Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, March 25, 2026

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 15CoP/32/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4125209838
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Alena Čakváriová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2026:4125209838.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Aleny Čakváriovej a členiek senátu

JUDr. Blanky Podmajerskej a Mgr. Patrície Železníkovej vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A.
B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u rodičov, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, 949 01 Nitra, dieťa rodičov: matka - C. D. E., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom F. XXX/X, XXX XX G. a otec H. G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. XXXX/XX, XXX
XX G., o návrhu navrhovateľa: I. H. E. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: J. XXXX/XX XXX XX G., na
úpravu styku s maloletým dieťaťom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo
dňa 25.11.2025, č.k. 35P/122/2025-81, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku zamietol návrh navrhovateľa – starého otca na úpravu
styku s maloletým A., nar. XX.XX.XXXX (výrok I.). Žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na náhradu
trov konania (výrok II.).

2. Rozhodnutie právne odôvodnil ustanovením § 25 ods. 5, § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon

o rodine (ďalej aj len „Zákon o rodine“) a na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru
o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa. Poukázal na to, že meritórne rozhodnutie o úprave styku
maloletého so starým otcom by prichádzalo do úvahy len ak by bolo preukázané, že zo strany rodičov,
prípadne iných osôb dochádza k mareniu, resp. znemožňovaniu stretávania sa maloletého so starým
otcom, čo v konaní nebolo jednoznačne preukázané. Z vykonaného dokazovania mal jednoznačne
preukázané, že maloletý sa so starým otcom viac-menej stretáva pravidelne, sú v pravidelnom kontakte
a ich vzájomný vzťah je riadne zachovaný. Uviedol, že je na výlučnom rozhodnutí rodičov akým

spôsobom, kedy a ako často bude maloletý tráviť čas či už s jednými alebo druhými starými rodičmi.
Rodičia nie sú žiadnym spôsobom obmedzení v ich rodičovských právach a povinnostiach, preto len
rodičia výlučne rozhodujú o tom, ako a s kým bude maloletý tráviť čas. Keďže mal preukázané, že
maloletý a starý otec majú vybudovaný pozitívny vzťah a riadne sa stretávajú, návrh zamietol. Ako
absolútne nedôvodné vyhodnotil výhrady navrhovateľa voči práci kolízneho opatrovníka, nakoľko neboli
zistené pochybenia. Konštatoval, že kolízny opatrovník v priebehu celého konania vykonával svoju
funkciu v najlepšom záujme maloletého dieťaťa. Z vykonaného dokazovania mal za evidentné, že

rodinné vzťahy najmä medzi navrhovateľom a matkou nie sú ideálne, avšak spochybňovanie matky, jej
starostlivosti a výchovy maloletého zo strany navrhovateľa nie je namieste. Poukázal na to, že posledné
rozhodnutie o zverení maloletého do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov stratilo právne
účinky, pretože rodičia opätovne obnovili spoločné spolužitie. Zároveň poukázal na to, že navrhovateľneprimerane zasahuje do výkonu rodičovských práv a povinností rodičov, do vzdelávania maloletého
a jeho mimoškolskej činnosti, čo v žiadnom prípade nie je v najlepšom záujme maloletého, o čom
svedčí aj nesúhlas maloletého so zverejnením obsahu jeho rozhovoru s kolíznym opatrovníkom pred

navrhovateľom. Návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania vypočutím maloletého znalcom zamietol
ako nedôvodný a nadbytočný, keďže skutočný stav veci bol zistený inými dôkazmi, ktoré považoval
za dostatočné na rozhodnutie vo veci samej. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zák. č. 161/2015
Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na
ich náhradu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie navrhovateľ, ktorý navrhol napadnutý rozsudok
zmeniť tak, že súd vyhovie jeho návrhu a upraví jeho styk s maloletým na každý pondelok a stredu od
16.00 hod. odvoz maloletého na hodinu angličtiny, každý párny týždeň v piatok od 15.00 hod. do 19.00
hod., každý nepárny týždeň v sobotu od 09.00 hod. do 18.00 hod., počas letných prázdnin od 03.07. od
08.00 hod. do 06.07. do 20.00 hod., od 01.08. od 08.00 hod. do 04.08. do 20.00 hod., počas zimných

a vianočných prázdnin od 02.01. od 9.00 hod. do 04.01. do 17.00 hod., počas veľkonočných prázdnin od
05.04. od 09.00 hod. do 06.04. do18.00 hod., počas jarných prázdnin od 19.02. od 09.00 hod. do 20.02.
do 18.00 hod.. Alternatívne navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie. Odvolanie odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), h) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok (ďalej aj len „CSP“) a § 62 ods. 1 CMP. Napadnutý rozsudok považoval po procesnej

a hmotnoprávnej stránke za nesprávny. Namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil dôkazy
uvádzané v návrhu zo dňa 16.09.2025, v jeho vyjadrení k informatívnemu stretnutiu zo dňa 30.10.2025,
v správe kolíznej opatrovníčky o rozhovore s maloletým zo dňa 20.11.2025, vo výpovediach matky a
otca, ktoré považoval za zavádzajúce. Vyslovil názor, že súd žiaden z uvádzaných dôkazov z pohľadu
najlepšieho záujmu dieťaťa neakceptoval. Uviedol, že objektívnym zákonným kritériom na rozhodnutie

o veciach úpravy rodičovských práv k maloletým je najlepší záujem maloletého dieťaťa, ktorý musí
všeobecný súd vyhodnocovať a zdôvodniť nielen mechanicky a formálne, ale adresne s prihliadnutím
na okolnosti posudzovanej veci. Ak takéto odôvodnenie absentuje, dochádza k porušeniu základného
práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že s maloletým mal dlhodobý,
pozitívny a stabilný vzťah trvajúci od jeho narodenia do rozhodnutia súdu o striedavej starostlivosti

rodičov o maloletého zo dňa 06.05.2025, kedy sa matka po dvojročnom odchode spôsobenom jej
neverou nasťahovala do bytu otca, aby maloletému zabránila v styku s ním, pretože maloletý sa k
matke odmietal od otca vracať, za čo vinila starých rodičov. Desať rokov bol aktívnou a prirodzenou
súčasťou života maloletého, stretávanie prebiehalo bezpečne a pravidelne, keď bol v starostlivosti otca a
v súlade s potrebami a záujmami maloletého, čo narušovala iba matka umelo vyvolanými konfliktami pri

odovzdávaní a preberaní dieťaťa. Posledné dva roky do 06.05.2025 sa s maloletým stýkal na týždennej
báze na základe záverečnej správy z mediačného procesu zo dňa 30.11.2023, na čo súd neprihliadal.
Od 06.05.2025 bol jeho styk s maloletým obmedzený len na odvoz v pondelok a stredu do jazykovej
školy, do ktorej ho prihlásil so súhlasom otca, pričom cesta do školy trvá 10 minút a po skončení ho
domov odvezie otec. Vyjadrenia matky o jeho styku s maloletým považoval za lži, ktoré mu nebolo

umožnené v konaní vyvrátiť. Súd zamietol návrh, pretože maloletý nesúhlasil s nahrávaním rozhovoru
na zvukový záznam a s jeho zverejnením starému otcovi, ktorý sa do všetkého stará. Podrobné
stanovisko k vyjadreniam maloletého uviedol v záverečnej reči a pripojil ho aj k odvolaniu. Súd nebral na
zreteľ, že vyjadrenia maloletého sú výsledkom manipulácie matky, ktorej tvrdenia zo dňa 20.11.2025 sú
v rozpore s vyjadreniami dieťaťa a aj s jej výpoveďou na pojednávaní. Účelové a protichodné výpovede

matky zostali nepovšimnuté, preto nebolo možné zistiť pravdivý skutkový stav. Nakoľko predpokladal,
že maloletý bude matkou ovplyvňovaný, písomne si pripravil záverečnú reč, ktorú nemal možnosť
predniesť celistvo po tom, ako poukázal na pochybenia kolíznej opatrovníčky a na preverenie tvrdení
matky a maloletého. Týmto postupom mu súd zabránil uplatniť svoje práva, ako aj práva maloletého,
odňal mu možnosť konať pred súdom, čo je dôvodom na zrušenie rozsudku, pretože ide o absolútnu

procesnú vadu konania. Bol pripravený namietať správu kolíznej opatrovníčky, klásť jej otázky a žiadať
o vysvetlenie rozdelenia jej správy na dve časti doručené pred a na pojednávaní, namietať odporúčanie
kolíznejopatrovníčky,ktorémusíbyť vsúladesozáujmommaloletého,usvedčiťmatkuzkrivejvýpovede
na pojednávaní, preukázať neúplnosť zisťovania, nezákonnosť utajenia výpovede dieťaťa a odopretie
práva oboznámiť sa s podkladmi. Takýto postup považoval za rozporný s ust. § 29 a § 31 CMP,

ktoré ukladajú povinnosť súdu zistiť situáciu týkajúcu sa dieťaťa úplne, objektívne a bez predpojatosti.
Namietal, že rozhodnutie je vydané na neúplnom zistení skutkového stavu, a preto je v rozpore s
najlepším záujmom maloletého. Ak súd neumožní účastníkovi vyjadriť sa k podstatnému dôkazu akým je
správa kolíznej opatrovníčky, ktorá má priamy vplyv na rozhodnutie súdu o styku, ide o porušenie právana spravodlivý proces. Súd ignoroval jeho námietky k procesnému pochybeniu kolíznej opatrovníčky a
hrozil mu uložením pokuty, ide o vážne procesné pochybenie, pretože každá strana má právo vyjadriť
sa k vykonaným dôkazom, namietať ich správnosť, úplnosť alebo spôsob ich získania a navrhovať

doplnenie dokazovania. Ak kolízna opatrovníčka v konaní o úpravu jeho styku s maloletým vypočuje pre
potreby súdu len matku, maloletého a jeho ako navrhovateľa, či už vedome, resp. nevedome opomenie,
dopúšťa sa porušenia zákonných povinností a základných procesných princípov, ako porušenie zásady
nestrannosti a objektivity. Kolízna opatrovníčka je povinná konať neutrálne a zistiť pravdivý skutkový
stav zo všetkých relevantných zdrojov, nielen od matky. Pokiaľ kolízna opatrovníčka nevypočula jeho,

ani starú mamu z otcovej strany, napriek písomnej žiadosti, porušila povinnosť konať objektívne
a vyvážene, povinnosť riadne zistiť skutkový stav, pretože správa musí vyjadrovať pravdivý obraz
vzťahov v rodine, čo nie je možné zistiť bez výsluchu starých rodičov z otcovej strany. Bez vyjadrenia
starého otca nie je možné posúdiť ani jeho výchovné schopnosti, nemožno overiť zavádzajúce tvrdenia
matky a nemožno hodnotiť dôvody pre neodporúčanie styku. Namietal porušenie princípu najlepšieho
záujmu dieťaťa, ktorý nemožno posudzovať len cez optiku matky, o ktorej je dostatočne preukázané,

že u nej trvale absentuje najlepší záujem na budúcnosti maloletého. Ignorovanie jeho dlhodobého
vzťahu s maloletým, odporuje ochrane práva dieťaťa na rodinné väzby. Postup kolíznej opatrovníčky,
ktorá nesmie selektovať koho vypočuje/nevypočuje, znamená neprípustné nahrádzanie úlohy súdu,
faktické predurčenie neobjektívnych záverov správy a neprípustné ovplyvnenie rozhodnutia súdu. Voči
odôvodneniu rozsudku v bode 14 v časti, v ktorej súd uviedol, že neboli zistené žiadne pochybenia

kolíznej opatrovníčky vyslovil výhrady. Správa kolíznej opatrovníčky zo dňa 20.11.2025 nemôže byť
spôsobilým podkladom pre rozhodnutie, ale relevantným odvolacím dôvodom pre jej nepoužiteľnosť
spolu s druhou polovicou správy predloženej kolíznou opatrovníčkou v zapečatenej obálke do spisu
na pojednávaní. Poukázal na to, že v konaní o úpravu styku s maloletým platí zásada „právo byť
vypočutý“, nielen pre maloletého, ale aj účastníkov konania a to ku všetkému, čo môže ovplyvniť

výsledok konania. Súd sa o tieto podstatné skutočnosti nezaujímal a stačilo mu vyjadrenie matky
(z väčšej časti nepravdivé), pričom ani otec sa neodvážil matke namietať. Rozhodnutie súdu považoval
za predčasné a nevychádzajúce zo spoľahlivo a pravdivo zisteného stavu veci. Pravdivý skutočný stav
zostalskreslenýabezzohľadneniareálnehodlhodobéhostyku staréhootcasmaloletým,čojevrozpore
s jeho najlepším záujmom, ktorý vyžaduje stabilitu a kontinuitu so starými rodičmi. Súd nesprávne

vyhodnotil, že úprava styku s maloletým nie je potrebná, pretože styk s maloletým sa od 06.05.2025
zredukoval. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli v rozpore so záujmom maloletého
na stretávaní so starým otcom v takom rozsahu ako prebiehalo do 06.05.2025. Ak sa styk realizoval v
najlepšom záujme maloletého 10 rokov, potom treba preukázať, aké nebezpečenstvo hrozí maloletému
z jeho strany od okamihu, keď by identický rozsah styku vrátane prázdnin mal byť upravený súdnym

rozhodnutím. Návrh podal z dôvodu, aby sa matke zabránilo odizolovať maloletého od neho a v konaní
neboli prezentované žiadne dôkazy, ktoré by boli dôvodom pre zamietnutie jeho návrhu. Hoci matka
súd zavádzala, sama sa v správe o rozhovore s maloletým zo dňa 20.11.2025 vyjadrila, že stretnutia
so starým otcom sa realizujú pravidelne, nakoľko vie, že majú spolu pekný vzťah. Toto vyjadrenie je v
protiklade s vyjadrením otca v zázname zo stretnutia rodičov zo dňa 07.10.2025, kedy tvrdil, že z konania

chce byť vylúčený, pretože sa hádajú kvôli tomu, nevedel ako má konať, keď matka nechce dať
maloletého na styk starému otcovi, pričom maloletý s ním chce ísť, nech sa súdi starý otec s matkou. Ak
matka, ktorá starého otca dlhodobo nenávidí, pretože poukázal na jej dlhoročnú neveru, nedostatočnú
starostlivosť a jej nezáujem na výučbe angličtiny maloletého ako profesionálnej učiteľky, je zrejmé, že jej
výpoveď poskytnutá kolíznej opatrovníčke dňa 20.11.2025 bola účelová lož, pričom kolízna opatrovníčka

si výpoveď matky neoverovala. Výpoveď matky je v rozpore s vyjadrením maloletého a ňou tvrdený
pekný vzťah starého otca s maloletým sa s údajnou výpoveďou maloletého úplne vylučuje. Ak má
maloletý so starým otcom pekný vzťah, nebude nesúhlasiť so zverejnením rozhovoru a nebude tvrdiť,
že sa do všetkého stará. Maloletý by tieto vyjadrenia nikdy nevyslovil, pokiaľ by nebol k nim prinútený.
Je potrebné, aby sa k vyjadreniam maloletého vyjadril znalec, ktorý potvrdí manipuláciu dieťaťa matkou,

prípadne aj kolíznou opatrovníčkou, ktorá sa s matkou pozná z predchádzajúceho konania. Z postupu
kolíznej opatrovníčky vyplýva, že k rozdeleniu jej správy na dve časti došlo z dôvodu, že maloletý
vyjadril nesúhlas so zverejnením rozhovoru starému otcovi. Aj keď tento postup rozdelenia správy nie
je v rozpore s ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, nie je tým zodpovedaná otázka, či maloletý skutočne
vyjadrilnesúhlassozverejnenímsprávyalebobolktakémutovyjadreniuzmanipulovaný.Správakolíznej

opatrovníčky mala byť doručená všetkým účastníkom pred pojednávaním a zatajovanie časti správy
je porušením princípu rovnosti účastníkov. Ak by aj maloletý skutočne požiadal o nezverejnenie správy
(čo je najprv potrebné znalecký preukázať), súd nemôže vydať rozhodnutie na základe dôkazu, ktorý
navrhovateľ nevidel, nečítal a nemohol sa k nemu vyjadriť. Podľa judikatúry ÚS SR, ak sa účastníknemôže vyjadriť k dôkazu, ide o porušenie práva na spravodlivý proces, resp. Európskeho súdu pre
ľudské práva, podľa ktorého rozhodnutie nesmie byť v rodinnoprávnych konaniach založené na „tajných
dôkazoch". Závery súdu uvedené v bode 15 rozsudku, že starý otec neprimerane zasahuje do výkonu

rodičovských práv rodičov, vzdelávania maloletého a jeho mimoškolskej činnosti, čo nie je v najlepšom
záujme dieťaťa, o čom svedčí aj vyjadrenie maloletého, považoval za nepodložené a nepreukázané.
V konaní nebolo preukázané kedy, kde a ako zasiahol do rodičovských práv, vzdelávania maloletého
či jeho mimoškolských aktivít. Ak maloletého v septembri 2025 so súhlasom otca prihlásil na výuku
angličtiny do jazykovej školy, ide o postup, ktorý je v jeho najlepšom záujme, pretože sa nemohol pozerať

na nezáujem matky na jeho budúcnosti. Ak má súd na mysli návštevu maloletého v základnej škole
a tvrdenie matky, že si u vyučujúcich vynucoval starý otec informácie o prospechu maloletého, potom
žiadal, aby matka uviedla mená týchto vyučujúcich a trval na ich vypočutí za účelom preukázania, že
matka klame. Nepochyboval, že maloletý sa s ním chce stretávať čo najčastejšie, tak ako to prezentoval
otec vo svojej výpovedi. Súd zistenie tohto záujmu maloletého odignoroval, pretože neakceptoval jeho
návrh na vypočutie maloletého, resp. vypočutie znalcom. Mal za to, že neexistuje žiaden dôkaz, že

by návrh na úpravu styku bol pre maloletého nevhodný, škodlivý alebo ohrozujúci. Súd nezohľadnil
reálny stav jeho styku s maloletým od 06.05.2025, ktorý sa rovná náhodnému a ojedinelému kontaktu
s vnúčikom. Navrhol doplniť dokazovanie výsluchom kolíznej opatrovníčky k okolnostiam vyjadrenia
maloletého, doplnením znaleckého psychologického posudku na vzťahovú väzbu starého otca s
maloletým, výsluchom matky tak, aby jej mohol klásť otázky, ktoré ju usvedčia, že zavádzala. Záverom

poznamenal, že navrhovaný petit je výsledkom jeho dohody s maloletým, ktorý s týmto súhlasil a je
ochotný to potvrdiť v odvolacom konaní.

4. Matka a otec vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa považovali odvolanie za znevažovanie a
nerešpektovanie rozhodnutia súdu prvej inštancie, práce kolíznej opatrovníčky a rodičov maloletého.

Uviedli, že starý otec nemá obmedzený styk s maloletým, počas decembra sa stýkali (s výnimkou času,
kedy bol maloletý chorý) dňa 20.12.2025 od 14.00 hod. do 17.00 hod., 24.12.2025 u starého otca aj
s otcom od 17.00 hod. do 19.00 hod., 30.12.2025 (maloletý bol sám so starým otcom na hokejovom
zápase), 01.01.2026 v rámci novoročnej návštevy u starého otca od 15.00 hod. do 17.00 hod. aj s
otcom a 03.01.2026 (účasť na hokejovom zápase aj s otcom od 17.00 hod. do 21.00 hod.). Zotrvali

na stanovisku, že stretávanie je nadštandardné. Uviedli, že dňa 04.01.2026 sa s maloletým vybrali na
výlet na Donovaly a chceli s ním stráviť noc v apartmáne, ktorého vlastníkom je starý otec, tento však
nesúhlasil s prítomnosťou matky, až na prosby maloletého jej povolil jednu noc v apartmáne. Následne
starý otec prišiel na Donovaly a z apartmánu ich vyhodil s odôvodnením, že môže ostať len maloletý
výlučne bez matky, preto odišli. Dňa 09.01.2026 starý otec bez ich vedomia opakovane navštívil Školský

klub deti K. s tým, že chce rozprávať s maloletým; pričom bol viackrát upozornený na to, že si to rodičia
neprajú. Starýotecneustálesvojimivyjadreniamizasahujedorodičovskýchpráv,výchovyavzdelávania
maloletého, ktorému najnovšie navrhol programátorský krúžok bez ich vedomia. Napriek tejto situácie
navštívil otec s maloletým starého otca dňa 11.01.2026, avšak starý otec znova opakoval jeho predstavy
o angličtine, návšteva trvala 5 minút, pretože maloletý chcel odísť. Starý otec sa vyjadril, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie je neplatné, a že mu tým, že maloletý nebude pokračovať v návšteve jazykovej
školy, nahrali na smeč. Týmto starý otec znovu ukázal, že absolútne nerešpektuje rodičov, ich výchovu
a starostlivosť o maloletého. Podľa vyjadrenia maloletého, mu starý otec ukázal odvolanie a pýtal sa ho,
či s navrhovanými dátumami súhlasí, maloletý odpovedal, že nie. Je pre nich absolútne neprijateľné a
neprípustné, aby ich starý otec terorizoval a chcel im organizovať voľný čas. Pokiaľ nie je spokojný s tým,

že sa s maloletým doteraz vždy stretol, keď maloletý chcel, budú nútení obrátiť sa na súd s návrhom
a upraviť styk starého otca s maloletým súdnou cestou.

5. V podaní zo dňa 29.01.2026 navrhovateľ uviedol, že vo vyjadrení rodičov nie je žiaden argument,
ktorý by vyvracal jeho tvrdenia. Vyjadrenie rodičov je vyjadrením matky, ktoré otec musí akceptovať a

podpísať pod hrozbou jej odchodu s maloletým z domácnosti. Zhodnotením odvolania ako znevažujúcim
a nerešpektujúcim rozhodnutie súdu prvej inštancie, znevažujúcim prácu kolíznej opatrovníčky a
osočujúcim rodičov, matka potvrdila, že žije v právnom bezvedomí. Matka zavádza, skresľuje situáciu
a opakovane tvrdí, že nemá obmedzený styk s maloletým a že je naopak nadštandardný. Potvrdil,
že s maloletým sa stretol v dňom uvedených vo vyjadrení rodičov počas vianočných prázdnin. Matka

uvádza dátumy styku v priebehu 14 vianočných dní, avšak nezmieňuje sa o tom, že od 06.05.2025 do
01.09.2025 do nasťahovania sa bytu otca sa s maloletým nestretával. Formálne matka môže hovoriť o
styku, ale nie právne, pretože s maloletým chodí na hokej otec a on sa k ním pridá na štadióne bez
samostatného času, vlastného programu a možnosti rozvíjania akéhokoľvek vzťahu. Ide o náhodný,nepravidelný, resp. sprostredkovaný kontakt vždy v prítomnosti otca a nie o výkon práva styku. Matka
právnu argumentáciu nahrádza svojimi pocitmi, preto nemôže ísť o žiadny nadštandardný styk, ale o
minimálny, nesamostatný a právne neistý kontakt. Pojem nadštandardný styk nemá oporu v zákone, ale

vpraxisatýmmyslípravidelný,časovoprimeraný,samostatnýstykbezprítomnostirodičovaumožňujúci
rozvoj vzťahu dieťa - starý rodič. Súčasná realita nespĺňa ani jeden z týchto znakov, čo je zrejmé
aj z vyjadrenia matky zo dňa 12.01.2026. Prítomnosť otca spôsobuje, že starý otec nemá možnosť
viesť samostatnú komunikáciu s maloletým, realizovať vlastný program a budovať si s ním vzťah bez
rodičovskej kontroly. Nejde o výkon práva styku starého otca, ale o kontakt sprostredkovaný otcom, čo

je zásadný rozdiel, pretože tento prebieha výlučne vtedy, ak to chce otec, resp. ak sa otec potrebuje
stretnúť so starým otcom. Kontakt prebieha živelne bez časovej, miestnej a obsahovej istoty a otec ho
kedykoľvek jednostranne ukončí. Návštevy maloletého so starým otcom sú matkou preukázané iba za
december, majú krátke trvanie a otec je prítomný po celý čas, teda neexistuje žiadna samostatnosť
vzťahu starý otec a vnuk. Matka odmieta akýkoľvek kontakt medzi starým otcom a maloletým. Nepoprel,
že by nejaký pravidelný kontakt exitoval, ale nie je v rozsahu a kvalite, ktorá by nahrádzala úpravu styku

rozhodnutím súdu. Matkou nazývaný nadštandardný styk je preukázaný iba za december, ide o sezónnu
záležitosť, pretože otec v troch zimných mesiacoch nepracuje a v tom čase mu maloletého privezie
na styk. Od marca otec začína denne pracovať a tým sprostredkovaný styk končí, pretože matka mu
maloletého na styk nevydá. Jeho kontakt s maloletým je závislý od vôle rodičov – otca, nie je vykonávaný
akojehoprávo,pričommaloletýsadožadujestykusním.Úvaharodičov,žeúpravastykuniejepotrebná,

je neudržateľná na základe preukázaných, obmedzených a kontrolovaných kontaktov. Tento stav, aj
vzhľadom na vek dieťaťa, potrebuje súdnu úpravu styku, keďže nástupom otca do práce v marci, zanikne
akýkoľvekjehokontaktsmaloletým.Krátky,nesamostatnýanapríkazmatkyotcomkontrolovanýkontakt
nemôže byť nadštandardným stykom ani náhradou súdnej úpravy. K návšteve jeho apartmánov na
Donovaloch uviedol, že maloletému je toto prostredie známe a keď prejavil záujem o lyžovanie na

Donovaloch, s týmto súhlasil pod podmienkou, že aj v lete bude môcť stráviť so starým otcom čas v prvý
mesiac letných prázdnin dva dni v apartmáne, s čím matka nesúhlasila. Keďže matka s touto ponukou
nesúhlasila, po otcovi jej oznámil, že s návštevou v jeho apartmánoch nesúhlasí. Dňa 04.01.2026 prišiel
do apartmánu, pričom otec si nedovolil nesúhlasiť s matkou a zostať, pretože inak by prišiel o maloletého
na ďalšie roky. Nesúhlasil s tvrdením, že by ho maloletý prosil, aby matka mohla zostať. Maloletý tam

nikdy s matkou nebol, jej prítomnosť by mu prekážala, vždy bol v apartmáne iba s otcom a s ním.
Potvrdil, že dňa 09.01.2026 navštívil školský dvor ZŠ bez vedomia rodičov medzi 13.30 hod. a 14.00
hod., po skončení vyučovania, kde následne prišla matka a spoločne čakali na maloletého. Matka
neprejavila žiadne námietky voči jeho prítomnosti. Po príchode maloletého išli spoločne k autu, celý čas
s maloletým komunikoval, následne sa rozlúčili. Matke uvedené prekáža, avšak nejde o žiaden zásah do

jej rodičovských práv, pretože nedochádzalo k zadržiavaniu, ani k manipulácii maloletého. Skutočnosť,
že matka si jeho prítomnosť na školskom dvore po skončení vyučovania nepraje, zostáva iba v rovine
jej želania. Matka ho obviňuje bez jediného relevantného dôkazu. Tentokrát zasiahol do výchovy dieťaťa
tým, že navrhol otcovi krúžok pre maloletého a návštevu „logiscool – zábavné programovanie", pretože
nikdy nenavštevoval krúžok, s čím matka nesúhlasila. Potvrdil ho maloletý navštívil spolu s otcom dňa

12.01.2026, návšteva trvala 5 minút, resp. do okamihu, keď sa maloletého spýtal, či ide na angličtinu,
na čo odpovedal, že chodiť nebude a otec odpovedal, že bude. Keďže si je maloletý vedomý toho, že o
všetkomrozhodujematka, demonštratívneodišielapočkalnaotcavaute.Potvrdil,žesavyjadril,žeproti
rozsudku podal odvolanie a upozornil otca, že prípadné odhlásenie maloletého z jazykovej školy môže
byť v neprospech rozhodnutia matky a budúcnosti maloletého. Tiež maloletého požiadal, aby sa vyjadril

k navrhnutej úprave styku v podanom odvolaní, čo spoločne prebrali, maloletý so všetkým súhlasil
až na jeden deň. K vyjadreniam matky ohľadom nútenej potreby domáhať sa súdnou cestou úpravy
styku starého otca s maloletým uviedol, že matka stráca zmysluplnú argumentáciu a snaží sa preniesť
rozhodovaciu zodpovednosť na maloletého, čo je v rozpore s jeho ochranou aj so Zákonom o rodine.
O styku nemôže rozhodovať maloletý, ale výlučne súd a nie podľa vôle rodiča, ani podľa ovplyvnenej

vôle dieťaťa. Názor maloletého nemožno zamieňať s rozhodnutím o styku a maloletý nemôže niesť
zodpovednosťzato,čisastykuskutočníalebonie.Ponechaniestykuvýlučnenavôlidieťaťapredstavuje
faktické odňatie styku a neprípustné prenesenie rozhodovacej právomoci zo súdu na maloleté dieťa.
Tvrdenia matky považoval za rozporné s objektívnou realitou.

6. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť.
Uviedol, že v priebehu pojednávania bola súdu i rodičom predložená správa z rozhovoru s maloletým,
ktorý si neželal informovať starého otca s jej obsahom. Z predloženej správy, aj z výpovede oboch
rodičov, i starého otca je zrejmé, že starý otec s maloletým udržuje pravidelný kontakt a navrhoval vcelom rozsahu návrh zamietnuť. Zo spisového materiálu vedenom na odd. SPODSK sa nepreukázalo,
že by rodičia zanedbávali výchovu maloletého, či inak ohrozovali jeho zdravý vývin, tak ako opakovane
uvádzal starý otec. Poukázal na to, že starý otec nemôže suplovať rolu jedného z rodičov len preto, že

má na nároky na maloletého iný pohľad ako jeho zákonní zástupcovia. Obaja rodičia majú rodičovské
práva a povinnosti, ktoré im neboli odobraté a majú právo rozhodovať o tom, ako často sa bude maloletý
stretávať so starými rodičmi. Zotrvali na svojom vyjadrení zo dňa 25.11.2025.

7. Podaním zo dňa 19.01.2026 navrhovateľ poukázal na pripojenú Sťažnosť na postup kolízneho

opatrovníka podanú na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra.

8. V podaní zo dňa 18.03.2026 uviedol, že z odpovedí ÚPSVaR Nitra na jeho sťažnosť vyplýva, že
jeho konkrétne výhrady neboli vecne preskúmané, úrad sa s nimi nevysporiadal a svoju reakciu založil
len na tvrdení, že hodnotenie dôkazov patrí do právomoci súdu, napriek tomu, že súd prvej inštancie sa
s nimi nezapodieval. Mal za to, že ÚPSVaR v Nitre, ako aj súd, sa s jeho námietkami podstatnými pre

rozhodnutie nezaoberali. Takéto stanovisko a prístup nemôže riešiť podstatu veci, pretože namietané
nedostatky sa netýkajú hodnotenia dôkazov súdom, ale spôsobu a rozsahu zisťovania skutkového stavu
kolíznou opatrovníčkou, ktorý predstavuje jeden z kľúčových podkladov pre rozhodnutie súdu. Správa
kolíznej opatrovníčky predstavuje jeden z podstatných podkladov pre záver súdu, že úprava styku
starého otca s maloletým nie je potrebná. Súd je povinný zistiť skutočný stav veci a osobitne prihliadať na

najlepší záujem dieťaťa. Takéto zistenia však nie sú možné, ak podklady získané kolíznou opatrovníčkou
vychádzajúibaodmatkyaniezkomplexnéhoanestrannéhozisťovaniavšetkýchrelevantnýchokolností.
Z judikatúry vyplýva, že vzťahy medzi dieťaťom a jeho príbuznými, vrátane starých rodičov, tvoria súčasť
rodinného života. Európsky súd pre ľudské práva opakovane zdôraznil, že vzťahy medzi starými rodičmi
a vnúčatami môžu predstavovať významnú súčasť rodinného života, ktorá požíva ochranu podľa čl. 8

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Orgány verejnej moci sú preto povinné pri
rozhodovanívytvoriťdostatočnýpriestornazachovaniearozvíjanietýchtorodinnýchväzieb,pokiaľtomu
nebránia závažné okolnosti. Takéto okolnosti na strane starých rodičov neexistujú. Rovnako judikatúra
slovenských súdov zdôrazňuje, že kontakt dieťaťa s príbuznými, najmä so starými rodičmi, je spravidla
v jeho záujme, pokiaľ neexistujú vážne dôvody, ktoré by takýto kontakt odôvodňovali obmedziť. V danej

veci nebol dostatočne zistený skutkový stav a namieste je zvážiť doplnenie znaleckého dokazovania.
Je nepochybné, že názor maloletého je dôležitým hľadiskom, ktoré je potrebné zohľadniť. Z ustálenej
judikatúry vyplýva, že názor maloletého nemôže byt' jediným a rozhodujúcim kritériom pri posudzovaní
úpravy styku so starým otcom, najmä ak vzťah matky dieťaťa k starým rodičom je nepriateľský. Úlohou
súdu a kolíznej opatrovníčky je posúdiť názor maloletého v širších súvislostiach, najmä z hľadiska jeho

veku (10 rokov), vyspelosti a rodinného prostredia, v ktorom sa formuje. Súčasťou tohto posúdenia
má byt' aj zisťovanie, či názor dieťaťa vznikol spontánne, alebo je ovplyvnený dlhodobým negatívnym
postojom matky k starým rodičom. V predmetnej veci však neboli vykonané žiadne zistenia, ktoré by
umožniliobjektívneposúdiťokolnosti,zaktorýchvyššieuvedenýnázormaloletéhovznikol(akjetovôbec
jeho názor). Maloletého názor je potrebné posudzovať v kontexte okolností prípadu, s prihliadnutím na

význam vzájomných rodinných väzieb trvajúcich od jeho narodenia do rozhodnutia súdu o striedavej
osobnej starostlivosti a nie izolovane.

9.Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa
§ 65 a § 66 CMP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods.

1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok ( ďalej CSP), s verejným vyhlásením rozhodnutia
podľa § 219 ods. 3 CSP, dospejúc k záveru o nedôvodnosti odvolania podaného navrhovateľom.

10. Odvolací súd prihliadajúc na obsah súdneho spisu sa v celom rozsahu po skutkovej a právnej
stránke stotožnil s dôvodmi vzťahujúcimi sa k odvolaním napadnutému rozsudku prvoinštančného

súdu, v ktorom návrh navrhovateľa na úpravu styku s maloletým dieťaťom ako nedôvodný zamietol.
Súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí dostatočne zodpovedal na v konaní nastolené
otázky majúce pri rozhodovaní o návrhu podanom navrhovateľom podstatný význam, v rozhodnutí sa
vysporiadal s podstatnými vyjadreniami účastníkov prezentovanými v konaní na súde prvej inštancie,
vzťahujúcimi sa k prijatému rozhodnutiu. Na závery súdu prvej inštancie a na odôvodnenie napadnutého

rozsudku odvolací súd v celom rozsahu poukazuje a využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 CSP,
t.j. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia vzťahujúcich sa
k prijatému prvoinštančnému rozhodnutiu a len v záujme dôsledného vyporiadania sa s uplatnenými
odvolacími dôvodmi dodáva nasledovné.11. Podľa § 25 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým
dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s

maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku
s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o
rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa,súdobmedzístykmaloletéhodieťaťasrodičomalebozakážestykmaloletéhodieťaťasrodičom,
akniejemožnézabezpečiťzáujemmaloletéhodieťaťaobmedzenímstykumaloletéhodieťaťasrodičom.

Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým
dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže na návrh niektorého z rodičov zmeniť rozhodnutie
o osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine,
súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.

12. Možnosť úpravy styku maloletého dieťaťa aj s blízkymi osobami, zákonodarca zakotvil v súlade

s čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa, v ust. § 25 ods. 5 Zákona o rodine. Blízkou osobou podľa §
116 Občianskeho zákonníka je príbuzný v priamom rade, súrodenec a manžel; iné osoby v pomere
rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu, ktorú utrpela jedna
z nich, druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. Pri rozhodovaní o tom, či a za akých podmienok
možno uložiť rodičom povinnosť strpieť, aby sa ich dieťa stýkalo s inou osobou, ktorá nežije s nimi v

spoločnej domácnosti, ktorej dieťa nie je zverené do výchovy a ktorá nemá na styk s dieťaťom právny
nárok, treba vychádzať aj z toho, že tu ide o obmedzenie práv a povinností rodičov, ktoré môže súd
obmedziť len z dôvodov uvedených v ust. § 38 Zákona o rodine. Právna úprava styku maloletého
dieťaťa s blízkymi osobami plne rešpektuje ako prvoradé hľadisko záujem dieťaťa, akceptuje, že dieťa
môže mať ku svojím starým rodičom alebo iným príbuzným silné citové väzby, keď tieto osoby mohli

pomáhať pri jeho výchove už od malička a dieťa je na nich citovo naviazané a prerušenie stykov s
nimi by mohlo narušiť stabilitu výchovného prostredia, jeho duševný a citový rozvoj. Súd zároveň musí
vziať do úvahy okrem záujmu dieťaťa aj to, že podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine majú rozhodujúcu
úlohu vo výchove dieťaťa rodičia, ktorí majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným presvedčením
(náboženským, filozofickým). Záujem dieťaťa však pri úprave styku s blízkymi osobami nie je jediným

kritériom, keď druhou podstatnou podmienkou je, že tento styk vyžadujú pomery v rodine, pričom
je potrebné zohľadňovať individuálne okolnosti konkrétnej rodiny. Pokiaľ sa blízke osoby dieťaťa s
rodičom, resp. rodičmi dohodnú na stretávaní s dieťaťom, nepodlieha táto dohoda schváleniu súdu.
Súd je oprávnený o otázke stretávania sa dieťaťa s blízkymi osobami rozhodovať len vtedy, ak nie je
možné upraviť túto problematiku dohodou. Čas, ktorý súd vymedzí blízkym osobám na stretávanie sa s

dieťaťom, nemá zasahovať výlučne do času jedného z rodičov. Svojím rozhodnutím by mal súd rovnako
odčleniťzčasustarostlivostikaždéhorodičatak,abyprežiadnehozrodičovnepredstavovalostretávanie
dieťaťa s blízkymi osobami zásadné obmedzenie jeho práv.

13. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie,

ktorý je podrobne uvedený v bode 1 až 5 a v bode 9 odôvodnenia rozhodnutia, na ktoré odvolací
súd v plnej miere odkazuje a nepovažuje za potrebné ho opakovane uvádzať, jednoznačne vyplýva,
že záujem maloletého dieťaťa a ani v konaní zistené pomery v rodine si nevyžadujú v danej
veci autoritatívnu úpravu styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom. Z ustáleného skutočného stavu
zisteného dokazovaním súdom prvej inštancie vyplýva, že rodičia maloletého dieťaťa žijú v spoločnej

domácnosti, spoločne zabezpečujú starostlivosť a výchovu maloletého, pričom stretnutia maloletého
so starým otcom sa realizujú, či už v prítomnosti otca alebo bez jeho prítomnosti, pravidelne. Je
nepochybné, že obaja rodičia aj starý otec potvrdili, že k stretnutiam dochádza, pričom starý otec
vyslovuje nespokojnosť s dĺžkou stretnutí. Skutočnosť, že predstavy starého otca o trávení času
s maloletým sú odlišné, sama o sebe nie je dôvodom pre vydanie autoritatívneho rozhodnutia

súdu o úprave styku maloletého so starým otcom. Odvolací súd nespochybňuje právo dieťaťa na
budovaní si rodinných väzieb a vzťahu so starým otcom, avšak za situácie, kedy sa styk realizuje
a maloletý trávi čas so starým otcom, hoci aj v popoludňajších hodinách odprevadením dieťaťa do
jazykovej školy, prípadne spoločnou účasťou na hokejovom zápase, preukazuje skutočnosť, že k styku
dochádza, dokonca pravidelne. Napokon aj z podaného odvolania, následného vyjadrenia sa matky,

otca a napokon aj vyjadrenia starého otca vyplynulo, že na tomto stave sa nič nezmenilo ani v priebehu
odvolacieho konania. Starý otec sám potvrdil, že stretnutia s maloletým sa realizovali aj počas
vianočných sviatkov a zimných školských prázdnin. Je teda nesporné, že rodičia umožňujú starému
otcovi kontakt s maloletým, s ktorým má vybudovaný pozitívny vzťah. Súd prvej inštancie správnepristúpil aj k zisťovaniu názoru maloletého prostredníctvom kolízneho opatrovníka (§ 38 CMP). Treba
uviesť, že maloletý bol v čase výsluchu vo veku, kedy dokáže prezentovať svoje pocity k blízkym
a predstavy o trávení času. Napriek tomu, že maloletý nesúhlasil so zverejnením zvukového záznamu

z pohovoru, ktorý s ním dňa 18.11.2025 vykonal kolízny opatrovník, správne súd prvej inštancie
v súvislosti s posúdením vzťahu maloletého k starému otcovi a ich spoločného kontaktu vzal do úvahy
vyjadrenia rodičov, ktorí uvedené nespochybnili. Pokiaľ starý otec namieta, že mu nebol sprístupnený
zvukový záznam z výsluchu maloletého dieťaťa, odvolací súd v súlade s čl. 3, 4 a 5 Zákona o rodine
s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu a najlepší záujem maloletého dospel k záveru, že

postup súdu prvej inštancie bol správny. V danej veci maloletý nesúhlasil s tým, aby bol starý otec
oboznámený s obsahom jeho vyjadrenia, ktoré prezentoval pred kolíznym opatrovníkom. Vzhľadom
na situáciu v rodine, obnovenie spolužitia rodičov, ktorý v minulosti prekonali partnerskú krízu, pričom
maloletý bol súčasťou konfliktov rodičov, a berúc do úvahy zjavný postoj starého otca k matke, by
vyhovením žiadosti starého otca mohlo dôjsť k neprípustnému vystaveniu maloletého konfliktu lojality
anáslednémupocituviny.Odvolacísúdsastotožňujesnázoromsúduprvejinštancie,že je navýlučnom

rozhodnutí rodičov ako bude maloletý tráviť čas, akú školu a mimoškolské aktivity bude navštevovať,
keď rodičia neboli žiadnym spôsobom obmedzení vo svojich rodičovských právach. V zmysle § 25 ods.
5 Zákona o rodine súd môže upraviť styk blízkej osoby s maloletým dieťaťom, ale nie z dôvodu, že
by blízka osoba mala na to právny nárok a že by to bolo v jej záujme, ale výlučne len z dôvodu, že by
takáto úprava styku bola v záujme maloletého dieťaťa a vyžadovali by to pomery v rodine. V predmetnom

konaní bolo preukázané, že pomery v rodine si úpravu styku navrhovanú starým otcom nevyžadujú,
pretože stretnutia sa realizujú, to znamená, že rodičia nebránia starému otcovi v kontakte s maloletým.
Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade rozhodovania o styku maloletého dieťaťa s blízkymi osobami
súdy nepostupujú rovnako ako pri zabezpečení uplatňovania rodičovských práv a povinnosti rodičov k
maloletým deťom, kde je obnova vzťahu rodiča so svojim maloletým dieťaťom častým účelom súdneho

konania. Pokiaľ starý otec vyslovoval výhrady voči matke, odvolací súd dáva do pozornosti starému
otcovi potrebu rešpektovať rodičov maloletého a ich požiadavky, ktoré nepochybne plynú z potrieb
dieťaťa. Odvolací súd na základe zisteného skutočného stavu prisvedčuje súdu prvej inštancie, že
potreba autoritatívneho rozhodnutia upravujúceho styk starého otca s maloletým dieťaťom, nevyplynula
ani zo zistených pomerov rodiny.

14. Zaoberajúc sa námietkami navrhovateľa o porušení jeho práva na spravodlivý proces odvolací súd
po preskúmaní napadnutého rozhodnutia a obsahu spisu uzavrel, že dané námietky nie sú dôvodné.
Pokiaľnavrhovateľnamietalnedostatočnéodôvodnenienapadnutéhorozsudkuodvolacísúdkonštatuje,
že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa podmienky ust. § 220 ods. 2 CSP, je z neho zrejmé aké dôkazy

súd v konaní vykonal a aké úvahy ho viedli k jeho rozhodnutiu. Ani skutočnosť, že súd nevyhovel
návrhu navrhovateľa na vypočutie maloletého dieťaťa znalcom (so zámerom navrhovateľa preukázať
manipuláciu maloletého matkou) nie je dôvodom pre zrušenie napadnutého rozsudku. Odvolací súd
v tomto smere poukazuje na Zápisnicu z pojednávania konaného dňa 25.11.2025, z ktorej jednoznačne
vyplýva, že súd prvej inštancie uznesením zamietol návrh starého otca na doplnenie dokazovania.

V bodu 13. odôvodnenia rozsudku súd prvej inštancie uviedol dôvody nevyhovenia tohto návrhu
navrhovateľa, keď nariadenie výsluchu dieťaťa znalcom vyhodnotil ako nadbytočné, pretože skutočný
stav veci zistený inými dôkazmi považoval za dostatočný. Odvolací súd sa s takýmto odôvodnením
v celom rozsahu stotožňuje. Na doplnenie udáva, že dôkazmi vykonanými v konaní boli výsluchy
účastníkov konania, teda aj navrhovateľa, z ktorých jednoznačne a bez najmenších pochybnosti

vyplynulo, že styk starého otca s maloletým sa realizuje. K námietke, že navrhovateľ nebol oboznámený
a nebola mu doručená správa kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2025 a správa o pohovore
s maloletým zo dňa 20.11.2025, odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého vyplýva, že správa
kolízneho opatrovníka zo dňa 20.11.2025 bola doručená súdu dňa 21.11.2025, pričom zo Zápisnice
z pojednávania zo dňa 25.11.2025 je zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávaní obsah správy

kolízneho opatrovníka oboznámil s tým, že účastníci prítomní na pojednávaní nemali pripomienky
k oboznámeným listinám. Navyše treba uviesť, že navrhovateľ dňa 21.11.2025 nahliadol do súdneho
spisu a ako vyplýva z úradného záznamu vyhotoveného toho istého dňa požiadal o vyhotovenie
kópií listín vrátane správy kolízneho opatrovníka. Za daných okolností nemožno akceptovať námietku
navrhovateľa spočívajúcu v tvrdení, že nemal možnosť sa so správou kolízneho opatrovníka oboznámiť.

Nebolo možné zohľadniť ani námietku navrhovateľa ohľadom dvoch častí správy kolízneho opatrovníka,
keď je zjavné, že k rozdeleniu správy došlo len z dôvodu nesúhlasu maloletého so zverejnením obsahu
jeho vyjadrenia starému otcovi. V ďalšom navrhovateľ namietal neprofesionálny prístup, neodbornosť
kolízneho opatrovníka a jeho nesprávny postup, pretože pre objektívne zistenie skutočného stavu vecibolo, podľa jeho mienky, potrebné, aby kolízny opatrovník vypočul aj navrhovateľa. V tejto súvislosti
odvolací súd udáva, že kolízny opatrovník v konaní vo veciach maloletého dieťaťa zastupuje a háji
záujmy dieťaťa a postupuje v zmysle interných predpisov a žiadostí súdu. V tomto prípade súd

prvej inštancie požiadal kolízneho opatrovníka o zisťovanie názoru maloletého k termínu pojednávania
nariadeného na deň 25.11.2025, ktorý výsluch aj vykonal. Nebolo povinnosťou kolízneho opatrovníka
vypočuť navrhovateľa, keď dôkaz výsluchu účastníkov konania vykonáva súd (§ 181 CSP). Pokiaľ
navrhovateľ namieta, že nemal možnosť sa dostatočne vyjadriť k veci, je potrebné uviesť, že vedenie
pojednávania je vecou sudcu, ktorý usmerní účastníkov na vyjadrenie k predmetu sporu so zameraním

sa na podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia. Zo spisu tiež vyplýva, že navrhovateľ mal dostatočný
priestor na vyjadrenie nielen v priebehu nariadeného pojednávania súdom prvej inštancie, ale svoje
vyjadrenia prezentoval aj vo svojich písomných podaniach. S ohľadom na vyššie uvedené dôvody
odvolací súd uzavrel, že námietky navrhovateľa sú neopodstatnené. K argumentom navrhovateľa
týkajúcim sa matky, jej starostlivosti a výchovy maloletého a obnovenia spolužitia rodičov sa odvolací
súd vo svojom rozhodnutí nezaoberal, keďže tieto nemali pri jeho rozhodovaní žiaden skutkový

a ani právny význam.

15. Odvolací súd nepripustil návrhy navrhovateľa na doplnenie dokazovania v odvolacom konaní
výsluchom kolíznej opatrovníčky, doplnením znaleckého psychologického posudku na vzťahovú väzbu
starého otca s maloletým, výsluchom matky dospejúc k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vykonal

náležité dokazovanie, ktorého závery postačovali pre rozhodnutie vo veci. Za daného stavu a s ohľadom
na vykonané dokazovanie súdom prvej inštancie považoval ďalšie dokazovanie za nehospodárne, ktoré
by zbytočne predĺžilo konanie.

16. Na podanie navrhovateľa zo dňa 18.03.2026 (ktoré obsahuje už prednesené výhrady navrhovateľa

voči postupu kolízneho opatrovníka) odvolací súd neprihliadal a ostatným účastníkom konania ho
nedoručoval v súlade s ust. § 374 ods. 3 CSP. Z dôvodu efektívnosti, účelnosti a rýchlosti odvolacieho
konania aplikoval pravidlo, podľa ktorého sa tzv. ďalšie podania strán doručujú len vtedy, ak je to
nevyhnutné na zachovanie práva účastníkov konania na spravodlivý proces.

17. Záverom odvolací súd poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ust. §
378, § 219 ods. 3 CSP a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie,
a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde
nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na
základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolatelia, ani nevzniesli žiadny presvedčivý

dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by
mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo
dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3
Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

18. Na základe uvedeného odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku o
trovách konania pred súdom prvej inštancie, podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne a právne správne
potvrdil.

19. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 52, § 58 CMP v spojení s § 396
ods. 1 CSP.

20. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 ( § 2 ods.1 CMP, § 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorýrozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).