Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sas/18/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100737
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100737.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Michaelou Stankociovou, v právnej veci

žalobkyne: A. B. C., narodená XX. XXXXX XXXX, bytom A. XXXX/XX, A., proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X z 31. júla
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X z 31. júla 2023 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X z 29. mája
2023 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 29. mája 2023 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) žalovaná
zamietla žiadosť žalobkyne z 28. novembra 2022 o zmenu sumy starobného dôchodku, dôvodiac, že v
dôsledku získania doby služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, nebolo možné
toto obdobie služby v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
(ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy.

2. Na odvolanie žalobkyne, namietajúcej nesúlad prvostupňového rozhodnutia s ustálenou
rozhodovacou praxou Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky ako aj ďalších správnych
súdov, v zmysle, ktorej má žalovaná zhodnotiť dobu služobného pomeru na nárok na starobný dôchodok
a postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach
(ďalej len „Dohovor“), rozhodol generálny riaditeľ žalovanej dňa 31. júla 2023 rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“), tak, že odvolanie žalobkyne zamietol v celom rozsahu
a prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

3. Generálny riaditeľ žalovanej úvodom ozrejmil skutkové zistenia vychádzajúce z administratívneho
spisu, z ktorého vyplýva, že žiadosťou spísanou v pobočke žalovanej Bratislava dňa 8. augusta 2018
žalobkyňa požiadala o priznanie starobného dôchodku od 7. augusta 2018. Starobný dôchodok bol
žalobkyni priznaný právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X dňa 21. novembra 2018 a to
od 7. augusta 2018 v sume 274,70 € mesačne, ktorý bol podľa príslušných valorizačných ustanovení
postupne zvýšený až na sumu 285,80 € od 1. januára 2019. Suma starobného dôchodku sa zvýšila
po započítaní obdobia dôchodkového poistenia od 15. mája 1995 do 31. decembra 1995 a od 1. januára

1996 do 2. januára 1996 (spolu 233 dní).
4. Podľa potvrdenia útvaru sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby č. C./XX-XX-X/
XXXX z 13. februára 2023 bol žalobkyni od 1. marca 2022 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č.
328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonovv znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“), na ktorý bolo žalobkyni zhodnotené
obdobie 25 rokov a 157 dní, konkrétne obdobie služobného pomeru od 1. októbra 1996 do 31. decembra
1999 zaradeného do I. kategórie funkcií a obdobie ďalšieho trvania služobného pomeru od 1. januára

2000 do 28. februára 2022 v III. pracovnej kategórii.
5. Generálny riaditeľ žalovanej na základe skutkových zistení konštatoval, že žalobkyňa nespĺňa
podmienky pre skorší vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.
z. v spojení s § 174 ods. 1 a 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon
č. 100/1988 Zb.“). Okrem uvedeného, keďže žalobkyňa získala dobu služby v rozsahu zakladajúcom

nárok na výsluhový dôchodok, v súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. jej
obdobie služby nebolo zhodnotené na nárok na starobný dôchodok a určenie jeho sumy, a bolo jej
zhodnotené len obdobie dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy získané vo všeobecnom
systéme dôchodkového poistenia.
6. Generálny riaditeľ žalovanej dodal, že žalovaná zosúladila svoju aplikačnú prax so všeobecným
názorom kasačného súdu ktorý sa vzťahuje na poistencov, ktorým sa podľa § 274 zákona č. 461/2003

Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie funkcií, a bol im priznaný
príspevok za službu, výsluhový príspevok, ktorý sa považuje za výsluhový dôchodok, alebo výsluhový
dôchodok, pričom týmto sa znižuje dôchodkový vek v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/
alebo II. kategórii funkcií a tým aj určenie sumy starobného dôchodku. Rozsudky Najvyššieho správneho
súdu Slovenskej republiky na ktoré poukazuje žalobkyňa (sp. zn. 7So/19/2016 a sp. zn. 7So/16/2016),

nepredstavujú zovšeobecnený právny názor.
7. Keďže žalobkyňa v odvolacom konaní nepreukázala žiadne nové skutočnosti, ktoré by viedli k zmene
sumy starobného dôchodku a ktorými by spochybnila správnosť prvostupňového rozhodnutia, a rovnako
tak nepreukázala, že by bola diskriminovaná v porovnaní s totožnými prípadmi (teda, že by žalovaná
o právach iných osôb v rovnakom postavení rozhodovala inak), generálny riaditeľ žalovanej posúdili jej

odvolanie ako nedôvodné.
II. Správna žaloba
8. Voči napadnutému rozhodnutiu podala žalobkyňa správnu žalobu z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia, navrhujúc ho spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť, a vec vrátiť žalovanej na ďalšie
konanie.

9. Žalobkyňa po zrekapitulovaní skutkového stavu, ktorý sa nelíši od toho prezentovaného generálnym
riaditeľom žalovanej v napadnutom rozhodnutí, namietla, že žalovaná odmieta započítať dobu služby
žalobkyne do celkovej doby poistenia v rozpore s ustáleným právnym názorom kasačného súdu,
poukazujúc na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 z 24. augusta 2016,
sp. zn. 7So/138/2011 z 25. augusta 2011 a rozhodnutie publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky a z rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 55/2011.
10. Žalobkyňa ďalej namietla záver žalovanej, ktorá mala zosúladiť aplikačnú prax so zovšeobecnením
názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcu sa iba na poistencov, ktorým sa podľa
§ 274 zákona č. 461/2003 Z. z. zachovávajú nároky zo zaradenia doby služby do I. a/alebo II. kategórie
funkcií, pričom tento považuje za nesprávny. Na tomto mieste a na podporu svojej argumentácie

poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra
2019, podľa ktorého pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
poistenia je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely
výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky, a to bez ohľadu na skutočnosť v akom
rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba služby hodnotená (podobne aj rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 9So/15/2016 z 28. februára 2018). Podľa rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 z 26. apríla 2017 z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru mal týkať len poistencov, ktorí službu
hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a/alebo II. kategórii funkcií.
11. Žalobkyňa ďalej zdôraznila, že napriek nesúhlasnej argumentácii žalovanej, tá je viazaná platnými

právnymi predpismi a ustálenou rozhodovacou praxou súdov Slovenskej republiky ktoré sú jej známe,
čo vyplýva napríklad z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2015 z 27.
júla 2016. Žalovaná pritom nerešpektuje ani právny názor vyslovený už vo zverejnených rozhodnutiach
v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky,
napr. R 55/2011 a R 83/2013.

12. Žalobkyňa namieta odôvodnenie žalovanej, že podľa ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. nemožno žalobkyni obdobie služby zhodnotiť na nárok na starobný dôchodok vo
všeobecnomsystéme,pretožetakýtovýkladnemáoporuvzákoneažalovanáočividneopomínavziaťdo
úvahy druhú časť poslednej vety týchto ustanovení, ktorá pre ich aplikáciu predpokladá, že poistencovibol priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok
podľa osobitného predpisu, čo nie je prípad žalobkyne.
13. Žalobkyňa napokon namietla aj záver žalovanej, že nie je diskriminovaná, pretože opak potvrdzuje

množstvo rozhodnutí správnych súdov v obdobných veciach a poprela, že by žiadala o zníženie už skôr
stanoveného dôchodkového veku, ako popisuje žalovaná.
III. Vyjadrenie žalovanej a replika žalobkyne
14. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá v celosti zrekapitulovala
skutkové zistenia ako aj právnu argumentáciu obsiahnutú v napadnutom rozhodnutí, konštatujúc, že

v prípade žalobkyne nie je možné uplatniť ustanovenie § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.
z.. Vo vzťahu k námietke ustálenej rozhodovacej praxe, v rozpore s ktorou má podľa názoru žalobkyne
žalovaná postupovať, uviedla, že prameňom práva sú iba tie rozsudky, ktoré boli uverejnené v Zbierke
Stanovísk Najvyššieho správneho súdu a sú zjednocujúcim výkladom právnych predpisov.
15. V reakcii na vyjadrenie žalovanej žalobkyňa zaslala správnemu súdu repliku, v ktorej namietla,
že žalovaná sa námietkami žalobkyne vôbec nezaoberala. Výklad ustanovení § 60 ods. 2 a § 255

ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. poskytnutý žalovanou považuje za nesprávny a rozporný s ustálenou
rozhodovacou praxou kasačného súdu ako aj správnych súdov, ktorú menovite uviedla v správnej
žalobe, ktoré zdôrazňujú potrebu postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru.
IV. Relevantná právna úprava
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom

chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších
veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené
alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok

ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 199 ods. 1 písm. h) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
Sociálnej poisťovne.
Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

Podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., Obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu
služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v
rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.

Podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol
dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.
Podľa § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj
obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.
decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v

rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný
invalidnývýsluhovýdôchodok,invalidnýdôchodokalebočiastočnýinvalidnýdôchodokpodľaosobitného
predpisu.
Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru; ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú
v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť,

s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených
podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená,
nepresahuje druhú dávku.
V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
16. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10, §13 ods. 3 SSP) v konaní o správnej žalobe

v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný jej žalobnými bodmi (§ 202
ods. 2 prvá veta a § 203 ods. 2 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
ako aj administratívne konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho
spisu a administratívneho spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania
napadnutého rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

17. O žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania dňa 26. marca 2026, nakoľko boli splnené
podmienky podľa §137 ods. 4 SSP. Oznámenie o mieste a čase vyhlásenia rozsudku bez nariadenia
ústneho pojednávania bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na webovom sídle
správneho súdu.18. Predmetom prieskumu zákonnosti zo strany správneho súdu je rozhodnutie generálneho riaditeľa
žalovanej vo veci zamietnutia žiadosti žalobkyne o zvýšenie sumy starobného dôchodku. Generálny
riaditeľ konštatoval nedôvodnosť námietky ohľadom nezhodnotenia obdobia služobného pomeru pre

vznik nároku a určenie sumy starobného dôchodku s poukazom na zásadný fakt, že žalobkyni bol
odo dňa 1. marca 2022 priznaný výsluhový dôchodok. V súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. sa doba zhodnotená pre nárok na výsluhový dôchodok nepovažuje za obdobie
dôchodkového poistenia na účely nároku na starobný dôchodok. V dôsledku uvedeného mal generálny
riaditeľ žalovanej za to, že žalobkyni zvýšenie sumy starobného dôchodku neprináleží.

19. Správny súd zo súdneho ako aj administratívneho spisu zistil, že
- rozhodnutím žalovanej z 21. novembra 2018 bol žalobkyni priznaný nárok na starobný dôchodok
v sume 274,70 eur mesačne od 7. augusta 2018, na ktorý bolo žalobkyni zhodnotené obdobie
dôchodkového poistenia v rozsahu 8.929 dní, t. j. 24 rokov a 169 dní obdobia dôchodkového poistenia,
- žalobkyňa neformálnou žiadosťou spísanou dňa 28. novembra 2022 požiadala o prepočítanie
starobného dôchodku, zohľadňujúc aj obdobie služby od 1. októbra 1996 do 28. februára 2022;

- z odpovede útvaru sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby z 13. februára 2023 č. C./
XX-XX-X/XXXX vyplýva, že žalobkyni bol od 1. marca 2022 priznaný výsluhový dôchodok, pričom na
jeho nárok bola žalobkyni zhodnotená doba služobného pomeru v rozsahu 25 rokov a 157 dní získaná
od 1. októbra 1996 do 28. februára 2022, z toho od 1. októbra 1996 do 31. decembra 1999 v I. kategórii
funkcií,

- dňa 29. mája 2023 vydala žalovaná rozhodnutie, ktorým zamietla žiadosť žalobkyne z 28. novembra
2022 o zmenu sumy starobného dôchodku, pretože podľa ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona
č. 461/2003 Z. z. sa doba služobného pomeru od 1. októbra 1996 do 28. februára 2022 nepovažuje za
obdobie dôchodkového poistenia;
- dňa 30. júna 2023 podala žalobkyňa voči prvostupňovému rozhodnutiu žalovanej odvolanie,

namietajúc,žepriposudzovanínárokuavýškystarobnéhodôchodkumalbyťaplikovanýčl.33Dohovoru
a teda jej mala byť pri určovaní starobného dôchodku zohľadnená aj doba služby v rozsahu 25 rokov
a 157 dní;
- dňa 31. júla 2023 vydal generálny riaditeľ napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobkyne v celom
rozsahu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil, stotožňujúc sa s tam uvedenými právnymi

závermi o nemožnosti zhodnotiť obdobie získané v osobitnom systéme poistenia na účely nároku na
starobný dôchodok a určenie jeho výšky v rámci všeobecného systému poistenia.
20. Medzi účastníkmi konania teda nebolo sporné, že žalobkyňa získala obdobie dôchodkového
poistenia vo všeobecnom systéme potrebné pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa zákona
č. 461/2003 Z. z., celkovo v rozsahu 24 rokov a 169 dní (vychádzajúc z rozhodnutia žalovanej z 21.

novembra 2018 a osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý je jeho neoddeliteľnou prílohou),
a obdobie poistenia v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia potrebné pre priznanie nároku
na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v rozsahu 25 rokov a 157 dní (vychádzajúc
z odpovede útvaru sociálneho zabezpečenia Slovenskej informačnej služby z 13. februára 2023 č. C./
XX-XX-X/XXXX). Sporným nebolo ani zaradenie obdobia služobného pomeru od 1. októbra 1996 do 31.

decembra 1999 do I. kategórie funkcií a obdobie ďalšieho trvania služobného pomeru od 1. januára
2000 do 28. februára 2022 v III. pracovnej kategórii.
21. Sporným zostalo zodpovedanie otázky, či dobu služobného pomeru, ktorá bola započítaná pre nárok
na výsluhový dôchodok, má žalovaná zohľadniť aj ako obdobie dôchodkového poistenia pri posudzovaní
nároku žalobkyne na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia

a určenie jeho výšky.
22. Pre zodpovedanie nastolenej otázky v kontexte žalobných bodov uvedených v správnej žalobe,
správny súd vychádzal z relevantných rozhodnutí kasačného súdu, vydaných v obdobných veciach,
ktoré ku dnešnému dňu predstavujú ustálenú rozhodovaciu prax. Menovite sú to napríklad rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 z 15. augusta 2012, sp. zn. 10So/59/2014

z 15. apríla 2015, sp. zn. 1So/15/2015 z 16. novembra 2016, sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. apríla
2017, 9So/15/2014 z 25. februára 2018, sp. zn. 7Sk/31/2018 z 29. októbra 2019 a v neposlednom
rade rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Ssk/18/2025 z 29. mája 2025
(odkazujúci aj na rozsudok Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
19Svs/7/2023 z 5. júna 2024), ktorého časť odôvodnenia správny súd v celosti preberá do ďalšieho

odôvodnenia svojho rozhodnutia a to v záujme vyvarovať sa prípadnému skresleniu jeho záverov ako aj
z dôvodu, že kasačný súd poskytol vyčerpávajúci výklad týkajúci sa (ne)hodnotenia obdobia služobného
pomeru na účely vzniku nároku na starobný dôchodok. Relevantnými sú predovšetkým body 27 až 30
tohto rozsudku podľa ktorých:„27. Zákon č. 461/2003 Z.z. upravuje nároky poistencov zo všeobecného systému sociálneho poistenia
a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli poistencovi riadne zohľadnené pre vznik nároku na
dávky podmienené dosiahnutím veku alebo nepriaznivým zdravotným stavom. Osobitné právne úpravy

reflektujúce na osobitný systém sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh
dávok sociálneho zabezpečenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby (prípadne
náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia (zákon č. 328/2002 Z.z.) neobsahuje úpravu
starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia
v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov,

sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových
dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca bez zohľadnenia kategórie
funkcií a bez zohľadnenia dôb poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku
tejto skutočnosti potom vychádza záver, že poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia
sú vylúčení z pôsobnosti zákona č. 461/2003 Z.z. len v rozsahu zodpovedajúcom dobe poistenia
v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., ktorým sa

pre nárok na tieto dávky započítavajú doby služby v ozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie
v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký
dôchodok. Rovnako bol opakovane judikované, že cit.: „aj vtedy, ak by poistenec nesplnil podmienku
získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto
potrebnú dobu po zhodnotení obdobia poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať

výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať
navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme.“ (napríklad
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, prípadne
už zmieňovaný rozsudok z 28. februára 2017, sp. zn. 9So/108/2015). Z tohto záveru vychádzal aj
veľký senát najvyššieho správneho súdu v rozsudku z 05. júna 2024, sp. zn. 19SVs/7/2023, ktorý

v skutkovo a právne obdobnej veci posudzoval možnosť zápočtu doby služby poberateľa výsluhového
dôchodku na účely priznania predčasného starobného dôchodku a dospel k záveru, že do obdobia
dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. na účely priznania predčasného starobného
dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Možno len doplniť,
že suma predčasného starobného dôchodku bola v tam označenej veci tiež určená bez toho, aby pre

priznanie predčasného starobného dôchodku bola zhodnotená doba služby policajta 15 rokov a 5 dní
služby, a teda, rovnako, ako v tu prejednávanej veci účastník konania získal vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia zákonom predpokladanú dobu poistenia minimálne v rozsahu 15 rokov. Fakt, že
v tam uvedenej veci bola otázka týkajúca sa predčasného starobného dôchodku a v tu prejednávanej
veci ide o starobný dôchodok nepovažuje najvyšší správny súd za tak závažnú okolnosť vylučujúcu

aplikovateľnosť relevantných záverov plynúcich z rozsudku veľkého senátu na tu prejednávanú vec,
keď predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti
Dohovoru č. 128. Tak v prípade starobného dôchodku, ako aj v prípade predčasného starobného
dôchodku ide o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže
ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii, čo napokon potvrdzuje aj ten fakt, že predčasný starobný

dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok (§ 69a zákona č. 461/2003 Z.z.).
28. Pretože žalobca je poberateľom dávky z osobitného systému sociálneho zabezpečenia Slovenskej
republiky, ktorá od dovŕšenia dôchodkového veku (v prípade žalobcu od 07. júla 2023, kedy dovŕšil
podľa § 65 ods. 2 v spojení s prílohou č. 3a zákona č. 461/2003 Z.z. 63 rokov veku) podľa zákona
č. 461/2003 Z.z. plní funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia

policajtov a vojakov v sume primeranej dobe trvania služobného pomeru (v prípade žalobcu 25
skončených rokov), na určenie sumy starobného dôchodku podľa zákona č. 461/2003 Z.z. má žalobca
zákonný nárok, aby mu bola do doby zamestnania započítaná doba služby a osobné vymeriavacie
základy už zohľadnené v dávke z osobitného systému sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov.
Suma starobného dôchodku sa následne zníži podľa článku 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o sumu

starobného dôchodku zodpovedajúcu zamestnaniu, ktorým je doba služby zhodnotená na určenie sumy
výsluhového dôchodku za celé roky. Zámerom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002 Z.z. zabezpečiť,
abysúčetvýsluhovéhodôchodkuastarobnéhodôchodkuzovšeobecnéhosystémusociálnehopoistenia
bol vyšší, respektíve aspoň rovnaký ako suma starobného dôchodku poistenca, ktorý by mal všetky
doby poistenia (zamestnania) hodnotené len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.

29. Postup krátenia starobného dôchodku v prípade súbehu s výsluhovým dôchodkom bol predmetom
právneho posudzovania vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Napríklad
v rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol napadnutý sťažnosťou na Ústavnom
súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo 16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS624/2018, uviedol: „Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33 ods.
2 Dohovoru č. 128 neustanovil možnosť a postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho súbehu
s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však potrebné

zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z.z. priamo z ustanovenia § 60 ods. 2 a § 255 od. 5 vylúčil možnosť
započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok
(minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom relevantných predpisov
spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej republiky, najvyšší súd
vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od dovŕšenia dôchodkového

veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú má na mysli čl. 33 ods. 2
Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný dôchodok v zmysle vyššie
uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení vôbec nemohla pre nárok
a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby v Policajnom zbore. Súčasne je
potrebnéskonštatovať,ženapriekužustálenejjudikatúrenajvyššiehosúduohľadomnárokupoberateľov
výsluhového dôchodku na starobný dôchodok zákonodarca doteraz v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru

č. 128 legislatívne neupravil osobitný spôsob výpočtu a krátenia starobného dôchodku. Pri absencii takej
úpravy (rovnako ako pri pretrvávajúcej absencii zohľadnenia doterajšej judikatúry zákonnou úpravou
nároku poberateľov výsluhových dôchodkov na zohľadnenie obdobia služby zakladajúcej nárok na
výsluhovýdôchodokajnaúčelynárokuavýškystarobnéhodôchodku)jepotomúlohousúduvysporiadať
sa s touto „dierou v zákone“ tak, aby bolo zachované ústavou garantované právo na primerané hmotné

zabezpečenie v starobe“.
30. V závere možno prisvedčiť názoru správneho súdu, že pokiaľ žalovaná v napadnutom rozhodnutí
odôvodňovala nezohľadnenie doby služby žalobcu pri výpočte jeho starobného dôchodku s poukazom
na to, že túto dobu nedosiahol v I. a II. kategórii funkcií, potom tieto ňou uvádzané dôvody nemajú
oporu v právnej úprave. V tu prejednávanej veci zaradenie žalobcu do I. kategórie funkcií, alebo II.

kategórie funkcií v kontexte na tu spornú možnosť zohľadnenia doby služby na účely výpočtu starobného
dôchodku nemalo žiaden súvis s tu prejednávanou vecou. Možno len doplniť, že takýto súvis by bol
daný v prípade, ak by žalobca žiadal o starobný dôchodok a v súlade s § 274 zákona č. 461/2003 Z.z.
sa zároveň domáhal zníženia dôchodkového veku. To však nebol prípad žalobcu.“
23.Podobnepodľabodov46až48rozsudkuNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.7Sk/31/2018

z 29. októbra 2019:
46. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.
nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)
nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je
významné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky

invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa
§ 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. tak, že za túto dobu poistenia nepatrí zodpovedajúca
časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v osobitných systémoch
dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe odporkyňa poskytne dávku dôchodkového poistenia len
za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a poistenca na jeho dôchodkových

nárokoch neukráti.
47. Výsluhový dôchodok, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení
(poistení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia)
len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného

pomeru.
48. Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia
(poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na
účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v
akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení

výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej
zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v
súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na
tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre
zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“

24. Správny súd považuje za dôležité zdôrazniť, že hoci rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít
je v nastolenej otázke ohľadom nároku poberateľov výsluhového dôchodku na starobný dôchodok
dlhodobo ustálená, vnútroštátna právna úprava naďalej nereflektuje na požiadavky stanovené v čl. 33
ods. 2 Dohovoru, v dôsledku čoho je úlohou správnych súdov, aby výkladom relevantných predpisovspôsobom konformným s Ústavou Slovenskej republiky preklenuli túto nedokonalosť tak, aby bolo
zachované právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Bez zmienenej judikatúry by žalovaná
pre nárok na starobný dôchodok v zmysle ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003

Z. z. nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať žalobkyni dobu jej služobného
pomeru. Tento záver vyplýva napríklad z rozsudku z 27. júna 2018, sp. zn. 9So/151/2016, ktorý bol
napadnutý sťažnosťou na Ústavnom súde Slovenskej republiky, ktorý sťažnosť odmietol uznesením zo
16. novembra 2018, sp. zn. IV. ÚS 624/2018.
25. Vychádzajúc zo zmienenej judikatúry správny súd výklad žalovanou aplikovaných ustanovení § 60

ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., z ktorých mal vyplynúť záver, že doba poistenia získaná
v osobitnom systéme sociálneho poistenia nie je obdobím dôchodkového poistenia, a preto nemôže byť
žalobkynizhodnotenánaúčelystarobnéhodôchodkupodľazákonač.461/2003Z.z.t.j.zovšeobecného
systému sociálneho poistenia, považuje za neudržateľný. Výkladom citovaných ustanovení kasačný
súd opakovane dospel k názoru (ktorý bol zovšeobecnený zverejnením v Zbierke stanovísk a súdnych
rozhodnutí č. R55/2011), že priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje,

aby obdobie výkonu štátnej služby nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa č.
461/2003 Z. z., ktoré je významné pre zistenie vzniku nároku poistenca na starobný dôchodok a na
následné určenie jeho výšky.
26. Z uvedeného vyplýva jednoznačný záver, že na účely nároku a stanovenia výšky starobného
dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, vrátane vymeriavacích

základov, získané a hodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky a až po takom stanovení výšky
starobného dôchodku možno jeho sumu krátiť najviac o sumu výsluhovej dávky podľa čl. 33 ods. 2
Dohovoru. Žalovaná ani generálny riaditeľ nepostupovali správne, ak pre účely nároku a určenia sumy
starobného dôchodku vylúčili obdobie dôchodkového poistenia získané a zhodnotené v osobitnom
systéme sociálneho poistenia v trvaní 25 rokov a 157 dní. Keďže žalovaná zamietla žiadosť o starobný

dôchodok v rozpore s postupom podľa ustálenej judikatúry kasačného súdu a bez riadnej aplikácie čl.
33 ods. 2 Dohovoru, správny súd žalobou napadnuté rozhodnutie pre nesprávne právne posúdenie veci
postupom podľa § 199 ods. 3 a § 191 ods. 1 písm. c) SSP zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.
27.Vďalšomkonanížalovanáviazanáprávnymnázoromvyslovenýmvpredmetomrozhodnutíopätovne
posúdi podmienky nároku na starobný dôchodok a určí sumu starobného dôchodku, t. j. žalobkyni

zohľadní celé obdobie dôchodkového poistenia vrátane doby služby bez ohľadu na kategóriu funkcií
resp. pracovnú kategóriu jej zaradenia (a osobné vymeriavacie základy už zohľadnené v dávke
z osobitného systému sociálneho zabezpečenia) a vypočíta teoretickú výšku starobného dôchodku,
ktorá by jej patrila za predpokladu, že by celé obdobie dôchodkového poistenia odpracovala iba vo
všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Z takto určenej „teoretickej“ sumy starobného dôchodku

potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočíta sumu výsluhového dôchodku v pomernej časti,
zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby. Túto sumu skráti najviac vo výške vyplácanej výsluhovej
dávky, pretože po dovŕšení dôchodkového veku plní výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.
z. funkciu starobného dôchodku vo výške primeranej dobe trvania služobného pomeru. Žalovaná bude
vychádzať z uvedeného právneho názoru súdu, ktorý pri preskúmavaní tejto veci postupoval v súlade s

právnym názorom kasačného súdu v prezentovanej judikatúre.
28. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s
poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobkyni, ktorá mala plný úspech v konaní, priznal
právo na ich náhradu v plnom rozsahu.
29. O ich výške rozhodne podľa § 175 ods. 2 SSP po právoplatnosti tohto rozsudku vyšší súdny úradník

samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na
Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť
advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.