Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 31, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 13CoP/35/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4126200442
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4126200442.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov
JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti: A. B.,
narodená XX.XX.XXXX a C. B., narodená XX.XX.XXXX, obe bytom ako matka, obe zastúpené kolíznym
opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, pracovisko Zlaté Moravce, deti matky: D. B.,
narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXX/XX, F., a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom

H. XXXX/XX, C. I., zastúpený splnomocnencom: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35,
Bratislava,onariadenieneodkladnéhoopatrenia,oodvolaníotcaprotiuzneseniuOkresnéhosúduNitra,
č. k. 39P/5/2026-50 zo dňa 10.02.2026 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného

opatrenia, ktorým sa domáhal, aby súd zveril maloleté deti na čas do rozvodu manželstva rodičov do
striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorá by sa mala realizovať v týždňových intervaloch
so striedaním v nedeľu o 16:00 hod. a zároveň aby bola uložená každému z rodičov informačná
povinnosť informovať druhého rodiča o každom lekárskom vyšetrení detí, ich ošetrení, predpísaných
liekoch, zmene zdravotného stavu a odporúčaniach lekára, a to bezodkladne, najneskôr do 24 hodín
so súčasným zaslaním fotografie, resp. skenu správy alebo receptu a zároveň by bol uložený zákaz

bránenia zdravotnej starostlivosti obom rodičom, s tým, že každý z nich je povinný deti odovzdať
na vopred oznámené odborné vyšetrenie zdržať sa konania, ktorým by sa vyšetrenie marilo alebo
bezdôvodne znemožňovalo a obom rodičom by mala byť uložená povinnosť deti si pokojne odovzdávať
a v prítomností detí sa zdržať konfliktov s tým, že odovzdávanie detí má odovzdávať pokojne, vecne,
bez prítomnosti osôb, ktorých prítomnosť zjavne zvyšuje konflikt.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, § 325 ods. 1 a 2, § 327, §
328 ods. 1 a 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 2 ods. 2
zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len“ CMP“). Vecne dôvodil, že návrh
otca na nariadenie neodkladného opatrenia nebol podaný dôvodne. Nestotožnil sa s názorom otca
o neodkladnej potrebe úpravy pomerov. Nedôvodnosť videl v tom, že rodičia dospeli na informatívnom
stretnutí konanom 04.02.2026 k dohode na skúšku, v rámci ktorej dohodli režim stretávania sa otca

s deťmi do 21.02.2026. Táto dohoda dávala podľa názoru súdu prvej inštancie návod, ako efektívne
pokračovať v komunikácii a nastaviť si stretávanie sa deťmi aj po uplynutí dohodnutého času s ohľadom
na to, že je to súčasťou rodičovskej kompetencie a zodpovednosti. Nemal preukázané, že za aktuálnej
situácie by bola realizácia striedavej osobnej starostlivosti o deti v najlepšom záujme deti. Poukázal na
to, že inštitút neodkladného opatrenia slúži na riešenie situácií, kedy jednému z rodičov nie je vôbec
umožňovaný kontakt s deťmi a úprava styku neodkladným opatrením má tak situáciu riešiť, aby nedošlo

k odcudzeniu detí a rodiča. Situácia v rodine podľa súdu prvej inštancie takýto zásah nevyžaduje,
súd prvej inštancie mal za osvedčené, že otec sa zo spoločnej domácnosti odsťahoval 09.09.2024,pričom odvtedy bol s deťmi v pravidelnom kontakte, kedy sa o deti staral takmer každý víkend, aj mimo
víkendov,smaloletouA.absolvovalpočetnévyšetrenia.Súdprvejinštancieuzavrel,žeotázkyrozšírenia
styku otca s maloletými deťmi alebo úpravy prípadnej striedavej osobnej starostlivosti bude predmetom

ďalšieho dokazovania v konaní vo veci samej. V časti informačnej povinnosti rodičov súd prvej inštancie
návrh zamietol, nakoľko by nebol vykonateľný.

3. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie otec z dôvodu
podľa § 62 ods. 1 CMP. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zmenil

tak, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu vyhovie alebo alternatívne aby
deti zveril do osobnej starostlivosti otca, matke určil široký styk a zároveň matke uložil informačnú
povinnosť a povinnosť riadne odovzdávať maloleté deti. Súd prvej inštancie podľa otca nesprávne
vyhodnotil podmienku neodkladnosti, keď rozhodnutie oprel o dohodu na skúšku o styku otca s deťmi
do 21.02.2026, bez vykonateľného pokračovania, pričom matka odmieta pokračovať v dohode. Súd
prvej inštancie podľa otca nesprávne odmietol informačnú povinnosť ako nevykonateľnú a jej absencia

podľa neho prehlbuje konflikt a zároveň nedostatočne vyhodnotil reálne zabezpečenie zdravotnej
starostlivosti a účelovosť tvrdení matky a zároveň nevyhodnotil vyjadrenie maloletej A., ktorá uviedla, že
chce byť s každým rodičom rovnako, spoločné vysvetlenie situácie, čo podľa neho podporuje potrebu
rovnocenného režimu. Argumentoval, že bez rozhodnutia súdu je kontakt s otcom závislý od rozhodnutia
matky, pričom účelom neodkladného opatrenia je predvídavosť na základe súdnej úpravy. Uplynutím

skúšobného obdobia zároveň vznikla absencia úpravy stretávania a matka už ďalej odmieta maloleté
otcovi odovzdávať. K uvedeným tvrdeniam doložil printscreen vzájomnej komunikácie. Poukázal na
nepomer v prospech otca, pokiaľ ide zabezpečovanie zdravotnej starostlivosti s uvedením konkrétnych
vyšetrení s uvedením, ktorý s rodičov ich s deťmi absolvoval s tým, že sa opakovane stalo, kedy
mu matka odmietala odovzdať dieťa na absolvovanie zdravotného úkonu. Poukázal tiež na pracovný

režim matky a delegovanie starostlivosti o deti na tretie osoby. Mal za to, že neodkladné opatrenie
je nevyhnutné na zamedzenie situácií, kedy by dochádzalo k odmietaniu dohody a jednostrannému
určovaniu režimu, konfliktom pri odovzdávaní, riziku marenia zdravotnej starostlivosti, nepravidelnosti
a neistote detí. Mal za to, že ním navrhované uloženie informačnej povinnosti bolo vymedzené
dostatočne vykonateľne, keď navrhoval, že rodičia si majú oznamovať lekárske úkony, lieky, zdravotný

stav, s určením časového hľadiska a aj formy podávania informácie. V rámci právneho posúdenia
poukázal na právny rámec daný čl. 3 ods. 1 a čl. 9 Dohovoru o právach dieťaťa a čl. 8 Európskeho
dohovoru o ľudských právach. Neodkladné opatrenie by podľa neho stabilizovalo pomery. V následnom
vyjadrení (zo dňa 03.03.2026) poukázal na to, že opakovane inicioval dohodu s matkou o dohodu
o pokračovaní skúšobného režimu s tým, že odpovede matky sú neurčité a fakticky odmietavé

a kontakt s deťmi mu je po 21.02.2026 fakticky znemožnený. Matka sa podľa neho komunikácii vyhýba
a v komunikácii chýba konkrétna a vykonateľná dohoda. Matka sa podľa neho snaží udržiavať stav
neistoty, odďaľovať vecnú odpoveď, v dôsledku čoho kontakt otca s deťmi závisí výlučne od súhlasu
matky. Preto považoval za potrebné, aby bol režim starostlivosti určený vykonateľne, ideálne formou
striedavej osobnej starostlivosti, prípadne dočasnou úpravou s jasnými pravidlami odovzdania. Uvádzal,

že nemožno zdravotný stav dieťaťa (konkrétne maloletej A.) uvádzať ako dôvod blokovania kontaktu,
pričom deti sa kontaktu s otcom dožadujú a tento kontakt potrebujú

4. Matka sa k odvolaniu otca nevyjadrila. Kolízny opatrovník doručil odvolaciemu súdu 16.03.2026
podanie, v ktorom uviedol, že rodičia si na pojednávaní súdu prvej inštancie vo veci rozvodu manželstva

a úpravy práv a povinností k maloletým na čas po rozvode konanom 12.03.2026 dohodli skúšobný
režim stretávania sa s maloletými deťmi, s tým, že intervaly sú upravené na obdobie od 13.03.2026
do 29.05.2026 a rodina bola zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zaradená do spolupráce
s Familiam, o.z., ktorý vykonáva opatrenia zamerané na zabezpečenie vykonávania odborných metód
práce na prispôsobenie sa nevej situácii v prirodzenom rodinnom prostredí. S ohľadom na tieto

skutočnosti nie je z pohľadu kolízneho opatrovníka potrebné nateraz upravovať rodičovské práva
a povinnosti k maloletým deťom neodkladným opatrením.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané
včas oprávnenou osobou – otcom (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP a § 7 ods. 1 CMP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému je tento opravný prostriedok prípustný (§ 355 ods. 2 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie
má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti
rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia
dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP acontrario), a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, uznesenie súdu prvej inštancie je vecne
správne, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP).

6. Predmetom odvolacieho konania je posúdenie vecnej a právnej správnosti uznesenia súdu prvej
inštancie, ktorým zamietol návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

9. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

11. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú

splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa čl. 24 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie, pri všetkých opatreniach prijatých
orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať
do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri
akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami
sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

14. Odvolací súd preskúmal odvolaním napadnuté rozhodnutie. Nevidel žiaden dôvod, pre ktorý by
nemal súhlasiť s podstatou argumentácie súdu prvej inštancie vo vzťahu ku neosvedčení potreby
bezodkladnej úpravy pomerov v návrhu otca na vydanie neodkladného opatrenia. Pre úplnosť
odôvodnenia rozhodnutia, odvolací súd uvádza nasledovnú argumentáciu vysporadúvajúcu sa
s odvolacími námietkami otca.

15. Zákonná úprava konania o neodkladných opatreniach vyžaduje na nariadenie neodkladného
opatrenia, ako formy procesnej ochrany vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, zásadne potrebu
bezodkladne upraviť pomery účastníkov. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá
zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie,

keď súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia účastníkov, a bez nariadenia pojednávania.
Naliehavý charakter konania o neodkladnom opatrení neumožňuje, aby sa vo veci vykonávalo rozsiahle
dokazovanie, tak ako v riadnom konaní, preto sa iba osvedčuje, či sú splnené podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Osvedčovanie na rozdiel od dokazovania znamená, že súd prostredníctvom
označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na

neodkladné opatrenie (por. uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.11.2012, sp. zn. 6 M Cdo 5/2012).
Spravidla to znamená, že súd vychádza zo skutkových tvrdení navrhovateľa, ktoré posudzuje v súvislosti
s dostupnými dôkazmi z hľadiska ich pravdepodobnosti.

16. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil absenciu bezodkladnej úpravy pomerov rozhodnutím súdu

formou neodkladného opatrenia, keď vzal do úvahy schopnosť rodičov dospieť na informatívnom
stretnutí konanom dňa 04.02.2026 k dohode, hoci aj časovo limitovanej, ktorá upravila stretávanie sa
otca s maloletými deťmi. Práve možnosť uzavrieť hoci aj obsahovo limitované dohody, ktoré sú prípadne
aj limitované aj časovo, je jedným zo základných účelov realizácie informatívnych stretnutí rodičov
sledujúcichpreferenciuvzájomnejdohodyrodičovorealizáciistarostlivostiodetipredrozhodnutímsúdu.

17. Z obsahu spisu vyplýva, že dohodu zo 04.02.2026 sa rodičom nepodarilo bez ďalšieho pretaviť do
kontinuálneho režimu starostlivosti o deti, prípadne úpravy styku otca s deťmi. Zároveň však z neho
vyplýva, že dňa 12.03.2026 rodičia dokázali na pojednávaní súdu uzatvoriť ďalšiu čiastkovú dohodu,ktorá už pokrýva dlhšie časové obdobie oproti dohode zo 04.02.2026 (do konca mája 2026, keď v zmysle
dohody otec si deti prevezme po škole a odovzdá ich vždy ráno do školy v termínoch 13.03. až 16.03.,
25.03. do 30.03., jedna noc z 02.04. na 03.04., potom od 08.04. do 13.04., od 16.04. do 17.04., od 22.04.

do 27.04., od 30.04. do 01.05., od 06.05. do 11.05., od 14.05. do 15.05., od 20.05. do 25.05., od 28.05.
do 29.05.2026), pričom súd prvej inštancie bude mať možnosť na odročenom pojednávaní jej realizáciu
vyhodnotiť a aj v prípade, že by na odročenom pojednávaní ešte nerozhodoval vo veci, v prípade potreby
môže na základe tohto vyhodnotenia zasiahnuť do pomerov a upraviť konkrétny styk.

18. Pokiaľ ide o návrh otca na uloženie informačnej povinnosti obom rodičom informovať druhého rodiča
o každom lekárskom vyšetrení detí, ich ošetrení, predpísaných liekoch, zmene zdravotného stavu a
odporúčaniach lekára, a to bezodkladne, najneskôr do 24 hodín so súčasným zaslaním fotografie, resp.
skenu správy alebo receptu, odvolací súd uvádza, že aktuálne nie je osvedčená potreba v tomto smere
zasahovať neodkladným opatrením. Už zo samotnej formulácie návrhu vyplýva jeho všeobecnosť, keď
tento má smerovať ku akýmkoľvek situáciám, ktoré by mohli v budúcnosti nastať, bez toho, aby bola

osvedčená vôbec skutočnosť, že nastanú. Odvolací súd nespochybňuje právo rodiča na informácie
o dieťati, obzvlášť, ak sa dieťa nachádza v starostlivosti druhého rodiča. Z osvedčeného skutkového
stavu vyplýva, že otec sa podieľa na zabezpečovaní zdravotnej starostlivosti o maloleté deti (sám
uvádza rozpis, kedy deti sprevádzal k lekárom v období od marca 2024 do januára 2026), otec pozná
lekárov maloletých detí, preto má možnosť dostať sa k informáciám o zdravotnom stave maloletých

detí priamo kontaktom s uvedenými lekármi. Aj pre prípad, že by bolo nevyhnutné poskytnúť maloletým
deťom zdravotnú starostlivosť, osobitný predpis (ktorým je zákon č. 576/2004 Z. z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení
niektorých zákonov) upravuje spôsob zabezpečenia súhlasu s poskytnutím zdravotnej starostlivosti,
prípadne situácie, kedy je možné zdravotnú starostlivosť poskytnúť aj bez informovaného súhlasu. Ak

by sa aj vyskytla situácia, kedy by bola potrebná ingerencia súdu, hoci aj neodkladným opatrením,
samotné zdravotnícke zariadenie dokáže vyhodnotiť potrebu informovať druhého rodiča, ktorý tak má
priestor adekvátne zareagovať. Účelom neodkladného opatrenia však nie je pokrývať do budúcna
všetky situácie, o ktorých jeden z rodičov len predpokladá, že by sa mohlo stať, že nebude mať
informáciu o aktuálnom zdravotnom stave dieťaťa. Pokiaľ ide návrh otca uložiť obom rodičom zákaz

bránenia poskytnutiu zdravotnej starostlivosti, tento návrh neoprávnene zasahuje do práva druhého
rodiča rozhodnúť sa v budúcnosti s ohľadom na parametre konkrétnej situácie, či súhlas s poskytnutím
zdravotnej starostlivosti poskytne a to rovnako bez toho, aby nateraz bola osvedčená potreba takého
rozhodnutia. V prípade, že by v budúcnosti matka nesúhlasila s konkrétnym zdravotným výkonom,
ktorého by sa otec domáhal vo vzťahu k maloletým deťom, vtedy bude namieste, aby o takejto nezhode

rodičov, ako nezhode o podstatnej otázke (v závislosti od konkrétneho zdravotného výkonu) rozhodoval
súd. Obdobnú povinnosť, resp. zákaz však nemožno uložiť dopredu a v podstate podľa návrhu otca
bez stanovených hraníc. Pokiaľ ide o otcov návrh uložiť obom rodičom povinnosť odovzdávať si deti
pokojne, zdržať sa konfliktov a prípadne aj bez prítomnosti osôb, ktoré by mohli eskalovať konflikt,
otec sa domáha normovania elementárneho služného vzájomného správania sa rodičov voči sebe. V

tomto smere odvolací súd súhlasí, že uloženie takejto povinnosti by bolo rozhodnutím nespĺňajúcim
znaky vykonateľnosti. Vyhodnotenie, ako sa rodičia správajú, aký to môže mať vplyv na maloleté
deti je súčasťou vyhodnotenia dokazovania realizovaného súdom a jeho výsledok súd zohľadňuje pri
rozhodovaní o úprave práv a povinností voči maloletým deťom. Normovať vzájomné správanie sa
rodičov však nie je úlohou súdu, už vôbec nie formou neodkladného opatrenia, toto správanie je už

normované (napr. aj v zákone č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení neskorších predpisov).

19. Na otázku vhodnej úpravy pomerov, pokiaľ ide formu starostlivosti rodičov o deti, prípadne o rozsahu
styku tak v konkrétnom prípade dá riadne dokazovanie. Konanie vo veci úpravy práv a povinností rodičov

voči maloletým deťom (ako súčasť konania o rozvod manželstva rodičov maloletých detí) bolo začaté
a priestor na rozhodnutie vo veci samej tak už existuje. Určite je potrebné pokračovať v budovaní vzťahu
medzi maloletými deťmi a otcom. Za predpokladu, že na to splnené zákonné predpoklady, je tu stále
priestor, napríklad v prípade, že by sa nerealizovala rodičov z 12.03.2026, aby súd v prípade potreby
pomery neodkladným opatrením zasiahol.

20. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie s použitím §
387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil. Odvolací súd nerozhodoval o trovách odvolacieho konania,
nakoľko nešlo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).21. Ďalšie odvolacie argumenty otca odvolací súd považoval pre rozhodnutie už za nerozhodné, bez
potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď

na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,
prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do
všetkých detailov veci uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však
nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj

napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu otca maloletých detí zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

22. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 10 posledná veta

zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).