Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Co/8/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8325200992
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marianna Hirková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2026:8325200992.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hirkovej a členov
senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Jany Jančíkovej v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý
pobyt XXX XX C. D. E. XX, právne zastúpeného F. G. B., G., so sídlom H. A. XX, XXX XX E., proti
žalovanej: I. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt J. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej F. K. L., G.,
so sídlom H. A. X, XXX XX E., v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po

rozvodemanželstva,oodvolanížalobcuprotiuzneseniuOkresnéhosúduHumennéč.k.7C/33/2025-173
zo dňa 20.11.2025, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanej voči žalobcovi priznal nárok na
plnú náhradu trov konania.

II. Žalovanej priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorej

rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Humenné (ďalej len ,,súd prvej inštancie“ alebo ,,prvoinštančný súd“) napadnutým
uznesením rozhodol, cit:

,,Súd konanie z a s t a v u j e .

Žalovanej voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Štátu voči žalobcovi p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov konania s tým, že o výške trov konania
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

V r a c i a sa žalobcovi súdny poplatok za podanú žalobu vo výške 40,- eur, ktorého vrátenie vykoná do
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného rozhodnutia A. D., G. - prevádzkovateľ systému.“

2. Uznesenie odôvodnil tým, že žalobca zobral žalobu späť v celom rozsah a to ešte pred prvým
pojednávaním vo veci samej, žalovaná so späťvzatím žaloby a zastavením konania vyslovila súhlas,

preto celé konanie zastavil.

3. O trovách konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP.

4.Zprocesnéhohľadiskažalobcazavinilzastaveniekonania,keďžezobralžalobuvcelomrozsahuspäť.
V priebehu konania, vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania, ktoré navrhol, dospel k záveru,

že na jeho strane nie je možné uniesť dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočností a preto
zobral žalobu v celom rozsahu späť.5. Pokiaľ žalobca požadoval nepriznať žiadnej zo strán sporu nárok na náhradu trov konania, súd prvej
inštancie nevzhliadol dôvody hodné osobitného zreteľa tak ako to ustanovuje § 257 CSP, pre ktoré by

akceptoval tento návrh žalobcu.

6. V rámci dokazovania v civilnom sporovom konaní platí zásada, že každá strana musí uniesť dôkazné
bremeno ohľadom svojho tvrdenia, kto tvrdí dokazuje. Strana musí preukázať to, čo tvrdí, len potom
môže súd zobrať jej tvrdenia za základ svojho rozhodnutia. Dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu,

v ktorého záujme je preukázanie pravdivosti ním tvrdených skutočností, zakladajúcich ním tvrdené
právo. Na druhej strane žalovaného zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v preukázaní skutočností,
ktoré vylučujú existenciu uplatňovaného práva, ak jeho existenciu žalobca preukázal. Rozhodujúca je
hmotnoprávna úprava vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje svoje právo alebo povinnosť žalovaného.

7. Civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej

strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im
zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady
potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať
skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha.

8. Ak v priebehu konania vykonaným dokazovaním žalobca dospeje k záveru, že nie je možné na jeho
strane uniesť dôkazné bremeno ohľadom ním tvrdených skutočných na ktorých je postavená žaloba
a dôvodnosť uplatneného nároku, táto skutočnosť nepredstavuje dôvod hodný osobitného zreteľa pre
ktorý by následne súd úspešnému žalovanému, ak žaloba následne bude zamietnutá, resp. konanie
zastavené pre späťvzatie žaloby, nárok na náhradu trov konania nepriznal. Už pri podaní žaloby je

žalobca povinný nielen skutkovo odôvodniť uplatnený nárok, ale je povinný dôvodnosť nároku preukázať
relevantnými dôkazmi, resp. návrhmi na vykonanie dokazovania. Ešte pred podaním žaloby musí
dôsledne zvážiť, či nárok uplatnený súdnou cestou je možné z jeho strany náležite preukázať, nemôže
sa spoliehať na činnosť súdu a na výsledky takto súdom vykonaného dokazovania a potom následne
podľa toho vykonávať procesné návrhy v prebiehajúcom súdnom konaní bez toho, aby za takýto postup

v konaní niesol aj svoju procesnú zodpovednosť.

9. Proti tomuto uzneseniu, proti výroku II., z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP, podal žalobca
odvolanie. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že žiadnej zo strán
neprizná právo na náhradu trov konania, resp. tak, že žalovanej voči žalobcovi neprizná právo na

náhradu trov konania.

10. Žalobca uviedol, že podal na súd žalobu o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
nakoľkovedel,žepočasspoločnéhožitiasožalovanounadobudlifinančnéprostriedky,ktorépoopustení
spoločnej domácnosti žalobcom zostali žalovanej v hotovosti a ktoré mala mať žalovaná aj na svojich

osobných účtoch. Túto vedomosť mal jednak z rozprávania od žalovanej a tiež aj z ďalších okolností,
ktoré o tom svedčili a ktoré spočívali napríklad v tom, že žalovaná bola schopná bezprostredne po
rozvode si postaviť stavbu rodinného domu, na ktorý spoločne šetrili peniaze ešte počas manželstva.
Žalobca však nemal inú možnosť ako zistiť, či žalovaná finančné prostriedky skutočne uložila a mala
na bankových účtoch, preto bol nútený uvedené nechať preveriť práve v súdnom konaní o vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože žiadnym iným spôsobom nemal možnosť uvedené
skutočnosti získať. Súd vykonal lustráciu v bankách a šetrením sa nepotvrdili finančné úspory na
účtoch vedených na meno žalovanej a hotovosť, ktorá by patrila do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov žalobca nemal možnosť preukázať, práve z tohto dôvodu bol nútený zobrať žalobu späť.
Bez toho, aby žalobca podal žalobu na súd, nemal možnosť zistiť, či na meno žalovanej boli alebo

neboli vedené úspory v bankách. Na druhej strane žalobca poukázal na ďalšie okolnosti, ktoré svedčia
o tom, že predmetom vyporiadania mali byť spoločné finančné prostriedky, ktoré použila žalovaná na
výstavbu rodinného domu po rozvode manželstva. Mal za to, že na strane žalobcu existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach samotného typu konania a tiež v okolnostiach
spočívajúcich v možnosti zistenia a preukázania skutočností potrebných pre rozhodovanie o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Postup žalobcu podaním žaloby na súd bol nevyhnutný,
pretože len prostredníctvom súdu mohol získať potrebné informácie a nakoľko ani žalovaná nepoprela,
že by si rodinný dom postavila po rozvode manželstva, je zrejmé, že žaloba bola podaná dôvodne.Žalobca postupoval v súlade so zásadou hospodárnosti konania a úkon späťvzatia žaloby doručil súdu
skôr ako bolo otvorené pojednávanie vo veci.

11. S prihliadnutím na celkové okolnosti prípadu, predmet sporu, potrebu zabezpečenia dôkazov zo
strany bankových inštitúciu, ktoré žalobca nemal možnosť zabezpečiť inak ako cestou súdu a v kontexte
toho, že dôvodnosť podania žaloby vyplývala aj so správania sa žalovanej po rozvode manželstva
(výstavba rodinného domu, kúpa nového motorového vozidla a pod.), ide o okolnosti hodné osobitného
zreteľa na strane žalobcu, pre ktoré by súd v súlade s ust. § 257 CSP nemal priznať žiadnej zo strán

právo na náhradu trov konania.

12. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu s podaným odvolaním žalobcu nesúhlasila a napadnutý
výrok uznesenia súdu o zastavení konania v časti náhrady trov konania považuje za zákonný a správny.
Žalobcaodôvodňujepodanéodvolanietým,želencestousúduajehosúčinnosťoumoholsvojeskutkové
a právne tvrdenia uvedené v žalobe preukázať a to zabezpečením bankových výpisov z účtov žalovanej.

Žalovaná s týmto tvrdením žalobcu nesúhlasí a považuje ho len za jeho účelovú obranu. Žalobca je
povinnýuniesťdôkaznébremenotvrdeniaazvážiťpredpodanímžalobyčihounesiealebonieamusíbyť
vopred uzrozumený s tým, že ak sa mu to nepodarí, bude musieť znášať ako neúspešná strana konania
vzniknuté trovy. Žaloba žalobcu bola od samého počiatku ničím nepodložená a bola založená len na
vymyslených tvrdeniach žalobcu s cieľom nekalo participovať na nadobudnutom majetku žalovanej.

Žalovaná je to názoru, že keďže žalobca zavinil zastavenie konania, je povinný podľa § 256 ods. 1
CSP nahradiť jej vzniknuté trovy konania. Dôvody, na základe ktorých žalobca opiera svoj návrh podľa
názoru žalovanej nie sú dôvodmi, na základe ktorých by mal súd postupovať podľa § 257 CSP. Navrhla
odvolaciemu súdu, aby odvolanie žalobcu na jeho trovy ako nedôvodné v celom rozsahu zamietol.

13. Žalobca v odvolacej replike uviedol, že trvá na tom, že bez podania žaloby na súd o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov by nemal možnosť zistiť a preukázať, že počas manželstva
žalovaná spoločne so žalobcom nadobudli spoločné finančné prostriedky, ktoré následne žalovaná
použila na výstavbu jej rodinného domu už po rozvode manželstva (žalovaná ani len nepoprela, že
skutočne začala s výstavbou rodinného domu po rozvode manželstva), na ktorý spoločne šetrili peniaze

ešte počas trvania manželstva. Bez podania žaloby na súd nemal žalobca sám možnosť osloviť banky, v
ktorých sa mali finančné prostriedky (úspory) nachádzať, preto podanie žaloby bolo nevyhnutné, pričom
nievinoužalobcusanepodarilopreukázaťtvrdenéúsporynadobudnutépočasmanželstva,alezdôvodu,
že jedinú a reálnu dispozíciu so spoločnými peniazmi mala vždy žalovaná. Na strane žalobcu existujú
dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré spočívajú v okolnostiach samotného typu konania a tiež v

okolnostiach spočívajúcich v možnosti zistenia a preukázania skutočností potrebných pre rozhodovanie
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pretože bez podania žaloby na súd, by tieto
žalobca nemal ako získať. Navrhol, aby odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní proti výroku o trovách
konania prihliadol na dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu spočívajúce tak v tomto
type konania, v nevyhnutnosti podania žaloby bez ktorej nemal žalobca možnosti zabezpečiť dôkazy s

prihliadnutím na postup žalobcu v konaní, ktorý zobral žalobu späť v zásade so zásadou hospodárnosti
konania, keď sa lustráciou nezistili žiadne úspory na účtoch žalovanej (ktorých existencia v hotovosti
vyplýva z toho, že bola schopná postaviť si rodinný dom po rozvode manželstva).

14. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané

v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 v spojení s § 357 písm. m/ CSP), preskúmal
uznesenie súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z
ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že
odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti je
potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP, pričom v náväznosti na § 387 ods. 2 CSP
odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na vecne správne odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým
sa v celom rozsahu stotožňuje.

16. Predmetom odvolacieho prieskumu, vychádzajúc z viazanosti odvolacieho súdu rozsahom i dôvodmi
podaného odvolania, bolo posúdiť, či sa súd prvej inštancie dopustil žalobcom tvrdených vádrozhodnutia, a to právnych v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP, vychádzajúc pritom z konkrétnych
dôvodov ako ich vymedzil odvolateľ v podanom odvolaní.

17. Nesprávne právne posúdenie veci prestavuje právnu vadu rozhodnutia, keď na zistený skutkový stav
súd buď neaplikoval príslušnú právnu normu, alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah
správnejprávnejnormynesprávneinterpretoval,alebosprávnezvolenúasprávneinterpretovanúprávnu
normu nesprávne aplikoval.

18.Odvolacísúdskúmaluvedenýodvolacídôvodadospelkzáveru,žeprvoinštančnýsúdsauvedeného
pochybenia nedopustil. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis, správne ho
vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Prvoinštančný súd pri právnom posúdení veci
nepochybil.

19. Súd prvej inštancie teda opierajúc sa o dostatočné skutkové zistenia tieto správne vyhodnotil, vyvodil

z nich i správny právny záver a v konečnom dôsledku aj správne vo veci rozhodol.

20. Odvolací súd sa preto stotožnil so skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto
dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje
v zmysle § 387 ods. 2 CSP.

21. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd zohľadňujúc odvolacie námietky
dopĺňa.

22. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

23. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnej strane sporu, náhradu tých trov
konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti v konaní musela alebo bude musieť nepochybne zaplatiť,
pričom by ich nemusela zaplatiť, ak by tu nebolo konanie pred všeobecným súdom.

24. Základným kritériom pre rozhodovanie o náhrade trov konania je zásada úspechu v spore vyjadrená
v ust. § 255 CSP, ktorá je však doplnená zásadou zavinenia § 256 CSP. Zmyslom zásady zavinenia je
sankčná náhrada nákladov konania, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. Pri zastavení
sporového konania je pre vyriešenie otázky náhrady trov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno,

ktorá zo strán z procesného hľadiska zastavenie konania zavinila. Zavinenie sa posudzuje z procesného
hľadiska, vo vzťahu medzi tým, čoho sa žalobca žalobou domáhal a skutočnosťou, pre ktorú neskôr vzal
žalobu späť. Ak späťvzatie žaloby nie je odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý by konal
v zmysle petitu žaloby, potom nie je súvislosť a ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu
k žalobnému nároku (petitu) a späťvzatím žaloby. V takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení

konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je jeho správanie, prejav vôle – späťvzatie žaloby.

25. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, potom je povinnosťou súdu
pri rozhodovaní o trovách konania skúmať procesnú zodpovednosť za zastavenie konania na oboch
procesných stranách, teda aj na strane žalobcu, aj na strane žalovaného.

26. Samotná príčina, ktorá viedla žalobcu k späťvzatiu žaloby je relevantná pri rozhodovaní o povinnosti
nahradiť trovy konania. V prípade zastavenia súdneho konania nemôže konanie dospieť do štádia
meritórneho rozhodovania. Preto nemožno k určeniu, kto vznik nákladov súdneho konania spôsobil,
použiť kritérium úspechu vo veci a týmto kritériom sa stáva práve zavinenie toho (chápané v čisto

procesnom slova zmysle), kto zavinil, že súdne konanie neskončilo meritórnym rozhodnutím.

27. Žalobca ako dominus litis disponuje po začatí konania subjektívnym právom vziať žalobu späť
a v prípade splnenia zákonných podmienok tým dosiahnuť zastavenie konania bez meritórneho
rozhodnutia. Ide súčasne o úkon fakultatívny, keďže žiadne ustanovenie právneho poriadku neukladá

žalobcovi povinnosť vziať podanú žalobu späť za akýchkoľvek podmienok.28. Ak žalobca žalobu vzal späť bez uvedenia dôvodu alebo bez toho, aby išlo o reakciu na správanie
žalovaného, a teda procesné zavinenie nemožno pričítať žalovanému, znáša trovy žalovaného žalobca,
ktorý z procesného hľadiska nesie zodpovednosť za vzniknuté trovy.

29. Žalobca sa žalobou domáhal vydania rozhodnutie, ktorým by súd vyporiadal bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov strán sporu, ktoré zaniklo 30.12.2023, nakoľko medzi nimi nedošlo k
uzatvoreniu dohody o jeho vyporiadaní. Navrhoval do výlučného vlastníctva žalovanej prikázať finančné
prostriedky na účtoch vedených na meno žalovanej vo M., G., A. A., G., N., G. a O. P., G. a žalovanej

uložiť povinnosť uhradiť žalobcovi polovicu výšky finančných prostriedkov, ktorých výška bude ustálená
v priebehu konania, ktoré tvorili úspory strán sporu počas manželstva. Žalobca v žalobe tvrdil,
že žalovaná pri odchode zo spoločnej domácnosti mala úspory (spoločné úspory vzniknuté počas
manželstva) vo výške 80 000 eur.

30. Dňa 11.11.2025 žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, žiadal konanie zastaviť a žiadnej zo strán

nepriznať právo na náhradu trov konania. Žalobu vzal späť z dôvodu, že po vykonaní lustrácii v bankách
zo strany súdu sa zistilo, že na meno žalovanej nie sú vedené účty, na ktorých by sa nachádzali
finančné prostriedky, ktoré by mohli byť predmetom vyporiadania. Je zrejmé, že finančnú hotovosť,
ktorou žalovaná disponovala, nebude môcť žalobca v prebiehajúcom konaní preukázať. Žalobca sa tak
dostal do dôkaznej núdze.

31. Žalobca vzal žalobu späť, avšak nie v dôsledku správania žalovanej, preto procesne zavinil
zastavenie konania a je povinný znášať vzniknuté trovy konania žalovanej.

32. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

33. Vo vzťahu k aplikácii ust. § 257 CSP odvolací súd uvádza, že toto ustanovenie predstavuje
výnimku pri rozhodovaní o trovách konania. Jeho účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych
noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Je výrazom skutočnosti, že

tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol všetky rozmanité situácie, právo sa dotvára
sudcovským výkladom v medziach ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za
splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynuli
z použitia všeobecných zásad náhrady trov konania.

34. Ustanovenie § 257 CSP predstavuje odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok (§ 255
CSP), aj zo zásady zodpovednosti za zavinenie (§ 256 ods. 1 CSP). Súd podľa neho nemusí uložiť
neúspešnej strane sporu povinnosť nahradiť trovy konania vzniknuté úspešnej strane, resp. nemusí
strane, ktorá spôsobila vznik trov svojim zavinením uložiť, aby tieto trovy nahradila protistrane. Každé
rozhodnutie súdu, ktorým sporovej strane neprizná náhradu trov konania, musí byť zo svojej podstaty

výnimočným rozhodnutím, prijatým na základe riadneho zváženia všetkých relevantných okolností
konkrétneho prípadu a na základe prísne reštriktívneho výkladu ust. § 257 CSP a v nej obsiahnutej
formulácie ,,existencie dôvodov hodných osobitného zreteľa“.

35. Ust. § 257 CSP nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady

rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu. Vždy musí ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Zo slovného znenia
vyššie uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu
umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých
konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti.

36. Zákon explicitne nevypočítava, ktoré okolnosti sú relevantné do takej miery, že môžu predstavovať
dôvod na nepriznanie náhrady trov konania. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného
zreteľa je potrebné prihliadať v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom
všetkých strán sporu a je potrebné vziať do úvahy nielen pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť,

ale je nutné zohľadniť aj dopad takéhoto rozhodnutia najmä na majetkové pomery oprávnenej strany.
Významnými z hľadiska aplikácie § 257 CSP sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku (práva)
na súde, postoj strán v priebehu konania a pod..37.Zobsahusúdnehospisu,aniodvolacísúdnevzhliadolvýnimočnosťsituácienastranestránsporuani
v okolnostiach danej veci, ktoré by odôvodňovali postup súdu podľa § 257 CSP. Skutočnosť uvádzaná
žalobcom, sama osebe bez preukázania pomerov na strane strán sporu, nie je takej intenzity, aby

odôvodňovala nepriznanie náhrady trov konania protistrane.

38. Charakter sporu, vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov po rozvode manželstva,
nie je v zmysle zákona ani relevantnej judikatúry, dôvodom k aplikácii § 257 CSP. Je pravdou, že to,
či žalovaná mala finančné prostriedky uložené na bankových účtoch, ktoré by strany sporu nadobudli

počas trvania manželstva, žalobca nemal ako zistiť pred podaním žaloby, avšak táto jediná okolnosť
nemôže zakladať dôvod k použitiu § 257 CSP, bez preukázania nepriaznivej finančnej situácie žalobcu
resp. iných ďalších skutočností, ktoré by v zmysle judikatúry boli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa.
Na ďalšiu okolnosť uvádzanú žalobcom, že žalovaná bezprostredne po rozvode manželstva začala
s výstavbou rodinného domu, čo by malo nasvedčovať tomu, že na jeho výstavbu použila finančné
prostriedky nadobudnuté počas trvania manželstva, ako dôvod hodný osobitného zreteľa, nie je možné

nazerať, pretože ide len o tvrdenie žalobcu, ktoré z dôvodu späťvzatia žaloby nebolo predmetom
dokazovania.

39. Odvolací súd nevzhliadol v tomto spore dôvody hodné osobitného zreteľa k aplikácii ust. § 257 CSP.
Žalobca neidentifikoval na svojej strane také majetkové pomery, ktoré by mohli podnietiť súd ďalej

skúmať ostatné okolnosti k prípustnosti použitia § 257 CSP. Žalobca ani v podanom odvolaní netvrdil
žiaden významný negatívny vplyv priznania náhrady trov konania protistrane v jeho majetkovej sfére.
Podľa obsahu súdneho spisu, tak charakter sporu ani procesná situácia, bez preukázania majetkových
pomerov žalobcu, nezakladá dôvod k výnimočnému nepriznaniu náhrady trov konania žalovanej.

40. Povinnosť súdu ex offo prihliadať na dôvody hodné osobitného zreteľa je povinnosťou v rovine
aplikácie zákonného ustanovenia § 257 CSP na okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo. Súd však nemá
povinnosť sám iniciatívne zisťovať skutkové okolnosti (t.j. ex offo vykonávať dôkazy), ktoré by prípadne
mohli viesť k aplikácii ustanovenia § 257 CSP. Pokiaľ žalobca sám ani v odvolaní neuviedol žiadne
konkrétne dôvody hodné osobitného zreteľa, nemal odvolací súd povinnosť tieto okolnosti iniciatívne

zisťovať (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Cdo/84/2024 z 29. januára 2025).

41. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalobcu neboli dôvodné
a skutočnosti uvedené v jeho odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť právnych záverov, ku
ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bolo uznesenie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti

podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdené.

42. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s §
255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP, v súlade s princípom úspechu v spore, kde za úspešnú
stranu v odvolacom konaní považuje žalovanú, ktorej voči neúspešnému žalobcovi vznikol nárok na

náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne prvoinštančný súd
samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto uznesenia.

43. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods.
2 CSP).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu
treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného
predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné

doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).