Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. apríl 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 30Sas/20/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0824100923
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:0824100923.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ing. Lindou Kovandovou, LL.M., v právnej

veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. C. XX/X, XXX XX C. C., právne zast.:
RYBÁR advokát s.r.o., so sídlom Andreja Kmeťa 11, 010 01 Žilina, IČO: 51 273 225, proti žalovanej:
Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 38645-2/2024-BA zo dňa 11. septembra 2024, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu z a m i e t a.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Žilina č. 700-1613667924-GC04/24 zo dňa 26. júla 2024
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) prvostupňový správny orgán podľa § 144 zákona č. 461/2003
Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, § 152a zákona o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov a § 178 ods. 1 písm. a) ôsmy bod zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 43/2004 Z. z. žalobcovi predpísal za obdobie júl 2023, august 2023, september 2023, október 2023,
november 2023, december 2023, január 2024, február 2024, marec 2024, apríl 2024, máj 2024 a jún

2024 poistné na nemocenské poistenie v sume 331,92 EUR, poistné na starobné poistenie a povinné
príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1358,10 EUR a poistné do rezervného fondu
solidarity v sume 358,38 EUR, spolu v sume 2048,40 EUR.

2. V odôvodnení prvostupňový správny orgán citoval príslušné zákonné ustanovenia a uviedol,
že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné
príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace júl 2023, august 2023, september 2023, október 2023,

november 2023, december 2023, január 2024, február 2024, marec 2024, apríl 2024, máj 2024, jún
2024, čím porušil ustanovenie § 128 ods. 1 písm. a) bod 3, písm. b) bod 3, písm. c) bod 3 a písm. h)
bod 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01. marca 2022, § 141 ods. 1 a § 143 ods. 1
prvá veta zákona o sociálnom poistení a § 21 ods. 1 písm. c), § 26 ods. 1, § 27 ods. 1 a § 28 ods. 1
zákona č. 43/2004 Z. z. v znení účinnom od 01. januára 2013. Vzhľadom na porušenie týchto ustanovení
prvostupňový správny orgán rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti jeho rozhodnutia.

3.Prvostupňovýsprávnyorgánpoučilžalobcu,žeakprepísanúdlžnúsumeneodvedie,žalovanápristúpi
po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia k jej vymáhaniu niektorým zo spôsobov výkonu rozhodnutia,
tiež ho poučil o možnosti predpísať penále, ak poistné a príspevky fyzická osoba neodvedie včas alebo
ich odvedie v nižšej sume. Prvostupňové rozhodnutie obsahovalo aj poučenie o opravnom prostriedku.Neoddeliteľnou súčasťou prvostupňového rozhodnutia bola aj príloha s rozpisom dlžného poistného pre
jednotlivé druhy poistného za jednotlivé obdobia s uvedením dátumov splatnosti poistného a príspevkov.

4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom namietal,
že v prvostupňovom rozhodnutí nie je uvedené, v zmysle akej agendy Sociálna poisťovňa určila výšku
odvodov.

5. Rozhodnutím č. 38645 - 2/2024 - BA zo dňa 11. septembra 2024 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)

žalovaná o odvolaní žalobcu rozhodla tak, že prvostupňové rozhodnutie zmenila vo výrokovej časti tak,
že vypúšťa text: „§ 152a zákona v znení neskorších predpisov“, v ostatnom Sociálna poisťovňa, ústredie
prvostupňové rozhodnutie potvrdila.

6. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná uviedla, že preskúmala odvolaním napadnuté
rozhodnutie v celom rozsahu a dospela k záveru, že je potrebné ho pozmeniť z dôvodu formálneho

nedostatku vo výrokovej časti rozhodnutia, ktorý však nemá vplyv na správnosť výpočtu predpísaného
poistného. Žalovaná poukazovala na § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení zákona
č. 543/2010 Z. z. účinnom od 01.01.2011 a konštatovala, že zárobková činnosť samostatne zárobkovo
činnej osoby na účely sociálneho poistenia je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá
dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1

a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Poukazovala aj na zákonnú
definíciu samostatne zárobkovo činnej osoby a uviedla, že podľa výpisu zo živnostenského registra
Okresného úradu Žilina č. 511 - 3319 žalobca je oprávnený na výkon podnikateľskej činnosti na základe
živnostenského listu č. ŽO-1992/10278 s dátumom vzniku oprávnenia dňa 16.12.1992, na základe
živnostenského listu č. OŽP-I/2008/08554 - 00004 s dátumom vzniku oprávnenia dňa 04.07.2008

a na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-ZA-OZP1-2015/037783 - 2 s dátumom
vzniku oprávnenia dňa 14.10.2015. Žalovaná ďalej uviedla, že žalobca v rámci obdobia, ktoré bolo
predmetom odvolacieho konania, bol registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky
a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba a to od 01. októbra 2021,
pričom registrácia trvá. Konštatovala tiež, že žalobca nie je sporiteľom podľa zákona č. 43/2004 Z. z.

o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov.

7. Žalovaná poukazovala na ustanovenia § 14 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení
zákona č. 317/2008 Z. z. účinného od 01.01.2023, § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení

v znení zákona č. 555/2007 Z. z. účinného od 01.01.2008 a § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 317/2018 Z. z. účinného od 01.01.2023. Následne konštatovala, že dňa 29.03.2022
žalobca podal riadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 a dňa 19.05.2022
podal dodatočné daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021, v ktorom uviedol príjmy
zo živnosti vo výške 17 767,64 EUR, t. j. vyššie ako zákonom stanovená suma pre rok 2021 (6 798,00

EUR). Dňa 03.07.2023 podal žalobca riadne daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2022 a dňa 11.07.2023, resp. dňa 17.12.2023, resp. dňa 15.01.2024, podal dodatočné daňové priznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2022, v ktorom uviedol príjmy zo živnosti vo výške 16 883,20 EUR,
t. j. vyššie ako zákonom ustanovená suma pre rok 2022 (7 266,00 EUR).

8. Žalovaná konštatovala s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia, že poistné na nemocenské
poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba, poistné na starobné
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne
zárobkovo činná osoba. Poukazovala na to, že sumy jednotlivých druhov poistného sa určujú
percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom období a zaokrúhľujú

sa na najbližší eurocent nadol, pričom podľa § 130 písm. c) zákona o sociálnom poistení je sadzba
poistného na nemocenské poistenie pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú
osobu 4,4 %, podľa § 131 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení je sadzba poistného na starobné
poistenie pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 18 % z vymeriavacieho
základu a podľa § 137 písm. b) zákona o sociálnom poistení je sadzba poistného do rezervného fondu

solidarity 4,75 % z vymeriavacieho základu. S poukazom na § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
žalovanáuviedla,ževymeriavacízákladpovinnenemocenskypoistenejapovinnedôchodkovopoistenej
samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny základu dane z príjmov samostatne
zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nezníženého o zaplatené poistnéna povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné nemocenské poistenie, poistné na povinné
dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným
na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia, poistné do rezervného fondu solidarity

povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby a upraveného o príjmy a výdavky,
ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu 1,486. Takto určený vymeriavací základ
sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý mala povinne
nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba príjem
uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Ďalej žalovaná

konštatovala, že podľa ustanovenia § 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1.
júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské
poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

9. Žalovaná citovala ustanovenia § 141 ods. 1, § 142 ods. 1, § 143 ods. 1 a § 144 zákona
o sociálnom poistení a uviedla, že Sociálna poisťovňa, pobočka Žilina, vykonala na základe údajov
uvedených v systéme Sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného
a zistila, že žalobca ako samostatne zárobkovo činná osoba poistné za obdobie júl 2023 až jún 2024
do dňa vydania prvostupňového rozhodnutia, t. j. do dňa 26.07.2024, nezaplatil vôbec, s poukazom

na rozpis - prílohu prvostupňového rozhodnutia. Žalovaná tak skonštatovala, že prvostupňovým
rozhodnutím bolo predpísané poistné spolu v sume 2048,40 EUR v súlade so zákonom o sociálnom
poistení.

10. K odvolacím námietkam účastníka konania žalovaná uviedla, že tieto nezakladajú dôvod

na zrušenie prvostupňového rozhodnutia. Posúdenie vzniku a zániku povinného nemocenského
poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby je naviazané
na údaje o príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré samostatne zárobkovo
činná osoba vykáže v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za predchádzajúci
kalendárny rok. Príjmom sa rozumie príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti

bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, zabezpečenie
a udržanie. Výška čiastkového základu dane z príjmov je rozhodujúca pre určenie vymeriavacieho
základu pre odvod poistného. Žalovaná konštatovala, že žalobca splnil zákonom ustanovené podmienky
pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia,
pretože mal právne postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby na účely povinného sociálneho

poistenia, t. j. dosiahol zákonom ustanovený vek a zároveň splnil podmienku dosiahnutia príjmov za roky
2021 a 2022.

11. Žalovaná uviedla, že žalobcovi vyplývala priamo zo zákona povinnosť odvádzať poistné v lehote
splatnosti, v správnej výške a spôsobom ustanoveným zákonom o sociálnom poistení. Zmena

vymeriavacieho základu pre platenie poistného a výška odvodovej povinnosti bola žalobcovi oznámená
listami Sociálnej poisťovne zo dňa 03.12.2022, 07.08.2023 a 02.12.2023. Podanie dodatočných
daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2021 a 2022 v danom prípade nemalo
vplyv na zmenu vymeriavacích základov pre odvod poistného, poistné bolo vypočítané z minimálneho
vymeriavacieho základu, čiastkový základ dane z príjmov vykázaný v daňových priznaniach k dani

z príjmov fyzickej osoby ostal nezmenený. Za mesiace júl 2023 až december 2023 tak bol žalobca
povinný zaplatiť poistné spolu vo výške 164,39 EUR mesačne z vymeriavacieho základu vo výške
605,50 EUR mesačne. Za mesiace január 2024 až jún 2024 bol žalobca povinný zaplatiť poistné spolu
vo výške 177,01 EUR mesačne z vymeriavacieho základu vo výške 652,00 EUR mesačne.

12. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaná ešte poukázala na § 128 ods. 4 zákona o sociálnom
poistení a skonštatovala, že skutočnosť, že žalobca je od 27. septembra 2012 poberateľom starobného
dôchodku, bola pri vydaní prvostupňového rozhodnutia zohľadnená správne a to tak, že poistné
na invalidné poistenie nebolo žalobcovi k úhrade predpísané vôbec. Žalovaná uzavrela, že v rámci
odvolacieho konania zistila, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo zisteného

skutkového stavu veci a v súlade so zákonom o sociálnom poistení a preto bolo v odvolacom konaní
potvrdené.Správna žaloba, žalobné body

13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania napadnutého rozhodnutia

v spojení s prvostupňovým rozhodnutím a žiadal, aby správny súd z dôvodu nesprávneho právneho
posúdenia veci, nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok
dôvodov a nedostačujúceho zistenia skutkového stavu na riadne posúdenie veci, obe rozhodnutia zrušil,
vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie a priznal žalobcovi úplnú náhradu trov konania.

14. Žalobca uviedol, že s napadnutým rozhodnutím sa nestotožňuje, podľa jeho názoru odvolací orgán
neprihliadol na všetky relevantné skutkové tvrdenia žalobcu a s týmito sa dostatočne nevysporiadal.
Posúdenie skutkových tvrdení žalobcu zo strany odvolacieho orgánu v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia považuje žalobca za nepresvedčivé, nemajúce oporu v spisovom materiále.

15. Tiež namietal, že z prvostupňového rozhodnutia sa nedozvie, z príjmov žalobcu za aké obdobie

prvostupňový správny orgán pri určení poistného vychádzal. Vyjadrenie žalovanej v napadnutom
rozhodnutí o tom, že išlo o príjmy žalobcu za obdobie rokov 2021 a 2022 je podľa žalobcu
v rozpore s vyjadrením žalovanej v napadnutom rozhodnutí, že posúdenie vzniku a zániku povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je naviazané na údaje o príjmoch z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktoré

samostatne zárobkovo činná osoba vykáže v podanom daňovom priznaní k dani z príjmov fyzických
osôb za predchádzajúci kalendárny rok.

16. Žalobca tiež namietal, že oznámenia o zmene vymeriavacieho základu mu neboli riadne doručené.
Namietal aj to, že z obsahu napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, ako sa správny orgán vysporiadal

s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní. Má za to, že žalovaná neprešetrila všetky relevantné
skutočnosti a nezaobstarala si všetky potrebné podklady pre náležité posúdenie týchto okolností. Podľa
žalobcu žalovaná vychádzala pri určení poistného z nesprávne určeného vymeriavacieho základu
a následne bola nesprávne určená výška poistného. V tomto smere považuje žalobca rozhodnutia
správnych orgánov za zmätočné a nepreskúmateľné.

17. Žalobca namietal, že špecifikácia jednotlivých položiek zo strany prvostupňového správneho orgánu
aanižalovanejniejeobsiahnutávrozhodnutí.Poukazovalnaprílohurozhodnutia,ktorájepodľažalobcu
pre bežného občana nezrozumiteľná a nepostačujúca. Je toho názoru, že rozhodnutie žalovanej,
ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, neuvádza dostatočné dôvody, ktoré by umožnili

vyhodnotiť ich zákonnosť pri ich vecnom prieskume zákonnosti. Namietal, že uloženie povinnosti
rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa o predpise poistného žalobcovi plniť v konkrétnej
výške uvedenej v prílohe rozhodnutia vyžadovalo presvedčivé a individuálne odôvodnenie takto
uloženej povinnosti vo vzťahu k jednotlivým položkám, z ktorých pozostáva výsledná suma tak,
aby bolo možné preskúmať zákonnosť a dôvodnosť tohto rozhodnutia práve vo väzbe na takúto

kvalitu vykazujúce odôvodnenie napadnutého rozhodnutia a nie vo väzbe na údaje a špecifikácie
obsiahnuté v prílohe, respektíve v administratívnom spise. Z rozhodnutia, vrátane jeho prílohy, sa podľa
žalobcu nemožno dozvedieť, akým postupom, z akého základu dospel správny orgán prvého stupňa
k položkám v konkrétnych výškach. Nedostatok odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého
stupňa, ktorý žalobca namietal v podanom odvolaní, nebol podľa názoru žalobcu dostatočne odstránený

ani napadnutým rozhodnutím žalovanej.

18. Nepreskúmateľnosť odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa ako aj žalovanej
podľa žalobcu zakladá predovšetkým absencia zrozumiteľnej a presvedčivej odpovede na posudzovanú
otázku - takto uloženej povinnosti vo vzťahu k jednotlivým položkám, z ktorých pozostáva výsledná

suma, postupu správneho orgánu, výpočtu, právneho rámca.

Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe

19. Žalovaná vo vyjadrení k správnej žalobe žiadala, aby správny súd žalobu zamietol.

20. Žalovaná zdôrazňovala, že je potrebné rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím
odvolaciehoorgánupovažovaťzajedencelok.UvedenýprávnynázorvyslovilajNajvyššísúdSlovenskejrepubliky v rozsudku sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014. V tomto smere žalovaná poukázala
aj na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/117/2018 z 27.04.2022, v zmysle ktorého
tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy jeden celok, v dôsledku čoho

postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberá odvolací orgán. Poukázala aj na rozsudky Najvyššieho
správneho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/106/2019 z 26.05.2011, sp. zn. 7Sžsk/33/2019 z 27.04.2022 a sp. zn.
7Ssk/19/2021 z 25.10.2022 s tým, že možno povedať, že judikatúra súdov je v tejto otázke jednotná.

21. Žalovaná poukázala na to, že v § 195 zákona o sociálnom poistení sú upravené podklady potrebné

na presné a úplné zistenie skutočného stavu veci len príkladmi. Vo väčšine dávkových konaní je reálna
dôkazná iniciatíva na strane organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej
poisťovne nie je viazaná len návrhmi účastníkov konania, ale je povinná vykonať z vlastnej iniciatívy
také dôkazy, ktoré môžu prispieť k presnému a úplnému zisteniu skutočného stavu veci, pričom je
oprávnená rozhodnúť, ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná a tieto dôkazy hodnotí podľa svojej
úvahy a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, z čoho vyplýva, že je

vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, či určitú skutočnosť považuje za dokázanú, či vykonané
dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie dôkazy, respektíve obstarať si ešte iné podklady
pre rozhodnutie. Podľa žalovanej zo strany prvostupňového orgánu bol skutkový stav veci riadne
právne posúdený, podklady, ktorými Sociálna poisťovňa disponovala v čase vydania prvostupňového
rozhodnutia, boli postačujúce na rozhodnutie vo veci samej a v rámci odvolacieho konania bola celá vec

z hľadiska skutkového a právneho opätovne preskúmaná a riadne právne posúdená.

22. Podľa žalovanej napadnuté rozhodnutie spĺňa všetky formálne aj obsahové náležitosti, jeho
odôvodnenie obsahuje všetky zistené skutočnosti, ktoré výrok rozhodnutia odôvodňujú, s poukazom
na príslušnú právnu úpravu. Sociálna poisťovňa, ústredie v napadnutom rozhodnutí zaujala stanovisko

k námietke žalobcu, ktorú uviedol vo svojom odvolaní a zdôvodnila skutkový a právny stav predmetnej
veci. Prvostupňové aj napadnuté rozhodnutie obsahujú citáciu ustanovení právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodovali a z ktorých vychádzali pri právnom posúdení veci, s poukázaním
na skutočnosti, ktoré boli podkladom na rozhodnutie a zhodnotením príslušných dôkazov. V napadnutom
rozhodnutí v spojení s prvostupňovým rozhodnutím žalovaná okrem iného uvádza výšku príjmov,

z ktorých boli počítané vymeriavacie základy na platenie poistného, ustanovenia zákona o sociálnom
poistení, ktoré upravujú výpočet vymeriavacieho základu, tiež konkrétnu výšku vymeriavacích
základov, z ktorých bolo vypočítané poistné a sadzby na výpočet poistného do jednotlivých fondov.
Príloha prvostupňového rozhodnutia obsahuje konkrétnu výšku vypočítaného neodvedeného poistného
za jednotlivé mesiace v rozčlenení podľa fondov a tiež spolu za celý mesiac do všetkých fondov, zároveň

s uvedením celkovej dlžnej sumy.

23. Žalovaná namietala, že z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že nie je potrebné,
aby odôvodnenie rozhodnutia dávalo odpoveď na každú vznesenú námietku, ale vyžaduje sa,
aby konajúci orgán v odôvodnení rozhodnutia zdôvodnil skutkový a právny stav prejednávanej veci,

aby uviedol, na podklade ktorých skutočností rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Z
judikatúry súdov tiež vyplýva, že nie je povinnosťou správneho orgánu v rozhodnutí odpovedať na všetky
nastolené otázky, ale je povinnosťou odpovedať na podstatné otázky, čo v danom prípade bolo podľa
žalovanej nepochybne splnené. Žalovaná zastáva právny názor, že napadnuté rozhodnutie dostatočne
odôvodňuje výrok predmetného rozhodnutia s poukázaním na skutočnosti, ktoré boli podkladom

narozhodnutie,zhodnotenímpríslušnýchdôkazovapoukázanímnaprávnepredpisy,nazákladektorých
Sociálna poisťovňa rozhodla.

24. K námietke žalobcu, že napadnutým rozhodnutím bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie júl
2023 až jún 2024, avšak v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že správny orgán vychádzal z príjmov

za rok 2021 a 2022, žalovaná uviedla, že v zmysle ustanovení § 138 ods. 2 a 5 zákona o sociálnom
poistení v znení zákona č. 125/2022 Z. z., je príjem za rok 2021 relevantný na posúdenie vzniku poistenia
od 01. júla 2022 do 30. júna 2023, resp. v prípade predĺženej lehoty na podanie daňového priznania
od 01. októbra 2022 do 30. septembra 2023, a príjem za rok 2022 je relevantný na posúdenie vzniku
poistenia od 01. júla 2023 do 30. septembra 2024, resp. pri predĺženej lehote na podanie daňového

priznania od 01. októbra 2023 do 30. septembra 2024. V dôsledku kombinácie podania daňového
priznania v riadnej lehote (za rok 2021) a v predĺženej lehote (za rok 2022), vzhľadom na zabezpečenie
kontinuálnosti poistenia, sa registrácia žalobcu na základe príjmov za rok 2021 posúva až do 30.
septembra 2023. Žalobcovi teda bolo poistné za obdobie júl 2023 až september 2023 vypočítanéz vymeriavacieho základu z príjmu za rok 2021 v súlade s § 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení
a poistné za obdobie október 2023 až jún 2024 z vymeriavacieho základu z príjmu za rok 2022.

25. Žalovaná uviedla, že oznámenia o zmene vymeriavacieho základu od 01. januára 2023, od 01.
októbra 2023 a od 01. januára 2024 v nadväznosti na zmenu výšky minimálneho vymeriavacieho
základu na platenie poistného, boli vyhotovené a odoslané zo strany Sociálnej poisťovne včas, t.
j. pred splatnosťou poistného za január 2023, október 2023 a január 2024 a boli žalobcovi riadne
doručované. Aj za prípadnej situácie, že by oznámenia neboli doručené, toto nemá žiadny vplyv

na povinnosť žalobcu odviesť poistné. Iba žalobca je výlučne zodpovedný za správnosť a včasnosť
odvádzania poistného v zmysle zákona o sociálnom poistení. O zmene minimálneho vymeriavacieho
základu navyše Sociálna poisťovňa informuje aj na svojom webovom sídle a tiež v médiách. Žalovaná
zdôraznila, že ku dňu napísania vyjadrenia k správnej žalobe žalobca neodviedol nielen napadnutým
rozhodnutím predpísané poistné, ale ani poistné za celé nasledujúce obdobie do novembra 2024.

26. K námietke žalobcu o tom, že v rozhodnutí nie je uvedené, v zmysle akej agendy Sociálna poisťovňa
určila výšku odvodov, žalovaná uviedla, že na túto veľmi stroho formulovanú námietku bolo žalobcovi
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dostatočne odpovedané. Pokiaľ žalobca žiadal podrobnejšiu
odpoveď, mal svoje otázky/námietky bližšie rozviesť a konkretizovať.

Replika žalobcu

27.Žalobcavreplikeuviedol,ževcelomrozsahuzotrvávanaskutkovomaprávnomodôvodnenípodanej
správnej žaloby, výslovne uviedol, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie. Namietal,
že žalobcom vytýkané nedostatky napadnutého rozhodnutia správneho orgánu nie je možné žalovanou

konvalidovať v konaní o správnej žalobe.

28. Opakovane uviedol, že oznámenia o zmene vymeriavacieho základu mu neboli riadne doručené,
že špecifikácia jednotlivých položiek zo strany prvostupňového správneho orgánu a ani žalovanej
nie je obsiahnutá v rozhodnutí, správny orgán len odkazuje na prílohu, ktorá je pre bežného

občana nezrozumiteľná a nepostačujúca. V oznámeniach a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne,
pobočka Žilina, č. 700 - 1610869521 - GC04/21 z 12.06.2021, č. 700-0105287021-GC02/21
zo 07.10.2021, č. 700-1600926522-GC02/22 z 26.07.2022, č. 700-1611491122-GC02/22 z 28.09.2022,
č. 700-1600717123-GC02/23 zo 16.01.2023 a č. 700-1613667924-GC02/24 z 26.06.2024 s odvolaním
sa na zákon žalovaná žalobcovi predpisuje sumu, ktorú je žalobca ako samostatne zárobkovo činná

osoba povinný odvádzať na nemocenské poistenie, starobné dôchodkové poistenie a do rezervného
fondu solidarity bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala.

29. Žalobca poukazoval na to, že vymeriavací základ SZČO sa vypočítava z údajov uvedených

v daňovom priznaní fyzických osôb, poukázal na to, že žalobca si v daňovom priznaní uplatňuje
skutočné výdavky na dosiahnutie príjmu a teda vymeriavací základ je čiastočný základ dane/koeficient
1,486/12. Z oznámení a rozhodnutí pobočky žalovanej je zrejmé, že odvody žalobcovi Sociálna
poisťovňa predpísala z aktuálnych hodnôt všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý určuje Sociálna
poisťovňa podľa § 11 zákona, každoročne aktualizuje a zverejňuje na svojich webových stránkach.

Údaje z podaných daňových priznaní fyzických osôb nemajú žiadny vplyv na predpísanú sumu odvodov.
Sociálna poisťovňa je však v zmysle zákona o sociálnom poistení povinná predpísať odvody podľa
údajov vychádzajúcich z predmetných daňových priznaní. Žalobca uviedol vlastný výpočet výšky
odvodovej povinnosti s tým, že mu povinnosť platiť odvody nevznikla. Žalobca opakoval svoje námietky
uvádzané v správnej žalobe a zotrvával na jej petite.

Duplika žalovanej

30. V duplike žalovaná zotrvala na správnosti svojich záverov a zotrvala na svojom vyjadrení k správnej

žalobe. Vo vzťahu k oznámeniam a rozhodnutiam, na ktoré v replike poukazoval žalobca, žalovaná
uviedla, že tieto majú len informatívny charakter, nemajú charakter rozhodnutia a preto nemusia
ani spĺňať náležitosti rozhodnutia. Informovanie o zmene výšky minimálneho vymeriavacieho základu
a o zmene výšky poistného prostredníctvom oznámenia nie je predpísaním poistného. Poistné sapredpisuje rozhodnutím a to iba v prípade, ak poistenec v lehote splatnosti poistného poistné neodviedol
vôbec alebo ho odviedol v nesprávnej nižšej sume. Žalovaná tiež poukázala na to, že žalobcom
uvedeným rozhodnutím č. 700 - 1610869521-GC04/21 z 12.06.2021 bolo žalobcovi predpísané poistné

za obdobie júl 2020 až jún 2021, t. j. za obdobie, ktoré vôbec nie je predmetom tohto konania. Pod
ostatnými číslami, ktoré žalobca uviedol vo svojej replike, boli vydané len oznámenia, nie rozhodnutia.

31. K tomu, ako žalobca vo svojej replike uvádzal vlastný výpočet vymeriavacieho základu,
z ktorého následne vyvodzoval záver, že mu povinnosť platiť odvody ani nevznikla, žalovaná uviedla,

že v súlade s § 21 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je vznik povinného
sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby naviazaný na výšku dosiahnutých príjmov
podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.
Žalobca za relevantné posudzované roky 2021 a 2022 dosiahol príjmy, ktoré presiahli zákonom
o sociálnom poistení ustanovenú hranicu príjmu pre vznik povinného sociálneho poistenia, preto mu
v prejednávanom období vznikla odvodová povinnosť. V prípade, ak vypočítaný skutočný vymeriavací

základ na platenie poistného je nižší ako minimálny vymeriavací základ, poistné sa počíta z tohto
minimálneho vymeriavacieho základu. Tak to bolo aj v prípade žalobcu, pričom o výške minimálnych
vymeriavacích základov pre posudzované obdobia bol žalobca informovaný oznámeniami a rovnako sú
tieto vymeriavacie základy, z ktorých bolo vypočítané predpísané poistné, uvedené aj v napadnutom
rozhodnutí.

32. Záverom žalovaná uviedla, že k ostatným námietkam, ktoré boli totožné s námietkami uvádzanými
v správnej žalobe, sa už vyjadrila vo svojom vyjadrení k žalobe. Žalovaná trvala na svojom návrhu,
aby správny súd správnu žalobu zamietol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov správnym súdom

33. Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej len „správny súd“) ako vecne príslušný podľa § 10 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení relevantnom pre posudzovanú vec (ďalej len „SSP“)

a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP, preskúmal zákonnosť napadnutého rozhodnutia orgánu
verejnej správy, ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu a to postupom podľa § 107 ods. 2 SSP
bez nariadenia pojednávania, nakoľko žiadny z účastníkov konania nežiadal nariadenie pojednávania
a nebol daný ani iný dôvod pre nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP. Po preskúmaní veci
podľa § 199 a nasl. SSP, aj pri zohľadnení skutočnosti, že predmetná vec je konaním v sociálnej veci,

pričom žalobcom je fyzická osoba a správny súd tak nie je viazaný výlučne žalobnými bodmi podľa §
203 ods. 2 SSP, správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a je potrebné ju podľa § 190
SSP zamietnuť.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 15.04.2026.

35. Podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení relevantnom
pre posudzovanú vec (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), zárobková činnosť podľa tohto zákona
je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej
republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu

z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.

36. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona
je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo
na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne

zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej
osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe
s ťažkým zdravotným postihnutím.

37.Podľa§14ods.1písm.b)zákonaosociálnompoistení,povinnenemocenskypoistenísúsamostatne

zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa
osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou
bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).38. Podľa § 15 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení, povinne dôchodkovo poistení sú samostatne
zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

39. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka
nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol
vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. júna
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.

b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm.
a), ak tento zákon neustanovuje inak.

40. Podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá má predĺženú lehotu na podanie
daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho

po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako
12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a), a zaniká 30. septembra
kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm.
b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a).

41. Podľa § 128 ods. 1 písm. a) bod 3. zákona o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje
inak, platí poistné na nemocenské poistenie povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná
osoba.

42. Podľa § 128 ods. 1 písm. b) bod 3. zákona o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak,

platí poistné na starobné poistenie povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

43. Podľa § 128 ods. 1 písm. h) bod 2. zákona o sociálnom poistení, ak tento zákon neustanovuje inak,
platí poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná
osoba.

44. Podľa § 128 ods. 4 prvá veta zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie
neplatí poistenec, ktorý je dôchodkovo poistený po priznaní starobného dôchodku alebo predčasného
starobného dôchodku.

45. Podľa § 129 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, suma poistného na nemocenské poistenie, suma
poistného na starobné poistenie, suma poistného na invalidné poistenie, suma poistného na úrazové
poistenie, suma poistného na garančné poistenie, suma poistného na poistenie v nezamestnanosti,
suma poistného na financovanie podpory a suma poistného do rezervného fondu solidarity (ďalej len
„poistné") sa určujú percentuálnou sadzbou z vymeriavacieho základu dosiahnutého v rozhodujúcom

období (ďalej len „vymeriavací základ“).

46. Podľa § 129 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, jednotlivé sumy poistného na nemocenské
poistenie, poistného na starobné poistenie a príspevkov na starobné dôchodkové sporenie, poistného
na invalidné poistenie, poistného na úrazové poistenie, poistného na garančné poistenie, poistného

na poistenie v nezamestnanosti, poistného na financovanie podpory a poistného do rezervného fondu
solidarity sa zaokrúhľujú na najbližší eurocent nadol.

47. Podľa § 130 písm. c) zákona o sociálnom poistení, sadzba poistného na nemocenské poistenie je
pre povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,4 % z vymeriavacieho základu.

48. Podľa § 131 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, sadzba poistného na starobné poistenie,
ak v odseku 2 nie je ustanovené inak, je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú
osobu 18 % z vymeriavacieho základu.

49. Podľa § 137 písm. b) zákona o sociálnom poistení, sadzba poistného do rezervného fondu solidarity
je pre povinne dôchodkovo poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu 4,75 % z vymeriavacieho
základu.50. Podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny
základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.

2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné
nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia,
poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu

1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna
nasledujúceho kalendárneho roka.

51. Podľa § 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej

a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má predĺženú lehotu na
podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1. júla do 30. septembra
kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské poistenie a poistné na
dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka.

52. Podľa § 138 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení, minimálny mesačný vymeriavací základ je
50 % jednej dvanástiny všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva
roky predchádza kalendárnemu roku, za ktorý povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo
poistená samostatne zárobkovo činná osoba a dobrovoľne nemocensky poistená osoba, dobrovoľne
dôchodkovo poistená osoba alebo dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti platí poistné.

53. Podľa § 139 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho
základu povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby je
a) v období od 1. januára do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza

kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity,
b) v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu
roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné
na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity.

54. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné
platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať, ak tento zákon neustanovuje inak.

55. Podľa § 142 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, poistné sa platí na účet Sociálnej

poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak.

56. Podľa § 143 ods. 1 prvá veta zákona o sociálnom poistení, poistné je splatné do ôsmeho dňa
kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, za ktorý sa platí poistné.

57. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho
odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 5 eur, Sociálna poisťovňa
dlžnú sumu nepredpíše.

58. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej
poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so
všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu
veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

59. Podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie
a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
celom rozsahu.60. Podľa § 209 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s
uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o
povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie,

organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.

61. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka
Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

62.Podľa§209ods.5zákonaosociálnompoistení,poučenieoodvolaníobsahujeúdaj,čijerozhodnutie
konečné alebo či sa možno proti nemu odvolať, v akej lehote a kde možno odvolanie podať.

63. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci bolo rozhodnutie žalovanej, ktorým táto zmenila
prvostupňové rozhodnutie tak, že vo výrokovej časti vypustila text „...§ 152a zákona v znení neskorších

predpisov...“ a v ostatnom potvrdila rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktorým bolo žalobcovi
predpísané za obdobie júl 2023 až jún 2024 poistné na nemocenské poistenie, poistné na starobné
poistenieapovinnépríspevkynastarobnédôchodkovésporenieapoistnédorezervnéhofondusolidarity
v celkovej sume 2 048,40 EUR.

64. Žalobca s napadnutým rozhodnutím nesúhlasil, vo svojich písomných podaniach opakovane
namietal, že žalovaná podľa jeho názoru pri vydávaní napadnutého rozhodnutia neprihliadla na všetky
relevantné skutkové tvrdenia žalobcu a s týmito sa dostatočne nevysporiadala, resp. neprešetrila
všetky relevantné skutočnosti a nezaobstarala si všetky potrebné podklady pre náležité posúdenie
týchto okolností. Zastával názor, že napadnuté rozhodnutie je z uvedeného dôvodu nepreskúmateľné

a nevychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci.

65.Ktýmtonámietkamžalobcusprávnysúduvádza,žeideovšeobecneformulovanénámietkyzostrany
žalobcu, z ktorých nemožno vyvodiť, ktoré konkrétne relevantné skutkové tvrdenia podľa žalobcu neboli
žalovanou v administratívnom konaní zohľadnené či prešetrené, resp. v čom nebol podľa žalobcu

skutkovýstavvecidostatočnezistený.Nataktovšeobecneformulovanénámietkynemožnodaťzostrany
správneho súdu konkrétnu odpoveď, avšak správny súd uvádza, že nakoľko v danej veci ide o správnu
žalobu v sociálnej veci a žalobca je fyzickou osobou a teda správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP nie je
viazaný výlučne žalobnými bodmi, správny súd posúdil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a teda
aj nad rámec žalobných bodov, pričom nezistil zo strany žalovanej opomenutie prešetrenia žiadnych

relevantných skutočností.

66. V napadnutom rozhodnutí žalovaná podrobne popísala skutkový stav veci, z ktorého pri svojom
rozhodovaní vychádzala. Poukázala na to, že žalobca bol v relevantnom období samostatne zárobkovo
činnou osobou a to na základe výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Žilina, číslo

živnostenského registra 511 - 3319 a že bol oprávnený na výkon podnikateľskej činnosti na základe
živnostenského listu č. ŽO-1992/10278 s dátumom vzniku oprávnenia dňa 16.12.1992, na základe
živnostenského listu č. OŽP-I/2008/08554 - 00004 s dátumom vzniku oprávnenia dňa 04.07.2008
a na základe osvedčenia o živnostenskom oprávnení č. OU-ZA-OZP1-2015/037783 - 2 s dátumom
vzniku oprávnenia dňa 14.10.2015. Žalovaná tiež uviedla v napadnutom rozhodnutí, že v rámci

relevantného obdobia bol žalobca registrovaný v Sociálnej poisťovni ako povinne nemocensky a povinne
dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba od 01. októbra 2021 aj jeho registrácia
stále trvala aj ku dňu vydania napadnutého rozhodnutia. Ako uvádzala aj žalovaná v napadnutom
rozhodnutí, podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto
zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej

republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Podľa § 5 zákona
o sociálnom poistení, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá
dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby

dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa
zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným
postihnutím. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení žalovaná správne
vyhodnotila právne postavenie žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá dosahovalapríjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení. Žalobca žiadnu z uvedených skutočností
v priebehu celého správneho súdneho konania (ani v administratívnom konaní) nerozporoval.

67. V napadnutom rozhodnutí žalovaná tiež presne popísala, kedy žalobca podal riadne daňové
priznania k dani z príjmov fyzickej osoby, prípadne aj dodatočné daňové priznania k dani z príjmov
fyzickej osoby, za príslušné obdobia a špecifikovala, aké príjmy zo živnosti boli v týchto daňových
priznaniach žalobcom vykázané. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla, že za rok 2021 žalobca
v podanom daňovom priznaní uviedol príjmy zo živnosti vo výške 17 767,64 EUR, pričom tento príjem

bol vyšší ako zákonom ustanovená hranica pre rok 2021 (6 798,00 EUR). Za rok 2022 vykázal žalobca
príjmy zo živnosti vo výške 16 883,20 EUR, pričom tento príjem bol vyšší ako zákonom ustanovená
hranica pre rok 2022 (7 266,00 EUR). Údaje z daňových priznaní potvrdzuje aj obsah administratívneho
spisu. Z napadnutého rozhodnutia je tak zrejmé, že žalovaná sa zaoberala skutočnosťami, aké príjmy
zo samostatnej zárobkovej činnosti žalobca v rozhodujúcom období dosiahol, posudzovala, či tieto
príjmydosiahlizákonomustanovenúhranicuzapríslušnéobdobia,tedaposudzovala,čižalobcovivôbec

vznikloresp.trvalopovinnénemocenskéapovinnédôchodkovépoistenie.Znapadnutéhorozhodnutiaje
tiež nepochybné, z akých vymeriavacích základov pri výpočte konkrétnych súm odvodov do jednotlivých
fondov žalovaná za jednotlivé mesiace vychádzala a akou percentuálnou sadzbou jednotlivé výšky
odvodov do jednotlivých fondov vypočítala.

68. Žalobca v tomto smere namietal len to, že podľa jeho názoru žalovaná nesprávne vychádzala
z daňových priznaní za roky 2021 a 2022, keď poistné predpisovala za obdobia júl 2023 až jún 2024
a v tomto videl nesprávne právne posúdenie veci. Preskúmaním napadnutého rozhodnutia však správny
súd dospel k záveru, že vymeriavacie základy použité žalovanou boli určené správne.

69. V prvom rade treba posúdiť, či žalobcovi vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové
poistenie tak ako to skúmala aj žalovaná. Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od
1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1
písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm.

a) a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený
v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v §
138 ods. 9 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe,
ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1.

októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods.
1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9
písm. a) a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu
uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). Keďže príjem žalobcu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom

poistení prevyšoval zákonom stanovenú hranicu, žalobcovi vzniklo resp. trvalo povinné nemocenské
poistenie a povinné dôchodkové poistenie od 01. júla 2023 (t. j. nasledujúceho roka po kalendárnom
roku, za ktorý príjem dosiahol). Vzhľadom na to, že žalobca mal predĺženú lehotu na podanie daňového
priznania za rok 2022, bol príjem za rok 2021 relevantný až do 30. septembra 2023. Pre ďalšie obdobie,
ktoré bolo predmetom v posudzovanej veci, bol relevantný príjem vykázaný v daňovom priznaní fyzickej

osoby k dani z príjmov za rok 2022. Nakoľko aj tento prevyšoval zákonom stanovenú hranicu, žalobcovi
vzniklo resp. trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj v mesiacoch
od októbra 2023 až do júna 2024. Tieto skutočnosti vyplývajú aj z napadnutého rozhodnutia, pričom
otázka vzniku resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia
žalobcu ako samostatne zárobkovo činnej osoby bola žalovanou posúdená správne.

70. Podľa § 138 ods. 2 zákona o sociálnom poistení vymeriavací základ povinne nemocensky poistenej
a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je podiel jednej dvanástiny
základu dane z príjmov samostatne zárobkovo činnej osoby uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods.
2 a 3 nezníženého o zaplatené poistné na povinné verejné zdravotné poistenie, poistné na povinné

nemocenské poistenie, poistné na povinné dôchodkové poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie, ktoré sa platia spolu s poistným na starobné poistenie z povinného dôchodkového poistenia,
poistné do rezervného fondu solidarity povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej
osoby a upraveného o príjmy a výdavky, ktoré sa nezahŕňajú do vymeriavacieho základu, a koeficientu1,486. Takto určený vymeriavací základ sa použije od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po
kalendárnom roku, za ktorý mala povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená
samostatne zárobkovo činná osoba príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 do 30. júna

nasledujúceho kalendárneho roka. Podľa § 138 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, vymeriavací základ
povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby,
ktorá má predĺženú lehotu na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, je v období od 1.
júla do 30. septembra kalendárneho roka vymeriavací základ, z ktorého platila poistné na nemocenské
poistenie a poistné na dôchodkové poistenie do 30. júna kalendárneho roka. Podľa § 139 ods. 2 zákona

o sociálnom poistení rozhodujúce obdobie na určenie vymeriavacieho základu povinne nemocensky
poistenej a povinne dôchodkovo poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby je v období od 1. januára
do 30. júna kalendárneho roka kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom
táto samostatne zárobkovo činná osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové
poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity a v období od 1. júla do 31. decembra kalendárneho
roka kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom táto samostatne zárobkovo činná

osoba platí poistné na nemocenské poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné do rezervného
fondu solidarity.

71. Na základe vyššie uvedeného pri odvodoch do Sociálnej poisťovne je príjem za rok 2021 relevantný
na posúdenie vzniku poistenia od 01. júla 2022 do 30. júna 2023, v prípade predĺženej lehoty na podanie

daňového priznania od 01. októbra 2022 do 30. septembra 2023 a príjem za rok 2022 je relevantný
na posúdenie vzniku poistenia od 01. júla 2023 do 30. septembra 2024, pri predĺženej lehote na podanie
daňového priznania od prvého októbra 2023 do 30. septembra 2024. V dôsledku kombinácie podania
daňového priznania žalobcom v riadnej lehote (za rok 2021) a v predĺženej lehote (za rok 2022),
vzhľadom na zabezpečenie kontinuálnosti poistenia, sa registrácia žalobcu na základe príjmov za rok

2021 posúvala až do 30. septembra 2023. Bolo teda správne žalobcovi poistné za obdobie júl 2023
až september 2023 vypočítať z vymeriavacieho základu z príjmu za rok 2021 a poistné za obdobie
október 2023 až jún 2024 z vymeriavacieho základu z príjmu za rok 2022.

72. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že zákon o sociálnom poistení určuje aj takzvaný

minimálny a maximálny vymeriavací základ. Minimálny vymeriavací základ a maximálny vymeriavací
základ je platný vždy na obdobie kalendárneho roka, t. j. v tu posudzovanom prípade sú relevantné
minimálny a maximálny vymeriavací základ platný od 01. januára 2023 do 31. decembra 2023
a minimálny a maximálny vymeriavací základ platný od 01. januára 2024 do 31. decembra 2024.
Minimálny a maximálny vymeriavací základ závisí od výšky priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve

Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom za kalendárny rok, ktorý dva roky predchádza
rozhodujúcemu obdobiu. Pre rok 2023 bol minimálny vymeriavací základ 605,50 EUR a pre rok 2024 bol
minimálny vymeriavací základ 652,00 EUR. Na základe tohto minimálneho vymeriavacieho základu je
následne možné určiť výšku minimálnych odvodov do Sociálnej poisťovne. Ak je mesačný vymeriavací
základ samostatne zárobkovo činnej osoby pre rok 2023 rovný alebo nižší ako minimálny vymeriavací

základ, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť minimálne mesačné sociálne odvody. Ak
je mesačný vymeriavací základ samostatne zárobkovo činnej osoby vyšší ako maximálny vymeriavací
základ, samostatne zárobkovo činná osoba je povinná platiť maximálne mesačné odvody. Ak je
mesačný vymeriavací základ vyšší ako minimálny vymeriavací základ, ale zároveň nižší alebo rovný
ako maximálny vymeriavací základ, je samostatne zárobkovo činná osoba povinná platiť mesačné

sociálne odvody vypočítané z takéhoto skutočného vymeriavacieho základu.

73. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej sa výslovne uvádza, že za mesiace júl 2023
až december 2023 bol žalobca povinný zaplatiť poistné z vymeriavacieho základu vo výške 605,50
EUR mesačne a za mesiace január 2024 až jún 2024 z vymeriavacieho základu vo výške 652,00 EUR

mesačne. Je tak zrejmé, že žalobcovi boli za obdobia, ktoré sú predmetom napadnutého rozhodnutia,
počítané odvody poistného do jednotlivých fondov na základe minimálnych vymeriavacích základov,
pretožejehovymeriavacízákladnepresahovalminimálnyvymeriavacízáklad.Vnapadnutomrozhodnutí
sa tiež výslovne uvádzalo, že podanie dodatočných daňových priznaní k dani z príjmov fyzickej osoby
za roky 2021 a 2022 v danom prípade nemalo vplyv na zmenu vymeriavacích základov pre odvod

poistného, nakoľko poistné bolo vypočítané z minimálneho vymeriavacieho základu a čiastkový základ
dane z príjmov vykázaný v daňových priznaniach k dani z príjmov fyzickej osoby ostal nezmenený.74. Na základe vyššie uvedeného žalovaná tak otázku vzniku resp. trvania povinného nemocenského
a povinného dôchodkového poistenia žalobcu majúceho postavenie samostatne zárobkovo činnej
osoby, ako aj vymeriavacie základy, posúdila správne a námietku žalobcu ohľadom nesprávneho

právneho posúdenia veci vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Rovnako za nedôvodné na základe
vyššie uvedeného správny súd vyhodnotil aj námietky žalobcu o tom, že z oznámení a rozhodnutí
pobočky žalovanej je zrejmé, že odvody žalobcovi Sociálna poisťovňa predpísala z aktuálnych hodnôt
všeobecného vymeriavacieho základu, ktorý určuje Sociálna poisťovňa podľa § 11 zákona, každoročne
aktualizuje a zverejňuje na svojich webových stránkach, že údaje z podaných daňových priznaní

fyzických osôb nemajú žiadny vplyv na predpísanú sumu odvodov a že Sociálna poisťovňa je povinná
predpísať odvody podľa údajov vychádzajúcich z daňových priznaní.

75. Tiež za nesprávny možno označiť aj výpočet výšky odvodovej povinnosti, ktorý v replike uvádzal
žalobca, z ktorého vyvodzoval nesprávny záver, že mu nevznikla povinnosť platiť odvody, nakoľko podľa
§ 21 zákona o sociálnom poistení je vznik povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej

osoby naviazaný na výšku dosiahnutých príjmov podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani
z príjmov v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 21 zákona o sociálnom poistení ustanovuje,
že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe
vzniká, ak jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho
základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a). Pre otázku, či danej osobe vzniká povinné nemocenské

a dôchodkové poistenie je tak rozhodujúci príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b) ods. 2 a 3 zákona o sociálnom
poistení, nie už prepočítaný vymeriavací základ podľa § 138 uvedeného zákona. Príjem žalobcu podľa
daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2021 predstavoval 17 767,64 EUR, t. j. bol
vyšší ako zákonom ustanovená suma pre rok 2021 (t. j. vyšší ako 6 798,00 EUR, ktorá to suma
predstavuje 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom

poistení pre daný rok) a obdobne podľa daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok
2022 príjem žalobcu predstavoval 16 883,20 EUR, čo je opäť vyššia ako zákonom ustanovená suma
pre rok 2022 (7 266,00 EUR predstavujúca 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138
ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení pre daný rok). Na základe tejto skutočnosti žalobcovi
vzniklo povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Následne, po tom ako bolo zistené,

žepríjemzosamostatnejzárobkovejčinnostijevyššíakozákonomurčenáhranicaateda,žesamostatne
zárobkovo činnej osobe vzniklo povinné poistenie, sa z uvedeného príjmu vypočíta vymeriavací základ
v súlade s § 138 zákona o sociálnom poistení a takto vypočítaný vymeriavací základ sa porovnáva
svýškouminimálnehovymeriavaciehozákladuasvýškoumaximálnehovymeriavaciehozákladu.Pokiaľ
vymeriavací základ je nižší alebo rovný ako minimálny vymeriavací základ, samostatne zárobkovo

činná osoba je povinná platiť odvody v minimálnej výške, t. j. podľa minimálneho vymeriavacieho
základu, čo bol aj prípad žalobcu. Žalobcov vlastný výpočet bol nesprávny, pretože žalobca jednak
používal údaje z nesprávnych daňových priznaní za neskoršie obdobia a jednak nesprávne aplikoval,
resp. vôbec neaplikoval, ustanovenie § 21 zákona o sociálnom poistení. Z výpočtu žalobcu je totiž
zrejmé, že otázku vzniku povinného poistenia posudzoval podľa toho, či jeho vymeriavací základ bol

nižší ako minimálny vymeriavací základ, avšak vznik povinného poistenia nie je založený na tom,
že vymeriavací základ je nižší ako minimálny vymeriavací základ, ale je založený na tom, že príjem zo
samostatnej zárobkovej činnosti (t. j. príjem podľa § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 zákona o sociálnom
poistení – teda suma 17 767,67 EUR za rok 2021 a suma 16 883,20 EUR za rok 2022) je vyšší ako 12-
násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9 písm. a) zákona o sociálnom poistení.

76. K námietke žalobcu, že z prvostupňového rozhodnutia sa nedozvie, z príjmov za aké obdobie
prvostupňový správny orgán pri určení poistného vychádzal, resp. k námietke, že z rozhodnutia, vrátane
jeho prílohy, sa nemožno dozvedieť, akým postupom, z akého základu dospel správny orgán prvého
stupňa k položkám v konkrétnych výškach, správny súd uvádza, tak ako to v konaní namietala aj

žalovaná, že rozhodnutie orgánu prvého stupňa spolu s rozhodnutím odvolacieho orgánu je potrebné
považovať za jeden celok. Tento právny názor vyplýva aj z ustálenej judikatúry, napríklad z rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/57/2013 zo dňa 18.11.2014, v ktorom najvyšší súd
judikoval, že sociálne nedávkové konanie sa prísne nerozdeľuje do dvoch navzájom oddelených konaní,
ale tak konanie pred prvostupňovým ako aj odvolacím orgánom tvorí jeden celok navzájom prepojených

konaní. Taktiež v zmysle ďalšej ustálenej judikatúry (napríklad rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sž 116/96, sp. zn. 5Sž 106/01, sp. zn. 6Sžp 26/2011, sp. zn. 7Sžsk 58/2020 a sp.
zn. 5Sžk 29/2019), tvorí konanie pred prvostupňovým a odvolacím orgánom verejnej správy jeden
celok, v dôsledku čoho postačí, ak sa námietkami účastníka zaoberal odvolací orgán. Totožný závervyslovil aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v rozsudkoch sp. zn. 9Sžsk/106/2019, sp. zn.
7Sžsk/33/2019 a sp. zn. 7Ssk/19/2021, na ktoré poukazovala žalovaná. Pri použití takejto optiky na
tu posudzovanú vec, kedy napadnuté rozhodnutie doplnilo odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia

a reagovalo aj na všetky odvolacie námietky žalobcu, ho možno vnímať ako dostatočne odôvodnené
a preskúmateľné.

77. K námietke žalobcu o tom, že posúdenie skutkových tvrdení žalobcu zo strany odvolacieho orgánu
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia je nepresvedčivé, nemajúce oporu v spisovom materiále,

správny súd uvádza, že opäť ide o všeobecnú námietku, z ktorej nie je zrejmé, v čom žalobca vidí rozpor
s obsahom spisu, resp. v čom je odôvodnenie napadnutého rozhodnutia podľa neho nepresvedčivé.
Preskúmaním napadnutého rozhodnutia správnym súdom správny súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti v zmysle § 209 zákona o sociálnom
poistení, obsahuje výrok, odôvodnenie a poučenie. Výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením
ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo. V odôvodnení rozhodnutia organizačná

zložka Sociálnej poisťovne uviedla, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami
bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Uviedla konkrétne skutočnosti, ktoré boli pre posúdenie veci podstatné, teda skutočnosti, z ktorých
vyvodila, na základe čoho mal žalobca postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, na základe čoho
mu vznikla resp. trvala povinnosť platiť poistné do jednotlivých fondov, uviedla konkrétne vymeriavacie

základy, z ktorých pri svojom výpočte vychádzala, ako aj to, odkiaľ relevantné sumy čerpala (z ktorých
daňových priznaní, za ktoré zdaňovacie obdobia posudzovala príjmy žalobcu), špecifikovala konkrétne
percentuálne sadzby odvodov do jednotlivých fondov a spôsob zaokrúhľovania, to všetko aj s odkazom
na príslušné ustanovenia zákona o sociálnom poistení. Poučenie obsahuje správne údaje o tom, že proti
napadnutému rozhodnutiu nie je možné sa odvolať, je však preskúmateľné súdom v zmysle Správneho

súdneho poriadku, tiež je v ňom obsiahnuté aj uvedenie miesta a lehoty na podanie správnej žaloby.

78. Pokiaľ žalobca požadoval ešte podrobnejšie odôvodnenie výpočtu sociálnych odvodov, mal možnosť
túto skutočnosť podrobnejšie namietať v rámci administratívneho konania a žalovaná by sa jeho
námietkami musela zaoberať. Pokiaľ z rozhodnutia žalovanej vyplývajú všetky podstatné skutočnosti,

jej rozhodnutie nemožno vnímať ako arbitrárne či nepreskúmateľné a pokiaľ by aj žalobcovi chýbalo
určité čiastkové odôvodnenie, správny súd zdôrazňujúc, že v danej veci bola správne posúdená otázka
existencie povinnosti žalobcu platiť odvody a všetky použité činitele ovplyvňujúce výšku odvodov boli
použité žalovanou správne, pričom žalobcovi vyšlo platiť minimálne sociálne odvody (t. j. poistné
podľa minimálneho vymeriavacieho základu), zrušenie napadnutého rozhodnutia by nemohlo privodiť

žalobcovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci. V tomto smere správny súd poukazuje napríklad na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/18/2014 zo dňa 23.03.2016, v ktorom najvyšší súd
judikoval, že „pri súdnom prieskume platí zásada, že rozhodnutia správnych orgánov sa nezrušujú
preto, aby sa formálne zopakoval procesný postup, hoci to účastníkovi nemôže priniesť priaznivejší
výsledok“. Obdobne napr. v rozhodnutí sp. zn. 4Sž/98-102/02 zo dňa 17.12.2002 bolo tiež konštatované,

že „rozhodnutie sa nezrušuje iba preto, aby sa zopakoval proces a odstránili formálne vady, ktoré
nemôžu privodiť vecne iné, či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka.“

79. To, že žalobca spochybňoval, či boli použité údaje z daňových priznaní za správne obdobia, nie
je otázkou ne/dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia, ale otázkou právneho posúdenia veci. Pokiaľ

žalovaná v napadnutom rozhodnutí uviedla presne, z ktorých vymeriavacích základov, v akej výške,
za aké obdobia, vychádzala, uviedla konkrétne percentuálne sadzby poistného podľa jednotlivých
fondov a všetky ostatné vyššie uvedené podstatné skutočnosti, napadnuté rozhodnutie nemožno
vnímať ako arbitrárne, ani ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Keďže správny súd
preskúmaním napadnutého rozhodnutia zistil, že boli vo veci použité vymeriavacie základy za správne

obdobia, bola správne posúdená aj otázka vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného
dôchodkového poistenia žalobcu, boli aplikované správne ustanovenia zákona a rovnako boli použité aj
správne percentuálne sadzby pre odvody do jednotlivých fondov, vec bola zo strany žalovanej správne
právne posúdená.

80. K námietke žalobcu, že výška dlžného poistného nebola určená správne, správny súd len poukazuje
na svoje už vyššie uvedené odôvodnenie tohto rozsudku. Uvedená námietka žalobcu spočívala výlučne
v tom, že podľa žalobcu boli použité nesprávne vymeriavacie základy (resp. údaje podľa daňovýchpriznaní za roky 2021 a 2022), avšak správny súd zistil, že boli použité za správne obdobia a preto aj
táto námietka žalobcu bola nedôvodná.

81. V súvislosti s námietkou žalobcu, že z obsahu napadnutého rozhodnutia sa nedá zistiť, ako sa
správny orgán vysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými v odvolaní, správny súd uvádza, že
žalobca nijako nešpecifikoval, s ktorou jeho odvolacou námietkou sa podľa jeho názoru žalovaná
nevysporiadala. V rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia aj nad rámec žalobných bodov
správny súd zistil z obsahu odvolania žalobcu, ktoré sa nachádza v administratívnom spise, že žalobca

v jeho odvolaní uviedol len jedinú odvolaciu námietku, resp. svoje odvolanie formuloval len jednou vetou
a to že „v rozhodnutí nie je uvedené v zmysle akej agendy SP určila výšku odvodov“. Na túto námietku
však žalovaná v napadnutom rozhodnutí reagovala a popísala v odôvodnení napadnutého rozhodnutia
presné veličiny, ktoré použila - vymeriavacie základy, percentuálne sadzby poistného a uviedla ďalšie
podstatné skutočnosti, pričom konštatovala aj to, že výška odvodov bola určená z minimálneho
vymeriavacieho základu. Žalovaná teda na námietku žalobcu dala v napadnutom rozhodnutí náležitú

odpoveď. Námietku o nevysporiadaní sa s odvolacími námietkami žalobcu preto správny súd vyhodnotil
ako nedôvodnú.

82. Pokiaľ žalobca namietal, že špecifikácia jednotlivých položiek zo strany prvostupňového správneho
orgánu a ani žalovanej nie je obsiahnutá v rozhodnutí, poukazoval na prílohu rozhodnutia a namietal,

že táto je pre bežného občana nezrozumiteľná a nepostačujúca, správny súd konštatuje, že vo výroku
prvostupňového rozhodnutia sú presne popísané výšky dlžného poistného podľa jednotlivých fondov
ako i obdobia, za ktoré bolo poistné žalobcovi predpísané, je v ňom uvedená ich celková suma a tiež vo
výrokovej časti je uvedené, že neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia je príloha. Uvedená príloha
poskytuje podrobný tabuľkový prehľad dlžného poistného s rozpísaním jednotlivých mesiacov a rokov,

uvádzajúc presné výšky dlžného poistného do každého fondu zvlášť, t. j. dlžné poistné na nemocenské
poistenie, dlžné poistné na starobné poistenie a príspevky a dlžné poistné do rezervného fondu
solidarity. Uvádza tiež dátum splatnosti poistného a príspevkov a celkovú dlžnú sumu. Je teda možné
konštatovať, že príloha rozhodnutia je dostatočne zrozumiteľná a nakoľko je aj v zmysle výrokovej časti
prvostupňového rozhodnutia jeho neoddeliteľnou súčasťou, námietka žalobcu je nedôvodná.

83. K námietke žalobcu o tom, že oznámenia o zmene vymeriavacieho základu mu neboli riadne
doručené, správny súd uvádza, že jednotlivé oznámenia sa nachádzajú v obsahu administratívneho
spisu, pričom pri každom z nich je záznam z informačného systému Sociálnej poisťovne o tom,
že predmetné oznámenie bolo žalobcovi odoslané a aj doručené. Oznámenie o zmene vymeriavacieho

základu od 01.01.2023, č. 700 - 1600717123 - GC02/24 zo dňa 03.12.2022, bolo žalobcovi
odoslané dňa 30.01.2023 a doručené dňa 01.02.2023. Oznámenie o zmene vymeriavacieho základu
od 01.10.2023, č. 700 - 1601816323 - GC02/24 zo dňa 07.08.2023, bolo žalobcovi odoslané dňa
04.10.2023 a doručené dňa 04.10.2023. Oznámenie o zmene vymeriavacieho základu od 01.01.2024,
č. 700 - 1600751324 - GC02/24 zo dňa 02.12.2023, bolo žalobcovi odoslané dňa 16.01.2024 a doručené

dňa 16.01.2024. Vo vzťahu k uvedenému však správny súd zdôrazňuje aj tú skutočnosť, že oznámenie
o zmene výšky minimálneho vymeriavacieho základu a o zmene výšky poistného nie je predpísaním
poistného. Povinnosť platiť poistné vyplýva priamo zo zákona (§ 141 ods. 1 zákona o sociálnom
poistení). Rozhodnutím sa poistné predpisuje iba v prípade, ak poistenec v lehote splatnosti poistného
poistné neodviedol vôbec alebo ho odviedol v nesprávnej nižšej sume. Skutočnosť, či oznámenia

o zmene vymeriavacieho základu boli žalobcovi doručené, tak nemá vplyv na jeho povinnosť platiť
poistné.

84. K námietke žalobcu o tom, že v oznámeniach a rozhodnutiach Sociálnej poisťovne,
pobočka Žilina, č. 700 - 1610869521 - GC04/21 z 12.06.2021, č. 700-0105287021-GC02/21

zo 07.10.2021, č. 700-1600926522-GC02/22 z 26.07.2022, č. 700-1611491122-GC02/22 z 28.09.2022,
č. 700-1600717123-GC02/23 zo 16.01.2023 a č. 700-1613667924-GC02/24 z 26.06.2024 s odvolaním
sa na zákon žalovaná žalobcovi predpisuje sumu, ktorú je žalobca ako samostatne zárobkovo činná
osoba povinný odvádzať na nemocenské poistenie, starobné dôchodkové poistenie a do rezervného
fondu solidarity bez uvedenia skutočností, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bola

vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodovala,
správny súd uvádza, že oznámenia majú len informatívny charakter, nemajú charakter rozhodnutia
a preto nemusia spĺňať náležitosti rozhodnutia ustanovené zákonom o sociálnom poistení. Informovanie
o zmene výšky minimálneho vymeriavacieho základu alebo zmene výšky poistného prostredníctvomoznámenia nie je predpísaním poistného. Napokon, ako uvádzala žalovaná v jej duplike, rozhodnutím
č. 700 - 1610869521 - GC04/21 zo dňa 12.06.2021 bolo žalobcovi predpísané poistné za obdobie
júl 2020 až jún 2021, ktoré nie je predmetom tohto konania a preto sa ním správny súd ani nemôže

zaoberať a pod ostatnými číslami, ktoré žalobca vo svojej replike uviedol, boli vydané len oznámenia,
nie rozhodnutia, pričom niektoré sa ani netýkajú tu posudzovaného obdobia. Správny súd zdôrazňuje,
že v rámci súdneho prieskumu je oprávnený preskúmavať iba rozhodnutie, proti ktorému bola
podaná správna žaloba, preto sa nijako bližšie nezaoberal a nebol ani oprávnený sa zaoberať inými
oznámeniami či rozhodnutiami žalovanej, resp. jej pobočky, ktoré žalobca správnou žalobou nenapádal.

85. Správny súd, zohľadňujúc, že v danom prípade nebol viazaný rozsahom a dôvodmi podanej
žaloby, na záver konštatuje, že nezistil ani žiadny iný dôvod na zrušenie preskúmavaného rozhodnutia.
Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, vychádza z presne a úplne
zisteného skutočného stavu veci, v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaná rozsiahlo
a komplexne posúdila všetky relevantné skutočnosti, vysporiadala sa s odvolacími námietkami žalobcu

a vec správne právne posúdila s rozsiahlym poukazom na jednotlivé zákonné ustanovenia, na základe
ktorých rozhodovala, pričom z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej.

86. Na základe vyššie uvedeného správny súd rozhodol tak, že podľa § 190 SSP správnu žalobu žalobcu

zamietol.

87. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 a nasl. SSP tak, že účastníkom konania
nepriznal právo na náhradu trov konania. Podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario) právo na náhradu trov
konania v správnom súdnictve má len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný.

Keďže žaloba žalobcu bola týmto rozsudkom zamietnutá, žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu
správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal. Žalovanej, ktorá v konaní úspešná bola, správny
súd nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože takýto postup sa podľa § 168 SSP uplatní len
vtedy, ak to možno spravodlivo požadovať a správny súd takéto podmienky pre priznanie náhrady trov
konania žalovanej nezistil.

Poučenie:

Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho

súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje Najvyšší správny súd Slovenskej republiky.

Podľa § 440 SSP: (1) Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri

rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,

h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
(2) Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie
právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohtoprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje
podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie
napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c)
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa
podáva, d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia
lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť podanú v listinnej podobe je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh,
správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v prípade konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm.
c/ SSP (správne žaloby v sociálnych veciach) nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený
advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b/ SSP).

V Banskej Bystrici, dňa 15. apríla 2026

JUDr. Ing. Linda Kovandová, LL.M.

sudkyňa

Za správnosť vyhotovenia: Mgr. Magdaléna Morongová