Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 34C/7/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8126201152
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Uhrinovský, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8126201152.2

Uznesenie

Okresný súd Prešov v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX
XX D. E., proti žalovanému F. F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom F. H. E. XX, XXX XX D. E., zast.:
AK MAZANEC, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Metodova 3331/12, 080 01 Prešov, IČO: 53
494 920, o návrhu žalovaného na zrušenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Neodkladné opatrenie nariadené Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa

XX. XXXXX XXXX v znení s Dopĺňacím Uznesením Okresného súdu Prešov č. k. XXX/X/XXXX-XXX zo
dňa XX. XXXXXXX XXXX a v spojení s Uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. XXXX/XX/XXXX-
XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX v celom rozsahu zrušuje.

II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov Uznesením č. k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXX XXXX v znení s Dopĺňacím
uznesením č. k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX a v spojení s Uznesením Krajského
súdu v Prešove č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX rozhodol:

„(I.) Žalovaný je povinný zdržať sa právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, predmetom

ktorého sú nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese I., obec I., katastrálne územie I., zapísané na
LV č. XXXXX ako byt č. XX na X poschodí bytového domu súp. č. XXXX, vchod č. XX, ktorý je
postavený na parcele registra C KN č. XXXXX/XXX o výmere 494 m2, zastavaná plocha a nádvorie,
v podiele 1/1 z celku, spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu,
na príslušenstve, vo veľkosti 75/3064-in z celku vlastníka pod XXX a nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v
okrese I., obec I., katastrálne územie I., zapísanej na LV č. XXXXX ako spoluvlastnícky podiel k pozemku

zastavanom bytovým domom - parcela registra C KN Č. XXXXX/XXX o výmere 494 m2, zastavaná
plocha a nádvorie, vo veľkosti 75/3064-in z celku vlastníka pod XXX (ďalej aj ako „Nehnuteľnosti“). (II.)
Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia. (III.) Poučuje žalovaného, že
súdnej ochrany sa môžu domáhať podaním žaloby vo veci samej ako žalobca, proti v tomto žalobcovi,
ako žalovanému, o náhradu škody.“

2. Tunajší súd teda nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému povinnosť zdržať sa
právnych úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva, predmetom ktorého sú Nehnuteľnosti (ďalej aj
ako„Neodkladnéopatrenie“).Zároveňpoučilžalovaného,žesúdnejochranysamôžedomáhaťpodaním
žaloby vo veci samej ako žalobca, proti žalovanému, o náhradu škody.

3. Žalovaný sa návrhom doručeným dňa X.X.XXXX domáhal zrušenia Neodkladného opatrenia.3.1. Návrh odôvodnil tým, že žalobca svoj návrh na nariadenie Neodkladného opatrenia odôvodňoval
mimo iného argumentáciou, že J. F., nar. XX.X.XXXX, bytom H. K. XXX, XXX XX H., ako postupca
(ďalej aj ako „Postupca“), mal od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa XX.X.XXXX odstúpiť s tým, že

žalovaný v procesnom postavení žalobcu namieta neplatnosť takéhoto odstúpenia zo strany Postupcu,
pričom toto konania bolo vedené na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. XX/XX/XXXX (ďalej aj ako
„Konanie XX“).

3.2. Konanie XX, o ktoré oprel žalobca svoj návrh na nariadenie Neodkladného opatrenia, je toho

času právoplatne skončené rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa XX.X.XXXX (ďalej aj ako „Rozsudok“).

3.3. Rozsudkom bolo rozhodnuté (pozn. subjekty ďalej označené tak, ako vystupujú v procesnom
postavenívtomtokonaní),že:(I.)PostupcajezaviazanýzoZmluvyopostúpenípohľadávky,uzatvorenej
dňa XX.XX.XXXX medzi Postupcom a žalovaným, ktorej predmetom je postúpenie pohľadávky zo

zmluvy o pôžičky dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi Postupcom ako veriteľom a žalobcom ako
dlžníkom, na čiastku 15.000,- € s prísl. a pohľadávky zo zmluvy o pôžičke dňa XX.XX.XXXX uzatvorenej
medzi Postupcom ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na čiastku 70.000,- € s príslušenstvom.
(II.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi
Postupcom ako žalobcom dňa XX.X.XXXX na čiastku 15.000,- € s prísl., pričom záväzok z tejto zmluvy

je zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam zo dňa XX.X.XXXX v
znení neskorších dodatkov. (III.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, na základe zmluvy o
pôžičkeuzatvorenejmedziPostupcomažalobcomdňaXX.XX.XXXXnačiastku70.000,-€sprísl.pričom
záväzokztejtozmluvyjezabezpečenýnazákladezmluvyozriadenízáložnéhoprávakNehnuteľnostiam
zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších dodatkov.

3.4. V zmysle uvedeného je zrejmé, že tvrdenia žalobcu sa nezakladali ani nezakladajú na pravde, a
žalovaný má podozrenie, že zo strany žalobcu mohlo dôjsť k podvodnému konaniu voči Postupcovi,
a to v rozsahu uvedenia do omylu pri spracovaní súdu predložených čestných vyhlásení, ktoré boli
podpísané dňa XX.XX.XXXX.

3.5. V zmysle uvedeného má žalobca za to, že s ohľadom na Rozsudok, je nespochybniteľné postavenie
žalovaného ako veriteľa pohľadávok voči žalobcovi a v takom prípade je akékoľvek obmedzenie
uplatnenia jeho práv ako veriteľa, resp. záložného veriteľa, nedôvodné a predovšetkým poškodzujúce
práva žalovaného ako veriteľa pohľadávok voči žalobcovi.

4. Podľa § 339 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych predpisov
(ďalej aj ako „CSP“) o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V
prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia.

5. Žalobca sa k návrhu na zrušenie Neodkladného opatrenia vyjadril podaním doručeným dňa
XX.X.XXXX, pričom uviedol, že s takýmto návrhom zásadne nesúhlasí.

5.1. Právna úprava nedáva podklad pre to, aby akékoľvek závery rozhodnutia súdu boli záväzné

pre osobu, ktoré nebola stranou daného sporu. Vylučuje to § 228 CSP, v zmysle ktorého výrok
právoplatného rozsudku je záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po
právoplatnosti rozsudku, ak nie je ustanovené inak. Ak teda súd koná s niekým, kto nebol stranou
právoplatne skončeného a rozhodnutého konania (a nejde pritom ani o subjekt, na ktorý je zákonom
rozšírená subjektívna hranica záväznosti súdneho rozhodnutia), môže túto otázku posúdiť aj inak,

teda výrok právoplatného rozsudku preň v tomto prípade záväzný pochopiteľne nebude. Žalobca
disponujem čestným prehlásením Postupcu, z ktorého nepochybne plynie, že žiadnu pohľadávku voči
mne nedisponuje.

5.2. Skutočnosť, prečo Postupca zmenil svoj postoj v konaní o neplatnosť odstúpenia, resp. následne o

určenie právnych skutočností, nemožno nazvať čestným. Žalobca poukázal na ojedinelú situácie, keďže
sa Postupca aj vzdal podania opravného prostriedku proti vyhlásenému Rozsudku. Treba sa pozastaviť
nad výrokom Rozsudku, ktorý žalobcu v žiadnom prípade nemôže zaväzovať, a to, že súd určil v spore
medzi Postupcom a žalovaným, že on je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi.5.3. Z právnej úpravy vyplývajú dôvody zániku záložného práva a medzi iným je uvedené aj zánik
zabezpečenej pohľadávky. Žalobca má za to, že skutočnosti uvedené mylne súdom pri Nariadení

neodkladného opatrenia v bode 20 odôvodnenia nemôže byť na škodu samotného žalobcu v konaní o
nariadenieneodkladnéhoopatrenia.Tiežpoukázal,žesprávnemaltedasúdprinariadeníNeodkladného
opatrenia mu uložiť povinnosť podať žalobu v ním stanovenej lehote. Pokiaľ to neurobil, nemôže to
byť na škodu žalobcu a odporovalo by to právu na spravodlivý proces. Žalobca sa mieni samostatnou
žaloboupodanouvočižalovanémudomáhaťurčenia,žeNehnuteľnosti,ktorámábyt'predmetomvýkonu

záložného práva, a ktorého je toho času sa povinný žalovaný stále zdržať, nie je zaťažená záložným
právom, nakoľko bez existencie zabezpečenej pohľadávky nemôže existovať záložné právo.

6. Podľa § 334 CSP súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo
nariadené.

7. Žalobca na osvedčenie ním tvrdených skutočností k návrhu pripojil, resp. dokázal na Rozsudok
a Konanie XX.

7.1. Z pripojeného súdneho spisu Konania XX súd zistil, že bolo skončené vydaním Rozsudku, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa XX.X.XXXX. Rozsudkom bolo rozhodnuté (pozn. subjekty ďalej označené

tak, ako vystupujú v procesnom postavení v tomto konaní), že: (I.) Postupca je zaviazaný zo Zmluvy o
postúpení pohľadávky, uzatvorenej dňa XX.XX.XXXX medzi Postupcom a žalovaným, ktorej predmetom
je postúpenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičky dňa XX.X.XXXX uzatvorenej medzi Postupcom ako
veriteľom a žalobcom ako dlžníkom, na čiastku 15.000,- € s prísl. a pohľadávky zo zmluvy o pôžičke dňa
XX.XX.XXXXuzatvorenejmedziPostupcomakoveriteľomažalobcomakodlžníkom,načiastku70.000,-

€ s príslušenstvom. (II.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi, na základe zmluvy o pôžičke
uzatvorenej medzi Postupcom ako žalobcom dňa XX.X.XXXX na čiastku 15.000,- € s prísl., pričom
záväzokztejtozmluvyjezabezpečenýnazákladezmluvyozriadenízáložnéhoprávakNehnuteľnostiam
zo dňa XX.X.XXXX v znení neskorších dodatkov. (III.) Žalovaný je veriteľom pohľadávky voči žalobcovi,
na základe zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi Postupcom a žalobcom dňa XX.XX.XXXX na čiastku

70.000,- € s prísl. pričom záväzok z tejto zmluvy je zabezpečený na základe zmluvy o zriadení záložného
práva k Nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších dodatkov

8. Všeobecný súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení predbežného alebo
neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať vecnú správnosť pôvodného uznesenia o jeho nariadení,

ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia tohto uznesenia vo svojom návrhu
tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po jeho vyhlásení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu pomerov
(vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania
rozhodujúcich skutočností), pre úpravu ktorých bolo predbežné alebo neodkladné opatrenie nariadené.
Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie

otázok rozhodujúcich pre nariadenie predbežného alebo neodkladného opatrenia preto nevytvára
dostatočný predpoklad pre rozhodovanie všeobecného súdu o jeho zrušení. Táto konštrukcia je
reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav
nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd
právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom

základevydaťobsahovoiné(protikladné)rozhodnutie(ÚstavnýsúdSR,L..M.XXX/XXXX(J.XX/XXXX).

9. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie
§ 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a
to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená.

Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť iba odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo
pôvodne nariadené. Dôkazné bremeno vo vzťahu k splneniu danej podmienky zaťažuje stranu, ktorá
sa zrušenia neodkladného opatrenia domáha. Odpadnutie dôvodov nariadenia neodkladného opatrenia
môže spočívať aj v tom, že medzi dotknutými subjektmi sa zmenila alebo nastala nová hmotnoprávna
situácia, v dôsledku ktorej zanikla potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia

exekúcie. Do úvahy prichádza aj splnenie povinnosti dlžníkom alebo relevantný stav exekučného
konania; avšak v danej súvislosti má vždy prednosť aplikácia osobitného ustanovenia § 338 písm. a)
CSP, pokiaľ sú splnené tam uvedené zákonné podmienky zrušenia neodkladného opatrenia. Vzhľadom
na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia vychádza súd iba z osvedčených skutočností,možno ho v zmysle § 334 CSP zrušiť aj z toho dôvodu, že v konaní sa potom na základe riadneho
dokazovania preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia. Aj
procesné dokázanie toho, že neodkladné opatrenie nemalo byť nikdy nariadené, možno z daného

hľadiska považovať za odpadnutie dôvodov sui generis (E., F., N., O., B., P., F., O., B., P., Q., F. a kol.
R. O. I.. X. D.. I.: R. C. B., XXXX).

10.Zodôvodneniepríslušnéhosúdu,resp.súdov,ktorýmibolonariadenéNeodkladnéopatrenievyplýva:

10.1. Podľa bodov 15. a 20. Uznesenia OS PO č. k. XXX/X/XXXX-XX zo dňa XX. XXXXX XXXX: (15.)
Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených
záujmov žalovaného a ani iných osôb, pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný
charakterazaniknezdôvodovuvedenýchvust.§333anasl.CSPnajneskôrrozhodnutímvovecisamej.
(20.) Napokon procesná situácia strán sporu v tomto konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa
vyjasní až po právoplatnosti konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. XX XX/XXXX, v ktorom

sa ustáli, kto je záložným veriteľom vo vzťahu k žalobcovi.

10.2. Podľa bodu 8. Dopĺňacieho uznesenia OS PO č. k. XXX/X/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX
XXXX: Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením

ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.
Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

10.3. Podľa bodov 74. a 78. Uznesenia KS v PO č. k. XXXX/XX/XXXX-XXX zo dňa XX. XXXXXXX XXXX:
(74.) Otázku platnosti resp. neplatnosti postúpenia pohľadávky a následného odstúpenia od tejto zmluvy

bude riešiť súd v inom konaní vo veci samej. Cieľom neodkladného opatrenia má byť do vyriešenia
otázky existencie záložného práva žalovaného zabrániť jeho realizácii, najmä v súvislosti s tým, že v
predmetnej nehnuteľnosti, konkrétne v byte žalobcu má žalobca svoje obydlie. Za podstatné odvolací
súd považoval záver, že bez nariadenia neodkladného opatrenia by mohol nastať stav, kedy by bolo
záložné právo realizované bez toho, aby došlo vo veci samej k vyriešeniu otázky platnosti záložného

práva, v dôsledku ktorého výkonu by žalobca stratil vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam a
došlo by opätovne k rozmnožovaniu súdnych sporov prinajmenšom o konanie o určenie vlastníckeho
práva v prípade, ak by k jeho realizácii došlo z nezákonných dôvodov. Okresný súd v rámci rozhodovania
správne nachádzal proporcionalitu medzi právom veriteľa realizovať záložné právo a na druhej strane
nevyhnutnou právnou ochranou pred zasahovaním do práv žalobcu na jeho obydlie a rodinný život.

Následky spojené s prípadnou realizáciou záložného práva by totiž boli vážnejšie oproti následku,
že žalovaný musí do vyriešenia sporu vo veci samej „vyčkať“ s jeho realizáciou. Naopak, realizáciou
záložného práva, ktorá by nebola vykonaná v súlade so zákonom a došlo by k nej v rámci konania
vo veci samej, v ktorom by žalovaný nebol úspešný, by došlo k nenávratnému stavu, resp. k stavu,
ktorý by bol navrátiteľný z obzvlášť závažnými komplikáciami, a najmä by došlo k ďalším sporom. Je

potrebné uznať, že nariadením neodkladného opatrenia ide o pozastavenie výkonu, resp. realizácie
záložného práva žalovaného, avšak bolo úlohou súdu nájsť vhodnú mieru spravodlivosti pre obidve
sporové strany vážením ich vzájomných práv a povinností. Zo spisu vyplýva, že žalobca je fyzickou
osobou, naproti tomu zo spisu nevyplýva, že by týmto nariadeným neodkladným opatrením vznikla
žalovanému ujma, prípadne akékoľvek nebezpečenstvo v súvislosti s nerealizáciou záložného práva.

Naviac takúto ujmu, či nebezpečenstvo žalovaný v odvolaní ani netvrdil. Odvolateľ skôr poukazoval
na šikanóznosť tohto návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. (78.) Aj keď v aktuálnom štádiu
konania neprináleží odvolaciemu súdu posudzovať, do akej miery môže byť žalobca v konaní vo veci
samej úspešný, nariadené neodkladné opatrenie má za cieľ, aby sa spor vo veci samej vyriešil medzi
pôvodnými stranami sporu za daných vlastníckych práv, ako aj iných práv a povinností vyplývajúcich

z dosiaľ uzavretých zmlúv s tým, že nariadením tohto neodkladného opatrenia žalovanému nevzniká
žiadna ujma, pretože jeho súčasný´ fakticky´ a právny vzťah k žalobcovi sa nemení, a práve rozhodnutie
vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje, ktorého realizácia sa tohto
času dočasne nevykoná. Význam dočasnej úpravy pomerov do skončenia konania vo veci samej je
preto dôvodný, ak zároveň hrozí zásah do ústavne garantovaných práv žalobcu, t. j. právo na ochranu

vlastníctva, ako aj práva na nedotknuteľnosť obydlia.

11. Súd má za to, že po nariadení Neodkladného opatrenia došlo k zmene pomerov, resp. nastal
kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností.12. V Konaní XX bolo právoplatne určené, že žalovaný je veriteľom predmetných pohľadávok voči
žalobcovi, ktoré sú zabezpečené na základe zmluvy o zriadení záložného práva k Nehnuteľnostiam.

13. Súd nariaďujúci Neodkladné opatrenie vychádzal z toho, že nariadením Neodkladného opatrenia
sa neprimeraným spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovaného a ani iných osôb,
pretože ide o neodkladné opatrenie, ktoré má len dočasný charakter a zanikne z dôvodov uvedených v
ust. § 333 a nasl. CSP najneskôr rozhodnutím vo veci samej. Procesná situácia strán sporu v konaní o

nariadenie neodkladného opatrenia sa vyjasní až po právoplatnosti Konania XX, v ktorom sa ustáli, kto je
záložným veriteľom vo vzťahu k žalobcovi. Neodkladné opatrenie bolo ďalej odôvodnené tým, že otázku
platnosti resp. neplatnosti postúpenia pohľadávky a následného odstúpenia od tejto zmluvy bude riešiť
súd v inom konaní vo veci, pričom v konaní vo veci samej dôjde k vyriešeniu otázky platnosti záložného
práva, resp. toto rozhodnutie vo veci samej poskytne odpoveď, či záložné právo žalovaného existuje.

14. Súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu, že v nebol účastníkom Konania XX, a tak nemohol
uplatňovať svoje práva, resp. argumentovať vo vzťahu k existencií, príp. neexistencií pohľadávok, a na
to nadväzujúceho záložného práva zriadeného k Nehnuteľnostiam. Taktiež súhlasí aj s jeho názorom, že
iba konanie o určenie neexistencie záložného práva môže ukončiť všetky spory medzi ním a žalovaným,
a to s konečným výsledkom, právoplatne záväzným výrokom nielen voči žalovanému, ale aj voči

žalobcovi.

15. Na strane druhej je však potrebné uviesť, že za súčasnej situácie, keď je nariadené Neodkladné
opatrenie, ktoré nie je limitované časom, a osoba, v ktorej prospech je nariadené, tak nebolo zaviazaná
podať žalobu vo veci samej (žaloba o určenie neexistencie záložného práva k Nehnuteľnostiam, kde

účastníkmi budú žalobca a žalovaný), tak žalobca je v neistom postavení, nakoľko on sám konanie vo
veci samej nemôže iniciovať a žalobcu k tejto povinnosti „nenúti“ žiadna zákonom alebo príslušným
orgánom uložená povinnosť.

16. Sám žalobca pritom uviedol, že „skutočnosti uvedené mylne súdom pri Nariadení neodkladného

opatrenia v bode 20 odôvodnenia nemôže byť na škodu samotného žalobcu v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia. Správne mal teda súd pri nariadení Neodkladného opatrenia žalobcovi uložiť
povinnosť podať žalobu v ním stanovenej lehote. Pokiaľ to neurobil, nemôže to byť na škodu žalobcu
a odporovalo by to právu na spravodlivý proces. Žalobca sa mieni samostatnou žalobou podanou voči
žalovanému domáhať určenia, že Nehnuteľnosti, ktorá má byt' predmetom výkonu záložného práva,

a ktorého je toho času sa povinný žalovaný stále zdržať, nie je zaťažená záložným právom, nakoľko
bez existencie zabezpečenej pohľadávky nemôže existovať záložné právo. Iba takéto konanie vo veci
samej môže ukončiť všetky spory medzi žalobcom a žalovaným a s konečným výsledkom, právoplatne
záväzným výrokom nielen voči žalovanému, ale aj voči žalobcovi.“

17. To, či žalobca podá žalobu a iniciuje konanie o určenie neexistencie záložného práva
k Nehnuteľnostiam je výlučne v jeho dispozícií. Síce uviedol, že mieni žalobu podať, avšak za súčasnej
situácie (v zmysle obsahu Neodkladného opatrenie) ho k tomuto nič nezaväzuje. Taktiež aj riadne
pokračovanie v konaní a disponovanie žalobou je do určitého času výlučným oprávnením žalobcu
(limitácia § 146 ods. 1 CSP - súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych

dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie). Ak teda
žalobcovi vyhovuje takáto „dočasná“ procesná ochrana (povinnosť žalovaného zdržať sa právnych
úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva k Nehnuteľnostiam), tak bez toho, aby podal žalobu vo
veci samej, ju môže udržiavať „trvalo“.

18. V tomto smere súd poznamenáva, že vo všeobecnosti procesná ochrana v podobne neodkladného
opatrenia by mala mať dočasnú povahu. Výnimku predstavuje situácia, ak je predpoklad, že
neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi stranami, čo nie je prípad
v tomto konaní.

19. Žalovaný pritom aspoň inicioval Konanie XX, ktorým bolo právoplatne určené, že žalovaný je
veriteľom predmetných pohľadávok voči žalobcovi, ktoré sú zabezpečené na základe zmluvy o zriadenízáložného práva k Nehnuteľnostiam. V čase nariadenia Neodkladného opatrenia pritom výsledok
Konania XX nebol známy.

20. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobcom predložené čestné vyhlásenie Postupcu, aj ktorým
osvedčoval potrebu nariadenia Neodkladného opatrenia, sa vo svetle výsledku Konania XX javí
ako nepravdivé, resp. neosvedčujúce pôvodne tvrdenú skutočnosť (prijatie peňažných prostriedkov,
existencia pohľadávky Postupcu a oprávnenosť subjektu predmetných pohľadávok a záložného práva
k Nehnuteľnostiam).

21. Uvedené skutočností aj s ohľadom na vyššie uvedú limitáciu Neodkladného opatrenia (bez časového
obmedzenia a bez povinnosti podať žalobu vo veci samej) považoval súd za zmenu pomerov, resp.
v tejto veci nastal kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, pričom tieto
dôvody možno v zmysle vyššie citovanej judikatúry subsumovať pod § 334 CSP (odpadnutie dôvodov,
pre ktoré bolo nariadené Neodkladné opatrenie).

22. V nadväznosti na vyššie uvedené tak súd procesným postupom v zmysle § 334 CSP návrhu na
zrušenie Nedôkladného opatrenia vyhovel a nariadené Neodkladné opatrenie zrušil v celom rozsahu.

23. Na doplnenie súd uvádza, že žalobcovi nič nebráni spolu so žalobou o určenie neexistencie

záložného práva k Nehnuteľnostiam žiadať aj dočasnú procesnú ochranu v podobe neodkladného
opatrenia s totožným obsahom ako Neodkladné opatrenie. Účinky Neodkladného opatrenia zanikajú
právoplatnosťou uznesenia o jeho zrušení.

24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP,

a to v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný mal v spore plný
úspech (návrhu na zrušenie Neodkladného opatrenia vyhovené v celom rozsahu), a preto má vo vzťahu
k žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorý mu súd priznal, tak ako je uvedené
vo výroku tohto uznesenia. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením,
ktoré vydá vyšší súdny úradník postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde
Prešov.

V odvolaní sa v zmysle § 363 CSP popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa
rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa

nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.