Rozsudok – Konkurz – Reštrukturalizácia ,
Potvrdené Judgement was issued on Friday, April 11, 2025

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 20Cbi/9/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4124212063
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2025:4124212063.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: JUDr. Michal Černek, so

sídlom Paulínska 24, 917 01 Trnava, značka správcu S1962, správca konkurznej podstaty úpadcu:
DOMMAT s.r.o., so sídlom Pri Studničke 4776/38, 949 07 Nitra, IČO: 50 966 430, zastúpeného: Palkovič
advokátskakancelárias.r.o.,sosídlomKapitulská20,91701Trnava,IČO:47255609,protižalovanému:
Grolmus a spol. s.r.o., Rekreačná 1705/14, 972 01 Bojnice, IČO: 31 560 296, zastúpený JUDr. Peter
Dolný, advokát so sídlom Matice slovenskej 8, 971 01 Prievidza, o odporovanie právneho úkonu, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

l./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že právny úkon úpadcu DOMMAT s.r.o. Nitra,
ktorým plnil kúpnu cenu na základe faktúry č. 2022039 zo dňa 25.10.2022 v sume 2 636,80 eura
bezhotovostným prevodom zo dňa 25.10.2022 vo výške 1 318,40 eura je v konkurze vedenom na
Okresným súdom Nitra pod sp.zn. 20K/6/2023 voči veriteľom úpadcu právne neúčinný a zároveň
žiadal, aby bol žalovaný zaviazaný zaplatiť do všeobecnej podstaty úpadcu sumu 1 318,40 eura.
Žalobu odôvodnil tým, že je správcom konkurznej podstaty úpadcu, na ktorého bol vyhlásený konkurz
Okresným súdom Nitra uznesením sp.zn. 20K/6/2023 zo dňa 13.11.2023 zverejneným v Obchodnom

vestníku č. 220/2023 zo dňa 20.11.2023. Pri analýze účtovníctva úpadcu, pohybov na bankových
účtoch a v pokladni zistil, že žalovaný a úpadca uzatvorili kúpnu zmluvu na tovar (stavebné materiály),
za ktorý žalovaný vystavil úpadcovi faktúru č. 2022039 zo dňa 25.10.2022 v sume 2 636,80 eura
a úpadca plnil žalovanému bezhotovostným prevodom zo dňa 25.10.2022 vo výške 1 318,40 eura.
V čase po vykonaní tohto úkonu už majetok úpadcu nestačil na uspokojenie jeho veriteľov, pričom
úpadca bol dlhodobo platobne neschopný a aj predlžený. Keďže zmenšenie majetku úpadcu nastalo
po tom, ako mali splatné pohľadávky viacerí veritelia, ktorí si prihlásili do konkurzu svoje pohľadávky

a ktorých pohľadávky zostali aj neuspokojené, tak týmto došlo k ich ukráteniu. Uvedený právny úkon je
zvýhodňujúcim úkonom, pretože zaplatením predmetnej pohľadávky v rozsahu 1 318,40 eura zvýhodnil
neodôvodnene žalovaného, keď spôsobil čiastočné uspokojenie a zánik jeho pohľadávky v rozsahu
1 318,40 eura, pričom ostatným, toho času existujúcim veriteľom neplnil vôbec, alebo len čiastočne.

2./ K podanej žalobe sa vyjadril žalovaný dňa 15.01.2025 (č.l. 40) a žiadal žalobu ako nedôvodnú
a neopodstatnenú zamietnuť. Podľa neho žalobca uviedol v žalobe nesprávne tvrdenia, na základe

ktorých dospel k záveru, že úpadca zaplatením časti kúpnej ceny za dodanie tovaru vo výške 1 318,40
eura zvýhodnil žalovaného a tým došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu. Kúpna zmluva medzi žalovaným
a úpadcom bola uzatvorená dňa 05.09.2022 na základe obojstranne potvrdenej objednávky č. 02022104
a zároveň medzi jej účastníkmi bola dohodnutá kúpna cena ako aj platobné podmienky, podľa ktorýchbolo potrebné zaplatiť úhradu vo výške 50% vo forme zálohy pred dodaním tovaru a zvyšok kúpnej ceny
do l5 dní odo dňa dodania tovaru. Úpadca zaplatil predmetnú zálohu dňa 25.10.2022 a na základe toho
žalovanému vznikla povinnosť plniť a dodať predmet zmluvy a žalovaný dodal tovar dňa 26.10.2022 a to

špedičnou službou GEIS SK s.r.o. Zvolen. Na základe prevzatia zásielky dopravcom žalovaný vystavil
úpadcovidňa26.10.2022daňovýdoklad–faktúruč.F2022039,kdebolazohľadnenáajuhradenázáloha
vo výške 1 318,40 eura a faktúra bola splatná dňa 09.11.2022. Pri uzatváraní kúpnej zmluvy v septembri
2022 ani po zaplatení zálohy dňa 25.10.2022, ani pri prevzatí zásielky úpadca neoznámil žalovanému,
že má veľké finančné problémy a že je v platobnej neschopnosti a nesolventnosti. Úpadca žalovaného

neinformoval, že je v úpadku a neposkytol mu žiadne informácie, ani písomnú analýzu jeho účtovníctva
a preto žalovaný nemal žiadnu šancu dozvedieť sa od svojho obchodného partnera, že je v platobnej
nesolventnosti a úpadku. K dátumu 25.10.2022 nebolo vedené žiadne insolvenčné alebo konkurzné
konanievočiúpadcovi.Voverejnýchdatabázachžalovanýnenašielžiadnuzmienkuofinančnomúpadku
úpadcu a tento podal návrh na konkurz dňa 04.08.2023. Úhrada časti kúpnej ceny za dodaný tovar
vo výške 1318,40 eura je platný a účinný právny úkon. Podľa ustálenej judikatúry za zvýhodňovanie

veriteľa nemožno považovať len tú skutočnosť, že pohľadávka jedného veriteľa bola uspokojená v plnom
rozsahu alebo vo väčšom rozsahu a pohľadávky ostatných veriteľov neboli uspokojené vôbec alebo
v menšom rozsahu. Zaplatením časti kúpnej ceny za dodanie tovaru vo výške 1 318,40 eura neprišlo
k zvýhodneniu žalovaného a k ukráteniu ostatných veriteľov.

3./ Na pojednávaní dňa 11.04.2025 žalovaný uviedol, že z jeho strany nebolo platené na základe faktúry
zo dňa 25.10.2022, pretože takáto neexistuje a platené bolo na základe faktúry zo dňa 26.10.2022
vystavenej na sumu 1 318,40 eura. Z toho dôvodu je petit žaloby nesprávny a aj nesprávne formulovaný.
Po uzavretí kúpnej zmluvy dňa 05.09.2022 malo dôjsť najskôr k zaplateniu zálohy a potom k dodaniu
tovaru a teda až do 25.10.2022 žalovaný nebol v pozícii veriteľa. Po zaplatení zálohy žalovanému

vznikla povinnosť dodať tovar a dňa 26.10.2022 bola vystavená faktúra na zvyšok kúpnej ceny v sume
1 318,40 eura. Na strane žalovaného nedošlo k jeho zvýhodneniu ako veriteľa, keďže bola zaplatená
kúpna cena len do výšky 50% a pokiaľ bol potom aj vydaný platobný rozkaz na zvyšok kúpnej ceny,
tak žalovaný si týmto spôsobom uplatňoval svoje práva na zaplatenie pohľadávky. Podľa neho žalobca
neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia a nepredložil žiaden dôkaz.

4./ Súd zistil, že uznesením Okresného súdu Nitra sp.zln. 20K/6/2023 zo dňa 16.11.2023 zverejneným
v Obchodnom vestníku č. 220/2023 dňa 20.11.2023 bol zrušený malý konkurz na majetok dlžníka
DOMMAT s.r.o. Nitra a zároveň súd vyhlásil konkurz na jeho majetok a ustanovil do funkcie správcu Mgr.
Petra Pálla. Ďalším uznesením zo dňa 03.04.2024 zverejneným v Obchodnom vestníku dňa 10.04.2024

bol odvolaný správca Mgr. Peter Páll a súd ustanovil za správcu Mgr. Michala Černeka.

5./ V priebehu konania žalobca na preukázanie právneho úkonu úpadcu, ktorého neúčinnosti sa
domáhavtomtosúdnomkonanínepredložilžiadendoklad,pričomzostranyžalovanéhobolopredložené
potvrdenie objednávky zo dňa 05.09.2022 na stavebný materiál v cene 2 636,80 eura a potvrdenie

o platbe s tým, že úpadca dňa 25.10.2022 na účet žalovaného zaplatil sumu 1 318,40 eura ako zálohu na
kúpnu cenu a taktiež žalovaný predložil dodací list zo dňa 25.10.2022, ktorý potvrdzuje, že úpadcovi bol
zaslaný objednaný stavebný materiál a tento bol doručovaný prepravnou spoločnosťou GEIS SK s.r.o.
Zvolen, čoho dokladom je faktúra za prepravné služby na sumu 31,19 eura vystavená dňa 03.11.2022.
Zároveň žalovaný predložil faktúru č. F2022039 vystavenú dňa 26.10.2022 na sumu 1 318,40 eura

s tým, že kúpna cena za dodaný stavebný materiál predstavuje 2 636,80 eura a v rámci fakturácie bola
započítaná uhradená záloha v sume 1 318,40 eura.

Podľa § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len ZKR), právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka

neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje. Veriteľ môže
odporovať právnemu úkonu týkajúcemu sa majetku dlžníka, len ak správca v primeranej lehote jeho
podnetu na odporovanie nevyhovel.

Podľaods.2,právoodporovaťprávnemuúkonuzanikne,aksaneuplatníupovinnejosobyalebonasúde

do jedného roka od vyhlásenia konkurzu; právo odporovať právnemu úkonu sa považuje za uplatnené
u povinnej osoby, len ak povinná osoba toto právo písomne uznala.Podľa ods. 3, odporovať podľa tohto zákona možno aj právnym úkonom, z ktorých nároky sú už
vykonateľné alebo uspokojené.
Podľa ods. 4, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje

uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. V konkurze podľa § 107a ods. 1 platí
prvá veta rovnako pre ukrátenie nárokov štátu z prepadnutia majetku.

Podľa § 59 ZKR, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je právny úkon, ktorým
dlžník úplne alebo sčasti splnil peňažnú pohľadávku inak splatnú až vyhlásením konkurzu, zabezpečil

svoj záväzok neskôr, ako záväzok vznikol, dohodol úpravu alebo nahradenie svojho záväzku vo svoj
neprospech alebo inak neodôvodnene zvýhodnil svojho veriteľa oproti iným svojim veriteľom.

Podľa ods. 2, zvýhodňujúcim právnym úkonom na účely tohto zákona je tiež právny úkon, ktorým sa
dlžník úplne alebo sčasti vzdal svojho práva, úplne alebo sčasti odpustil dlh svojho dlžníka, dohodol
úpravu alebo nahradenie svojho práva vo svoj neprospech, dohodol alebo inak umožnil zánik svojho

práva alebo inak neodôvodnene znevýhodnil seba na úkor svojich veriteľov.

Podľa ods. 3, zvýhodňujúcemu právnemu úkonu možno odporovať, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo
bol urobený počas úpadku dlžníka. Ak ide o konkurz podľa § 107a ods. 1 platí, že úpadok dlžníka
spôsobilo spáchanie trestného činu, za ktorý bol dlžníkovi uložený trest prepadnutia majetku. Ak ide o

zvýhodňujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, úpadok dlžníka v čase
urobenia zvýhodňujúceho právneho úkonu sa predpokladá, ak sa nepreukáže opak.

Podľa ods. 4, ak odsek 5 neustanovuje inak, odporovať možno len tým zvýhodňujúcim právnym úkonom,
ktoré boli urobené počas jedného roka pred začatím konkurzného konania. Ak ide o zvýhodňujúci právny

úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, možno odporovať tiež tým právnym úkonom
dlžníka, ktoré boli urobené počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

Podľa § 62 ods. 1 ZKR, právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto s dlžníkom
odporovateľný právny úkon dohodol, v prospech koho dlžník odporovateľný právny úkon jednostranne

urobil alebo kto z odporovateľného právneho úkonu dlžníka priamo nadobudol prospech.

Podľa ods. 5, právo odporovať právnemu úkonu môže správca alebo veriteľ uplatniť priamo u povinnej
osoby alebo žalobou na súde; rozhodnutie súdu o určení neúčinnosti právneho úkonu je účinné voči
všetkým účastníkom konkurzného konania. Nároky z neúčinného právneho úkonu

môže v prospech podstaty uplatniť správca alebo veriteľ, ktorý odporoval právnemu úkonu.

Podľa § 63 ods. 2 ZKR, ak ide o neúčinný právny úkon, ktorým dlžník splnil svoj peňažný záväzok, veriteľ
je povinný vrátiť plnenie dlžníka do dotknutej podstaty. Ak veriteľ plnenie vráti, pohľadávka zaniknutá
splnením sa obnoví v pôvodnom rozsahu. Nárok na uspokojenie obnovenej pohľadávky možno v

konkurze uplatniť ako pohľadávku proti dotknutej podstate, avšak len v rozsahu, v akom by obnovená
pohľadávka bola uspokojená, ak by sa uplatnila prihláškou.

6./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu na určenie právnej
neúčinnosti úkonu, ktorým mal úpadca plniť časť pohľadávky z faktúry č. 2022039 zo dňa 25.10.2022

v sume 1 318,40 eura v prospech žalovaného a zároveň na vrátenie tohto plnenia do všeobecnej
podstaty úpadcu nie je dôvodná a preto ju v celom rozsahu zamietol.

7./ Ustanovenie§57anasl.ZKRumožňujeodporovanieprávnymúkonomtýkajúcimsamajetkudlžníka,
pričom odporovateľnosť je osobitný inštitút, ktorý slúži na ochranu veriteľov. Odporovateľnosť právnych

úkonov ako určitá sankcia nie je postihom za konkrétne vady právneho úkonu, ale za jeho právne
dôsledky vo vzťahu k veriteľom dlžníka. Negatívne právne dôsledky sa prejavujú v tom, že konkrétny
právny úkon dlžníka spôsobí ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľa. K tomu dôjde v zásade
vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka zmenší jeho majetok. Právnym dôsledkom odporovateľnosti
je neúčinnosť právneho úkonu, pričom všeobecnými predpokladmi odporovateľnosti sú právny úkon

dlžníka, účinnosť právneho úkonu dlžníka a ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Osobitnými
predpokladmi odporovateľnosti v konkurznom konaní sú vyhlásenie konkurzu, právny úkon dlžníka
sa týka jeho majetku a ukrátenie pohľadávky veriteľa, ktorý si prihlásil pohľadávku. Odporovateľnosť
v konkurze je možné uplatňovať najskôr po vyhlásení konkurzu. Na súde sa právo uplatní tak, že aktívnevecne legitimovaná osoba podá žalobu, ktorá je svojou povahou určovacou žalobou alebo aj žalobou na
plnenie, pričom nemusí preukazovať naliehavý právny záujem tak, ako sa to vyžaduje podľa § 137 CSP,
pretože oprávnenie podať žalobu vyplýva z konkurzného práva hmotného. Zákon upravuje dva druhý

lehôt pri uplatňovaní odporovateľnosti. Jeden druh lehoty je na uplatnenie práva. Lehota na uplatnenie
práva na súde alebo u povinnej osoby je od 01.01.2012 jednoročná a je to prekluzívna lehota, v ktorej
ak sa právo neuplatní, zaniká. Lehota na uplatnenie práva plynie od vyhlásenia konkurzu; začína plynúť
nasledujúcideňpozverejneníuzneseniavObchodnomvestníku. Druhýmdruhomsútielehoty,vktorých
ak dlžník urobil právny úkon, je možné domáhať sa jeho odporovateľnosti za predpokladu, že sú splnené

ostatné zákonom ustanovené predpoklady.

8./ V ustanovení § 59 ZKR sú uvedené zvýhodňujúce právne úkony na účely tohto zákona, pričom
zvýhodňujúcemu právnemu úkonu sa dá odporovať len vtedy, ak spôsobil úpadok dlžníka alebo bol
urobený počas jeho úpadku. Všetky tieto skutočnosti musí preukázať žalobca.

9./ Ustanovenie § 62 ZKR upravuje pasívnu legitimáciu v sporoch o neúčinnosť právnych úkonov,
teda pri podávaní odporovacích žalôb. Podľa § 42b OZ je pasívne vecne legitimovaný vždy ten, kto
mal z právneho úkonu prospech, čo je pri dvojstranných právnych úkonoch druhá zmluvná strana. Pri
jednostranných právnych úkonoch je to prijímateľ plnenia. Najčastejším pasívne vecne legitimovaným
subjektom je druhá zmluvná strana odporovateľného právneho úkonu a pri jednostranných právnych

úkonoch ten, v prospech koho bol urobený alebo iná osoba, ktorá z týchto právnych úkonov dlžníka
priamo nadobudla prospech. Ak neúčinným právnym úkonom dlžník plnil svoj peňažný záväzok,
nadobúdateľ, ktorý plnenie z odporovateľného právneho úkonu prijal, je povinný ho vrátiť do dotknutej
podstaty. Vrátenie plnenia má za dôsledok obnovenie pohľadávky veriteľa v pôvodnom rozsahu, teda
akoby pohľadávka nebola plnená vôbec. Veriteľ si môže uplatniť pohľadávku ako pohľadávku proti

dotknutej podstate. Plnenie na základe neúčinných právnych úkonov sa vracia do príslušnej konkurznej
podstaty, pričom je právne irelevantné, kto sa odporovateľnosti domáhal.

10./ Hmotnoprávnym predpokladom pre vyslovenie neúčinnosti právnych úkonov ako to vyplýva z
§ 57 ods. 4 ZKR je ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok niektorého z veriteľov dlžníka.

Predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je vykonanie
právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty jeho majetku. Zmenšenie hodnoty majetku
však musí spôsobiť ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok
veriteľov dôjde vtedy, ak pred účinnosťou odporovacieho právneho úkonu bolo možné uspokojiť
pohľadávky veriteľov v plnom rozsahu a po jeho účinnosti už nie. K ukráteniu uspokojenia pohľadávok

veriteľov dôjde aj vtedy, ak síce ani pred účinnosťou odporovaného právneho úkonu ich nebolo možné
uspokojiťvcelomrozsahu,alepojehoúčinnostijeuspokojenieeštenižšie.UstanoveniaZKRupravujúce
odporovateľnosť podobne ako ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú odporovateľnosť
(§ 42a OZ), majú zabezpečiť to, aby sa dosiahlo uspokojenie pohľadávok veriteľov po účinnosti
napadnutého právneho úkonu v takom rozsahu, v akom to bolo možné pred vykonaním (účinnosťou)

napadnutého právneho úkonu. Úspešnou odporovacou žalobou by sa malo dosiahnuť obnovenie
pôvodného ekonomického stavu dlžníka, teda takého, aký bol pred vykonaním odporovaných právnych
úkonov. Za týmto účelom právna úprava postihuje neúčinnosťou také právne úkony dlžníka, ktorými bolo
spôsobené ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov. Ide o pohľadávky tých veriteľov, ktoré existovali
v čase účinnosti právneho úkonu. Zvýhodnenie veriteľa oproti iným veriteľom sa tiež musí prejaviť

v ukrátení uspokojenia pohľadávok veriteľov, pretože inak by nebola splnená základná hmotnoprávna
podmienka pre vyslovenie neúčinnosti právneho úkonu. Inak povedané, ak by aj dlžník zvýhodnil
niektorého veriteľa, napr. prednostnou úhradou jeho pohľadávky oproti skôr splatným pohľadávkam,
nebola by možná úspešná odporovacia žaloba, ak by majetok dlžníka po vykonaní tohto právneho úkonu
(po jeho účinnosti) postačoval na úhradu všetkých pohľadávok.

11./ Sporové strany majú v konaní bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu. Okruh rozhodujúcich
skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný
hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov konania. Táto norma
zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj
nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce

tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako
aj bremeno dôkazu. Sporová strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení,
nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového
stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú i tú sporovú stranu, ktorásíce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo
do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení sporových strán. Zákon určuje
dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania, pokiaľ je určovaný

výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany nie je preukázané
(v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé), je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

12./ S poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia ako aj vykonané dokazovanie mal súd
za to, že žalobca neuniesol v konaní bremeno tvrdenia a ani bremeno dôkazu. Vo svojej žalobe

napadol odporovateľnosťou taký právny úkon, ktorý medzi úpadcom a žalovaným nebol zrealizovaný,
keďže sa domáhal určenia právnej neúčinnosti zaplatenia kúpnej ceny zo strany úpadcu na základe
faktúry č. 2022039 zo dňa 25.10.2022, avšak žiaden doklad o existencii takejto faktúry nepredložil
a naopak zo strany žalovaného bola predložená faktúra č. F2022039 zo dňa 26.10.2022, avšak táto bola
vystavená žalovaným až po realizácii platby úpadcu vo výške 1 318,40 eura. Uvedenú platbu uskutočnil
úpadca dňa 25.10.2022 na účet žalovaného a jednalo sa o zaplatenie časti kúpnej ceny za stavebný

materiál na základe objednávky úpadcu potvrdenej žalovaným dňa 05.09.2022. Žalobca teda podanou
žalobou napadol právny úkon, ktorý medzi sporovými stranami nebol uskutočnený a na preukázanie
tohto právneho úkonu neuniesol dôkazné bremeno a už len táto skutočnosť je sama osebe dôvodom
na zamietnutie podanej žaloby. Okrem toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že úhradou
sumy 1 318,40 eura na účet žalovaného došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok

niektorého z veriteľov dlžníka, čo je ďalší predpoklad na to, aby odporovacej žalobe mohlo byť vyhovené.
Keďže predpokladom pre určenie neúčinnosti právneho úkonu na základe odporovacej žaloby je
vykonanie právneho úkonu dlžníka, ktorým došlo k zmenšeniu hodnoty jeho majetku a toto zmenšenie
hodnoty majetku by spôsobilo ukrátenie uspokojenia pohľadávok veriteľov, tak bolo povinnosťou žalobcu
uvedenéskutočnostipreukázať,avšakžalobcavtomtosmereneprodukovalžiadnedôkazy adôsledkom

toho je, že jeho tvrdenie o právnej neúčinnosti je nepreukázané, čo spôsobuje pre žalobcu nepriaznivé
rozhodnutie vo veci. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol, pretože
žalobca v konaní neuniesol bremeno tvrdenia a bremeno dôkazu a nepreukázal základné skutočnosti
pre vyslovenie právnej neúčinnosti ním uvádzaného právneho úkonu.

13./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ktorý mal vo
veci plný úspech (žaloba žalobcu bola v celom rozsahu zamietnutá) priznal náhradu trov konania v plnej
výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Nitra.
Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ

domáha.