamo zo Sociálnej poisťovne, nie od zamestnávateľa.
Právny zástupca uviedol, že predpokladá, že to bola reakcia na skutočnosť, že žalovaný musel žalobkyni
z vlastných zdrojov vyplatiť prvých 10 dní PN. Napriek tomu, že zamestnávateľ žalobkyňu odhlásil
z poistenia s odôvodnením, že jej pracovný pomer sa skončil, žalobkyni samotnej doposiaľ nedoručil
žiadny písomný doklad, ktorý by preukazoval existenciu jednostranného právneho úkonu skončenia
pracovného pomeru. S ohľadom na deň ukončenia pracovného pomeru právny zástupca predpokladal,
že sa malo jednať o okamžité skončenie pracovného pomeru, pretože v prípade výpovede sa pracovný
pomer skončí až k poslednému dňu v mesiaci. Neexistencia písomného dokladu o skončení pracovného
pomeru a najmä jeho nedoručenie zamestnancovi spôsobuje neplatnosť skončenia pracovného pomeru
podľa § 70 ZP. Žalovaný tieto tvrdenia žiadnym spôsobom nepoprel, teda sú preukázané a nesporné. Vo
vzťahu k navrhovanému výroku 1/ právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd žalobe vyhovel. Druhým
podaním vo veci žalobkyňa rozšírila žalobu o mzdové nároky. Pri náhodnom stretnutí bývalá nadriadená
žalobkyni odovzdala výplatný lístok za mesiac august 2025, z ktorého až mohla žalobkyňa vychádzať pri
výpočte mzdových nárokov. Presný výpočet týchto mzdových nárokov bol uvedený v rozšírení žaloby.
S ohľadom na to, že sa jedná o peňažný nárok, ku ktorému sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadril,
na pojednávanie sa nedostavil a ani sa neospravedlnil, vo vzťahu k výroku II. o zaplatení mzdových
nárokov právny zástupca žalobkyne navrhol, aby súd rozhodol rozsudkom pre zmeškanie.
8. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise: dodatok č.
1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX (č.l. 6 spisu), pracovná zmluva zo dňa XX.XX.XXXX (č.l.
6pv – 7 spisu), výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 22.07.2025 (č.l. 8 spisu), dodatok k výpovedi
zo dňa 22.07.2025 (č.l. 9 spisu), mail žalovaného zo dňa 30.09.2025 (č.l. 10 spisu), mail žalobkyne zo
dňa 05.10.2025 (č.l. 11 spisu), výplatný lístok za júl 2025 (č.l. 42 spisu), výplatný lístok za august 2025
(č.l. 43 spisu).
9. V písomnom vyhotovení uznesenia č. k. 5Cpr/5/2025-59 zo dňa 27.02.2026, ktorým súd rozhodol
o pripustení zmeny žaloby rozšírením uplatneného práva návrhom žalobkyne doručeným súdu dňa
15.12.2025, súd uviedol, že vychádzajúc z obsahu spisu je toho názoru, že v danej veci nie je žiadny
dôvod, pre ktorý by nebolo možné vyhovieť predmetnému procesnému návrhu žalobkyne a preto súd
rešpektujúc dispozitívny úkon žalobkyne rozhodol tak, že zmenu žalobného návrhu pripustil.10. Podľa § 67 Zákonníka práce, zamestnanec môže dať zamestnávateľovi výpoveď z akéhokoľvek
dôvodu alebo aj bez uvedenia dôvodu.
11. Podľa § 62 ods. 1 Zákonníka práce, ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa končí uplynutím
výpovednej doby.
12. Podľa § 68 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer
výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec a) bol právoplatne odsúdený pre úmyselný trestný čin, b)
poručil závažne pracovnú disciplínu.
13. Podľa § 70 Zákonníka práce, okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj
zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je
neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
14. Podľa § 118 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za
vykonanú prácu mzdu.
15. Podľa § 116 ods. 1 Zákonníka práce, zamestnancovi patrí za nevyčerpanú dovolenku náhrada mzdy
v sume jeho priemerného zárobku.
16. Podľa § 116 ods. 2 Zákonníka práce, za nevyčerpané štyri týždne základnej výmery dovolenky
nemôžebyťzamestnancovivyplatenánáhradamzdy,svýnimkou,aksitútodovolenkunemoholvyčerpať
z dôvodu skončenia pracovného pomeru.
17. Podľa § 129 ods. 1 Zákonníka práce, mzda je splatná pozadu za mesačné obdobie, a to na najneskôr
do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca, ak sa v kolektívnej zmluve alebo v pracovnej zmluve
nedohodlo inak.
18. Podľa § 129 ods. 3 Zákonníka práce, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ
zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa
nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia
pracovného pomeru.
19. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), skutkové
tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
20. Podľa § 274 CSP, na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalobcu
rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak
a) sa žalovaný nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní
na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku
pre zmeškanie a
b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a závažnými okolnosťami.
21.Súdmalnazákladevykonanéhodokazovaniapreukázané,žežalobkyňavykonávalaprežalovaného
pracovnú činnosť na základe pracovnej zmluvy uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX, s nástupom do práce
dňa 01.09.2024, s miestom výkonu práce Hotel Polianka, Krpáčovo a druhom práce – pozícia: manager
hotela. Pracovný pomer bol dojednaný na dobu neurčitú. V pracovnej zmluve bol dohodnutý pracovný
čas na 40 hodín týždenne a základná mesačná mzda vo výške 1050 Eur a pohyblivá zložka mzdy,
t.j. mesačná nenárokovateľná pohyblivá zložka mzdy za vykonanú prácu v rozsahu od 3 Eur do 330
Eur v závislosti od plnenia pracovných úloh, osobného prístupu k práci, pracovných výkonov, osobnej
zaangažovanosti na tvorbe zisku spoločnosti, zainteresovanosti ako aj v závislosti od hospodárskych
výsledkov zamestnávateľa. Ako výplatný termín bol v pracovnej zmluve dohodnutý posledný kalendárny
deň nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Základná výmera dovolenky bola 25 dní. V pracovnej zmluve
bola dohodnutá výpovedná doba v trvaní 2 mesiace (a pri výpovedi z dôvodov uvedených v § 63 ods.
1 psím. a) a b) Zákonníka práce výpovedná doba 3 mesiace).22. Dodatkom č. 1 k pracovnej zmluve zo dňa XX.XX.XXXX, uzatvoreným dňa XX.XX.XXXX, došlo
k zmene a doplneniu pracovnej zmluvy s tým, že zamestnancovi (žalobkyni) sa stanovila základná
mesačná mzda vo výške 2.000 Eur, stupeň náročnosti práce – 3. Uvedené zmeny nadobudli účinnosť
01.01.2025, ostatné ustanovenia pracovnej zmluvy zo dňa 01.09.2024 ostali nezmenené a v platnosti.
23. Výpoveďou zo dňa 22.07.2025, doručenou žalovanému dňa 22.07.2025, žalobkyňa ukončila
pracovný pomer v súlade s § 67 Zákonníka práce. V súlade s pracovnou zmluvou sa tak mal pracovný
pomer skončiť k 30.09.2025.
24. Mailom zo dňa 30.09.2025 žalovaný žalobkyni oznámil, že doklady o skončení pracovného pomeru
ku dňu 24.08.2025 vrátane zápočtového listu a potvrdenia o príjme má pripravené v Hoteli Polianka,
nakoľko mu žalobkyňa neoznámila, na akej adrese sa zdržiava. A teda jej ich nevedel doručiť.
25. Mailom zo dňa 05.10.2025 žalobkyňa žalovanému oznámila, že výzvu na vyplatenie augustovej
mzdy zo dňa 30.09.2025 poslala aj doporučene. Ako adresu pre doručenie v maile oznámila adresu
trvalého pobytu, ktorú žalovanému uviedla už pri podpisovaní pracovnej zmluvy - Horná Lehota 405
s tým, že jej adresa sa počas pracovného pomeru ako aj po ňom nezmenila. Taktiež žalobkyňa uviedla,
že nemá vedomosť o termíne ani o dôvode výpovede zo strany žalovaného ku dňu 24.08.2025, ktorý jej
oznámilmailom dňa30.09.2025o21.11hod.Zároveňžalobkyňauviedla,žeajodhláseniezosociálneho
poistenia dňa 08.09.2025 neprebehlo v limite max. 8 dní od ukončenia pracovného pomeru.
26.Okamžitéskončeniepracovnéhopomerujejednostrannýprávnyúkonúčastníkapracovnéhopomeru
adresovaný druhému účastníkovi tohto pomeru, ktorý smeruje k skončeniu pracovného pomeru. Zákon
pre platnosť tohto právneho úkonu predpisuje formálne a obsahové náležitosti. Okamžité skončenie
pracovného pomeru medziiným musí byť písomné a doručené, zamestnávateľ v ňom môže uplatniť iba
dôvod uvedený v Zákonníku práce, ktorý v ňom musí skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné
zameniť s iným dôvodom (viď § 70 Zákonníka práce). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru
musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké
sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka pracovnoprávneho vzťahu k tomu, že rozväzuje
pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod
okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje, a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod
nebude možné dodatočne meniť. K splneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia
pracovného pomeru je teda potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol
určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých účastník vidí naplnenie zákonného
dôvodu tak, aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa pracovný pomer okamžite končí.
Skutočnosti, ktoré sú dôvodom pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nie je potrebné rozvádzať
do všetkých podrobností, pretože pre neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle je okamžité skončenie
pracovného pomeru neplatné len vtedy, kedy by sa nedalo ani výkladom prejavu vôle zistiť, prečo bol
pracovný pomer okamžite skončený. Okamžité skončenie pracovného pomeru sa musí v stanovenej
lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Pritom už len nedodržanie písomnej formy
okamžitéhoskončeniapracovnéhopomerumázanásledokjehoneplatnosť.Pracovnýpomernazáklade
okamžitého skončenia pracovného pomeru sa skončí dňom, v ktorom je druhému účastníkovi zrušovací
prejav doručený.
27. Keďže žalovaný sa v konaní žiadnym spôsobom nevyjadril, súd považoval skutkové tvrdenia
žalobkyne za nesporné. Súd mal vzhľadom na uvedené za preukázané, že pracovný pomer žalobkyne
skončil na základe výpovede danej žalobkyňou zo dňa 22.07.2025, doručenej žalovanému v ten istý deň,
a to uplynutím výpovednej doby dňa 30.09.2025. Ak žalovaný v mailovej komunikácii tvrdil, že pracovný
pomer žalobkyni skončil dňa 24.08.2025, žalobkyňa o skončení pracovného pomeru k uvedenému dňu
nemala vedomosť, keď žalovaný jej nedoručil k uvedenému žiadne doklady a žalobkyňa ani nemala
vedomosť o tom, čo by malo byť prípadne obsahom skončenia pracovného pomeru (teda z akého
dôvodu, k akému dátumu mal byť pracovný pomer skončený). Ak žalovaný tvrdil, že mal pracovný
pomer skončiť dňa 24.08.2025, tak je zrejmé, že mohlo ísť iba o okamžité skončenie pracovného
pomeru, pretože pracovný pomer bol uzavretý na dobu neurčitú, nebola tvrdená (ani preukázaná)
dohoda o skončení pracovného pomeru k predmetnému dňu a nemohlo ísť ani o výpoveď zo strany
zamestnávateľa, pri ktorej by sa pracovný pomer skončil uplynutím posledného dňa príslušného
kalendárneho mesiaca.28. Súd vzhľadom na uvedené rozhodol tak, že určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru
žalovaného zo dňa 24.08.2025 je neplatné, a pracovný pomer medzi žalobkyňou a žalovaným sa skončil
dňa 30.09.2025 na základe výpovede z pracovného pomeru danej žalobkyňou.
29. Žalobkyňa si uplatnila aj mzdové nároky spojené so skončením pracovného pomeru, a to nárok
na nevyplatenú mzdu za mesiac august 2025, keď síce žalovaný odovzdal žalobkyni výplatný lístok
za mesiac august 2025, no mzdu jej nevyplatil. Žalobkyňa si pritom uplatnila nárok na náhradu mzdy
vo výške 1.600 Eur brutto (vychádzajúc z počtu odpracovaných hodín v mesiaci august 2025 – 128
a hodinovej mzdy vo výške 12,50 Eur) a žalovaný v konaní žalobkyňou uplatnenú výšku mzdy za mesiac
august 2025 nerozporoval. Súd dodáva, že mal z výplatného lístka za mesiac august 2025, ktorý mal
žalobkyni doručiť samotný žalovaný, preukázané, že žalobkyňa odpracovala v uvedenom mesiaci 127
hodín a čerpala náhradné voľno v rozsahu 1 hodiny, teda dokopy 128 hodín.
30. Žalobkyňa si zároveň uplatnila aj nárok na náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku, ktorá jej mala
byť preplatená v súvislosti so skončením pracovného pomeru vo výške 1.878,79 Eur brutto (za 19,5 dní,
teda za 156 hodín pri pracovnom čase 8 hodín denne). Žalovaný ani tento uplatnený nárok žalobkyne
a jeho výšku nerozporoval.
31. Súd preto žalobkyni priznal uplatnený nárok spočívajúci v nevyplatenej mzde za mesiac august 2025
vo výške 1.600 Eur brutto a náhrade mzdy za nevyčerpanú dovolenku vo výške 1.878,79 Eur brutto ako
si uplatnila žalobkyňa, keď žalovaný tento uplatnený nárok nepoprel ani nerozporoval.
32. Zamestnávateľ, ktorý sa dostane do omeškania s peňažným plnením voči zamestnancovi, je povinný
platiť od vzniku omeškania úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3
Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. Keďže žalovaný nezaplatil žalobkyni mzdu za mesiac august 2025
v termíne jej splatnosti, t.j. k poslednému kalendárnemu dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca,
a náhradu mzdy za nevyčerpanú dovolenku ku dňu skončenia pracovného pomeru vo výplatnom
termíne za mesiac september 2025 (t.j. do 31.10.2025), súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku
z omeškania vo výške 7,15 % ročne zo sumy 1.600 Eur od 01.10.2025 do zaplatenia a zo sumy 1.878,79
Eur od 01.11.2025 do zaplatenia.
33. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní konanom dňa 27.02.2026 navrhol, aby súd o výroku II.
(mzdových nárokoch) ako peňažnom nároku rozhodol v súlade s § 274 CSP rozsudkom pre zmeškanie.
Súd uvádza, že síce mal v konaní splnené procesné podmienky pre vydanie takéhoto rozhodnutia
v uvedenej časti, keď žalovaný sa na pojednávanie nedostavil, hoci bol naň riadne a včas predvolaný
a v predvolaní bol poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre
zmeškanie, žalovaný zároveň neospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní, avšak vzhľadom na
osobitosťkonania,priktoromjeuplatnenýnároknamzdovénárokynaviazanýnarozhodnutieoskončení
pracovného pomeru, súd v uvedenej časti nerozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalovaného.
34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
35. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
36. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do
60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní mala žalobkyňa úspech v celom
rozsahu, preto jej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V súlade s ust. § 262 ods.
1 CSP súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
tunajší súd (§ 362 ods. 1, 2 CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá právoplatné a vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Zákona č. 233/1995 Z.
z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.