Rozsudok – Ostatné ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 18Sas/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724100795
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Michaláč

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724100795.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Markom Michaláčom, v právnej veci žalobcu: A.

B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, C., konajúci prostredníctvom zákonného zástupcu, otca: A. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom: B. XX, C., právne zastúpený: Mgr. Mário Mališ, advokát so sídlom: Dunajská 8,
Bratislava, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, so sídlom: Špitálska
8, Bratislava, o žalobe v sociálnych veciach o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. D./
E. zo dňa 21. marca 2024, takto

r o z h o d o l :

18Sas/20/2024

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava č. D./E. zo
dňa 21. marca 2024 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia

1.Prvostupňovýmrozhodnutímč.F./XXXX/XXXXX-X,zodňa06.decembra2023Úradpráce,sociálnych

vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce (ďalej aj ako „orgán prvého stupňa“) podľa § 5 ods. 7 písm.
a) bod 3. zákona č. 453/2003 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti sociálnych vecí, rodiny a služieb
zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako
„zákona č. 453/2003 Z. z.“), § 52 písm. a/ bod 3., § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných
príspevkochnakompenzáciuťažkéhozdravotnéhopostihnutiaaozmeneadoplneníniektorýchzákonov
vzneníneskoršíchpredpisov(ďalejajako„zákonač.447/2008Z.z.“)apodľa§46zákonač.71/1967Zb.
o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „správny poriadok“) nevyhovel žiadosti

žalobcu zo dňa 27.09.2023 a nepriznal mu peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

2. Svoje rozhodnutie orgán prvého stupňa odôvodnil tým, že podkladom na rozhodnutie o peňažnom
príspevku na kompenzáciu bol komplexný posudok vypracovaný odborom sociálnych vecí a rodiny
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra č. F./E.-X zo dňa 23.11.2023, v ktorom bola žalobcovi určená
miera funkčnej poruchy 50 % podľa prílohy č. 3 (IV. 1.c) zákona č. 447/2008 Z. z., čím sa považuje za
fyzickú osobu s ťažkým zdravotným postihnutím. Nakoľko maloletému nebolo v komplexnom posudku

navrhnuté kompenzovať sociálne dôsledky ťažkého zdravotného postihnutia peňažným príspevkom na
kúpu osobného motorového vozidla, nie sú splnené zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie
uvedeného peňažného príspevku.3. Proti prvostupňovému rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie.

4. Žalovaný Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava rozhodnutím č. D./E. zo dňa 21. marca

2024 podľa § 4 ods. 6 písm. c/ zákona č. 453/2003 Z. z., § 51 písm. b/, § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.
z., § 59 zákona č. 71/1967 Zb., odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdil.

5. Svoje rozhodnutie žalovaný odôvodnil právne podľa § 34 ods. 1, § 14 ods. 6, § 10 ods. 1, § 6 ods.
1 a 2 zákona č. 447/2008 Z. z. a vecne tým, že druhostupňový správny orgán v rámci odvolacieho

konania preskúmal kompletnú spisovú dokumentáciu, boli opätovne zhodnotené dôkazy a zároveň i
potreby žalobcu pri posudzovaní zdravotného postihnutia i sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného
postihnutia v rámci lekárskej posudkovej činnosti a sociálnej posudkovej činnosti. Dokazovanie bolo
doplnené dňa 07.03.2024 dôkaznými dokladmi, nezávislým lekárskym posudkom odvolacieho orgánu
číslo D./E. zo dňa 13.02.2024, ktorý bol podkladom pre komplexný posudok Ústredia práce, sociálnych
vecíarodinyzodňa27.02.2024čísloD./E.č.z.XXXX/XXXXXvydanývzmysle§15zákonaopeňažných

príspevkoch. Podľa citovaného komplexného posudku miera funkčnej poruchy mal. B. A. bola stanovená
60%, podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV., bodu 1, písm.
c), „Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické,
poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus), ťažká porucha.“, k zákonu o
peňažných príspevkoch.

6. Žalovaný uviedol, že pretože mal. odvolanie žalobcu v zákonnom zastúpení, jeho otca ani
podľa komplexného posudku odvolacieho orgánu nespĺňa taxatívne stanovené podmienky zákona o
peňažných príspevkoch, nie je možné v zmysle citovaného ustanovenia § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008
Z. z. peňažný príspevok poskytnúť.

II. Žaloba a jej dôvody

7. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 21. marca 2024 podal žalobca správnu žalobu a žiadal, aby súd
napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Žalobu žalobca odôvodnil

podľa § 191 ods. 1 písm. c/, d/ a g/ zákona č. 162/2015 Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako
„SSP“).

8. Žalobca vo svojej žalobe uvádza, že druhostupňový komplexný posudok č. D./E. zo dňa 13. 02. 2024,
na základe ktorého mal Žalovaný dôjsť k záveru, že Maloletý nie je odkázaný na individuálnu prepravu,

čím mu nevznikol nárok na finančný príspevok na kúpu motorového vozidla mu nebol doručený pred
vydaním napádaného rozhodnutia a nemal možnosť sa s ním riadne oboznámiť a zaujať k nemu svoje
stanovisko.

9. Žalobca poukazuje na to, že v zmysle § 33 ods. 2 Správneho poriadku platí, že správne orgány sú

povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými
osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne
obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Z dôvodu, že žalobcovi
nebola daná možnosť oboznámiť sa s komplexným posudkom druhostupňového správneho orgánu boli
podľa názoru žalobcu porušené ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohli mať

za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej, čo predstavuje žalobný
dôvod v zmysle § 191 ods. 1 písm. g) SSP. V tejto súvislosti žalobca poukazuje aj na rozhodnutie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 3 Sžo 56/2014 z 1. júla 2015, rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, sp. zn.: 9Sžsk/122/2018 z 30. októbra 2019.

10. Ďalej žalobca namieta, že žalovaný v napádanom rozhodnutí uvádza, že „na základe týchto
uvedených, objektívnych skutočností zistených z doložených lekárskych nálezov, nie je maloletý
odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom“. Uvedená citácia vychádza
z druhostupňového komplexného posudku a posudkový lekár vychádza z lekárskeho nálezu
predloženého žalobcom - lekárska správa zo dňa 13.09.2023 vypracovanej G. H. E.. Žalovaný však

absolútne odignoroval skutočnosti vyplývajúce zo záverečného doporučenia z uvedenej lekárskej
správy. Z daných doporučení pritom jednoznačne vyplýva, že Maloletý trpí nepredvídateľnými stavmi a
že jeho cestovanie hromadnou dopravou je vylúčené. K týmto skutočnostiam sa však žalovaný vôbec
nevyjadril a jednoducho ich ignoroval. Žalobcovi preto nie je známe, na základe akých skutočnostížalovaný dospel k týmto odlišným záverom, t.j. k tomu, že Maloletý nie je odkázaný na individuálny
prepravu osobným vozidlom, pretože netrpí nepredvídateľným správaním.

11.ĎalejŽalovanýnakoncistr.4azačiatkustr.5Napádanéhorozhodnutiauvádza,že„zdokumentované
lekárske nálezy k žiadosti posudzovaného dieťaťa obsahovali dostatočnú, objektívnu verifikáciu
jeho aktuálneho zdravotného, funkčného a motorického stavu na posúdenie a vydanie lekárskeho
posudku, preto nebolo potrebné z podnetu posudkového lekára zadovážiť si ďalšie lekárske správy
posudzovaného dieťaťa“. S týmto závermi žalovaného sa taktiež nie je možné stotožniť. Nie len zo

základných zásad správneho konania ale aj z konštantnej judikatúry vyplýva povinnosť správneho
orgánu vysporiadať sa s námietkami účastníka konania, ako aj povinnosť objektívneho zistenia
skutkového stavu. V prípade, ak z lekárskych záverov predložených účastníkom konania vyplýva určitá
skutočnosť a posudkový lekár správneho orgánu dospeje k diametrálne odlišnému záveru (tak, ako je
tomu v tomto prípade), je podľa názoru žalobcu správny orgán povinný náležite odôvodniť prečo sa
priklonil práve k záveru posudkového lekára, prečo tento záver považuje za správny, logický a objektívny

a naopak prečo takto nevyhodnotil aj lekárske závery predložené účastníkom konania.

12. Žalobcovi taktiež nie je zrejmé zdôvodnenie posudkového lekára druhostupňového správneho
orgánu, ktorý by mal taktiež náležite a odborne vysvetliť, prečo nie sú závery z lekárskej správy
predloženejžalobcom,týkajúcesanepredvídateľnéhosprávaniaMaloletéhoajehonemožnosticestovať

prostriedkami hromadnej dopravy, správne a na základe akého spôsobu a postupu dospel posudkový
lekár k opačnému záveru, t.j., že Maloletý netrpí neovládateľným, nepredvídateľným alebo agresívnym
správaním a že je schopný cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, tak aby bola rešpektovaná jeho
prirodzená dôstojnosť na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami. Už len samotná definícia
autizmu totiž svedčí o tom, že táto zdravotná indikácia je spôsobilá spĺňať uvedené kritéria.

13. Žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s podstatnými rozdielmi medzi záverečným odporúčaním v
lekárskej správe predloženej žalobcom a závermi posudkového lekára v druhostupňovom komplexnom
posudku. Z danej lekárskej správy totiž jasne vyplýva, že Maloletý nie je schopný cestovať prostriedkami
hromadnej dopravy z dôvodov spočívajúcich v jeho zdravotnom stave, najmä z dôvodu možného

nepredvídateľného správania sa. Žalovaný sa nemôže jednoducho odvolávať na závery z komplexného
posudku, ale (a to najmä v prípade keď tento odporuje lekárskym správam, ktoré boli súčasťou
administratívneho konania) musí jednoznačne vysvetliť a ozrejmiť svoje vnútorné myšlienky a pohnútky,
ktoré ho viedli k vydaniu Napádaného rozhodnutia a odstrániť tak rozpor medzi komplexným posudkom
a lekárskymi nálezmi. V opačnom prípade nie je možné uvažovať o zistení objektívneho stavu zo strany

správneho orgánu.

14. Žalobca v nadväznosti na uvedené poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa
25.11.2020, sp. zn. 9Sžsk/14/2020.

III. Vyjadrenie žalovaného

15. Vo vyjadrení žalovaný uvádza, že pri vydávaní rozhodnutia postupoval v súlade so správnom

poriadkom a zákonom o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
Konkrétne vyjadrenia, k posúdeniu zdravotného stavu na účely kompenzácie žalobcu sú v kompetencii
posudkového lekára a sociálnych pracovníkov, vykonávajúcich lekársku posudkovú činnosť a sociálnu
posudkovú činnosť, keďže v čase správneho konania odborne posudzovali mieru funkčnej poruchy i
sociálne dôsledky ťažkého zdravotného posudzovaného v zmysle zákona o peňažných príspevkoch.

16. V prípade žalobcu bol vypracovaný nezávislým posudkovým lekárom odvolacieho orgánu lekársky
posudok číslo D./E. z 13.02.2024, ktorý bol podkladom pre vypracovanie komplexný posudok sociálnym
pracovníkom odvolacieho orgánu číslo D./E. č.z. XXXX/XXXXX z 27.02.2024, a tieto dôkazné doklady
boli podkladom pre vydanie druhostupňového rozhodnutia vo veci peňažného príspevku na kúpu

osobného motorového vozidla.

IV. Relevantné právne predpisy17. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 447/2008 Z.z., lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár

príslušného orgánu. Posudkový lekár pri vykonávaní lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje najmä
s lekárom so špecializáciou v špecializačnom odbore všeobecné lekárstvo a s lekárom so špecializáciou
v špecializačnom odbore pediatria, ktorý poskytuje všeobecnú ambulantnú starostlivosť pre deti a
dorast, alebo s lekárom so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore a sociálnym pracovníkom
príslušného orgánu.

18. Podľa § 11 ods. 11 zákona č. 447/2008 Z.z., výsledkom lekárskej posudkovej činnosti je lekársky
posudok,ktorýobsahujemierufunkčnejporuchy,vyjadrenie,žeideofyzickúosobusťažkýmzdravotným
postihnutím, závery k jednotlivým druhom odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím
podľa § 14 a termín opätovného posúdenia zdravotného stavu, ak tento zákon neustanovuje inak.

19. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., na účely kompenzácie, preukazu a parkovacieho
preukazu posudkový lekár určuje mieru funkčnej poruchy v desiatkach percent podľa druhu zdravotného
postihnutia uvedeného v prílohe č. 3.

20. Podľa § 34 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá

je podľa integrovaného posudku odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom,
možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového vozidla.

21. Podľa § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z., fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je
odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom

základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní
jej prirodzenej dôstojnosti z dôvodu
a/ ťažkej poruchy mobility premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť, nastupovať
do vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb, udržať sa v ňom počas jazdy
a vystupovať z vozidla verejnej hromadnej dopravy osôb,

b/ duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo
nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb alebo
c/ ťažkej poruchy zvieračov prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb.

V. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom

22. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ust. § 10, § 13
ods. 3 zákona č. 162/2015 Správny súdny poriadok (ďalej len ako „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté

rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie orgánu prvého stupňa, ako aj postup, ktorý mu predchádzal
(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah
žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny
súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d/ SSP za splnenia
podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ SSP rozhodol vo veci po nariadenom pojednávaní, pričom súd

dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.

23. Na pojednávaní dňa 21.04.2026 zástupca žalobca ako aj zástupkyňa žalovaného zotrvali na svojich
doterajších vyjadreniach v konaní. Zástupca žalobcu zároveň uviedol, že so synom chodili do školy
autom, keď sa im však pokazilo musel začať chodiť so synom autobusom, autobusom chodili 4 dni z

toho sa syn 2 krát pocikal v autobuse, nezvláda viacej ľudí. Školu majú v I. G. tam však ani raz nedošli,
museli vystúpiť o zastávku skôr, nebolo možné dopravovať syna do špeciálnej školy. Ostali bez auta,
momentálne majú dočasne zapožičané auto od krstného otca. Nemôžu chodiť s dieťaťom, aby prišlo
dieťa pocikané do školy, museli sa ospravedlniť a vrátiť, požiadať kamaráta aby pre nich prišiel, takto
sa fungovať so synom nedá.

24. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného zo dňa 21.03.2024, ktorým zamietol
odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie orgánu prvého stupňa zo dňa 06.12.2023, ktorým tento
nevyhovel žiadosti žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového vozidlaz dôvodu, že žalobca nespĺňa podmienky uvedené v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z. v spojení s
§ 34 tohto zákona.

25. Podľa § 34 ods. 1 Zákona č. 447/2008 Z. z. fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím, ktorá
je podľa komplexného posudku vypracovaného podľa § 15 ods. 1 odkázaná na individuálnu prepravu
osobným motorovým vozidlom, možno poskytnúť peňažný príspevok na kúpu osobného motorového
vozidla.

26. Zákon č. 447/2008 Z. z. s účinnosťou od 1. júla 2018 tiež v § 14 ods. 6 cit. zák. upravil odkázanosť
na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom v troch prípadoch: ťažké poruchy mobility,
duševné poruchy a ťažké poruchy zvieračov. Hoci zákon bližšie nešpecifikoval konkrétne zdravotné
postihnutia, pri duševných poruchách však upravil nielen určité sprievodné prejavy tohto zdravotného
postihnutia (agresivita, neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie), ale aj ich intenzitu (často sa
opakujúce), kvôli ktorým fyzická osoba s ťažkým zdravotným postihnutím nie je schopná na rovnakom

základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej prirodzenej dôstojnosti prepravovať sa
vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, čo ju robí odkázanou na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom. Navyše zo systematického výkladu § 14 ods. 6 písm. a) až c) cit. zák. je zrejmé, že
zákonodarca sa týmto ustanovením snažil pokryť také zdravotné poruchy a stavy, ktoré svojou intenzitou
musia mať tak závažný vplyv na zdravotný stav fyzickej osoby, že spôsobujú degradáciu jej prirodzenej

dôstojnosti, čím je pre ňu individuálna preprava osobným motorovým vozidlom nevyhnutná.

27. Podľa komplexného posudku zo dňa 23.11.2023 (kvôli chybe v písaní uvedené mylne 50%) ako aj z
komplexného posudku zo dňa 27.02.2024 vyplýva, že miera funkčnej poruchy žalobcu bola stanovená
60%, podľa najzávažnejšieho druhu zdravotného postihnutia podľa prílohy č. 3 časti IV., bodu 1, písm.

c), „Duševné poruchy a poruchy správania. Poruchy psychického vývoja detí (poruchy hyperkinetické,
poruchy správania atď.), pervazívne vývinové poruchy (napr. autizmus), ťažká porucha. “, k zákonu o
peňažných príspevkoch. Medzi účastníkmi nie je sporné, že žalobca je osobou, ktorá je ťažko zdravotne
postihnutá v zmysle § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z.z..

28. Hodnotenie a posudzovanie zdravotného stavu, jeho zmien a porúch, ktoré podmieňujú zdravotné
postihnutie fyzickej osoby, aj určovanie miery funkčnej poruchy na účely kompenzácie, aj posudzovanie
jednotlivých druhov odkázanosti fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím zákon č. 447/2008
Z.z. zveruje posudkovým lekárom úradov práce a žalovaného. Uvedené posudzovanie je vyriešením
medicínskych otázok a jeho výsledkom je lekársky posudok, ktorý je spolu s posudkovým záverom podľa

§ 13 ods. 9 zákona č. 447/2008 Z.z. podkladom pre komplexný posudok podľa § 15 ods. 1 zákona č.
447/2008 Z.z. Správny súd preskúmava lekárske posudky a z nich vychádzajúce komplexné posudky
komplexné posudky, ktoré sú podkladom rozhodnutí o peňažnom príspevku na kompenzáciu (§ 55
ods. 6 zákona č. 447/2008 Z.z.), z toho hľadiska, či tieto sú úplné, objektívne, logické, presvedčivé,
preskúmateľné a či posudkoví lekári vzali do úvahy všetky účastníkom konania predložené lekárske

správy, nálezy a iné prípadné dôkazy, v ktorých sú zachytené diagnostické závery ošetrujúcich lekárov
a v ktorých sú obsiahnuté skutočnosti týkajúce sa odkázanosti účastníka konania - fyzickej osoby s
ťažkým zdravotným postihnutím na kompenzáciu v oblasti a) mobility a orientácie, b) komunikácie, c)
zvýšených výdavkov, d) sebaobsluhy podľa zákona č. 447/2008 Z.z. Lekársky posudok, komplexný
posudok a rozhodnutie úradu práce, resp. žalovaného na seba nadväzujú, preto žalovanému nemožno

vyčítať, keď v odôvodnení svojho rozhodnutia preberá závery komplexného posudku. Zároveň však
nemožno opomenúť, že podmienky pre odkázanosť na jednotlivé formy kompenzácie sú ustanovené
v jednotlivých ustanoveniach zákona č. 447/2008 Z.z. a pojmy v nich používané sú tak právnymi
pojmami (napr. v § 14 ods. 6 „ťažká porucha mobility“, „duševná porucha s často sa opakujúcimi
prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, „ťažká porucha zvieračov“,

„na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami“, „pri rešpektovaní prirodzenej dôstojnosti“).
Ako právne pojmy sú tieto zákonné pojmy prístupné interpretácii riadnymi interpretačnými metódami,
ktorými je potrebné ustáliť ich obsah, teda okrem iného vymedziť predpoklady, za ktorých nastávajú
v nich uvedené následky. Pod takto interpretované pojmy je následne potrebné podradiť skutkový
stav zistený v konkrétnej veci. Túto myšlienkovú (právnickú) subsumpciu nemôže nahradiť len prostý

záver posudkového lekára, prípadne úradu práce a žalovaného o tom, či určité kompenzácie navrhuje
alebo nenavrhuje. (porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
7Ssk/187/2022 zo dňa 27.09.2023)29. V zmysle § 53 ods. 1 zákona č. 447/2008 Z.z. sa na konanie vo veciach kompenzácie zásadne
vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok). Podľa § 46 správneho poriadku
musí byť rozhodnutie v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to

príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
V odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie,
akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych
predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania
a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia (§ 47 ods. 3 správneho poriadku). Orgány verejnej správy

pri rozhodovaní podľa zákona č. 447/2008 Z.z. musia v odôvodnení svojho rozhodnutia uviesť všetky
vyššie uvedené náležitosti, a to aj v prípade, ak sa plne stotožňujú so závermi komplexného posudku.
Z takéhoto rozhodnutia totiž musí byť zrejmá vnútorná mentálna zaangažovanosť orgánu verejnej
správyprostredníctvomvlastnéhoprávnehohodnotenia,odôvodnenéhonázoru,čivlastnéhoposúdenia.
Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. d) SSP rozlišuje nepreskúmateľnosť okrem iného pre nedostatok
dôvodov, pričom takým prípadom je, ak v rozhodnutí absentuje úvaha, ktorá viedla orgán verejnej správy

k určitému záveru, napríklad pri použití právnych predpisov. Rovnako musí byť z odôvodnenia zrejmý
vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnymi závermi, teda k identifikovaniu právnej normy vzťahujúcej
sa na daný prípad musí následne pristúpiť proces subsumpcie zistených skutkových okolností pod túto
právnu normu. Pri hodnotení preskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je potrebné aplikovať
v zásade rovnaké princípy, ako pri posudzovaní preskúmateľnosti súdnych rozhodnutí, vychádzajúc z

princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) a práva na súdnu a inú právnu ochranu (čl. 46 Ústavy
SR).

30. Úrad práce prvostupňovým rozhodnutím žiadosti žalobcu nevyhovel na základe komplexného
posudku zo dňa 23.11.2023, z dôvodu posudkového záveru, že žalobca nie je odkázaný na

individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, pretože nemá indikované ochorenie, resp.
zdravotnépostihnutiepodľa§14ods.6písm.a),b)ac)zákonač.447/2008Z.z.,apretožalobcanespĺňa
jednu zo základných podmienok na priznanie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla. Na tomto základe úrad práce rozhodol tak, že žiadosti žalobcu nevyhovel.

31. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí na základe komplexného posudku zo dňa 27.02.2024,
vychádzajúceho z lekárskeho posudku posudkového lekára žalovaného, dospel k záveru, že žalobca nie
je odkázaný na individuálnu prepravu osobným motorovým vozidlom, nakoľko je schopný na rovnakom
základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jeho prirodzenej dôstojnosti sa prepravovať
prostriedkami verejnej hromadnej dopravy osôb. Žalovaný prevzal z komplexného posudku závery,

že maloletý žalobca nespĺňa legislatívne podmienky odkázanosti na individuálnu prepravu osobným
motorovým vozidlom podľa ustanovenia § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008 Z. z., pretože nemá ťažkú
poruchu mobility - je schopný premiestniť sa k vozidlu verejnej hromadnej dopravy osôb a späť,
nastupovať, vystupovať z neho, udržať sa v ňom počas jazdy a tiež nemá stavy uvedené v § 14 ods. 6
písm. b) a c) zákona č. 447/2008 Z.z., tzn. že nemá duševnú poruchu s často sa opakujúcimi prejavmi

agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania ani ťažkú poruchu zvieračov. Žalovaný
len prevzal jednotlivé závery komplexného posudku bez toho, aby stručne a zároveň zrozumiteľne vyložil
právnepojmy,ktorépoužilprihodnoteníodkázanostižalobcunakompenzáciu.Podmienkouodkázanosti
na individuálnu prepravu v zmysle § 14 ods. 6 písm. b) zákona č. 447/2008 Z.z. je duševná porucha „s
často sa opakujúcimi prejavmi agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného správania“, pričom

každú z týchto podmienok je nutné pomeriavať aj „rovnakým základom s ostatnými fyzickými osobami“
a „rešpektovaním prirodzenej dôstojnosti“. Povinnosťou žalovaného bolo vysvetliť, aké sú kritériá
na hodnotenie často sa opakujúcich prejavov agresivity, neovládateľného alebo nepredvídateľného
správania (o aké formy správania ide, či ide len o stavy prejavujúce sa navonok smerom k ostatným
cestujúcim alebo aj dovnútra takto ťažko postihnutej osoby), ktoré by opodstatňovali záver o odkázanosti

na individuálnu prepravu. Následne mal žalovaný porovnať poruchy (prejavy, ťažkosti, obmedzenia),
ktoré sa u žalobcu zistili (zistené a uvedené v lekárskej správe detského psychiatra zo dňa 13.09.2023),
alebo ich žalobca v administratívnom konaní tvrdil (tvrdené neovládateľné a nepredvídateľné správanie
žalobcu počas cestovania autobusom), s takto vymedzeným obsahom ustanovenia v § 14 ods. 6 písm.
a), b), c) zákona č. 447/2008 Z.z. Až na základe toho mohol ustáliť, či poruchy zistené u žalobcu

zodpovedajú alebo nezodpovedajú obsahu právnej normy vyjadrenej v citovanom ustanovení. V daných
súvislostiach je nutné pri zachovaní elementárnej empatie vyhodnotiť individuálne predpoklady i úsilie
žalobcu riešiť svoju nepriaznivú situáciu, ako aj prostredie ovplyvňujúce jeho začlenenie do spoločnosti.
V napadnutom rozhodnutí takáto správna úvaha chýba, keďže odôvodnenie tohto rozhodnutia jetvorené v podstate len odcitovaním zákonných ustanovení, prevzatím záverov komplexného posudku
a všeobecnými konštatovaniami, ktoré nezohľadňujú konkrétnosti prejednávanej veci a obmedzenia
žalobcu. Žalovaný aj v prípade, ak záver svojho rozhodnutia považuje za zrejmý, musí dbať na to, aby

ho aj žalobcovi primerane a presvedčivo vysvetlil, pretože rozhodnutie nemôže byť zrozumiteľné iba
pre orgán verejnej správy, ktorý ho vydal. Rozhodnutie orgánu verejnej správy musí byť pochopiteľné
práve pre účastníka administratívneho konania, ktorý musí dostať odpoveď na všetky svoje relevantné
odvolacie námietky (ktoré v administratívnom konaní boli žalobcom produkované). Vychádzajúc z vyššie
uvedeného správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie aj prvostupňové rozhodnutie

trpia nedostatkom náležitostí podľa § 47 ods. 3 správneho poriadku, čo má za následok ich
nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov v zmysle § 191 ods. 1 písm. d/ SSP.

32. Správny súd ďalej zistil aj dôvodnosť žalobnej námietky týkajúcej sa nedostatočne zisteného
skutkového stavu veci, resp. založenia preskúmavaných rozhodnutí na skutkovom stave nemajúcom
oporu v administratívnom spise. Žalobca namietal závery úradu práce a žalovaného, vychádzajúce

z komplexných posudkov, že žalobca netrpí duševnou poruchou s často sa opakujúcimi prejavmi
neovládateľného alebo nepredvídateľného správania. Pritom poukazoval na záver lekárskej správy
G. H. E. zo dňa 13.09.2023, podľa ktorej žalobca trpí nepredvídateľnými stavmi a jeho cestovanie
hromadnou dopravou je vylúčené. Na tomto mieste súd zdôrazňuje, že sa jedná o jedinú lekársku
správu z ktorej orgány verejnej správy vychádzali. V rámci tejto lekárskej správy lekárka dôsledne

dokumentuje zdravotný stav žalobcu, pričom uvádza, že žalobcova reč nie je rozvinutá, porozumenie
reči nezodpovedá fyzickému veku, v konaní je žalobca nesamostatný, je u žalobcu prítomná
stredne ťažká duševná zaostalosť a je narušená funkčná reč. Ďalej lekárka uvádza, že u žalobcu
pozoruje nepredikovateľné správanie v záťažových situáciách, ktoré rezoltuje z celkového nezvládania
senzorickej záťaže z prirodzeného prostredia. V tomto ohľade súd uznáva, že nemá požadované

odborné znalosti na to, aby vedel posúdiť zdravotný stav žalobcu, zdravotné postihnutie fyzickej
osoby, ktorej vykonanie v prípadoch, keď toto posúdenie vyžaduje osobitné odborné znalosti, však
neoprávňuje v zmysle Článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky žalovaného, aby upustil,
respektíve vôbec nevykonal podrobnú analýzu zistených záverov vo svojom rozhodnutí s vyhodnotením,
prečo neprihliadol k námietkam žalobcu, respektíve prečo závery obsiahnuté v komplexnom (prípadne

lekárskom) posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného stavu veci v zmysle zásady súčinnostného
hľadania materiálnej pravdy v správnom konaní (§ 3 ods. 2 a 4 Správneho poriadku). Tunajší súd
naviac dopĺňa, že nie je postačujúce, aby správny orgán bez ďalšieho (formálne) či nekriticky prevzal
nedostatočne zdôvodnený záver, ku ktorému posudkový lekár pri svojom hodnotení dospel, ale je
žiaduce, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné

zdôvodnenie, ako aj uvedenie konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa ten ktorý záver
zakladá. Je vecou správneho orgánu vyžadovať, aby lekárske posudky, ktoré sú podkladom pre jeho
ďalšie rozhodovanie, boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali relevantný
podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Avšak zo záverov lekárskej
správy G. H. E. zo dňa 13.09.2023, podľa názoru súdu ako aj z názoru žalobcu je možné pozorovať

práve naplnenie podmienky § 14 ods. 6 písm. b/ zákona č. 447/2008 Z.z., teda že žalobca fyzická
osoba s ťažkým zdravotným postihnutím je odkázaná na individuálnu prepravu osobným motorovým
vozidlom, ak nie je schopná na rovnakom základe s ostatnými fyzickými osobami a pri rešpektovaní jej
prirodzenej dôstojnosti z dôvodu duševnej poruchy s často sa opakujúcimi prejavmi, neovládateľného
alebo nepredvídateľného správania prepravovať sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb. Ďalej

v tomto ohľade tunajší súd zdôrazňuje, že žalovaný sa nijakým spôsobom nevyporiadal ani s tvrdením
otca žalobcu o tom, že v minulosti, keď zostali bez osobného motorového vozidla a maloletý bol
nútený cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, reagoval žalobca nervózne, cítil sa stiesnene,
kopal do sedačky, v autobuse sa pocikal a cestu celkovo nezvládol. Taktiež podľa názoru tunajšieho
súdu, už z diagnostiky žalobcu vykonanej detskou psychiatričkou G. E., je zrejmé, že u žalobcu

vzhľadom na jeho zdravotný stav, je možné v prípade v prostriedkoch hromadnej dopravy osôb takmer s
istotou predpokladať časté neovládateľné alebo nepredvídateľné správanie, ktoré mu znemožní takéto
cestovanie. Či už z dôvodov nerozvinutosti jeho reči, ťažkej duševnej zaostalosti alebo záťažových
situácii, ku ktorým prichádza počas cestovania hromadnou dopravou osôb, napríklad pri potrebe
zakúpenia cestovného lístka, resp. vysvetlenia vodičovi, že žalobca ako osoba ťažko zdravotne

postihnutá má nárok na zľavu cestovného alebo bezplatné cestovné, ak by žalobca cestoval sám.
Napokon, aj na súdom nariadenom pojednávaní, otec žalobcu uviedol, že spolu so žalobcom cestoval
4 krát autobusom, keď chcel zaviesť svojho syna (žalobcu) do školy v I. G., avšak 2 krát z toho sa
žalobcapomočil,anirazdoškolyneprišli,muselivystúpiťozastávkuskôrzdôvodusprávaniasažalobcu,teda nebolo možné dopravovať syna do špeciálnej školy. V tomto smere žalovaný nedostatočne zistil
skutkovýstav,§191ods.1písm.e/SSP.Nepredvídateľnésprávaniesažalobcuaproblémypricestovaní
prostriedkom hromadnej dopravy zákonný zástupca žalobcu uvádzal už v podanom odvolaní.

33. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu musí správny súd skonštatovať, že
rozhodnutie žalovaného nezodpovedá požiadavkám logickosti a presvedčivosti, keď správny orgán sa
nedostatočne zaoberal závermi plynúcimi z lekárskej správy G. H. E. zo dňa 13.09.2023, alebo napríklad
vôbec nezaoberal tvrdením zákonného zástupcu žalobcu, že v minulosti, keď zostali bez osobného

motorového vozidla a maloletý bol nútený cestovať prostriedkami hromadnej dopravy, reagoval žalobca
nervózne, cítil sa stiesnene, kopal do sedačky, v autobuse sa pocikal, cestu celkovo nezvládol a ani raz
sa im nepodarilo prísť do školy. Žalovaný ako aj posudkový lekár v tejto súvislosti úplne odignoroval
odôvodnenie rozhodnutia, pričom takéto tvrdenie nevyústilo do žiadneho konkrétneho a odôvodneného
záveru vo vzťahu k možným zdravotným ťažkostiam vymenovaným v § 14 ods. 6 zákona č. 447/2008
Z.z..

34. Správny súd v tejto súvislosti uvádza, že nie je súdom skutkovým, ale je súdom, ktorý posudzuje
závery napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy. Rozhodnutie správneho súdu je výsledkom
preskúmavania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Správny súd zásadne nezisťuje skutkový stav veci
a dokazovanie vykonáva iba výnimočne, pretože účelom správneho súdneho konania je predovšetkým

preskúmanie zákonnosti rozhodnutí a opatrení orgánov verejnej správy a jeho cieľom je odstránenie
nezákonnosti. Správne súdnictvo je prevažne založené na prieskume zákonnosti už identifikovaného
skutkového a právneho stavu, a preto sa dokazovanie v správnom súdnictve vykonáva v obmedzenom
rozsahu. Zmyslom konania v správnom súdnictve nie je vykonávať rozsiahle dokazovanie a vyvodzovať
z neho skutkové závery, ale poskytovať efektívnu ochranu subjektívnym právam fyzických a právnických

osôb v zmysle čl. 46 ods. 2 Ústavy SR, preskúmať či kompetentné orgány pri riešení určitých otázok
vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Je potrebné
mať na pamäti podstatnú skutočnosť, a to že dokazovanie má byť vykonané v rozsahu nevyhnutnom
pre rozhodnutie správneho súdu. Inak vyjadrené, rozsah doplnenia dokazovania musí byť nastavený
tak, aby správny súd nenahradzoval činnosť orgánov verejnej správy. Uvedené potom vyúsťuje do

toho, že ak správny súd zistí, že orgán verejnej správy nedostatočne zisťoval skutkový stav veci,
ustáli rozsah, v akom sa má dokazovanie doplniť. Správny súd zistil vyššie popísané nedostatky pri
zisťovaní skutkového stavu úradom práce i žalovaným, preto bude v ďalšom konaní ich úlohou opätovne
sa zaoberať žiadosťou žalobcu o poskytnutie peňažného príspevku na kúpu osobného motorového
vozidla, pričom bude potrebné náležite doplniť dokazovanie s tým, že sa žalovaný zameria na zvládanie

záťažových situácii žalobcom a na to nadväzujúce prípadné nepredvídateľné správanie pri prepravovaní
sa vozidlom verejnej hromadnej dopravy osôb, taktiež sa vyrovná s tvrdeniami otca žalobcu ohľadom
nezvládnutia cestovania prostriedkom hromadnej dopravy žalobcom v minulosti a svoj záver náležite a
logickyodôvodní.Správnyorgánbudemaťnazreteliprisvojomrozhodovaníajto,čiježalobcavzhľadom
na svoj zdravotný stav spôsobilý využívania cestovania prostriedkom hromadnej dopravy pri zachovaní

jeho ľudskej dôstojnosti.

35. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba
je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a
nedostatok dôvodov a zároveň zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce

na riadne posúdenie veci, čím došlo splneniu podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia
žalovaného, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

36. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 SSP, a žalobcovi, ktorý bol v konaní

úspešný v celom rozsahu priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. O výške trov
konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

18Sas/20/2024Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho

súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná
na kasačnom súde (§ 444 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie

napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,

kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom

spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).
Kasačná sťažnosť nie je prípustná, ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, ak sa opiera o
dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439

ods. 3 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec

alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), ak je
žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 SSP).