Uznesenie – Starostlivosť o maloletých ,
Zrušujúce Judgement was issued on Friday, June 28, 2024

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 12CoP/184/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1322200662
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2024

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bundzelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2024:1322200662.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Bundzelová a sudkýň:
JUDr. Katarína Slováčeková a Mgr. Andrea Hadnagyová, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté
dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce sociálnych vecí a
rodiny,odborsociálnychvecíarodinySenec,ul.Krátkač.1,dieťarodičov-matka:C.D.,nar.XX.X.XXXX,
bytom E. XXX/X, F. G., štátna občianka SR, zastúpená splnomocnenkyňou: Advokátska kancelária

JUDr. Ladislav Pavlovič, s.r.o. so sídlom Dunajská 12, Bratislava, IČO: 47 238 526 a otec: C. B., nar.
XX.X.XXXX, bytom E. XXX/X, F. G., štátny občan SR, zastúpený splnomocneným právnym zástupcom
Mgr. Mária Čechová, advokátka so sídlom Lipová 18/C, Viničné, o zmenu úpravy výkonu rodičovských
práv a povinností, uloženie výchovného opatrenia, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu
Bratislava III č. k. 37P/18/2022-444 zo dňa 11.mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti týkajúcej sa vyživovacej

povinnosti matky (výrok II.) ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) r u š í a vec mu v
r a c i a v tejto časti na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. návrh matky zamietol, výrokom
II. vzájomný návrh otca zamietol a výrokom III. rozhodol o trovách konania tak, že žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Súd rozsudok po citácii § 26, § 78 ods. 2 zák. č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej len ZoR)
vecne odôvodnil tým, že na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že od poslednej
úpravy výkonu rodičovských práv a povinností voči maloletej nedošlo k takej podstatnej zmene pomerov,
ktorá by odôvodňovala zmenu naposledy upravených práv a povinnosti voči maloletej rozhodnutím
súdu a preto súd spojené návrhy matky a otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností voči maloletej zamietol, ako nedôvodné. Súd zistil, že rodičia sa na zmene úpravy výkonu
rodičovskýchprávapovinnostínedohodlianaposledyboliupravovanéprávaapovinnosti voči maloletej
A. rozsudkom Okresného súdu Bratislava III pod č.k. 38P 47 /2021 - 99 zo dňa 4.11.2021, právoplatným
dňa 28.11.2021. Týmto rozsudkom bolo manželstvo rodičov rozvedené, na čas po rozvode manželstva
bola maloletá A. na základe rodičovskej dohody zverená do osobnej starostlivosti matke, obaja rodičia
maloletú zastupujú a spravujú jej majetok, otec sa zaviazal platením výživného na maloletú v sume

330,-eur mesačne a otcovi bol upravený styk s maloletou dcérou. V tom čase mala maloletá A. 15
rokov, navštevovala 9. triedu ZŠ, mala nadváhu, navštívila kúpele Bardejov. Matka v tom čase bola
zamestnaná v H. I. s priemerným mesačným netto príjmom 550,-eur, otec pracoval v J. s priem.
mesačným netto príjmom 2 300,-eur. Návrh na zmenu citovaného súdneho rozhodnutia bol podaný
matkou tri mesiace po právoplatnosti tohto rozsudku a samostatný návrh otca na striedavú osobnú
starostlivosť dňa 16.09.2022, teda po 10 mesiacoch. Súd spojil oba návrhy na spoločné konanie. Súd

v priebehu konania zistil, že animozita medzi rodičmi, ktorá bola v čase rozvodového konania naďalej
pretrváva a maloletá A., ktorá má nesporne rada oboch svojich rodičov a ktorá zažila v nedávnejminulosti veľmi vyhrotenú situáciu medzi rodičmi, je podľa vyjadrenia kolíznej opatrovníčky typickým
príkladom konfliktu lojality oboch rodičov, z čoho pramení aj jej opakovaná zmena názorov. Súd
zistil, že maloletá A., ktorá má 17 rokov, má rada oboch rodičov, a predčasom skúšala striedavý

režim starostlivosti u matky a otca, avšak sa následne rozhodla vrátiť k matke, ktorej je zverená
do osobnej starostlivosti. Pred súdom maloletá taktiež vyslovila svoju jasnú predstavu o svojom
ďalšom napredovaní. Vzhľadom na vek a emočnú a intelektovú vyspelosť maloletej, súd prihliadol na
jej názor a ktorý zavážil pri rozhodovaní, keď navyše bolo zistené, že školské výsledky maloletej sú
dobré, zdravotný stav maloletej riešili obaja rodičia a maloletá je spokojná v starostlivosti svojej matky.

Prihliadnuc na skutočnosť, že práva a povinnosti voči maloletej sú upravené vyššie citovaným
rozsudkom súdu, mal. je naďalej v osobnej starostlivosti matky, ktorá sa o maloletú riadne stará a s
ktorou si maloletá rozumie, ako sama uviedla, pričom maloletá má 17 rokov a má záujem sa s otcom
stretávať podľa svojho vyjadrenia, pričom matka jej nebráni v styku, súd dospel k záveru, že nie
je zistený žiadny relevantný dôvod na zmenu výchovného prostredia. Taktiež čo sa týkalo zrušenia
vyživovacej povinnosti otca, súd nezistil žiadne splnené zákonné predpoklady na takéto rozhodnutie

súdu, aj s prihliadnutím na skutočnosť, že návrhu na striedavú osobnú starostlivosť nevyhovel. Výživné
určené na maloletú A. rozhodnutím súdu, je podľa názoru primerané veku maloletej -17 rokov a jej
odôvodneným potrebám, s prihliadnutím aj na záujem a starostlivosť aj zo strany otca. Čo sa týkalo
návrhu na uloženie výchovného opatrenia, tomuto súd taktiež nevyhovel, pri zistení názoru 17
ročnej maloletej A., ktorá sama uviedla, že jej nikto v styku nebráni, chce sa s otcom stretávať

podľa svojho vyjadrenia a styk má otec upravený rozsudkom súdu. Čo sa týkalo žiadosti otca na
určenie výživného, súd s prihliadnutím na ustanovenia § 78 ods. 2 Zákona o rodine a s prihliadnutím na
matkou predložené listinné dôkazy - doklady o zakúpených veciach pre maloletú, návrhu nevyhovel,
výživné podľa vyjadrenia matky bolo spotrebované, dokladmi preukázala zaplatené veci pre maloletú,
preto súd návrh zamietol taktiež ako nedôvodný. Súd mal za to, že práva a povinnosti voči maloletej

A. sú upravené rozsudkom súdu a sú v záujme maloletej.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti vyživovacej povinnosti zo strany matky podal
odvolanie otec. Odvolanie odôvodnil tým, že vo svojom návrhu na zmenu styku a s tým spojenú aj výšku
výživného na maloletú A. poukazoval na skutočnosť, ktorú mal aj prvostupňový súd za nespornú, že
maloletá A. v čase od februára 2022 do júna 2023 žila v otcovej domácnosti a vôbec sa nestretávala
ani netrávila čas s matkou. Otec aj vo svojej výpovedi, aj písomným podaním predložil súdu dôkazy a

prehľad svojich nákladov a nákladov na maloletú A.. Maloletej A. v čase od februára 2022 do júna 203
otec platil matke výživné vo výške 330,- eur podľa rozsudku OS BA 3 sp.zn. 38P/47/2021 a zároveň
uhrádzal v celom rozsahu náklady na maloletú A., ktoré boli v priemernej mesačnej výške 605,85 eur a
matka prispela na celú dobu iba sumou 60,- eur a ešte aj na základe mimosúdnej dohody platil plnoletej
dcére výživné vo výške 400,- eur. Otec od februára 2022 do júna 2022 z titulu výživného na maloletú

A. matke uhradil sumu vo výške 1.650,- eur (5x330,- eur) a plus na úhradu 100 % nákladov, pričom 1-
vicu nákladov by mala znášať matka vo výške 1.514,65 eur (5x 1 z 605, 93 eur) v čase, keď bola A.
u neho, matka prispela otcovi sumou 60,- eur.

5. A. od júna 2022 bola v SOS oboch rodičov, ale otec na maloletú A. naďalej matke uhrádzal sumu vo

výške 330,- eur mesačne na základe rozsudku a okrem toho hradil aj bežné a mimoriadne výdavky na
A. v čase, keď bola u neho. Otec zase vynaložil na maloletú A. sumu vo výške 330,- eur mesačne v
období od 7/2022 do 2/2023 a plus 1320,- eur reálne vynaložil na maloletú A.. Prvostupňový súd vôbec
nevykonal dokazovanie, koľko matka reálne vynaložila na maloletú A. v období od 7/2022 do 2/2023.
Od 3/2023 bola maloletá A. len u matky.

6. Prvostupňový súd však vôbec nevykonal v zmysle vyšetrovacej zásady ani podrobný výsluch matky,
ani dôkladne nepreskúmal, načo matka vynaložila výživné na maloletú A. za dobu od 2/2022 do 6/2022,
kedy bola maloletá A. len u otca a od 7/2022 do 2/2023 kedy bola maloletá A. v SOS (v striedavej
osobnej starostlivosti).

7. Matka sa k výdavkom v období od februára 2022 do júna 2022 vyjadrila odpoveďou na otázku právnej
zástupkyne otca tak, že „musela v dome kúriť a svietiť, teda byť pripravená na návrat maloletej a kúpila
jej oblečenie, ktoré viselo v skrini matky.“ Prvostupňový súd sa uspokojil iba s touto odpoveďou, beztoho, aby vykonal podrobné dokazovanie. Právny zástupca matky sa otázke výdavkov na maloletú A.
a predloženiu dôkazov vyjadril vo svojej záverečnej reči t.j. potom, ako súd považoval dokazovanie za
skončené, teda nie je možné, aby sa súd v bode 49 svojho rozhodnutia odvolával na matkou predložené

dôkazy potom, ako bolo dokazovanie považované za skončené. Prvostupňový súd v bode 49 rozsudku
svoje rozhodnutie o zamietnutí návrhu otca na vyplatenie výživného matkou na maloletú A. za obdobie
od februára 2022 do júna 2022 opiera na nezákonne získaný dôkaz, nakoľko nebol otcovi predložený na
vyjadrenie v dostatočnom časovom predstihu a zároveň bol založený do spisu potom, čo dokazovanie
bolo skončené t.j. dokazovanie v otázke nákladov matky teda nebolo vôbec vykonané.

8. Prvostupňový súd mal v časti návrhu otca zaviazať matku, aby od momentu podania návrhu na
NO do júna 2023 bola zaviazaná otcovi uhradiť zročné výživné vo výške 10.176,88,- eur (330,eur
výživné priznané rozsudkom o rozvode x 16 mesiacov, nakoľko matka reálne nepreukázala, že výživné
spotrebovala na mal. A., nakoľko u nej nebývala ani sa s ňou nestretávala a polovicu reálnych nákladov,
čo otec spotreboval na maloletú A. a od 302,93 eur x 16 mesiacov).

9. Na základe uvedených skutočností navrhujeme, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v
časti výživného na maloletú A. zrušil a vrátil na ďalšie dokazovanie prvostupňovému súdu.

10. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka maloletej. Uviedla, že maloletá A. žila v domácnosti otca v čase

od 02/2022 do 06/2022 a nie v čase od 02/2022 do 06/2023, tak ako to uvádza otec vo svojom odvolaní.
Počas tohto obdobia otec platil matke výživné na maloletú v sume 330,-eur/mesačne, ktorá vyživovacia
povinnosť otca je určená Rozsudkom OS BA III, pod sp. zn. 38P/47/2021, ktorý je právoplatný a
vykonateľný. Matka aj napriek skutočnosti, že v tom čase s ňou v domácnosti maloletú A. nežila, na
maloletú vynakladala náklady v takom rozsahu, že celé výživné bolo spotrebované na potreby maloletej.

S uvedeným sa súd prvej inštancie riadne vyporiadal.

11. Na námietku otca, že súd prvej inštancie vykonal tieto dôkazy až po skočení dokazovania, dala do
pozornosti čl. 6 CMP v spojení s ustanovení § 35 CMP, podľa ktorého je súd povinný zistiť skutočný
stav veci, a nevykonaním takýchto dôkazov by súd prvej inštancie rozhodol contra legem, teda v

rozpore so základnými zásadami, na ktorých stojí mimosporové konanie. Civilný mimosporový proces
teda vychádza, pokiaľ ide o zodpovednosť účastníkov konania za priebeh konania a jeho výsledok, z
vyšetrovacieho princípu a princípu materiálnej pravdy, teda tieto princípy prenášajú „zodpovednosť“ za
priebeh konania na súd a pre naplnenie týchto princípov je dôležité, že ak má mať rozhodnutie vo veci
reflexiu v objektívnej realite a má sa jej čo najviac priblížiť, nemôže právna úprava obmedzovať procesnú

aktivitu v konaní koncentráciou konania.

12. Uvedené teda platí aj k námietke otca, že takto predložené listinné dôkazy považuje za nezákonne
získaný dôkaz, nakoľko sa otec k nemu nemohol v dostatočnom časovom predstihu vyjadriť. V prvom
rade v tejto súvislosti rozhodne nemôže hovoriť o nezákonne získanom dôkaze a naviac, v prípade

koncentrácie konania, prostriedkoch procesného útoku a prostriedkoch procesnej obrany je subsidiárna
aplikácia CSP priamo vylúčená ustanovením § 34 CMP.

13. Otec v odvolaní uvádza, že maloletá A. mala od 06/2022 byť v SOS oboch rodičov. Odvolaciemu
súdu dala na vedomie, že SOS nebola stanovená súdnym rozhodnutím ani dohodou rodičov a ani sa

fakticky nevykonávala. Maloletá A. sa zo svojho vlastného rozhodnutia, vzhľadom k jej predchádzajúcim
negatívnym skúsenostiam s otcom slobodne a na základe vlastnej vôle rozhodla s otcom sa prakticky
vôbec nestretávať a tento postoj maloletej A. sa matka v záujme nenavyšovania doterajšej eskalácie
vzťahov, rozhodla v plnom rozsahu rešpektovať a to aj s poukazom na najlepší záujem maloletej A., keď
maloletá po každom stretnutí s otcom bola v ťažkej psychickej vypätosti a disharmónií, čo sú skutočnosti,

ktorésaméosebeakokoľvekvylučujúvšetkyúvahyotcaonímtvrdenejSOS,ktorásavžiadnomprípade
neuskutočňovala. S ohľadom na negatívny dopad na psychiku maloletej A. sa táto sama od 07/2022
rozhodla zdržiavať sa výlučne v domácnosti matky.

14. Uvedené taktiež súd prvej inštancie potvrdil v odôvodnení svojho rozhodnutia, keď návrh otca ktorým

sa domáhal zmeny zverenia maloletej A. do SOS oboch rodičov zamietol, pretože súd prvej inštancie
mal za to, že matka sa o maloletú riadne stará a s ktorou si maloletá rozumie, pričom maloletej matka
nebráni v styku s otcom.15. Nie je teda pravdivé tvrdenie otca, že maloletá bola v čase od 06/2022 - do 02/2023 v SOS oboch
rodičov, ale naopak bola vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, s touto po celý čas žila a v súčasnosti
aj naďalej žije v domácností a taktiež sa naďalej odmieta s otcom stretávať. Ďalšie výdavky, ktoré

nie sú súčasťou prílohy tvorili náklady na bývanie, knihy, v ktorých má maloletá A. záľubu celkom v
sume: 232,87.-eur, poplatok do ZRPŠ 56.-eur, pracovné zošity 70.-eur, náklady spojené s lekárskou
starostlivosťou a iné. Naviac, tvrdenia otca o tom, akú výšku nákladov mal na maloletú A. vynaložiť
doteraz, žiadnym spôsobom nepreukázal. Na základe vyššie uvedeného teda má za to, že v období
od 02/2022 - 06/2022 matka riadne preukázala, že výživné na potreby maloletej spotrebovala, čím súd

po vykonaní týchto dôkazov dospel k rozhodnutiu, ktoré reflektuje objektívnu realitu a skutočný stav
a v období od 07/2022 - 02/2023 nebola maloletá rozhodnutím súdu zverená do striedavej osobnej
starostlivosti, ale bola vo výlučnej osobnej starostlivosti matky, naopak kontaktu s otcom sa na základe
svojho rozhodnutia výslovne vyhýbala a tento obmedzovala. Na základe vyššie uvedeného teda nedošlo
k naplneniu žiadneho z odvolacích dôvodov a preto žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v časti výživného na maloletú A. potvrdil.

16. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec. Uviedol, že predložené bločky nepreukazujú, že výživné za
obdobie od februára 2022 do júna 2022 vo výške 330,- eur, ktoré platil otec k rukám matky, aj keď
maloletá A. bola celú dobu nepretržite u otca, matka spotrebovala na maloletú A.. Na maloletú A.
vynaložil priemerné mesačné náklady vo výške 600,- eur a plus platil matke výživné vo výške 330,-

eur, ktoré reálne nespotrebovala na náklady na maloletú A., keďže u nej nebývala ani k nej 5 mesiacov
nechodila.

17. Otec v období od období od februára 2022 do júna 2023 vynaložil aj s výživným sumu 600,- eur a
matka za celých 5 mesiacov 60,- eur. Sú tam bločky, ktoré nereflektujú náklady na maloletú A.. Nákup

za daný mesiac nedosahuje sumu 330,- čo je výška výživného a ani nepreukazuje, že za uvedený tovar
na bločkoch matka naozaj zaplatila.

18. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) Civilného mimosporového poriadku) po
zistení,žeodvolaniebolopodanévčas(§362ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku),oprávnenouosobou

-otcom maloletej(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiu,protiktorémujetentoopravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku), preskúmal napadnuté
rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania
(§ 66 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§

68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385
ods. 1 Civilného sporového poriadku á contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca je dôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výživného a trov konania je dôvodné zrušiť (§ 389
ods. 1 Civilného sporového poriadku) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods.
1 Civilného sporového poriadku).

19. Predmetom konania bol návrh matky na zmenu úpravy práv a povinností voči maloletej dcére ako
aj návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností voči maloletej dcére, ktorý žiadal zviazať matku
na zaplatenie sumy 405 eur za obdobie február 2022 až jún 2022, od júla 2022 až do marca 2023
zaviazať matku platiť na výživné v sume 75 eur mesačne a od marca 2023 zveriť maloletú do striedavej

osobnej starostlivosti bez určenia výživného. Súd prvej inštancie oba návrhy zamietol, keď predmetom
odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie v časti
zamietnutia určenia vyživovacej povinnosti matky.

20. Podľa § 35 Civilného sporového poriadku súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

21. Podstatou odvolacích námietok otca maloletej boli nedostatky v skutkových zisteniach súdu prvej
inštancie, keďže nie je zrejmé, ako dospel súd prvej inštancie k tomu, že výživné, ktoré platil bolo
spotrebované, nakoľko matka tieto skutočnosti nepreukázala, súd prvej inštancie nepreskúmal, načo
matka vynaložila výživné na maloletú A. za dobu od 2/2022 do 6/2022, kedy bola maloletá A. len u otca

a od 7/2022 do 2/2023 kedy bola maloletá A. v SOS (v striedavej osobnej starostlivosti). Namietal aj
procesné pochybenie súdu prvej inštancie, keďže sa opiera o nezákonne získaný dôkaz, nakoľko nebol
otcovi predložený na vyjadrenie v dostatočnom časovom predstihu a zároveň bol založený do spisupotom, čo dokazovanie bolo skončené t.j. dokazovanie v otázke nákladov matky teda nebolo vôbec
vykonané.

22. Podľa § 2 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.(1) Na účely tohto zákona
sa pojmy žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len
„účastník“) a konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak. (2).

23. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

24. Podľa § 157 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo
rozhodnúť rýchlo a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania.

25. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces ( čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery

nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel
a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
( IV. ÚS 252/04 ), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).

26. Porušenie ktoréhokoľvek čiastkového práva strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie
súdu. O naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) však pôjde vtedy, ak nesprávny
procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu, dosiahne určitú intenzitu, ktorá
odôvodnízáverotom,žecelékonaniesanejavíakospravodlivé.Konkrétnepochybeniesúdupretomusí

byť hodnotené v kontexte celého konania (vplyv na ďalšie pochybenia, možnosť zvrátenia nesprávneho
postupu, následky, atď.).( Števček, M., Ficová, S., Barícová, J.. Mesiarkinová, S., Bajánková, J.,
Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016, s. 1239).

27. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacou námietkou otca maloletej, ktorý namietal, že

súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pretože súd prvej
inštancie použil nezákonný dôkaz a nemal dostatok času, aby sa s dôkazmi oboznámil.

28. Ako vyplýva z obsahu spisu a zápisnice z pojednávania zo dňa 11.05.2023, matka maloletej

priamo na pojednávaní predložila listinné dôkazy, ktoré boli zároveň krátkou cestou doručené právnemu
zástupcovi otca a aj kolíznemu opatrovníkovi. V zmysle ust.§ 188 ods. 1 CSP, súd vykonáva dôkazy na
pojednávaní. V zmysle ust. § 204 CSP sa dôkaz listinnou vykoná tak, že súd listinu alebo jej časť prečíta
alebo oznámi jej obsah; to neplatí, ak ide o listinu, ktorej odpis bol strane sporu v priebehu konania
doručený a ak listina alebo jej obsah neboli protistranou spochybnené.

29. Z vyššie uvedeného vyplýva, že pokiaľ boli právnemu zástupcovi otca listinné doklady doručené
krátkoucestoupriamonapojednávaní,malprávosastýmitooboznámiť,akideorozsiahledôkazymohol
požiadať súd o odročenie pojednávania, avšak pokiaľ takýto návrh zo strany otca resp. jeho právneho
zástupcu nebol súdu oznámený, súd nemal dôvod odročiť pojednávanie, preto táto jeho odvolacia

námietka je nedôvodná. Ako poukázala matka vo svojom vyjadrení v zmysle ust. § 34 CMP ustanovenia
Civilného sporového poriadku o prostriedkoch procesnej obrany a koncentrácii konania sa v konaniach
podľa toho zákona nepoužijú, preto pokiaľ súd prvej inštancie mal za to, že je potrebné prihliadnuť aj na
dôkazy, ktoré boli predložené už po vyhlásení dokazovania za skončené, tieto mohol použiť pri svojom
rozhodovaní za predpokladu splnenia si povinností podľa vyššie uvedených ustanovení.

30. Dôvodnou však bola odvolacia námietka otca v tom, že súd prvej inštancie nepreskúmal
(z odôvodnenia súdu prvej inštancie uvedené nevyplýva), na čo matka vynaložila prostriedky určené na
výživné na maloletú A. za dobu od 2/2022 do 6/2022, kedy bola maloletá A. len u otca a od 7/2022 do2/2023 kedy bola maloletá A. v SOS (v striedavej osobnej starostlivosti) a z pohľadu odvolacieho súdu,
je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné.

31. Podľa § 121 CMP, rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a
o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

32. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o

výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

33. Podľa § 75 ods. 1, veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

34. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, Dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

35. Podľa § 2 ods. l Civilného mimosporového poriadku na konania podľa tohto zákona sa použijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

36. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý

dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

37. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,

ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne
vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

38. Podľa § 67 Civilného mimosporového poriadku na vady konania pred súdom prvej inštancie prihliada
odvolací súd, len ak mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

39. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami

účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na
podstatné otázky a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné
rozhodnutie ovplyvňujúcich súvislostiach. Právo účastníka konania a povinnosť súdu na náležité
odôvodnenie súdneho rozhodnutia vyplýva z potreby transparentnosti služby spravodlivosti, ktorá je

esenciálnou náležitosťou každého rozhodnutia. Citované zákonné ustanovenia sa totiž chápu aj z
hľadiska práv účastníka konania na súdnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky,
ktorého imanentnou súčasťou je aj právo na súdne konanie spĺňajúce garancie spravodlivosti. Tieto
ustanovenia treba vykladať a uplatňovať aj s ohľadom na príslušnú judikatúru Európskeho súdu pre
ľudské práva (porovnaj napr. rozsudok vo veci García Ruiz proti Španielsku z 21. januára 1999, sťažnosť

č. 30544/96, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1999-I) tak, že rozhodnutie súdu musí uviesť presvedčivé a
dostatočnédôvody,nazákladektorýchjezaložené.Rozsahtejtopovinnostisamôžemeniťpodľapovahy
rozhodnutia a musí sa posúdiť vo svetle okolností každej veci. Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské
práva teda nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania bola daná odpoveď v odôvodnení
rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická

odpoveď práve na tento argument (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č.
21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19.
februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998- I).40. „Požiadavka týkajúca sa záujmu maloletého dieťaťa vyplýva aj z článku 32 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd zaručujúcej osobitnú ochranu detí a mladistvých (porov. napr. nález Ústavného súdu ČR
sp. zn. I. ÚS 3135/19). Je preto nevyhnutné, aby pri akomkoľvek súdnom rozhodovaní týkajúcom sa detí

bol ich najlepší záujem skúmaný a posudzovaný ako určujúce kritérium pre konečné rozhodnutie - nech
sa jedná o akékoľvek konanie týkajúce sa maloletého dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa je ako koncept
flexibilný a vždy by mal byť posudzovaný a definovaný individuálne s ohľadom na konkrétnu situáciu,
v ktorej sa dotknuté dieťa nachádza, pričom pozornosť je potrebné venovať jeho osobným pomerom,
situácii a potrebám.“ - (porov. nález Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3226/16).

41. Posúdením odôvodnenia preskúmavaného rozsudku súdu prvej inštancie vo vzťahu k napadnutému
výroku s vyššie uvedenými kritériami je zrejmé, že súd prvej inštancie sa nimi dôsledne neriadil, pretože
rozhodnutie je pre nedostatok jeho riadneho odôvodnenia nepreskúmateľné. Po oboznámení sa s
obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje,
že odvolanie otca je dôvodné, pretože rozsudok trpí vadami, ktoré znemožnili otcovi ako účastníkovi

konania, aby uplatňoval svoje procesné práva v takej miere, že to má za následok porušenie práva na
spravodlivý proces a nesprávne rozhodnutie vo veci.

42. Z obsahu spisu vyplýva, že otec maloletej sa v zmysle upresneného petitu domáhal rozhodnutia,
ktorý by súd zviazal matku na zaplatenie sumy 405 eur za obdobie február 2022 až jún 2022, od júla

2022 až do marca 2023 zaviazať matku platiť na výživné v sume 75 eur mesačne a od marca 2023 zveriť
maloletú do striedavej osobnej starostlivosti bez určenia výživného. Predmetom odvolania je však iba
časť, kde bol zamietnutý návrh otca v časti, kde žiadal zaviazať matku na zaplatenie sumy 405 eur za
dobu od 2/2022 do 6/2022, kedy bola maloletá A. iba v starostlivosti otca a za obdobie od 7/2022 do
2/2023 kedy bola maloletá A. v SOS ( v striedavej osobnej starostlivosti). Súd prvej inštancie v bode 49

rozsudku zistil, že maloletá A., ktorá má 17 rokov, má rada oboch rodičov a predčasom skúšala
striedavý režim starostlivosti u matky a otca, avšak sa následne rozhodla vrátiť k matke, ktorej je
zverená do osobnej starostlivosti. K výživnému uviedol, že čo sa týkalo zrušenia vyživovacej povinnosti
otca, súd nezistil žiadne splnené zákonné predpoklady na takéto rozhodnutie súdu, aj s prihliadnutím
na skutočnosť, že návrhu na striedavú osobnú starostlivosť nevyhovel. Výživné určené na maloletú

A. rozhodnutím súdu, je podľa jeho názoru primerané veku maloletej -17 rokov a jej odôvodneným
potrebám, s prihliadnutím aj na záujem a starostlivosť aj zo strany otca. Čo sa týkalo žiadosti
otca na určenie výživného, súd s prihliadnutím na ustanovenia § 78 ods. 2 Zákona o rodine a s
prihliadnutím na matkou predložené listinné dôkazy - doklady o zakúpených veciach pre maloletú,
návrhu nevyhovel, výživné podľa vyjadrenia matky bolo spotrebované, dokladmi preukázala zaplatené

veci pre maloletú, preto súd návrh zamietol taktiež ako nedôvodný. Súd mal zato, že práva a
povinnosti voči maloletej A. B. sú upravené rozsudkom súdu a sú v záujme maloletej.

43. Z takéhoto odôvodnenia nevedel odvolací súd ustáliť ani to ako vyhodnotil z časového hľadiska,
kedy bola maloletá výlučne v starostlivosti otca, kedy (v akom časovom rozmedzí malo dôjsť k striedavej

starostlivosti, keď matka vylučuje, že k striedavej starostlivosti prišlo) a napokon ani to, v akej výške
a na čo bolo zo strany matky spotrebované výživné. Z obsahu zápisníc o pojednávaní matka uviedla, že
platila vodu, elektrinu, plynu a dom bol pripravený na návrat maloletej, okrem toho maloletej kupovala
aj desiate, oblečenie. Na pojednávaní tiež uviedla, že maloletej dávala peniaze a za celé obdobie 1.460
eur, zaplatila jej knihy, oblečenie, peniaze, album, do školy ovocie, jogurty, občas maloletej dala 50

eur resp. 20 eur. Do spisu doložila aj listinné doklady, keď súd prvej inštancie v rámci skutkového
stavu v bode 42 svojho rozsudku uviedol, že do spisu boli doložené pokladničné doklady, osvedčujúce
výdavky na maloletú A. (č.l. 389-406) a v bode 45 rozsudku uviedol, doklady osvedčujúce nevyhnutné
mesačné výdavky matky (ZSE, daň, plyn, Telecom a.s.(č.l. 414-424). Z uvedeného rozhodnutia sa
však nedá zisť, aké výdavky a v akej výške boli v rozhodnom období na maloletú A. (ktoré súd ani

nedefinoval) považoval za dôvodné, hoci maloletá sa nachádzala v starostlivosti otca, nie je zrejmé
ani to, či a ako posudzoval (v akom období) striedajú starostlivosť o maloletú, hoci v čase rozhodnutia
nebola striedavá starostlivosť už aktuálna a nepovažoval v tomto smere za dôvodné meniť pôvodnú
úpravu pomerov k maloletej. Odôvodnenie v časti spotrebovaného výživného je tak všeobecné, že ani
s ohľadom na zvyšok rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd s ohľadom na jeho závery nevie

ako postupoval pri výpočte či už výdavkov na maloletú, resp. aj to, čo považoval za spotrebované
výživné, keď z pokladničných bločkov, ktoré predložila matka vyplýva nákup potravín, kozmetického
kufríka, vázy, neurčitého oblečenia avšak nie v takej výške, ako bolo hradené výživné zo strany otca.
Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ aj matka tvrdila, že za dané obdobie uhradila 1.460 eur, súdprvej inštancie mal dôsledne uvedené preskúmať, vykonať v tomto smere dokazovanie a následne
vyhodnotiť. Len rozsiahle vymenovanie listinných dôkazov bez toho, aby súd prvej inštancie vyjasnil
jednotlivé čiastkové skutkové zistenia, je absenciou postupu v zisťovaní skutkového stavu. Nie je totiž

postačujúce, ak súd síce vymenuje vykonané dôkazy (u niektorých iba odkazom na číslo listu), ale
uvedie iba všeobecne zhrnuté skutkové okolnosti bez ich riadnej špecifikácie. Odvolací súd zároveň
konštatuje, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani v časti určenia vyživovacej povinnosti matke
nie sú zrejmé pre rozhodnutie súdu relevantné myšlienkové postupy a úvahy, ktoré ho viedli k takémuto
spôsobu rozhodnutia a je potrebné prijať záver, že takéto rozhodnutie je zaťažené vadou, ktorá má za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

44. Nespornou skutočnosťou je to, že maloletá bola v čase od februára 2022 do júna 2022
(vrátane) v osobnej starostlivosti otca. Hoci neodkladným opatrením nebola táto skutočnosť upravená,
nespochybniteľným faktom je to, že otec prispieval na výživu maloletej matke hoci bola v jeho osobnej
starostlivosti, teda právny stav bol iný než faktický. Bolo preto dôvodným na túto skutočnosť prihliadnuť,

za účelom zistenia skutočností, ktoré sú podstatné pre určenie resp. zmenu vyživovacej povinnosti
vykonať potrebné dokazovanie a na základe toho vyhodnotiť, či návrh otca na vrátenie sumy 405 eur
za obdobie od februára 2022 do júna 2022 je dôvodný, podobne aj za ďalšie obdobie, ktoré je medzi
rodičmi sporné ohľadom existencie striedavej osobnej starostlivosti (to je či reálne fungovala, po akú
dobu)avzávislostiodzistenýchskutočnostívyhodnotiťdôvodnosťnávrhuotcaajvozvyšnejčastisvojho

návrhu, kde požadoval výživné od matky. Bez potrebného dokazovania nie je možné predmetný návrh
otca posúdiť a rozhodnúť.

45. V súhrne vzhľadom na uvedené sa tak vec dostala do takej polohy, v ktorej by náprava pochybení
súdu prvej inštancie vyžadovala takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala

za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu
na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti
rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného
dokazovania). Odvolací súd súčasne dodáva, že predmetom konania je nenávrhové konanie, kedy súd
aj bez návrhu môže vykonať dôkazy, ktoré účastníci nenavrhli.

46. Nakoľko s poukazom na vyššie uvedené súd prvej inštancie náležitým nezisťovaním všetkých
relevantných okolností potrebných pre posúdenie pomerov účastníkov konania, keď nevykonal i ďalšie
dokazovanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci a tým neposúdil všetky do úvahy prichádzajúce
rozhodné okolnosti daného prípadu, pričom rozsudok ani dostatočne neodôvodnil, odvolací súd s

použitím ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b), c) Civilného sporového poriadku a § 67 Civilného
mimosporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v zamietajúcej časti
týkajúcej sa vyživovacej povinnosti matky (výrok II.) ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok
III.), zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1
Civilného sporového poriadku).

47. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa
ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku bude s ohľadom na námietky otca doplniť
dokazovanie za účelom zistenia kedy (to je v akom časovom rozmedzí sa maloletá nachádzala
výlučne v starostlivosti otca, resp. v striedavej osobnej starostlivosti), a následne podľa zistenia

vyhodnotiť tvrdenia matky ohľadom jej výdavkov na maloletú dcéru (to je vykonať dokazovanie za
účelom zistenia, či výživné, ktoré otec platil matke aj v čase, keď dcéra bola v jeho starostlivosti
bolo spotrebované (tu je dôkazná povinnosť na matke maloletej) a napokon ak sa preukáže, že
maloletá bola od júla 2022 v striedavej osobitnej starostlivosti obdobne aj za toto obdobie, avšak je
dôležité posúdiť aj vznik vyživovacej povinnosti matky za obdobie, kedy nebola maloletá v jej výlučnej

starostlivosti (aj po zohľadnení jej tvrdení o tom, akým spôsobom si plnila svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletej). Následne bude povinnosťou súdu prvej inštancie výsledky vykonaného dokazovania
komplexne vyhodnotiť vychádzajúc zo základného princípu voľného hodnotenia dôkazov zakotveného
v Článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, ako aj odvolacie argumenty

otca, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci
znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné v každom jednotlivom výroku náležite odôvodniť v súlade s
ustanovením § 220 ods. 2 Civilného sporého poriadku.48. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

49. Senát odvolacieho súdu prijal toto uznesenie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).