Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 16Sas/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0924100852
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100852.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach, sudcom JUDr. Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobkyne: A.

B., trvale bytom C. XX, XXX XX B., právne zastúpená: JUDr. Martinou Stankovičovou, advokátkou so
sídlom Na Rúrkach 3, 080 01 Prešov, IČO: 51428491, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa Bratislava
- Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.7.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje rozhodnutie žalovaného generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 17.7.2024, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, ústredie
č. XXX XXX XXXX X – I. zo dňa 13.2.2024, č. XXX XXX XXXX X – II. zo dňa 13.2.2024, č. XXX XXX

XXXX X – III. zo dňa 13.2.2024 a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni priznáva voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Sociálna poisťovňa, ústredie, ako prvostupňový správny orgán vydala dňa 13.2.2024 nasledovné
rozhodnutia:

- č. XXX XXX XXXX X – I., ktorým uložila žalobkyni povinnosť podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona
č. 461/2024 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „SZP“) vrátiť neprávom vyplatený vdovský dôchodok
v celkovej sume 6.123,88 €;

- č. XXX XXX XXXX X – II., ktorým uložila žalobkyni povinnosť podľa § 8 ods. 2 zákona č. 296/2020 Z.
z. o 13. dôchodku a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o 13. dôchodku“) vrátiť
neprávom vyplatený 13. dôchodok v sume 299,65 €;

- č. XXX XXX XXXX X – III., ktorým uložila žalobkyni povinnosť podľa § 8 ods. 2 zákona o 13. dôchodku
vrátiť neprávom vyplatený 13. dôchodok v sume 209,76 €.

2.Vočitýmtorozhodnutiamsprávnehoorgánuprvéhostupňapodalažalobkyňavčasodvolanie,oktorom
rozhodol žalovaný jediným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 17.7.2024 tak, že toto v celom
rozsahu zamietol, a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Predmetné rozhodnutie

žalovaného bolo žalobkyni doručené dňa 24.7.2024.

3. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 12.12.2024 sa žalobkyňa domáhala
zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa.Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí

4. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutia o povinnosti vrátiť 13. dôchodok odôvodnil stručne
s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia. V rozhodnutí o vrátení vdovského dôchodku správny
orgán poukázal nato, že 16.12.2021 uplynulo obdobie jedného roka od smrti manžela žalobkyne a táto
nepreukázala, že spĺňa aspoň jednu z podmienok trvania nároku na vdovský dôchodok ustanovenú v

§ 74 ods. 3 ZSP.

5. Žalovaný zopakoval argumentáciu správneho orgánu prvého stupňa a poukázal nato, že rozhodnutie
o priznaní vdovského dôchodku obsahovalo správne poučenie o podmienkach trvania nároku.
V rozhodnutí zvýraznil § 236 ods. 1 ZSP, podľa ktorého príjemca je povinný vrátiť dávku ak ju prijímal,
hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom. Žalovaný považoval za

preukázané, že žalobkyňa vedela a musela z okolností predpokladať, že dôchodková dávka sa vyplatila
neprávom. Ohľadom finančnej situácie žalobkyňu odporúčal na podanie písomnej žiadosti o splátky.

Správna žaloba

6. Lehota na podanie žaloby bola zachovaná s poukazom na § 72 ods. 1 Správneho súdneho poriadku,
hoc súd nemal preukázaný dátum doručenia rozhodnutia Centra právnej pomoci o priznaní nároku na
poskytnutie právnej pomoci, toto bolo vydané dňa 13.11.2024, pričom žalobkyňa požiadala o právnu
pomoc listom doručeným Centru dňa 13.8.2024.

7. V správnej žalobe žalobkyňa namietala:

- nepreukázanie skutočnosti, že vedela alebo musela z okolností predpokladať, že jej vdovský dôchodok
nepatrí;

- žalobkyňa poberala dávku v dobrej viere, oprávnenosť poberania dávky jej bola potvrdzovaná
valorizačnými rozhodnutiami;
- poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Sp/21/2014 z 24.2.2015 a 3So/253/2001
z 28.5.2002.

8. Žalobkyňa navrhla zrušiť rozhodnutie žalovaného a prvostupňových rozhodnutí podľa § 191 ods. 1
písm. c), d), e) a f) a priznať náhradu trov konania.

Vyjadrenie žalovaného, replika

9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 13.2.2025, doručeným správnemu
súdu nasledujúceho dňa, v ktorom len zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia.

10. Žalobkyňa v replike naviac oproti žalobe poukázala na:

- sociálnu situáciu po smrti manžela;
- východisko prezumpcie poctivosti;
- zisťovanie dobromyseľnosti nadobudnutých práv a nato nadväzujúce rozhodnutia a jeho vzťahu
k verejnému záujmu.

11. Žalobkyňa v replike taktiež navrhla znížiť výšku peňažného plnenia podľa § 192 SSP, ak sa správny
súd s jej argumentáciou nestotožní.

12. Žalovaný na repliku duplikou nereagoval.

Konanie na správnom súde13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie
správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 19.2.2026
rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa,

a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie, za súčasného priznania plnej náhrady trov konania žalobkyni
voči žalovanému.

Relevantná právna úprava

14. Podľa § 74 ods. 3 ZSP, po uplynutí obdobia uvedeného v odseku 2 má vdova nárok na výplatu
vdovského dôchodku, ak
a) sa stará o nezaopatrené dieťa,
b) je invalidná z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % alebo
c) vychovala aspoň tri deti,

d) dovŕšila vek 52 rokov a vychovala dve deti,
e) dovŕšila vek 57 rokov a vychovala jedno dieťa,
f) dovŕšila dôchodkový vek.

15. Podľa § 227 ods. 3 druhej vety ZSP, podľa § 191 ods. 1 písm. e) SSP, správny súd rozsudkom

zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie
skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

16. Podľa 196 ods. 1 in fine, netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe
z činnosti Sociálnej poisťovne.

17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu
verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Právny názor správneho súdu
18. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného
ako aj postup, ktorý mu predchádzal nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny

súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP a dospel
k záveru, že žaloba je dôvodná.

19. K žalobe sa správny súd vyjadrí len stručne, a to v dvoch smeroch. Za prvé, nestotožnil sa s tým
že rozhodnutie by malo byť nezrozumiteľné, čo nebolo ani vysvetlené, nestotožnil sa s tým, že by malo

byť zistenie skutkového stavu nedostatočné, opäť nebolo vysvetlené čo mali naviac správne orgány
skutkovo zisťovať a do tretice nebol vysvetlený ani tvrdený rozpor skutkového stavu s administratívnym
spisom. Súdu vôbec nie je zrejmé, čo je na rozhodnutí žalovaného nezrozumiteľné a čo by mal správny
orgán naviac skutkovo zisťovať.

20. Za druhé, gro argumentácie žalobkyňe bolo založené na jej dobromyseľnosti a prijímania
dôchodku v dobrej viere s tým, že žalovaný túto otázku neposudzoval. Takúto argumentáciu správny
súd nepovažuje za nesprávnu, avšak nadbytočnú, nakoľko v danej veci podľa jeho názoru došlo
k nesprávnemu právnemu posúdeniu, preto sa otázkou posudzovania dobrej viery ako aj jej vzťahu
k verejnému záujmu nevenoval.

21.Súdkonajúcožalobeosociálnychveciachkdeniejeviazanýrozsahomadôvodmižaloby,avdanom
prípade teda rozhodol nad rámec žalobných bodov. Súd predovšetkým poukazuje na znenie vyššie
citovaného ustanovenia § 227 ods. 3 ZOSP druhá veta, podľa ktorej oznamuje príjemca dávky zmenu
v skutočnostiach rozhodných pre nároku na dávku.

22. Podstatné je slovo zmena, kde v prejednávanej veci k žiadnej zmene na strane žalobkyne nedošlo,
žalobkyňa teda nemala čo oznamovať, naopak, Sociálna poisťovňa mala vedomosť o tom, že žalobkyňa
viac nespĺňa podmienky nároku na vdovský dôchodok, a teda mala sama konať, súd poukazuje aj navyššie citované ustanovenie § 196 ods. 1 ZSP in fine o tom, že skutočnosti známe žalovanej z jej činnosti
sa nedokazujú.

23. Všetkých päť alternatívnych podmienok trvania nároku vdovského dôchodku uvedených v § 74
ods. 3 ZSP je Sociálna poisťovňa schopná bez akýchkoľvek problémov zistiť sama. Navyše, v tomto
konkrétnom prípade bolo jasné, že ani jednu z uvedených podmienok žalobkyňa nenaplní a súd nevidí
žiadny dôvod, prečo by si Sociálna poisťovňa v takýchto prípadoch nemohla dať takéto prípady na
ročnú lehotu a po jej uplynutí o nich rozhodovať. Súdy takto vedú spisy v rôznych konaniach a ich

prípadné pochybenie vo vzťahu k nedodržaniu lehoty ide na vrub súdu a nie účastníka konania/žalobcu/
obžalovaného.

24. K argumentu žalovaného, že žalobkyňa bola poučená o povinnosti ohlásiť zmeny v skutočnostiach
rozhodujúcich na trvanie nároku súd uvádza, že preskúmal rozhodnutie o priznaní vdovského dôchodku,
ktoré je súčasťou administratívneho spisu (č. XXX XXX XXXX X z 22.2.2021) a toto skutočne obsahuje

poučenie, resp. citáciu aj § 74 ods. 3 a § 227 ods. 3 ZSP. Od priemerného slovenského dôchodcu
nemožno očakávať, že od takéhoto poučenia pochopí, že je povinný nahlásiť Sociálnej poisťovni aj to, že
sa nič nezmenilo a navyše za situácie, že onen dôchodca si je vedomý toho, že Sociálna poisťovňa vie,
že sa nič nezmenilo. A takúto vedomosť už vôbec nemožno od tohto dôchodcu spravodlivo považovať
za takej situácie, keď mu každý rok Sociálna poisťovňa doručí valorizačné rozhodnutie.

25. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozhodnutia, a v súlade s § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa, a to z dôvodu podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP.

26. Správne orgány sú viazané právnym názorom vysloveným týmto rozsudkom.

27. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a žalobkyni,
ktorá bola v konaní úspešná v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší

súdny úradník.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno
podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na
podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na
kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o

konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia,

b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §
440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),
d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej
sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že
sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ
poukáže na svoje podania pred správnym súdom.