Rozsudok – Život a zdravie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. marec 2026

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 7T/82/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8725011130
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Koman

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2026:8725011130.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudca JUDr. Peter Koman, v trestnej veci obžalovaného A. A., nar.

XX.XX.XXXX v Poprade, trvale bytom B., C. XXXX/XX, D. B., t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov, pre prečin
nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139
ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona, pre prečin výtržníctvo podľa § 364
ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a),
ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní dňa 26. marca 2026, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný

A. A., nar. XX.XX.XXXX v B.,
trvale bytom B., C. XXXX/XX,
t. č. ÚVV a ÚVTOS Prešov,

j e v i n n ý, ž e

dňa 22.05.2025 približne o 15:10 hod. v areáli Základnej školy s materskou školou E., na ulici E. XXXX/
XX F. B. počas toho ako zdvíhal svoju dcéru A. A. na ruky k nemu pristúpila G. H., nar. XX.XX.XXXX,
stará matka maloletej A. A., a napomenula ho, aby ju dal na zem, pretože s ním kývalo, kde obvinený
uvedomujúc si vyšší vek G. H., v dôsledku čoho mu nemohla klásť odpor, pristúpil k G. H. a túto
opakovane fyzicky napadol a to tak, že G. H. udrel päsťou do tváre nad ľavé oko a do brady, čím spôsobil
G. H. zranenia, a to pomliaždenie a kožnú odreninu na ľavej očnici a brade vľavo a podvrtnutie krčnej
chrbtice s dobou liečenia najmenej 5 dní, a zároveň sa G. H. vyhrážal so slovami „Ty pičo, teba raz

zabijem aj s tvojou jebnutou dcérou“ a slovami „Ty si to ešte odjebeš“, čím u poškodenej G. H. vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a zároveň poškodenej G. H. spôsobil posttraumatickú stresovú
poruchu (F 43.1 podľa MKCH-10), ktorá si vyžiadala liečenie a závažne obmedzovala obvyklý spôsob
života poškodenej od času skutku najmenej do 13.08.2025 prejavmi uvedenej adaptačnej poruchy, a to
najmä poruchami spánku, nechutenstvo, neodbytným znovuvybavovaním si skutku v podobe živých
spomienok, prežívaním úzkosti pri expozícii okolnostiam pripomínajúcim alebo spojeným so stresom,
prehnanými úľakovými reakciami a nevyhnutným podrobením sa dlhodobej medikamentóznej liečbe

v spojení s ambulantnou psychiatrickou liečbou,

t e d a

- inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal

na chránenej osobe – blízkej osobe,
- dopustil sa slovne a fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,- inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej osobe – osobe vyššieho veku a spôsobil
ním z nedbanlivosti ťažkú ujmu na zdraví,

č í m s p á c h a l

- prečin nebezpečné vyhrážanie podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na

§ 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona,
- prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a
- prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona,

a z a t o m u u k l a d á :

Podľa § 156 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 48 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona, úhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona mu ukladá ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou

formou.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ho zaväzuje k náhrade spôsobenej škody poškodenej G. H., nar.
XX.XX.XXXX, bytom B., C. XXXX/XX, vo výške 305,- eur z titulu bolestného.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku poškodenú G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., C. XXXX/
XX so zvyškom nároku na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Poprad dňa 14.11.2025 podal na Okresnom súde Poprad obžalobu pod
č. 1 Pv 208/25/7706 zo dňa 14.11.2025 na obvineného A. A. pre prečin nebezpečné vyhrážanie podľa

§ 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona
a § 127 ods. 5 Trestného zákona, pre prečin výtržníctvo podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona
s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona, pre skutok, ktorý sa mal stať tak, že
dňa 22.05.2025 približne o 15:10 hod. v areáli Základnej školy s materskou školou E., na ulici E. XXXX/

XX F. B. počas toho ako zdvíhal svoju dcéru A. A. na ruky k nemu pristúpila G. H., nar. XX.XX.XXXX,
stará matka maloletej A. A., a napomenula ho, aby ju dal na zem, pretože s ním kývalo, kde obvinený
uvedomujúc si vyšší vek G. H., v dôsledku čoho mu nemohla klásť odpor, pristúpil k G. H. a túto
opakovane fyzicky napadol a to tak, že G. H. udrel päsťou do tváre nad ľavé oko a do brady, čím spôsobil
G. H. zranenia, a to pomliaždenie a kožnú odreninu na ľavej očnici a brade vľavo a podvrtnutie krčnej

chrbtice s dobou liečenia najmenej 5 dní, a zároveň sa G. H. vyhrážal so slovami „Ty pičo, teba raz
zabijem aj s tvojou jebnutou dcérou“ a slovami „Ty si to ešte odjebeš“, čím u poškodenej G. H. vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a zároveň poškodenej G. H. spôsobil posttraumatickú stresovú
poruchu (F 43.1 podľa MKCH-10), ktorá si vyžiadala liečenie a závažne obmedzovala obvyklý spôsob
života poškodenej od času skutku najmenej do 13.08.2025 prejavmi uvedenej adaptačnej poruchy, a to

najmä poruchami spánku, nechutenstvo, neodbytným znovuvybavovaním sa skutku v podobe živých
spomienok, prežívaním úzkosti pri expozícii okolnostiam pripomínajúcim alebo spojeným so stresom,
prehnanými úľakovými reakciami a nevyhnutným podrobením sa dlhodobej medikamentóznej liečbe
v spojení s ambulantnou psychiatrickou liečbou.
Konajúci súd na hlavných pojednávaniach vykonal dokazovanie zápisnicou o výsluchu obžalovaného

A. A., výsluchom znalcov B. I. D. a J. K. L., výsluchom svedkov J. M., J. J. a J. A. H., prečítaním záverovznaleckých posudkov J. N. O., B. K. H., B. a J. P. G. a listinnými dôkazmi založenými v spise, zistiac
pritom nasledovné skutočnosti:

Obžalovaný neurobil vyhlásenie podľa § 257 Trestného poriadku a využil svoje právo nevypovedať. Na
návrh prokurátora súd vykonal dôkaz prečítaním zápisníc o výsluchu obvineného z prípravného konania
podľa § 258 ods. 4 Trestného poriadku.
Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 23.05.2025 vypovedal, že alkohol užíva príležitostne, je fajčiar,
drogy užíva príležitostne, a to marihuanu a pervitín. Tieto v poslednom mesiaci užíval častejšie,

naposledy mal 21.05.2025 pervitín.
Dňa 22.05.2025 sa bez nejakého predchádzajúceho plánovania rozhodol zájsť do škôlky a školy, kde
chodia jeho deti - syn aj dcéra. S bývalou manželkou nemajú súdom upravený styk s deťmi takže, je to
len na dohode. Keďže deti už dlhší čas nevidel, rozhodol sa ich ísť pozrieť. Do škôlky som dorazil okolo
tretej popoludní a prišiel tam práve vtedy, keď bola na mieste aj poškodená, jeho bývalá svokra, ktorá
bola s dcérou obžalovaného A.. Keď obžalovaného A. zbadala, chcela prísť k nemu, ale poškodená jej

najskôr naznačila, aby sa k nemu nepribližovala. Napriek tomu dcéra k obžalovanému prišla, trochu sa
porozprávali, objali sa a dohodli sa, že pôjdu na zmrzlinu. Spolu s poškodenou sa presunuli k bráničke
škôlky, kde dcéru poškodená zastavila a povedala, že nikam nejde. Obžalovaný na to reagoval tak, že
poškodenej povedal, že A. vyrastá bez svojho otca a či je na to poškodená hrdá. Na to mala poškodená
začať obžalovaného urážať a chcela zavolať políciu, lebo sa jej nepáčilo, že A. chcela ísť s obžalovaným

a nie s ňou. Obžalovaný poškodenej vyrazil telefón z ruky a to tak, že jeho pravou rukou strčil do ruky
v ktorej držala poškodená telefón a telefón spadol na zem. Na to sa poškodená obžalovaného mala
snažiť udrieť do oblasti tváre, avšak obžalovaný sa jej úderu uhol. Obžalovaného to nahnevalo a konal
impulzívne bez rozmyslu, neúspešný úder opätoval a ľavou rukou poškodenú otvorenou dlaňou udrel
jeden krát do oblasti čela. Poškodená v dôsledku úderu ani nespadla, nebol to silný úder, ale po tejto

facke začala pišťať. Okoloidúci (svedok M.) sa pristavil a prihovoril sa obžalovanému s tým, že má
prestať poškodenej ubližovať.
Obžalovaný namietal, že sa poškodenej nedotkol, na čo svedok M. uviedol, že videl, ako obžalovaný
poškodenú jedenkrát udrel. Medzitým poškodená s vnučkou odišli smerom do škôlky a obžalovaný
odišiel preč. Poprel, že by sa poškodenej vyhrážal, nikdy jej nepovedal, že ju alebo jej dcéru zabije.

Pripustil, že mohol v hádke povedať aj tvrdšie slová, ale určite sa jej nevyhrážal smrťou ani ublížením.
Pred viac ako dvadsiatimi tromi rokmi mal operovaný nádor na mozgu, čo mu zanechalo problémy s
rečou – rozpráva ťažšie a menej zreteľne, je teda možné, že si poškodená niečo zle vypočula alebo si
domyslela. Od udalosti šiel som rovno domov a s poškodenou sa nijako nekontaktoval, ani sa ju nesnažil
vyhľadať a skôr sa jej vyhýba. S poškodenou si nikdy nerozumeli.

V čase skutku bol pod vplyvom pervitínu, skutok si však pamätá a to čo sa stalo veľmi ľutuje.
Obžalovaný v prípravnom konaní dňa 17.07.2025 doplnil svoje vyjadrenia, že pri stretnutí dňa
22.05.2025 mu poškodená v rámci komunikácie povedala, že je ,,hovädo a chuj", na čo on zareagoval
vyjadrením, že „vychovala dve kurvy“ a poškodená sa zahnal na neho dvakrát svojou pravou rukou,
on sa dvakrát uhol, povedal poškodenej, že „je stará piča“ a následne konal impulzívne a poškodenú

udrel ľavým predlaktím do oblasti temena hlavy. Bolo to jediný raz, čo poškodenú udrel. Poškodená
ostala stáť, nespadla a chcela zavolať políciu, na čo jej obžalovaný mobil vyrazil z ruky a ponúkol jej
svoj telefón, nech zavolá z jeho telefónu. Poškodená začala kričať „zavolajte políciu“ a obžalovaný si
všimol, že jeho maloletá dcéra začala plakať. Na krik reagoval neznámy okoloidúci (svedok M.), ktorý
sa vyjadril, že videl, ako poškodenú obžalovaný raz udrel. Potom spoločne so svedkom M. obžalovaný

odišiel preč, pričom svedok M. mal obžalovanému povedať, že takéto veci sa nerobia.
Opätovne oľutoval skutok aj to, že pri incidente bola jeho maloletá dcéra. V tom čase bol obmedzený v
styku s deťmi, bol som dlhšie bez detí a deti mu chýbajú. Vie, že nemal zareagovať tak, mrzí ho to.

Z výsluchu svedkyne – poškodenej G. H., vykonaného v neprítomnosti obžalovaného, súd zistil, že

dňa 22.5.2025 jej volala dcéra, že má nejaké vybavovačky a požiadala poškodenú, aby vybrala vnučku
zo škôlky a vnuka zo školy. Šla pre vnučku do materskej školy, bolo pekne tak ostali na školskom
dvore a vnučka sa hrala. Keď už odchádzali do školy pre vnuka, prišiel obžalovaný. Poškodená nechala
vnučku, aby sa s otcom zvítali, ale zdalo sa jej, že sa ho bála. Obžalovaný zvláštne kýval rukami. Dcére
povedal „pozri čo mám“ a dal jej hygienické vreckovky. Keď poškodená s vnučkou odchádzali, šli chvíľu

spoločnou cestou s obžalovaným a keď sa mali ich cesty rozdeliť, zobral obžalovaný dcéru na ruky
a poškodenej sa zdalo, že ho zamotalo, pričom vedela, že v minulosti bral drogy. Povedala mu, nech
ju položí, veď spadne. To obžalovaného rozzúrilo, začal poškodenej nadávať a vyhrážal sa jej, že ju
zabije aj s jej „jebnutou“ dcérou. Používal slová, ktoré sa poškodenej protivia. Poškodená obžalovanémupovedala, aby sa nevyhrážal a aby radšej platil na deti, pretože už rok nezaplatil. Obžalovaný je bývalý
manžel dcéry poškodenej, rozviedli sa asi pred dvoma rokmi. Obžalovaný poškodenú udrel do ľavého
oka a tiež ľavej strany brady. Chcel ju udrieť aj do pravej strany čela, ale uhla sa. Držal poškodenú

za pravú ruku, ktorú jej poranil. Poškodená sa snažila brániť a vnučku ťahať za seba, bola si istá, že
obžalovaný ju zabije. Videla to svedkyňa J. a tiež svedok M., ktorý sa postavil medzi obžalovaného a
poškodenú. Poškodená následne vybrala mobilný telefón a povedala obžalovanému, že zavolá políciu.
Obžalovaný poškodenú udrel po ruke a telefón jej z ruky vyrazil. Svedkyňa J. následne zavolala políciu.
Ruka, za ktorú poškodenú obžalovaný držal začala krvácať a zmodrela. Hliadka polície poškodenú

odviezla na pohotovosť. Poškodená zavolala synovi, aby prišiel pre deti a upozornila ho, aby si dal
pozor, keď stretne obžalovaného. Keď obžalovaný počul svedkyňu J. volať políciu a potom, čo sa
medzi poškodenú a obžalovaného postavil svedok M., obžalovaný odišiel a zase zvláštne mával rukami.
Odvtedy obžalovaného nestretla, odviedla ho polícia.
Pred udalosťou vzťah poškodenej a obžalovaného nebol dobrý, obžalovaný vyhodil dcéru poškodenej
aj s deťmi z bytu. Prišli k poškodenej o 3.00 hod. ráno vystrašené a asi 2 mesiace ostali u poškodenej

kým si našli podnájom.
Po rozvode manželstva dcéry poškodenej s obžalovaným sa poškodená s obžalovaným stretávali málo,
vnuk A. sa s obžalovaným asi pol roka nebavil. Stalo sa, že obžalovaný povedal, že pôjde pre deti do
školy a do škôlky a pred večerom učiteľka volala matku detí, že deti neboli vyzdvihnuté. Stalo sa tiež, že
asi dvakrát sa poškodenej obžalovaný pozdravil, inak jej len nadával alebo sa vyhrážal. Tiež sa stalo,

že obžalovaný nemal ísť deti vyzdvihnúť a šiel, skrátka nijako sa s ním nedalo dohodnúť. Poškodená
vodila deti do školy aj škôlky, poobede ich zase podľa potreby vyzdvihla. Cez jarné prázdniny bol vnuk
A. u poškodenej 4 dni a vnučka A. bola u rodiny v Lendaku. Následne šli s matkou do Budapešti a vrátili
sa na konci jarných prázdnin. Cez letné prázdniny s poškodenou určite trávili čas, len si to poškodená
presne nepamätá. Mala psychické problémy a nepamätá si presne, čo bolo. Vie, že deti plakali, lebo sa

báli, že zomrie. V čase útoku mala 69 rokov. Po udalosti z 22.05.2025 poškodená vôbec nemohla spať,
bála sa, že obžalovaný príde a zabije ju aj dcéru. Nejedla, len sedela a dookola rozprávala, čo sa stalo.
Druhá dcéra sa vrátila skôr z Nemecka a vzala poškodenú za psychiatrom J. H., ktorý jej predpísal lieky
Sertralin,Lexaurinaďalšie.Nanocmáďalšielieky,pôvodnebralaTiapridal.Chodítiežnapsychoterapie,
pôvodne to bolo dvakrát mesačne, v súčasnosti raz mesačne. K psychiatrovi chodí, keď doberá lieky.

Stav poškodenej sa nezlepšil hneď, aj v súčasnosti sa obzerá kto za ňou ide a ľuďom sa skôr vyhýba.
Už chodí von, chodí aj pre vnúčatá. Bola už aj v kostole, ale robí jej problém vnímať, či pamätať si,
čo sa tam hovorilo. Ešte stále zle spí a máva nočné mory. Ruka sa jej zahojila, bolí ju krk a dáva si
ortopedický golier. Skôr trpí jej psychika. Psychické problémy obžalovaný narobil aj svojim deťom a aj
deťom poškodenej a nevedia sa z toho spamätať. V čase po udalosti aj v súčasnosti bývala so synom,

on sa stará o domácnosť. Keď je syn v práci, príde dcéra, ale poškodená už je schopná aj niečo urobiť.
Pred udalosťou sa venovala lúšteniu krížoviek a sudoku, ale teraz už nie, už jej to nemyslí. Do udalosti
občas chodili po cyklotrase do Kvetnice, ale odvtedy to nedokáže. Hospitalizovaná asi nebola, máva
lepšie aj horšie obdobia.
Čo sa týka obmedzení v obvyklom spôsobe života, najintenzívnejšie trvali asi 2 mesiace, v súčasnosti

je to asi o 30 % lepšie.

Z výsluchu znalkyne B. I. D. súd zistil, že čo sa týka diagnózy posttraumatickej stresovej poruchy, táto
bola stanovená psychiatrom. Znalkyňa s vyjadrila k príznakom, t. j. zhoršená chuť do jedla, úbytok
váhy, poruchy spánku, desivé sny, ďalej je to prítomnosť lability v emóciách, sociálna izolácia alebo

snaha vyhýbať sa ľuďom, zhoršené sústredenie, porucha sústredenosti a afektívna labilita, prítomnosť
masívnej úzkosti bola zistená aj objektívny testovým vyšetrením, ktorý poškodená absolvovala.
U poškodenej bola zistená labilita afektivity, zhoršená sústredenosť a masívna úzkosť, to bolo zistené
objektívnym testovým vyšetrením. Z psychologického hľadiska znalkyňa nemala žiadne iné informácie,
ktoré by symptómy vysvetľovali z hľadiska posttraumatickej stresovej poruchy. Či poškodená v čase

diagnostikovanej poruchy navštevovala psychológa znalkyňa uviesť nevedela. Podkladom pre znalecký
posudok bol výsluch poškodenej i klinický pohovor, ktoré sa podľa znalkyne nelíšili. Z psychologického
hľadiska môže posttraumatická stresová porucha ovplyvniť spoľahlivosť pamäte v detailoch, môže
spôsobiť napr. vytesnenie, a to že človek si ako keby nepamätá, čo sa stalo, ale poškodená adekvátne
odpovedalanakladenéotázkyuvyšetrovateľaajpriznaleckomvyšetrení,čižeunejonejakomvytesnení

sa nedá hovoriť. Znalkyňa uviedla, že vyšetrovaný skutok spĺňa kritériom mimoriadnej stresovej udalosti,
posttraumatickú stresovú poruchu spúšťa vždy stresor, ktorý je závažný a pre danú osobnosť nie
bežný. Pre každú osobnosť, štruktúru osobnosti ten stresor môže byť iný a závažnosť rovnako iná.
U citlivejšej osobnosti daný stresor, pre iných ľudí nepodstatný, môže spustiť posttraumatickú stresovúporuchu. Vzhľadom na vek poškodenej a možno neočakávanosť tejto situácie, to mohlo viesť k rozvoju
posttraumatickej stresovej poruchy, je to na posúdení psychiatra. Čo sa týka uvádzanej sociálnej
izolácie, znalkyňa vychádzala z tvrdení poškodenej, že sa vyhýba ľuďom, nechce sa jej rozprávať a aj

v objektívnom vyšetrení pri použití jednej z metód (kresba postavy) boli znaky poukazujúce na zhoršenie
sociálneho kontaktu. Pri znaleckom vyšetrení sa berie do úvahy aj to aktuálne emocionálne nastavenie,
aj to ako o tom človek rozpráva, čiže v tom kontakte s daným človekom je zrejmé, aké je nastavenie
a interakcia s ľuďmi. Psychológ z praxe vie reálne odlíšiť znaky posttraumatickej stresovej poruchy od
simulácie, i keď overiť či človek napr. schudol za posledné obdobie, aký má spánok, či sa vyhýba ľuďom,

či je plačlivý alebo či má desivé sny, to reálne nevie zistiť. V prípade dostupnosti objektívnych údajov od
rodinyčilekárabybolomožnésimulovanieoveriť,alenasimuláciukomplexnejdiagnózybyčlovekmusel
mať mimoriadne vedomosti o skúmaných otázkach, čo u osoby poškodenej znalkyňa neočakávala.
Zárazy v reči, reč tichšie intonovaná, pozornosť menej pružná, nálada subdepresívna, prítomná masívna
úzkosť, sú zjavné znaky, ktoré svedčia o tom, že poškodená v dobrom psychickom rozpoložení nebola.
Pri psychologickom vyšetrení znalkyňa odporúča aj návštevy psychológa, i keď vždy treba brať do úvahy

limity, intelekt, vek, aj štruktúru osobnosti, pretože nie každý človek je vhodný pre psychoterapiu, nie
každý vydrží dostatočne dlho, kým sa nejaké výsledky dostavia. V prípade poškodenej by mohli byť pre
ňu prínosom.
Stav, v akom bola poškodená pri vyšetrení nemožno navodiť prostredníctvom liečiv, odrazilo by sa to na
reči a schopnosti artikulovať. K predpokladom odznievania posttraumatickej stresovej poruchy znalkyňa

uviedla, že okolo 20 – 30 % príznakov odzneje bez liečby, ale v niektorých prípadoch je to pol roka,
sú aj prípady pretrvávajúce 4 – 5 rokov. Závisí to aj od prostredia, v ktorom sa človek pohybuje, a či je
vystavaný podobným stresujúcim situáciám. Absencia sociálnej izolovanosti môže byť jedným z vodítok
pre záver, že posttraumatická stresová porucha už odznela.

Z výsluchu znalkyne J. K. L. súd zistil, že k záveru o diagnóze posttraumatická stresová
porucha u poškodenej dospela na základe diagnostických kritérií WHO, na základe klasifikácie
MKCH-10. Poškodená spĺňa kritériá pre stanovenie predmetnej diagnózy, sú to predovšetkým
flashbacky, opakované prežívanie stresujúcej udalosti a jej znovu vybavovanie, živé spomienky,
vyhýbanie sa okolnostiam, ktoré pripomínajú stresujúcu udalosť alebo sú spojené so stresorom,

prehnané úľakové reakcie a tiež depresia, plačlivosť, nespavosť, nechutenstvo atď. Ako podklad pre
vypracovanie znaleckého posudku bolo použité uznesenie vyšetrovateľa o pribratí znalca zo dňa
24.7.2025, vyšetrovací spis, zdravotná dokumentácia poškodenej z psychiatrickej ambulancie MUDr.
Dušana Skokana predložená vyšetrovanou a psychiatrické vyšetrenie. Flashbacková symptomatika
u poškodenej bola prítomná už v čase vyšetrenia znalkyňou, pričom udávala, že „hocikedy sa jej

ten zážitok vracia, keď ide niekto za ňou má stále pocit, že ju chce napadnúť, musí zastať, aby
prešiel okolo.“ Na otázku, či je možné diagnostikovať posttraumatickú stresovú poruchu na základe
jedného diagnostického vyšetrenia za súčasnej absencie prechádzajúcej anamnézy, znalkyňa uviedla,
že v rámci vyšetrenia sa podrobne zaoberá osobnou anamnézou pacientov, aj psychiatrickou, kde
poškodená uviedla, že bola pred 27 rokmi jednorazovo hospitalizovaná na psychiatrickom oddelení

FNsP Prešov pre nadužívanie alkoholu, ambulantne liečená následne nebola, a uviedla, že od liečby
úplne abstinuje. To bola časť psychiatrickej anamnézy, ktorú udala poškodená. Druhou časťou boli
poškodenou predložené nálezy z psychiatrickej ambulancie MUDr. Skokana kde sa poškodená liečila od
9.6.2025. Prvotná psychiatrická anamnéza z hľadiska diagnostiky aktuálneho stavu nebola predmetná,
čiže jednorazová hospitalizácia nemala vplyv. Je možné na základe jednorazového vyšetrenia stanoviť

túto diagnózu aj keby nebola k dispozícii dokumentácia od MUDr. Skokana. V rámci vyšetrenia
poškodená deklarovala mieru sociálnej izolovanosti, uviedla „vyhýba sa ľuďom, nechce sa jej rozprávať“.
Posttraumatická stresová porucha zahŕňa súbor príznakov, absencia jedného neznamená, že sa stav
zlepšil. V tomto prípade existujú stupne závažnosti, ale nie sú klasifikované. Poškodená bola diagnózou
obmedzovaná v obvyklom spôsobe života a znalkyňa uviedla prežívanie všetkých faktorov a potrebu

alebo nevyhnutnosť ambulantnej psychiatrickej liečby, dlhodobej medikamentóznej liečby, presahujúcej
určite 42 dní. Ak by sa jednalo o práceschopného človeka, určite by mu psychiater navrhoval pracovnú
neschopnosť, pričom sa nedá stanoviť, ako dlho psychiatrická liečba potrvá, je to niekedy aj niekoľko
rokov. Štandardne samotná liečba by mala trvať minimálne pol roka, väčšinou sa však v liečbe pokračuje
ďalej, do 2 rokov. Nedá sa konštatovať, že u poškodenej dôjde k zlepšeniu a bude možné liečbu ukončiť.

Ani prípadná absencia sociálnej izolácie nič na diagnostickom závere nezmení.
Znalkyňa zotrvala na záveroch znaleckého posudku a uviedla, že jej nie sú známe žiadne skutočnosti,
ktoré sa udiali, týkajúce sa zdravotného stavu vyšetrovanej. Uviedla, že ak by aj v čase vyšetrenia
absentovala sociálna izolácia, nezmenilo by to diagnostický záver podstatným spôsobom.Čo sa týka sťaženia spoločenského uplatnenia, znalkyňa má za to, že pre stanovenie bodového
ohodnoteniajevhodnejšiepočkaťdoukončenialiečby.Absenciaalebozlepšeniejednéhozosymptómov
posttraumatickej stresovej poruchy nemusí nevyhnutne znamenať jej odznenie. Je to súbor príznakov

a posudzuje sa ako celok. Keď jeden odznie, neznamená, že človek je zdravý, čaká sa na odznenie
všetkých príznakov, kedy možno povedať, že človek je tam, kde bol predtým, čiže je relatívne zdravý.

Z výsluchu svedka MUDr. Dušana Skokana súd zistil, že poškodenú prvýkrát vyšetril v súvislosti
s udalosťou 09.06.2025. Prišla v sprievode dcéry, ktorá už bola jeho pacientkou a bola objednaná. Má

okolo 1.300 aktívnych pacientov, často aj celé rodiny a pre stanovenie liečby je často potrebné vyšetriť
aj iných rodinných príslušníkov, je teda možné, že ani v iných prípadoch by postup nebol iný.
Na otázku na základe čoho bola stanovená diagnóza a aká je diagnóza, svedok uviedol, že na začiatku
sa určuje prvotná diagnóza, pracovná, ona sa mení v čase, spočiatku ako akútna reakcia na stres,
neskôradaptačnáporuchaapopolrokupretrvávaniajemožnéurčiťdiagnózuposttraumatickejstresovej
poruchy, ktorá sa už ďalej nevyvíja. Diagnózu u poškodenej určil na základe opakovaných klinických

vyšetrení, neexistujú iné diagnostické postupy ako určiť diagnózu inak ako klinickým vyšetrením
a porovnávaním stavu vývoja. Zo symptómov, ktoré boli klinickým vyšetrením zistené, boli už od počiatku
prítomné i symptómy patriace pod diagnostickú jednotku posttraumatickej stresovej poruchy, a to hlavne
opakované záchvatovité stavy spojené so znovuprežívaním traumatického zážitku, tzv. flash backy
traumatických udalostí. Napriek tomu diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy je možné určiť až po

uplynutí dlhšieho časového obdobia, v tomto prípade minimálne 6 mesiacov. Klinické vyšetrenie spočíva
v súhrne všetkých subjektívnych ale i objektívnych znakov ochorenia, poprípade iných doplňujúcich
klinických vyšetrení. Nie je to čisto subjektívna záležitosť, ale tiež aj objektívne skúmanie, predovšetkým
u rodinných príslušníkov, ktorí dokážu popísať rôzne zmeny správania. Poškodená zrejme v súvislosti
s jej stavom hospitalizovaná nebola, absolvovala asi do 10 vyšetrení a aj v súčasnosti má ďalšie

vyšetrenia naplánované. Pri úvodnom vyšetrení bola komunikácia s poškodenou sťažená, na niektoré
otázky neodpovedala, čo však svedok pripisuje na vrub jej momentálnemu psychickému rozpoloženiu.
Pri ďalších vyšetreniach sa komunikácia zlepšovala. Čo sa týka zabezpečovania životných potrieb,
svedok má za to, že ich poškodená v prvotnom období nerobila. O domácnosť sa začala starať,
ako uviedla, až pri vyšetrení 29.07.2025, ale nie v plnej miere, nakoľko jej v tom bránil tzv. únavový

syndróm a úzkostné stavy spojené so sociálnym kontaktom aj v rámci nákupu, aj pohybu mimo domova.
Poškodená bola závažne obmedzená v obvyklom spôsobe života od momentu traumatického zážitku
doposiaľ. Dĺžku obmedzenia svedok odôvodnil tým, že obmedzenie spočíva hlavne v opakujúcich
sa záchvatoch úzkosti spojených s flash backmi, kedy je potrebná medikácia, resp. určitý čas, kým
dané stavy neodoznejú, čo považuje za podstatné ovplyvnenie psychického stavu. Intenzita týchto

stavov už značne klesla, taktiež aj frekvencia, napriek tomu sa nedá ešte hovoriť o úplnom odznení
poruchy. Čo sa týka prognózy je uvádzané podstatné odznenie alebo úplne odznenie poruchy vo
vysokom percente v priebehu rokov, nezanedbateľné percento postihnutých môže mať aj obtiaže aj
celoživotne. Pri prvej návšteve poškodenej stav poškodenej vyžadoval vyšetrenie, jednalo sa o akútny
stav s obrazom aký nezvykne odznievať bez medicínskeho zásahu. Poškodenej nasadil medikáciu

antidepresívom, anxiolitikom a hypnotikom. Pri úvodnom stretnutí v priebehu mesiacov bola medikácia
postupnenavyšovaná.Bolodoterapiepridanédruhéantidepresívumajľahkéantipsychotikum.Aktuálna
liečba pozostáva s trojkombinácie antidepresív s frekvenciou užívania trikrát denne. Uvedená medikácia
má určité sedatívne účinky, má človeku uľahčiť fungovanie a stav, nie primárne ho znefunkčniť,
podľa toho sa riadia i dávky liekov, preto nemá svedok za to, že medikácia konkrétne poškodenú

zneschopňovala v čomkoľvek. Príčinou jej obtiaží je samotná porucha, nie medikácia. Štandardný
priebeh poruchy je taký, že sa najintenzívnejšie prejavu na začiatku po traumatickom zážitku a postupne
sa obtiaže a obmedzenia znižujú, ustupujú. Pri každom prežití flash backu človek udalosť prežíva znova,
aj keď intenzita sa postupne znižuje. Diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy je možné určiť po
6 mesiacoch od traumatického zážitku. Diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy svedok prvýkrát

prediagnistikoval 20.2.2026, čo je už viac ako 7 mesiacov od udalosti. Pokiaľ znalkyňa konštatovala
diagnózu posttraumatickej stresovej poruchy v čase pred uplynutím lehoty 6 mesiacov, mohlo to byť na
základe výrazných znakov tejto diagnózy, avšak podľa svedka sa diagnóza nemohla takto prejavovať.
Adaptačná porucha a posttraumatická stresová porucha je diagnóza, ktorá sa vyvíja v čase.

Z výsluchu svedka J. M. súd zistil, že dňa 22.5.2025 šiel pre vnuka do škôlky a keď boli na dvore,
stretávali sa s obžalovaným, ktorý šiel do dvora. Keď boli už mimo areálu škôlky, začul výkrik „au“ alebo
niečo také a keď som sa otočil videl vzduchom letieť telefón. Šiel bližšie a videl obžalovaného a asi
meter od neho stála poškodená. Bola tam tiež jej vnučka. Poškodená a obžalovaný spolu komunikovali,ale svedok si nepamätal o čom. Pôvodne bol svedok od obžalovaného asi 12 m a keď prišiel bližšie,
s poškodenou už obžalovaný nekomunikoval. Svedok obžalovanému dohováral, že také veci sa neriešia
v škôlke pred deťmi a aby šiel s ním. Nevzpieral sa a šiel so svedkom von z areálu. Pred areálom sa

rozišli.Svedokpoprel,žebyokremletiacehotelefónuvidelútokobžalovaného.Podľasvedkapoškodená
a obžalovaný od seba stáli vo vzdialenosti asi meter a pol.
Po upozornení na rozpory súd prečítal časť výpovede svedka zo dňa 13.08.2025 a svedok uviedol, že
kontakt obžalovaného a poškodenej nevidel, nemôže povedať, že by to videl tak ako je uvedené vo
výpovedi u vyšetrovateľa a nevie, ako sa to tam dostalo. Čo sa týka pohybu rúk, pamätá si, že keď

sme sa stretávali, obžalovaný mal hlavu sklonenú a pohyboval oboma rukami, takým krútivým pohybom
zápästí oboch rúk.

Z výsluchu svedkyne J. J. súd zistil, že dňa 22.5.2025 v poobedňajších hodinách, keď vošla do areálu
Materskej školy ešte pred budovou videla po jej ľavej strane incident staršej pani a obžalovaného.
Stáli blízko oplotenia areálu a mali medzi sebou slovnú výmenu hlasnejšieho charakteru. Obžalovaný

sa snažil zobrať na ruky maloletú dcéru, ale pri slovnej výmene s poškodenou sa dieťa rozplakalo.
Obžalovaný dcéru na ruky nezobral. Svedkyňa sa otočila a pokračovala vo svojej ceste a periférne
videla, ako sa obžalovaný na poškodenú zahnal. Či obžalovaný niečo uviedol svedkyňa uviesť nevedela,
poškodená skríkla „volajte políciu“ a svedkyňa privolala hliadku polície. Na otázku, či svedkyňa videla na
vlastné oči fyzický kontakt medzi obžalovaným a poškodenou, svedkyňa uviedla, že videla úder rukou

smerom k hlave poškodenej, ale nevidela kontakt ruky obžalovaného s tvárou poškodenej, nakoľko
nestála bezprostredne pri nich, ale pokračovala v ceste. Poškodená držala v ruke mobil a ten mobil
odletel jeden alebo dva metre od nich do trávy. Či poškodenú po incidente do konca školského roka
svedkyňa videla, uviesť nevedela, od septembra 2025 ju stretla párkrát. S poškodenou sa svedkyňa
nerozprávala, keď sa stretli, poškodená svedkyni len uviedla, že bola vypovedať, na čo svedkyňa

reagovala, že jej nič neprišlo a až neskoro zistila, že mala v schránke oznámenie o zásielke (žltý lístok).
Vzhľadom na rozpory vo výpovediach svedkyne z prípravného konania a výpovedi pred súdom súd na
návrh prokurátora prečítal obsah výpovede svedkyne zo dňa 23.05.2025 a 13.08.2025 a svedkyňa na
vysvetlenie rozporov uviedla, že areál škôlky je ohradený žltým oplotením. Svedkyňa mala v škôlke dve
dcéry, ktoré neboli v rovnakom pavilóne, takže keď vyzdvihla jednu dcéru, musela z budovy vyjsť a vojsť

dodruhéhopavilónupredruhúdcéruakincidentudošlopočastoho,akoprechádzalazjednéhopavilónu
do druhého. Pokiaľ sa deň po incidente vyjadrila, že videla ako obžalovaný poškodenú udrel, tak to tak
zrejme bolo. S odstupom času si už podrobnosti pamätať nemusí. Opakovane uviedla, že s odstupom
času si presne nepamätá, či došlo ku kontaktu „koža na kožu“, ale predpokladá, že bezprostredne po
udalosti vypovedala tak, ako udalosť vnímala.

Zo znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 129/2025 súd zistil, že obžalovaný A. A. je závislý
od viacerých psychoaktívnych látok (pervitín, marihuana), pričom táto závislosť
bola u neho prítomná aj v čase páchania skutku a bola v aktívnej forme (toxikologické
vyšetrenie po skutku potvrdilo prítomnosť metamfetamínu v jeho organizme). Jeho schopnosť ovládať

svoje konanie bola v čase skutku zmenšená nepodstatne len pod vplyvom užitej psychoaktívnej látky,
bol schopný v čase skutku rozpoznať nebezpečenstvo svojho konania pre spoločnosť a chápal a chápe
zmysel trestného konania.
U obžalovaného ide o osobu závislú od viacerých psychoaktívnych látok (pervitínu patriaceho medzi
psychostimulanciá a marihuany zo skupiny kanabinoidov). Vzhľadom k zistenej závislosti je indikované

ochranné protitoxikomanické liečenie ústavnou formou. Obžalovaný s ním v čase znaleckého vyšetrenia
súhlasil. Závislosť od alkoholu o obvineného nebola zistená. Pobyt obvineného na slobode z hľadiska
psychiatrického nie je pre spoločnosť nebezpečný.

Zo znaleckého posudku PhDr. Antónie Solárovej, PhD. č. 60/2025 súd zistil, že celková úroveň

intelektových schopností osobnosti obžalovaného je t.č. v pásme dolného priemeru, nebol však
preukázaná prípadná forenzne-psychologicky významnejšia deteriorácia (postih, úbytok) kognitívnych
funkcií na podklade organického poškodenia CNS/mozgu, avšak prítomný je organický psychosyndróm
u tejto osobnosti (pooperačný stav - neurologického charakteru, toxometabolicky negatívny vplyv
dlhodobého užívania psychoaktívnych látok na CNS). Osobnosť vo všeobecnosti (v stave významne

toxicky, psychoticky nezmeneného vedomia) adekvátne vníma realitu. Klinicky odhadom bude úroveň
mnestických schopností tejto osobnosti celkovo v pásme až podpriemeru, čo ešte nebude forenzne-
psychologicky významnejším postihom, deficitom. Obvinený tak vo všeobecnosti je schopný dostatočnesprávne vnímať, zapamätať si a reprodukovať prežité udalosti a uvedené zodpovedá i vyšetrovaným
okolnostiam.
Celkovo sa týmto vyšetrením osobnosti obvineného preukázala u neho organicky zmenená (postihom

mozgu/CNS) a patologicky disponovaná osobnostná štruktúra - s rysmi najmä emočne nestabilnej a
dissociálnej osobnosti, navyše s poruchami správania a afektivity na toxickom podklade (závislosťou na
psychoaktívnych látkach). V jej jednotlivých zložkách možno vymedziť najmä nasledovné:
- v oblasti afektivity osobnosti je v popredí jej výrazná dynamika emocionálnych stavov, emocionálna
labilita, impulzivita, znaky nezdržanlivosti. Osobnosť je náladová, výbušná, napätá, nepokojná, pričom

silná agresivita sa javí ako jedna z jej jadrových zložiek. Vystupňované sú u nej ukazovatele pocitov
menejcennosti, komplexu vlastnej nedostatočnosti, dysfórické prejavy, navonok enormne maskované
pri narušenom sebaobraze, s nedostatkom sebakontroly a s pocitom vlastnej privilegovanosti osobnosti.
Tým možno trvalú zložku afektivity tejto osobnosti vymedziť ako celkovo negatívnu.
- v oblasti sociability je jej miera u osobnosti enormne nízka, predpokladaná je jej zlá sociálna pozícia
pri jej navonok extravertovanej orientácii. Preukázané je značne slabé humánne, antisociálne a hostilné

nastavenie osobnosti, má minimálny záujem o ľudí a slabú schopnosť empatie, charakterizuje ju
intolerancia, nedôvera a neochota angažovať sa v niečí prospech a rešpektovanie len svojich vlastných
potrieb a záujmov. Je teda nadmerne egocentrická, narcistická až asociálna, s citovým chladom a s
preferenciou neosobných priateľských, povrchných vzťahov.
- v oblasti správania je osobnosť bezprostredná, jej správanie je predovšetkým situačne determinované

a egocentrické, dominuje úsilie po viditeľnom sebauplatnení. Ľahko sa dostáva do vzrušenia a zlosti,
potom je agresívna a nerozmyslene hovorí hrozby, možno očakávať jej afektívne konanie, výskyt
teatrálnej explozivity, výbušnosť, zúrivosť a to už aj v obvyklých, každodenných situáciách minimálnej
záťaže.Uvedenéunejbudeotoviacenormnezosilnenévextrémnejzáťažiavstavetoxickyzmeneného
vedomia, kedy možno očakávať jej skratkové konanie a to najskôr v podobe heteroagresívneho konania.

- v oblasti adaptability je osobnosť menej sociálne prispôsobivá, typická pre ňu adujstačná rigidita,
lipnutie na svojich vlastných osobných prístupoch a názoroch, ignorovanie sociálnych tlakov, tendencia
pridržiavať sa vlastných schém správania, postojov. Osobnosť túži po vzruchu, vyhľadáva zmenu a
riziko, nerada sa zaväzuje, má sklon zaujímať alibistický postoj.
- z diferenciálno-diagnostického psychologického hľadiska vyšetrením aktuálne bol preukázaný

stabilizovaný psychický stav osobnosti obvineného, neprítomnosť závažnej psychickej poruchy
(v zmysle psychózy, schizofrénneho ochorenia). V popredí klinického obrazu je paranoidné
nastavenie pravdepodobne skôr ako súčasť jej osobnostnej štruktúry a súčasne tiež reaktívne
vystupňované (kontext vyšetrovania). Psychosomatické (neurotické) pozadie ťažkostí možno považovať
za pravdepodobné pri zistenej závislosti na psychoaktívnych látkach u obvineného.

Tendencie vo všeobecnosti správať sa sociálne žiadúco a pôsobiť lepším dojmom sú u tejto
osobnosti mierne zvýšené (tzv. lži skóre ľahko nadpriemerné). Vo všeobecnosti výpovede obvineného
z psychologického hľadiska možno považovať za menej vierohodné. Nebola však zistená prítomnosť
závažných znakov organického poškodenia mozgu neprítomnosť významných tzv. pravých pamäťových
konfabulácií (t.z. absentuje vypĺňanie pamäťových medzier novovytvoreným materiálom nevedomého

charakteru pri masívnych poruchách pamäti na organickom podklade). Ak sa u obvineného objavia, tak
skôr vedomé, zámerné fabulácie.
U obvineného sa prejavujú sklony k afektívnemu a agresívnemu správaniu, ktoré sú už trvalou súčasťou
jeho patologicky disponovanej a organicky zmenenej osobnosti. I v stave za triezva, bez požitia
psychoaktívnych látok možno očakávať afektívne konanie obvineného, výskyt teatrálnej explozivity,

výbušnosť, zúrivosť a to už aj v obvyklých, každodenných situáciách minimálnej záťaže.
U obvineného boli zistené poruchy jeho osobnosti a deficity v mentálnej výbave, ktoré boli zapríčinené
multifaktoriálne (najmä dedičná výbava, psycho-sociálny kontext a prostredie vývinu osobnosti, úraz/
postihCNS,negatívnyvplyvužívaniapsychoaktívnychlátoknaCNS).Prejavujúsavovšetkýchzložkách
života tejto osobnosti, v jej správaní a prežívaní, a sú prognosticky menej ovplyvniteľné a už nezvratného

charakteru.
Vo všeobecnosti obvinený má minimálny záujem o ľudí a slabú schopnosť empatie, jeho osobnosť
je nadmerne egocentrická, narcistická až asociálna, s citovým chladom a s preferenciou neosobných
priateľských, povrchných vzťahov. Jeho vzťah k poškodenej G. H. možno charakterizovať ako viac
nepriateľský, čo súvisí s celkovo jeho postojom k exmanželke a jej rodine.

Charakter činu zodpovedá osobnosti obvineného vo vysokej miere z forenzne-psychologického
hľadiska.
Z forenzne-psychologického hľadiska obvinený je adekvátne spôsobilý vypovedať a chápať zmysel
trestného konania, ako aj zúčastňovať sa na úkonoch trestného konania vzhľadom na úroveň jehointelektu a pamäti, osobnostnej patológie ako i vzhľadom na aktuálny stav jeho osobnosti. Obvinený sa
ku konaniu aktuálne nepriznáva v plnom a potrebnom rozsahu, absentuje tu afektívne sýtená ľútosť nad
spáchaním činu/činov. V prípade preukázania viny tento jeho súčasný postoj ku konaniu celkovo však

nie je v rozpore s jeho osobnostnou výbavou.
Čo sa týka prognózy resocializácie u obvineného, aktuálne boli preukázané zmnožene znaky skôr
negatívnej prognózy. Prognóza resocializácie obvineného bude v prípade preukázania viny závisieť
predovšetkýmprimárneodzískaniakritickéhonáhľadunavykonanúčinnosť,ažsekundárneodvýsledku
doposiaľ nijako dlhodobo efektívne neliečenej závislosti obvineného na psychoaktívnych látkach. Možno

predpokladať z forenzne-psychologického hľadiska skôr nižšiu mieru efektu z účasti obvineného na príp.
nariadenom individuálnom sociálnom, výchovnom či poradenskom programe, navyše tiež obvinený skôr
nie je vyhovujúcim z hľadiska osobnostnej výbavy pre skupinovú terapiu.
Vo vzťahu k ďalším zisteniam tohoto znaleckého dokazovania odporúča znalkyňa súdne doriešiť:
obvinený nie je spôsobilý byť držiteľom vodičského oprávnenia.

Zo znaleckého posudku J. P. G. č. 25/2025 súd zistil, že poškodená G. H. pri fyzickom incidente dňa
22.05.2025 utrpela nasledujúce telesné - somatické poranenia, a to pomliaždenie a kožnú odreninu
v oblasti ľavej očnice a brady vľavo, pomliaždenie a kožnú odreninu v oblasti pravého predlaktia a
podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa.
Z medicínskeho hľadiska sa jedná o poranenia ľahké. Poškodená je liečená v psychiatrickej ambulancii

pre úzkostný poúrazový psychický stav, kde posúdenie obmedzenia z psychického hľadiska prináleží
psychiatrovi.
V zdravotnej dokumentácii poškodenej neboli bližšie špecifikované objektívne vonkajšie poúrazové
zmeny, okrem popisu bolestivosti pravej očnice a okolia a bolesti brady pri vyšetrení na urgentnom
príjme dňa 22.05.2025. V oblasti pravého predlaktia bola popísaná odrenina, krvná podliatina, opuch

a dotyková citlivosť pravého predlaktia. Pri kontrolnom vyšetrení dňa 26.05.2025 bolo zapísané, že
rana na predlaktí je kľudná, suchá, o veľkosti cca 3 x 4 cm, pergamenová koža. Vzhľadom na tieto
minimálne objektívne zmeny na tele poškodenej nie je možné spätne presne z medicínskeho hľadiska
zrekonštruovať priebeh vzniku posudzovaných poranení. Pomliaždenie všeobecne vzniká pôsobením
tupého násilia na poranenú oblasť, eventuálne nárazom na tupý predmet. Odrenina vzniká väčšinou

ťahom a tlakom tupého predmetu. Pomliaždenie v oblasti ľavej očnice a brady vľavo mohlo u poškodenej
vzniknúť pôsobením tupého násilia na oblasť oka a brady. Mohlo sa tak stať po údere päsťou (dlaňou)
na oblasť oka a brady silou strednej intenzity. Vzhľadom na chýbajúci podrobnejší popis v zmysle krvnej
podliatiny, opuchu, veľkosti odreniny a pod. nie je možné určiť, či išlo o úder dlaňou alebo päsťou.
Pomliaždenie a odrenina v oblasti pravého predlaktia mohli vzniknúť taktiež po údere päsťou alebo

dlaňou inou osobou do pravého predlaktia silou strednej intenzity, odrenina resp. rana na predlaktí mohla
vzniknúť tým, že koža na predlaktí poškodenej je pergamenovitá, to znamená veľmi tenká, veľmi ľahko
zraniteľná. Čisto z medicínskeho hľadiska nie je možné určiť, či poškodená dostala ešte nejaké údery
do oblasti temena hlavy. Vo vlasatej časti hlavy neboli popísané žiadne objektívne poúrazové zmeny.
Podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa bolo diagnostikované len na základe údaja o bolestivosti

krčnej chrbtice pri pohybe krkom pri vyšetrení na urgentnom príjme. Mohlo k nemu dôjsť prudším
pohybom krčnej chrbtice po údere alebo pri aktívnom uhýbaní sa pred údermi.
Na otázku, či v dôsledku popísaného mechanizmu vzniku poranení, ktoré utrpela poškodená, mohli byť
zasiahnuté aj orgány dôležité pre život a ak áno, v akom rozsahu a či došlo alebo mohlo dôjsť k vážnej
ujme na zdraví poškodenej, alebo smrti, resp. z akého dôvodu k takej ujme nedošlo, znalec uviedol, že

vo všeobecnosti, ak útok smeruje na oblasť hlavy, tak dochádza k ohrozeniu životne dôležitého orgánu,
a to najčastejšie mozgu. Môžu vzniknúť rôzne typy poranenia, a to od otrasu mozgu, vnútrolebečného
krvácania rôzneho rozsahu až po pomliaždenie mozgu. K mozgolebečnému poraneniu môže dôjsť
jednak priamo po údere pohybom mozgu vo vnútri lebky, ale oveľa častejšie po následnom páde a
náraze hlavou na podložku. V posudzovanom prípade u poškodenej nedošlo k poraneniu žiadneho

životne dôležitého orgánu a pri predpokladanej intenzite a mechanizme útoku nedošlo ani k jeho
bezprostrednému ohrozeniu.
Doba liečenia pri nekomplikovanom priebehu hojenia takýchto poranení ako utrpela poškodená je v
priemere 5 - 7 dní, pracovnú neschopnosť si obyčajne nevyžaduje. V posudzovanom prípade poškodená
nemala vypísanú pracovnú neschopnosť, lebo je dôchodkyňou. Liečenie pre telesné poranenia podľa

dostupnej zdravotnej dokumentácie trvalo od 22.05.2025 do 26.05.2025 pod lekárskym dozorom. Potom
si ešte doma preväzovala ošetrovala odreniny. Poškodená je ale liečená v psychiatrickej ambulancii pre
podozrenie na poúrazový psychický syndróm. V čase vypracovania znaleckého posudku liečenie trvá
pričom dominujú psychické ťažkosti.Čosatýkaobmedzenínaobvyklomspôsobeživota,znalecuviedol,žepoškodenábolapreposudzované
poranenia v deň úrazu, t. j. dňa 22.05.2025 o 16.07 hod., vyšetrená na urgentnom príjme - ambulancia
úrazovej chirurgie/chirurgická ambulancia Nemocnice Poprad a. s., kde absolvovala rtg vyšetrenie

lebky a pravého predlaktia s CT vyšetrenie hlavy a tvárových kostí. Mala doporučené fyzické a
psychické šetrenie. Pri kontrole v úrazovej ambulancii dňa 26.05.2025 udávala ešte mierne bolesti
pomliaždených častí tela, poranenie v oblasti pravého predlaktia bolo popísané ako rana veľkosti cca
3 x 4 cm, pergamenová koža. Rana bola vydezinfikovaná a prekrytá. Bola jej doporučená kontrola
v traumatologickej ambulancii podľa potreby, doma preväz o tri dni, následne mohla ranu umývať a

dezinfikovať. Vzhľadom na chýbanie bližšieho popisu vonkajších poúrazových zmien na tele poškodenej
v súvislosti s posudzovaným incidentom sa nie je možné vyjadriť k tomu, či poškodená bola pre farebné
zmeny tváre po pomliaždení čiastočne obmedzená v spoločenskom styku. Pri telefonickom rozhovore
uviedla,žemalapodliatinuvoblastiokaajbrady.Preodreninunapredlaktíbolačiastočneobmedzenápri
hygienických návykoch po dobu cca 5 - 7 dní. Poškodená bola dňa 09.06.2025 vyšetrená v psychiatrickej
ambulancii, kde uviedla. Že sa nemôže na nič sústrediť, nevie sa pohnúť, stále to má pred očami.

Myslela si, že ich tam útočník zabije. Nespí a keď' spí, tak sa jej sníva, nechce ísť von, bojí sa, aj keď
ho zavreli. Mala predpísané lieky a kontrolu o 14 dní. Pri kontrole dňa 25.06.2025 bolo zapísané, že
sa zatiaľ nevie z toho dostať. Spí, aj tak sa jej o tom sníva, nevie sa sústrediť, najradšej sedí sama,
rozmýšľa. V noci sa vyspí asi zo 6 hodín. Zanedbáva seba aj domáce práce, odmieta chodiť von. Naďalej
jej boli doporučené lieky, psychoterapeutické intervencie a kontrola o 3-4 týždne. Čo sa týka telesných

následkov, znalec uviedol, že pomliaždenie a kožná odrenina v oblasti ľavej očnice a brady vľavo podľa
klinických skúseností nezanechá trvalé následky. Pomliaždenie a kožná odrenina v oblasti pravého
predlaktia podľa klinických skúseností nezanechá trvalé následky. Jazva, ktorá vznikne po vyhojení, by
nemala poškodenú obmedziť v spoločenskom styku. Podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa podľa
klinických skúseností nezanechá trvalé následky. Poškodená bola pre telesné somatické poranenia

obmedzená v obvyklom spôsobe života do 7 dní, a to iba veľmi ľahko. Odrenina a krvná podliatina na
pravompredlaktíjučiastočneobmedzovalavhygienickýchnávykochpodobucca5-7dní.Poškodenáje
liečená pre úzkostný poúrazový psychický stav v psychiatrickej ambulancii, kde posúdenie obmedzenia
z psychického hľadiska prináleží psychiatrovi.
Na otázku, či poškodená trpela bolesťami znalec uviedol, že bolesť je veľmi individuálny vnem,

neexistuje prístroj, ktorý by ju vedel objektívne zmerať. Z dostupnej zdravotnej dokumentácie vyplýva,
že poškodená nemala cielene predpisované lieky na tlmenie bolesti. Pri telefonickom rozhovore uviedla,
že obvodným lekárom mala predpísaný Novalgin - ľahké analgetikum a Lexaurin – liek na ukľudnenie.
Odškodnenie za bolesť pre posudzované poranenia predstavuje 10 bodov, t. j. 305,- eur.

Zo záznamu o vykonaní dychovej skúšky, prehliadky tela a skríningového vyšetrenia súd zistil, že v čase
zadržania nebol zistený obsah alkoholu v dychu obžalovaného. Pri prehliadke tela mu bol odobraný
moč, v ktorom bol skríningovým vyšetrením pozitívny nález amfetamínu.

Z rozsudku Okresného súdu Poprad zo dňa 14.9.2023, sp. zn. 14P/120/2023 súd zistil, že uvedeným

rozsudkom bolo manželstvo K. A., L. H. a A. A., uzavreté dňa 14.1.2012, zapísané v knihe manželstiev
matričného úradu Poprad vo zväzku 27, ročník 2012, na strane 202, pod poradovým číslom 6 rozvedené
a maloleté deti A. A. a A. A. boli zverené do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať
a spravovať ich majetok. Obžalovaný bol zaviazaný povinnosťou prispievať na výživu mal. A. sumou
200,- eur mesačne a na výživu mal. A. sumou 200,- eur mesačne od právoplatnosti tohto rozsudku, k

rukám matky. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 14.10.2023.

Z trestného rozkazu Okresného súdu Poprad zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 8T/65/2024, súd zistil, že
obžalovaný bol uznaný vinným z prečinu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 ods. 1
Trestného zákona, za čo mu bol uložený podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona, s použitím § 36 písm.

l), § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (troch) mesiacov, pričom
výkon uloženého trestu mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložený
a podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona mu bola určená skúšobná doba v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.
Súčasne bol obžalovanému uložený podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona trest zákazu činnosti
viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 18 (osemnásť) mesiacov a podľa § 73 ods. 2 písm. d)

Trestného zákona mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické liečenie ambulantnou formou. Trestný
rozkaz nadobudol právoplatnosť dňa 27.8.2024.Z rozsudku Krajského súdu Prešov zo dňa 04.05.2001, sp. zn. 1T/19/2000, súd zistil, že uvedeným
rozsudkom bol obžalovaný, trestne stíhaný ako mladistvý, uznaný vinným z trestného činu porušovania
domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a trestného

činu vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, spáchanými vo forme
spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a z pokusu trestného
činu vraždy podľa § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b), písm. d), písm. h) Trestného zákona účinného do
31.12.2005, spáchaného vo forme spolupáchateľstva po § 9 ods. 2, § 8 ods. 1 Trestného zákona
účinného do 31.12.2005, za čo mu bol uložený podľa § 219 ods. 2 Trestného zákona účinného do

31.12.2005, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 5 (päť) rokov, so zaradením na výkon uloženého trestu
do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých.
Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11.09.2001, sp. zn. 2To/38/2001, súd zistil,
že podľa § 258 ods. 1 písm. d), písm. e), ods. 2 Trestného poriadku účinného do 31.12.2005, zrušil
rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 04.05.2001 v časti skutkov kvalifikovaných ako trestný čin
porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005

a trestný čin vydierania podľa § 235 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, spáchanými vo
forme spolupáchateľstva podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a v tejto časti uznal
oboch obžalovaných vinnými zo spáchania trestného činu brania rukojemníka podľa § 234a ods. 1, ods.
2 písm. b), písm. c) Trestného zákona účinného do 31.12.2005, spáchaného vo forme spolupáchateľstva
podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, za čo bol obžalovanému uložený podľa §

219 ods. 2 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky,
so zaradením na výkon uloženého trestu do nápravnovýchovného ústavu pre mladistvých. Rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 11.09.2001.

Z lekárskej správy J. L. G., lekára úrazovej chirurgie Nemocnice Poprad, a.s. zo dňa 22.05.2025

súd zistil, že uvedeného dňa bola na Urgentnom príjme – ambulancii úrazovej chirurgie/chirurgickej
ambulancii ošetrená poškodená, pričom bola konštatovaná diagnóza pomliaždenie a kožná odrenina
v oblasti ľavej očnice a brady vľavo, pomliaždenie a kožná odrenina v oblasti pravého predlaktia a
podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa.

Z ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky súd zistil, že za obdobie od
12.05.2021 do 09.10.2025 má obžalovaný evidovaných 5 priestupkov, z toho 3 v oblasti dopravy, jeden
priestupok proti majetku a jeden priestupok proti občianskemu spolunažívaniu, kedy dňa 26.08.2023
a 27.08.2023 pod vplyvom alkoholu verbálne napadol svoju manželku.

Z registra trestov súd zistil, že obžalovaný bol dvakrát súdne trestaný, a to rozsudkom Krajského
súdu Prešov zo dňa zo dňa 04.05.2001, sp. zn. 1T/19/2000, v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 11.09.2001, sp. zn. 2To/38/2001, pričom v tomto prípade sa dňa 29.09.2009
osvedčil. Druhý záznam je trestný rozkaz Okresného súdu Poprad zo dňa 31.7.2024, sp. zn. 8T/65/2024
a je zrejmé, že do skúšobná doba podmienečného odsúdenia obžalovanému trvala do 28.8.2025.

Po takto vykonanom dokazovaní, hodnotiac všetky dôkazy jednotlivo i v ich súhrne v zmysle zásad
uvedených v § 2 ods. 12 Trestného poriadku dospel konajúci súd k záveru, že žalovaný skutok sa stal,
a že ho spáchal obžalovaný A. A. na tom skutkovom základe, že dňa 22.05.2025 približne o 15:10
hod. v areáli Základnej školy s materskou školou E., na ulici E. XXXX/XX F. B. počas toho ako

zdvíhal svoju dcéru A. A. na ruky k nemu pristúpila G. H., nar. XX.XX.XXXX, stará matka maloletej
A. A., a napomenula ho, aby ju dal na zem, pretože s ním kývalo, kde obvinený uvedomujúc si
vyšší vek G. H., v dôsledku čoho mu nemohla klásť odpor, pristúpil k G. H. a túto opakovane fyzicky
napadol a to tak, že G. H. udrel päsťou do tváre nad ľavé oko a do brady, čím spôsobil G. H.
zranenia, a to pomliaždenie a kožnú odreninu na ľavej očnici a brade vľavo a podvrtnutie krčnej

chrbtice s dobou liečenia najmenej 5 dní, a zároveň sa G. H. vyhrážal so slovami „Ty pičo, teba raz
zabijem aj s tvojou jebnutou dcérou“ a slovami „Ty si to ešte odjebeš“, čím u poškodenej G. H. vzbudil
dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a zároveň poškodenej G. H. spôsobil posttraumatickú stresovú
poruchu (F 43.1 podľa MKCH-10), ktorá si vyžiadala liečenie a závažne obmedzovala obvyklý spôsob
života poškodenej od času skutku najmenej do 13.08.2025 prejavmi uvedenej adaptačnej poruchy, a to

najmä poruchami spánku, nechutenstvo, neodbytným znovuvybavovaním si skutku v podobe živých
spomienok, prežívaním úzkosti pri expozícii okolnostiam pripomínajúcim alebo spojeným so stresom,
prehnanými úľakovými reakciami a nevyhnutným podrobením sa dlhodobej medikamentóznej liečbe
v spojení s ambulantnou psychiatrickou liečbou.Pri ustálení predmetného skutkového stavu konajúci súd vychádzal predovšetkým z dôkazov v podobe
výpovedí samého obžalovaného, poškodenej G. H., rovnako aj výpovede svedka J. M. a svedkyne

J. J., znalkýň B. I. D. a J. K. L., svedka J. A. H. a z vyššie uvedených listinných dôkazov a zo
záverov znaleckých posudkov J. N. O., B. K. H., B. a J. P. G. vypracovaných k osobe obžalovaného a
poškodenej G. H., na obsah ktorých súd poukázal v predchádzajúcej časti tohto rozhodnutia.

Hoci obžalovaný spáchanie žalovaného skutku v časti popieral a bránil sa tvrdením, že sa poškodenej

nevyhrážal a poškodenú udrel až po jej neúspešnom útoku voči nemu, konajúci súd predmetnej obrane
obžalovaného neuveril, považoval ju len za účelovú a použitú v snahe vyviniť sa z trestnoprávnych
následkov svojho konania. V tomto smere súd vzal predovšetkým do úvahy závery znaleckého posudku
PhDr. Antónie Solárovej, PhD č. 60/2025, z ktorého vyplýva, že u obžalovaného sú mierne zvýšené
tendencie pôsobiť lepším dojmom (tzv. lži skóre ľahko nadpriemerné) a výpovede obžalovaného z
psychologického hľadiska možno považovať za menej vierohodné. Bezprostredne po incidente bol

skríningovým vyšetrením v moči obžalovaného konštatovaný pozitívny nález amfetamínu, teda jeho
popis udalosti mohol byť ovplyvnený, okrem úmyselného skreslenia, tiež požitou drogou.
Naopak vyššie uvedené výpovede poškodenej G. H., ako aj svedkov M. a J., na seba nadväzujú
a vzájomne sa potvrdzujú, i keď svedok J. M. nevypovedal rovnako v prípravnom konaní a v konaní pred
súdom, kedy poprel časť svojich prvotných vyjadrení o tom, že videl útok obžalovaného voči poškodenej.

Svoje tvrdenia na hlavnom pojednávaní zmenil tak, že útok nevidel a videl len letiaci mobilný telefón,
pričom rozpory v svojich tvrdeniach nedokázal vysvetliť. Pokiaľ svedok a obžalovaný zhodne uviedli, že
svedok obžalovaného odrádzal od jeho aktivít vyjadrením, že „také veci sa v škôlke pred deťmi neriešia“,
nemohlo sa jednať o letiaci telefón a navyše to neodôvodňuje výkrik „au“, ktorý svedok potvrdil. Rovnako
svedkyňa J. J. na hlavnom pojednávaní vypovedala inak ako v prípravnom konaní, avšak po upozornení

na rozpory zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania a potvrdila, že útok obžalovaného voči
poškodenej videla. V prospech tvrdení o minimálne dvoch úderoch smerovaných na hlavu poškodenej
svedčia lekárske správy a znalecký posudok J. P. G..

Z hľadiska právnej kvalifikácie konajúci súd konanie obžalovaného A. A. kvalifikoval ako prečin

nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom
na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a § 127 ods. 5 Trestného zákona, nakoľko svojim
konaním u poškodenej G. H. vzbudil dôvodnú obavu o jej život a zdravie, a zároveň poškodenej G.
H. spôsobil posttraumatickú stresovú poruchu (F 43.1 podľa MKCH-10), ktorá si vyžiadala liečenie
a závažne obmedzovala obvyklý spôsob života poškodenej od času skutku najmenej do 13.08.2025

prejavmi uvedenej adaptačnej poruchy, a to najmä poruchami spánku, nechutenstvo, neodbytným
znovuvybavovaním si skutku v podobe živých spomienok, prežívaním úzkosti pri expozícii okolnostiam
pripomínajúcim alebo spojeným so stresom, prehnanými úľakovými reakciami a nevyhnutným
podrobením sa dlhodobej medikamentóznej liečbe v spojení s ambulantnou psychiatrickou liečbou.
Súčasne súd konanie obžalovaného, ktorý sa slovne i fyzicky, verejne na mieste verejnosti prístupnom

dopustil hrubej neslušnosti a výtržnosti tým, že napadol poškodenú G. H. posúdil ako prečin výtržníctva
podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona a pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods.
2 písm. a), ods. 3 písm. c) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Trestného zákona.

Podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou

ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až
na jeden rok.

Podľa § 360 ods. 2 písm. b) Trestného zákona odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na
mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá
sa odňatím slobody až na tri roky.

Podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona kto inému úmyselne ublíži na zdraví, potrestá sa odňatím slobody
na šesť mesiacov až dva roky.Podľa § 156 ods. 2 písm. a) Trestného zákona odňatím slobody na jeden rok až tri roky sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 156 ods. 3 písm. c) Trestného zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví.

Prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona sa dopustí ten,
kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to

môže vzbudiť dôvodnú obavu a čin spácha na chránenej osobe.
Pri pre?či?ne ne?bez?peč?né?ho vy?hrá?ža?nia pod?ľa § 360 Trestného zákona je ne?vyh?nut?né
po?su?dzo?vať všet?ky okol?nos?ti kon?krét?ne?ho prí?pa?du, spo?loč?né sprá?va?nie pá?cha?te?
ľa a obe?te pred spá?cha?ním a po spá?cha?ní či?nu ne?vy?ní?ma?júc.

V tomto smere súd poznamenáva, že pre naplnenie znakov uvedeného prečinu stačí vyhrážka,

ktorá by mohla vzbudiť dôvodnú obavu, teda pojmové znaky tohto prečinu sú naplnené aj vtedy, ak
vyhrážka je objektívne spôsobilá takú obavu vzbudiť, aj keby nebolo sprevádzané fyzickými útokmi.
Obdobné správanie sa obžalovaného bolo objektívne spôsobilé vzbudiť u poškodenej obavu o jej život
či zdravie, podobne ako by bolo spôsobilé takúto obavu vyvolať aj u bežného človeka v postavení
poškodeného. Konanie obžalovaného smerovalo k porušeniu objektu chráneného uvedeným prečinom,

teda k narušeniu pokojného občianskeho spolužitia, ktoré vzbudzuje dôvodné obavy o život, zdravie
alebo zo spôsobenia inej ťažkej ujmy. Svedok J. H., ako aj znalkyne B. I. D. a J. K. L. zhodne potvrdil,
že poškodená opakovanej deklarovala opakujúce sa predstavy a strach o život.
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že obžalovaný sa dopustil konania napĺňajúceho
objektívnu stránku tohto prečinu. Čo sa týka verbálnych vyjadrení, obžalovaný pri prvom výsluchu po

vznesení obvinenia pripustil, že mohol v hádke povedať aj tvrdšie slová, pri výsluchu dňa 17.07.2025
pripustil aj, že poškodenej povedal, že „vychovala dve kurvy“ a že „je stará piča“. Vzhľadom na
skutočnosť, že obžalovaný postupne dopĺňal svoje vyjadrenia o obsahu jeho vlastných útokov na
poškodenú a s prihliadnutí na skutočnosť, že v čase útoku bol obžalovaný ešte pod vplyvom drog, je
zrejmé, že jeho reakcie a úsudok, rovnako ako pamäťové dispozície boli v čase útoku ovplyvnené.

Čo sa týka prečinu výtržníctva, v tomto smere súd konštatuje, že uvedeného trestného činu sa
môže dopustiť ktorákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Objektom je ochrana medziľudských
vzťahov a verejného poriadku. Subjektívna stránka je vyjadrená všeobecne, vyžaduje sa úmyselné
zavinenie a objektívna stránka je vyjadrená alternatívne, pričom je nevyhnutné, aby sa páchateľ dopustil

hrubej neslušnosti alebo výtržnosti slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom
jedným z tam uvedených spôsobov, pričom zo samotného znenia skutkovej podstaty vyplýva, že
zákonodarca zvolil demonštratívne vymedzenie niektorých foriem výtržníctva. Pojem „hrubá neslušnosť“
je nevyhnutné vykladať tak, že ide o také konanie jednotlivca, ktoré zásadným spôsobom narúša
zaužívané pravidlá slušného správania sa.

Vzhľadom na vykonané dokazovanie je nepochybné, že obžalovaný svojimi vyjadreniami adresovanými
poškodenej a tiež fyzickým útokom narušil zaužívané pravidlá slušného správania a toto narušenie je
vyššej intenzity, o čom svedčí diagnostikovaná posttraumatická stresová porucha poškodenej.

Čo sa týka prečinu ublíženia na zdraví, aj v tomto smere mal súd za preukázané, že k spáchaniu tohto

skutku obžalovaným došlo. Objektom trestného činu ublíženia na zdraví je ľudské zdravie. Následkom
trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 156 Trestného zákona musí byť vždy ublíženie na zdraví
v zmysle § 123 ods. 2 Trestného zákona. Z vykonaného dokazovania, predovšetkým znaleckých
posudkov J. P. G., ale aj vyjadrení znalkýň B. I. D. a J. K. L. a tiež svedka MUDr. Dušana Skokana,
je nepochybné, že obžalovaný poškodenej spôsobil poškodenia zdravia, a to ako telesné - somatické

poranenia, pomliaždenie a kožnú odreninu v oblasti ľavej očnice a brady vľavo, pomliaždenie a kožnú
odreninu v oblasti pravého predlaktia a podvrtnutie krčnej chrbtice ľahkého stupňa s dobou liečenia 5 až
7 dní, tak poškodenie zdravia v podobe posttraumatickej stresovej poruchy, s ktorou sa lieči doposiaľ.
Medzi konaním obžalovaného a následkom na zdraví poškodenej je nepochybne preukázaná príčinná
súvislosť, teda že k ublíženiu na zdraví poškodenej došlo práve konaním obžalovaného.

Z hľadiska subjektívnej stránky má súd za to, že k spáchaniu skutku došlo v nepriamom úmysle, t.j.
obžalovaný konal vo vzťahu k poškodenej s ľahostajnosťou a bol uzrozumený s tým, že svojím konaním
môže taký následok spôsobiť.Ak by aj súd prijal vyjadrenie obžalovaného o tom, že poškodenú udrel až potom, ako na neho zaútočila
sama, v tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že poškodená je osobou vyššieho veku, bez
reálnej možnosti obžalovaného, pri jeho veku a fyzickom stave, ohroziť. Naopak vek a telesná stavba

poškodenej mohli viesť k podstatne väčšiemu rozsahu poškodenia zdravia, čoho si obžalovaný musel
byť vedomý.

V konaní mal súd za preukázané, že obžalovaný konal spôsobom ako je uvedené vo výroku rozsudku.
V konaní boli produkované dve skupiny dôkazov. Na jednej strane dôkazy svedčiace v neprospech

obžalovaného: výpovede poškodenej, svedkov, lekárske správy a znalecký posudok J. G., na strane
druhej,dôkazsvedčiacivprospechobžalovaného:výpoveďobžalovaného.Zadanéhoskutkovéhostavu
mal súd vykonaným dokazovaním jednoznačne preukázané, že v inkriminovaný deň došlo ku konfliktu
medzi poškodenou a obžalovaným. Obžalovaný počas celého konania (prípravného, aj konania pred
súdom) popieral spáchanie skutku tak, ako je popísaný v obžalobe, ale došlo k nemu inak, po aktívnom
útoku poškodenej, avšak žiaden z vykonaných dôkazov toto tvrdenie obžalovaného nepotvrdzuje.

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného
činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest

je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu,
voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie
(výchovy k riadnemu životu – rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom – potencionálnym
páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na

ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.
Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Trestného zákona páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej
výmere, ako je ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné
sadzby trestu odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší
vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä

na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V konaní súd mal preukázané dve priťažujúce okolnosti, teda že obžalovaný spáchal viac trestných
činov, a bol už za trestný čin odsúdený. Súd tak ukladal trest v rozmedzí 2 roky až 5 rokov pričom na

„verejnosť“ konania obžalovaného ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. f) Trestného zákona
neprihliadal.

Trest je právnym následkom trestného činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu, čím
je vyjadrená zásada proporcionálnosti trestu, a je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného

zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, t.j. na ochranu
spoločnosti a na výchovu páchateľa a ostatných občanov. Ochrana spoločnosti sa uskutočňuje dvoma
prvkami, a to prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú v
zásade súčasne v každom treste. Účelom trestu v zmysle ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona
je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej

činnosti a vychovávať ho k tomu, aby viedol riadny život a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov
spoločnosti. Trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Zákonodarca nedefinuje pojem ochrana spoločnosti (§ 34 ods. 1 Trestného zákona), ani pojem účinná
ochrana spoločnosti (§ 47 ods. 1 písm. b) Trestného zákona) a ani rozdiel medzi týmito pojmami.

Práve tu je priestor pre voľné hodnotenie dôkazov jednotlivo i v ich súhrne súdom a pre individuálne
úvahy o účele trestu za spáchaný skutok a o páchateľovi, ktorému má byť trest ukladaný, na jednej
strane a o záujme spoločnosti na ochrane pred trestnými činmi a ich páchateľmi na strane druhej.
Nemožno opomenúť ani ďalšie skutočnosti, ktoré majú význam pre trestné sankcie, a to predovšetkým
zásadu humánnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, ako aj pojem proporcionality, ktorý treba spojiť

s pojmom spravodlivej rovnováhy medzi všeobecnými záujmami spoločnosti a ochranou základných
práv jednotlivca. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno tiež opomínať ich účel a zmysel,
ktorý nie je možné hľadať len v slovách a vetách toho ktorého predpisu, ale najmä vo všadeprítomnýchrelevantnýchprávnychprincípochuznávanýchdemokratickýmiprávnymištátmi,medziktorésazaraďuje
aj Slovenská republika.

U obžalovaného nešlo o náhodný a ojedinelý útok voči inému, o čom svedčí priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, kedy dňa 26.08.2023 a 27.08.2023 pod vplyvom alkoholu verbálne
napadol svoju manželku.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému A. A. trest odňatia slobody

vovýmere2(dvoch)rokov,ktorýpovažujezadostatočnýzhľadiskaindividuálnejajgenerálnejprevencie.
Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a
následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že
pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim. Keďže obžalovaný nebol v
posledných 10 rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný

trestný čin, zaradil ho súd na jeho výkon do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Zo znaleckého posudku MUDr. Kornélie Fabišíkovej č. 129/2025 súd zistil, že obžalovaný A. A.
je závislý od viacerých psychoaktívnych látok (pervitín, marihuana), pričom táto závislosť bola u
neho prítomná aj v čase páchania skutku a bola v aktívnej forme (toxikologické vyšetrenie po

skutku potvrdilo prítomnosť metamfetamínu v jeho organizme). U obžalovaného ide o osobu závislú
od viacerých psychoaktívnych látok (pervitínu patriaceho medzi psychostimulanciá a marihuany zo
skupiny kanabinoidov). Z posudku vyplynula nevyhnutnosť uložiť obžalovanému ústavné ochranné
protitoxikomanické liečenie. Obžalovaný opakovane páchal trestnú činnosť pod vplyvom návykových
látok. Nakoľko je skoršie odsúdenie pre prečin ohrozenia pod vplyvom návykovej látky z roku 2024, je

zrejmé, že ide o recidívu. Súd ukladá liečbu podľa § 73 ods. 2 písm. c) Trestného zákona v spojení s § 74
ods. 1 Trestného zákona počas výkonu nepodmienečného trestu, s tým že následne bude absolvované
doliečovanie ambulantnou formou podľa § 74 ods. 5 Trestného zákona.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil

inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil,
ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú
škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo výroku
rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej
úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.

Poškodená G. H. si uplatnila nárok na náhradu škody v rozsahu 305,- eur z titulu bolestného. Nakoľko
trestným činom obžalovaného bola poškodenej spôsobená škoda, súd uložil obžalovanému povinnosť
nahradiť poškodenej škodu v sume 305,- eur, ktorá škoda bola verifikovaná znaleckým posudkom J. P.
G. č. XX/XXXX a so zvyškom nároku poškodenú odkázal na civilný proces.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na tunajší súd do 15 dní od oznámenia
rozsudku. Odvolanie má odkladný účinok. (§ 306/2 Trestného poriadku)

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a Trestného poriadku) a to v neprospech

i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2 Trestného poriadku). V prospech obžalovaného môže podať
odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2 Trestného poriadku)
– obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§307/1b Trestného poriadku a to len vo
svoj prospech (§ 308/2 Trestného poriadku)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre

nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2 Trestného
poriadku)
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť
výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaného pozbavený
spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať

odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308/2 Trestného poriadku)- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého
obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1 Trestného poriadku)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c

Trestného poriadku), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1 Trestného poriadku). Ak je poškodeným
právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68 Trestného
poriadku)
- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d Trestného poriadku), (§ 45/1
Trestného poriadku)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.