Rozsudok – Bezdôvodné obohatenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 4. apríl 2025

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 20Csp/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125200642
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Bujňák

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:8125200642.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v spore žalobkyne A. B., nar. XX.XX.XXXX

bytom C. XX, XXX XX D., právne zastúpená JUDr. Mgr. Radimom Komkom, LL.M., advokátom so
sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, IČO: 41 343 859, proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s.,
so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 47 967 692, právne zastúpenému advokátskou
kanceláriou ČOLLÁK&PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska 19, 040 01 Košice,
IČO: 45 946 868, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 220, - eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 10,90
% ročne zo sumy 220,- eur od 08.02.2025 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva a žalobkyňa nemá právo na náhradu trov
konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Žalobu odôvodnila
tým, že s právnou predchodkyňou žalovaného, Poštovou bankou, a.s., uzatvorila Zmluvu o úvere, č.
1687859308, zo dňa 11.2.2008 (ďalej aj ako „Zmluva“). Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie úveru vo

výške 2 655,51 eura / 80 000,- Sk, ktorý som sa zaviazala splatiť v 60 splátkach po 75,15 eura / 2
264,- Sk, s ročnou úrokovou sadzbou 19%, s RPMN 20,74%, s konečnou splatnosťou 11.2.2013 a s
celkovou výškou nákladov 1 476,95 eura / 44 494,51 Sk. Na predmetný úver uhradila splátky vo výške
2 218,78 eura. Pôvodný veriteľ, Poštová banka, a.s. listom zo dňa 07.05.2009, označeným ako „Výzva
na splatenie úveru s príslušenstvom“ oznámila, že sa úver k 07.05.2009 stáva predčasne splatným v
celom rozsahu s tým, že výška dlžnej sumy je vo výške 2.608,34 eura. Zároveň ju vyzval na úhradu
dlžnej sumy, a to vkladom na úverový účet v lehote do 10 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy.

Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. 5Cdo/2/2023, zo dňa 25.01.2024, odsek 14.2. odôvodnenia: „Dovolací
súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o
zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca
v § 53 ods. 9 OZ zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže
požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace

od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v
lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa §
565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením
tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia jeuplatnenie neúčinné. Z § 565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť
o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej
splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky

(§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za
predčasne splatný, a to v súlade s ustanovením § 565 OZ a § 53 ods. 9 OZ, pre platný úkon zosplatnenia
je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre
ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh.“ Oznámenie pôvodného veriteľa o zosplatnení úveru
zo dňa 07.05.2009 je neplatný úkon, keďže v zosplatnení presne nešpecifikoval konkrétnu splátku, pre

ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Pôvodný veriteľ, Poštová banka, a. s. postúpila dňa
15.12.2010 pohľadávku z predmetnej zmluvy na nového veriteľa BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED,
so sídlom v Cypruse a následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.02.2011 bola
pohľadávka postúpená na nového veriteľa PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupníka, ktorý je právnym
predchodcom žalovaného. Uvedené skutočnosti o postúpení pohľadávok vyplývajú z Dohody o splatení
dlhu, ktorá mi bola zaslaná na podpis. V uznesení z 30. júna 2022 sp. zn. 7Cdo/86/2021 najvyšší

súd akcentoval právny názor, podľa ktorého (i) pokiaľ zmluva o postúpení pohľadávky banky nespĺňa
(aj) zákonné podmienky uvedené v § 92 ods. 8 ZoB potom je takáto zmluva ex tunc neplatná (§ 39
OZ); na neplatnosť postúpenia prihliada súd ex offo, (ii) neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky
banky spôsobuje nemožnosť vymáhania dlžných súm postupníkom, a to pre nedostatok jeho aktívnej
vecnej legitimácie. K uvedenému dovolací súd dodal, že ak v prípade neplatnosti zmluvy o postúpení

pohľadávky banky postupník nemôže vymáhať dlžné sumy od dlžníka (spotrebiteľa) potom zároveň
platí, že ak by takýto postupník prijal plnenie dlžníka, prijal by ho od neho bez právneho dôvodu. Podľa
vyjadrenia žalovaného platby k pohľadávke ku dňu 25.9.2015 za obdobie od 14.1.2011 do 11.9.2015
prijal vo výške 960,- eur a stav pohľadávky ku dňu 25.9.2015 bol vo výške 6 339,58 eura. Listom zo
dňa 3.12.2024 som požiadala žalovaného o zaslanie prehľadu platieb, ktoré prijal na predmetnú zmluvu.

Žalovaný jej zaslal prehľad platieb, z ktorého vyplýva, že za obdobie od 13.10.2015 do 13.3.2017 prijal
ďalšie platby spolu vo výške 360,- eur.

2.Žalovanýspodanoužalobounesúhlasil.Vovyjadreníkžalobeuviedol,žežalobkyňadoposiaľnevrátila
ani len istinu poskytnutého úveru nieto náklady. Konanie žalobkyne žalovaný hodnotí ako konanie v

rozpore s dobrými mravmi, nakoľko žalobkyňa si požičala peniaze, tieto minula a tieto nevrátila a ešte
sa domáha od veriteľa vrátenia finančných prostriedkov. Predmetné konanie je rozhodne v rozpore
s dobrými mravmi a predstavuje výrazný zásah do ústavného majetkového práva žalovaného ako i
pôvodného veriteľa. Nemožno poskytnúť právnu ochranu tomu, kto porušuje svoje základné záväzkové
povinnosti a kto napriek tomu, že nevrátila, čo si požičala, koná nemorálne a ešte žiada vrátenie toho,

čo uhradila. Žalovaný nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že pôvodný veriteľ nesprávne vyhlásil predčasnú
splatnosť úveru, pretože pôvodný veriteľ najskôr vyzval žalobkyňu na úhradu omeškaných splátok v
zmysle ust. § 53 ods. 9 OZ a následne, nakoľko nedošlo k úhrade pohľadávky zo strany žalobkyne,
pôvodný veriteľ výzvou zo dňa 07.05.2009 vyhlásil predčasnú splatnosť úveru. V danom prípade teda
boli splnené zákonné podmienky zosplatnenia. Nakoniec vzniesol žalovaný námietku premlčania.

3. Žalobkyňa v replike uviedla, že ochranu pred takýmto (ne)konaním z jej strany mal žalovaný alebo
pôvodný veriteľ k dispozícii žalobu na plnenie. Ďalej uviedla, že oznámenie pôvodného veriteľa o
zosplatnení úveru zo dňa 07.05.2009 je neplatný úkon, keďže v zosplatnení presne nešpecifikoval
konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Nie je zrejmé pre nezaplatenie

akejsplátkyprávnypredchodcažalovanéhopristúpilkvyhláseniusplatnostiúveru,pretoaniniejemožné
overiť dodržanie zákonných lehôt a postupu, ktorý mal predchádzať vyhláseniu splatnosti celého úveru
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka tak, aby pohľadávka zo
spotrebiteľského úveru bola postupiteľná. Z výzvy k splateniu celého úveru zo dňa 07.05.2009 nie je
možné určiť, s ktorými splátkami sa dlžník oneskoril s platením. Je potrebné aj zistiť, či pôvodný veriteľ

pri zosplatňovaní úveru postupoval v súlade s obchodnými podmienkami, ktoré dojednávali zosplatnenie
úveru.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že z vyjadrenia žalobkyne, že žalovaný sa mohol domáhať svojho nároku
žalobou na plnenie je zrejmé, že žalobkyňa je tým subjektom, ktorý nielen porušil svoje záväzkové

povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy o úvere č. 1687859308, ktorú uzatvoril s pôvodným veriteľom,
ale je subjektom, ktorý sa vyhýba plneniu jeho základných záväzkových povinností a bez toho, aby
vôbec uhradil istinu úveru sa domáha vrátenia, čím jednoznačne a výrazným spôsobom a zneužívajúcim
spôsobom zasahuje do ústavného majetkového práva žalovaného ako jeho aktuálneho veriteľa.Žalovaný zotrváva na to, že k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru došlo zákonným spôsobom,
nakoľko právny predchodca žalovaného najskôr žalobkyňou upozornil na omeškanie v zmysle ust. § 53
ods. 9 OZ a následne, nakoľko zo strany žalobkyne nedošlo k plneniu, právny predchodca žalovaného

vyhlásil predčasnú splatnosť úveru v súlade s ust. § 565 OZ..

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

6. Žalobkyňa uzatvorila s Poštovou bankou, a.s. dňa 11.02.2008 zmluvu o úvere č. 1687859308 (ďalej

aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 2 655,51 eura / 80 000,- Sk,
ktorý sa zaviazala splatiť v 60 splátkach po 75,15 eura / 2 264,- Sk, s ročnou úrokovou sadzbou 19%,
s RPMN 20,74%, s konečnou splatnosťou 11.2.2013 a s celkovou výškou nákladov 1 476,95 eura / 44
494,51 Sk..

7. Podľa listiny dohoda o splatení dlhu, dohoda o privatívnej novácii Poštová banka, a. s. postúpila dňa

15.12.2010 pohľadávku z predmetnej zmluvy na nového veriteľa BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED,
so sídlom v Cypruse a následne na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 24.02.2011 bola
pohľadávka postúpená na nového veriteľa PRO CIVITAS, s.r.o. ako postupníka.

8. Z verejne dostupného registra - Obchodného registra vyplýva, že Spoločnosť PRO CIVITAS, s.r.o.

zanikla v dôsledku zlúčenia a právny nástupca je žalovaný.

9. Žalovaný v konaní predložil list II. upomienka – výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 26.02.2009,
ktorou mala byť žalobkyňa vyzvaná na úhradu nedoplatku vo výške 137,76 eura a zároveň upozornená
na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Doklad o doručení upomienky žalovaný nepredložil.

10. Listom zo dňa 07.05.2009 vyhlásila Poštová banka, a.s. úver za predčasne splatný.

11. Z listiny Aktuálny stav pohľadávky ku dňu 25.09.2015, spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o., vyplýva, že
žalobkyňa od 14.01.2011 do 11.09.2015 uhradila spoločnosti PRO CIVITAS, s.r.o..

12. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:

13. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2008 do 31.10.2008,
spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so

spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej
obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.01.2009 do 31.12.2009, ak ide
o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo

podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne
upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

15. Podľa § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách v znení od 01.06.2010 do 31.03.2011
(zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2010), ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky

zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo
len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo
pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť
písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez
súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred

postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v
celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením
čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol
jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdaťpostupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka;
banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných
záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok

a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

16. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

17. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

18. Podľa § 100 ods.1, 2, 3 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník

premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú
skôr, než zabezpečená pohľadávka. Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách
alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

19. Podľa § 107 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka Právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

20. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru,
že žaloba je čiastočne dôvodná.

21. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania bezdôvodného obohatenia. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že listom II. upomienka – výzva na splatenie dlžnej sumy zo dňa 26.02.2009,

mala byť žalobkyňa vyzvaná na úhradu nedoplatku vo výške 137,76 eura a zároveň upozornená
na možnosť vyhlásenia úveru za predčasne splatný. Listom zo dňa 07.05.2009 žalovaná vyhlásila
predčasnú splatnosť úveru.

22. Z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ktorá sa zaoberala problematikou podmienok

zosplatnenia úveru v spotrebiteľskom právnom vzťahu, plynie cit.: „16. Splatnosť úverovej pohľadávky
žalobkyne je daná (spotrebiteľskou) úverovou zmluvou, v ktorej si banka s dlžníkmi dohodli plnenie v
splátkach, s oprávnením banky pre prípad neuhradenia dlžníkom splatné peňažné záväzky v termíne,
vyhlásiť úver za splatný. 16.1. Ide o postupné čiastkové plnenie, ktoré nie je ani opakujúcim sa, či
trvajúcim plnením, ani čiastočným plnením. V prípade takéhoto čiastkového plnenia, ktoré je v literatúre

prevažne označované ako plnenie v splátkach, je plnenie vopred rozvrhnuté do čiastkových úsekov,
ktoréažakospoločnýceloktvoriadlh.Splatnosťtýchtoúsekovjevšakdanásamostatne(oddelene),teda
každý diel má určenú svoju konkrétnu splatnosť. Celkový predmet záväzku je však vopred kvantitatívne
určený, pričom jednotlivo plnenými dielmi sa rozsah celej pohľadávky postupne znižuje. Ide teda o
rozloženie zamýšľaného jednorazového plnenia v niekoľkých postupných čiastkových plneniach, taktiež

jednorazových, pričom dobu splnenia treba rozlišovať jednak pre plnenie celého záväzku, jednak pre
jednotlivé čiastkové plnenie. Dobou splnenia čiastkového plnenia je doba jednorazového splnenia
jednotlivej dávky, dobou splnenia celého záväzku je doba splnenia poslednej dávky - teda poslednej
splátky. V prípade čiastkového plnenia veriteľ nemôže žiadať dlžníka o splnenie jednorazové; to však
neplatí pre situáciu uvedenú v ustanovení § 565 Občianskeho zákonníka, v ktorej dlžník včas a

riadne nesplnil niektorú zo splátok, ak to bolo dohodnuté alebo určené v rozhodnutí - tu je veriteľ
oprávnený žiadať dlžníka o zaplatenie celej pohľadávky, s ktorou sa dlžník ocitol v omeškaní, pričom toto
oprávnenie môže veriteľ uplatniť iba do splatnosti najbližšej budúcej splátky. V takomto prípade dlžník
stráca výhodu čiastkového plnenia. 16.2. Výška aj doba jednotlivých splátok bola v úverovej zmluve
vopred stanovená, pričom splatnosť, prípadné omeškanie a premlčanie je pri plnení v splátkach treba

posudzovať samostatne ohľadom každej zo splátok, premlčacia doba plynie pri každom čiastkovom
plnení odo dňa jeho splatnosti. Ak pri takto dojednanom plnení sa pre nesplnenie niektorého čiastkového
plneniastanesplatnýcelýdlh,začneprecelýdlhplynúťpremlčaciadobaododňasplatnostinesplneného
čiastkového plnenia (t. j. splátky). Splnením jednotlivých splátok dlh čo do príslušnej čiastky zaniká,úplne zanikne až splnením poslednej čiastky (poslednej splátky). Vo svojej podstate je dlh splátkami
rozdelený do niekoľkých čiastkových, zreteľne oddelených a relatívne samostatných dlhov, ktoré majú
určitú vzájomnú súvislosť a v celku predstavujú súhrnnú výšku pohľadávky. V prípade dojednania

straty výhody splátok (ako je to podľa danej úverovej zmluvy), ktorá sa prejaví v špecifickej zmluvnej
sankcii za omeškanie s niektorou zo splátok, dôjde k zosplatneniu celého zvyšku dlhu. Omeškaním
splatnosti jednej splátky si tak dlžník privodí splatnosť aj všetkých budúcich splátok. 17. Podľa § 103
Občianskeho zákonníka plynie pri strate výhody splátok premlčacia doba celého zvyšného dlhu už
od splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatný celý dlh. Zákonodarca týmto zákonným

ustanovením mienil modifikovať, aby sa pri strate výhody splátok počítala premlčacia doba celého
dlhu už odo dňa splatnosti splátky, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh, čo je v súlade s
cieľom, resp. zámerom inštitútu premlčania ako stimulácie veriteľa k rýchlemu (včasnému) uplatneniu
jeho práv (podľa zásady vigilantibus iura) ako aj snahy predchádzať v konkrétnych prípadoch dôkaznej
núdzi na strane veriteľa v súdnom konaní a prispieť tým k právnej istote účastníkov občianskoprávnych
vzťahov (pozri rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4Cdo/146/2008). Názor, že premlčacia doba zvyšku

dlhu plynie až od jeho splatnosti, teda po tom, čo veriteľ svoje právo podľa § 565 uplatnil (§ 563)
by neprípustne umožňoval odsúvať začiatok plynutia premlčacej doby nečinnosťou veriteľa, čo mu
zabraňuje skutočnosť, že toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky (druhá veta § 565), čo je v súlade i s tým legitímnym podkladom vyplývajúcim z § 101 veta druhá
Občianskeho zákonníka, že premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

18. Pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej
pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva (citovaný § 53 ods. 9). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení

dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok,
že už uplynuli tri mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v
postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia
práva veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného

upozorneniajeuplatnenieneúčinné(pozriJaroslavKrajčo:Občianskyzákonníkpreprax,Eurounion,máj
2015, komentár k § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). 18.1. Z hľadiska vzťahu medzi „trojmesačnou
dobou“ a „lehotou nie kratšou ako 15 dní“, ktoré rámce spomína § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka,
zákonodarcavýslovneneupravuje,čimôžuplynúťsúbežnealebočiuvedenáminimálne15-dňoválehota
môže začať plynúť až po uplynutí trojmesačnej doby. Z §565 veta druhá Občianskeho zákonníka vyplýva

iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do
splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania
so zaplatením zmeškanej splátky (§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka). Jednoznačným je iba to, že v
čase uplatnenia práva je spotrebiteľ v omeškaní s plnením niektorej zo splátok tri mesiace a uplynula
lehota 15 dní na uplatnenie práva po upozornení dlžníka. 18.2. Najvyšší súd zastáva názor, že 15-

dňová lehota na upozornenie spotrebiteľa by mala byť realizovaná ešte pred uplynutím troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky, vychádzajúc z charakteru upozornenia na možnosť zosplatnenia
ako vytvorenia príležitosti pre dlžníka ho ešte odvrátiť, navyše pokiaľ uplatneniu tohto práva nebráni, ak
spotrebiteľ zaplatí niektorú so skorších splátok.“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.
zn. 7Cdo 268/2020 z 29.11.2022).

23. Na uvedený právny názor najvyšších súdnych autorít reflektuje aj judikatúra krajských súdov cit.:
„27. Uvedené ustanovenia v hypotéze pre zosplatnenie, t.j. vznik povinnosti zaplatiť celú pohľadávku
pre nesplnenie niektorej splátky, predpokladajú: a/ spotrebiteľská zmluva (§ 53 ods. 9 OZ), b/ plnenie
dohodnutévsplátkach(§565OZ,§53ods.9OZ),c/dohoduozaplatenícelejpohľadávkyprenesplnenie

niektorejsplátky(§565OZ),d/uplynutietrochmesiacovodomeškaniasozaplatenímsplátky(§53ods.9
OZ), e/ upozornenie spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva (§ 53 ods. 9 OZ, f/
právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (§ 565 OZ).“ (rozsudok
Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26.10.2022 sp. zn. 13CoCsp 29/2022).

24. Rovnako tiež rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 15.11.2022 sp. zn. 6CoCsp/60/2022 cit.: „39.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že neboli splnené predpoklady na predčasné zosplatnenie úveru
podľa ust. § 53 ods. 9 OZ a § 565 OZ, nakoľko v prípade spotrebiteľskej zmluvy môže dodávateľ uplatniť
právo podľa § 565 OZ (žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky) najskôrpo uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa
v lehote najmenej 15 dní na uplatnenie tohto práva. Aj v tomto prípade však platí druhá veta cit.
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. že toto právo môže veriteľ použiť (len) najneskôr do

splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky“.

25. Krajský súd v Prešove v uznesení sp. zn. 20CoCsp 13/2022 z 29.11.2022 tiež uviedol cit.:
„20. Citované ustanovenia Občianskeho zákonníka pre predčasné zosplatnenie úveru dohodnutého v
splátkach vyžadujú výzvu veriteľa adresovanú a preukázateľne doručovanú spotrebiteľovi, obsahujúcu

upozornenie na aktuálny dlh a výslovné upozornenie na možnosť veriteľa požadovať zaplatenie celej
úverovej pohľadávky naraz z dôvodu nezaplatenia aktuálneho dlhu. Podľa cit § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka právo na zaplatenie celej úverovej pohľadávky má veriteľ najskôr po uplynutí troch mesiacov
od omeškania so zaplatením splátky. Podľa cit. § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v
splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak
to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Právo podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ktoré

predstavuje v spotrebiteľských zmluvách lex specialis oproti všeobecnej norme § 565, môže veriteľ
vykonať len po uplynutí zákonnej lehoty, ktorú nemožno skrátiť, ale za predpokladu, že omeškanie
s uvedenou splátkou, s ktorou je spotrebiteľ v omeškaní viac ako tri mesiace trvá. Pred žiadosťou
veriteľa na zaplatenie celej pohľadávky sa ďalej vyžaduje, aby veriteľ v zákonom stanovenej lehote, ktorá
nesmie byť kratšia ako 15 dní, upozornil spotrebiteľa na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka je teda podmienená aj tým, že veriteľ v uvedenej lehote
pred uplatnením tohto práva upozornil spotrebiteľa na to, že toto právo využije. Lehota na doručenie
upozornenia spotrebiteľovi v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie zosplatnenia celej pohľadávky,
nemusí bez ďalšieho začať plynúť až potom, ako je dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace. Podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nie je upravená lehota, v ktorej musí veriteľ žiadať právo na

predčasné zosplatnenie úveru najneskôr. Táto je upravená v § 565 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého toto právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky a súčasne
spotrebiteľ musí byť v omeškaní so zaplatením splátky 3 mesiace, pričom postačuje, aby bol v omeškaní
len s jednou splátkou. Veriteľ je tak časovo limitovaný využitím práva na zosplatnenie. Do splatnosti
tejto splátky, ktorá nadväzuje na splátku, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace, musí veriteľ právo na

zosplatnenie uplatniť, inak jeho právo zaniká.“

26. Súd v prvom rade konštatuje, že v konaní nebola preukázaná dohoda o zaplatení celej pohľadávky
pre nesplnenie niektorej splátky (§ 565 OZ). Z úverovej dokumentácie, ktorá bola predložená takáto
dohoda nevyplýva. Ak by sa však aj strany dohodli na možnosti zosplatnenia tak nedošlo k platnému

zosplatneniu. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania Poštová banka, a.s. listom zo dňa 07.05.2009
vyhlásila predčasnú splatnosť úveru. V konaní však nebolo preukázané, aby bola žalobkyňa upozornená
v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie práva. (V čase vyhlásenia predčasnej splatnosti bolo účinné
ustanovenie § 53 ods. 8 OZ (účinné od 01.11.2008)). Pokiaľ ide o upomienku II. zo dňa 26.02.2009
tak žalovaný v konaní nepredložil doklad o doručení a ani odoslaní. Navyše podľa vyššie citovaných

rozhodnutí právo môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky (druhá
veta § 565). Za týchto okolnosti súd konštatuje, že neboli splnené zákonné podmienky pre platné
zosplatnenie, čo má za následok neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru,
pretože v zmysle ust. § 39 OZ tento úkon odporuje zákonu.

27. Najvyšší súd SR v rozsudku zo dňa 28.03.2018, sp. zn. 7 Cdo/26/2017 uviedol: „Podmienky podľa
§ 92 ods. 8 vety prvej zákona o bankách, za splnenia ktorých môže banka postúpiť svoju pohľadávku
inému subjektu, sú z povahy veci podmienkami, bez splnenia ktorých k postúpeniu prísť nesmie (je
zakázané). Nerešpektovanie takejto úpravy má potom za následok neplatnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky pre rozpor so zákonom (§ 39 O. z.).“

28. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle ust. § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba
pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už (1) splatnými, a to za predpokladu predchádzajúcej (2) písomnej
výzvy potom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené
predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené

v čase postúpenia pohľadávky.

29. Ako už bolo vyššie uvedené Poštová banka, a.s. neplatne zosplatnila úver, a teda nemohla postúpiť
obchodnej spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED tzv „živý úver“. Neplatnosť vyhláseniamimoriadnej splatnosti úveru spôsobila, že pohľadávka vo výške, v akej bola postupovaná na BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED, postupovaná byť nemohla, keďže konečná splatnosť úveru by podľa zmluvy
nastala až dňa 11.02.2013. Súd nepopiera zákonnú možnosť postúpenia aj časti peňažného záväzku

banky voči svojim dlžníkom, avšak v tomto prípade bolo preukázané, že banka nepostupovala časť
peňažnej pohľadávky (nezaplatené splatné splátky), ale postupovala celú zosplatnenú pohľadávku.
Pokiaľ teda Poštová banka, a.s. postúpila svoju pohľadávku konala v rozpore s ustanovením § 92 ods.
8 o bankách, a preto je zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2010 neplatný právny úkon v
zmysle § 39 OZ (pre rozpor tohto právneho úkonu so zákonom).

30.Absolútneneplatnáprvázmluvaopostúpenípohľadávokmázanásledokajneplatnosťnasledujúcich
zmlúv o postúpení pohľadávky.

31. V konaní nebolo sporné, že po postúpení pohľadávky na právneho predchodcu žalovaného,
žalobkyňa uhrádzala žalovanému úver. Keďže žalovaný nenadobudol pohľadávku a prijímal plnenie od

žalobkyne, bezdôvodne sa na úkor žalobkyne obohacoval.

32. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania. Občiansky zákonník rozlišuje
všeobecnú premlčaciu dobu a osobitné premlčacie doby. Všeobecná premlčacia doba má subsidiárny
charakter a použije sa tam, kde pre konkrétne právo nie je Občianskym zákonníkom alebo iným

predpisom ustanovená osobitná premlčacia doba. V prejednávanej veci ide o premlčanie práva na
vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, preto je potrebné na premlčanie aplikovať ust. § 107
OZ. Pri premlčaní práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia je ustanovená kombinovaná
premlčacia doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna dvojročná premlčacia doba začína plynúť od
okamihu, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

Objektívna premlčacia doba začína plynúť od okamihu, keď k bezdôvodnému obohateniu skutočne
(fakticky) došlo, a to bez ohľadu na to, či oprávnený o ňom vedel alebo nie.

33. Žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení dozvedela od Združenia na ochranu občana spotrebiteľa
HOOS o čom predložila prehlásenie zo dňa 08.01.2025. Podľa uvedeného prehlásenia združeniu dňa

21.12.2024predložilazmluvuoúvere.Poposúdeníjuinformovali,žePoštovábanka,a.s.nepostupovala
pri zosplatnení v súlade so zákonom a došlo k bezdôvodnému obohateniu. Subjektívna premlčacia doba
začala plynúť dňa 21.12.2024. Žaloba bola podaná na súd dňa 29.01.2025, t.j. v 2 ročnej subjektívnej
premlčacej dobe.

34. Pokiaľ ide o objektívnu premlčaciu dobu tak súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 7Cdo/268/2021 zo dňa 28.02.2022 a z ktorého vyplýva, že podľa rozsudku EU C-485/19 zásada
efektivity bráni vnútroštátnej úprave objektívnej trojročnej premlčacej dobe a je nevyhnutné na tento
typ nárokov subsidiárne uplatňovať 10 ročnú objektívnu premlčaciu dobu na vydanie bezdôvodného
obohatenia (a to bez skúmania zavinenia). Súd preto na uvedený nárok aplikoval 10 ročnú objektívnu

premlčaciu dobu.

35. Žaloba bola podaná na súd dňa 29.01.2025. V čase od 27.03.2020 do 30.04.2020 a od 19.01.2021
do 28.02.2021 však premlčacia doba neplynula v súlade so zákonom č. 62/2020 Z.z. o niektorých
mimoriadnych opatreniach v súvislosti so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 a

v justícii a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony, čo je 76 dní. Premlčané sú teda všetky úhrady
vykonané pred 13.11.2014. Súd však omylom vychádzal pri vyhlasovaní rozsudku iba listiny aktuálny
stav pohľadávky ku dňu 25.09.2015, a preto priznal žalobkyni iba sumu 220,- eur, napriek tomu, že
žalobkyňa uhradila po 13.10.2015 ešte celkovo sumu 360,- eur. Keďže súd je viazaný vyhláseným
rozsudkom (§219 ods. 4 CSP), nemohol priznať žalobkyni aj sumu 360,- eur..

36. Dlh, vzniknutý bezdôvodným obohatením je dlhom, ktorého zročnosť nie je určená právnym
predpisom, alebo rozhodnutím súdu, alebo nevyplýva z dohody účastníkov, a preto je dlžník, v tomto
prípade žalovaný, podľa § 563 OZ povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ o plnenie požiadal.
Za prvú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd považoval doručenie žaloby dňa 07.02.2025.

Žalobkyňa si uplatnila úrok z omeškania nasledujúci deň po doručení žaloby, a preto súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie zákonného úroku z omeškania vo výške 11,40% ročne zo sumy 220,- eur od
08.02.2025 do zaplatenia.37.Súdvdanomprípadenepovažovalpredmetnékonanievrozporesdobrýmimravmi.Žalovanýsaúkor
žalobkyneúmyselnebezdôvodneobohatil,keďprijímalplnenianapriektomu,žemuselsibyťvedomý,že
nie je veriteľom, že nedošlo k predčasnej splatnosti úveru, nakoľko nedisponoval dokladom o doručení

upozornenia pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti. To, že žalobkyňa celý úver neuhradila je vo vzťahu
k žalovanému irelevantne. Žalovaný, vzhľadom na neplatnosť postúpenia pohľadávky, nie je vo vzťahu
k žalobkyni v postavení veriteľa, teda vo vzťahu k nemu sa nemôže jednať o rozpor s dobrými mravmi.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP, podľa ktorého súd ak mala strana vo veci

úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán
nemá na náhradu trov konania právo. Žalobkyňa bola úspešná v časti zaplatenia 220,- eur zo sumy
1.320,-eur,tedavrozsahu16,67%ažalovanývozvyšných83,33%.Úspechžalovaného,ktorýprevyšuje
úspech žalobkyne je 66,66%. Žalovaný bol v konaní úspešnejší, avšak súd žalovanému nárok na
náhradutrovkonanianepriznal.Dôvodyhodnéosobitnéhozreteľa,anivýnimočnéokolnostizákonbližšie
nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však

zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu,
zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy,
osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (viď Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová,
S., Bajánková, J.,Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
str. 923-939.). Za dôvody hodné osobitného zreteľa súd považoval skutočnosť, že k čiastočnému

zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu vznesenej námietky premlčania žalovaným, pričom však žalovaný sa
na úkor žalobkyne bezdôvodne obohatil. Bolo by preto nespravodlivé, aby žalovanému mala žalobkyňa
hradiť trovy konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na

Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdnehokonania,vediesavýkonrozhodnutiazúradnejmoci(zákonč.65/2001Z.z.ospráveavymáhaní
súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).