Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 2S/40/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100553
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tkáč
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100553.1

Uznesenie

SprávnysúdvKošiciachvprávnejvecižalobcov:1.)A.B.,nar.XX.XX.XXXX,2.)C.B.,nar.XX.XX.XXXX,
obaja trvale bytom D. X, XXX XX E., právne zastúpení: JUDr. JCLic. F. G., H., s. r. o., so sídlom
Kováčska 28, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému: Regionálny úrad pre
územné plánovanie a výstavbu Košice, Žriedlová 3366/13, 040 01 Košice, v konaní o preskúmanie
rozhodnutia žalovaného č. 12246/2025-16.1.2.-2 zo dňa 07.07.2025, o návrhu na priznanie odkladného

účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou vo veciach správneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) sa žalobcovia domáhali preskúmania rozhodnutia žalovaného
č. 12246/2025-16.1.2.-2 zo dňa 07.07.2025 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie), ktorým zamietol

odvolanie žalobcov v 1.) a 2.) rade a potvrdil rozhodnutie stavebného úradu – mesta Košice, pracoviska
Košice-Juh č. MK/A/2025/07921-10/IV/MIS zo dňa 09.04.2025 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Prvostupňovým rozhodnutím boli žalobcovia v 1.) a 2.) rade uznaní za vinných zo spáchania
priestupku podľa § 105 ods. 3 písm. b) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom
poriadku (stavebný zákon) [ďalej len „pôvodný Stavebný zákon“] a § 77 zákona č. 372/1990 Zb.

o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“), ktorého sa dopustili tým, že v čase od 09/2022 do
03/2024 uskutočňovali novú stavbu rodinného domu v lokalite „IBV PRI HOSPODÁRSKOM DVORE“
na pozemku KN-C parc. č. XXXX/XXX v k. ú. I., bez stavebného povolenia, do štádia hrubej stavby, za
čo bola žalobcovi v 1.) rade uložená pokuta 3.000,- EUR a žalobcovi v 2.) rade rovnako pokuta 3.000,-
EUR, podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) [ďalej len „Správny
poriadok“].

3. Žalobcovia zároveň navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok, ktorý odôvodnili tým, že
okamžitým výkonom, resp. právnymi následkami napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím by žalobcom v 1.) a 2.) rade hrozila závažná ujma v podobe zaplatenia pokuty.

4. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach

správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

5. Podľa § 184 SSP, podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.

6. Podľa § 185 SSP, správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po

vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok,a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný

následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom,
b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad
v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi
by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom
Európskej únie.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Pred vydaním tohto uznesenia o zamietnutí návrhu na priznanie odkladného účinku predmetnej
správnej žalobe sa súd oboznámil tak s obsahom podanej správnej žaloby, ako aj s administratívnym
spisom a vyjadrením žalovaného.

9. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu takéto
rozhodnutie smeruje. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je normatívne konštituované ako
výnimka a nie ako pravidlo, pretože jeho základným zmyslom nie je všeobecne aplikovateľné oddialenie
účinkov právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy voči tým, ktorý sa domáhajú preskúmania

jeho zákonnosti, ale ide o mimoriadny inštitút, ktorého následkom je prelomenie právnych účinkov
právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy a predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok.

10. Odkladný účinok správnej žalobe možno priznať na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného
iba vtedy, ak má správny súd z obsahu administratívneho spisu správneho orgánu prvého stupňa, z

obsahu súdneho spisu a predovšetkým z podaní účastníkov konania preukázanú existenciu takých
nespochybniteľných skutočností, ktoré predstavujú reálnu hrozbu závažnej ujmy, značnej hospodárskej
škody, či finančnej škody alebo závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iných závažných
nenapraviteľných následkov. Existencia reálnej hrozby musí byť zároveň následkom okamžitého výkonu
alebo iným právnym následkom napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia

orgánuverejnejsprávy.Priznanieodkladnéhoúčinkunavyšenemôžebyťvrozporesverejnýmzáujmom.

11. V konaní o návrhu žalobcu/žalobcov na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje
dispozičná zásada, to znamená, že dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 veta druhá SSP), ktorý
je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým

ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí
vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by

správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

12. V prejednávanej veci žalobcovia navrhli priznať správnej žalobe odkladný účinok podľa § 185 písm.
a) SSP, z ktorého možno vyvodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve
podmienky sú procesného charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej

žalobe) a dve podmienky hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej
hospodárskej škody, či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho
nenapraviteľného následku a absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny
charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v
takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcov.

13. V danom prípade mal správny súd splnenie dvoch podmienok procesného charakteru za
preukázané, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok. Prvou a
zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe
je, že žalobcom musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého

rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či
finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť ani
nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú
náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku.

14. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len nepodložené tvrdenie o hrozbe
závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, finančnej škody, či závažnej ujmy na životnom prostredí,
prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje
ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním
predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel.

15. Správny súd opätovne pripomína, že nastúpenie odkladného účinku je normatívne konštituované
ako výnimka a nie ako pravidlo, a to za podmienky preukázania skutočne hroziaceho právneho následku
spojeného s okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia, ktorým môže byť závažná ujma, značná
hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. V danom prípade žalobcovia v 1.) a 2.) rade svoj návrh na priznanie odkladného účinku

správnej žalobe zdôvodnili nedostatočne. Žalobcovia všeobecne poukázali na nepriaznivé následky
okamžitej úhrady uloženej pokuty s poukazom na tabuľku majetkových a rodinných pomerov. Tabuľka
majetkových a rodinných pomerov len všeobecne poukazuje na príjmy a výdavky rodiny avšak nie
je podložená žiadnymi dôkazmi, ktorými by podporili svoje tvrdenia. Na druhej strane z rozhodnutia
prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že žalobcovia sú vlastníkmi pozemkov v katastrálnom

území I. (pozemok dotknutý nepovolenou stavbou), sú vlastníkmi bytu č. X J. D. B. K. X L. E., taktiež
sú vlastníkmi pozemku a rodinného domu v obci Skrabské a žalobca – A. B. je spoluvlastníkom dvoch
záhrad v obci M..

16. Vzhľadom k tomu, že žalobcovia neosvedčili existenciu skutočnej hrozby správny súd nezistil

zákonný dôvod na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a preto ich návrh týmto uznesením
postupom podľa § 188 SSP zamietol.

17. Ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné priznanie odkladného účinku správnej žalobe
(neexistencia rozporu priznania odkladného účinku s verejným záujmom) správny súd vzhľadom na

vyššie uvedené nepristúpil.

18. Rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147
ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e/ SSP).