Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 29. január 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 8Sfk/4/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8019200168
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anita Filová

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:8019200168.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

NajvyššísprávnysúdSlovenskejrepublikyvsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.AnityFilovej,

zo sudkyne Mgr. Kristíny Babiakovej a sudcu JUDr. Rastislava Dlugoša, PhD. (sudca spravodajca), vo
veci žalobcu (sťažovateľa): COMPRO Trade, s.r.o., Ulica J. Žulu 163/7, 082 53 Záborské, IČO: 36 503
312, právne zastúpeného: JUDr. Martin Kirňak, advokát so sídlom Vajanského 43, 080 01 Prešov, proti
žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100234857/2019 zo dňa 18.01.2019, v konaní o
kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. PO-3S/12/2019-93 zo dňa
16.07.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta.
II. Účastníkom konania právo na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“ alebo „daň“) za zdaňovacie obdobie jún 2014.
2. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 20.06.2016, z dôvodu žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácii bola prerušená a skončila sa dňa 04.09.2017 doručením protokolu z daňovej kontroly č.

101810612/2017 zo dňa 22.08.2017 žalobcovi.
3. Vo vyrubovacom konaní správca dane prvýkrát rozhodol rozhodnutím zo dňa 04.12.2017, ktoré bolo
zrušené rozhodnutím žalovaného zo dňa 13.03.2018 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie
konanie.
4. Správca dane v poradí druhým rozhodnutím č. 101916674/2018 zo dňa 27.09.2018 (ďalej aj ako
„prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“)

vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 13 333,33 eur na DPH za zdaňovacie obdobie jún 2014.
5. Správca dane neuznal žalobcovi právo na odpočítanie DPH z faktúry č. 140100006, predmetom ktorej
bolo dodanie motorového vozidla značky Mercedes Benz GL350, dátum dodania 14.04.2014, základ
dane 66 666,67 eur, DPH (20%) v sume 13 333,33 eur, od dodávateľa Bell Group SK s. r. o., Paulínska
20, Trnava, IČO: 46 289 194, a to z dôvodu nepreukázania dodania vozidla žalobcovi deklarovaným
dodávateľom.
6. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodnutím č. 100234857/2019 zo dňa 18.01.2019 (ďalej

len „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „rozhodnutie žalovaného“) prvostupňové rozhodnutie potvrdilo.
7. Daňové orgány svoje závery založili na nasledovných zisteniach:
- Žalobca kúpil vozidlo od spoločnosti Mercedes-Benz Financial Service Slovakia s.r.o. a následne ho vo
februári 2014 predal spoločnosti Bell Group SK s. r. o. (faktúra č. 20140010 zo dňa 26.02.2014, základdane 100 000,- eur, DPH 20 000,- eur, spolu 120 000,- eur). Žalobca uviedol, že išlo o zámenu vozidiel,
pretože súčasne kúpil od spoločnosti Bell Group SK s. r. o. vozidlo Mercedes-Benz GL63 v tej istej cene.
- Podľa výsluchu jej konateľa Z. spoločnosť Bell Group SK s. r. o. vozidlo predala ďalej

nešpecifikovanému nadobúdateľovi.
- Podľa zistení správcu dane bolo vozidlo spoločnosti Bell Group SK s. r. o. v marci 2014 z
evidenciemotorovýchvozidielodhlásenédocudzinyapodľatechnickéhopreukazuajsúhrnnéhovýkazu
spoločnosti Bell Group SK s. r. o. malo byť vozidlo dodané spoločnosti www . LiveCar . cz s.r.o. so
sídlom v Českej republike.

- Podľa výsluchu konateľa Bell Group SK s. r. o. mala jeho spoločnosť vozidlo opätovne nadobudnúť
späť od nešpecifikovaného dodávateľa a následne ho dodať v apríli 2014 žalobcovi (viď preverovaná
faktúra č. 140100006 ).
- Spoločnosť Bell Group SK s. r. o. predaj vozidla žalobcovi na základe faktúry č. 140100006 do
daňového priznania k DPH za apríl 2014 neuviedla a daň neodviedla.
- V českom technickom preukaze vozidla, tvoriacom súčasť administratívneho spisu, sa nachádza

záznam o schválení technickej spôsobilosti vozidla zo dňa 25.03.2014, prvá evidencia vozidla v Českej
republike dňa 06.05.2014 na vlastníka MB MOTOR SK, s.r.o., so sídlom v Slovenskej republike, s
označením pôvodného vlastníka spoločnosti www . LiveCar . cz s.r.o. a vývoz z Českej republiky novým
vlastníkom s pridelením prevoznej značky.
- Podľa informácie od Okresného dopravného inšpektorátu v Prešove vozidlo bolo do evidencie

motorových vozidiel v Slovenskej republike prihlásené žalobcom a je vedené od 14.05.2014 na základe
rozhodnutia Okresného úradu Prešov z 14.05.2014 vydaného žalobcovi a dodávateľskej faktúry od
spoločnosti Bell Group SK s. r. o.
- Spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o. neuviedla v daňových priznaniach ani do systému VIES predaj
uvedeného vozidla spoločnosti Bell Group SK s. r. o. Ani spoločnosť MB MOTOR SK, s.r.o. v daňových

priznaniach ani v kontrolných výkazoch nedeklarovala žiadny tuzemský predaj, teda ani spoločnosti Bell
Group SK s. r. o.
- V marci 2014 česká spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o. deklarovala intrakomunitárne dodanie tovaru
žalobcovi v hodnote 1 915 200,- Kč, avšak tomu zodpovedajúce intrakomunitárne nadobudnutie tovaru
nebolo žalobcom deklarované v jeho daňovom priznaní a žalobca sa k uvedenej skutočnosti vyjadril tak,

že nerealizoval žiadne zdaniteľné obchody s touto českou spoločnosťou.
8. Správca dane s poukazom na obsah výpovede konateľa dodávateľa Bell Group SK s. r. o. Z.
skonštatoval, že tento dodanie motorového vozidla žalobcovi potvrdil, avšak ho nepreukázal. Správca
dane poukázal na časovú rozpornosť časových parametrov prípadu s dodávateľskou faktúrou, z ktorej
si žalobca uplatnil odpočet, keď k dodaniu vozidla malo dôjsť v apríli 2014, avšak posledný záznam v

evidencii vozidiel Českej republiky je hlásený ku dňu 06.05.2014, a to zo spoločnosti www . LiveCar . cz
s.r.o. na spoločnosť MB MOTOR SK, s.r.o., ktorej bola pridelená aj prevozná značka.
9. Samotnú existenciu materiálneho plnenia t. j. dodanie motorového vozidla žalobcovi, správca dane
nespochybňoval. Ani ďalší predaj vozidla v júni 2014 žalobcom jeho odberateľovi Motor Car Prešov,
s.r.o., a následný predaj predmetného vozidla v júni 2014 spoločnosťou Motor Car Prešov, s.r.o. pre

kupujúceho PAVANNA, spol. s r.o. V tejto súvislosti len poukázal na predaj vozidla žalobcom za nižšiu
cenu než za akú vozidlo nadobudol, a na uplatnenie odpočtu z dodávateľskej faktúry od Bell Group SK
s. r. o. až v júni 2014.
10. Daňové orgány skonštatovali, že žalobca okrem dodávateľskej faktúry nepredložil žiaden dôkaz,
ktorým by odstránil pochybnosti správcu dane týkajúce sa nákupu fakturovaného tovaru. Z uvedeného

uzavreli, že nebolo preukázané dodanie motorového vozidla Mercedes Benz GL350 žalobcovi
dodávateľom deklarovaným na faktúre t. j. spoločnosťou Bell Group SK s. r. o., keďže u deklarovaného
dodávateľa nedošlo k vzniku daňovej povinnosti a žalobcovi nevzniklo právo na odpočet dane v zmysle
§ 49 ods. 1 zákona o DPH.

II. Konanie pred správnym súdom a jeho rozhodnutie

11. Správnou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia v spojení s
prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci na ďalšie konanie.
12. Zo správnej žaloby vyplynuli nasledovné žalobné námietky:

- Námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného, čo zakladá jeho
nepreskúmateľnosť a tým nezákonnosť.- Námietka unesenia dôkazného bremena žalobcom v daňovom konaní, a to predložením príslušných
dôkazov preukazujúcich nákup vozidla od dodávateľa Bell Group SK s. r. o., čo potvrdil aj konateľ
dodávateľa, pričom obaja podrobne popísali okolnosti predaja.

- Výčitka daňovým orgánom, že žalobcovi neprípustným spôsobom pripísali na ťarchu vlastné zistenia
správcu dane o tom, že dodávateľ žalobcu neuviedol transakciu v daňovom priznaní k DPH a nepriznal
daň na výstupe, čo však podľa žalobcu nemá vplyv na to, že k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného
obchodu došlo.
- Žalobca spochybnil význam a dôkaznú relevanciu zistení o časových súvislostiach zápisov o evidencii

vozidla v Českej republike, keď samotná evidencia dodávateľa v technickom preukaze vozidla nemá
podľa neho žiadny vplyv na reálne dodanie vozidla. Vozidlo kúpil od Bell Group SK s. r. o. ako tovar a
nebolo potrebné, aby si jeho dodávateľ prihlasoval vozidlo na seba na dopravnom inšpektoráte. Titulom
nadobudnutia vlastníckeho práva bola kúpna zmluva a k prevodu vlastníckeho práva došlo odovzdaním
vozidla predávajúcim (Bell Group SK s. r. o.) kupujúcemu (žalobcovi).
- Žalobca zdôraznil neprípustnosť jeho zaťaženia dôkazným bremenom vo vzťahu ku skutočnostiam

týkajúcim sa dodávateľa a subdodávateľov. Daňový subjekt nemôže nad rámec svojich povinností
zabezpečovať dôkazy o zdaniteľnom plnení pre prípad, že dodávateľ nebude riadne viesť účtovnú
evidenciu.
- Prezentoval názor, že ak neboli zistené skutočnosti, vyvracajúce pravdivosť obsahu faktúry a správca
dane nemohol takéto zistenie vyvodiť z vykonaných dôkazov, nemohol rozhodnúť len na základe

pochybností a svojich domnienok.
- Zdôraznil, že konal v dobrej viere, v rámci možností si svojho obchodného partnera preveril a dodržal
potrebnú mieru opatrnosti pred začatím spolupráce s ním. Preto nemôže byť sankcionovaný za to,
že jeho obchodný partner si nesplnil svoje povinnosti. Pripisovanie dôsledkov podnikateľských aktivít
dodávateľanaťarchužalobcujeneprípustnéaplatítootoviac,keďmateriálnaexistenciaplnenianebola

spochybnená.
13. Správny súd v Košiciach rozsudkom č. k. PO-3S/12/2019-93 zo dňa 16.07.2024 (ďalej aj ako
„napadnutý rozsudok“) správnu žalobu zamietol, žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
V odôvodnení pripomenul, že formálne doklady so všetkými náležitosťami nemusia byť dostatočným
podkladom pre uznanie nároku na odpočet, pokiaľ nie je zároveň preukázané, že k uskutočneniu

zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v nich deklarované. Ak po predložení dodávateľskej faktúry
žalobcom a po výsluchu konateľa žalobcu správca dane pochybnosti o dodaní vozidla žalobcovi
deklarovaným dodávateľom odôvodnil prvotne zisteniami o nepriznaní žiadnej dane na výstupe
dodávateľom, o nepodaní daňového priznania k dani z príjmu za rok 2014, v spojení so zisteniami, že
v apríli išlo o spätný predaj motorového vozidla žalobcovi spoločnosťou Bell Group SK s. r. o. za nižšiu

cenu, ktorému predchádzalo nadobudnutie tohto vozidla žalobcom v januári 2014 a jeho následný predaj
spoločnosti Bell Group SK s. r. o. formou zámeny vozidiel a zápočtu ich ceny vo februári 2014, správny
súd skonštatoval, že za stavu, keď jediným dôkazom na preukázanie dodania tovaru jeho dodávateľom
bola faktúra, boli takéto (vyššie uvedené) zistenia spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť na strane
správcu dane o dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom a oznámením týchto pochybností došlo k

presunu dôkazného bremena na žalobcu.
14. Následne žalobca navrhol vypočutie konateľa dodávateľa Z. ktorý na otázku, či došlo k dodaniu
vozidla žalobcovi v apríli 2014, uviedol predpoklad, že áno, pričom skôr uviedol, že si nespomína na
konkrétny spôsob ako boli jednotlivé vozidlá dodané, tiež uviedol, že ich odovzdával osobne konateľovi
žalobcu. Pri výsluchu nevedel označiť dodávateľa, od ktorého nadobudol predmetné vozidlo s tým, že to

oznámi dodatočne, čo sa však nestalo. K dôvodom, prečo došlo k zakúpeniu a následnému spätnému
predaju vozidla žalobcovi, uviedol, že prvotne išlo o zámenu vozidiel, po nadobudnutí vozidla ho predal
za vyššiu cenu ďalšiemu záujemcovi a v apríli 2014 mu asi týmto záujemcom bolo ponúknuté späť
za výhodnejšiu cenu. Zisťoval, či je spoločnosť schopná v prípade kúpy ho ďalej predať a pretože
žalobca prejavil záujem, tak vozidlo odkúpil späť a predal ho žalobcovi. K uvedenému sľúbil doložiť

doklady, čo sa však nestalo. Potvrdil vystavenie faktúry č. 140100006 žalobcovi. Faktúry odovzdával
účtovníčkekzaúčtovaniu.Naotázku,prečonebolpredajvozidlauvedenývdaňovompriznanínaDPHza
príslušné zdaňovacie obdobie, uviedol, že netuší. On faktúru účtovníčke odovzdal, zrejme došlo k chybe.
Nepodanie daňového priznania na dani z príjmov právnických osôb za rok 2014 odôvodnil časovými a
finančnými dôvodmi.

15. Správny súd dospel k záveru, že ak správca dane aj po výsluchu konateľa dodávateľa zotrval
na pochybnostiach o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu (čo oznámil žalobcovi listom z
18.07.2017), je namieste jeho postup odobriť, nakoľko obsah výpovede tohto svedka, hoci v ňomv podstate dodanie motorového vozidla žalobcovi potvrdil, sa nejavil ako dôkaz spôsobilý odstrániť
pretrvávanie rozumných pochybností na strane správcu dane.
16. Správny súd ďalej poukázal na to, že správca dane vykonal ďalšie preverovanie, pričom zistil

ďalšie skutočnosti, ktorými dôvodil svoje pochybnosti o splnení podmienok odpočtu dane a s ktorými
žalobcu riadne oboznámil aj s vymedzením svojich pochybnosti (viď zápisnica o ústnom pojednávaní
zo dňa 04.09.2018). Konkrétne sa pochybnosti správcu dane týkali zistení z evidencie dotknutého
motorového vozidla v Českej republike a Slovenskej republike v spojení so zisteniami o nedeklarovaní
predaja (dodania) vozidla pre dodávateľa žalobcu. Hoci samotná evidencia motorových vozidiel nemusí

podľa správneho súdu nevyhnutne odrážať skutočný pohyb a zmeny držiteľov a vlastníkov vozidla,
je namieste hodnotiť pochybnosti správcu dane vyplývajúce zo zistení o evidencii vozidla osobitne s
dôrazom na spojenie so zisteniami o nedeklarovaní predaja (dodania) vozidla ani spoločnosťou www .
LiveCar . cz s.r.o. ani spoločnosťou MB MOTOR SK, s.r.o. pre spoločnosť Bell Group SK s. r. o. ako
nadobúdateľa, ako nepochybne dôvodné. Vnesenie motorového vozidla do evidencie v Českej republike
dňa 06.05.2014 (či už tam označeným pôvodným alebo novým vlastníkom, alebo v ich súčinnosti) síce

samo osebe nevylučuje prevod vozidla na dodávateľa žalobcu (pôvodným alebo novým vlastníkom
označeným v osvedčení o registrácii) v čase predchádzajúcom jeho dodaniu žalobcovi, avšak v spojení
so zistením o nedeklarovaní dodania ani spoločnosťou www . LiveCar . cz s.r.o. ani spoločnosťou MB
MOTOR SK, s.r.o. pre spoločnosť Bell Group SK s. r. o., zistenia správcu dane nesporne nasvedčujú
tomu, že v čase tvrdeného dodania vozidla spoločnosťou Bell Group SK s. r. o. žalobcovi (14. apríl 2014)

deklarovaný dodávateľ predmetným vozidlom ako vlastník nedisponoval a nemohol ho dodať žalobcovi.
17. Správny súd skonštatoval, že za stavu vyššie opísaných skutkových zistení správcu dane a pri
zotrvaní žalobcu na tom, že vozidlo nadobudol od deklarovaného dodávateľa (Bell Group SK s. r.
o.), správca dane uniesol svoje dôkazné bremeno a dôvodne spochybnil tvrdenia žalobcu. Naopak
žalobca svoje dôkazné bremeno vo vzťahu k dodaniu vozidla označeným dodávateľom neuniesol, keď

na odstránenie pochybnosti správcu dane neboli z jeho strany predložené ďalšie dôkazy preukazujúce
dodanie vozidla od deklarovaného dodávateľa.
18. Správny súd sa v odôvodnení rozsudku venoval aj argumentácii prednesenej právnym zástupcom
žalobcu na pojednávaní, keď zákonnosť záverov správnych orgánov podľa neho spochybňujú aj názory
Súdneho dvora Európskej únie (ďalej aj ako „SD EÚ“) vyslovené vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,

C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020. Podľa správneho súdu zistenia správcu dane zakladajúce jeho
pochybnosti o splnení hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH v danej veci necharakterizujú okolnosti
identifikované v označenom rozhodnutí a nie je ich možné podľa názoru súdu subsumovať ani pod
„nezrovnalosti“ v predchádzajúcich stupňoch dodávateľského reťazca. Keďže aj tie zistenia správcu
dane, ktoré v posudzovanej veci istým spôsobom súvisia s predchádzajúcimi stupňami dodávateľského

reťazca, sú v danom prípade svojou intenzitou závažnejšie, než aká intenzita je pojmovo príznačná pre
„nezrovnalosť“.
19. Správny súd pripomenul, že rozhodnutím SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo
dňa 9. decembra 2021 došlo k istému judikatórnemu posunu pri posudzovaní splnenia hmotnoprávnej
podmienky pre odpočet dane spočívajúcej v statuse dodávateľa ako zdaniteľnej osoby (v podmienkach

Slovenskej republiky platiteľa dane), splnenie ktorej podmienky bolo dovtedy posudzované vždy
vo vzťahu ku konkrétnemu dodávateľovi označenému na dodávateľskej faktúre (teda v spojitosti
s naplnením formálnej podmienky odpočtu). Žalobca však závermi vyplývajúcimi z označeného
rozhodnutia v súdnom konaní neargumentoval, hoci vzhľadom na datovanie tohto rozhodnutia a čas
rozhodovania správneho súdu k tomu mal dostatočný časový priestor, čo môže svedčiť podľa správneho

súdu aj o tom, že aplikabilitu týchto záverov v posudzovanej veci sám nepovažoval za relevantnú.
Napriek tomu správny súd, reflektujúc tento judikatórny posun, skonštatoval, že v posudzovanej veci z
administratívneho spisu ani z vyjadrení žalobcu v priebehu súdneho konania nevyplývajú také skutkové
okolnosti či dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať tomu, že skutočný dodávateľ tovaru (motorového
vozidla), hoci neidentifikovaný, teda iný subjekt než dodávateľ deklarovaný na dodávateľskej faktúre,

bol zdaniteľnou osobu. Uvedené podporuje skutočnosť, že žalobca konštantne zotrval na tvrdení, že
mu bol tovar dodaný ním označeným dodávateľom a nikým iným. Podľa správneho súdu ani objem
zdaniteľného obchodu (cena motorového vozidla), hoci dosahuje zákonný limit obratu pre vznik povinnej
registrácie zdaniteľnej osoby ako platiteľa DPH, nie je skutočnosťou spôsobilou vypovedať o statuse
(neidentifikovaného)dodávateľaakoplatiteľadaneužvčase,kedydošlokzdaniteľnémuplneniu.Svedčí

len o vzniku statusu platiteľa dane pro futuro, nakoľko status platiteľa vzniká po dosiahnutí stanoveného
obratu pre povinnú registráciu až touto registráciou (§ 4 ods. 1, ods. 3 zákona o DPH). Preto závery
vyplývajúce z označeného rozhodnutia SD EÚ (Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20) nie je možné
vzťahovať na posudzovanú vec žalobcu.III. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia k nej

20. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj ako „sťažovateľ“) kasačnú sťažnosť, dôvodiac
vadou nesprávneho právneho posúdenia veci, požadujúc zmenu napadnutého rozsudku tak, že kasačný
súd zruší preskúmavané rozhodnutie ako aj rozhodnutie správcu dane a vec vráti správcovi dane na
ďalšie konanie.
21. Sťažovateľ pripomenul, že materiálna existencia plnenia bola preukázaná, nespochybnil ju ani

správca dane, rovnako nespochybnil ani to, že prijaté plnenie - motorové vozidlo - bolo použité v rámci
ekonomickej činnosti sťažovateľa. Zdôraznil, že dopravný inšpektorát nemal pochybnosti o nadobudnutí
vlastníckeho práva k vozidlu sťažovateľom od dodávateľa Bell Group SK s. r. o., keď sťažovateľa ku dňu
14.05.2014 zaevidoval ako vlastníka vozidla. Neexistoval teda zákonný dôvod na zamietnutie odpočtu
DPH z preverovanej faktúry odôvodnený nesplnením hmotnoprávnych podmienok, pretože tieto boli
zo strany sťažovateľa splnené a preukázané. Žalovaný a správca dane mali viesť dokazovanie a mali

preukázať, ak chceli zamietnuť nárok na odpočet DPH, že zdaniteľná osoba sa dopustila podvodu na
DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že plnenie, na ktorom zakladá právo na odpočítanie dane, bolo
súčasťou daňového podvodu. V tomto smere orgány finančnej správy nevykonávali dokazovanie a ani
správny súd sa nezaoberal aktuálnou súdnou judikatúrou vzťahujúcou sa na odpočet DPH pri splnení
hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.

22. Podľa sťažovateľa nepodanie daňového priznania k dani z príjmov za rok 2014 a nepriznanie DPH
na výstupe dodávateľom sú okolnosti, ktoré sťažovateľ nedokáže ovplyvniť a nemá na ne žiaden dosah.
Ide o porušenie povinností na strane dodávateľa, ktoré nemôžu byť pripísané na ťarchu sťažovateľa
a už vôbec nemôžu znamenať to, že dodávateľ nedodal vozidlo sťažovateľovi. To, že si dodávateľ
nesplnil povinností vo vzťahu k štátu, majú orgány finančnej správy riešiť u dodávateľa a nezaťažovať

tým sťažovateľa, ktorý si všetky daňové a odvodové povinnosti splnil. Ani samotná skutočnosť, že v apríli
2014 išlo o spätný predaj motorového vozidla sťažovateľovi jeho dodávateľom za nižšiu cenu, čomu
predchádzalo nadobudnutie tohto vozidla sťažovateľom v januári 2014, nemôže byť tým dôkazom, ktorý
spochybní dodanie vozidla deklarovaným dodávateľom. Cena za vozidlo je vecou dohody obchodných
partnerov a správca dane ani súd do tejto zmluvnej voľnosti nemôžu zasahovať. Správca dane bol

povinný vykonať hĺbkové dokazovanie a zistiť, na podklade akých listinných dokumentov bolo vozidlo
zapísané dňa 06.05.2014 v Českej republike a rovnako na základe akých listín bolo zapísané na ODI
Prešov, k čomu však nedošlo.
23. Sťažovateľ sumarizoval, že vykonaným dokazovaním bolo spoľahlivo preukázané, že deklarovaný
dodávateľ, ktorý bol aj skutočným dodávateľom v čase dodania motorového vozidla, bol platiteľom DPH.

Správcom dane nebola preukázaná vedomá účasť sťažovateľa na podvode, resp. správca dane a ani
žalovaný v tomto smere nevykonávali žiadne dokazovanie.
24. Sťažovateľ na dokreslenie kontextu poukázal na skutočnosť, že daňová kontrola na DPH bola u
neho vykonávaná za zdaňovacie obdobie január až november 2014. Na jej podklade mu správca dane
okrem zdaňovacieho obdobia jún 2014, ktorého rezultát je predmetom súdneho prieskumu v práve

prejednávanej veci, vyrubil rozdiel na DPH aj za zdaňovacie obdobie november 2014 v sume 1 009,80
eur, a to z dôvodu neuznania práva na odpočet DPH z faktúry vystavenej spoločnosťou ADVERTISING
& MEDIA s.r.o., pri ktorej správca dane deklaroval nedodanie služieb osobou uvedenou na faktúre,
čo malo za následok porušenie ustanovenia § 49 ods. 1 zákona o DPH. Správca dane a žalovaný z
rovnakého právneho dôvodu, ako v práve prejednávanej veci, neuznali žalobcovi nárok na odpočet

DPH. O správnej žalobe proti tam vydaným rozhodnutiam rozhodoval Správny súd v Košiciach v konaní
vedenom pod sp. zn. PO-3S/13/2019, pričom totožný správny súd v prípade zdaňovacieho obdobia
november 2014 prijal diametrálne odlišný právny názor a žalobe vyhovel. Ak správny súd napadnutým
rozsudkom žalobu vo vzťahu k zdaňovaciemu obdobiu jún 2014 zamietol, bol tým podľa sťažovateľa
porušený princíp predvídateľnosti rozhodovania správneho súdu.

25. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti odkázal na vlastnú argumentáciu z preskúmavaného
rozhodnutia a stotožnil sa s argumentáciou napadnutého rozsudku. Kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú
navrhol zamietnuť.

IV. Právne posúdenie veci kasačným súdom

26. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Najvyšší správny súd“ alebo kasačný súd“)
po zistení, že kasačná sťažnosť bola podaná včas (§ 443 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 442 ods.1 SSP) a je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP), preskúmal napadnutý rozsudok správneho súdu spolu s
konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a dospel k názoru, že kasačná sťažnosť nie je dôvodná.
27. Vychádzajúc z obsahu kasačnej sťažnosti bolo úlohou kasačného súdu vyjadriť sa k otázke

dôkazného bremena v daňovom konaní, jeho obsahu, rozsahu a rozloženiu medzi kontrolovaný daňový
subjekt (sťažovateľa) a správcu dane, ako aj k dôvodom, pre ktoré správca dane sťažovateľovi odoprel
(neuznal) uplatnený nárok na odpočet DPH.
28. Kasačný súd dáva do pozornosti, že v rámci daňového konania je potrebné rozlišovať medzi
požiadavkou na preukázanie (i) hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočítanie DPH, (ii)

formálnych podmienok priznania práva na odpočítanie, (iii) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo
oslobodenie od dane z dôvodu daňového podvodu a (iv) odopretím nároku na odpočítanie DPH alebo
oslobodenia od dane z dôvodu zneužitia práva.
29. Hmotnoprávnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet dane sú požiadavky, (i) aby daňový
subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, (ii) tovar alebo služby, na ktorých zakladá právo na
odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou osobou a požiadavka, (iii) aby

zdaniteľná osoba dotknuté tovary alebo služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných
plnení (čl. 168 písm. a) Smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane
z pridanej hodnoty (ďalej len „Smernica“), § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, ale aj rozhodnutia SD EÚ
vo veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 28; vo veci Vikingo Fővállalkozó
Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo

dňa 9. decembra 2021, bod 24). Formálne podmienky priznania práva na odpočet zodpovedajú najmä
náležitostiam faktúry (čl. 178 písm. a) Smernice, § 51 ods. 1 zákona o DPH, či rozhodnutia SD EÚ vo
veci Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 29; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft.,
C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, bod 43; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa
9. decembra 2021, bod 24). Zatiaľ čo medzi materiálne podmienky patrí postavenie (status) dodávateľa

tovaru ako zdaniteľnej osoby, identita dodávateľa, resp. jeho správne uvedenie na faktúre patrí medzi
podmienky formálne (rozhodnutia SD EÚ vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9.
decembra 2021, bod 25; vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, body 26, 27).
30. Slovenská republika je jedným z členských štátov, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice,
v kontexte ktorej niektoré zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od DPH (§ 4

zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej
osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre DPH (§ 4 zákona o DPH).
Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka priznania práva na odpočet dane je
pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 zákona o DPH.

31. Kasačný súd dodáva, že status odberateľa a dodávateľa ako platiteľov dane predstavuje jednu z
kľúčových podmienok, ktoré umožňujú zabezpečiť princíp neutrality DPH. Predstavuje totiž garanciu
prenosu daňovej povinnosti v rámci obchodného reťazca na ďalší subjekt s daňovom povinnosťou, s
čím je spojená refundácia splnenej daňovej povinnosti na strane daňového subjektu uplatňujúceho si
právo na odpočítanie dane.

32. Vychádzajúc z rozhodovacej činnosti SD EÚ dáva kasačný súd do pozornosti, že členské štáty
Európskej únie sú oprávnené vnútroštátnym právom uložiť daňovým subjektom aj iné povinnosti, ako tie,
ktoré ustanovuje Smernica, za účelom riadneho výberu DPH a na predchádzanie daňovým podvodom.
Takéto opatrenia však nesmú ísť nad rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie určených cieľov
a ich limitom je prísny zákaz uplatňovania takých opatrení, ktoré systematicky spochybňujú právo na

odpočítanie DPH a princíp neutrality DPH ako taký (rozhodnutia SD EÚ vo veci Ferimet SL, C-281/20
zo dňa 11. novembra 2021, bod 32; vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra
2020, bod 44; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, body 55 - 57, vo veci
Senatex GmbH, C-518/14 zo dňa 15. septembra 2016, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s. r. o.,
C- 154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 28).

33. Ľahká zneužiteľnosť práva na odpočet DPH viedla aj vnútroštátneho zákonodarcu k tomu, že
prioritne zaťažil dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok práva na
odpočet dane práve daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje (§ 24 ods. 1 daňového poriadku;
rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžf/10/2015 z 3. februára 2016, sp. zn.
6Sžfk/7/2016 z 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 z 30. apríla 2019 a iné). Obchodné transakcie

pritom nepostačuje deklarovať len po formálnej stránke (vystavenou faktúrou, zmluvou), predložené
doklady musia byť odrazom reálneho plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový
subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže,
nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný (rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.9Sžfk/1/2019 z 21. apríla 2020, bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a rozhodnutí súdov pod R 26/2021; sp. zn. 6Sžfk/20/2018 z 11. júna 2019, body 49 a 50,
publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R

6/2020).
34. Vyššie uvedené však neznamená, že dôkazné bremeno daňového subjektu je bezvýhradné,
resp. neobmedzené (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3.
septembra 2019, bod 54). Dokazovanie v daňovom konaní a aj prenos dôkazného bremena medzi
daňovým subjektom a správcom dane má svoje pravidlá. „Daňový subjekt má v daňovom konaní

dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto
povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť),
pričom spolu s ním predloží správcovi dane písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov
povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní,
teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane pri preverovaní uvedených písomných podkladov
preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým

subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom
prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti
spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcom dane. Týmto spôsobom dochádza v procese
dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného bremena medzi správcom dane a daňovým
subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady

prejednacej“ (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 377/2018 zo 14. novembra
2018, bod 21; obdobne sp. zn. III. ÚS 401/09 zo 16. decembra 2009). Inými slovami, nepostačuje
predložiť faktúru či dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov
dôvodnú pochybnosť o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na
predloženie ďalších dôkazov (§ 46 ods. 5 daňového poriadku) a týmto naň prenáša dôkazné bremeno za

účelomrozptýleniaidentifikovanýchpochybnostísprávcudane(rozhodnutieÚstavnéhosúduSlovenskej
republiky sp. zn. II. ÚS 705/2017 z 15. novembra 2017, publikované v ZNaUÚS pod č. 71/2017).
35. Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie je preto akákoľvek pochybnosť
správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných dokladov, ale len pochybnosť
dôvodná.Takoujepochybnosťsprávcudane,ktorámáoporuvsprávcomdanezistenýchskutočnostiach

obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne vyvolať pochybnosti o splnení
podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018 z 3. septembra 2019, rozhodnutia Ústavného súdu
Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 259/2022 z 12. októbra 2022, sp. zn. IV. ÚS 86/2022 z 15. februára
2022).

36. Hoci je to práve správca dane, ktorý vedie dokazovanie v daňovom konaní, pričom hodnotenie
získaných dôkazov podlieha jeho voľnej úvahe (zásada voľného hodnotenia dôkazov), neznamená to,
že môže jednotlivé dôkazy vyhodnocovať svojvoľne. Práve naopak, musí posudzovať získané dôkazy
jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach, pričom je povinný prihliadať na všetko, čo pri správe daní
vyšlo najavo, aj v prospech daňového subjektu (§ 3 ods. 1 a 3 daňového poriadku).

37. Je potrebné dodať, že „určiť presnú hranicu, po ktorú je dôkazná povinnosť na daňovom
subjekte a hranicu, od ktorej ho už dôkazné bremeno nezaťažuje, býva častokrát náročné a pomerne
nejednoznačné. V zásade je však treba pripomenúť, že daňový subjekt ako podnikateľ koná vo
vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Ak má teda preukázať zodpovedný prístup, mal by sa
snažiť vo vlastnom záujme, v reálnom čase uskutočňovania obchodu získavať dôkazy o tom, že bol

uskutočnený“(rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Sžf/66/2016 z 31. mája 2018,
bod 77).
38. V súvislosti s kasačnou sťažnosťou kasačný súd konštatuje, že pokiaľ správca dane, žalovaný
a správny súd uzavreli, že sťažovateľ nepreukázal dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, ako
dôvod nepriznania odpočítania dane vymedzili neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k splneniu

materiálnej podmienky práva na odpočítanie dane - dodanie tovaru/služby osobou so statusom
zdaniteľnej osoby podľa čl. 168 písm. a) v spojení s čl. 287 Smernice, teda so statusom platiteľa dane
podľa zákona o DPH. Takto vymedzeným dôvodom nepriznania odpočítania dane boli pritom správny
súd ako aj kasačný súd viazaní.
39. V predmetnej veci kasačný súd v zhode s daňovými orgánmi a správnym súdom konštatuje, že

sťažovateľ v súvislosti s preukázaním uplatneného nároku na odpočet DPH predložil správcovi dane
faktúru, podal vlastné vysvetlenia a na jeho návrh bol vypočutý konateľ spoločnosti Bell Group SK s.r.o.
Z., ktorý si ale nespomenul na subjekt, od ktorého motorové vozidlo nadobudol, ani kedy a za akých
okolností sa tak stalo. Predpokladá, že vozidlo sťažovateľovi nielen fakturoval, ale aj fyzicky dodal v apríli2014. Komu za spoločnosť sťažovateľa ho odovzdal, nekonkretizoval. Všetky neurčité alebo neúplné
tvrdenia sa zaviazal spresniť, resp. preukázať do stanovenej lehoty, a to aj predložením príslušných
dokladov, čo však neučinil.

40. Následne po oboznámení sa so zisteniami správcu dane vyplývajúcimi z výsluchu Z. navrhol
sťažovateľ vykonať ďalšie šetrenia prostredníctvom účtovníčky dodávateľa F.. J. E., čomu správca dane
vyhovel. Z informácií, ktoré správcovi dane zaslala mailom, bolo zistené, že spoločnosti Bell Group SK s.
r. o. spracúvala účtovníctvo na základe ústnej dohody s Z.. Raz mesačne jej boli doručené doklady, ktoré
prešli spracovaním a boli podané potrebné daňové priznania elektronicky na príslušný daňový úrad,

nakoľko disponovala plnomocenstvom na elektronickú komunikáciu s daňovým úradom. V roku 2014
bola spolupráca s Z. z jej strany ukončená. Daňové priznanie za apríl 2014, ako vyplýva z informácie o
osobe podávajúcej toto priznanie, za spoločnosť Bell Group SK s. r. o. podala F.. E.. Všeobecné tvrdenia
konateľa dodávateľa sa tak nepodarilo verifikovať ani dopytom na účtovníčku dodávateľskej spoločnosti,
ani preverením účtovníctva, ktoré správca dane nezískal do dispozície.
41. Správca dane v záujme náležitého zistenia stavu veci vykonal ďalšie šetrenia, pričom jeho

pochybnosti o tom, že deklarovaný dodávateľ nebol tým subjektom, ktorý dodal vozidlo Mercedes Benz
GL350sťažovateľovi,nebolirozptýlenéanizisteniamizevidenciemotorovéhovozidlavČeskejrepublike
v spojení so zisteniami o nedeklarovaní predaja (dodania) vozidla dodávateľovi žalobcu. Hoci samotná
evidencia motorových vozidiel nemusí aj podľa názoru kasačného súdu nevyhnutne odrážať skutočný
pohyb a zmeny držiteľov a vlastníkov vozidla, nie sú zistenia správcu dane z kategórie tých, ktoré by

jeho pochybnosti eliminovali, ale naopak také, ktoré jeho dovtedajšie pochybnosti umocňovali, pričom
sťažovateľ ich predložením iných dôkazov nerozptýlil. Správca dane zistil, že v českom technickom
preukaze vozidla Mercedes Benz GL350 sa nachádza záznam o schválení technickej spôsobilosti
vozidla zo dňa 25.03.2014, následne prvá evidencia vozidla v Českej republike je datovaná dňom
06.05.2014 na vlastníka MB MOTOR SK, s.r.o. (spoločnosť so sídlom v Slovenskej republike), s

označením pôvodného vlastníka spoločnosti www . LiveCar . cz s.r.o., pričom spoločnosti MB MOTOR
SK, s.r.o. bola pridelená prevozná značka na vývoz z Českej republiky. Tieto zistenia síce samé osebe
úplne nevylučujú možnosť nadobudnutia vozidla spoločnosťou Bell Group SK s. r. o. predtým, ako došlo
k dodaniu vozidla sťažovateľovi, avšak v spojení so zisteniami, že spoločnosť www . LiveCar . cz s.r.o.
neuviedlavdaňovýchpriznaniachanidosystémuVIESpredajvozidlaspoločnostiBellGroupSKs.r.o.a

ani spoločnosť MB MOTOR SK, s.r.o. v daňových priznaniach ani v kontrolných výkazoch nedeklarovala
žiadny tuzemský predaj, teda ani spoločnosti Bell Group SK s. r. o., došlo na strane správcu dane
k ďalšiemu prehĺbeniu pochybností o tom, že v čase tvrdeného dodania vozidla spoločnosťou Bell
Group SK s. r. o. sťažovateľovi (apríl 2014) mohol deklarovaný dodávateľ s vozidlom Mercedes Benz
disponovať a previesť právo nakladať s ním ako vlastník na sťažovateľa.

42. Kasačný súd vyhodnotiac doposiaľ uvedené dospel k záveru, že správca dane vykonal rozsiahle
dokazovanie, výsledkom ktorého bolo relevantné spochybnenie jednej z hmotnoprávnych podmienok
priznania nároku na odpočet DPH v podobe dodania tovaru inou zdaniteľnou osobou, ktorú pochybnosť
sa sťažovateľovi nepodarilo odstrániť. Hoci bol sťažovateľ v priebehu daňového a vyrubovacieho
konania procesne aktívny a správca dane jeho procesnej aktivite poskytoval primeranú súčinnosť

akceptovaním jeho dôkazných návrhov, nedodal správcovi dane také dôkazy, vyhodnotením ktorých by
bolo možné skonštatovať, že v tomto smere uniesol dôkazné bremeno. K argumentácii sťažovateľa,
že ku dňu 14.05.2014 bolo vozidlo Mercedes Benz GL350 prihlásené na príslušnom dopravnom
inšpektoráte potom, ako bola k zápisu predložená faktúra č. 140100006 preukazujúca vlastníctvo
vozidla, kasačný súd uvádza, že podmienky, ktoré skúma dopravný inšpektorát predtým, ako do

príslušnej evidencie zapíše konkrétneho vlastníka alebo držiteľa vozidla, sú iné ako tie, ktoré skúma
správca dane pri preverovaní splnenia hmotnoprávnych podmienok pre úspešné uplatnenie práva na
odpočet DPH.
43. K odkazu sťažovateľa na rozsudok správneho súdu sp. zn. PO-3S/13/2019 zo dňa 09.11.2023
kasačný súd zistil, že tento sa netýkal dodávky motorového vozidla, ale reklamných služieb, išlo o

odlišný dodávateľsko-odberateľský reťazec, preto jeho závery nie sú v prípade prejednávanej veci
argumentačne využiteľné v súvislosti s posudzovaním práva na odpočet DPH. Kasačný súd preto
nepovažoval za potrebné sa týmto rozsudkom bližšie zaoberať.
44. Kasačný súd pripomína, že pri posudzovaní ne/splnenia podmienok vzniku nároku na odpočet
DPH pre prípad nepreukázania postavenia dodávateľa ako zdaniteľnej osoby môže byť relevantná

tiež otázka, či vzhľadom na skutkové okolnosti prípadu nie sú k dispozícii údaje o inom subjekte -
skutočnom dodávateľovi (nie dodávateľovi uvedenom na faktúre), ktorý mal postavenie platiteľa DPH,
pričom v tomto smere dôkazné bremeno zaťažuje sťažovateľa. K uvedenému poukazuje kasačný
súd na rozsudok SD EÚ z 9. decembra 2021 vo veci C- 154/20, Kemwater ProChemie, bod 43:„Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
sa má vykladať v tom zmysle, že uplatnenie práva na odpočítanie dane z pridanej hodnoty (DPH)
zaplatenej na vstupe sa má nepriznať bez toho, aby daňový úrad musel preukázať, že zdaniteľná osoba

sa dopustila podvodu na DPH alebo že vedela, alebo mala vedieť, že uvádzané plnenie, na ktorom
sa zakladá právo na odpočítanie dane, bolo súčasťou takéhoto daňového podvodu, ak v prípade, že
tento skutočný dodávateľ tovaru alebo poskytovateľ služieb nebol identifikovaný, táto zdaniteľná osoba
nepredloží dôkaz o tom, že tento dodávateľ alebo poskytovateľ mal postavenie zdaniteľnej osoby, pokiaľ
vzhľadom na skutkové okolnosti a napriek dôkazom poskytnutým touto zdaniteľnou osobou chýbajú

údaje potrebné na overenie, či skutočný dodávateľ alebo poskytovateľ mal toto postavenie.“ V danom
prípade je však relevantné, že sťažovateľ konštantne tvrdil, že motorové vozidlo mu bolo dodané práve
ním deklarovaným dodávateľom - spoločnosťou Bell Group SK s. r. o. a naviac ani iný platiteľ dane, ktorý
by mal dodať predmetné motorové vozidlo sťažovateľovi, nebol vykonaným dokazovaním zistený.

V. Záver

45. Sumarizujúc vyššie uvedené skutočnosti kasačný súd uzatvára, že nezistil dôvodnosť kasačných
námietok sťažovateľa. Rozsudok správneho súdu vychádzal zo správneho právneho posúdenia veci,
preto kasačnú sťažnosť sťažovateľa postupom podľa § 461 SSP zamietol ako nedôvodnú.
46. O náhrade trov kasačného konania rozhodol kasačný súd tak, že ju žiadnemu z účastníkov nepriznal,

keďže sťažovateľ nemal úspech v kasačnom konaní a u procesne úspešného žalovaného nezistil
výnimočné dôvody, pre ktoré by mohol spravodlivo požadovať náhradu trov konania (§ 467 ods. 1 v
spojení s § 167 ods. 1 a § 168 SSP).
47. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho správneho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.