Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. november 2025

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 10C/18/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6724201694
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Krnáčová

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2025:6724201694.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

10C/18/2024

– 20 –

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou JUDr. Janou Krnáčovou, v spore žalobcu A. B., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, XXX XX C., v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou
Bugri, s.r.o., so sídlom Advokátskej kancelárie Námestie SNP 14/23, 960 01 Zvolen, IČO: 56434995,
konajúcej prostredníctvom advokáta a konateľa D. E. F., proti žalovanej Slovenská republika, v mene
ktorej koná Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava - mestská

časť Staré Mesto, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 5.872,45 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

10C/18/2024
– 2 –

I/ Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 5.872,45 Eur do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozhodnutia.

II/ Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v rozsahu 100%, ktoré je žalovaná p
o v i n n á zaplatiť žalobcovi do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu o výške trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

10C/18/2024
– 18 –

1. Dňa 10.04.2024 doručil žalobca tunajšiemu súdu žalobu, ktorou žiadal zaviazať
žalovanú k povinnosti zaplatiť sumu 5.872,45 Eur titulom náhrady škody voči členskému štátu Európskej
únie,ktorávzniklažalobcoviporušenímprávavyplývajúcehozosmerniceEurópskehoparlamentuarady

2003/88/ES zo dňa 04.11.2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času (ďalej aj ako
„smernica 2003/88/ES“ alebo „smernica“) na 48 hodinový týždenný pracovný čas z dôvodu nesprávne
implementovanej smernice do právneho poriadku Slovenskej republiky, čím vznikla žalobcovi porušením
unijného práva škoda. Pri absencií vnútroštátnej úpravy nárok na náhradu škody z porušenia práva únie
jednotlivcovi žiadal posudzovať ako nárok na náhradu škody analogicky podľa ustanovení právneho
poriadku, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom najbližšie. Týmito ustanoveniami sú ustanovenia
občianskeho zákonníka upravujúce nemajetkovú ujmu §§ 11 - 13.

1.1. Žalobca pôsobí ako príslušník hasičského a záchranného zboru, pričom vykonáva štátnu službu
v služobnom pomere v súlade s ustanovenia zákona č. 315/2001 Z.z. o hasičskom a záchrannom zbore.
Štátnu službu vykonáva v služobnej hodnosti práporčík vo funkcii hasič – záchranár v družstve A, naHasičskej stanici v Obci Pliešovce. Do HaZZ nastúpil dňom 01.08.2015 kedy bol prijatý do prípravnom
štátnej služby, pričom v stálej štátnej službe pôsobí od 25.05.2016 až doposiaľ. Ako zásahový hasič
pracuje viac než osem rokov. K návrhu uplatňovaného v konaní uviedol, že služobný (pracovný) čas

príslušníka HaZZ je rozvrhnutý nerovnomerne a to tým spôsobom, že pracovná zmena sa skladá
z výkonu služby, po ktorom nasleduje služobná pohotovosť na pracovisku. Jedna pracovná (služobná)
zmena hasiča sa skladá z výkonu služby a určenej služobnej pohotovosti. Do konca roka 2021 boli
pracovné zmeny rozvrhnuté na 17 hodín výkonu služby a 7 hodín určenej služobnej pohotovosti,
s účinnosťou od 01.01.2022 sú pracovné zmeny rozvrhnuté na 16 hodín výkonu služby a 8 hodín

služobnej pohotovosti. Celkovo v rámci jednej pracovnej zmeny strávi žalobca ako hasič na pracovisku
sústavne minimálne 24 hodín. Obe pohotovosti, či už určená služobná pohotovosť podľa § 92 ods.
1 Zákona o HaZZ, rovnako ako nariadená služobná pohotovosť podľa § 92 ods. 2 Zákona o HaZZ
sa nezapočítavajú do pracovného času a výkon týchto služobných pohotovostí nie je rozlíšený ani na
výplatnejpáskezapríslušnýkalendárnymesiac,kdejelenuvedenýsúhrnnýpočetodpracovanýchhodín
služobnej pohotovosti. Určené služobné pohotovosti vykonáva počas nočných hodín. Do konca roku

2021 boli služobné pohotovosti vykonávané v čase od 22.30 hod. do 05.30 hod. a od začiatku roku
2022 sú vykonávané v čase od 22.00 hod. do 06.00 hod.. V prípade ak je počas služobnej pohotovosti
vyhlásený poplach a ako hasič je vyslaný na zásah mení sa služobná pohotovosť na prácu nadčas.
V hasičskej stanici Pliešovce je výkon služby rozčlenený medzi tri hasičské zmeny – družstvá A, B, C,
pričom pracovný čas hasiča je rozvrhnutý tak, že každý tretí deň odslúži každá zmena minimálne 24

hodín a následne má mať dva dni voľna. Ide o nerovnomerné rozvrhnutie služobného času, ktorého časť
pripadá na určenú služobnú pohotovosť (§ 86 ods. 2 v spojení s ustanovením § 92 ods. 1 Zákona o
HaZZ).Vzhľadomnatakétorozvrhnutieslužobnéhočasukaždáhasičskázmenamesačneodslúžiaspoň
10 pracovných zmien, pričom v niektorých mesiacoch je to až 11. V niektorých týždňoch hasiči odslúžia
dve zmeny týždenne 48 hodín, v niektorých aj 3 zmeny týždenne, čo je 72 hodín to v závislosti od toho,

na ktoré dni im pripadanú dni služobných zmien v týždni. Pri takto stanovenom rozvrhu služobného času
má stráviť hasič v službe minimálne 240 hodín (10 zmien za mesiac) až 244 hodín (pri 11 zmenách za
mesiac). Do tohto rozsahu pritom nie sú zahrnuté hodiny nadčasov, keďže častokrát sa stane, že pred
koncom služby je vyhlásený poplach a je potrebné ísť vykonať výjazd k požiaru, ktorého hasenie trvá
napr. päť hodín takže hasič strávi v práci v rámci jednej zmeny aj 27 hodín nepretržite. Vzhľadom k tomu

je služobný čas hasiča rozdelený tak, že každý hasič zmenovej služby má za rok pri naplánovanej 24
hodinovej službe na každý tretí deň odpracovať 121,67 zmenových služieb, ročne to teda priemerne
vychádza 2920 odpracovaných hodín.

1.2. Na pojednávaní dňa 29.10.2024 žalobca uviedol, že pôsobí ako hasič záchranár na Hasičskej

stanici Pliešovce - Lešť. Počas služby minimálny počet hasičov v jednej smene predstavuje sedem
hasičov. Počas 24-hodinovej služby dochádza častokrát k presahu, najmä v prípade, keď sú vyslaný
na zásah a tento pretrváva. Častokrát sa stane, že služba sa im z 24 hodín predĺži o niekoľko
hodín. Po návrate zo zásahu následne musia skontrolovať pracovné pomôcky, doplniť materiál, vypísať
správu o zásahu, dať do poriadku strojové zariadenia tak, aby boli pripravené a spôsobilé k ďalšiemu

výjazdu. Okrem toho uviedol, že počas dvoch dní voľna, ktoré majú nasledovať častokrát musí
absolvovať nariadené školenia, odborné výcviky, semináre, takže nie je zachovaný ani rozvrhnutý čas
na odpočinok po 24-hodinovej službe. Takto prebiehajúce služby a pracovná činnosť sa odzrkadľuje
aj na jeho osobnom živote s tým, že býva v rodinnom dome v Očovej, kde sa presťahoval z Banskej
Bystrice a v rodinnom dome býva od septembra 2024. Dochádza do zamestnania na Lešť, pričom do

presťahovania sa do Očovej dochádzal až z Banskej Bystrice. S partnerkou, s ktorou žije v spoločnej
domácnostisastarajúomaloletédetistým,žepartnerkasazamestnalapomaterskejvmaterskejškôlke.
O deti vo veku 3 a 6 rokov pri starostlivosti im pomáhajú starí rodičia, ktorí bývajú tiež v Očovej. Práce
na dome podľa vlastných slov nie sú dokončené s tým, že pri dome majú veľkú záhradu, ovocné sady
a pestujú hospodárske plodiny. Žalobca uviedol, že má záľuby, avšak tieto musel skorigovať s prácou

a rodinou a momentálne sa venuje len futbalu, ktorý hráva na amatérskej úrovni.

1.3. Rozvrhnutie služobného času, ktorého súčasťou bola aj určená služobná pohotovosť vykonávaná
v mieste výkonu služby žalobcu v žalovanom období bola od apríla 2021 do februára 2024 vrátane
kedy odpracoval spolu 2016,47 hodín určenej služobnej pohotovosti. Za žalované obdobie celkovo

odpracoval 2091,90 hodín služobnej pohotovosti (z toho 2016,47 hodín určenej a 75,43 hodín nariadenej
služobnej pohotovosti), pričom žiadna z týchto odpracovaných hodín služobnej pohotovosti mu nebola
započítaná do pracovného času. Priemerný týždenný pracovný čas počas celého žalovaného obdobia
od apríla 2021 do februára 2024 dosiahol najmenej 52,97 hodín týždenne. V tejto súvislosti žalobcauviedol, že počas všetkých hodín, ktoré odslúžil v rámci služobnej pohotovosti sa ako hasič musí
zdržiavať na pracovisku, nesmie sa vzdialiť, musí byť vždy počas celej doby služobnej pohotovosti
pripravený na vykonanie zásahu. Ak je hlásený výjazd vykonáva sa do jednej minúty od nahlásenia,

pričom v tomto čase musí už hasičské vozidlo vyraziť zo stanice. Počas celej pohotovosti musí byť
patrične ustrojený v služobnej rovnošate a musí byť fyzicky aj psychicky pripravený okamžite vykonať
výjazd na miesto určenia. Z uvedeného vyplýva, že aj napriek tomu, že čas služobnej pohotovosti
tvorí aj tzv. neaktívna časť, počas ktorej hasiči čakajú na vyhlásenie výjazdu, tento časový úsek je
povinný tráviť na pracovisku, nesmie sa z neho vzdialiť, musí byť okamžite pripravený poskytnúť svoje

služby a vykonať služobný zákrok. Aj napriek uvedených skutočnostiam sa služobná pohotovosť, t.j.
všetky hodiny neaktívnej časti služobnej pohotovosti nezapočítavajú do pracovného času a teda tieto
odpracované hodiny nie sú považované za pracovný čas a to aj napriek tomu, že v práci trávi v rámci
každej jednej zmeny minimálne 24 hodín tak osem hodín z toho času, ktoré trávi na pracovisku vždy
pripravený na výkon práce, nie je považovaný za pracovný čas (do koncu roku 2021 to bolo 7 hodín).
Z dokladov predložených žalobcom vyplynulo, že priemerný týždenný pracovný čas počas žalovaného

obdobia pravidelne presahoval nielen 40 hodinový týždenný služobný čas príslušníka HaZZ (§ 85 ods.
2 Zákona o HaZZ), ale aj maximálne prípustný priemerný týždenný pracovný čas v dĺžke 48 hodín tak
ako to ustanovuje článok 6, písm. b/ smernice. K tejto skutočnosti dochádza v priamom dôsledku tým,
že žiadna z hodín odpracovanej služobnej pohotovosti nie je započítavaná do fondu pracovného času,
keďže vnútroštátna úprava v zákone o HaZZ služobnú pohotovosť hasičov nepovažuje za služobný

pracovný čas. Takéto vnímanie je v rozpore s článkom 2, ods. 1 smernice a judikatúrou súdneho dvora.
Priemerná dĺžka týždenného pracovného času, ktorú hasiči pri uvedenom rozvrhovaní pracovného času
odpracujú tak pravidelne zásadne prekračuje nielen dĺžku týždenného pracovného času stanovenú
zákonom o HaZZ a kolektívnymi zmluvami, ale aj smernicou stanovenú maximálnu hranicu priemerného
týždenného pracovného času.

1.4. V období apríl 2021 – december 2021 podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval žalobca
430,55 hodín v 15% určenej službe pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15%
zpríslušnejčastislužobnéhoplatuzakaždúhodinua14hodín30%určenejslužobnejpohotovostivčase
pracovného pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu

za každú hodinu. Služobnú pohotovosť, ktorá mu bola nariadená podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona
o HaZZ v tomto období nevykonával. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za rok
2021 (apríl 2021 – december 2021 vrátane) predstavuje spolu sumu 1.204,77 Eur.

1.5. V období január 2022 - december 2022 podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval 714,40

hodín 15% určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15% z príslušnej
časti služobného platu za každú hodinu a 16 hodín 30% určenej služobnej pohotovosti v čase
pracovného pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu
za každú hodinu. Služobnú pohotovosť, ktorá mu bola nariadená podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona
o HaZZ v tomto období odpracoval v rozsahu 54,43 hodín. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy

v peniazoch za rok 2022 (január 2022 – december 2022 vrátane) predstavuje spolu sumu 2.046,72 Eur.

1.6. V období január 2023 – december 2023 vrátane podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval
žalobca 689,52 hodín 15% určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu
15% z príslušnej časti služobného platu za každú hodinu a 16 hodín 30% určenej služobnej pohotovosti

v čase služobného pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného
platu za každú hodinu. Služobnú pohotovosť nariadenú podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ
v tomto období odpracoval v rozsahu 21 hodín. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch
za rok 2023 (január 2023 – december 2023 vrátane) predstavuje spolu sumu 2.183,53 Eur.

1.7. V období január 2024 – február 2024 vrátane podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ odpracoval 128
hodín 15% určenej služobnej pohotovosti, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 15% z príslušnej
časti služobného platu za každú hodinu a 8 hodín 30% určenej služobnej pohotovosti v čase služobného
pokoja, za ktorú mu prináležala odmena v rozsahu 30% z príslušnej časti služobného platu za každú
hodinu. Služobnú pohotovosť nariadenú podľa § 92 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ v tomto období

nevykonával. Náhrada škody vo forme nemajetkovej ujmy v peniazoch za obdobie január 2024 – február
2024 predstavuje spolu sumu 437,42 Eur.1.8. V konaní sa žalobca domáhal zaplatenia náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 5.872,45 Eur, ktorú
vyčíslil ako súčin odpracovaných hodín služobnej pohotovosti za obdobie od apríla 2021 do februára
2024 vrátane a rozdiel peňažnej náhrady vyplácanej za určenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods.

1, § 122 ods. 2, písm. a/ Zákona o HaZZ. Celková výška náhrady škody vo forme nemajetkovej ujmy
v peniazoch za žalované obdobie pri odpracovaných hodinách určenej služobnej pohotovosti podľa §
92 ods. 1 Zákona o HaZZ v rozsahu 2016,47 hodín predstavovala súhrnne sumu 5.872,45 Eur.

1.9. Smernica 2003/88/ES neobsahuje žiadne ustanovenia o práve na náhradu škody v prípade jej

porušenia.Náhradaškodaspôsobenájednotlivcoviporušenímprávaúniemusíbyťprimeranávzniknutej
škody, aby mohla zabezpečiť skutočnú ochranu jeho práv. Je na vnútroštátnom práve členských štátov,
aby pri dodržaní zásady rovnocennosti a efektivity určili, či sa náhrada škody musí poskytnúť vo
forme udelenia dodatočného náhradného voľna, alebo vo forme finančného odškodnenia a definovali aj
pravidlá týkajúce sa spôsobu výpočtu tejto náhrady. Právny poriadok SR nemá výslovnú úpravu ohľadne
práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobenej porušením práva únie. Vzhľadom na zistený

skutkový stav má ujma žalobcu najbližšie k zásahu do osobnosti žalobcu (analógia podľa ustanovenia
§ 11 - § 13 OZ). Žalobca v žalovanom období v rozpore s článkom 6, písm. b/ smernice odpracoval
1168,69 hodín služobnej pohotovosti čím priemerný týždenný pracovný čas počas celého rozhodného
obdobia presiahol 48 hodín týždenne. Na preukázanie tvrdení o počte odpracovaných hodín predložil
doklady od zamestnávateľa plán služieb žalobcu, ktoré žalovaný žiadnym spôsobom nespochybnil pred

súdom prvej inštancie. Žalobca poukázal na § 85 ods. 1 a ods. 2 Zákona o HaZZ, článok 2, ods. 1 a ods.
2 a článok 6 smernice, článok 288 a 291 Zmluvy o fungovaní EÚ a článok 7, ods. 2 a ods. 5, ako aj
článok 144 ods. 1 Ústavy SR a k právnemu posúdeniu veci uviedol, že smernica predstavuje normu
komunitárneho práva a na základe princípu prednosti komunitárneho práva a jeho priameho účinku je
založenáajzodpovednosťčlenskéhoštátuvprípadejejchybnejaplikáciealeboopomenutiajejaplikácie,

pričom osoby, ktoré sú takýmto konaním poškodené sa môžu voči štátu domáhať náhrady spôsobenej
škody. Žalobca zdôraznil, že smernica nebola správne transponovaná do právneho poriadku Slovenskej
republiky a to konkrétne do zákona o HaZZ, ktorého ustanovenia mal za to, že sú v rozpore s vyššie
uvedenými článkami smernice.

1.10. Základný problém videl v obsahu pojmu pracovný čas tak ako ho na jednej strane stanovuje
smernice a judikatúra Súdneho dvora EÚ a tým ako ho na druhej strane upravuje zákon o HaZZ. Pojem
pracovný čas uvedený v smernici je podľa Súdneho dvora EÚ autonómnym pojmom práva EÚ, ktorý
treba definovať podľa objektívnych vlastností s odkazom na systém a účel smernice, ktorým je zlepšenie
životných a pracovných podmienok pracovníkov. Súdny dvor EÚ zároveň vo svojej judikatúre zdôraznil,

že rozlišovanie je binárne, buď je určitý čas pracovným časom alebo ním nie je a že čas pracovnej
(služobnej) pohotovosti treba v celom rozsahu zahrnúť do výpočtu maximálneho denného alebo
týždenného pracovného času, pričom rozhodujúcim faktorom pre záver, či sú naplnené znaky pojmu
pracovný čas je skutočnosť, že pracovník je povinný byť prítomný na mieste určenom zamestnávateľom
a musí mu byť v prípade potreby k dispozícii. Zo žiadneho ustanovenia zákona o HaZZ nevyplýva, že

by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná za súčasť ich služobného
času. Vzhľadom na účelové oddelenie služobnej pohotovosti od služobného (pracovného) času sa
potom formálne javí, že žalobcov služobný (pracovný) čas nepresahuje 48 hodín týždenne. Ak sa však
za pracovný (služobný) čas v súlade s judikatúrou súdneho dvora považuje aj služobná pohotovosť,
je zrejmé, že súhrn takto naskladaného pracovného času hasičov pravidelne prekračuje 48 hodín

týždenne, pričom bežne dosahuje v priemere aj 53 – 56 hodín týždenne. V dôsledku vnútroštátnej
právnej úpravy zákona o HaZZ nie je tak približne 30% zo všetkých žalobcom reálne odslúžených hodín
v rámci pracovného času považovaných za pracovný čas.

1.11. Žalobca v priebehu konania poukázal na množstvo rozhodnutí Súdneho dvora EÚ v obdobných

veciach, v ktorých sa Súdny dvor EÚ zaoberal prípadmi porušenia práva na dodržiavanie 48 hodinového
týždenného pracovného času vyplývajúceho z článku 6, písm. b/ smernice, ako aj porušením unijného
práva, práva na náhradu škody, pojmami pracovný čas. Išlo napr. o rozhodnutia Súdneho dvora EÚ vo
veci C-429/09 zo dňa 25.11.2010, C-106/77 zo dňa 09.03.1978, C-397/01 zo dňa 05.10.2004, C-14/04
zo dňa 01.12.2005, C-518/015 zo dňa 21.02.2018, C-518/15, C-52/04 zo dňa 14.07.2005, ako aj ďalšie.

1.12. Ako je vyššie uvedené žalobou uplatnený nárok je pri absencii vnútroštátnej úpravy nároku na
náhradu škody z porušenia práva EÚ jednotlivcovi potrebné vychádzať analogicky z ustanovení § 11 -
§ 13 Občianskeho zákonníka upravujúcich nemajetkovú ujmu, keďže tieto ustanovenia upravujú vzťahyobsahom aj účelom najbližšie k náhrade škody porušením úniového práva ako je to v tomto prípade.
Práve z týchto dôvodov možno žalobou uplatnený nárok posúdiť ako nemajetkovú ujmu (strata času
odpočinku a s tým súvisiacich porušení práva na ochranu zdravia zakotveného v článku 40 Ústavy SR,

práva na súkromie a rodinný život), k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. V dôsledku nezapočítania
hodín služobnej pohotovosti do pracovného času, keď žalobca reálne odpracoval viac než pripúšťa
článok 6, písm. b/ smernice, dochádzalo sústavne a dlhoročne k porušovaniu jeho osobnostných práv
na ochranu zdravia, telesnej a psychickej integrity spočívajúcom v porušení práva na primeranú dobu
odpočinku, ako aj k porušeniu práva na súkromie a rodinný život. Neprimeraná pracovná zaťaženosť

mala nepriaznivý vplyv na kvalitu jeho života, negatívne sa prejavovala aj na jeho osobnom a rodinnom
živote, keďže trávil na úkor rodiny a osobného života neprimerane dlhý čas v práci a prichádzal o čas,
ktorý chcel tráviť so svojou rodinou, najbližšími, priateľmi, venovať sa svojim záľubám a voľnočasovým
aktivitám. Žalobca konštatoval priamu príčinnú súvislosť medzi porušením ustanovení unijného práva
a škodou, ktorá mu bola spôsobená. Ak by žalovaný správne prebral ustanovenia článku 2, ods. 1
a článku 6, písm. b/ smernice do zákona o HaZZ, resp. ak by boli tieto ustanovenia z materiálnej

stránky v praxi dodržiavané, nedochádzalo by k porušovaniu práva žalobcu na maximálny 48 hodinový
týždenný pracovný čas a nedošlo by k strate času odpočinku, na ktorý by žalobca mal nárok. Za splnenia
všetkých troch podmienok je štát povinný napraviť následky spôsobenej škody podľa vnútroštátneho
práva upravujúceho zodpovednosť za spôsobenú škodu. Podmienky náhrady škody stanovené vo
vnútroštátnej právnej úprave nesmú byť menej výhodné ako podmienky týkajúce sa v obdobných

vnútroštátnych prostriedkoch nápravy (zásada ekvivalencie) a nemôžu byť upravené tak, aby viedli
k praktickej nemožnosti alebo nadmernému sťaženiu získania náhrady (zásada efektivity). Poskytnutá
náhrada škody musí spĺňať aj požiadavku primeranosti tak, aby dostatočne sanovala ujmu, ktorá
poškodenému jednotlivcovi vznikla.

1.13. Zákona o HaZZ v ustanovení § 122 upravuje odmenu za nariadenú služobnú pohotovosť
vykonávanú v mieste vykonávania štátnej služby. Je to ustanovenie, ktoré je z hľadiska analógie iuris
najbližšie prejednávanej veci na to, aby jeho aplikáciou bolo možné určiť primeranú výšku náhrady
škody. Aj výšku nemajetkovej ujmy je potrebné určiť spôsobom, ktorý najviac a najlepšie zohľadňuje
okolnosti, za ktorých táto ujma vznikla. Hodiny služobnej pohotovosti, ktoré žalobcovi neboli započítané

do služobného času je možné analogicky posúdiť ako odpracované mimo rozvrhnutia služobného
času, čo je práve rozdiel medzi určenou služobnou pohotovosťou podľa § 92 ods. 1 Zákona o HaZZ
a nariadenou služobnou pohotovosťou podľa ustanovenia § 92 ods. 2 Zákona o HaZZ, keďže služobný
čas by mal byť rozvrhnutý tak, aby k porušovaniu práv žalobcu nedochádzalo. Primeranú náhradu
škody v tomto prípade predstavuje rozdiel medzi peňažnou náhradou uvedenou v § 122 ods. 1 Zákona

o HaZZ a peňažnou náhradou uvedenou v § 122 ods. 2, písm. a/ zákona a to za každú jednu
odpracovanú hodinu služobnej pohotovosti počas žalovaného obdobia. Vychádzajúc z určenia výšky
nemajetkovej ujmy ako rozdielu náhrady uvedenej v § 122 ods. 1 zákona (15% alebo 30% peňažnej
náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho
roku) a peňažnej náhrady uvedenej v § 122 ods. 2, písm. a/ zákona (50% z prináležiacej hodinovej

odmeny za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku) je v prípade odpracovanej
služobnej pohotovosti počas pracovných dní možné určiť výšku nemajetkovej ujmy ako súčin počtu
odpracovaných hodín určenej služobnej pohotovosti počas bežného služobného dňa za príslušný
kalendárny mesiac a sumy zodpovedajúcej 35% peňažnej náhrady z prináležiacej hodinovej odmeny
za príslušný kalendárny mesiac (50% - 15%) a ako súčin odpracovaných hodín určenej služobnej

pohotovosti v čase pracovného pokoja za príslušný kalendárny mesiac príslušného kalendárneho roku
asumyzodpovedajúcej20%peňažnejnáhradyzprináležiacejhodinovejsadzbyzapríslušnýkalendárny
mesiac príslušného kalendárneho roku (50% - 30%). Uvedeným spôsobom stanovená náhrada škody
predstavuje rozdiel medzi výškou náhrady pri nariadenej služobnej pohotovosti a výškou náhrady za
určenú služobnú pohotovosť, t.j. vo výške zodpovedajúcej 35%, resp. 20% zo sumy, ktorá je príslušnou

časťou služobného platu žalobcu (50% - 15% = 35%), a v prípade ak ide o deň služobného pokoja (50%
- 30% = 30%).

2. Žalovaná žalobcom uplatnený nárok považovala za neopodstatnený a nedôvodný.
Podľa článku 1, ods. 2 smernice je pracovným služobným časom akýkoľvek čas, počas ktorého

zamestnanec pracuje podľa pokynov zamestnávateľa a vykonáva svoju činnosť alebo povinnosť
v súlade s vnútroštátnymi predpismi. Do služobného času podľa žalovanej spadá samotný výkon
pracovných úloh na pracovisku na základe pokynov zamestnávateľa ako je zdržiavanie sa na pracovisku
k dispozícii zamestnávateľa na základe jeho nariadenia napr. vo forme pracovnej pohotovosti. Pracovnýčas v sebe zahŕňa riadny pracovný čas, prácu nadčas a pracovnú pohotovosť na pracovisku. V prípade
pohotovosti Súdny dvor EÚ rozhodol, že do maximálneho týždenného pracovného času sa zaratáva
iba čas skutočného výkonu práce pre zamestnávateľa. K definícií služobného času príslušníka HaZZ

žalovaná uviedla, že o časový úsek, v ktorom príslušník vykonáva štátnu službu a je k dispozícii
služobnému úradu, pričom umožňuje rozvrhnúť služobný čas aj nerovnomerne a súčasne jasne definuje
pojem služobný deň, za ktorý sa považuje vykonávanie štátnej služby podľa rozvrhu služobného
času. Žalovaná s poukazom na zákonné ustanovenia uviedla, že okrem štátnej služby vykonávanej
v riadnom služobnom čase sa za výkon štátnej služby považuje aj služobná pohotovosť v štátnej službe

vykonávaná v mieste výkonu štátnej služby, ktorá bezprostredne nadväzuje na vykonávanie štátnej
služby v rámci riadneho rozvrhnutia služobného času. Poukázala na kolektívnu zmluvu vyššieho stupňa
pre príslušníkov HaZZ za jednotlivé roky, ktorých ustanovenia rovnako ako ustanovenia zákona o HaZZ
transponujú podľa tvrdení žalovanej článok 2, ods. 1 smernice. Priemerný pracovný čas pre každé
obdobie 7 dní v zmysle smernice nesmie prekročiť 48 hodín vrátane nadčasov. Smernica pripúšťa
obzvlášťprinerovnomernerozvrhnutompracovnomčaseinéako7-dňovéreferenčnéobdobie.Žalovaná

poukazovala na článok 16 smernice, ktorý ustanovuje referenčné obdobie štyroch mesiacov a článok 17,
ktorýustanovujetotoobdobieažnašesťmesiacov,čojepodľažalovanejreferenčnýmobdobímurčeným
podľa § 84 Zákona o HaZZ. Zároveň uviedla, že kolektívne zmluvy dostatočne ustanovujú počty hodín
služobného času hasičov, podľa ktorého hasiči vykonávajú štátnu službu, ako aj rozsah hodín služby
nadčas za príslušný rok. Žalovaná mala za to, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by štát neprebral

smernicu do zákona správne a neosvedčil, že by mu nárok na náhradu škody vznikol, keď žalobca
stanovil škodu, ktorá mu mala vzniknúť tým, že vykonával nariadenú služobnú pohotovosť, za ktorú bol
odmeňovaný v zmysle vnútroštátnej legislatívy nejasným spôsobom. Pred nástupom na výkon štátnej
služby v HaZZ mal možnosť oboznámiť sa so všetkými podmienkami výkonu služby a vopred vedel
o platových podmienkach služobnej pohotovosti a služobnom čase, ako aj o ďalších svojich právach

a povinnostiach. Nemajetková ujma môže vzniknúť až konkrétnym porušením ustanovení smernice
a len v rozsahu tohto porušenia. Žalobca si však v konaní uplatňuje nárok mzdový nie na nemajetkovú
ujmu, pričom predmetom konania nemôže byť doplatenie mzdy za služobnú pohotovosť. Žalovaná
namietala aj výpočet samotnej nemajetkovej ujmy, ako aj výšku nemajetkovej ujmy a považovala ju za
absolútne neprimeranú. Mala za to, že žalobca z hľadiska odmeny vyplatenej v predmetnom období za

vykonanú štátnu službu nebol na svojich právach ukrátený. Plánovacie plachty, ktoré žalobca použil ako
dôkaz na výpočet hodín považovala žalovaná za zavádzajúce obzvlášť s poukazom na počítanie hodín
v čase čerpania dovolenky, OČR, PN, prípadne náhradného voľna, dodatkovej dovolenky, voľna v KZ
a rekondičného pobytu, kedy žalobca nepracoval podľa pokynov zamestnávateľa, nevykonával svoju
činnosť alebo povinnosti pre zamestnávateľa. Pokiaľ išlo o výšku požadovanej peňažnej náhrady podľa

žalovanej žalobca túto neodôvodnil, keď neuviedol v čom neoprávnený zásah do jeho práv spočíval.

2.1. Po vrátení veci tunajšiemu súdu poukázala opätovne žalovaná na dôkazné bremeno, ktoré leží
na žalobcovi a stotožnila sa s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici prezentovanom v bode
21, kde odvolací súd konštatoval, že „Súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď pre

účely zistenia nerešpektovania článku 2 v spojení s článkom 6, písm. b/ smernice nevychádzal zo
šesť mesačných referenčných období, pretože ustálenie si referenčného obdobia má priamy dopad
na zistenie rozsahu porušenia článku 6, písm. b/ smernice (t.j. v koľkých referenčných obdobiach
došlo k prekročeniu 48 hodín), od čoho potom logičky závisí aj záver o primeranosti výšky priznanej
ujmy“. Z uvedeného žalovaná poukazovala na to, že základným predpokladom pre úspech žalobcu

v spore je tvrdiť a preukázať všetky skutočnosti, z ktorých pre súd vyplynie, že žalobcov pracovný
čas v referenčných obdobiach v priemere prekračoval 48 hodín týždenne. V tejto súvislosti poukázal
aj na množstvo rozhodnutí k nárokom uplatňovaným jednotlivými hasičmi naprieč Slovenskom, pričom
citovala a poukázala na rozsudok Krajského súdu v Bratislave, ktorým bol potvrdený rozsudok
Mestského súdu Bratislava IV. zo dňa 12.11.2024 o neunesení dôkazného bremena.

3. Vo veci bolo rozhodnuté rozsudkom súdu prvej inštancie dňa 29.10.2024 tak, že súd žalobe v plnom
rozsahu vyhovel. Dospel k záveru ohľadom splnenia predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu
spôsobenú žalobcovi porušením práva únie, pričom predmetné predpoklady zodpovednosti štátu za
škodu spôsobenú porušením práva únie vyplývajú z judikatúry súdneho dvora. Podľa judikatúry súdneho

dvora štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu spôsobenú porušením práva únie, ak porušená norma
práva únie priznáva právo fyzickým alebo právnickým osobám alebo zakladá povinnosti pre členský štát,
porušenie práva únie je dostatočne závažné, a medzi porušením práva únie a členským štátom, ako aj
vznikom škody jednotlivca existuje príčinná súvislosť s tým, že o výške náhrady škody vždy rozhodujevnútroštátny súd. V súdenej veci boli predpoklady zodpovednosti žalovanej za škodu spôsobenú
žalobcovi v dôsledku porušenia práva únie splnené. Článok 6, písm. b/ smernice priznáva pracovníkom
právo na priemerný týždenný pracovný čas vrátane nadčasov v rozsahu 48 hodín. Toto ustanovenie

smernice má priamy účinok, keďže priznáva jednotlivcom práva, ktoré môžu priamo uplatniť v konaní
pred vnútroštátnymi súdmi. Ustanovenie článku 6, písm. b/ smernice nebolo do právneho poriadku
Slovenskej republiky prebraté správne, pretože umožňovalo, aby priemerný týždenný pracovný čas
žalobcu vrátane nadčasov presiahol 48 hodín, keď do pracovného času sa v rozpore s článkom 2,
ods. 1 smernice žalobcovi nezapočítaval čas služobnej pohotovosti, pričom v konaní pred súdom prvej

inštancie mal súd preukázané a to listinnými dokladmi, ktoré boli vypracované žalovanou, že za sporné
obdobie, ktoré je predmetom sporu a to apríl 2021 – február 2024 vrátane, dochádzalo k tomu, že
priemerný týždenný služobný čas žalobcu presahoval hranicu 48 hodín na čo poukazoval žalobca a tiež
listiny doložené žalobcom, z ktorých vyplývalo, že počet hodín odpracovanej pracovnej pohotovosti bol
vo vyššom rozsahu. Zároveň bola splnená aj podmienka porušenia práva únie dostatočne závažným
spôsobom, keďže porušenie článku 6, písm. b/ smernice vo vzťahu k žalobcovi bolo dostatočne

závažným, pretože išlo o porušenie jasnej a konkrétnej normy únie, ktorá pokiaľ ide o hornú hranicu
priemerného týždenného pracovného času neponecháva členským štátom priestor na voľnú úvahu
a súčasne išlo o porušenie práva únie, ktoré je v zjavnom rozpore s judikatúrou súdneho dvora. Splnená
bola aj podmienka príčinnej súvislosti medzi porušením práva únie členským štátom a vznikom ujmy
u jednotlivca, keď v príčinnej súvislosti s porušením práva únie zo strany žalovanej došlo u žalobcu

k vzniku škody (nemajetkovej ujmy) a to v dôsledku zásahu do jeho práva na ochranu zdravia v zmysle
článku 40 Ústavy a tiež v dôsledku zásahu do práva žalobcu na súkromie a rodinný život v zmysle článku
19 ods. 2 Ústavy SR. Žalobca reálne musel odpracovať viac ako bol povinný v zmysle smernice a to
na úkor svojich blízkych, ako aj seba, pričom musel tráviť čas v práci a prichádzal o čas, ktorý by chcel
a mohol venovať rodine, priateľom, záľubám, prípadne iným aktivitám, ktoré nesúviseli s pracovným

zaradením.

4. Z dôvodu podaného opravného prostriedku proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie vo veci rozhodoval
Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý uznesením zo dňa 18.08.2025 rozsudok Okresného súdu Zvolen
zo dňa 29.10.2024 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

Z odôvodnenia rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplynulo, že pre zistenie prekročenia
maximálneho priemerného týždenného pracovného času je dôležité, aby žalobca preukázal, že
v referenčnom období odpracoval taký počet hodín (pracovného času), ktorý po spriemerovaní
v rámci referenčného obdobia presiahne hodnotu 48 hodín týždenne. Z uvedeného je zrejmé,
že úlohou súdu prvej inštancie bolo potrebné zistiť, či u žalobcu v rámci žalovaného obdobia

dochádzalo k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času, t.j. nad 48 hodín.
Pre zodpovedanie tejto otázky je potrebné si ozrejmiť akým spôsobom má žalobca rozvrhnutý
služobný čas, od čoho potom závisí aj určenie referenčného obdobia, v rámci ktorého sa zisťuje
dodržiavanie povinností rešpektovať maximálnu hranicu priemerného týždenného pracovného času.
Pre konštatovanie prekročenia maximálneho priemerného týždenného pracovného času nepostačuje

len všeobecný údaj o fonde pracovného času s prirátaním hodín služobnej pohotovosti, ktorá nebola
v právnom zmysle slova uznaná za služobný čas a to bez ohľadu na skutočnosť, že rozvrhnutý
pracovný čas nezohľadňoval pracovnú pohotovosť ako pracovný čas pre účely dodržania maximálneho
priemerného týždenného pracovného času. Odvolací súd zdôraznil, že ak by z dôvodu napr. čerpania
dovolenky, či práceneschopnosti v jednom z referenčných období došlo k pomernému zníženiu

priemerného týždenného pracovného času, nemožno tento čas použiť na kompenzáciu v referenčnom
období, v ktorom už k prekročeniu priemerného týždenného pracovného času došlo. Uvedené vyplýva
z výkladového oznámenia, obsah ktorého stanovuje neprípustnosť kompenzácie neexistencie práce
(z dôvodu dovolenky, či PN) počas jedného obdobia v období kedy k prekročeniu maximálneho
priemerného týždenného pracovného času došlo.

4.1. Odvolací súd uviedol, že pre záver o (ne) dôvodnosti žaloby (základu nároku) je potrebné v prvom
rade zistiť, či v rámci žalovaného obdobia ako dôsledku nesprávne transponovanej smernice absentovali
také normatívne opatrenia, ktoré umožňovali pracovnú pohotovosť nepovažovať za pracovný čas pre
účely dodržania maximálneho priemerného týždenného pracovného času. Pre zodpovedanie tejto

otázky je potrebné vychádzať z právnej úpravy Slovenskej republiky, ktorá normovala pracovno-
právne postavenie žalobcu ako hasiča účinnej v rámci rozhodného obdobia. V tejto súvislosti poukázal
odvolací súd na znenie zákona o hasičskom zbore v znení účinnom do 31.10.2024 a zákonník práce
v znení účinnom do 29.02.2024. Pri nerovnomerne rozvrhnutom služobnom čase príslušníkov je tentorozvrhnutý na obdobie šiestich mesiacov (§ 86 ods. 1 a 2 Zákona o HaZZ). Z uvedeného vyplýva záver,
že vnútroštátna právna úprava v rozhodnom období umožňovala zamestnávateľom nezapočítavať
neaktívnu časť služobnej pohotovosti do služobného času (hoci príslušník je v službe ak by z pozícii

služobnému úradu) a rozvrhnúť žalobcovi služobný čas tak, že tento presiahne maximálnu hranicu
stanovenú článkom 6, písm. b/ smernice. Povedané inak zákonník práce v znení účinnom do 29.02.2024
v ustanovení § 85 ods. 9 uvádza, že priemerný týždenný pracovný čas zamestnancov vrátane práce
nadčas nesmie prekročiť 48 hodín. Oproti tomu z ustanovení § 85 - § 93 Zákona o HaZZ v znení účinnom
do 31.10.2024 nevyplýva, že by služobná pohotovosť hasičov v mieste výkonu služby bola považovaná

za súčasť ich služobného času a práve v tom spočíva rozpor s právom európskej únie. V tejto súvislosti
potom odvolací súd konštatoval, že Slovenská republika ako členský štát EÚ v súlade s potrebou chrániť
bezpečnosť a zdravie pracovníkov v tomto prípade príslušníkov HaZZ neprijala v rozhodnom období
opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby bol služobný čas definovaný v súlade s pojmom
pracovný čas podľa článku 2 smernice pre účely dodržania maximálnej hranice priemerného týždenného
pracovného času (článok 6, písm. b/ smernice).

4.2. V rozsahu predpokladov zodpovednosti žalovanej odvolací súd uviedol, že podľa judikatúry
Súdneho dvora EÚ členský štát zodpovedá jednotlivcovi za škodu spôsobenú porušením práva únie ak
porušená norma práva únie priznáva právo fyzickým osobám alebo právnickým osobám alebo zakladá
povinnosti pre členský štát. Porušenie práva únie je dostatočne závažné a medzi porušením práva únie

členským štátom a vznikom škody jednotlivcovi existuje príčinná súvislosť s tým, že o výške náhrady
škody vždy rozhoduje vnútroštátny súd. Relevantný bude už sama skutočnosť, že v dôsledku nesprávnej
transpozície smernice došlo v rámci referenčných období k prekročeniu maximálneho priemerného
týždenného pracovného času čo logicky znamená, že žalobca musel v danom období odpracovať
viac ako bol v zmysle smernice povinný a to na úkor seba a svojho rodinného života. S ohľadom na

povahu škody nie je pre vec relevantné o aké konkrétne činnosti, či aktivity bol žalobca porušením práva
únie ukrátený, pretože tieto sa z logiky veci s prihliadnutím na rozmanitosť a nepredvídateľnosť života
nedajú absolútne konkretizovať. Dôležitým aspektom je pre posúdenie ujmy objektívne kritérium a to,
že žalobcovi bolo v dôsledku porušenia práva únie zasiahnuté do práva na ochranu zdravia a práva na
súkromie a rodinný život. Podľa názoru odvolacieho súdu v tomto smere postačovalo už zistenie, že

v referenčnom období k prekročeniu maximálneho priemerného týždenného pracovného času skutočne
došlo (rozsudok Súdneho dvora C-243/09). Otázka intenzity tohto prekročenia už potom z logiky vecí
bude spadať do kategórie ustálenia primeranej výšky náhrady za takýto zásah. Povaha tejto náhrady
zodpovedá zásahu do osobnostných práv (§ 13 OZ) formou zadosťučinenia v peniazoch. V tomto smere
sa potom nevylučuje ani taký spôsob ustálenia výšky ujmy, ktorý zodpovedá súčtu odpracovaných

hodín služobnej pohotovosti (ktorá nebola v súlade so smernicou zarátaná ako služobný čas), za
žalované obdobie vrátane a rozdielu peňažnej náhrady vyplácanej za určenú služobnú pohotovosť
podľa § 122 ods. 1 Zákona o HaZZ a náhrady za nariadenú služobnú pohotovosť podľa § 122 ods. 2,
písm. a/ predmetného zákona, pretože konečným kritériom bude vždy aspekt primeranosti tejto náhrady
k okolnostiam a následkom nezákonného zásahu do sféry poškodenej osoby (žalobcu).

5. Po vrátení veci tunajšiemu súdu podal tak žalobca ako aj žalovaná písomné vyjadrenia. Žalobca
súčasne sa vo veci vyjadril aj na pojednávaní dňa 13.11.2025, kde zotrval na podanej žalobe, poukázal
aj na rozhodnutie krajského súdu v danej veci, ako aj na rozhodovaciu prax iných senátov Krajského
súdu v Banskej Bystrici a tiež doložil nové prepočty, ktoré vykonal po rozhodnutí odvolacieho súdu,

na ktoré žalovaná strana nereagovala. K prepočtu priemerného týždenného pracovného času uviedol,
že tieto boli vyhotovené v zmysle právneho názoru odvolacieho súdu. V tejto súvislosti poukázal na
to, že došlo k prekročeniu maximálneho limitu priemerného týždenného pracovného času v každom
jednom referenčnom období, ktoré počítal z obdobia šiestich mesiacov, maximálne 48 hodinového
priemerného týždenného času, ktorý bol prekročený zásadným spôsobom. Do výpočtu priemerného

týždenného pracovného času zahrnul údaje, ktoré v zmysle rozhodnutia krajského súdu považoval za
nesporné a ktoré zároveň vyplývajú z údajov obsiahnutých vo výplatných páskach, ako aj z údajov
z predloženého plánu služieb. Vo výpočtoch priemerného týždenného pracovného času boli zahrnuté
tie časové obdobia, o ktorých napokon aj samotná žalovaná v obdobných súdnych sporov konštantne
tvrdila, že tieto sú pracovným (služobným) časovom a teda ich zahrnutie do výpočtu nemôže byť sporné.

Išlo o odpracované hodiny služobnej činnosti, tzv. výkon služby, ktorých rozsah je uvedený na výplatných
páskach za každý jednotlivý mesiac v položke označenej ako „Odp.h.“; odpracované hodiny služobnej
pohotovosti, ktorých rozsah je uvedený na výplatných páskach za každý jednotlivý mesiac v položke
označenej ako „pohotovosť na pracovisku“, pričom tieto hodiny služobnej pohotovosti nie sú zahrnutédo odpracovaných hodín uvedených na výplatnej páske v položke „Odp.h.“; hodiny strávené účasťou na
školeniach, výcvikoch, kurzoch a rekondičných pobytoch, ktoré nie sú zahrnuté do odpracovaných hodín
uvedených vo výplatnej páske v položke „Odp.h.“ a zároveň tieto hodiny nie sú zistiteľné z výplatných

pások, avšak sú zaznamenané v predloženom pláne služieb. Zároveň došlo k neutralizácii dní čerpania
dovolenky a obdobia práceneschopnosti pri výpočte priemerného týždenného pracovného času. V stĺpci
označenom hodiny služobnej činnosti uvádzal žalobca údaje o odpracovaných hodinách, ktoré boli
ako odpracované hodiny, v tom ktorom mesiaci vykázané na výplatných páskach. V stĺpci označenom
hodiny služobnej pohotovosti sú uvádzané údaje o odpracovaných hodinách pohotovosti (určenej, ako

aj nariadenej), ktoré v jednotlivých mesiacoch odpracoval a tieto sú vykázané na výplatných páskach
v položke „pohotovosť na pracovisku“. V stĺpci označenom školenia, výcviky, kurzy, nariadená práca
nadčas sú uvedené hodiny strávené účasťou na školeniach, výcvikoch, kurzoch, ako aj tie nariadenej
práce nadčas, ktoré nie sú zahrnuté v odpracovaných hodinách. Súčasne údaje o hodinách účasti
na týchto školeniach a podobne sa nenachádzajú vo výplatných páskach, ale je možné ich zistiť
z predloženého plánu služieb. Školenia, výcviky alebo kurzy, ktoré absolvoval mimo služobných zmien

sú v pláne služieb označené ako „SKO“ za účasť za jeden deň si spravidla počítal 7,30 hodín. Ako
príklad uviedol mesiac november, v rámci ktorého absolvoval školenia v dňoch 08.11.-11.11.2021,
pričom na výplatnej páske sa uvádza údaj v Odp.h. v rozsahu 85 hodín, ktoré odpracoval v dňoch 02.,
06., 22., 27. a 30.11.2021 (5x17=85 hodín). Školenia absolvoval v dňoch 08.-11.11.2021 nepretržite
v rozsahu štyroch pracovných dní, kde sa tento údaj nachádza vo výkaze ako údaj SKO. V ďalšom

stĺpci označenom ako rekondičný pobyt sú údaje o hodinách, ktoré absolvoval na rekondičnom
pobyte a tieto nie sú zahrnuté v odpracovaných hodinách na výplatnej páske, ani v iných údajoch
na výplatnej páske. Tento údaj je možné zistiť z plánu služieb pri zmene A. Ďalšia kolonka bola
označená ako akcia, kde sú uvedené hodiny účasti na rôznych akciách, osobitne financovaných nie
priamo z prostriedkov HaZZ, ale z rozpočtu EÚ, výcviky modulu pozemného hasenia, mimoriadne

udalosti, záplavy, opatrenia proti slintačke, krívačke a podobne. Tieto nie sú zahrnuté v odpracovaných
hodinách v položke Odp.h. uvedenej na výplatnej páske, avšak údaje o týchto odslúžených hodinách
sa na výplatnej páske nachádza a to v položkách označených ako plat nadčas PD akcia 3, napr. za
mesiac september 2021. Ďalšia kolonka je spolu odpracované hodiny, kde sa nachádza súčet všetkých
odslúžených hodín špecifikovaných v jednotlivých kolonkách. Následne nasleduje kolonka DOV/PN/

OČR/VSZ, kde sú uvedené údaje ohľadom čerpania práceneschopnosti, dovolenky a podobne, ako
aj ďalšie položky, ktoré neutralizuje aj samotná žalovaná a bol zohľadnené v rámci rozhodovania
Krajského súdu v Banskej Bystrici. Tento stĺpec následne rozčlenil na jednotlivé položky a to počet
čerpania služieb/dní, kde sú údaje zodpovedajúce počtu služieb, ktoré čerpal, ako aj dní dovolenky alebo
práceneschopnosti, neutralizácia, kde sú uvedené údaje, ktoré sa majú neutralizovať a to pri zachovaní

špecifík nerovnomerného služobného času. Samotná smernica, ako aj zákon o HaZZ a kolektívne
zmluvy pre príslušníkov HaZZ vychádzajú z údajov zodpovedajúcich počtu týždňov. Kalendárny rok,
ktorý má 365 dní pripadá priemerný počet týždňov v rozsahu 52,14 týždňa, počas ktorých by mal
každý hasič z nerovnomerne rozvrhnutým služobným časom odslúžiť v priemere 121,67 služobných dní
(zmien). Jeden služobný deň, teda jedna zmena je tak v číselnom vyjadrení 0,424 týždňa. Tento prepočet

služobných dní, ktoré čerpal v rámci dovolenky, PN-ky, alebo OČR-ky a podobne na zodpovedajúce
časti týždňa, ktoré sa majú neutralizovať je zohľadnený v položke označenej ako zodpovedajúci počet
týždňov k čerpaným službám. Uvedený prepočet a neutralizácia jednotlivých týždňov zodpovedajúcich
čerpaným služobným dňom dovolenky, PN-ky, OČR-ky, či VŠZ je tak nielen súladný so samotnou
smernicou, ale predstavuje logický a spravodlivý prepočet, resp. zohľadnenie neutralizácie pri zachovaní

špecifík nerovnomerne rozvrhnutého služobného času. Podľa prepočtov žalobca označil priemerný
počet týždňov v mesiaci, maximálny priemerný týždenný pracovný čas v hodinách podľa článku 6, písm.
b/ smernici, ktoré hodiny rozčlenil pred neutralizáciou a po neutralizácii. Na základe uvedeného spôsobu
výpočtuaúdajovobsiahnutýchvIDplachtách,akoajprizohľadnení6-mesačnéhoreferenčnéhoobdobia
stanovil priemerný týždenný pracovný čas v každom jednom referenčnom období s tým, že tento

presiahol 48 hodinový pracovný čas stanovený článkom 6, písm. b/ v spojení s článkom 16 smernice.

Prvé referenčné obdobie od 04/2021 – 09/2021:

I. 04/2021 – 09/2021 = 50,65 hodín týždenne (prekročené o 2,65 hodín týždenne)

Hodiny služobnej činnosti za RO
Hodiny služobnej pohotovosti za RO
školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas
rekondičný pobytAkcia
SPOLU odpracované hodiny za RO
DOV/PN/PNK /OČR/VSZ

priemerný počet týždňov v mesiaci
priemerný počet týždňov v RO
priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO

počet čerpania služieb/dní
neutralizácia

zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám

pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov

136,00
49,00
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XX,XX

XX,XX
XX,XX
XXX,XX
XX,XX
X,XX

X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX

X,XX

XXX,XX

XX,XX
X,XX
X,XX
X,XXXXX,XX
2,00
0,85

4,29

163,67

59,55
0,00
0,00
0,00
223,22
1,00

0,42
4,43

102,00
42,00
0,00
0,00
0,00

144,00
3,00
1,27
4,43

136,00
56,00
0,00

0,00
27,00
219,00
1,00
0,42

4,29

813,67

311,55
0,00
0,00
27,00
1152,22

8,00
3,39
26,14II.10/2021 – 03/2022 = 50,57 hodín týždenne (prekročené o 2,57 hodín týždenne)

Hodiny služobnej činnosti za RO

Hodiny služobnej pohotovosti za RO
školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas
rekondičný pobyt
Akcia
SPOLU odpracované hodiny za RO

DOV/PN/PNK /OČR/VSZ
priemerný počet týždňov v mesiaci
priemerný počet týždňov v RO
priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO

počet čerpania služieb/dní

neutralizácia

zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám

pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov

153,07
56,00
0,00
0,00

0,00
209,07
3,00
1,27
4,43

26,00
23,46
50,57
85,00
35,00

32,00
0,00
X,XX
XXX,XX
X,XX

X,XX
X,XXXXX,XX
XX,XX

X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX

X,XX
X,XX

XXX,XX

XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX

X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX

X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX

X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX

X,XX
4,43

845,07
309,00
32,00
0,00
0,00

1186,07
6,00
2,54
26,00III.04/2022 – 09/2022 = 52,47 hodín týždenne (prekročené o 4,47 hodín týždenne)

Hodiny služobnej činnosti za RO

Hodiny služobnej pohotovosti za RO
školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas
rekondičný pobyt
Akcia
SPOLU odpracované hodiny za RO
DOV/PN/PNK /OČR/VSZ

priemerný počet týždňov v mesiaci
priemerný počet týždňov v RO
priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO

počet čerpania služieb/dní

neutralizácia

zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám

pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov

148,00
56,00
0,00
0,00

24,00
228,00
0,00
0,00
4,29

26,14
23,39
52,47
147,97
78,03

X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XXX,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX

X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX

X,XX

XXX,XX

XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX

X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX

X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX

X,XX
X,XX
X,XX
152,00
2,00

0,85
4,29

830,95
366,55
5,50
0,0024,00
1227,00
6,50

2,76
26,14

IV.10/2022 – 03/2023 = 52,31 hodín týždenne (prekročené o 4,31 hodín týždenne)

Hodiny služobnej činnosti za RO
Hodiny služobnej pohotovosti za RO
školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas

rekondičný pobyt
Akcia
SPOLU odpracované hodiny za RO
DOV/PN/PNK /OČR/VSZ
priemerný počet týždňov v mesiaci

priemerný počet týždňov v RO
priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO

počet čerpania služieb/dní
neutralizácia

zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám

pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov

133,00
64,00
0,00
0,00
0,00

197,00
0,00
0,00
4,43
26,00

23,88
52,31
154,57
68,4322,50
0,00
X,XX

XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX

X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX

X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX

X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
1,00
0,42
4,00

160,00
72,00
0,00

0,00
0,00
232,00
0,00
0,00

4,43842,57
384,18
22,50

0,00
0,00
1249,25
5,00
2,12

26,00

V.04/2023 – 09/2023 = 51,67 hodín týždenne (prekročené o 3,67 hodín týždenne)

Hodiny služobnej činnosti za RO
Hodiny služobnej pohotovosti za RO
školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas

rekondičný pobyt
Akcia
SPOLU odpracované hodiny za RO
DOV/PN/PNK /OČR/VSZ
priemerný počet týždňov v mesiaci

priemerný počet týždňov v RO
priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO

počet čerpania služieb/dní
neutralizácia

zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám

pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov

112,00
56,00
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XXXX,XX
XX,XX
XX,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX

X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX

X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XX

X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX

X,XX
X,XX
XXX,XX
X,XXX,XX
X,XX

XXX,XX
XXX,XX
X,XX

X,XX
X,XX
1055,00
13,50
5,72
26,14

VI.10/2023 – 03/2024 – 52,08 hodín týždenne (prekročené o 4,08 hodín týždenne)

Hodiny služobnej činnosti za RO
Hodiny služobnej pohotovosti za RO
školenia/výcviky/kurzy/nariadená práca nadčas

rekondičný pobyt
Akcia
SPOLU odpracované hodiny za RO
DOV/PN/PNK /OČR/VSZ
priemerný počet týždňov v mesiaci

priemerný počet týždňov v RO
priemerný týždenný pracovný čas po neutralizácii za RO

počet čerpania služieb/dní
neutralizácia

zodpovedajúci počet týždňov k čerpaným službám

pred neutralizáciou
po neutralizácii týždňov

177,25
86,75
X,XX
X,XXX,XX
XXX,XX
X,XX

X,XX
X,XX
XX,XX
XX,XX
XX,XX

XX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX

X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX
X,XX
X,XX

X,XX
XXX,XX
X,XX
X,XX
X,XX

XXX,XX
XX,XX

X,XX
X,XX
X,XX
XXX,XX
1,00

0,42
4,43

121,50
56,00
0,00
0,00
0,00

177,50
1,00
0,42
4,14

120,00
56,0037,50
0,00
0,00

213,50
1,00
0,42
4,43

808,75
382,75
37,50
0,00

0,00
1229,00
6,00
2,54
26,14

5.1. V rámci vyjadrenia doložil žalobca nový výpočet za jednotlivé referenčné obdobia v zmysle
rozhodnutia odvolacieho súdu a mal za to, že jednoznačne preukázal, že počas žalovaného obdobia

dochádzalo aj v rámci tvrdených 6-mesačných referenčných období k zásadnému porušovaniu článku
6, písm. b/ smernice a k prekračovaniu 48 hodinového priemerného týždenného služobného času
v dôsledku čoho dochádzalo aj k porušovaniu základných práv garantovaných článkami Ústavy SR
(článok 19, ods. 2, článok 36, ods. 1 a článok 40). Zároveň mal za to, že dochádzalo aj k porušovaniu
vnútroštátne stanoveného týždenného služobného času podľa § 85 ods. 2 Zákona o HaZZ a príslušných

kolektívnych zmlúv, keďže v zákone o HaZZ stanovuje 40 hodinový týždenný služobný čas a kolektívne
zmluvy vyššieho stupňa pre príslušníkov HaZZ v žalovanom období stanovujú ešte kratší služobný čas
príslušníka HaZZ v trvaní 38 hodín týždenne (v roku 2021), resp. 37,5 hodín týždenne v roku 2022 ako
to vyplýva z článku 3, ods. 1 kolektívnej zmluvy.

5.2. Žalobca sa zároveň vyjadril aj k referenčným obdobiam, kde poukázal na rozhodnutia súdov SR,
v ktorých jednotlivé časti citoval. Išlo o rozhodnutia odvolacích súdov tak Krajského súdu v Banskej
Bystrici, ako aj iných krajských súdov v rámci SR. Z uvedených rozhodnutí, na ktoré poukazoval
a z ktorých citoval sa tieto prikláňajú k argumentácii o tom, že právna úprava referenčných období
nebola transponovaná do zákona o HaZZ, ustanovenie § 86 ods. 1 Zákona o HaZZ pojednávajúce

o nerovnomernom rozvrhnutí služobného času nie je zakotvením referenčných období tak ako ich má
na mysli a umožňuje transponovať článok 16 smernice. Zákon o HaZZ neupravuje žiadne obdobie pre
výpočet priemerného služobného času na účely článku 6, písm. b/ smernice, ale veľmi nejednoznačne
a neúplne upravuje obdobie, počas ktorého sa rozvrhuje týždenný služobný čas. Je zrejmé, že problém
spôsobuje to, že služobný čas zásahových hasičov, ktorí slúžia v režime nerovnomerne rozvrhnutého

služobného času je v skutočnosti rozvrhovaný tak ako je to u príslušníkov HaZZ s rovnomerne
rozvrhnutým služobným časom. Žalobca mal za to, že v § 85 ods. 2 Zákona o HaZZ v spojení s §
86 ods. 1 Zákona o HaZZ bol transponovaný článok 6, písm. a/ smernice, avšak v žiadnom smere
nebol transponovaný a pre tento spor rozhodujúci článok 6, písm. b/ smernice a na to nadväzujúci
článok 16 smernice. Zákon o HaZZ žiadnu úpravu referenčného obdobia ani úpravu maximálneho

priemerného pracovného času neprevzal a táto v žalovanom období úplne absentovala. V tejto súvislosti
poukázal aj na odôvodnenie odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení a to, že referenčné obdobia
majú slúžiť na to, aby v určenom referenčnom období bol v priemere dodržaný rozsah ustanoveného
týždenného pracovného času a zároveň tak, aby nebol prekračovaný maximálny priemerný týždenný
pracovný čas podľa článku 6, písm. b/ smernice. Referenčné obdobie totiž aj podľa judikatúry súdneho

dvora má slúžiť práve na to, aby bolo zabezpečené dodržiavanie a neprekročenie maximálneho
priemerného 48 hodinového týždenného pracovného času. Tu však zdôraznil, že prvýkrát sa niečo čo by
aspoň teoreticky mohlo byť označené za referenčné obdobie, v ktorom sa sleduje priemerný týždenný
služobný čas objavilo v zákone o HaZZ až od účinnosti ustanovenia § 97 ods. 3 Zákona o HaZZ (od01.11.2024). Toto ustanovenie však v žalovanom období neexistovalo. Za aspoň formálnu transpozíciu
článku 6, písm. b/ smernice pritom možno považovať až právnu úpravu zákona o HaZZ účinnú od
01.07.2025 kedy boli do zákona doplnené ustanovenia § 85 ods. 3 – ods. 7 Zákona o HaZZ. Ani tieto

ustanovenia však v žalovanom období neexistovali. Preto ak by mal byť správny právny názor, že
referenčné obdobia vyplývajú z ustanovenia § 86 ods. 1 Zákona o HaZZ (ktoré upravuje nerovnomerné
rozvrhnutie služobného času na obdobie šiestich mesiacov) boli by posledné legislatívne zmeny
zákona o HaZZ úplne nadbytočné (duplicitné) a boli by prijaté v rozpore s tzv. princípom racionálneho
zákonodarcu. Tento princíp predpokladá, že zákonodarca nevytvára nadbytočné ustanovenia, teda také,

ktoré už zákonná úprava obsahuje. V tejto súvislosti poukázal predovšetkým na dôvodovú správu
zdôvodňujúcu aktuálnu legislatívnu zmenu účinnú od 01.07.2025, ktorá absolútne nekorešponduje
s obranou a vyjadreniami žalovanej v konaní. Vzhľadom na názor odprezentovaný odvolacím súdom
v zrušujúcom uznesení poukázal na prepočty a ktoré zohľadňovali výhrady odvolacieho súdu vyjadrené
v zrušujúcom uznesení, kde sú prepočítané všetky referenčné obdobia, ktoré plynuli počas žalovaného
obdobia a kde je konštatované prekročenie limitu maximálneho 48 hodinového priemerného týždenného

(služobného) času.

6. Rovnako aj žalovaná zaslala písomné stanovisko a vyjadrila sa k žalobcovmu nároku na priznanie
náhrady škody na pojednávaní 13.11.2025. V písomnom vyjadrení, ako aj vo vyjadrení počas
pojednávania považovali rozhodnutie odvolacieho súdu za vecne správne. So žalobou uplatneným

nárokom žalovaná nesúhlasila a prepočty prekročenia predložené žalobcom považovala za nesprávne,
avšak nekonkretizovala v čom a nedoložila listiny na spochybnenie výpočtu žalobcu. Podľa žalovanej
žalobca nesprávne aplikoval inštitút neutralizácie na prejednávanú vec. Prepočty predložené žalobcom
mal predložiť pred rozhodnutím súdu vo veci samej a nie až po zrušení a vrátení veci odvolacím súdom
a prispôsobovať prepočet vyslovenému právnemu záveru, nakoľko sa tak spor dostal na začiatok.

Čo sa týkalo prekročenia zotrvávali na pôvodných vyjadreniach doručených pred rozhodnutím súdu
prvej inštancie a pred samotným zrušením rozhodnutia odvolacím súdom. Žalovaná mala za to, že
žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do otázky preukázania porušenia ustanovenia práva únie,
ktoré priznáva jednotlivcovi právo a nenaplnil ani podmienku tvrdenia, nakoľko nesprávne tvrdil, že by
stratil stovky hodín svojho voľného času. Nebolo preukázané zasiahnutie do jeho práv, preto nie je

dôvodné, aby mu bola priznaná akákoľvek kompenzácia. Ďalej sa vyjadrovala k určovaniu nemajetkovej
ujmy, v rámci ktorého žalovaná poukázala na rozhodnutia súdov Slovenskej republiky. Namietla, že
žalobca neuvádza žiadne skutočnosti vo vzťahu k samému sebe a k jeho rodinnému zázemiu alebo
voľnočasovým aktivitám, pričom iba spočítal hodiny služobnej pohotovosti a poukázal na rozdielnosť
odmeny za nariadenú služobnú pohotovosť a neaktívnu služobnú pohotovosť. Z týchto dôvodov žiadala

žalovaná žalobu zamietnuť.

7. V súlade s pokynom odvolacieho súdu v zrušujúcom uznesení súd opätovne preskúmal, či v prípade
žalobcu v spornom období dochádzalo a ak áno, v akom rozsahu k prekračovaniu maximálneho
týždenného pracovného času podľa článku 6, písm. b/ smernice. Za základ pre svoje výpočty vzal

do úvahy údaje o počte odpracovaných hodín služobnej činnosti a služobnej pohotovosti uvádzané
v listinách doložených žalobcom v priebehu konania (výplatné pásky žalobcu a plány služieb žalobcu
tzv. ID karty), z ktorých napokon pri svojich výpočtoch vychádzal tak žalobca, ako aj žalovaná a v ktorých
sa uvádzajú aj dni neprítomnosti v práci s uvedením dôvodu neprítomnosti a z ktorých bolo možné zistiť
aj tzv. neutrálne dni pre účely výpočtu priemerného týždenného pracovného času žalobcu v spornom

období tak ako to bolo uložené odvolacím súdom.

7.1. Zákon o HaZZ neurčuje kedy začína a kedy končí 6-mesačné referenčné obdobie, v rámci ktorého
by mal zamestnávateľ žalobcovi podľa § 86 Zákona o HaZZ rozvrhovať služby tak, aby týždenný
48 hodinový pracovný čas bol dodržaný, akceptuje súd po vyslovenom právnom názore odvolacieho

súdu referenčné obdobie zhodne s obdobím, za ktoré požaduje žalobca náhradu. Postup žalovanej
nemá zákonnú oporu a určenie referenčných období týmto spôsobom je na ľubovôli strán tak, aby
prípadný výsledok zodpovedal príslušnej argumentácii žalobcu alebo žalovanej o prekročení, resp.
neprekročení limitu týždenného pracovného času. Zákon o HaZZ ani samotná smernica výslovnú
úpravu začiatku a konca referenčných období neurčujú pre účely kontroly počtu odpracovaných hodín

žalobcom v spornom období, preto súd tento postup akceptoval. Pri výpočte prihliadol na dôvodnú
námietku žalovanej, že žalobca nesprávne do vzorca na výpočet priemerného týždenného služobného
času dosadzoval aj údaje o fonde pracovného času, ktorý nepredstavuje veličinu vyjadrujúcu skutočneodpracovaný čas, ale plánovaný čas, do ktorého sa nezapočítavajú neutrálne dni určené v článku 16,
písm. b/ smernice.

7.2. Povinnosťou súdu prvej inštancie po vrátení veci odvolacím súdom bolo skúmať porušenie článku
6 smernice v rámci 6-mesačných referenčných období a zistiť, či dochádzalo u žalobcu k prekročeniu
maximálneho priemerného pracovného času nad stanovených 48 hodín. Z plánov služieb žalobcu (tzv.
ID plachiet), ktoré doložil žalobca a žalovaná ich nespochybnila, súd zistil akú činnosť žalobca vykonával
v každom konkrétnom dni sporného obdobia, kedy mal dovolenku, kedy bol práceneschopný, kedy

sa zúčastnil školenia, či rekondičného pobytu. Za výkon práce v zmysle článku 2, ods. 1 smernice
sa považuje aj účasť na školeniach a povinných rekondičných pobytoch absolvovaných žalobcom
v zariadení určenom zamestnávateľom. Pre účely výpočtu priemerného služobného času žalobcu
akceptoval súd názor žalovaného, že ak zákon č. 315/2001 Z.z. ani smernica neurčujú počiatok
a koniec referenčných období, možno v spore zisťovať či bol dodržaný maximálny týždenný služobný
čas v spornom období tak, že sa tento rozdelí na 6-mesačné obdobia (posledné obdobie vzhľadom

na ukončenie služobného pomeru 4 mesiace). Súd pri prepočte zohľadnil aj neutrálne dni podľa
článku 16, písm. b/ smernice a ako výkon práce žalobcovi započítal výkon štátnej služby, služobnú
pohotovosť, školenia, zvyšovanie kvalifikácie a rekondičné pobyty. Súd vychádzal z plánov služieb
žalobcu, spočítal vykazované hodiny služobnej činnosti a hodiny služobnej pohotovosti, ktoré spolu
predstavujú odpracované hodiny v konkrétnom mesiaci a tieto vydelil počtom týždňov pripadajúcich na

konkrétne6-mesačnéobdobiepozohľadneníneutrálnychdní(ťažiskovodovolenkaapráceneschopnosť
žalobcu). Je zrejmé, že v každom z referenčných období došlo k prekročeniu 48 hodinového týždenného
pracovného času. Žalovanou konkrétne tieto prepočty namietané neboli s tým, že v rámci záverečného
prednesubolouvedené,žežalovanánesúhlasísnárokomakotakýmaprepočtypovažujezanesprávne.
V čom však považuje prepočty za nesprávne nekonkretizovala a namietala ďalšie skutočnosti, ktoré

však v rozhodnutí odvolacieho súdu namietané neboli.

7.3. Vzhľadom na všetky tieto skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že základ nároku žalobcu
bol v posudzovanej veci daný a preukázaný a za zásah do práv žalobcu mu nepochybne patrí nárok
na primerané odškodnenie – samotné konštatovanie porušenia práva nie je v posudzovanom prípade

možné považovať za dostatočné zadosťučinenie a práve peňažná náhrada v určitej primeranej výške sa
javí ako spôsobilá forma odškodnenia takto vzniknutej ujmy. Pri určovaní sumy náhrady nemajetkovej
ujmy súd zohľadňoval svoju vlastnú rozhodovaciu činnosť a v súlade s princípom rovnosti rozhodovať
v porovnateľných veciach rovnako vychádzal z rozhodovacej praxe tunajšieho súdu, ako aj iných súdov
v obvode pôsobnosti odvolacieho súdu. Konštatoval, že v obdobných veciach si žalobcovia správne

uplatňujú nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ustanovenie § 11 - § 13 Občianskeho
zákonníka, ktoré závery tunajšieho súdu boli už v mnohých iných sporoch potvrdené odvolacím súdom,
pričom súdna prax je v tomto jednotná a navyše to zodpovedá aj zrušujúcemu rozhodnutiu odvolacieho
súdu. Pokiaľ ide o primeranosť uplatňovanej výšky náhrady nemajetkovej ujmy, ktorú v dôsledku
nesprávnej implementácie práva EÚ žalobca utrpel, súd uvádza, že pri posudzovaní nároku žalobcu na

náhradu nemajetkovej ujmy je viazaný len v tom smere, že má posúdiť jej primeranosť. Spôsob určenia,
resp. posudzovania výšky je na úvahe súdu, keď priznanie náhrady nemajetkovej ujmy závisí vo veľkej
miere na úvahe rozhodujúceho súdu, na druhej strane však táto úvaha neznamená priestor na svojvôľu,
čiarbitrárnosť,keďajtátomusíbyťodôvodnenáamusímaťzákladvzistenomskutkovomstave.Žalobca
po úprave konkrétne identifikoval obdobia a počty hodín, počas ktorých došlo k prekročeniu priemerného

48 hodinového týždenného pracovného času v dôsledku započítania služobných pohotovostí. Výpočet
predložil formou tabuliek, ktoré súd zahrnul aj do svojho rozhodnutia. Následne opísal akým spôsobom
mu opakovane dochádzalo k zásahu do jeho práva na zdravie a súkromný a rodinný život, keďže
nemohol plnohodnotne využívať svoj voľný čas na oddych a rodinné aktivity. Právny poriadok Slovenskej
republiky nemá výslovnú úpravu ohľadne práva jednotlivca na náhradu škody proti štátu spôsobenej

porušením práva únie. Ani zákon č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci takúto právnu úpravu neobsahuje, preto súd prvej inštancie ustálil, že vzhľadom na zistený
skutkový stav má ujma žalobcu najbližšie k zásahu do osobnosti žalobcu. Žalovanou uvádzaná námietka
aj po vrátení veci odvolacím súdom týkajúca sa nepreukázania spôsobenej ujmy bola vyhodnotená
súdomprvejinštancieakoniedôvodná.Sozreteľomnapovahuosobnostnéhopráva,ktorébolovdanom

prípade porušené a to práva na ochranu zdravia a na súkromie, ako aj okolnosti porušovania práva
žalobcu, súd dospel k záveru, že sú tu splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 13 ods. 2 OZ a to
na priznanie zadosťučinenia v peniazoch. Zo samotného znenia ustanovenia § 13 ods. 2 OZ vyplýva, že
zníženiedôstojnostiavážnostifyzickejosobyvspoločnostijelenpríkladmouvedenékedyfyzickejosobemôže vzniknúť právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch, pričom právna úprava v ustanovení
§ 13 ods. 1, 2 OZ nevylučuje, aby fyzická osoba použila aj iné prostriedky ochrany. Vychádzajúc
z povahy porušeného práva a okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, t.j. žalovaný ako členský štát únie

neprijal opatrenia nevyhnutné na zabezpečenie požiadavky, aby nebola prekročená maximálna hranica
priemerného týždenného pracovného času podľa článku 6, písm. b/ smernice, je dôvodný záver, že
žalobca na upustenie od neoprávneného zásahu, ani žaloba na odstránenie trvajúcich následkov nie
je na mieste vzhľadom na subjekt zodpovednosti za neoprávnený zásah (§ 13 ods. 1 OZ). Berúc do
úvahy judikatúru ESD možno nárok na náhradu takto vzniknutej škody podľa unijného práva posúdiť

ako nemajetkovú ujmu v zmysle slovenského práva, k náhrade ktorej dochádza v peniazoch. Keďže súd
dospelkzáveru,žežalobcovivznikloprávonanáhradunemajetkovejujmyvpeniazoch,pričomzobraldo
úvahy nedodržiavanie štátom únie ustanovenia smernice, tento zásah pretrvával pomerne dlhé obdobie
a to aj napriek tej skutočnosti, že žalobca v spoločnosti plní zodpovedné úlohy, bolo dôležité, aby mal
možnosť si po práci náležite odpočinúť. K porušovaniu práv a prisúdeniu náhrady nemajetkovej ujmy
dochádzalo práve výkonom služobnej pohotovosti, preto spôsob výpočtu tejto náhrady považoval súd

za primeranú a žalobe opätovne vyhovel.

8.Prirozhodovaníonáhradetrovkonaniasúdvychádzalzustanovenia§255ods.1Civilnéhosporového
poriadku v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP a strane v konaní úspešnej priznal plnú náhradu
trov konania a to aj s poukazom na ustanovenie § 396 ods. 3 CSP. V konaní bol v plnom rozsahu úspešný

žalobca, preto mu bola priznaná plná náhrada trov konania voči strane, ktorá v konaní úspech nemala.
O výške trov konania bude rozhodovať súdna úradníčka po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
v zmysle ustanovenia § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

10C/18/2024

– 2 –

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov

s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti – Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).