Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/77/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7021200489
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:7021200489.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu (sťažovateľ): JUDr. Marek Radačovský, so sídlom: Žriedlová 3,
040 01 Košice, IČO: 35 553 961 správca konkurznej podstaty úpadcu: RB, Veľké Kapušany s.r.o., IČO:
36 602 809 so sídlom: Veľké Kapušany, ul. Zelená 273/36, právne zastúpený: Advokátska kancelária
Žoldoš & PARTNERS, s.r.o., so sídlom: Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému:
Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Banská Bystrica, Lazovná 63, o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100810702/2021 zo dňa 12. mája 2021, v konaní o kasačnej

sťažnosti žalobcu proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 6S/66/2021- 129 zo dňa 24.
júna 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Správneho súdu v Košiciach č. k. KE- 6S/66/2021- 129 zo dňa 24. júna 2025 sa zrušuje a
vec sa vracia Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie pred správnym súdom

1. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) rozsudkom č. k. KE- 6S/66/2021- 129 zo dňa 24. júna
2025 (ďalej aj „napadnutý rozsudok“) podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok

v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal preskúmania
rozhodnutia žalovaného č. 100810702/2021 zo dňa 12. mája 2021 (ďalej ako „napadnuté rozhodnutie“),
ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 101788468/2020 zo
dňa 23.11.2020, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 a 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (Daňový
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Daňový poriadok“) žalobcovi určený rozdiel dane v
sume 98.774,13 eur na dani z pridanej hodnoty (ďalej ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl 2012. O
trovách konania rozhodol podľa § 168 SSP tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Správny súd k námietke prekročenia zákonom obmedzenej dĺžky daňovej kontroly vo svojom
odôvodnení uviedol, že zákonom stanovená dĺžka daňovej kontroly je maximálne jeden rok, pričom
počas prerušenia daňovej kontroly za účelom získania informácii spôsobom podľa osobitného predpisu
táto lehota neplynie (§ 46 ods. 10 v spojení s § 61 ods. 1 písm. b) a § 61 ods. 5 Daňového poriadku).
Nie je pochybné to, že bez období prerušenia dĺžka daňovej kontroly v prípade žalobcu nepresiahla
obdobie jedného roka, teda zákonom stanovenú maximálnu dĺžku daňovej kontroly. Všeobecne však k
námietkam žalobcu v tomto smere uviedol, že boli formulované všeobecne a preto sú nepreskúmateľné,

pričom úlohou súdu nie je vyhľadávať v administratívnom spise konkrétne okolnosti, ktoré by napĺňali
alebo vyvracali takto formulované námietky. Osobitne, ak v predmetnej veci, bola daňová kontrola
dvakrát prerušená z dôvodu viacerých žiadostí o medzinárodnú výmenu informácií (ďalej ako “MVI”).3. K uvedeným námietkam dodal, že pre účelnosť MVI je určujúci okruh žiadaných informácií a
ich potencionálna relevantnosť z hľadiska kontrolou preverovaných skutočností. Pričom ani prípadné
nepremietnutie získaných informácií pri formulovaní vlastných záverov finančných orgánov nie je

okolnosťou, ktorá by bez ďalšieho mohla zakladať neúčelnosť MVI, či nedôvodnosť prerušenia kontroly
pre MVI, nakoľko tieto závery sú už vecou hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia veci. K trvaniu
MVI a prekročeniu lehôt a ich dosahu na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správny súd poukázal
na to, že povahou lehôt na poskytnutie MVI stanovených v tomto nariadení a otázkou ich vplyvu
na zákonnosť prerušenia daňovej kontroly správcom dane z dôvodu realizácie MVI sa už zaoberal

Súdny dvor Európskej únie, keď vo veci C-186/20, HYDINA SK s.r.o. zo dňa 30.09.2021. Pokiaľ teda
ide o celkovú dĺžku trvania daňovej kontroly vrátane jej prerušení (skoro piatich rokov), táto bola v
predmetnej veci síce na hranici rozumnej prípustnosti toho, koľko môže daňová kontrola trvať, avšak ani
táto okolnosť neumožňuje vzhľadom na individuálne okolnosti predmetnej daňovej veci celkovú dĺžku
daňovej kontroly považovať za neproporcionálnu.
4. K námietke týkajúcej sa uplynutia päťročnej lehoty na vyrubenie dane správny súd poukázal na §

61 ods. 5 daňového poriadku podľa ktorého, dôsledkom prerušenia daňového konania je neplynutie
lehôt podľa daňového poriadku, teda vrátane lehoty pre zánik práva vyrubiť daň podľa § 69 ods. 1
Daňového poriadku. Iný výklad by nevyhnutne znamenal, že každá daňová kontrola (okrem kontroly
začatej na podnet orgánov činných v trestnom konaní v zmysle § 69 ods. 4 daňového poriadku) by
musela byť ukončená do piatich rokov od konca roka, v ktorom okrem iného vznikla povinnosť podať

daňové priznanie, pričom takýto výklad nie je možné ustáliť zo znenia, ako ani z účelu vzťahujúcej sa
právnej úpravy.
5. Správny súd poukázal na to, že päťročná lehota na vyrubenie dane plynula od 01.01.2013 a bez
prerušenia tejto lehoty by uplynula dňom 31.12.2017. Avšak vzhľadom na prerušenie daňovej kontroly
v trvaní viac ako troch rokov a tým aj prerušenia plynutia päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň

a vzhľadom na ukončenie daňovej kontroly doručením protokolu žalobcovi dňa 08.10.2019, v čase
doručenia tohto protokolu ešte nedošlo k uplynutiu päťročnej lehoty pre zánik práva vyrubiť daň, a
doručením protokolu táto lehota začala plynúť znovu v zmysle § 69 ods. 2 a 3 Daňového poriadku.
6. K žalobcom namietanej absencii označenia sídla Daňového úradu Košice v súlade s Daňovým
poriadkom, ktorý ako zákonnú náležitosť protokolu neuvádza sídlo pobočky, ale výlučne sídlo daňového

úradu, správny súd uviedol, že takýto nedostatok protokolu z daňovej kontroly nie je možné považovať
za vadu, ktorá by bola spôsobilá zakladať jeho nezákonnosť, v dôsledku čoho túto žalobnú námietku
hodnotil ako nedôvodnú.
7. Ako nedôvodnú vyhodnotil aj námietku žalobcu o nevykonaní dôkazov vo vyrubovacom konaní, resp.
nevysporiadania sa žalovaného s obdobnou odvolacou námietkou. Predpokladom preskúmateľnosti

akejkoľvek žalobnej námietky je, aby z nej bolo zrejmé z akých konkrétnych skutkových a právnych
dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Označená námietka žalobcu
však takýmito charakteristikami nedisponuje, je formulovaná všeobecne a už z toho dôvodu je
nepreskúmateľná a tým nedôvodná.
8. Žalobca v tejto časti zároveň namietal, že pri daňových kontrolách u neho vykonaných tým istým

správcom dane za zdaňovacie obdobia roku 2011 neboli zistené žiadne pochybenia a uvedené svedčí
o rozdielnosti postupu a rozhodovania správcu dane v obdobných veciach. Správny súd v tomto smere
uviedol, že samotné vedenie iných daňových kontrol a ich závery nepreukazujú rozdielnosť postupu a
rozhodovania správcu v obdobných veciach, nakoľko v každej jednotlivej veci je určujúce autonómne
vyhodnotenie konkrétnej dôkaznej situácie.

9. K námietke hodnotenia dôkazov a vlastných skutkových a právnych záverov žalovaného a správcu
dane správny súd konštatoval, že žalobcovi bolo odmietnuté priznanie práva na oslobodenie od DPH
pri dodaní tovaru z tuzemska do iného členského štátu v posudzovanom zdaňovacom období z dôvodu
účasti na daňovom podvode. Tento dôvod bol v rozhodnutí správcu dane, ako aj v preskúmavanom
rozhodnutí vyjadrený dostatočne jasne a určito, a teda zo strany žalovaného nedošlo k zmiešavaniu

tohto dôvodu s inými dôvodmi nepriznania práva na oslobodenie od dane. Aplikácia právneho inštitútu
daňového podvodu je možná aj vo vzťahu k právu na oslobodenie od dane v spoločnom systéme
dane z pridanej hodnoty. Zároveň podotkol, že nemôže obstáť argumentácia žalobcu, že len v prípade
podvodného konania na predchádzajúcom článku reťazca a nie nasledujúcom článku prichádza do
úvahy neuznanie práva, čo dával do súvislosti s tým, že v danom prípade sa neuznanie práva týkalo

odberateľskej faktúry vystavenej daňovým subjektom pre svojho odberateľa.
10. Správny súd ďalej poukázal na to, že predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu
tvorí tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu (rozhodnutie súdneho dvora Európskej únie v
spojených veciach C-439/04 a C- 440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling SPRL zo dňa 06.07.2006).Z obsahu napadnutého rozhodnutia v spojení s rozhodnutím správcu dane vyplýva, že v predmetnej
veci bolo finančnými orgánmi vykonané rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého ustálili a popísali
existenciu obchodných reťazcov obchodovania s hutným materiálom s medzinárodnými prvkami pri

nákupe aj dodaniach. Analyzovali obchodovanie žalobcu, jeho odberateľov a ďalších spoločností vo
fakturačných reťazcoch a ustálili, že účelom týchto obchodných reťazcov bolo získanie daňovej výhody,
keď medzi určenými obchodníkmi dochádzalo k opakovaným prefakturáciam a premiestňovaniu toho
istého hutného tovaru do kruhu, znižovaniu jeho ceny iba kvôli získaniu DPH na určených maďarských
a slovenských spoločnostiach v priebehu celého roka 2012 (tovar bol niekoľko mesiacov predmetom

opakovaných prefakturácii a prepravy v rámci viacerých členských krajín), tiež ustálil nepriznanie, či
neodvedenie dane na niektorých stupňoch reťazca. Správny súd dodal, že subjektívne neobsiahnutie
logiky vymedzenia pojmov v napadnutom rozhodnutí neprestavuje spôsobilý dôvod na spochybnenie
ich správnosti. Správny súd v tejto súvislosti opakovane zdôraznil nekonkrétnosť žalobcových námietok.
11. V ďalšom správny súd uviedol, že hoci je možné prisvedčiť žalobcovi, že neuplatnenie všetkých
zmluvných oprávnení voči jeho odberateľom v prípade nesplnenie ich záväzkov riadne a včas,

nespárovanie platieb s vystavenými faktúrami, postupovanie pohľadávok voči odberateľom iným
subjektom, nie sú zákonom nedovolenými konaniami, avšak to neznamená, že v okolnostiach danej veci
nepredstavujú neštandardné postupy žalobcu aj s ohľadom na rozsah takýchto postupov a štruktúru
reťazcov obchodov. Preto podľa názoru správneho súdu, ak finančné orgány takéto okolnosti na strane
žalobcu hodnotili ako neštandardné a nasvedčujúce daňovému podvodu (vrátane vedomostnej zložky)

námietky žalobcu uvedené neboli spôsobilé spochybniť. Obdobne to platí aj o namietanom hodnotení
neprehľadnosti zmluvných vzťahov žalobcu a jeho odberateľov, ako aj o charakteristikách maďarských
odberateľov.
12. Správny súd nehodnotil ako dôvodnú ani námietku, že charakteristika maďarských odberateľov
nepredstavuje preukázané zistenia, ak sa opiera len o zistenia iného správcu a správca dane nevykonal

ako dôkaz výsledok daňových kontrol v Maďarsku vo vzťahu k týmto odberateľom. Naopak zdôraznil, že
informácie získané prostredníctvom MVI od maďarského správcu dane predstavujú relevantný dôkaz
vo vzťahu k preverovaným odberateľom.
13. V súvislosti s preukázaním vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode a nedodržania náležitej
obozretnosti správny súd uviedol, že samotné preverenie plnenia si povinnosti odberateľmi vo verejných

registroch a ich registrácie na DPH predstavuje len čiastkový a vo svojej podstate elementárny postup
pri akomkoľvek preverovaní obchodných partnerov, a už len preto, uvedeným nemôže byť vyčerpaná
požiadavka náležitej obozretnosti podnikateľa a prijatia rozumných opatrení smerujúcich k tomu, aby sa
daňový subjekt nestal svojim obchodom účastným na daňovom podvode. Pričom reťazce obchodovania
s hutným materiálom vymedzené v predmetnej veci, ktorých bol žalobca súčasťou predstavovali

okolnosť, pri ktorej sa preverovanie odberateľov vo verejných registroch nejaví ako primerané. Rovnako
podotkol, že nie je možné zamieňať podvodné konanie v zmysle trestnoprávnom s daňovým podvodom
v zmysle administratívnoprávnom, nakoľko ide o dva odlišné inštitúty, u ktorých je síce možný prienik,
avšak preukázanosť daňového podvodu v zmysle administratívnoprávnom nie je žiadnym spôsobom
podmienená preukázaním trestnoprávneho konania.

14.Záveromsprávnysúdnevyhodnotilakodôvodnúaninámietkužalobcu,ktorounamietanedostatočné
vysporiadanie sa žalovaného s jeho odvolacími námietkami. Z rozhodnutia žalovaného bolo podľa neho
zrejmé akým spôsobom sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a dôvody jeho rozhodnutia
necharakterizuje zmätočnosť, nedostatok dôvodov a nepreskúmateľnosť.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

15. Proti rozsudku správneho súdu podal žalobca v procesnom postavení sťažovateľa (ďalej len
„sťažovateľ“) v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť z dôvodov podľa v § 440 ods. 1 písm. f), g) a h) SSP
a navrhol, aby kasačný súd v zmysle § 462 ods. 1 SSP napadnutý rozsudok správneho súdu zrušil a

vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň navrhol, aby mu súd priznal nárok na náhradu trov konania.
16. Sťažovateľ v kasačnej sťažnosti namietal, že napadnutý rozsudok obsahuje namiesto zodpovedania
legitímnych a elementárnych právnych otázok nastolených správnou žalobou, množstvo všeobecných
konštatovaní a citácii, a to bez premietnutia týchto všeobecných konštatácii na konanie, ktoré pred
správnym súdom prebiehalo vo vzťahu k administratívnemu konaniu, ktoré bolo voči daňovému subjektu

vedené.
17. Podľa sťažovateľa bol rozsudok nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k vyhodnoteniu dĺžky daňovej
kontroly. Správny súd síce uviedol všeobecné tézy o neúčelnosti podaných žiadosti o MVI, avšak
tieto tézy neaplikoval na prejednávanú vec a konkrétny obsah žiadosti o MVI v kontexte účelnostinevyhodnotil. Daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala u daňového subjektu spolu 1799 dní, čo
v žiadnom prípade nemožno hodnotiť ako proporcionálnu dĺžku konania, aj po zohľadnení období jej
prerušenia.

18. Sťažovateľ ďalej poznamenal, že pokiaľ zákonodarca stanovil hmotnoprávnu lehotu 1 rok na
vykonanie daňovej kontroly, pričom správca dane viedol predmetnú daňovú kontrolu svojimi úkonmi
počas doby trvajúcej 4 roky a 339 dní, takéto takmer päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty
na vykonanie daňovej kontroly považoval za neakceptovateľné, a to najmä s poukazom na nesprávne
načasovanie a potrebu opakovanej a nedôvodnej realizácie MVI.

19. Sťažovateľ spochybnil, či postup správcu dane možno považovať za efektívny. Vyhodnotením
požiadavky efektívnosti sa správny súd nezaoberal vôbec, čím sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu, pričom poukázal na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn.
2Sžfk/33/2019zodňa27.10.2021.Správcomdanezvolenéprostriedkyksprávnemuurčeniuavyrubeniu
dane spôsobili to, že daňová kontrola spolu s prerušeniami trvala 1799 dní, čo je spolu takmer
päťnásobné prekročenie hmotnoprávnej lehoty na jej vykonanie.

20. Správny súd zároveň podľa názoru sťažovateľa vôbec neskúmal požiadavku účelnosti daňovej
kontroly. Zároveň bolo nedostatočne odôvodnené vyhodnotenie proporcionality trvania daňovej kontroly.
Správny súd podľa neho vec nesprávne právne posúdil a zároveň sa odklonil od ustálenej rozhodovacej
praxe kasačného súdu, keď dospel k záveru, že opakované podávanie žiadosti o MVI nepredstavuje
porušenie zásady proporcionality daňovej kontroly. Správcovi dane totiž nič nebránilo, aby už v prvej

žiadosti o MVI v záujme zachovania zásady efektívnosti daňovej kontroly kumuloval a jasne vymedzil
všetky požiadavky pre orgány maďarskej finančnej správy a tieto následne pretavil do svojich záverov.
V rozsudku sp. zn. 4Sžfk/54/2018 zo dňa 02.07.2019 kasačný súd ustálil, že už prerušenie daňovej
kontroly v trvaní 474 dní z dôvodu zasielania opakovaných žiadostí o MVI do zahraničia nie je možné
považovať za postup, ktorý by mohol byť vyhodnotený ako efektívny a dôsledkom takéhoto postupu

boloneúmernépredlžovaniedaňovejkontroly,ktoráneodôvodnenezaťažujedaňovýsubjekt.Sťažovateľ
upozornil aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.02.2019 sp. zn. 5Sžfk/3/2018.
21. Správny súd sa podľa názoru sťažovateľa odklonil od rozhodovacej praxe kasačného súdu, keď
opakované podávanie žiadosti o MVI vyhodnotil ako súladné s požiadavkou efektívnosti daňovej
kontroly. Správca dane mohol a mal požiadať informácie v kumulovanej žiadosti a požiadať o informácie

v inom členskom štáte naraz. Tvrdil, že správny súd v rozpore so závermi rozsudku Najvyššieho
správnehosúduSRzodňa27.03.2024sp.zn.19SVs/4/2023dospelkzáveru,ženedostatkyrozhodnutia
o prerušení daňovej kontroly nepredstavujú dostatočný podklad na prijatie záveru o nezákonnom
prerušení daňovej kontroly. Vo veci daňového subjektu nie sú v rozhodnutiach o prerušení daňovej
kontroly identifikovaní dodávatelia a ani odberatelia daňového subjektu, nie je identifikované zdaňovacie

obdobie, ktorého sa žiadosti o MVI týkajú.
22. Podľa sťažovateľa správny súd zároveň nesprávne právne posúdil zánik práva na vyrubenie dane.
Aplikácia ustanovenia § 61 ods. 5 Daňového poriadku na daňovú kontrolu je zjavne extenzívnym
výkladom, ktorý presahuje obsah pojmu primeraného použitia prerušenia ustanovenia o prerušení
daňového konania. Daňový poriadok v ustanovení § 61 ods. 5 Daňového poriadku výslovne zakotvil

neplynutie lehôt podľa daňového poriadku výlučne pre daňové konanie a pre prípad jeho prerušenia.
Výklad správneho súdu, ktorý uviedol, že ustanovenie § 61 odsek 5 sa vzhľadom na odkaz v ustanovení
§ 46 ods. 10 daňového poriadku má použiť aj na daňovú kontrolu je zjavne extenzívny, nesprávny a nie
je primeraný. Podľa ustanovenia § 69 ods. 1 Daňového poriadku je jasne zadefinovaná doba, po uplynutí
ktorej správca dane nemôže vyrubiť daň ani rozdiel dane podľa osobitných predpisov. Táto lehota je 5

rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie.
23. Pokiaľ správny súd dospel k záveru, že obchodné transakcie boli realizované za účelom získania
daňovej výhody, podľa sťažovateľa sa pri vyhodnotení správnosti záverov žalovaného odklonil od
rozhodovacej praxe kasačného súdu (sp. zn. 1Sžfk/63/2020 zo dňa 27.02.2023) ako aj od judikatúry
Súdneho dvora EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 21.02.2006, Halifax a iné, C - 255/02). Ak

správny súd a žalovaný dospeli k záveru, že realizovaným dodaniam absentuje hospodársky dôvod, tak
získanie výhody pri skutočne realizovaných transakciách nemožno považovať za daňový podvod, ale
naopak je potrebné tieto dodania považovať za zneužitie práva. Ide však o diametrálne odlišný dôvod
nepriznania oslobodenia od dane z pridanej hodnoty, na rozdiel od odôvodnenia napadnutého rozsudku.
24. Podľa sťažovateľa správny súd nesprávne právne posúdil dôkazné bremeno správcu dane a

daňového subjektu pri realizácii tzv. Axel - Kittel testu, pričom hodnotenie tohto testu a jeho jednotlivých
zložiek je nedostatočné a napadnutý rozsudok je tiež nedostatočne odôvodnený vo vzťahu k záveru o
splnení podmienok vymedzených v tomto teste ako podmienok, ktoré musia byť kumulatívne naplnené
pre nepriznanie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty z dôvodu účasti daňového subjektuna daňovom podvode. Rozhodnutie žalovaného a ani rozhodnutie správcu dane neobsahuje konkrétne
a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittel testu a jeho jednotlivých zložiek.
25. Ďalej sťažovateľ namietal, že správny súd pri hodnotení objektívnej stránky Axel - Kittel testu dospel

k záveru, že správca dane preukázal existenciu daňového úniku. Vyhodnotenie a právne posúdenie tejto
otázkysprávnymsúdompovažovalzanesprávneanedostatočneodôvodnené.Správcadanevpriebehu
administratívneho konania nedokázal preukázať ani len výšku údajného ním tvrdeného daňového úniku.
Správca dane a správny súd nepresvedčivo a nekonkrétne uvádzali, že v rámci zisteného reťazca,
mal nastať daňový únik. Nepresvedčivé a nedostatočné bolo podľa sťažovateľa aj odôvodnenie záveru

správneho súdu o tom, že daňový únik bol spojený práve s plneniami dodanými daňovým subjektom. V
konaní správca dane nepreukázal, že odberateľ sťažovateľa obchodoval výlučne s daňovým subjektom.
Tieto otázky ani správca dane v rámci realizovanej MVI nepreveroval a za dané zdaňovacie obdobie
nezisťoval existenciu iných partnerov tejto spoločnosti.

26. Odôvodnenie napadnutého rozsudku podľa sťažovateľa vo vzťahu k záveru o existencii podvodného

konania, ktorý má byť založený na diskrepancii v cene tovarov rovnako nepovažoval za presvedčivé a
dostatočné. Sťažovateľ tvrdil, že žiadne ďalšie dôkazy ohľadom existencie podvodného konania správny
súd neidentifikoval. Všeobecný záver správneho súdu o tom, že daňový subjekt, na ktorého následné
obchodovanie nemal daňový subjekt žiaden vplyv, obchodoval s tovarom v cenách, ktoré mu vytvorili
účtovnú stratu, sám o sebe neznamená, že ide o prvok podvodného obchodovania, ako to nesprávne

uviedol správny súd. Ak by aj bol pripustený záver o tom, že obchodovanie v neskoršom stupni reťazca
s nižšími cenami je indikáciou o podvodnom konaní, tak samotné podvodné konanie musí byť správcom
dane preukázané, keďže správca dane je nositeľom dôkazného bremena. Aj úvaha správneho súdu o
tom, že neuhradenie faktúr zo strany odberateľa je dôkazom o vedomosti daňového subjektu o možnom
daňovom podvode je podľa sťažovateľa nesprávna a nedostatočne odôvodnená.

27. Podľa sťažovateľa sa správny súd nedostatočne vysporiadal s namietanou nezrozumiteľnosťou
napadnutého rozhodnutia žalovaného pre jeho nespreskúmateľnosť. Žalovaný totiž vo vzťahu k
vyhodnoteniu Axel -Kittel testu uviedol, že daňový subjekt bol súčasťou reťazcov spoločností, v ktorých
sa faktúry za dodávky betonárskej ocele a plechov vystavovali len formálne a predloženým dôkazom
absentuje reálny základ. Tento argument žalovaného by bol relevantný iba vtedy, ak by dôvodom

na nepriznanie práva na oslobodenie od dane z pridanej hodnoty bola neexistencia hmotnoprávnych
podmienok.
28. Záverom poukázal na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR I.ÚS 627/2022-43, Súdneho dvora
EÚ vo veciach C-354/03 Optigen, C- 355/03 Fulcrum Elektronics a C-484/03 Bond House, ako aj vo veci
PPUH Stehcemp, C-277/14, ako aj na zásadu zákazu dvojitého zdanenia.

29. Žalovaný vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 24.10.2025 uviedol, že s dôvodmi kasačnej
sťažnosti, ktoré sú do značnej miery totožné s odvolacími námietkami, ako aj so žalobnými dôvodmi
sa vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia a v stanovisku k správnej žalobe, pričom na
svojich tvrdeniach zotrváva. Ďalej uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že rozhodnutie
žalovaného a ani rozhodnutie správcu dane neobsahuje konkrétne a ucelené vyhodnotenie Axel - Kittel

testu a jeho jednotlivých zložiek. Podľa žalované z rozhodnutí jednoznačne vyplýva, že napriek tomu,
že nepomenovali jednotlivé atribúty Axel - Kittel testu, dostatočne preukázali objektívnu stránku testu
(daňový únik, ktorý vznikol u zmiznutých obchodníkov spoločností Acelkér Kft., INKURENCIA Kft. a
STAHL-METAL KOMPLEX Kft.), subjektívnu stránku testu (v ktorej bolo preukázané, že sťažovateľ
vedel alebo mohol vedieť o vzniku daňového úniku na úrovni obchodných spoločností Acelkér Kft. a

INKURENCIA Kft. v dôsledku podvodného konania), ako aj nedostatočnú obozretnosť sťažovateľa.
30. Podľa žalovaného správca dane dostatočne zistil skutkový stav veci, vychádzajúc zo základných
zásad daňového konania vykonal dokazovanie a získal dostatočné množstvo relevantných dôkazov,
ktoré mu umožnili uskutočniť objektívne závery, podrobne sa zaoberal skúmaním jednotlivých dôkazov,
ktoré hodnotil jednotlivo a všetky v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadol na všetko, čo počas daňovej

kontroly vyšlo najavo. Z uvedených dôvodov navrhol, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť v zmysle §
461 SSP ako nedôvodnú zamietol.

III. Konanie na kasačnom súde

31. Prejednávaná vec bola dňa 10.11.2025 predložená Najvyššiemu správnemu súdu ako súdu
príslušnému na konanie a rozhodnutie, podľa právnej úpravy účinnej k danému dňu. Na kasačnom súde
bola vec náhodným výberom pridelená na rozhodnutie senátu 4S sp. zn.: 4Sfk/77/2025.32. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, ako súd kasačný podľa § 21 písm. a) SSP v spojení s
§ 438 ods. 2 SSP, po tom, čo zistil, že kasačná sťažnosť bola podaná riadne a včas (§ 443 SSP a §
444 SSP), oprávnenou osobou na podanie kasačnej sťažnosti (§ 442 SSP), smeruje proti rozhodnutiu,

proti ktorému je kasačná sťažnosť prípustná (§ 439 SSP), kasačná sťažnosť má predpísané náležitosti
(§ 445 ods. 1 SSP a § 57 SSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie z dôvodov a v rozsahu uvedenom
v podanej kasačnej sťažnosti podľa § 440 SSP, § 441 SSP a § 453 SSP a postupom podľa § 455 SSP
bez nariadenia pojednávania dospel k záveru, že kasačná sťažnosť sťažovateľa je dôvodná
33. Kasačný súd z predloženého administratívneho, ako aj súdneho spisu zistil, že správca dane vykonal

u sťažovateľa daňovú kontrolu na DPH so začiatkom dňa 04.11.2014 za zdaňovacie obdobia: 01/2012,
03/2012, 04/2012, 05/2012, 06/2012, 08/2012, 10/2012, 11/2012 a 12/2012. Daňová kontrola bola
následne prerušená z dôvodu získania informácií na základe MVI v období od 04.03.2015 do 20.11.2018
a v období od 04.01.2019 do 10.04.2019.
34. Správca dane následne rozhodnutím č. 101788468/2020 zo dňa 23.11.2020 za zdaňovacie obdobie
apríl 2012 sťažovateľovi určil rozdiel na DPH v sume 98.774,13 eur na úhradu (nepriznanie nadmerného

odpočtu 97.770,00 eur a vyrubenie vlastnej daňovej povinnosti v sume 1.004,12 eur), v dôsledku
nepriznania oslobodenia od DPH v zmysle § 43 zákona o DPH z vystavených faktúr pre maďarských
odberateľov za apríl 2012, konkrétne pre spoločnosti Acélker Kft. (v sume DPH 9.229,15 Eur),
INKURENCIA Kft. (v sume DPH 19.306,42 Eur), Regalit Kft. (v sume DPH 60.978,40 Eur) a STAHL
METAL KOMPLEX Kft. (v sume DPH 9.260,16 Eur), a to pre ustálenie, že dodania týmto odberateľom

boli súčasťou podvodných reťazcov:
- reťazce pri dodaniach tovaru (betonárska oceľ):
1. CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › STAHL METAL KOMPLEX Kft. › NEW
INOVATION Kft. › ARCELORMITTAL Distritut.Hungary Kft.;
2. CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Acélker Kft. › BUDAFER Zrt.;

3. CELSA HUTA Ostrowiec › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Regalit Kft.

- reťazce pri dodaniach tovaru (slovenské zvitky a ukrajinské plechové tabule):
1. dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › STAHL METAL KOMPLEX Kft. › NEW INOVATION
Kft. › ARCELORMITTAL Distritut.Hungary Kft.;

2. dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › BUDAFER Zrt.;
3. U.S.Steel Košice s.r.o. › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › INKURENCIA Kft. › BUDAFER Zrt.;
4. dovoz z tretích krajín › RB, Veľké Kapušany s.r.o. › Regalit Kft.
35.Protirozhodnutiusprávcudanepodalsťažovateľodvolanie,oktoromrozhodolžalovanýnapadnutým
rozhodnutím.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo
právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
37.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa § 46 ods. 10 Daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok
odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu

závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán mo^zˇe
lehotu podlˇa prvej vety pred jej uplynuti´m na za´klade pi´somne´ho odôvodnenia predl´zˇitˇ najviac o
12 mesiacov.
39. Podľa § 61 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane daňové konanie
a) preruší, ak ma´ vedomosť, že sa začalo konanie o predbežnej otázke,

b) môže prerušiť, ak sa začalo konanie o inej skutočnosti rozhodujúcej na vydanie rozhodnutia alebo je
potrebne´ získať informácie spôsobom podľa osobitného predpisu.
40. Podľa § 61 ods. 4 Daňového poriadku správca dane pokračuje v daňovom konaní z vlastného
podnetu alebo na podnet u´cˇastni´ka daňového konania, ak pominuli dôvody, pre ktoré sa konanieprerušilo, alebo ak uplynula lehota uvedená´ v odseku 2. Pokračovanie v daňovom konaní´ správca
dane písomne oznámi u´cˇastni´kom konania.
41. Podľa § 61 ods. 5 Daňového poriadku, ak je daňové´ konanie prerušene´, lehoty podľa tohto zákona

neplynú.
42. Podľa § 69 ods. 1 Daňového poriadku, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak,
nemožno vyrubiť daň ani rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov po
uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v
ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom

daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
43. Podľa § 69 ods. 2 Daňového poriadku, ak bol pred uplynutím lehoty vykonaný úkon smerujúci na
vyrubenie dane alebo rozdielu dane alebo uplatnenie nároku na sumu podľa osobitných predpisov, plynú
lehoty podľa odseku 1 znovu od konca roka, v ktorom bol daňový subjekt o tomto úkone vyrozumený.
Vyrubiť daň alebo rozdiel dane alebo uplatniť nárok na sumu podľa osobitných predpisov možno
najneskôr do desiatich rokov od konca roka, v ktorom vznikla povinnosť podať daňové priznanie alebo v

ktorom bol daňový subjekt povinný daň zaplatiť bez povinnosti podať daňové priznanie, alebo v ktorom
daňovému subjektu vznikol nárok na uplatnenie sumy podľa osobitných predpisov.
44. Úlohou správneho súdu v preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je
posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania,

či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo
zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s
hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého
rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu

namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred
správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
45. Kasačný súd preskúmal rozsudok správneho súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo,
preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie jemu predchádzajúce,
najmä z pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými námietkami uvedenými v žalobe

a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu.
46. Podľa ustanovenia § 464 ods. 1 SSP, ak kasačný súd rozhoduje o kasačnej sťažnosti v obdobnej
veci, ktorá už bola predmetom konania pred kasačným súdom, môže v odôvodnení svojho rozhodnutia
poukázať už len na obdobné rozhodnutie, ktorého prevzatú časť v odôvodnení uvedie. Kasačný súd

zistil, že predmetom konania pred kasačným súdom boli už v minulosti skutkovo aj právne obdobné
veci identických účastníkov konania. Obdobnými námietkami sťažovateľa, pri prieskume obdobného
právneho posúdenia správnym súdom, sa kasačný súd vo svojej rozhodovacej činnosti už zaoberal,
pričom v tomto smere poukazuje na rozsudky Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo
dňa 25. septembra 2025 (zdaňovacie obdobie marec 2013), sp. zn. 4Sfk/52/2025 zo dňa 22. októbra

2025 (zdaňovacie obdobie február 2013), sp. zn. 4Sfk/65/2025 zo dňa 22. októbra 2025 (zdaňovacie
obdobie august 2012), sp. zn. 5Sfk/13/2025 zo dňa 29. januára 2026 (za zdaňovacie obdobie máj 2011).
47. Kasačný súd preto postupom podľa § 464 ods. 1 SSP poukazuje na závery rozsudku Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 4Sfk/16/2025 zo dňa 25. septembra 2025, ktorým kasačný súd rozsudok správneho
súduzrušilavecmuvrátilnaďalšiekonanie,sktoréhoodôvodnenímsastotožňuje,aktorýkveciuviedol:

„56. Úlohou kasačného súdu je preskúmať zákonnosť rozhodnutia správneho súdu, jeho právnych úvah
v odôvodnení kasačnou sťažnosťou napadnutého rozhodnutia. Vo vzťahu k skutkovým zisteniam sa
kasačný súd obmedzuje na overenie, či správnymi orgánmi a správnym súdom zistený skutkový stav
zodpovedá obsahu spisu (vykonanému dokazovaniu) a či preskúmavané rozhodnutia obsahujú dostatok
skutkových dôvodov vo vzťahu k vyvodeným právnym záverom.

57. V danom kontexte je nevyhnutné konštatovať, že hoci správny súd až detailne opísal zistenia
správcu dane počas daňovej kontroly a stanovisko správnych orgánov v odôvodneniach rozhodnutí
oboch stupňoch, v ratio decidendi svojho rozsudku na tieto zistenia nereagoval a konkrétne ich
nehodnotil vo vzťahu k žalobným námietkam dostatočne.
58. Úvodnou žalobnou námietkou bolo daňovým orgánom vyčítané prekročenie zákonom stanovenej

dĺžky daňovej kontroly. Nezákonnosť daňovej kontroly bolo zapríčinené podľa sťažovateľa neefektívnym
postupom správcu dane pri výkone predmetnej daňovej kontroly, neúčelným prerušovaním daňovej
kontroly a opakovanými žiadosťami o medzinárodnú výmenu informácii smerom k maďarským daňovým
orgánom.59. Správny súd v odôvodnení rozsudku postavil svoje konštatovanie nedôvodnosti tejto žalobnej
námietky na matematickom súčte jednotlivých časových úsekov, kedy bol správca dane v daňovej
kontrole činný resp. v nej pokračoval po jej prerušení. Správny súd vysvetlil, že do celkového trvania

daňovej kontroly od začatia daňovej kontroly (odo dňa uvedeného v oznámení o začatí daňovej kontroly)
po skončenie daňovej kontroly (doručením protokolu z daňovej kontroly) správny súd nepočítal trvanie
celkovo štyroch prerušení daňovej kontroly.
60. V čase vyhlásenia kasačnou sťažnosťou napadnutého rozsudku (22. októbra 2024) („pozn.
kasačného súdu: v prejednávanej veci 24. júna 2025“) bol na webovom sídle Najvyššieho správneho

súdu zverejnený rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 19SVs/4/2023 zo dňa
27. marca 2024, z ktorého vyplýva, že „pri hodnotení zákonnosti a primeranosti prerušenia daňovej
kontroly a posudzovaní jej účinkov je potrebné vychádzať z obsahu žiadosti o medzinárodnú výmenu
informácií“. Veľký senát tiež uviedol, že „trvanie prerušenia daňovej kontroly v zmysle rozsudku Súdneho
dvora Európskej únie z 30. septembra 2021, C-186/20, vo veci HYDINA SK, nie je viazane´ na lehoty
podľa čl. 10 nariadenia Rady (EÚ) cˇ. 904/2010“.

61. V odôvodnení rozsudku veľký senát vysvetlil, že „úcˇelnostˇ medzina´rodnej vy´meny informa´cii´
je vzˇdy potrebne´ posudzovatˇ podlˇa obsahu zˇiadosti, teda okruhu informa´cii´, ktore´ sa spra´vca
dane snazˇi´ prostredni´ctvom danˇovej spra´vy ine´ho cˇlenske´ho sˇta´tu EU´ zi´skatˇ. Nie je pritom
rozhoduju´ca presnostˇ ota´zok smerom k zi´skaniu optima´lnych informa´cii´, do^lezˇite´ je, cˇi sa spra
´vca dane py´ta k meritu veci, ktoru´ ma´ posu´ditˇ. Ak mo^zˇu bytˇ pozˇadovane´ informa´cie relevantne

´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti, potom je nutne´ hlˇadietˇ na uplatnenie MVI a na prerusˇenie
danˇovej kontroly ako na efekti´vne. Meratˇ u´cˇelnostˇ MVI jej vy´sledkom, teda cˇi a do akej miery boli
zi´skane´ informa´cie pri na´slednom rozhodovani´ pouzˇitelˇne´ alebo dokonca pouzˇite´ v argumenta
´cii, je nespra´vne. Nemozˇno totizˇ vylu´cˇitˇ, zˇe do^vodne uplatnena´ zˇiadostˇ o MVI je neu´spesˇna
´ (dozˇiadane´mu orga´nu sa z ro^znych do^vodov nepodari´ zi´skatˇ pozˇadovane´ informa´cie), pri

´padne po podani´ zˇiadosti do^jde k zmene skutkovy´ch zisteni´ a preto sa informa´cie zi´skane´ z MVI
stanu´ nepouzˇitelˇny´mi. To vsˇak uzˇ je vecou hodnotenia do^kazov a pra´vneho posu´denia, nie za
´konnosti prerusˇenia danˇovej kontroly.“
62. „Zˇiadosti o MVI su´ zva¨cˇsˇa predkladane´ na overenie spra´vnosti, hodnovernosti a u´plnosti
dokladov predlozˇeny´ch kontrolovany´m danˇovy´m subjektom, ktore´ su´ neu´plne´ alebo o ktory´ch su

´ na za´klade iny´ch u´dajov a informa´cii´ zi´skany´ch spra´vcom dane objekti´vne pochybnosti. Plati´,
zˇe postup spra´vcu dane pri zistˇovani´ skutkove´ho stavu musi´ bytˇ vzˇdy efekti´vny, ma´ sˇetritˇ pra
´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu a zasahovatˇ do nich len do tej miery, ktora´ je nevyhnutna´
pre na´lezˇite´ obstaranie skutkovy´ch zisteni´ pre rozhodnutie o danˇovej povinnosti (por. napr. na´lezy
U´stavne´ho su´du Slovenskej republiky sp. zn. IV. U´S 424/2022 z 20. septembra 2022, sp. zn. I. U´S

259/2022 z 12. okto´bra 2022, sp. zn. IV. U´S 569/2022 zo 7. februa´ra 2023, sp. zn. IV. U´S 601/2022
z 9. marca 2023). To plati´ aj pri uvazˇovani´ o potrebe preverovania skutocˇnosti´ prostredni´ctvom MVI
a pri rozhodovani´ o prerusˇeni´ danˇovej kontroly za ty´mto u´cˇelom. Napriek tomu, zˇe pocˇas trvania
prerusˇenia nedocha´dza k zasahovaniu do individua´lnej sfe´ry kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu u
´konmi spra´vcu dane, pretrva´va pra´vna neistota danˇove´ho subjektu o vy´sledku danˇovej kontroly i

jeho financˇna´ za´tˇazˇ v pri´pade zadrzˇane´ho nadmerne´ho odpocˇtu DPH (por. na´lez U´stavne´ho
su´du SR III. U´S 726/2016 zo dnˇa 25. okto´bra 2016).:
63. „Ak spra´vca dane usu´di, zˇe vnu´trosˇta´tne sˇetrenia nestacˇia a su´ potrebne´ informa´cie
od zahranicˇnej danˇovej spra´vy, mal by v rozhodnuti´ o prerusˇeni´ konania identifikovatˇ asponˇ
zahranicˇne´ho doda´vatelˇa/odberatelˇa a zdanˇovacie obdobie, ktory´ch sa zˇiadostˇ o MVI ty´ka, aby

kontrolovany´danˇovy´subjektvedelvyhodnotitˇu´cˇelnostˇMVIapri´padnesadoma´hatˇpresku´mania
efekti´vnosti tohto postupu. Kasacˇny´ su´d si je vedomy´ obmedzeni´ v pri´stupe danˇove´ho subjektu k
informa´cia´m pri nazerani´ do pi´somnosti´, na za´klade ktory´ch sa vykona´va dozˇiadanie (§ 23 ods.
1 Danˇove´ho poriadku), avsˇak je toho na´zoru, asponˇ ra´mcova´ informa´cia v naznacˇenom rozsahu
obsiahnuta´ v odo^vodneni´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly pre podanie zˇiadosti o MVI je

nevyhnutna´ pre zabezpecˇenie u´stavne´ho pra´va kontrolovane´ho danˇove´ho subjektu na su´dnu a
inu´ pra´vnu ochranu (cˇl. 46 U´stavy SR). Treba povedatˇ, zˇe tak ako v predmetnej veci, aj v iny´ch
podobny´ch pri´padoch danˇove´ u´rady zdo^vodnˇuju´ rozhodnutia o prerusˇeni´ danˇovej kontroly z
do^vodu zˇiadosti o MVI velˇmi stroho a vsˇeobecne, cˇo prispieva k pra´vnej neistote na strane danˇove
´ho subjektu, k nedostatocˇnej transparentnosti procesu kontroly a komplikuje to aj mozˇnosti danˇove

´ho subjektu iniciovatˇ presku´manie opodstatnenosti trvania prerusˇenia i samotnej danˇovej kontroly.“
64. Správny súd svojou strohou argumentáciou nereflektujúcou na žiaden z tvrdených argumentov
namietanej nezákonnosti dĺžky daňovej kontroly, neefektívnosti postupu správcu dane a neúčelnostižiadostí o medzinárodnú výmenu informácií a s tým súvisiacich prerušení daňovej kontroly nevyhovel
požiadavke záverov Veľkého senátu vo vyššie citovanom rozsudku rozsudku.
65. Právna záväznosť v rozhodnutí veľkého senátu vyjadreného právneho názoru je formulovaná v

Správnom súdnom poriadku len pre senáty Najvyššieho správneho su´du (§ 466 ods. 3). Logicky
však, vychádzajúc z inštitucionálnej (kasačnej) záväznosti rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu,
je prítomná aj záväznosť precedenčná, smer udávajúca pre ďalší postup správnych súdov, keďže je
možné legitímne očakávať, že v rovnakých právnych otázkach budú senáty kasačného súdu rozhodovať
rovnako.

66. Bolo povinnosťou správneho súdu primárne posúdiť zákonnosť daňovej kontroly a zodpovedať
spornú otázku primeranosti jej dĺžky v korelácii s účelnosťou a vhodnosťou aktivovania inštitútu
medzinárodnej výmeny informácií a či prerušenia daňovej kontroly sledovali legitímny cieľ - spoľahlivé
zistenie skutkového stavu nevyhnutné pre posúdenie splnenia zákonných predpokladov pre uplatnenie
odpočtu DPH daňovým subjektom. Tým, že správny súd neposkytol svoj postoj k uvedenej spornej
otázke a nevysvetlil právne relevantným spôsobom zákonné parametre aplikovanej normatívnej úpravy

(daňového poriadku), znemožnilo kasačnému súdu posúdiť záver o nedôvodnosti uvedenej právne
významnej námietky, od zodpovedania ktorej závisí potreba zaoberať sa ďalšími námietkami správnej
žaloby. Inými slovami, pokiaľ nie je správnym súdom do dôsledkov vyhodnotená zákonnosť daňovej
kontroly a na ňu nadväzujúca zákonnosť (použiteľnosť) podkladu pre vyrubovacie konanie - protokolu
z daňovej kontroly, nemá žiadne opodstatnenie zaoberať sa ďalšími správnou žalobou vytýkanými

nedostatkami rozhodnutí daňových orgánov a postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal.
67. Za zákonné a spravodlivé rozhodnutie možno nad všetky pochybnosti považovať len také
rozhodnutie, ktoré obsahuje dostatok dôvodov vysvetľujúcich právne závery uvedené vo výroku
rozhodnutia. Absencia potrebných (v odsekoch 60 až 62 naznačených) úvah v odôvodnení napadnutého
rozsudku bránila v možnosti adekvátne reagovať účastníkovi v podanej kasačnej sťažnosti a procesne

brániť svoje práva.
68. V danom kontexte je potrebné zdôrazniť, že konanie podľa piatej časti SSP o opravnom prostriedku
proti rozsudku správneho súdu nie je apeláciou. Prvostupňové súdne rozhodnutie je posudzované
aj z hľadiska adekvátnosti jeho argumentačnej kvality a interpretačnej schopnosti, na základe akých
logických úsudkov a zvážení všetkých dôkazov správny súd vydal meritórne rozhodnutie. Je nad

rámec povinností kasačného súdu hľadať resp. domýšľať spojitosť skutkového stavu vyplývajúceho
zo súdneho spisu ba dokonca až z pripojeného spisu správneho orgánu so závermi správneho súdu
uvedenými v jeho rozhodnutí. Posúdiť správnosť skutkových a právnych záverov kasačnou sťažnosťou
napadnutého rozsudku možno len v prípade jeho náležitého zrozumiteľného odôvodnenia. Nie je úlohou
kasačného súdu nahrádzať rolu súdu nižšieho stupňa. Kasačný súd zdôrazňuje, že nie je vhodným

a zároveň ani zákonným posudzovať v kasačnom konaní zákonnosť rozhodnutia a predchádzajúceho
administratívneho konania od počiatku ale len v súvislosti so závermi rozhodnutia správneho súdu.
Možnosť posúdenia zákonnosti je však úzko spätá s riadnym odôvodnením a naopak je vylúčená pri
absentujúcom alebo nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozsudku.
69. Subjekty dotknuté rozhodnutím súdu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a

zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom
konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých súd ako orgán verejnej moci vo veci
rozhodol, je treba považovať za prejav znamenajúci porušenie Ústavou garantovaného základnému
práva. S uvedeným právom je v rozpore úplný, či čiastočný nedostatok (absencia) dôvodov rozhodnutia,
extrémny nesúlad medzi právnymi závermi a skutkovými zisteniami, prípadne len všeobecné súhrnné

zistenia bez špecifikácie a vyhodnotenia jednotlivých dôkazov, z ktorých mali byť tieto zistenia vyvodené,
alebo situácia, kedy právne závery zo skutkových zistení v žiadnej možnej interpretácii nevyplývajú.
Absencia takéhoto odôvodnenia má za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Účastníkovi súdneho
konania dotknutému takýmto rozhodnutím je tým odňatá možnosť skutkovo či právne argumentovať
proti záverom rozhodnutia.

70. Možno zhrnúť, že kasačný súd dospel k záveru, že sa správny súd v napadnutom rozsudku riadne
nezaoberal fundamentálnou otázkou zákonnosti predmetnej daňovej kontroly. Čo malo za následok
porušenie práva účastníka na spravodlivý proces. Uvedený nedostatok nemožno zhojiť v konaní pred
kasačným súdom.“
48. Kasačný súd vyhodnotil rozsah a dôvody kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku

správneho súdu a v dôsledku vyššie uvedeného napadnutý rozsudok správneho súdu podľa § 462 ods.
1 v spojení s § 440 ods. 1 písm. f) SSP zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie.
49. V ďalšom konaní sa správny vysporiada so všetkými okolnosťami a rozhodujúcimi skutočnosťami
potrebnými pre vyvodenie svojho právneho záveru. Myšlienkový postup správneho súdu musí byťv odôvodnení rozsudku dostatočne vysvetlený s poukazom na zistené a osvedčené rozhodujúce
skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Zohľadní pritom právne názory veľkého
senátu tunajšieho súdu, 19Svs/4/2023 zo dňa 27.03.2024, ktorého závery sú pre správny súd záväzné.

50. Konajúci senát zároveň dodáva, že si vedomý, že v prípade identických účastníkov konania existuje
aj odlišná rozhodovacia prax (sp. zn. 4Sfk/38/2025), v ktorej kasačnú sťažnosť o prieskum súdneho
rozhodnutia (KE-8S/46/2020-118 zo dňa 29. januára 2025) kasačný súd zamietol. Uvedený rozsudok
správneho súdu však konštatovanými nedostatkami netrpel, preto nemožno konštatovať, že ide o
identickú vec s preskúmavaným predmetom konania.

51. O trovách konania rozhodne podľa § 467 ods. 3 SSP správny súd v samostatnom uznesení.
52. Senát Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.