Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 15Sas/12/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100498
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Juraj Marko

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100498.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave, sudcom: Mgr. Jurajom Markom, v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D.,

narodená XX.XX.XXXX, bytom E. XXX, XXX XX E., práv. zast.: JUDr. Petrom Bojdom, advokátom, so
sídlom Fraňa Mojtu 43, 949 01 Nitra, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a
10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne
č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.04.2022, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave žalobu zamieta.

II. Správny súd v Bratislave žalovanej právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

O d ô v o d n e n i e

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Napadnutým rozhodnutím Generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X, zo dňa 24.05.2023
bolo podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej ako „zákon o sociálnom

poistení“) potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X, zo dňa
07.09.2022, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa 11.08.2022.

2. Záväzným podkladom pre vydanie prvostupňového rozhodnutia, bol odborný posudok o invalidite
posudkovéholekárasociálnehopoisteniažalovanej,pobočkyGalanta,zodňa11.08.2022,podľaktorého
žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola
posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 35 %.

3. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Galanta, určil Parkinson
plus syndróm susp., viacnásobná systémová atrofia, ktoré posudkový lekár sociálneho poistenia
Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Prešove zaradil do Kapitoly VI - choroby nervového systému,

oddielu A - postihnutie mozgu, položky 8 - Parkinsonova choroba, písmena a) - ľahká forma s ojedinelými
mimovoľnými pohybmi, so znížením pohyblivosti, podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení s
určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % z percentuálneho rozpätia 20 %
až 30 %.4. Posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Galanta sa vo svojom posudku, okrem
rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobkyne, zaoberal aj inými ochoreniami, ktoré majú podľa

žalobkyne ovplyvňovať jej mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom celková
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola určená na 35 % v porovnaní so
zdravou fyzickou osobou, a teda jej zdravotný stav nepodmieňuje uznanie invalidity.

5. Žalobkyňa podľa názoru žalovanej uvedenom v napadnutom rozhodnutí nepreukázala ani v

odvolacom konaní žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkového lekára
sociálneho poistenia žalovanej, pobočka Galanta, potvrdený po opätovnom posúdení zdravotného stavu
posudkovým lekárom sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Prešove v rámci odvolacieho
konania, pričom posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie, má
byť presvedčivý, úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.

II.
Podaná správna žaloba

6. Správnou žalobou zo dňa 28.07.2023, doručenou Správnemu súdu v Bratislave 31.07.2023,

sa žalobkyňa domáhala preskúmania zákonnosti napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia.
Žalobkyňa považuje napadnuté rozhodnutie za nesprávne, pretože nemali byť dostatočne zistené
skutočnosti ohľadom jej zdravotného stavu a v konečnom dôsledku má byť toto rozhodnutie aj v rozpore
s platnými právnymi predpismi.

7. Na podporu svojich tvrdení žalobkyňa v podanej správnej žalobe poukázala na jej nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý jej spôsobuje veľké problémy, nemôže chodiť a ani rozprávať, z čoho vyplýva, že
nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť. Osobitne uviedla, že v rámci správneho konania mala
byť žalovaná povinná presne a úplne zistiť skutočný stav veci a na ten účel si zaobstarať potrebné
podklady na rozhodnutie. Žalovaná v tejto veci nemala takto postupovať, pretože pri vyhotovovaní

odborného lekárskeho posudku ju posudkový lekár nekontaktoval, ani u neho nebola a ani sa jej nepýtal
na jej zdravotný stav. Z doložených lekárskych nálezov nemal prihliadnuť na všetky skutočnosti a
pri posudzovaní jej zdravotného stavu nemal spolupracovať s praktickým, ošetrujúcim lekárom alebo
revíznym lekárom zdravotnej poisťovne.
8. Skutočnosť, že posudkový lekár nemal prihliadnuť na všetky skutočnosti má vyplývať aj z toho, že

v posudku síce uvádza, že v decembri 2022 mala byť žalobkyňa hospitalizovaná na Neurologickom
oddelení v Galante od 05. decembra 2022 do 09. decembra 2022, za účelom intravenóznych infúzií
amantadínu a vazoaktívnych liekov, po ktorej liečbe došlo k prechodnému žiadanému efektu, ale na
druhej strane neuvádza, že tento žiadaný efekt trval iba dva dni a po týchto dňoch došlo opätovne k
zhoršeniu zdravotného stavu. Uvedenú liečbu však nie je možné brať o týždeň, ale až o rok, čo znamená,

že po dvoch dňoch žalobkyňa opätovne nevládala chodiť a ani hovoriť.

9. V odbornom lekárskom posudku sa má tiež uvádzať, že žalobkyni sa navrhuje pracovné zaradenie
na trhu práce. S týmto tvrdením posudkového lekára žalobkyňa nesúhlasí, pretože v jej súčasnom
zamestnaní vykonáva pracovnú činnosť upratovačky (pred tým na pošte), a keďže nemôže poriadne

hovoriť a ani chodiť, nedokáže tieto činnosti, vôbec vykonávať.
10.Dôkladnéposúdeniejejzdravotnéhostavumalabyťtánajpodstatnejšiavecvpriebehutohtokonania,
keďže bez dôkladného posúdenia jej zdravotného stavu, nemal byť ani náležite zistený skutkový stav
veci, ktorý by mohol byť spoľahlivým základom pre rozhodnutie. Každé rozhodnutie správneho orgánu
podľa žalobkyne zasahuje do právnych pomerov osôb, a preto musí byť vydané na základe spoľahlivo a

presne zisteného skutočného stavu veci. V tejto súvislosti žalobkyňa odkázala na Rozsudok Vrchného
súdu v Prahe, č.j. 6A 61/95-36, podľa ktorého: „Vady rozhodovania správneho orgánu súvisiace so
skutkovým stavom veci, pre ktoré súd právoplatné rozhodnutie zruší, spočívajú zvyčajne v tom, že
správny orgán si nezaobstaral dostatok dôkazných prostriedkov a nemal preto dostatok dôkazov alebo,
že dôkazy boli vykonané procesné nezákonným spôsobom a nemožno z nich preto pri úvahe o

skutkovom stave vychádzok.“
11. Zo strany žalovanej ako aj prvostupňového orgánu nemalo dôjsť k spoľahlivému a presne zistenému
skutočnému stavu veci, na základe čoho žalobkyňa navrhla aby súd napadnuté, ako aj prvostupňové
rozhodnutie zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.III.

Konanie pred správnym súdom
12. Na základe výzvy súdu zo dňa 04.12.2023, žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa
06.12.2023, zhrnula dôvody napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia, pričom osobitne
uviedla, že pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav, resp. určenie percentuálnej miery
poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, neboli posudkovým lekárom sociálneho poistenia

pred vydaním rozhodnutia v tejto veci správne posúdené, nie sú relevantné. Mali byť vyvolané jej
subjektívnym presvedčením, čo však nemá byť dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení
a záverov prijatých v konaní posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Žalobkyňa nemala preukázať
k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali
prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej.
13. Žalovaná má tiež za to, že posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté

rozhodnutie, je presvedčivý a úplný, a zodpovedá kritériám upraveným v zákone o sociálnom poistení.
Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne mali byť dostatočne
ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia,
majú byť z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi. Čo
sa týka posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v jej neprítomnosti, žalovaná uviedla, že ten bol

posúdený v neprítomnosti s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, v zmysle ktorých posudkový
lekár sociálneho poistenia usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a
komplexnému zhodnoteniu jej celkového zdravotného stavu a osobná účasť by prijatý posudkový záver
nijako neovplyvnila.
14. Žalovaná tiež poznamenala, že v prípade zhoršenia zdravotného stavu žalobkyne v budúcnosti,

má žalobkyňa možnosť opätovne kedykoľvek požiadať o prehodnotenie zdravotného stavu a posúdenie
podmienok nároku na invalidný dôchodok.
15. Na základe vyššie uvedených skutočností má žalovaná za to, že predmetné rozhodnutia sú zákonné
a správne a pre uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná žiada, aby správny súd podľa § 190 SSP
správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalovaná zároveň uviedla, že nežiada správny súd, aby vo

veci nariadil pojednávanie.

16. Na základe výzvy súdu, k uvedenému vyjadreniu žalovanej, bolo súdu doručené vyjadrenie
žalobkyne zo dňa 27.05.2024, v ktorom žalobkyňa uviedla, že nesúhlasí s tvrdením žalovanej, že
pochybnosti ohľadne toho, že jej zdravotný stav nebol posudkovým lekárom sociálneho poistenia

správne posúdený, nie sú relevantné, pretože sú vyvolané iba jej subjektívnym presvedčením.
Subjektívne pocity žalobkyne, vyplývajúce z toho, že nemôže chodiť a ani poriadne hovoriť, sa
majú objektivizovať pod vplyvom zdravotníckeho postihnutia Parkinson plus syndróm, viacnásobná
systémová atrofia, čo znamená, že jedinou prognózou vývoja má byť iba zhoršenie jej zdravotného
stavu, v dôsledku čoho nedokáže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť. V prípade žalobkyne sa má

jednať o ochorenie, ktoré je nevyliečiteľné, z čoho má byť zrejmé, že postupom času bude jej zdravotný
stav stále horší. Keďže sa bude zdravotný stav neustále zhoršovať, má to mať za následok, že zdravotný
stav jej osoby na začiatku mesiaca, nebude totožný so zdravotným stavom na konci mesiaca, pričom
zdravotné postihnutie zostáva nezmenené, ale v dôsledku toho, že dochádza neustále k zhoršeniu
zdravotného stavu, tak to má mať za následok, že vznikajú ďalšie sprievodné javy tohto ochorenia napr.

nemožnosť chodiť a hovoriť, ktoré majú mať za následok vplyv na vykonávanie zárobkovej činnosti.
Všetky tieto skutočnosti mala byť povinná žalovaná v správnom konaní riadne zisťovať, pričom k
takémuto zisťovaniu zo strany žalovanej nemalo dôjsť.

17. V správnom konaní podľa žalobkyne nemalo dôjsť k zisťovaniu všetkých uvedených skutočností,

pretože k posúdeniu zdravotného stavu malo dôjsť v jej neprítomnosti. Neprítomnosť žalobkyne pri
posudzovaní jej zdravotného stavu mala spôsobiť, že nedošlo ani k zisteniu ďalších sprievodných javov
v jej ochorení a z toho dôvodu nemal byť ani objektívne a komplexne zistený jej zdravotný stav.

18. Skutočnosť, že nemalo dôjsť k objektívnemu a komplexnému zisteniu zdravotného stavu žalobkyne,

vyplývapodľajejvyjadreniaajzobsahunapadnutéhorozhodnutia,vktoromsauvádzaskutočnosť,žepo
hospitalizácii na Neurologickom oddelení v F. od 05.12.2022 do 09.12.2022, za účelom intravenóznych
infúzií amantadínu a vazoaktívnych liekov, malo dôjsť k prechodnému žiadanému efektu, ale neuvádza
sa tam, že toto zlepšenie zdravotného stavu malo trvať maximálne pár dní a po týchto dňoch už malbyť zdravotný stav žalobkyne taký, aký bol pred hospitalizáciou, pričom uvedené infúzie amantadínu a
vazoaktívnych látok už nebolo možné opätovne aplikovať.

19. Na základe uvedeného preto žalobkyňa v plnom rozsahu zotrvala na podanej správnej žalobe.

20. Žalovaná svoje právo vyjadriť sa k uvedenému vyjadreniu žalobkyne nevyužila.

IV.
Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 134 ods. 2 písm. d) SSP, správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ide o
veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba.

22. Podľa § 6 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych
veciach.

23. Podľa § 71 zákona o sociálnom poistení, (1) Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý
zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní

so zdravou fyzickou osobou. (2) Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý
spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej
vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (3) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti

zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada
na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa
osobitného predpisu. (4) Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby

a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. (5) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4. (6) Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa
určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého

zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. (7) Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (8) Mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %,
ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti,

dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav.

24. Podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku

posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový
lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.

V.
Právne posúdenie správneho súdu

25. Správny súd v Bratislave, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci podľa ustanovenia
§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), preskúmal

napadnuté rozhodnutie žalovanej a priebeh administratívneho konania, ktorý predchádzal jeho vydaniu,
vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia (§ 135 ods. 1
SSP), neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach (§ 134 ods.2 písm. d) SSP, § 203 ods. 1 a 2 SSP), bez nariadenia pojednávania, za splnenia podmienok podľa
ustanovenia § 137 ods. 4 SSP, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

26. Predmetom prieskumu v tejto veci bola zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovanej vo veci
zamietnutia žiadosti žalobkyne o priznanie nároku na invalidný dôchodok.

27. Zo skutkového stavu, tak ako bol ustálený pred správny súdom, vyplýva, že napadnutým
rozhodnutím žalovanej bolo potvrdené prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ústredie G. XXX XXX

XXXX X, zo dňa 07.09.2022, ktorým žalovaná zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok zo dňa
11.08.2022.

28. Ako predmet sporu správny súd ustálil žalobkyňou namietané splnenie zákonných náležitostí
posúdenia zdravotného stavu podľa § 71 zákona o sociálnom poistení žalovanou, predovšetkým
s odkazom na ods. 4 predmetného ustanovenia zákona, podľa ktorého sa pokles schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej
dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru,
stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu
schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

29. Po preskúmaní napadnutého, ako aj prvostupňového rozhodnutia žalovanej, spolu s posudkami
posudkových lekárov sociálneho poistenia žalovanej, na ktoré uvedené rozhodnutia odkazujú, správny
súd neuznal argumentáciu žalobkyne, že pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť sa posudkoví lekári, ako ani žalovaná, riadne nevysporiadali so zdokumentovanými odbornými

nálezmi predloženými žalobkyňou, a preto malo napadnuté a prvostupňové rozhodnutie žalovanej
vychádzať z nedostatočne zisteného skutkového stavu.

30. Správny súd v prvom rade uvádza, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v jej
neprítomnosti na základe rozhodnutí posudkových lekárov uvedených v samotných lekárskych

posudkoch, a to v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie a v súlade s § 153 ods.
5 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 66/2020 Z.z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 311/2001
Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov, a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. V zmysle
uvedených opatrení (§ 293eu ods. 1 zákona č. 66/2020 Z.z.) sa totiž počas krízovej situácie ustanovenie
§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, časť vety za bodkočiarkou, neuplatňovala. Lekársku

posudkovú činnosť teda vykonával posudkový lekár sociálneho poistenia za osobnej účasti poistenca
alebo poškodeného, iba ak posudkový lekár neurčil inak (ako to posudkový lekár určil v tomto prípade),
pričom posudkový lekár nemal povinnosť prihliadať na žiadosť poistenca alebo poškodeného o jeho
osobnú účasť (povinnosť uvedená v časti vety ustanovenia § 153 ods. 5 za bodkočiarkou, ktorá sa
počas krízovej situácie neuplatňovala). Krízová situácia, počas ktorej platil uvedený právny stav, bola

pritom ukončená až dňa 15.09.2023, teda až po tom, ako bol posudzovaný zdravotný stav žalobkyne
posudkovými lekármi (dňa 13.9.2023 vláda SR prijala uznesenie č. 446/2003 k návrhu na odvolanie
mimoriadnejsituácievsúvislostisohrozenímverejnéhozdraviaII.stupňazdôvoduochoreniaCOVID-19
spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území SR, ktorým s účinnosťou od 15.9.2023 odvolala
mimoriadnu situáciu v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa z dôvodu ochorenia COVID-19

spôsobeným koronavírusom SARS-CoV-2 na území SR). Na základe uvedených skutočností je teda
zrejmé, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne posudkovými lekármi sociálneho poistenia v jej
neprítomnosti bolo vykonané v súlade so zákonom.

31. Nakoľko zákon samotné posúdenie zdravotného stavu poistenca v jeho neprítomnosti pripúšťa,

osobná neúčasť žalobkyne pri posudzovaní jej zdravotného stavu tiež automaticky neznamená, že jej
zdravotný stav bol nedostatočne posúdený. Tak ako to uvádza žalovaná v napadnutom rozhodnutí,
výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej
starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti

posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo
alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.
Činnosť posudkových lekárov teda spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení
zdravotného stavu, a to na základe vyšetrenia, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskychspráv a záverov odborných lekárov, pričom rozhodnutie o potrebe osobnej účasti poistenca je zákonom
priamo zverené do odbornej pôsobnosti posudkového lekára (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).
Ak teda posudkový lekár rozhodne, že osobná účasť poistenca pri hodnotení jeho zdravotného stavu nie

je potrebná, má sa za to, že takéto rozhodnutie bolo prijaté na základe objektívnych kritérií vyplývajúcich
z odbornosti posudkového lekára, a preto samotnú osobnú neúčasť poistenca pri jeho zdravotnom
posúdení nie je možné automaticky považovať za nedostatok odborného posúdenia zdravotného stavu
posudkovým lekárom.

32. Žalobkyňa odôvodňuje nedostatočné zistenie skutkového stavu s poukazom na svoj nepriaznivý
zdravotný stav, ktorý jej má spôsobovať veľké problémy tým, že nevie poriadne chodiť a už ani rozprávať,
z čoho má vyplývať, že nemôže vykonávať žiadnu zárobkovú činnosť. Správny súd sa v tejto súvislosti
stotožnil s vyjadrením žalovanej, že žalobkyňa tieto svoje tvrdenia nepodložila žiadnymi dôkazmi,
ktoré by spochybňovali prijatý záver posudkových lekárov sociálneho poistenia organizačných zložiek
žalovanej.

33. Správny súd konštatuje, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v prvostupňovom konaní, ako
aj v konaní o opravnom prostriedku predchádzajúcom vydaniu napadnutého rozhodnutia, na základe
predložených odborných lekárskych nálezov a vlastného vyšetrenia vyhodnotili, že žalobkyňa nie je
invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, keďže má mieru poklesu schopnosti vykonávať

zárobkovú činnosť menej ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Medzi závermi posudkov
posudkových lekárov neboli zo strany správneho súdu zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd
dôvod pochybovať. Posudky sú logické a presvedčivo objasňujú závery o rozhodujúcom zdravotnom
postihnutí a o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

34. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia je rovnocenným dôkazom znaleckému posudku.
Ďalšie dokazovanie môže byť vykonané na základe úvahy súdu, avšak iba v tom prípade, ak sú dôkazy,
ktorými správny orgán odôvodnil svoje rozhodnutie, relevantným spôsobom spochybnené. Správny
súd nepopiera, že zdravotný stav žalobkyne jej môže spôsobovať veľké problémy, posúdenie rozsahu

zdravotného poškodenia a jeho následkov na schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť si však vyžaduje
lekárske znalosti, a toto posúdenie je vo veciach sociálnych zákonom zverené posudkovým lekárom
sociálneho poistenia. Správny súd teda bez relevantných dôkazov alebo tvrdení, alebo vlastných
zistení, ktoré by spochybňovali správnosť alebo úplnosť posúdenia zdravotného stavu žalobkyne zo
strany posudkových lekárov, nemá dôvod o správnosti a úplnosti posudkov dvoch od seba nezávislých

posudkových lekárov sociálneho poistenia pochybovať.

35. Na uvedenom závere nič nemení ani argument žalobkyne, že posudkový lekár nemal prihliadnuť
na všetky skutočnosti, keďže v posudku síce uvádza, že v decembri 2022 mala byť žalobkyňa
hospitalizovaná na Neurologickom oddelení v Galante od 05. decembra 2022 do 09. decembra 2022,

za účelom intravenóznych infúzií amantadínu a vazoaktívnych liekov, po ktorej liečbe síce došlo k
prechodnému žiadanému efektu, ale na druhej strane neuvádza, že tento žiadaný efekt trval iba dva
dni a po týchto dňoch došlo opätovne k zhoršeniu zdravotného stavu. Z obsahu posudku totiž jasne
vyplýva, že posudkový lekár na základe uvedeného zákroku nijakým spôsobom nezľahčuje zdravotný
stav žalobkyne, ani neznižuje mieru poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ale jasne

uvádza,žežiadanýefektuvedenéhozákrokubolibaprechodný.Nejednásanavyšeorozhodujúciobsah
posudku, ktorý by mal vplyv na celkovú diagnózu alebo pre určenie miery poklesu schopnosti žalobkyne
vykonávať zárobkovú činnosť, keďže tá jej bola určená v najvyššej možnej miere pre stanovenú
diagnózu.

36. Čo sa týka snahy žalobkyne spochybniť správnosť a úplnosť záverov posudkových lekárov
sociálneho poistenia v tejto veci neustále sa zhoršujúcim zdravotným stavom a nevyliečiteľnosťou
stanovenej diagnózy, správny súd uvádza, že podľa ustanovenia § 135 ods. 1 SSP je povinný vychádzať
zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti druhostupňového rozhodnutia žalovanej, a teda zhoršenie
zdravotného stavu po vydaní napadnutého rozhodnutia nemá vplyv na jeho zákonnosť. Zároveň správny

súd dodáva, že žalobkyňa v prípade zhoršeného zdravotného stavu môže opätovne požiadať žalovanú
o posúdenie zdravotného stavu za účelom priznania invalidity.37. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd považoval napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie
žalovanej za vecne správne, vydané v súlade so spoľahlivo zisteným skutkovým stavom a v súlade s
právnymi predpismi o sociálnom poistení a v súlade so zisteným skutkovým stavom aktuálnym v čase

právoplatnosti napadnutého rozhodnutia.

38. Nakoľko žalobkyňa v podanej žalobe neuviedla iné, ako vyššie uvedené žalobné body, ktoré by
spochybňovali zákonnosť napadnutého rozhodnutia a správny súd v rozhodnutiach nevzhliadol iné
vady, na ktoré by mal ako súd neviazaný žalobnými bodmi podľa ustanovenia § 134 ods. 2 písm. d)

SSP prihliadnuť ex offo, napadnuté, ako aj prvostupňové rozhodnutie je potrebné považovať za vydané
v súlade so zákonom a vecne správne. Správny súd preto správnu žalobu žalobkyne ako nedôvodnú
podľa ustanovenia § 190 SSP zamietol.

39. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa § 175 ods. 1 SSP tak, že žalovanej právo
na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 168 SSP nepriznal, keďže nevzhliadol na strane žalovanej

dôvodne vynaložené trovy konania, ktorých nahradenie by bolo možné od žalobkyne spravodlivo
požadovať. Žalobkyni, vzhľadom na jej neúspech vo veci, podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo
na priznanie náhrady trov konania nevzniklo.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).

Kasačnou sťažnosťou možno napadnúť právoplatné rozhodnutie správneho súdu (§ 438 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho
súdu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je zachovaná, ak počas nej bola kasačná sťažnosť podaná

na kasačnom súde (§ 444 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (ktorému správnemu súdu
je určená, kto ju robí, ktorej veci sa týka a čo ňou sleduje, podpis) uviesť a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)

opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
sa podáva (ďalej ako „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods.
1 SSP).

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti(§445ods.2SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten,
kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal
spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej
veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny
súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa
vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že
sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom (§ 440 SSP).

Kasačná sťažnosť nie je prípustná, a) ak sa opiera o iné dôvody, ako sú uvedené v § 440, b) ak sa opiera
o dôvody, ktoré sťažovateľ neuplatnil v konaní pred správnym súdom, v ktorom bolo vydané napadnuté
rozhodnutie, hoci tak urobiť mohol, c) ak smeruje len proti dôvodom rozhodnutia správneho súdu (§ 439
ods. 3 SSP).Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môže v konaní o kasačnej sťažnosti zvoliť na zastupovanie
advokáta alebo sa obrátiť na Centrum právnej pomoci (§ 26 ods. 2 v spojení s § 449 SSP).