Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-4Sa/13/2022

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1022200331
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1022200331.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar.

XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, XXX XX D., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom:
Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.01.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X
zo dňa 13.01.2022 z r u š u j e a vec vracia tomuto orgánu verejnej správy na ďalšie konanie.

II. Správny súd v Bratislave p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania. Po právoplatnosti

tohto rozsudku súd rozhodne o výške náhrady trov konania samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Generálny riaditeľ žalovaného podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej
ako „zákon o sociálnom poistení“) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. januára 2022 (ďalej ako
„napadnuté rozhodnutie“) potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa
30. septembra 2021, ktorým žalobcovi podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení uložil

povinnosť vrátiť neprávom vyplatený predčasný starobný dôchodok v celkovej sume 755,82 EUR, a to
do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia.

2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný argumentuje konštatovaním vzniku neoprávnenej
výplaty dávky podľa § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Povinnosť vrátiť „naviac vyplatenú sumu“
žalovaný odôvodnil naplnením podmienok podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení.

3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že pri posudzovaní nároku žalobcu na predčasný
starobný dôchodok a jeho výplatu vychádzal zo skutočností, že žalobca ku dňu 28. marca 2020
nie je dôchodkovo poistený, a preto spĺňa podmienku vzniku nároku na výplatu predčasného
starobného dôchodku ustanovenú v už spomenutom § 67 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Nakoľko
žalobcovi ukončením podnikania, vykonávaného na základe živnosti nezaniklo povinné dôchodkové a
nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby a samostatná zárobková činnosť bola podľa
evidencie Sociálnej poisťovne vykonávaná do 24. mája 2020, nárok na predčasný starobný dôchodok

a jeho výplatu vznikol až od 23. mája 2020.

4. Na základe žiadosti o predčasný starobný dôchodok žalobcu zo dňa 24. apríla 2020, bol žalobcovi
právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020 podľa § 67 ods. 1 a § 82 a §293dx zákona o sociálnom poistení priznaný predčasný starobný dôchodok od 28. marca 2020 v sume
397,80 EUR mesačne

5. Z dôvodu, že žalobcovi ku dňu 28. marca 2020 trvalo povinné dôchodkové poistenie, a to až
do 24. mája 2020, žalobca podľa žalovaného nemal mať nárok na predčasný starobný dôchodok a
jeho výplatu v období od 28. marca 2020 do 24. mája 2020. Predčasný starobný dôchodok mal byť
preto vyplatený neprávom, čo za daných okolností žalobca musel podľa odôvodnenia napadnutého
rozhodnutia predpokladať.

II.
Žaloba

6. Žalobou zo dňa 04.03.2022, doručenou súdu 07.03.2022, sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého

rozhodnutia, pričom ako dôvod nezákonnosti tohto rozhodnutia uvádza nepreskúmateľnosť pre
nedostatok dôvodov a nesprávne právne posúdenie veci.

7. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, ktorým
žalovaný odôvodňuje svoje rozhodnutie, a podľa ktorého je príjemca dávky povinný vrátiť dávku alebo

jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako 5 eur a
prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila neprávom
alebo vo vyššej sume, ako patrila. Z uvedeného ustanovenia je podľa žalobcu zrejmé, že povinnosť
príjemcu dávky vrátiť neprávom vyplatenú dávku zákon podmieňuje kumulatívnym naplnením dvoch
podmienok, a to tak objektívnej, ako aj subjektívnej stránky. Žalobca uvádza, že namieta naplnenie

výlučne subjektívnej stránky, ako zákonnej podmienky vzniku jeho povinnosti vrátiť dávku, nakoľko sa
subjektívnou zložkou jeho konania žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nezaoberal, keď ničím
nepreukázal ani jeho vedomosť, ani z okolností vyplývajúci predpoklad o neprávom vyplatenej dávke.

8. Žalovaný sa naopak podľa žalobcu snaží v napadnutom rozhodnutí preniesť dôkazné bremeno,

ktorým je sám zaťažený, na neho, pričom je žalobca presvedčený, že práve žalovaný bol povinný
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviesť konkrétne dôkazy a následne objasniť svoje úvahy,
na základe ktorých dospel k nepochybnému konštatovaniu o žalobcovej vedomostí o neprávom
vyplatenej dávke alebo uviesť okolnosti jednoznačne zakladajúce aspoň predpoklad takejto vedomostí.
Keďže žalovaný podľa žalobcu žiadny konkrétny dôkaz osvedčujúci jeho vedomosť o neprávom

vyplatenej dávke neuvádza, ani nešpecifikuje okolnosti, na základe ktorých by mal byť žalobca povinný
neoprávnenosť výplaty dávky predpokladať, považuje žalobca napadnuté rozhodnutie žalovaného za
nepreskúmateľné.

9. K odôvodneniu napadnutého rozhodnutia žalovaným s poukazom na ustanovenie § 227 ods. 3 prvej

vety zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je poistenec povinný príslušnej organizačnej zložke
Sociálnej poisťovne preukázať skutočnosti rozhodujúce na vznik nároku na dávku, trvanie nároku na
dávku, zánik nároku na dávku, nároku na jej výplatu a jej sumu, žalobca uvádza, že sa ho týmto
žalovaný pokúša nainštalovať do pozície osoby zodpovednej za neoprávnenú výplatu dávky. Vzhľadom
na uplatnenie právnej domnienky všeobecnej známosti právnej povinnosti mal byť žalobca povinný

poznať aj podmienky vzniku nároku, trvania a zániku nároku na dávku a nároku na jej výplatu a jej sumu
a tým, že žalobca neodmietol dávku prijať, prevzatím dávky, resp. jej nenamietaním (neodmietnutím)
má žalobca zodpovedať za neoprávnenú výplatu dávky. Žalovaný sa tým podľa žalobcu sám dištancuje
od plnenia svojich povinností ustanovených mu zákonom pri posudzovaní a rozhodovaní o nároku na
dávku a jej výplatu.

10. Žalovaný mal mať podľa žalobcu pred rozhodnutím o dávke vedomosť o všetkých rozhodujúcich
skutočnostiach a mal disponovať všetkými relevantnými podkladmi na vydanie kvalifikovaného
rozhodnutia o nároku na dávku a na jej výplatu. Napriek tomu vydal rozhodnutie, ktorým žalobcovi priznal
nárok na dávku a na jej výplatu už od 28. marca 2020, čím žalovaný zjavne pochybil bez toho, aby

ho žalobca akýmkoľvek spôsobom uviedol do omylu alebo jeho rozhodovací proces iným spôsobom
ovplyvnil.11. Na jednej strane právoplatné rozhodnutie, ktorým sa za obdobie od 28. marca 2020 zakladá nárok
na dávku a na jej výplatu a druhé, ktorým sa od toho istého dňa do 24. mája 2020 tá istá dávka kvalifikuje
ako vyplatená neprávom, podľa žalobcu vytvára nezlučiteľný právny stav, keď v tej istej veci a v tom

istom čase sa jedným rozhodnutím vyvolávajú právne účinky, ktoré a priori logicky i právne vylučujú vznik
a uplatnenie právnych účinkov založených druhým rozhodnutím. Žalobca má za to, že žalovaný bol pred
vydávaním rozhodnutia z 30. septembra 2021 o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku povinný
vysporiadať sa s existenciou dovtedy platného právneho stavu založeného svojím predchádzajúcim a
naďalej právoplatným rozhodnutím z 28. mája 2020 o priznaní tej istej dávky.

12. Vychádzajúc z prirodzeného predpokladu a súčasne zákonnej povinnosti žalovaného postupovať
v konaní v súlade so zákonom žalobca k záveru svojej žaloby skonštatoval, že v okamihu prijatia
dávky nemal žiadny legitímny dôvod predpokladať nezákonnosť postupu žalovaného v konaní, a tento
akýmkoľvek spôsobom spochybňovať, alebo namietať.

13. Na základe uvedených skutočností žiada žalobca napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie.

III.

Konanie pred správnym súdom

14. Na základe výzvy správneho súdu zo dňa 14.03.2023 žalovaný predložil súdu administratívny
spis a doručil svoje vyjadrenie zo dňa 31.03.2023, v ktorom zhrnul doterajší priebeh administratívneho
konania a vyjadril svoj nesúhlas s námietkami žalobcu uvedenými v podanej správnej žalobe.

15. Žalovaný podľa svojho vyjadrenia v odôvodnení napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa
žalovanej zo dňa 13. januára 2022 vysvetlil, že žalobcovi sa predčasný starobný dôchodok vyplácal
v období od 28. marca 2020 do 24. mája 2020, hoci mu nepatril, na základe čoho mal byť
predčasný starobný dôchodok vyplatený neprávom, čo za daných okolností žalobca musel podľa názoru

žalovaného predpokladať.

16. V súvislosti s námietkou žalobcu, že zánik povinného poistenia 24. májom 2020 žalovaný potvrdil a
dňa 28. mája 2020 vydal rozhodnutie o priznaní predčasného starobného dôchodku od 28. marca 2020
žalovaný uvádza, že pri priznaní predčasného starobného dôchodku žalobcovi vychádzal z údajov, ktoré

mu žalobca poskytol pri spísaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok, teda že od 28. marca 2020
nie je dôchodkovo poistený. Žalovaný uvádza, že nedisponoval informáciou, že žalobcovi k 28. marcu
2020 trvalo povinné dôchodkové poistenie (ktoré zaniklo až podaním čestného vyhlásenia o ukončení
podnikania zo dňa 24. mája 2020). Túto skutočnosť žalobca v žiadosti o predčasný starobný dôchodok
nemal uviesť, čo potvrdil aj vo svojom odvolaní proti rozhodnutiu žalovaného, ústredie č. XXX XXX XXXX

X zo dňa 30. septembra 2021.

17. Tvrdenie žalobcu, že nevedel, že je evidovaný ako umelec s odvodovou povinnosťou, a že táto
povinnosť trvá a zanikne až podaním čestného vyhlásenia o ukončení činnosti, a že nevedel, že v čase
podania žiadosti o predčasný starobný dôchodok jeho účasť na povinnom poistení neskončila a trvá,

a teda že z okolností nemohol predpokladať, že sa mu dávka vyplatila neprávom, považuje žalovaný
za účelové.

18. Právny význam vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu má podľa žalovaného skutočnosť, že žalobca
pri podaní žiadosti o predčasný starobný dôchodok nepravdivo uviedol, že od 28. marca 2020 nie je

dôchodkovo poistený, pričom oznámenie o skončení umeleckej činnosti podal až 24. mája 2020, a teda
dovtedy mu trvalo povinné dôchodkové a nemocenské poistenie samostatne zárobkovo činnej osoby.

19. Žalobca, ktorý podnikal ako samostatne zárobkovo činná osoba a aj ako umelec s odvodovou a
daňovoupovinnosťou,samalpodľažalovanéhooboznámiťnielensprávami,aleajspovinnosťami,ktoré

mu z tejto skutočnosti vyplývajú. To, že tak neurobil, nemá podľa neho právny význam pre napadnuté
rozhodnutie. Žalovaný podľa jeho názoru postupuje podľa platnej právnej úpravy, ktorá je zverejnená v
Zbierke zákonov a platí právna domnienka, že všetko čo je zverejnené v Zbierke zákonov je všeobecne
známe a neznalosť právnych predpisov neospravedlňuje.20. Žalobca sa mal teda najneskôr pri spísaní čestného vyhlásenia o ukončení podnikania dňa 24.
mája 2020 dozvedieť, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne

zárobkovo činnej osoby mu nezaniklo dňa 28. marca 2020, ale až 24. mája 2020, a teda že pri spísaní
žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku poskytol nepravdivé alebo nesprávne údaje a
nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu v období od 28. marca 2020 do 24. mája 2020
nemal. Napriek tomu celú poukázanú sumu predčasného starobného dôchodku, vrátane doplatku za
obdobie od 28. marca 2020 do 3. júla 2020 prevzal.

21. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná trvá na správnosti napadnutého
rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13. januára 2022, ktorým
potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30. septembra 2021
a žiada, aby súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

22. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.

23. K uvedenému vyjadreniu žalovaného sa žalobca napriek výzve súdu zo dňa 09.10.2025 v ďalšom
konaní nevyjadril.

IV.
Relevantné právne predpisy

24. Podľa § 4 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov, ak § 4 ods. 1 neustanovuje inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z
krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc
správnych súdov, a to: z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave
na Správny súd v Bratislave.

25. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

26. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych

veciach.

27. Podľa § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, príjemca dávky je povinný vrátiť dávku
alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je vyššia ako
5 eur a prijímal dávku alebo jej časť, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať, že sa vyplatila

neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila.

28. Podľa § 195 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním
rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné
podklady na rozhodnutie. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje

rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania.

29. Podľa § 209 ods. 1, druhá veta zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu

veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

30. Správny súd na úvod konštatuje, že žaloba bola pôvodne podaná na Krajský súd v Bratislave. Na
základe zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
bol s účinnosťou od 01.06.2023 zriadený Správny súd v Bratislave, na ktorý prešiel z Krajského súdu vBratislave výkon súdnictva vo všetkých veciach, v ktorých je daná právomoc správnych súdov, vrátane
prejednávanej veci.

31. Správny súd v Bratislave, teda ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa
ust. § 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“),
preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal
jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§
135 ods. 1 SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§

134 ods. 2 písm. d/ SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok
podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

32. Správny súd ako predmet sporu v tejto veci ustálil výklad § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom
poistení zo strany žalovaného, ktorý mal podľa názoru žalobcu za následok nesprávne určenie
povinnosti žalobcu vrátiť údajne neprávom vyplatenú sumu na starobnom dôchodku.

33. Žalovaný svoj nárok na vrátenie sumy odôvodňuje tým, že napriek existencii právoplatného
rozhodnutia Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 28. mája 2020, ktorým bol žalobcovi podľa
§ 67 ods. 1 a § 82 a § 293dx zákona o sociálnom poistení priznaný predčasný starobný dôchodok od
28. marca 2020, mal žalobca predpokladať a musel vedieť, že tento dôchodok mu patril až odo dňa

nasledujúceho po dni zániku dôchodkového poistenia, teda od 25. mája 2020 a v období od 28. marca
do 25. mája 2020 mu bol vyplatený neprávom. Žalovaný teda vykladá ustanovenie § 236 ods. 1 písm. b)
zákonaosociálnompoistenítakýmspôsobom,žezaneprávomvyplatenúsumunastarobnomdôchodku
považuje aj takú sumu, ktorá bola vyplatená v súlade s právoplatným, ale nesprávnym rozhodnutím
Sociálnej poisťovne, pričom nesprávnosť tohto právoplatného rozhodnutia mal žalobca predpokladať

a musel o tejto nesprávnosti vedieť.

34. Správny súd sa v tejto veci stotožnil s argumentáciou žalobcu a vyššie uvedený výklad ustanovenia
§ 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení považuje za nesprávny.

35. Podľa ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení je príjemca dávky povinný
vrátiť dávku alebo jej časť odo dňa, od ktorého mu nepatrila alebo nepatrila v poskytovanej sume, ak je
vyššia ako 5 eur a túto dávku alebo jej časť prijímal, hoci vedel alebo musel z okolností predpokladať,
že sa vyplatila neprávom alebo vo vyššej sume, ako patrila. Pre aplikáciu tohto ustanovenia je teda
potrebné aby boli splnené dve podmienky, a to (i) objektívna existencia neprávom vyplatenej dávky vo

výške viac ako 5 eur a (ii) subjektívna vedomosť alebo objektívny predpoklad, že prijímateľ dávky musí
mať vedomosť o tom, že prijal dávku vyplatenú neprávom alebo vo vyššej sume, ako mu patrila.

36. Zo skutkového stavu, tak ako bol pred správnym súdom na základe administratívneho spisu
a zhodných tvrdení účastníkov konania ustálený, vyplýva, že Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nároku

žalobcu na predčasný starobný dôchodok a jeho výplatu vychádzala zo skutočností, ktoré žalobca
uviedol v žiadosti o predčasný starobný dôchodok, spísanej v pobočke Sociálnej poisťovne, Bratislava
dňa 24. apríla 2020, pričom pri svojom rozhodnutí nezohľadnila oznámenie žalobcu o dodatočnom
zániku povinného dôchodkového poistenia. Žalobca totiž pôvodne požiadal priznať predčasný starobný
dôchodok od 28. marca 2020 s tým, že 27. marca 2020 ukončil podnikanie vykonávané na základe

živnostiohlásenímukončeniatejtočinnostinaživnostenskomodboreOkresnéhoúraduMalacky.Vrámci
administratívneho konania o žalobcovej žiadosti však žalobca 24. mája 2020 podal Sociálnej poisťovni
ďalšie oznámenie o skončení aj umeleckej činnosti a súčasne doplatil dlžnú sumu poistného za dobu
trvania účastí na povinnom poistení z titulu výkonu umeleckej činnosti od 28. marca 2020 do 24. mája
2020,pričomzánikpovinnéhopoistenia24.májom2020Sociálnapoisťovňapísomnepotvrdila.Sociálna

poisťovňa následne vydala rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X, ktorým žalobcovi bez zohľadnenia
jeho oznámenia o ukončení povinného dôchodkového poistenia až 24. mája 2020 priznala nárok na
predčasný starobný dôchodok od 28. marca 2020. Toto rozhodnutie následne nadobudlo právoplatnosť
a predčasný starobný dôchodok bol žalobcovi vyplácaný v súlade s týmto právoplatným rozhodnutím.

37. Vzhľadom na uvedené, keď predčasný starobný dôchodok bol žalobcovi vyplatený v súlade
s právoplatným rozhodnutím žalovaného, správny súd súhlasí s argumentáciou žalobcu, že takto
vyplatený starobný dôchodok nie je možné bez ďalšieho považovať za neoprávnene vyplatenú dávku
podľa ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. V záujme právnej istoty a stabilityprávnych vzťahov je totiž právoplatné rozhodnutie nutné považovať za správne a nemenné, pokiaľ nie je
zrušené alebo zmenené zákonom stanoveným postupom (princíp prezumpcie správnosti právoplatného
rozhodnutia). Na to, aby bolo možné považovať určitú dávku za neoprávnene vyplatenú, musí ísť podľa

názoru súdu o vyplatenie dávky bez právneho základu, t.j. v rozpore s rozhodnutím, ktoré nárok na
túto dávku priznávalo, prípadne musí existovať zákonný dôvod, ktorý obmedzuje súbežné vyplácanie
právoplatne priznaných dávok sociálneho poistenia.

38. Keďže predčasný starobný dôchodok bol žalobcovi vyplatený v súlade s právoplatným rozhodnutím

žalovaného č. XXX XXX XXXX X a neexistovala iná zákonná prekážka, ktorá by vyplácanie uvedenej
dávky obmedzovala, v tomto prípade nebola splnená ani len základná podmienka pre aplikáciu
ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t.j. existencia dávky, ktorá by bola
vyplatená neprávom.

39. Účelom ustanovenia § 236 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je zabezpečiť ochranu finančných

prostriedkov systému sociálneho poistenia, a zároveň definovať zodpovednosť príjemcu dávky za
neoprávnene vyplatené sumy. Toto ustanovenie slúži ako korekčný mechanizmus, ktorý má zabrániť
bezdôvodnému obohateniu na strane príjemcov dávok a zaistiť, aby sa verejné zdroje sociálneho
poistenia využívali iba v súlade so zákonom. Účelom tohto ustanovenia však podľa názoru správneho
súdu v žiadnom prípade nemá byť náprava škody spôsobenej v dôsledku nesprávne vydaného

rozhodnutia. Ako už bolo uvedené vyššie, právoplatné rozhodnutie je nutné považovať za správne a
nemenné, pokiaľ nie je zrušené alebo zmenené zákonom stanoveným postupom. Požadovaním vrátenia
dávky vyplatenej v súlade s právoplatným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej správy, bez toho,
aby vyplatenie tejto dávky bolo obmedzené iným zákonným ustanovením, narúša stav právnej istoty.

40. Tak ako to uviedol žalobca v podanej správnej žalobe, vydaním napadnutého rozhodnutia o
povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku žalovaný vytvoril neprípustný právny stav, keď na jednej
strane právoplatné rozhodnutie, ktorým sa za obdobie od 28. marca 2020 zakladá nárok na dávku a na
jej výplatu a druhé, ktorým sa od toho istého dňa do 24. mája 2020 tá istá dávka kvalifikuje ako vyplatená
neprávom.Správnysúdsastotožňujesnázoromžalobcu,žežalovanýsabolpredvydanímnapadnutého

rozhodnutia o povinnosti vrátiť neprávom vyplatenú dávku povinný vysporiadať s existenciou dovtedy
platného právneho stavu založeného svojím predchádzajúcim a naďalej právoplatným rozhodnutím č.
XXX XXX XXXX X z 28. mája 2020 o priznaní dávky.

41. Vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade nebola splnená ani len základná podmienka pre

aplikáciu ustanovenia § 236 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, t.j. existencia dávky, ktorá by
bola vyplatená neprávom (viď argumentáciu vyššie), správny súd nepovažoval v tejto veci za potrebné
skúmaťsubjektívnustránkuaplikácietohtoustanoveniazákonaosociálnompoistení,čižalobcaoúdajne
neoprávnene vyplatenej dávke vedel alebo musel vedieť. Subjektívnu stránku aplikácie predmetného
ustanovenia zákona o sociálnom poistení žalovaný navyše odvodzuje od skutočnosti, že žalobca mal na

základe znalosti zákona predpokladať nesprávnosť právoplatného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z
28. mája 2020 o priznaní nároku na predčasný starobný dôchodok. Takúto úvahu žalovaného považuje
správny súd vzhľadom na princíp prezumpcie správnosti právoplatného rozhodnutia za absolútne
nesprávnu.

42. Zo skutkového stavu je zrejmé, že v čase vydania rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X, ktorým Sociálna
poisťovňa žalobcovi priznala nárok na predčasný starobný dôchodok od 28. marca 2020, si žalobca
splnil svoju povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovenia § 227 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, keďže
Sociálnej poisťovni pred vydaním rozhodnutia vo veci pravdivo oznámil a preukázal všetky skutočnosti
rozhodujúce na vznik nároku na dávku. Naopak, zo skutkového stavu vyplýva, že Sociálna poisťovňa

tieto skutočnosti vo vydanom rozhodnutí nesprávne vyhodnotila, resp. nezobrala do úvahy dodatočne
oznámený zánik povinného dôchodkového poistenia.

43. Správny súd nepovažuje za relevantný argument žalovaného, že pri rozhodnutí č. XXX XXX XXXX
X vychádzal výlučne zo žiadosti žalobcu, a preto žalobca musel o neoprávnenom priznaní dávky vedieť.

Tak ako bolo uvedené vyššie, žalobca preukázateľne oznámil žalovanému všetky relevantné skutočnosti
týkajúce sa vzniku jeho nároku na predčasný dôchodok ešte pred vydaním samotného rozhodnutia,
preto zodpovednosť za chybu v rozhodnutí žalovaného nie je možné preniesť na žalobcu. Naopak,
Sociálna poisťovňa je podľa príslušných ustanovení zákona o sociálnom poistení povinná pred vydanímrozhodnutia postupovať tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel si obstarať
potrebné podklady na rozhodnutie, pričom pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky
rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania

(§ 195 zákona o sociálnom poistení). Rozhodnutie Sociálnej poisťovne musí byť tiež v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti (§ 209 zákona o sociálnom poistení). Ak teda Sociálna
poisťovňa priznala nárok na predčasný dôchodok žalobcovi v rozpore so zisteným skutkovým stavom,
táto vada rozhodnutia nevznikla z dôvodu neznalosti práva žalobcu alebo jeho pochybenia, ale z dôvodu

nesplnenia si uvedených zákonných povinností žalovaného.

44.Takakotosprávnysúduvádzavyššie,bezvysporiadaniasasexistenciouprávoplatnéhorozhodnutia
č. XXX XXX XXXX X z 28. mája 2020 o priznaní nároku na predčasný starobný dôchodok od 28.
marca 2020, nie je možné dávky vyplatené v súlade s týmto rozhodnutím považovať bez ďalšieho za
neoprávnenéapožadovaťichvrátenienazákladeustanovenia§236ods.1písm.b)zákonaosociálnom

poistení.

45. Na základe vyššie uvedených skutočností je zrejmé, že napadnuté rozhodnutie žalovaného
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a teda trpí vadou podľa ustanovenia § 191 ods. 1
písm. c) SSP, na základe čoho správny súd napadnuté rozhodnutie ako nezákonné zrušil a vec vrátil

druhostupňovému orgánu žalovaného na ďalšie konanie.

46. V ďalšom konaní sa žalovaný v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu
vysporiada s existenciou právoplatného rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X z 28. mája 2020 o priznaní
nároku na predčasný starobný dôchodok a následne opätovne posúdi, či je možné požadovať vrátenie

neoprávnene vyplatenej dávky od žalobcu na základe ustanovenia § 236 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní príslušnými zákonnými ustanoveniami, ktoré takýto
postup umožňujú.

47. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa ustanovenia § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi,

ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd
samostatným uznesením.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná

na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istejveci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe

nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že

sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).