Rozsudok – Starostlivosť o maloletých… ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, March 26, 2026

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 51P/66/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1725201686
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Mattielighová

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2026:1725201686.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudkyňou JUDr. Zdenkou Mattielighovou, v právnej veci manžela:

O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, P.Á. H. J., t.č. bytom P. XX, Q., štátny občan
SR, zastúpený: JUDr. Ivana Magdolenová Joríková, advokátka, so sídlom Hrnčírikova 1/B, Partizánske
a manželky: O.. W.I. P., rod. Š., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XXXX/XX, P.Á. H. J.B., štátny občan
SR, zastúpená Advokátska kancelária FELŠÖCI & Partners, s.r.o., so sídlom Bajkalská 31, Bratislava, o
návrhu na rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu: I.
P., nar. XX.XX.XXXX zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok,
pracovisko Senec, Krátka 1, na čas po rozvode, takto

r o z h o d o l :

I. Súd manželstvo O.. D. P., nar. XX.XX.XXXX v H., a O.. W. P., rodenej Š., nar. XX.XX.XXXX v Q.,
uzavreté dňa XX.XX.XXXX v B., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu B., vo zväzku X, ročník
XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom X rozvádza.

II. Súd schvaľuje rodičovskú dohodu, podľa ktorej sa maloletá I. P., narodená XX.XX.XXXX zveruje na
čas po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti matky.

III. Obaja rodičia budú maloletú zastupovať a spravovať jej majetok.

IV. Otec sa zaväzuje prispievať na výživu maloletej I. P., narodenej XX.XX.XXXX sumou 850,- eur
mesačne ktorú sumu je otec povinný zasielať k rukám matky maloletej, vždy do 15-dňa v mesiaci vopred,
počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.

V. Súd styk otca s maloletou I. P. neupravuje.

VI. Účastníci nemajú nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom, podaným na tunajšom súde dňa 29.05.2025 sa manžel domáhal rozvodu manželstva
s manželkou a schválenia rodičovskej dohody o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode zo dňa 21.05.2025, ktorá bola podpísaná oboma rodičmi.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou sa zoznámili v r. XXXX a nejaký čas spolu žili v Í..
Manželstvo uzatvorili v r. XXXX a v r. XXXX sa im narodila ešte v Í. dcéra I.. V r. XXXX sa vrátili spolu na

Slovensko. Od augusta 2024 sa začali medzi nimi prejavovať vážnejšie problémy, ktoré sa snažili riešiť
u psychológa, ale ani pomoc odborníka im už nepomohla prekonať odcudzenie, ku ktorému postupom
rokov medzi nimi došlo. V marci 2025 sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Manželské spolužitieobnoviť nemieni. S manželom spolu nehospodária, intímne sa nestýkajú. Manželstvo je iba formálne,
vzťahy medzi nimi ochladli. Žiada preto, aby súd ich manželstvo rozviedol ako nefunkčné.

3. Súd podľa § 180 CSP konal a rozhodol v neprítomnosti kolízneho opatrovníka, ktorý svoju
neprítomnosť ospravedlnil z personálnych dôvodov na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Senci.

4. Na zistenie skutkového stavu veci vykonal súd dokazovanie oboznámením sa s návrhom,
predloženými dôkazmi, ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi a vykonal dokazovanie

výsluchom účastníkov konania.

5. Na pojednávaní konanom dňa 26.03.2026 predstúpili obaja manželia, ktorí zhodne predniesli
rodičovskú dohodu v znení rovnakom ako vo výrokovej časti tohto rozsudku, ktorú žiadali v prípade
rozvodu schváliť. Obaja manželia na rozvode manželstva trvali.

6. Podľa čl. I, čl. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“) manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento
jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach
a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

7. Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní
žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a
vytvárať zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených

prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť,
ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.

11. Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím

na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení účastníkov, ktorí zhodne
odmietli pokus o zmierenie, má súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky
zákonné podmienky rozvodu ich manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo
rozvrátené tak, že toto manželstvo neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia dlhodobo spolu
nežijú, spoločne nehospodária, intímne sa nestýkajú. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo

účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento
stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil citové odcudzenie medzi manželmi
a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od účastníkov konania
požadovať obnovu ich manželského spolužitia. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy,
nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ účastníci konania

odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania
nariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to,
že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania, nie je ani v rozpore so záujmom ich
maloletého dieťaťa a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

12. Podľa § 100 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „Civilný mimosporový poriadok“) s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu
pomerov manželov k ich maloletým deťom na čas po rozvode.

13. Maloletá I. navštevuje X. ročník X-S. G. R. J.. Stravuje sa v školskej jedálni, kde mesačný poplatok

činí 10,- eur. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Vo voľnom čase chodí na R., hrá za R. P. R. J., kde
mesačný poplatok činí 40,- eur.14. Manžel je zamestnaný vo firme F. I..J.. ako H. E.. Jeho mesačný príjem činí X.XXX,- eur, iné príjmy
nemá ani ďalšie vyživovacie povinnosti. Býva sám v podnájme v byte na P. XX v Q., za ktorý platí
mesačne 750,- eur.

15. Manželka je zamestnaná vo firme U. J. J..S..Z.. ako H. P.. Jej čistý mesačný príjem činí X.XXX,-
eur vrátane daňového bonusu, poberá rodinné prídavky vo výške 60,- eur. Prenajíma byt na Q. XX v T.
za sumu XXX,- eur mesačne, iné príjmy nemá ani ďalšie vyživovacie povinnosti. Zostala bývať s
dcérou v rodinnom dome na J. XXXX/XX, v P. H. J., ktorý majú s manželom v BSM, nie je prefinancovaný

hypotekárnym úverom.

16. Podľa čl. I, čl. 3 Zákona o rodine rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním
ženy a muža. Spoločnosť uznáva, že pre všestranný a harmonický vývin dieťaťa je najvhodnejšie
stabilné prostredie rodiny tvorenej otcom a matkou dieťaťa. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen
svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone

rodičovských práv a povinností.

17. Podľa čl. I, čl. 4 Zákona o rodine všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia
majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť

zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie. Rodičovské práva a povinnosti patria obom rodičom.

18. Podľa čl. I, čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní
vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa
zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita

prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a
citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným
postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa
zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky
na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné

vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových
väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov
na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

19. Podľa § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a

dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie
maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja
rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

20. Podľa § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého

dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode,
najmä určí, či maloleté dieťa zverí do spoločnej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, do striedavej
osobnej starostlivosti obidvoch rodičov alebo do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, kto ho bude
zastupovať a spravovať jeho majetok. Súd súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa
zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške

výživného.

21. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností
možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.

22. Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.23. Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom
pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým
dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.

24. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

25. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

26. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30%
zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

27.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

28. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností,možnostíamajetkovýchpomerov povinnéhorodičasúdneberiedoúvahyvýdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

29. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby

oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

30. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

31. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že sú splnené podmienky Zákona o rodine, preto súd
predmetnú rodičovskú dohodu schválil. Rodičovská dohoda bola uzatvorená v súlade s potrebami

maloletého dieťaťa ako i príjmom a možnosťami a schopnosťami oboch rodičov.

32. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov
konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Súd rozhodol o trovách konania podľa citovaného § 52
Civilného mimosporového poriadku tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd vyslovil, že manželstvo sa rozvádza nie je možné podať
odvolanie, nakoľko sa účastníci tohto práva vzdali do zápisnice súdu, čo potvrdili svojimi podpismi.

Proti tomuto rozsudku vo výroku, ktorým súd schválil dohodu rodičov na podklade § 122 CMP nie sú
rodičia oprávnení podať odvolanie.

Podľa § 44 CMP rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením.

Proti tomuto rozsudku môže kolízny opatrovník podať odvolanie na podklade § 362 ods. 1 CSP podľa
ktoréhoodvolaniesapodávavlehote15dníoddoručeniarozhodnutianasúde,protiktoréhorozhodnutiu
smeruje, písomne a v troch vyhotoveniach.Podľa § 363 CSP V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§127 CSP) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona č. 36/2005 Z. z ).