Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. apríl 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/60/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100822
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100822.1

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Maximall s.r.o., Hlavná 202/17, 053 15 Hrabušice,
IČO: 50 744 127, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hovan a Hospůdka, s.r.o., M. Gorkého
8, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO: 47 233 419, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej
republiky, Lazovná 5952/63, 815 11 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104458855/2025 zo dňa 29.10.2025, o návrhu na

priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

r o z h o d o l :

Z a m i e t a návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe.

o d ô v o d n e n i e :

1. Správnou žalobou elektronicky doručenou správnemu súdu dňa 29.12.2025, sa žalobca domáhal
preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 104458855/2025 zo dňa 29.10.2025 (ďalej
len „rozhodnutie žalovaného“), ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Košice č.

103096194/2025 zo dňa 31.07.2025 (ďalej len „rozhodnutie prvostupňového orgánu“), ktorým bol
žalobcovi vyrubený rozdiel dane v sume 18.270,07 Eur na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie august 2023. Žalobca navrhoval zrušiť obe uvedené rozhodnutia, vrátiť vec prvostupňovému
orgánu na ďalšie konanie a priznať mu nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súčasťou správnej žaloby bol aj návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe

podľa § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), ktorý
žalobca odôvodňoval tým, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia by mu hrozila závažná
ujma, hospodárska a finančná škoda, keďže výška neoprávnene vyrubenej dane je veľkého rozsahu
a v prípade jej vymáhania je bez akýchkoľvek pochybností likvidačná a spôsobilá privodiť nenávratný
a spätne nenapraviteľný zánik žalobcu, čím by došlo k vzniku škody veľkého rozsahu tak žalobcovi ako
aj jeho veriteľom, pričom priznanie odkladného účinku žalobe nie je podľa žalobcu v rozpore s verejným

záujmom.

3. Na výzvu súdu bolo dňa 31.03.2026 doručené vyjadrenie žalovaného k žalobe aj k návrhu žalobcu
na priznanie odkladného účinku žalobe (spolu s elektronickým administratívnym spisom) žalovaný vo
vyjadrení uviedol, že návrh na priznanie odkladného účinku žalobe nepovažuje za opodstatnený,
keďže zo žalobcom uvedených dôvodov nevyplýva, že by mu postupom správcu dane hrozila závažná

ujma, značná hospodárska či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný
nenapraviteľný následok, na základe ktorých hrozieb možno priznať správnej žalobe podľa § 185 písm.
a) SSP odkladný účinok. Uviedol, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal také skutočnosti, ktoré
by opodstatňovali priznanie odkladného účinku žalobe. Žalovaný preto navrhol daný návrh žalobcu
zamietnuť.

4. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný
predpis neustanovuje inak.5. Podľa § 185 SSP správny súd môže, ak osobitný predpis neustanovuje inak, na návrh žalobcu a po
vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom

alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správ hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná
ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku
nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého

platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a
priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.

6. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe
rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť

podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov
verejnej správy.

7. Podľa § 188 SSP, ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

8. Odkladný účinok správnej žaloby predstavuje zabezpečovací procesný prostriedok, ktorého
základným účelom je ochrana toho, kto o jeho priznanie žiada, pričom musia byť rešpektované aj
základné práva toho, proti komu rozhodnutie o priznaní odkladného účinku správnej žalobe smeruje.
Súd preto musí dbať aj na to, aby rozhodnutím o odklade účinnosti, neporušil základné právo hmotného
charakteru tretích osôb.

9. Nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho
súdu sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu
verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň
nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný

účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej (§ 186 ods. 1 a 2 SSP).

10. Právo na rozhodnutie správneho súdu o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe
vyplýva z práva na súdnu ochranu zakotveného v Ústave Slovenskej republiky. Základným účelom
priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, voči komu smeruje rozhodnutie alebo

opatrenie orgánu verejnej správy, napadnuté správnou žalobou. Priznanie odkladného účinku správnej
žalobe je výnimočným aktom, pretože jeho následkom je prelomenie právnych účinkov rozhodnutia
alebo opatrenia orgánu verejnej správy.

11. Procesným predpokladom rozhodnutia o priznaní odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185

písm. a) SSP je splnenie štyroch kumulatívnych podmienok, z toho dve podmienky sú procesného
charakteru (podanie návrhu žalobcom a prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a dve podmienky
hmotnoprávneho charakteru (existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody, či finančnej
škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a
absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie

nesplneniaktorejkoľvekznichvedie(beznutnostizaoberaťsavtakomprípadeeštesplnenímostatných)
k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

12. V danej veci mal súd jednoznačne za preukázané splnenie oboch podmienok procesnoprávneho
charakteru, na základe čoho pristúpil k posúdeniu splnenia hmotnoprávnych podmienok, a to

vychádzajúc z obsahu administratívneho spisu orgánu verejnej správy, z obsahu súdneho spisu, ale
predovšetkým z podaní účastníkov správneho súdneho konania.

13. Prvou a zároveň najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku
správnej žalobe je, že žalobcovi musí hroziť okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami

napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska
škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný
následok. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť
ani nepatrná, ale musí mať závažný dopad.14. Zároveň platí, že v konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa
uplatňuje dispozičná zásada, a teda dôkazné bremeno nesie žalobca (§ 5 ods. 9 druhá veta SSP), ktorý

je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť, ale predovšetkým
ním predloženými konkrétnymi dôkazmi osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody, či
iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere nepostačujúce len
nepodložené tvrdenie o hroziacej závažnej ujme, značnej škode, či inom vážnom nenapraviteľnom
následku. Hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie § 185 písm. a) SSP, musí

vyplývať z konkrétnych tvrdení žalobcu, osvedčených ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by
správny súd mohol vykonať a vyhodnotiť na tento účel. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie
Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. III. ÚS 364/2017- 96 zo dňa 30.05.2017, v zmysle ktorého
preukázanie hrozby je potrebné považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného
účinku. Žalobca je tak povinný nielen tvrdiť, ale aj dôkaznými prostriedkami preukázať skutočnosti, ktoré
opodstatňujú rozhodnutie súdu o priznaní odkladného účinku jeho správnej žalobe. To, že nesmie ísť

len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018.

15. Správny súd po preskúmaní návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe spolu
s vyjadrením žalovaného a ostatného spisového materiálu, vrátane predloženého administratívneho

spisu dospel záveru, že hmotnoprávna podmienka hrozby ujmy, značnej hospodárskej alebo finančnej
škody či iného nenapraviteľného následku v posudzovanom prípade nebola splnená. V návrhu na
priznanie odkladného účinku správnej žaloby absentuje uvedenie akýchkoľvek konkrétnych skutočností
(tvrdení a dôkazov) v príčinnej súvislosti s ktorými by bola zrejmá a preukázaná žalobcom tvrdená
hrozba závažnej ujmy, hospodárskej a finančnej škoda v prípade vymáhania napadnutým rozhodnutím

vyrubenej dane. Pričom charakter takej skutočnosti nemajú tvrdenia žalobcu o tom, že výška vyrubenej
dane je veľkého rozsahu a jej vymáhanie by bolo pre neho likvidačné, osobitne ak vo vzťahu k týmto
tvrdeniam neboli žalobcom predložené ani označené žiadne dôkazy.

16. Priznať správnej žalobe odkladný účinok nie je možné len z dôvodu, že rozhodnutie správneho

orgánu ukladá určité peňažné plnenie a jeho úhrada predstavuje stratu na majetku daňového subjektu.
Ak by samotná skutočnosť podania správnej žaloby, ktorou je spochybnená zákonnosť rozhodnutia
správcu dane, bez ďalšieho, bola postačujúcim dôvodom pre priznanie odkladného účinku, legislatíva
by s takýmto postupom rátala a odklad vykonateľnosti právoplatného rozhodnutia správcu dane by bol
v prípade podania správnej žaloby stanovený priamo zákonom, a to bez splnenia iných podmienok.

Daňový poriadok a ani SSP však takýto postup neupravujú. Žalobca je podnikateľom a jeho činnosť tak
so sebou nesie znášanie podnikateľského rizika, ktoré samozrejme zahŕňa aj následky vyplývajúce zo
správnych konaní vedených v súvislosti s podnikateľskou činnosťou.

17. Po oboznámení sa s administratívnym spisom, súd konštatuje, že žalobca neuniesol dôkazné

bremeno, keďže svoje všeobecné tvrdenia o hroziacej finančnej ujme, či hospodárskej škode nepodložil
žiadnymi dôkazmi, ktoré by boli spôsobilé preukázať jeho tvrdenia o hroziacej ujme výkonom
rozhodnutia. Preto žalobcom tvrdená hroziaca škoda a finančná ujma majú iba hypotetický charakter,
ktorý v zmysle vyššie spomínaného uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nemožno
považovať za splnenú podmienku na priznanie odkladného účinku správnej žaloby. Správny súd tak

konštatuje, že žalobcov návrh neodôvodňuje priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa § 185
písm. a) SSP.

18. Na základe hore uvedených skutočností, ku skúmaniu ďalšej zákonnej podmienky pre možné
priznanie odkladného účinku správnej žalobe (t. j. neexistencii rozporu s verejným záujmom), správny

súd preto ani nepristúpil.

19. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej
žalobe podľa § 188 SSP zamietol.

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu kasačná sťažnosť nie je prípustná (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).