Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. február 2026

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 100Csp/31/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6123311157
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Poništová Ph.D.
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2026:6123311157.4

Uznesenie

Okresný súd Trnava v spore žalobcu: 365.bank, a.s., so sídlom v Bratislave, Dvořákovo nábrežie 4, IČO:
31 340 890, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Štefánikova 8, IČO:
36 853 186 proti žalovanému: A. B., nar. XX.XX.XXXX bytom C., D. E. XXXX/XX o zaplatenie 3097,39
eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Konanie sa zastavuje.

II. Žalovanému sa voči žalobcovi nepriznáva nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.ŽalobcasažaloboudoručenouOkresnémusúduBanskáBystrica(upomínaciekonanie)apostúpenou
tunajšiemu súdu dňa 15.08.2023 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy vo výške 3097,39 eur spolu
s príslušenstvom a náhrady trov konania.

2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol Platobným rozkazom sp. zn. 31Up/830/2023- dňa
26. mája 2023. Platobný rozkaz sa nepodarilo doručiť žalovanému z uvedeného dôvodu žalobca podal
Okresnému súdu Banská Bystrica návrh na pokračovanie v konaní. Okresný súd Banská Bystrica
postúpil spis tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému na prejednanie veci, ktorý predmetný spor vedie
pod sp. zn. 100Csp/31/2023.

3. Okresný súd Trnava rozhodol vo veci platobným rozkazom sp. zn. 100Csp/31/2023 - 107 zo dňa
24. júna 2024, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol platobný rozkaz
uznesením č.k. 100Csp/31/2023 - 166 zo dňa 8. augusta 2025 zrušený.

4. Súd vykonaným šetrením zistil, že žalovaný je štátnym príslušníkom A. F.. Na Slovensku mal vydané

povolenie na pobyt do 20.06.2022 a ako prechodný pobyt má nahlásenú adresu C., D. E. XXXX/
XX. Zásielka zaslaná žalovanému na uvedenú adresu sa súdu vrátila z dôvodu, že adresát nie je
známy. Následne sa zásielku na uvedenú adresu nepodarilo doručiť žalovanému ani prostredníctvom
Obvodného oddelenia Policajného zboru Piešťany, pričom zistili, že žalovaný sa na uvedenej adrese
nezdržiava a osoby bývajúce na adrese nevedeli poskytnúť žiadne kontaktné údaje na žalovaného, ani
uviesť kde sa zdržiava.

5. Mestský úrad Piešťany oznámil, že žalovaný nie je v evidencii obyvateľov mesta Piešťany.

6. Telovýchovná jednota Spartak Trnava so sídlom v Hornej Strede oznámila, že žalovaný je ich hráčom
od 23.03.2024, jeho členstvo bolo zaplatené do 30.06.2024, za klub žalovaný odohral prvý a posledný
zápas 07.04.2024 v zápase proti A. G. E. – D. a že neevidujú žiadnu jeho adresu pobytu na Slovensku.7. Prezídium Policajného zboru, Úrad hraničnej a cudzineckej polície, Odbor analýzy rizika koordinácie,
Oddelenie koordinácie spracovania údajov oznámilo súdu, že žalovaný má na území Slovenskej
republiky udelený prechodný pobyt s platnosťou od 21.08.2018 - 20.06.2022 na adrese C., D. E. XXXX/

XX. Adresa žalovaného v cudzine je: neuvedená, štátna príslušnosť: A. F..

8. Podľa § 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) súdy prejednávajú a
rozhodujú súkromnoprávne spory a iné súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a
nerozhodujú iné orgány.

9. Podľa § 9 CSP, ak spor alebo vec nepatrí do právomoci súdu Slovenskej republiky, súd konanie
bezodkladne zastaví.

10. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

11. Podľa § 161 ods. 2 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví.

12. Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len

„zákon o MPS“), ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba,
proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide
o majetkové práva, ak tu má majetok.

13. Podľa § 37a písm. c) zákona o MPS, právomoc slovenského súdu je daná aj vo veciach týkajúcich sa

spotrebiteľských zmlúv, ak je žalobcom spotrebiteľ, ktorý má bydlisko alebo sídlo na území Slovenskej
republiky.

14. Podľa § 37e ods. 1 zákona o MPS, účastníci si môžu na riešenie sporov zo svojho zmluvného vzťahu
alebo z nároku na náhradu škody založiť právomoc súdu dohodou. Ak sa účastníci nedohodli inak, je

táto právomoc výlučná. Dohoda o právomoci je vylúčená v prípadoch uvedených v § 37d.

15. Podľa § 37e ods. 5 zákona o MPS, vo veciach týkajúcich sa pracovných zmlúv, poistných zmlúv a
spotrebiteľských zmlúv je dohoda o právomoci platná len vtedy, ak nevylučuje právomoc súdu štátu, na
ktorého území má bydlisko žalobca, alebo bola uzatvorená až po vzniku sporu.

16. Procesné podmienky možno považovať za predpoklady na strane súdu, ako aj na strane strán
sporu, ktoré musia byť splnené na to, aby súd mohol spor alebo vec prejednať a rozhodnúť. Ak CSP
neustanovuje inak, súd skúma splnenie procesných podmienok kedykoľvek počas konania, a to ex offo.
Procesné podmienky možno rozlíšiť na odstrániteľné a neodstrániteľné. Toto rozlíšenie je dôležité pre

následný postup súdu pri zistení ich nedostatku. Pri zistení neodstrániteľnej podmienky konania súd
konanie vždy zastaví. Medzi neodstrániteľné nedostatky procesných podmienok, ktorých existencia má
vždy za následok zastavenie konania, patrí okrem iných aj nedostatok právomoci súdu prejednať a
rozhodnúť spor podľa § 3 CSP. Ak súd zistí, že spor nepatrí do jeho právomoci, t. j. že nemá oprávnenie
na prejednanie a rozhodnutie sporu, bezodkladne uznesením konanie zastaví, a to kedykoľvek počas

konania, a to aj v čase, keď už spor prejednáva, keďže ide o neodstrániteľný nedostatok procesnej
podmienky (§ 161 ods. 2 CSP).

17. Súd vo veci vykonal šetrenie pobytu žalovaného a zistil, že žalovaný mal na území Slovenskej
republikyudelenýprechodnýpobytsplatnosťouod21.08.2018do20.06.2022naadreseC.,D.E.XXXX/

XX. Adresa žalovaného v cudzine je A. F..

18. Z obsahu podanej žaloby vyplýva, že strany konania (veriteľ: do 02.07.2021 podnikajúci pod
obchodným menom: Poštová banka, a.s.) dňa 23.01.2020 uzavreli Zmluvu o spotrebiteľskom úvere
č. 2032137847, na základe ktorej žalobca pre žalovaného poskytol spotrebný úver vo výške 5000,-

eur so splátkou 102,47 eur/mesačne, pričom splátka bola splatná vždy k 25. dňu v mesiaci. Celková
čiastka, ktorú sa žalovaný zaviazal uhradiť tak činila 6148,04 eura (ďalej len „Zmluva“). Žalovaný do
zosplatnenia uhradil sumu 2588,75 eur, z toho istina: 1902,61 eur, úroky 509,14 eur, poplatky a poistné:
117 eur. Žalovaný pôvodnému veriteľovi však nehradil splátky riadne a včas, preto žalobca uplatnil svojeprávo vyplývajúce zo Zmluvy a vyhlásil dňa 25.07.2022 úver za predčasne splatný. Žalovaný napriek
predžalobnejvýzvesvojupohľadávkužalobcovineuhradil.Zuvedenéhodôvodužalobcadňa12.05.2023
podal žalobu na súd.

19.Súdnemalpreukázané,žežalovanýsaskutočnezdržiavanaúzemíSlovenskejrepubliky.Predmetná
zmluva má podľa názoru súdu charakter spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko žalobca pri uzatváraní a
plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čiže
mal postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3Občianskeho zákonníka, kým žalovaný je fyzickou

osobou, ktorá pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný má postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods.
4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný, t. j. spotrebiteľ, je cudzím štátnym príslušníkom, a to konkrétne
štátnym príslušníkom A. F., čo súd zistil v rámci šetrenia pobytu žalovaného.

20. Z citovaných ustanovení zákona o MPS vyplýva, že právomoc slovenských súdov je pri sporoch s

cudzím prvkom daná, ak osoba, proti ktorej smeruje žaloba, má na území Slovenskej republiky bydlisko
alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. Ide o všeobecné pravidlo určenia právomoci
(resp. o všeobecnú právomoc) slovenských súdov v sporoch s cudzím prvkom, ktoré sa však použije
subsidiárne, t. j. len vtedy, ak neprichádza do úvahy výlučná právomoc podľa § 37d zákona o MPS alebo
ak nebola právomoc slovenských súdov založená písomnou dohodou medzi účastníkmi záväzkového

vzťahu, v takom prípade však súd musí skúmať, či takáto dohoda o právomoci je z hľadiska pravidiel
určených v ustanoveniach § 37e zákona o MPS platná, resp. prípustná.

21.Poprivšeobecnejprávomocimôževkonkrétnomprípadeprichádzaťdoúvahyešteprávomocpodľa§
37a až § 37c zákona o MPS. Vzhľadom na prejednávanú vec by pri skúmaní právomoci slovenských

súdov mohli prichádzať do úvahy okrem ustanovenia, ktoré upravuje všeobecnú právomoc slovenských
súdov, ešte ustanovenia § 37a písm. c) zákona o MPS a § 37e ods. 1 a ods. 5 zákona o MPS, nakoľko
žalovaný, ktorý je cudzím štátnym príslušníkom, má postavenie spotrebiteľa (ide teda o vec týkajúcu
sa spotrebiteľskej zmluvy). Ustanovenie § 37a písm. c) zákona o MPS však v danom prípade aplikovať
nemožno, aj keď ide o vec týkajúcu sa spotrebiteľskej zmluvy, keďže spotrebiteľ v danom prípade nemá

postavenie žalobcu, ale žalovaného, ktorý navyše ani nemá bydlisko na území Slovenskej republiky.

22. Na základe uvedeného preto súd konštatuje, že nemá právomoc v spore, pretože žalovaný ako
spotrebiteľ nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Právomoc súdu nie je možné založiť na
žiadnom ustanovení zákona o MPS ani žiadnej medzinárodnej zmluvy. Právnu úpravu právnych vzťahov

s cudzím prvkom obsahuje zákon o MPS, ktorý v § 37 a nasl. upravuje právomoc slovenských justičných
orgánov. V ustanovení § 37 zákona je stanovené, že ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc
slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej
republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V konaní je zrejmé,
že žalovaným je fyzická osoba s bydliskom mimo územia Slovenskej republiky. Preto na uvedenom

ustanovení § 37 zákona o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom nemožno založiť právomoc
slovenského súdu na konanie.

23. Súd tiež skúmal, či medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá dohoda o právomoci. Podľa
Obchodných podmienok pre spotrebiteľské zmluvy vyplýva, že v bode X. Rozhodné právo a jazyk

komunikácie v odseku 10.2. uvádza, že „právne vzťahy medzi bankou a klientom sa riadia právnym
poriadkom Slovenskej republiky.“ Na tomto mieste však súd uvádza, že takúto dohodu o právomoci
súd nemôže s poukazom na ustanovenie § 37 v spojení s § 37e) o MPS považovať za platnú,
nakoľko ide o spotrebiteľskú zmluvu, kde spotrebiteľ (v danom prípade žalovaný) je cudzincom, ktorý
nemá bydlisko na území Slovenskej republiky. Pri posudzovaní otázky, či v danom prípade je daná

právomoc slovenského súdu, preto tunajší súd napokon vychádzal z § 37 zákona o MPS, podľa ktorého
je právomoc slovenských súdov daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území
Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok. V danej veci
je žalovaný cudzí štátny príslušník, ktorý sa na území Slovenskej republiky nezdržiava, z čoho vyplýva,
že právomoc slovenského súdu v danej veci nie je daná. Pri voľbe právomoci § 37 e) zákonodarca

chráni jednotlivé subjekty zmluvných vzťahov a zabezpečuje, aby mohli podať návrh vždy aj na súde
toho štátu, v ktorom majú bydlisko. Ustanovenie súvisí aj s úpravou § 37b, ktoré v podstate poskytuje
rovnakú ochranu zamestnancovi, poistenému alebo spotrebiteľovi (komentár Beck k § 37 e) zákona
o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom – napr. pre vysvetlenie - Slovenský spotrebiteľuzatvorí spotrebiteľskú zmluvu so spoločnosťou z Chorvátska. Keby chorvátska spoločnosť trvala na
tom, že sa dohodne výlučná právomoc chorvátskych súdov na riešenie sporov z tejto zmluvy, bola
by takáto dohoda o voľbe práva neplatná. Aby bola dohoda o voľbe právomoci platná, muselo by

v nej byť ustanovenie, že slovenskému spotrebiteľovi ostáva zachovaná možnosť podať návrh aj na
slovenský súd, príp. by muselo byť dohodnuté, že všetky spory z tejto zmluvy budú riešiť slovenské
súdy). A poukazom na uvedené je predmetná klauzula o rozhodnom práve neplatná, keďže spotrebiteľ
nemá podľa nej možnosť domáhať sa svojich práv na srbskom súde .

24. Vzhľadom na skutočnosť že nedostatok právomoci súdu na konanie je neodstrániteľnou podmienkou
konania, súd konanie v súlade s § 9 ods. 1 CSP zastavil.

25. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

27. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o nároku na
náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s princípom procesného

zavinenia zastavenia konania uvedeného v ustanovení § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
keďže k zastaveniu konania došlo v dôsledku existencie neodstrániteľného nedostatku procesnej
podmienky konania, ktorý zavinil žalobca tým, že sa domáhal nároku voči žalovanému ako spotrebiteľovi
zo spotrebiteľskej zmluvy na súde, ktorý nemá právomoc vo veci konať a rozhodnúť. Pretože však
žalovanému žiadne trovy nevznikli, súd mu nárok na ich náhradu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Trnava. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania

je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.