Rozsudok – Iné práva a slobody ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. október 2025

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 2T/9/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4325010170
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 10. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Simona Pajerská

ECLI: ECLI:SK:OSLV:2025:4325010170.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Simonou Pajerskou, v trestnej veci

obžalovaného A. B., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, na
hlavnom pojednávaní konanom v Leviciach dňa 15.10.2025 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný :
A. B., narodený XX.XX.XXXX v C.,
trvale bytom C. – D.,
prechodne bez prihlásenia bytom B. XX, E.,

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa 09.08.2024 v čase okolo 20:10 hod. v obývacej izbe bytu na adrese F. G. XX v meste G. sa vyhrážal
G. H., a to takým spôsobom, že počas toho ako si čítal správy v jej mobilnom telefóne, tak ju chytil pod
krk a povedal jej slová v znení „rozjebem ťa a zaškrtím ťa, ak tam nájdem, čo hľadám", a následne toho
dňa v čase približne o 21:30 hod. pred vchodom do bytového domu na adrese F. G. XX, G. ju chytil pod
krk a povedal slová v znení „zarežem ťa ako kačicu a dám ti takú hlavičku, že budeš mať minimálne 12

cm rozbitú hlavu", čím u nej vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie,

t e d a :

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu,

t ý m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, nezistiac poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 Trestného zákona,
zistiac priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písmeno m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2
Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 4 (štyri) mesiace.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a) Trestného zákona, obžalovaného zaraďuje na výkon trestu odňatia
slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku je obžalovaný povinný nahradiť poškodenej G. H., narodenej
XX.XX.XXXX, trvale bytom A. I. XXX, zastúpenej JUDr. Mariánom Szabom, advokátom so sídlom ul. Sv.
Michala 4, Levice, spôsobenú škodu vo výške 650,- eur. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry v Leviciach podal dňa 06.03.2025 na Okresný súd Levice (ďalej
len ,,súd“) obžalobu pod č. 1 Pv 334/24/4402 na obžalovaného A. B. (ďalej len ,,obžalovaný“) pre prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je opísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním výpovedí obžalovaného z prípravného

konania, ďalej výsluchom svedkyne poškodenej G. H., prečítaním výpovede svedkov J. H., D. I. a K. H.,
prečítaním znaleckého posudku L. L. J. č. 42/2024, prečítaním znaleckých posudkov L. L. C. č. 17/2024
a č. 22/2024 a oboznámením ďalších listinných dôkazov. Po vyhodnotení vykonaného dokazovania súd
dospel ku skutkovým a právnym záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe
a využil svoje zákonné právo vo veci nevypovedať, v záverečnej reči uviedol, že trvá na svojej nevine,
nepopiera, že poškodenej nadával, kričal po nej, určite jej neublížil, nakoľko si zobral ponaučenie
z predchádzajúceho obvinenia, nemá záujem kontaktovať poškodenú, chcel, aby sa to uzavrelo a mohol
opustiť Slovenskú republiku a odísť do Švajčiarska, kde plánuje žiť.

Súd na návrh prokurátora postupom podľa § 258 odsek 4 Trestného poriadku prečítal zápisnice
o výpovedi obvineného z prípravného konania, z ktorých vyplývalo, že s poškodenou sa poznali asi
rok, spoznali sa cez sociálne siete. Včera, potom ako poškodená prišla z práce, boli u nej na byte, na
adrese F. G. XX, G.. Večer išli na prechádzku, počas nej si od poškodenej vypýtal mobil, že nech mu

ukáže, či tam niečo nemá, keď ona ho stále podozrieva z nevery. Odblokoval jej telefón, heslo pozná,
pretože ho mali rovnaké, otvoril Messenger a našiel tam chaty s rôznymi mužmi, v ktorých boli nahé fotky
poškodenej aj tých mužov. Bol z toho zhrozený, vtedy ju pravou rukou chcel odzadu buchnúť po hlave,
bolo to také, že sa rukou zahnal zozadu, alebo bol to len taký obšuch, nadvihol jej vlasy. Reagovala
nato, že to už bolo dávno, že počas nášho vzťahu s nikým nespala. Uviedol, že poškodenej opakovane

vulgárne nadával, že je špina a kurva. On začal písať jednému z mužov, s ktorým si poškodená písala,
v tom zmysle, že ho lákal aby prišiel k nej, písal v jej mene. Poškodenej povedal, že príde ten muž
a vyjasnia si, či s ním nespáva. Potom išli na benzínku, počas toho si písal s tým mužom. Keď sa vrátili
ku vchodu, poškodená nechcela ísť dnu, ostala vonku. Po čase prišiel ten muž, volal sa D. I., vedel, že
si nepíše s G., povedal, že prišiel, aby si to s ním mohol vyjasniť. Spolu pili alkohol, boli spolu aj v bare

M., dozvedel sa, čo je poškodená zač, že spala skoro s každým, bol dosť opitý, domov ho odprevadili
muž a žena z pohostinstva. Poškodená v tom čase nebola doma, prebral sa až nato ako boli okolo neho
policajti a mal nasadené putá. Poprel, že by poškodenú napadol alebo sa jej vyhrážal zabitím. Potvrdil,
že poškodenej zlomil notebook, stojan s kruhovým svetlom a telefón značky Samsung.

SvedkyňapoškodenáG.H.,nahlavnompojednávaníuviedla,žesobžalovanýmsaspoznalicezinternet,
písali si spolu asi od začiatku roka 2024, bol za ňou cca 3-4 krát, zdržal sa týždeň – dva, naposledy sa
zdržal mesiac, prišiel asi 3. alebo 4. júla. Boli spolu len ,,na diaľku“, keďže obžalovaný žil v zahraničí.
Celé to začalo tak, že ona prišla z práce a boli u nej na byte, potom sa išli večer prejsť. Obžalovaný začal
byť nepokojný a rýpať do nej, že s koľkými ho podvádzala, kým bol on vo Švajčiarsku. Začal mať také

divné narážky. Samozrejme nadávky, postupne ako sa blížili k bytu sa to stupňovalo. Začal jej nadávať,
že je obyčajná kurva, že sa s každým fláka a podobné reči. Potom sa stretol so svojím známym, ona
pokračovala smerom k bytu, keď jeho známy odišiel začal jej nadávať, že sa správa ako prijebaná piča,
že jeho kamarát sa chcel s ňou zoznámiť, že doma si to s ňou vyjasní. Keď si doma položila mobil na
stôl, on ho uchmatol a začal si čítať konverzácie na Messengeri, správy, kompletne si všetko prečítal

a chytil ju pod krk a povedal jej, že ju zaškrtí, že ju rozjebe, ak tam nájde to, čo hľadá. Potom ďalej
hľadal v telefóne, vyskočil z gauča a tresol päsťou do zárubne, pobehoval po byte, prišiel ku nej a dal
jej facku, potom sa motal, nadával, zase prišiel ku nej a strčil do nej tak, že si ľahla na tom gauči. Zobral
z chladničky nedopitú fľašu rumu, tú dopil, nejaké štyri poldecáky, a rovno si zobral ďalšiu fľašu a dal ju
do chladničky. Sadol si ku nej a pozeral na ňu, že čo sedí ako taká piča, keď on nemá čo piť, že mu má

ísť naliať. Dvakrát mu naliala. Potom začal byť nervózny, že nemá cigarety, zaštekol na ňu, že mu máísť zohnať cigarety. Chcela ísť sama, obžalovaný však išiel s ňou, vtedy pri dverách hodil po nej foťák,
že si ho má zobrať a vonku si ho rozbije. Cestou na benzínku jej párkrát buchol zozadu po hlave, poťahal
ju za vlasy a strčil do nej, lebo po celý čas čítal tie správy alebo si s niekým písal, nevedela čo robí. Na

benzínke mu kúpila cigarety, tam povedala predavačke, že partner sa jej vyhráža, že ju zabije, pani jej
povedala, že na to je zákon. Vonku ju čakal obžalovaný, podala mu cigarety, jednu si vybrala zvyšok
hodil o zem, že či je úplne prijebaná, že na ňom šetrí, keď mu kúpila cigarety v mäkkom obale a nie
tvrdom. Cigarety pozbierala a počas toho jej zozadu buchol po hlave. Keď prišli ku vchodu, povedala
mu, že nejde, že sa ho bojí, obžalovaný začal na ňu štekať, že či vie čo to znamená, mať zo života peklo,

lebo čoskoro to zistí. Kľúče držala pevne v ruke, nechcela odomknúť vchod, tak jej dal párkrát hlavičku
a povedal jej, že keď prídu do bytu tak ju zareže ako takú kačicu a dal jej hlavičku a povedal jej, že tak
by jej rozjebal hlavu, že by mala aspoň 12 cm ranu na hlave a ešte jej priložil aj ruku on, že kde to vidí,
kde si to predstavuje. Stále si čítal tie správy, zase prišiel ku nej a hlavou buchol do jej hlavy. Potom jej
chytil ruku a čipom otvoril vchod, strčil ju do chodby. Vyšmykla sa a podarilo sa jej vyjsť von. Obžalovaný
vyšiel za ňou, vytrhol jej kľuč, poškrabol ju a povedal jej, že sa ide do bytu nažrať, a že má desať minút

na to, aby prišla. Ona nešla, vybrala sa smerom do mesta, v XX-XX bola diskotéka a odtiaľ SBSkári
zavolali na políciu a tam čakala na príchod polície.
Poškodená ďalej uviedla, že asi jeden až dva týždne pred týmto skutkom začal mať obžalovaný
žiarlivostné výlevy, dal si alkohol a vtedy zobral nôž a chodil jej s nožom po nohách, rukách a prikladal
ho hrotom o krk. Povedal jej, že by ju zabil ako špinavú kurvu, potom plakal, že on ju musí zabiť, pretože

ju miluje a keby mal zbraň, tak zabije najskôr ju a potom seba. Políciu v tejto súvislosti nevolala, pretože
to brala ako zlyhanie, dúfala, že sa to zmení a pociťovala strach. Keď ju obžalovaný udrel, tak sa nedala
ošetriť, nakoľko nemala žiadne zranenia, a preto nešla na pohotovosť.
Zároveň poškodená vypovedala, že po prepustení z väzby obžalovaný nedodržiaval uložené
obmedzenia a povinnosti, veľmi často jej volávalo utajené číslo, raz v noci jej volalo aj neutajené číslo,

dvakrát jej volal aj cez Messenger. Sledovacie zariadenie, ktoré má, jej často pípalo, najmä vtedy,
keď bola v práci. Jedenkrát jej pípalo asi 5 minút, vtedy kontaktovala operačné stredisko, pričom jej
povedali,žetamstojíobžalovanýpredjejprácou.Počastohtoobdobiapoprepustenízväzbysanestretli,
avšak obžalovaný mal vedomosť, kde pracuje. Matka obžalovanej si v schránke našla jej nahé fotky,
ktoré si kedysi posielali s obžalovaným. Podľa videozáznamu z kamery, ktorú majú na dome, to bol jej

exmanžel,aletentietofotkynemal,takžeichmuselmaťodobžalovaného.Obžalovanýsasexmanželom
predtým nepoznali, ale keď bol obžalovaný prepustený z väzby, tak sa nejakým spôsobom skontaktovali.
S exmanželom sa rozviedli na základe dohody, krátko po svadbe zistili, že majú skôr súrodenecký vzťah,
že im to nefunguje. Dohodli sa, že to ukončia, nemali žiadne konflikty, až kým sa exmanžel nespoznal
s obžalovaným.

Vo vzťahu k spôsobenej škode uviedla, že obžalovaný jej zobral zlaté náušnice aj prsteň z detstva, zlomil
jej notebook, statív pod fotoaparát, aj dve kruhové svetlá a rozbil jej mobil. Udialo sa to v ten deň, asi
počas toho, ako bola poškodená na polícii.

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka J. H., bývalého

manžela poškodenej, zo dňa 10.01.2025, z ktorej vyplývalo, že pri samotnom skutku nebol a nikto,
ani obžalovaný ani poškodená mu o tom bližšie nehovorili. Čo sa týka obžalovaného, ten sa s ním
skontaktoval prostredníctvom jeho sestry L. niekedy v septembri 2024. Obžalovaný ho potom telefonicky
kontaktoval z väzby a pýtal sa ho na veci ohľadne bývalej manželky. Obžalovaný mu povedal, že ich
pomer trval určite pol roka, teda asi od leta 2023, zvykol čakať pred ich bytom a boli spolu vtedy, keď

bol on v práci. Obžalovaný ho následne asi 2-krát kontaktoval z väzby, pretože sa ho chcel pýtať na veci
ohľadne jeho bývalej manželky. Pred ním sa poškodená správala ako hanblivejší typ, z jej správania
bol preto prekvapený. Keď bol obžalovaný prepustený z väzby, tak sa spolu stretli, rozprávali sa aj
o fotografiách poškodenej, jednalo sa o intímne fotografie, pričom obžalovaný mu povedal, že dostal
takéto fotky. On taktiež dostal takéto fotografie poškodenej, kedy mu boli dané na predné okno jeho

auta pri jeho práci. Keď dostal tieto fotografie tak ho to riadne rozčúlilo, ale nekontaktoval poškodenú,
fotografie následne zobral a vhodil ich do schránky rodinného domu v A., kde býva poškodená s matkou,
preto aby jej matka vedela, čo má za dcéru. Nikto mu to nekázal urobiť, ani obžalovaný ho nekontaktoval,
aby to urobil. Konflikty s poškodenou nemali, ani počas vzťahu ani po rozchode. Rozišli sa bez hádok
akonfliktov.Rozvodbolzdôvodu,žeimtonefungovalo,nemaliuždlhšiudobusexuálnypomer.Onevere

poškodenej sa dozvedel, až keď ho kontaktoval obžalovaný z väzby.

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka D. I. zo dňa
15.01.2025, z ktorej vyplývalo, že obžalovaného videl prvý krát na byte u poškodenej. Poškodená jejeho kamarátka, s ktorou sa pozná asi od mája 2024, kedy sa prvý krát stretli na koncerte v E.. Ohľadom
skutku, ktorý sa stal, nevie nič bližšie, nebol pri tom. Niekedy v lete 2024 mu obžalovaný napísal správu
z mobilu poškodenej prostredníctvom Messengera, kde bolo napísané „nepíš mi ty úchylák“, na čo

odpovedal, prečo také píše. Následne medzi nimi začala komunikácia, pričom až do doby, kým prišiel
na byt, si myslel, že píše poškodená. S poškodenou mali intímny pomer, takže si písali cez Messenger.
Keď si v ten večer písali, tak si myslel, že mu napísala poškodená, že je opitá, že má prísť za ňou, že
chce sex a nech sa ponáhľa. Keď prišiel na adresu, kde bývala poškodená, okolo 21.-22. hodine, tak jej
skúšal najprv zavolať, ale mu nezdvíhala telefón a prišla mu správa, že má zazvoniť na zvonček. Keď

vyšiel do bytu, dvere boli otvorené a tam nebola poškodená, ale obžalovaný, a vtedy sa prvý krát stretli.
Obžalovaný sa mu predstavil, že je priateľ poškodenej a opýtal sa ho, čo má s poškodenou. Odpovedal
mu, že už nič, ale mali spolu intímny pomer v priebehu mesiacov máj a jún. Obžalovaný sa nahneval,
pretože tvrdil, že v tom čase už bola jeho priateľka. Obžalovaný sa mu zdal, že bol pod vplyvom alkoholu.
Následne si vysvetlili veci ohľadom poškodenej a vypili fľašu borovičky 0,7 l, ktorú doniesol svedok.
Niekto prišiel a klopal na dvere a oznámil, že je tam polícia. Ostali ticho a polícia odišla. Potom mu

obžalovaný povedal, čo sa stalo medzi ním a poškodenou, a teda že ho hľadá polícia, lebo poškodená
ich zavolala. V byte boli rozhádzané veci, rozbitý notebook, svetlo na fotenie. Potom ako policajti odišli
z bytu, tak išli s obžalovaným do krčmy M..

Postupom podľa § 263 odsek 1 Trestného poriadku bola prečítaná výpoveď svedka K. H. zo dňa

24.01.2025, z ktorej vyplývalo, že s obžalovaným sa prvý krát videl niekedy v novembri 2024 na
apartmáne v C., kde trávil víkend so svojim známymi. Tu sa stretol s obžalovaným, ktorý si od neho
vypýtal mobilný telefón s telefónnym číslom XXXXXXXXXX, pretože svoj mobilný telefón mal vybitý.
Obžalovaný sa pokúšal dovolať na nejaké telefónne číslo opakovane, ale nepodarilo sa mu dovolať.
Následne mu telefón vrátil. Obžalovaný bol nahnevaný, pretože sa mu nepodarilo dovolať. Svedok nevie

uviesť komu obžalovaný telefonoval, pretože sa ho na to nepýtal. K osobe obžalovaného uviedol, že
keď prišiel na apartmán, tak bol veľmi agresívny, pobehoval po izbe, bol rozčúlený, zvyšoval hlas a mal
vypité. Počas tohto večera sa pokúšal niekomu dovolať aj zo svojho mobilu, ale sa nedovolal, z čoho
bol nervózny a rozčúlený. Následne ho obžalovaný už nekontaktoval.

Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalkyne z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, L. L. J., č. 42/2024 na obžalovaného, v ktorom uviedla, že
v čase vyšetrenia mal obžalovaný vedomie lucídne, kontakt s realitou zachovaný v plnej miere, nálada
neutrálna, emotivita plochšia, afektivita kolíše. V čase skutku znalkyňa u obžalovaného diagnostikovala
duševnú poruchu: poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním alkoholu, jednoduchá alkoholová

opitosť. Dychová skúška dňa 10.08.2024 o 03:28 s nameranou hodnotou 0,51 mg/l. Z psychického
hľadiska je nesporné ovplyvnenie psychiky požitým alkoholom. Z forenzného hľadiska znalkyňa
hodnotila rozpoznávacie schopnosti obžalovaného ako zachovalé a ovládacie schopnosti ako ľahko,
nepodstatne znížené. Toto zníženie si obžalovaný spôsobil sám požitím alkoholu. Syndróm závislosti
od alkoholu resp. iných návykových látok u obžalovaného nebol diagnostikovaný. Obžalovaný v čase

spáchania trestného činu vedel rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť, vedel
ovládať svoje konanie v ľahko zníženej miere, z forenzného hľadiska sa jednalo o nepodstatné zníženie.
Obžalovaný je v súčasnosti schopný chápať zmysel trestného konania, účel trestného postihu, prípadne
uloženého trestu. Pobyt obžalovaného na slobode nie je z psychiatrického hľadiska pre spoločnosť
nebezpečný, a nie je potrebné nariadenie ochranného liečenia.

Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalkyne z odboru
psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, L. L. C., č. 17/2024, zo záverov ktorých
vyplývalo, že osobnosť poškodenej je neuroticky štruktúrovaná, menej zrelá, s histriónskymi rysmi,
priťahovaná vonkajšími podnetmi s menej zrelou emotivitou, labilnou afektivitou. Má snahu o vytváranie

interpersonálnych vzťahov, avšak vo vzťahoch môžu byť nereálne očakávania buď poddimenzované,
alebo predimenzované, chýba vytvorenie stabilného vzťahu, vzťahy sú ovplyvnené jej dependenciou,
hľadanímoporyvniekomsilnejšom.Zabežnýchokolnostíjeschopnáemocionalituregulovaťracionálne,
k horšiemu zvládaniu veľkého emočného náporu dochádza v záťažových situáciách, kde je frustračná
tolerancia nižšia. V týchto náročnejších situáciách sa v jej správaní vo väčšej miere prejavujú city

a nálady, vnútorné napätie môže odviesť aj prekvapivým spôsobom, ale len situačne. Nahromadenosť
emócií prispieva k labilite v prejavoch a väzbách, tendencii v náročných situáciách podliehať emóciám
a výsledné riešenie problému môže vyzerať menej logicky. Nahromadené emócie teda nedokáže úplne
účinne spracovať, reaguje skôr obranami, akými sú racionalizácia, bagatelizácia. Úzkosť vyvažujejednakagresívneanačinnosťzameranéimpulzy,jesprávaniemenejpružné,skôrrigidnejšie,smerujúce
skôr k vyhýbaniu sa konfliktom. Hodnotový systém poškodenej priemerný, zameraný prevažne na
rodinu, zdravie ako bežné ľudské hodnoty, na vyššej úrovni hodnôt udáva prácu, ktorá je základom

pre samostatný život a posúvanie sa vpred, a tiež pridáva aj záujmy, ktoré sú odrazom aj vyšších
hodnôt ako je umenie, a zároveň hovoria o prítomnosti aj vyšších citov u poškodenej. Intelektové
funkcie v pásme populačného priemeru, bez patológie v štruktúre intelektu. Z pohľadu kognitívneho
vybavenia a zachovania integrity osobnosti je poškodená schopná adekvátne vnímať, uchovávať
a reprodukovať prežité udalosti, jej všeobecná psychologická vierohodnosť je zachovaná, rovnako je

zachovaná aj špecifická vierohodnosť. V prípade poškodenej a obžalovaného išlo o krátke spolužitie,
ktoré poškodená nevnímala ako vzťah, tak to pred obžalovaným aj definovala. Následné správanie
obžalovaného viedlo k trestnému oznámeniu, výsledkom týchto skutočností je, že aktuálne poškodená
nemá záujem o akékoľvek udržiavanie vzťahu s obžalovaným, chce žiadať zákaz priblíženia a nemá
záujem o žiadny kontakt s ním. V správaní poškodenej sa doposiaľ neprejavili patologické druhy
správania. V rámci znaleckého psychologického vyšetrenia nebola zistená motivácia poškodenej

podať lživú výpoveď. Následky konania obžalovaného sa u poškodenej prejavujú v podobe zvýšenej
ostražitosti a v prežívaní psychického diskomfortu, neurotických ťažkostí, sú prítomné známky zhoršenej
adaptácie na túto situáciu práve v podobe intruzívnych myšlienok a výskytom negatívnych emócií
ako strach a bezmocnosť. Je veľmi pravdepodobné, že uvedené ťažkosti sa môžu normalizovať,
pokiaľ bude ich konflikt doriešený. U poškodenej sa nezistili známky signalizujúce traumatizáciu

poškodeného alebo známky poukazujúce na prežívanie ťažkého príkoria. Znaleckým klinicko –
psychologickým vyšetrením neboli zistené známky, ktoré by poukazovali na posttraumatickú stresovú
poruchu. Znalecké psychologické vyšetrenie poškodenej nepreukázalo známky, ktoré by signalizovali
prítomnosť psychickej poruchy alebo choroby, psychiatrické vyšetrenie nie je preto potrebné.

Postupom podľa § 268 odsek 2 Trestného poriadku bol prečítaný znalecký posudok znalkyne
z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia dospelých, L. L. C., č. 22/2024, v ktorom
uviedla, že osobnosť obžalovaného je bez narušenia integrity, jednoduchšie komponovaná, histriónsky
akcentovaná s narcistickými rysmi, emocionálne nezrelá, s nízkou úrovňou sebapoznania a decentrácie,
bez dostatku emocionálnych zdrojov, egocentrická s nezrelou a egocentrizovanou, nezrelou, plochšou

emotivitou a impulzívnou afektivitou, psychosexuálne nezrelá. Frustračná tolerancia nízka. Adaptabilita
s epizodickými poruchami prispôsobivosti, v bežnom živote dokáže fungovať konvenčne, dokáže
rešpektovať pravidlá a normy spoločnosti, neadekvátne správanie očakávateľné práve v afektívne
napätých situáciách. V interpersonálnych vzťahoch sa kontaktuje ľahko, vzťahy menej emocionálne
rozvinuté, v nich prítomná dependencia, neustále hľadanie objektu viazania sa, labilita vo väzbách,

potreba sebaocenenia od iných slúžiaca k zvyšovaniu vlastnej hodnoty. Zvýraznená potreba zakrývať
a ukázať sa v lepšom svetle, za touto snahou môže byť aj strach z justičného postihu, obžalovaný
nevie, čo zo znaleckého vyšetrenia môže byť použité pri súde proti nemu, a teda ide o syndróm
skrývania. Znížená schopnosť vziať na seba zodpovednosť. Bagatelizácia dôsledkov svojho správania.
Regulácia prostredníctvom rozumových zložiek funguje horšie v situáciách frustrácie alebo v situáciách

emočného napätia, pri jeho nižšej frustračnej tolerancii sa do popredia môžu dostať afektívne impulzy,
nebrzdená impulzivita, správanie vo výraznej miere ovplyvňujú neupokojené túžby a nezdary. Vtedy
je správanie výbušné, vo svojom priebehu aj agresívne, nátlakovité, s robením scén, kde nemožno
vylúčiť ani suicidálne konanie demonštratívneho charakteru. V znaleckom psychologickom vyšetrení sa
nenachádzajú ani známky poruchy osobnosti, rovnako ako psychiater v znaleckom vyšetrení poruchu

osobnosti nekonštatoval. Najpravdepodobnejšie motivácia konania obžalovaného z psychologického
hľadiska bola deliberácia prostého afektu v emočne náročnej situácii po zistení informácií o správaní
poškodenej k iným mužom z telefónu poškodenej. Obžalovaný vníma svoj vzťah k poškodenej
aktuálne ako ukončený, bol jej správaním emocionálne zranený. V prípade preukázania viny prognóza
resocializácie môže byť pravdepodobne hodnotená ako dobrá, kognitívne funkcie obžalovaného sú

neporušené a sú postačujúce na to, aby pochopil následky svojho správania napríklad prostredníctvom
psychologickej intervencie. V prípade, že k pochopeniu následkov jeho správania nepríde, je možná
recidíva podobného správania. Obžalovaný je schopný chápať potrebu a zmysel právneho poriadku,
jeho kognitívne schopnosti sú neporušené.

Súd na hlavnom pojednávaní oboznámil aj ostatný obsah trestného spisu, z neho najmä prečítal na vec
a na osobu obžalovaného sa vzťahujúce listinné dôkazy.Z odpisu registra trestov obžalovaného zo dňa 15.10.2025 vyplývalo, že obžalovaný bol dvakrát súdne
trestaný, a to v konaní vedenom na Okresnom súde Kežmarok pod sp. zn. 1T/195/2012, kde bol
uznaný vinným z trestného činu podielnictva, uložený mu bol trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace

s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jeden rok, trest odpustený amnestiou, na páchateľa sa
hľadí akoby nebol odsúdený. V druhom prípade bol rakúskym súdom Landesgericht Wiener Neustadt
pod sp. zn. 43 HV 49/2023s uznaný vinným za úmyselné spôsobenie ujmy na zdraví a iné, uložený mu
bol trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu tri roky.
Z lustrácie STA zo dňa 15.10.2025 vyplývalo, že proti obžalovanému bolo vedené jedno súdne konanie,

ktoréjeprávoplatneukončené.ZlustrácieAVÍZOzodňa11.02.2025vyplývalo,žeobžalovanýboltrestne
stíhaný pre žalovaný skutok. Z lustrácie v centrálnej evidencii správnych deliktov a priestupkov zo dňa
15.10.2025vyplývalo,žeobžalovanýbolpriestupkovoprejednávanýasankcionovanývdvochprípadoch
(dňa 08.08.2024 a dňa 13.10.2025), kedy sa dopustil priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej
premávky podľa § 22 odsek 1 písmeno l) zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov, za čo mu v jednom prípade bola uložená pokuta v rozkaznom konaní a druhý priestupok

bol vyriešený napomenutím. Z lustrácie Generálnej prokuratúry zo dňa 09.07.2025 súd nezistil žiadne
iné prebiehajúce trestné konanie. Z lustrácie ZVJS zo dňa 26.05.2025 vyplývalo, že obžalovaný sa
nenachádzal v evidencii ZVJS.

Z rozsudku Krajinského súdu Wiener Neustadt sp. zn. 43 Hv 49/23s zo dňa 02.11.2023, právoplatným

dňa 26.09.2023, vyplývalo, že obžalovaný bol uznaný vinným v bode 1/ z prečinu ublíženia na zdraví
podľa § 83 odsek 1 Trestného zákonníka, v bode 2/ a 3/ z dvojnásobného prečinu nátlaku podľa §
105 odsek 1, § 15 Trestného zákonníka a v bode 4/ z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 107
odsek 1 Trestného zákonníka, za čo mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere troch mesiacov
s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní troch rokov, a bola mu uložená povinnosť zaplatiť

zúčastnenej osobe L. N. sumu 650,- eur. Trestných činov sa obžalovaný dopustil tým, že v bode 1/
obžaloby spôsobil L. N. dňa 21.03.2023 ublíženie na zdraví tým, že jej plnou silou udrel päsťou do
tváre a dupal po nej, keď ležala na zemi, v dôsledku čoho utrpela odreniny na hornej i spodnej pere,
viacnásobné odreniny na ľavej strane krku, natiahnutie driekovej chrbtice a krvnú zrazeninu na pravom
stehne, pričom odreniny na krku neboli spôsobené kopnutím, ale hrdúsením, v bode 2/ obžaloby donútil

L. N. medzi 21.03.2023 a 23.03.2023 nátlakom k tomu, aby upustila od svojho zámeru podať oznámenie
proti nemu, a to tým, že sa jej vyhrážal, že ju zabije, ak by v súvislosti s príhodou uvedenou pod bodom
1/ obžaloby zašla na políciu, v bode 3/ obžaloby sa medzi marcom 2023 a júnom 2023 nebezpečným
vyhrážaním za využitia fotografického materiálu, jej vyhrážal, vyvolaním odôvodnenej obavy, pokúšal sa
ju donútiť na konanie, a to oznámením, že zverejní fotografie, na ktorých ju vidieť nahú, ak mu neumožní

mať kontakt s ich deťmi, resp. sa nevráti k nemu a obnoví vzťah k nemu, v bode 4/ obžaloby sa L. N.
nebezpečným spôsobom vyhrážal, aby v nej vzbudil obavy a nepokoj, a to telefonickým oznámením, že
ju a obe ich spoločné deti zavraždí, a i zaslaním fotografie zbrane.

Zo správy Mestskej časti C. – D. zo dňa 13.09.2024 vyplývalo, že obžalovaný je evidovaný k trvalému

pobytu v Mestskej časti C. bez konkrétnej adresy. Informácie o jeho rodinných a majetkových pomeroch,
osprávanísavmiestebydliska,ojehozdržiavanísavmiestebydliska,čijehosprávanieboloprejednané
komisiou verejného poriadku, prípadne aké opatrenie mu bolo uložené, im nie sú známe.

Z hodnotenia Ústavu na výkon väzby a Ústavu na výkon trestu odňatia slobody F. zo dňa 16.09.2024

a 12.022025 vyplývalo, že obžalovaný bol dodaný do výkonu väzby do Ústavu na výkon väzby a Ústavu
na výkon trestu odňatia slobody F. (ďalej len „ÚVV a ÚVTOS F.“) dňa 12.08.2024. Dňa 13.08.2024
bol umiestnený do oddielu so zmierneným režimom výkonu väzby. Dňa 25.08.2024 bol za účelom
hospitalizácie premiestnený do Nemocnice pre obvinených a odsúdených a Ústavu na výkon trestu
odňatia slobody O.. Dňa 27.08.2024 bol naspäť premiestnený do ÚVV a ÚVTOS F., kde bol umiestnený

do oddielu so zmierneným režimom výkonu väzby. Správanie a vystupovanie obžalovaného od dodania
do výkonu väzby bolo na požadovanej úrovni. K príslušníkom zboru a k osobám, s ktorými prichádzal
do styku, ako aj k iným obvineným sa správal slušne. Pokyny a príkazy príslušníkov rešpektoval
a plnil. Konflikty medzi spoluobvinenými neboli zaznamenané. Ústavný poriadok a časový rozvrh
dňa dodržiaval. Pracovne zaradený nebol z dôvodu nedostatku pracovných možností. Disciplinárne

odmenený ani potrestaný doposiaľ nebol. Vyživovaciu povinnosť si po dodaní do výkonu väzby nahlásil
voči dvom deťom. Vzťahy s vonkajším prostredím udržiaval formu korešpondencie a telefonovania
s rodinou a blízkymi osobami.Zo správy probačného a mediačného úradníka Okresného súdu Levice:
- zo dňa 20.01.2025 vyplývalo, že vo veci výkonu probačného dohľadu nahrádzajúceho väzbu
u kontrolovanej osoby obžalovaného doposiaľ nevznikol žiadny bezpečnostný incident, teda nebolo

porušené obmedzenie spočívajúce v zákaze styku s poškodenou – chránenou osobou, v zákaze
priblíženia sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a v zákaze zdržiavať sa v blízkosti
obydlia poškodenej,
- zo správy zo dňa 20.02.2025 vyplývalo, že dňa 09.12.2024 v čase o 20.38 hod. bola probačnému
a mediačnému úradníkovi na služobný telefón doručená SMS správa od obžalovaného, v ktorej

oznamoval, že si chcel na sociálnej sieti zablokovať poškodenú, pri ktorom blokovaní ju nechtiac vytočil
a v okamihu hneď hovor aj zrušil. Vyjadril sa, že je v panike a v strese, pretože jeho úmyslom nebolo
poškodenúkontaktovať,chceljulenzablokovať.Situáciunechtiacspôsobilsvojounedbanlivosťou,preto
ju hneď oznámil probačnému a mediačnému úradníkovi.

Z uznesenia OR PZ, OKP Levice, ČVS: ORP-453/1-VYS-LV-2024 zo dňa 11.02.2025 a potvrdenia

o vydaní veci zo dňa 14.02.2025 vyplývalo, že mobilný telefón značky P., IMEI č. 1:
XXXXXXXXXXXXXXX, IMEI č. 2: XXXXXXXXXXXXXXX spolu so SIM kartou s telefónnym číslom XXXX
XXX XXX, bol vrátený obžalovanému.

Po vykonaní dokazovania súd zhodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného

na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či
tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní, alebo niektorá zo strán. Súd mal z vykonaného
dokazovania jednoznačne za preukázané, že skutok sa stal tak, ako bolo uvedené v skutkovej vete
obžaloby a spáchal ho obžalovaný, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.

Na základe dokazovania vykonaného na hlavnom pojednávaní súd uznal obžalovaného vinným
z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, nakoľko bolo jednoznačne
preukázané, že obžalovaný sa opakovane vyhrážal poškodenej smrťou, tieto vyhrážky umocnil
aj fyzickými atakmi voči poškodenej, pričom takéto konanie obžalovaného odôvodnene mohlo
u poškodenej vzbudiť dôvodnú obavu.

Obžalovaný je plne trestne zodpovedným subjektom z hľadiska veku a príčetnosti. Vo vzťahu
k príčetnosti obžalovaného súd vychádzal zo záverov znaleckého posudku L. L. J. č. 42/2024,
v zmysle ktorých obžalovaný v čase činu trpel jednoduchou alkoholovou opitosťou, avšak rozpoznávacie
schopnosti boli zachované, ovládacie schopnosti boli ľahko znížené, avšak z forenzného hľadiska

nepodstatne, toto si obžalovaný spôsobil sám, požitím alkoholu.

Obžalovaný sa svojho konania sa dopustil úmyselne a porušil ním objekt chránený zákonom, ktorým
je v prípade prečinu nebezpečného vyhrážania ochrana medziľudských vzťahov a právo jednotlivca
na ochranu pred nebezpečnými vyhrážkami, pričom medzi konaním obžalovaného a spôsobeným

následkom existuje príčinná súvislosť, teda boli naplnené všetky zákonné znaky skutkovej podstaty
žalovaného trestného činu.

Vyhrážanie sa obžalovaného poškodenej mohlo u poškodenej objektívne (teda z pohľadu iných)
a súčasne aj subjektívne (teda z pohľadu vnímania poškodenej) vzbudiť dôvodnú obavu, a teda

takýmto konaním obžalovaný naplnil znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 odsek 1 Trestného zákona. Vo vzťahu k zavineniu súd uzavrel, že obžalovaný konal minimálne
v nepriamom úmyselne, to znamená, že vedel, že svojím konaním môže porušiť záujem chránený
zákonom a pre prípad, že tak urobí, bol s tým uzrozumený, teda v jeho konaní bola prítomná vedomostná
ajvôľovázložkakonania.Motívomkonaniaobžalovanéhobolasvysokoupravdepodobnosťoužiarlivosť,

resp. podozrenie z nevery poškodenej. Obžalovaný mal v telefóne poškodenej objaviť správy s inými
mužmi, čo ho nahnevalo a od poškodenej sa snažil získať priznanie k nevere.

V danom prípade súd skúmal aj tzv. materiálny korektív v zmysle § 10 odsek 2 Trestného zákona a
uzavrel, že v prejedávanom prípade závažnosť konania obžalovaného bola vyššia ako nepatrná, a to

vzhľadom na spôsob vykonania činu a jeho následky, okolnosti spáchania, mieru zavinenia a pohnútku
páchateľa (vyhrážanie zabitím partnerke pre údajnú neveru, fyzické napadnutie).Obžalovaný je z protiprávneho konania jednoznačne usvedčovaný výpoveďou poškodenej, ktorá tak
v prípravnom konaní aj aj na hlavnom pojednávaní podrobne popísala okolnosti spáchania skutku,
agresívne správanie obžalovaného voči nej, ako jej vulgárne nadával, fyzicky ju napádal (údermi tzv.

hlavičkou, fackami) a vyhrážal sa jej zabitím, v dôsledku čoho mala opodstatnené obavy o svoj život
a zdravie. Uviedla, že už v minulosti bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu voči nej agresívny, držal jej
nôž pri krku, chodil jej s nožom po tele a povedal jej, že ju musí zabiť, lebo ju miluje. Výpoveď poškodenej
sčasti potvrdil svedok D. I., a to, že bol v deň spáchania skutku v kontakte s obžalovaným, ktorý ho
v mene poškodenej vylákal na stretnutie do bytu poškodenej, keď prišiel do bytu poškodenej našiel tam

obžalovaného pod vplyvom alkoholu, videl porozbíjané veci a obžalovaný mu popísal, čo sa stalo medzi
ním a poškodenou.

Súd vyhodnotil výpoveď poškodenej ako vierohodnú, nakoľko jej výpovede boli konzistentné, bez
zrejmých rozporov, zároveň zo znaleckého posudku L. L. C., znalkyne z odboru psychológia, odvetvie
klinická psychológia dospelých č. 17/2024, vyplývalo, že poškodená bola schopná adekvátne vnímať,

uchovávať a reprodukovať prežité udalosti, jej všeobecná aj špecifická vierohodnosť bola zachovaná,
nebola zistená tendencia podať lživú výpoveď.

Obžalovaný bol z protiprávneho konania usvedčený aj s poukazom na psychologickú charakteristiku
osobnosti obžalovaného v znaleckom posudku L. L. C., č. 22/2024, z ktorého súd zistil, že obžalovaný

má sklony reagovať výbušne, agresívne a neadekvátne k prežívanej situácii (pozn. tak ako tomu bolo
v priebehu žalovaného skutku), v situácii frustrácie alebo emočného napätia (pozn. objavenie správ
poškodenej s inými mužmi) pri jeho nižšej frustračnej tolerancii sa u neho dostávajú do popredia
afektívne impulzy a nebrzdená impulzivita. V tejto súvislosti súd poukázal aj na odpis registra trestov,
a tiež rozhodnutie Krajinského súdu Wiener Neustadt sp. zn. 43 Hv 49/2023s, z ktorých bolo zrejmé, že

obžalovaný sa podobného násilného protiprávneho konania dopustil aj v minulosti, voči svojej bývalej
partnerke, ktorej ublížil na zdraví, vyhrážal sa jej zabitím, uverejnením intímnych fotografií a bránil jej
v podaní trestného oznámenia voči nemu.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní využil svoje zákonné právo a odmietol vo veci vypovedať,

z prečítanej výpovede z prípravného konania vyplývalo, že poprel spáchanie skutku, podrobne popisoval
fungovanie vzťahu s poškodenou, popisoval svoje majetkové pomery, na svoju obranu neuviedol žiadny
dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie o nevine preukázal.

Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 odsek 1 až odsek

4 Trestného zákona a bral tak do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie,
pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, ako aj možnosť jeho
nápravy.

Súd u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, zistil jednu priťažujúcu okolnosť podľa §

37 písmeno m) Trestného zákona, a to, že už bol za trestný čin podobného charakteru odsúdený
zahraničným súdom, a v zmysle § 38 odsek 2 prihliadol na pomer a mieru závažnosti priťažujúcich
okolností. V danom prípade bola trestná sadzba daná ustanovením § 360 odsek 1 Trestného zákona,
a teda súd vychádzal z trestnej sadzby trestu odňatia slobody až na jeden rok.

Súd pri posúdení a hodnotení osoby obžalovaného vychádzal z jeho vzťahov k záujmom a hodnotám
spoločnosti, z osobných i povahových vlastností a s nimi súvisiacimi dôsledkami, najmä do akej miery
od neho hrozí aj v budúcnosti nebezpečenstvo pre zákonom chránené záujmy.

Z listinných dôkazov (odpis registra trestov a rozhodnutie Krajinského súdu Wiener Neustadt sp. zn. 43

Hv 49/23s) vyplývalo, že obžalovaný bol rozsudkom zo dňa 02.11.2023, právoplatným dňa 26.09.2023,
uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví, prečinu nátlaku a prečinu nebezpečného vyhrážania (v
zmysle Trestného zákonníka Rakúskej spolkovej republiky), za skutky spáchané v období od marca
2023 do júna 2023, ktorých sa mal dopustiť voči svojej bývalej partnerke, matke spoločných detí, a bol
mu uložený trest odňatia slobody vo výmere tri mesiace s podmienečným odkladom na skúšobnú

dobu tri roky. Uvedené odsúdenie bolo v zmysle § 7b odsek 2 Trestného zákona potrebné zohľadniť
rovnako, ako keby bolo vydané súdom Slovenskej republiky, a preto súd dospel k záveru, že obžalovaný
sa žalovaného skutku dopustil počas plynutia skúšobnej doby podmienečného odsúdenia, a teda
neprichádzalo do úvahy ukladanie trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom.S poukazom na uvedené odsúdenie rozsudkom Krajinského súdu Wiener Neustadt sp. zn. 43 Hv
49/23s zo dňa 02.11.2023, právoplatným dňa 26.09.2023, možno obžalovaného označiť za špeciálneho

recidivistu, preto súd pri určovaní druhu a výmery trestu musel na to prihliadať v rámci hodnotenia
jeho osoby a pri posudzovaní možnosti jeho nápravy. Pri hodnotení recidívy z hľadiska možnosti
nápravy páchateľa súd prihliadal aj na povahu predchádzajúcej trestnej činnosti (druhovo rovnaká
trestná činnosť), na celkový spôsob jeho života a na pohnútku jeho ďalšieho trestného činu, najmä na to,
že spáchanie tohto trestného činu bolo rovnakého charakteru a za obdobných podmienok – smerovalo

proti partnerke.

Zároveň pri určovaní druhu a výmery trestu súd prihliadol aj na skutočnosť, že obžalovanému bola
v tomto konaní väzba nahradená dohľadom probačného a mediačného úradníka, s uložením, okrem
iného, zákazu kontaktovať sa s poškodenou, pričom z vykonaného dokazovania (výpoveď poškodenej,
výpoveď svedka K. H.), a zároveň aj priznania obžalovaného, bolo preukázané, že obžalovaný tento

zákaz nerešpektoval, porušil ho a opakovane sa snažil skontaktovať s poškodenou. Z takého konania
obžalovaného možno vyvodiť záver o pohŕdaní, nerešpektovaní súdneho rozhodnutia a zjavnej neúcte
k právnemu poriadku.

Na základe vyššie rozvedených dôvodov súd dospel k záveru, že účel trestu podľa § 34 Trestného

zákona tak v oblasti generálnej ako aj individuálnej prevencie bude v prejednávanej veci u obžalovaného
dosiahnutý iba uložením nepodmienečného trestu odňatia slobody vo výmere štyri mesiace (takmer
v polovici trestnej sadzby), s presvedčením, že takto uložený trest je spravodlivý a primeraný.

Zároveň súd samostatným výrokom rozhodol o zaradení obžalovaného do ústavu na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený
pre úmyselný trestný čin.

Vo vzťahu k výroku o náhrade škody, súd obžalovanému uložil povinnosť nahradiť poškodenej

spôsobenú škodu vo výške 650,- eur, vyplývajúcu z odborných vyjadrení, ktorými boli ocenené veci,
ktoré boli poškodené alebo zničené, pričom o opodstatnenosti uplatneného nároku nemal súd žiadnu
pochybnosť, nárok bol uplatnený riadne a včas, zároveň obžalovaný nárok uznal a zaviazal sa, že škodu
nahradí.

Vzhľadomnavšetkypodrobneuvedenéskutočnostiaokolnostiprípadusúdovineatresteobžalovaného
a o nároku na náhradu škody rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Levice), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Nitre.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu,
ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti
sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.

Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto
práva výslovne vzdal.