Rozsudok – Trestné činy proti mieru ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. január 2025

Súd: Špecializovaný trestný súd
Spisová značka: 8T/7/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 9524100240
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 01. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Beata Medveďová
ECLI: ECLI:SK:SSPK:2025:9524100240.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Špecializovaný trestný súd samosudkyňou Mgr. Beatou Medveďovou v trestnej veci obžalovaného A. B.,
pre zločin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods.1, ods. 2 písm. a), písm. b) Trestného
zákona, s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom v Banskej
Bystrici 20. januára 2025 takto

r o z h o d o l :

obžalovaného

A. B., nar. XX.XX.XXXX v A. C. A., A., trvale bytom
D. E. XXX, XXX XX F. F. A. C. A.

uznáva za vinného, že

1/ z miesta svojho trvalého bydliska v D. E. XXX, G. A. C. A., ako aj z presne neustálených miest
na území Slovenskej republiky, prostredníctvom svojho bližšie nekonkretizovaného mobilného telefónu,

ktorý v tom čase používal, a svojho užívateľského konta zriadeného na sociálnej internetovej sieti
www.facebook.com, pod nickom - užívateľským menom „A. H.“, sprístupnil a sprístupňoval:
dňa 12.08.2017 dva krát fotografiu člena White Power Music (ďalej len „WPM“) anglickej hudobnej
skupiny „Skrewdriver“ a súčasne zakladateľa anglickej neonacistickej organizácie Blood and Honour
a Combat 18 (dnes rozšírené po celom svete) Iana Stuarta Donaldsona, ktorá skupina a ich texty sa
otvorene hlásia k rasizmu a neonacizmu a dodnes poskytujú témy a inšpiráciu pre množstvo ďalších

skupín, pričom spevák Ian Stuart Donaldson sa podieľal na založení neonacistickej organizátorskej a
distribučnej siete Blood and Honour (anglický preklad sloganu Blut und Ehre, čo bolo motto mládežníckej
nacistickej organizácie “Hitlerjungend“),
2/ z miesta svojho trvalého bydliska v D. E. XXX, G. A. C. A., ako aj z presne neustálených miest
na území Slovenskej republiky, prostredníctvom svojho bližšie nekonkretizovaného mobilného telefónu,
ktorý v tom čase používal, a svojho užívateľského konta zriadeného na sociálnej internetovej sieti
www.facebook.com, pod nickom - užívateľským menom „A. H.“, sprístupnil a sprístupňoval:

dňa10.03.2019propagáciuKotlebovejstranyĽSNSsfarebnýmznakompolitickejstranyatiežsnápisom
„Verní sebe, svorne napred“ a nápis „Na stráž!“, pričom v prvom prípade ide o politické heslo najvyššieho
predstaviteľa ľudáckeho režimu a prezidenta Slovenskej republiky z rokov 1939 - 1945 a v druhom
prípade o oficiálny pozdrav, počas ľudáckeho režimu na území Slovenskej republiky v rokoch 1939 -
1945,
dňa 23.03.2019 čiernobielu fotografiu Vojtecha Tuku v uniforme Hlinkovej gardy, aj s jeho výrokom v

znení „niet na svete moci, ktorá by mohla zničiť slovenský štát. Iba jedna a tou sú Slováci sami“, pričom
ide o fotografiu obsahujúcu prvky z ľudáckeho režimu na území Slovenskej republiky v rokoch 1939
- 1945, ktorý režim je možno súčasne považovať za kolaborujúci s nacistickým Nemeckom, počas II.
svetovej vojny,
3/ z miesta svojho trvalého bydliska v D. E. XXX, G. A. C. A., ako aj z presne neustálených miest
na území Slovenskej republiky, prostredníctvom svojho bližšie nekonkretizovaného mobilného telefónu,
ktorý v tom čase používal, a svojho užívateľského konta zriadeného na sociálnej internetovej sieti

www.facebook.com, pod nickom - užívateľským menom „A. H.“, sprístupnil a sprístupňoval:dňa 06.11.2021 zverejnil odkaz na video z internetovej stránky YouTube, s názvom „SLOVÁK HLINKA
GUARD SONG“ „rež a rúbaj do krve“, ktoré video je doplnené dobovým pochodom jednotiek Hlinkovej
gardy (ďalej aj ako „HG“), s na ľavej strane videa jasne viditeľným znakom HG, žltej orlice s farebným

znakom HG na hrudi orlice, pričom uvedené obsahuje prvky prevzaté z ľudáckeho režimu na území
Slovenskejrepublikyvrokoch1939-1945,ktorýrežimjemožnopovažovaťzakolaborujúcisnacistickým
Nemeckom počas II. svetovej vojny,
dňa 05.12.2021 zverejnil čiernobiely propagačný plagát Hlinkovej gardy s gardistickou vlajkou v rukách
gardistu s nápisom cez plagát: „Na stráž - Slovák som! Slovák Budem! Čierne čižmy nosiť budem!“,

pričom ide o vyobrazenie obsahujúce prvky z ľudáckeho režimu na území Slovenskej republiky v rokoch
1939-1945, ktorý režim je možné považovať za kolaborujúci s nacistickým Nemeckom počas II. svetovej
vojny,
dňa 09.12.2021 zverejnil podobizeň Jozefa Tisa a pridal k tomu svoj komentár v znení: „Pán Prezident“,
a obrázok s hlavou Jozefa Tisa na ľavej strane, spolu so Slovenským znakom, na druhej strane znak
HG a v spodnej časti s pochodujúcimi vojakmi, pričom ide o osobu, ktorá bola v období ľudáckeho

režimu na území Slovenskej republiky v rokoch 1939 - 1945, aj ako prezident Slovenskej republiky
jednou z najvyšších predstaviteľov ľudáckeho režimu, ktorý režim je možné považovať za kolaborujúci
s nacistickým Nemeckom, počas II. svetovej vojny,
pričom o týchto fotografiách, grafických vyobrazeniach, textoch a príspevkoch vedel, že sú spojené
snacistickouaneonacistickousymbolikouaideológiouzaloženouasmerujúcoukpotláčaniuzákladných

ľudských práv a slobôd,

takto sprístupnené fotografie, grafické vyobrazenia, texty a príspevky uvedené v bodoch 1/, 2/ a 3/ boli
prístupné na sociálnej internetovej sieti www.facebook.com, prostredníctvom užívateľského konta pod
nickom - užívateľským menom „A. H.“ vybranému okruhu osôb, a to minimálne do 05.04.2023,

teda

v bodoch 1/, 2/ a 3/
rozširoval a sprístupňoval extrémistický materiál,

čím spáchal

v bodoch 1/, 2/ a 3/
opakovaný prečin rozširovania extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1 Trestného zákona.

Za to mu ukladá:

Podľa § 422b ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1 Trestného zákona, § 56 ods. 1, ods. 2,
ods. 3 Trestného zákona úhrnný peňažný trest vo výške 1.500 € (slovom: jedentisíc päťsto eur).

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd ustanovuje pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol
byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody vo výmere 45 (slovom: štyridsaťpäť) dní.

o d ô v o d n e n i e :

Dňa 14.08.2024 prokurátor Krajskej prokuratúry Trnava podal na Špecializovaný trestný súd obžalobu

na A. B., nar. XX.XX.XXXX, v ktorej ho vinil zo spáchania zločinu rozširovania extrémistického materiálu
podľa§422bods.1,ods.2písm.a),písm.b)Trestnéhozákona,spoukazomna§138písm.b)Trestného
zákona.

Súd vo veci vydal dňa 28.08.2024 trestný rozkaz, ktorým uznal obžalovaného vinného zo stíhaného

skutku. Po podaní odporu prokurátorom súd 19.09.2024 rozhodol podľa § 241 ods. 1 písm. j) Tr. por.
tak, že prijal obžalobu prokurátora, keďže nezistil splnenie podmienok na postup podľa § 241 ods. 1
písm. f) Tr. por., teda na odmietnutie obžaloby, nariadil termín hlavného pojednávania, a určil rozsah
a spôsob dokazovania.Na hlavnom pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného. Obžalovaný na hlavnom
pojednávaníuviedol,žesanecítibyťvinným.Pokiaľideozverejneniefotografiespeváka,nevedel,očom
ten spevák spieva, nevie po anglicky, zverejnil iba fotografiu, nie zvukový záznam ani žiadny nacistický

symbol.Kostatnýmfotkámuviedol,žejenárodnecítiacičlovek,taktotamzverejnil,jehobabkahoktomu
viedla odmalička, že za Slovenského štátu bolo dobre. K textu uviedol, že tam bola verzia bez „tých
židov“. Nemal znalosti napr. o tom pôvodnom slovenskom znaku, že je to zakázané, nevedel o tom, nie
je historik. Ani o Hlinkovej garde (ďalej aj len ako „HG“) nevedel, že sa to nesmie propagovať, pričom je
to verejne dostupné na sociálnych sieťach alebo internete. Profil na FB s názvom – užívateľským menom

„A. H.“ patril jeho osobe, tieto veci zdieľal iba vo svojej skupine, verejne to nezdieľal, mal to tam verejne
v rámci priateľov, nevie, koľko priateľov má, nikomu konkrétnemu to neadresoval. Skupinu Skrewdriver
pozná, ale nevie po anglicky, nerozumie textu. Počul o organizácii Blood and Honor a Combat 18, že je
to neonacistická organizácia, on sa ale neonacistom necíti byť. Osobu Iana Stuarta Donaldsona pozná
z YouTube z hudby, zaujalo ho to, je to v štýle country. Namiesto fotografie tam chcel dať jeho pieseň,
nevie, prečo mu tam dalo fotku, v čase zverejnenia fotografie si pár pesničiek vypočul. Dňa 10.03.2019

sprístupnil farebný znak ĽSNS kvôli vzniku Slovenského štátu, toho ľudáckeho.
Profil používal len on, nikto iný nemal heslo. Jeho profil nebol verejne prístupný, prístup mali len
konkrétne osoby, na konte mal nadstavené súkromie len v rámci priateľov, ktorých ale nevie povedať,
koľko bolo. Je členom ĽSNS asi od roku 2023, zúčastňuje sa na jej aktivitách, protestoch, zbierali
podpisy do parlamentných a prezidentských volieb. Tieto materiály úplne odstránil až po nejakom čase

po výsluchu 21.09.2022, ale nešlo mu to, podarilo sa to až jeho priateľke po dlhšej dobe, on na to
pozabudol, potom mu to ona odstránila.

Z výpovede I. I. I. F., znalca zapísaného v zozname znalcov MS SR pre odvetvie politický extrémizmus,
urobenej na hlavnom pojednávaní po tom, ako obžalovaný nesúhlasil s čítaním jeho odborného

vyjadrenia č. 9/2022 zo dňa 19.10.2022, bolo zistené nasledovné:
Ian Stuart Donaldson bol spevákom britskej NS/White Power hudobnej skupiny Skrewdriver. Texty I.
S. Donaldsona obsahujú prvky národnosocialistickej (ďalej aj len ako „NS“) ideológie, ako napríklad
belošský rasizmus či antisemitizmus, ale aj výzvy na páchanie násilia a ďalšie prvky typické pre
toto prostredie. Otvorene sa hlásia k rasizmu. Donaldson sa podieľal na založení neonacistickej

organizátorskej a distribučnej siete Blood and Honour, angažoval sa v podpore viacerých krajne
pravicových organizácií, jeho vplyv na formujúce sa hnutie rasistických skinheadov a neonacistickú/
rasistickú hudobnú scénu bol zásadný.
Prílohy 3-6 (skutky pôvodne v obžalobe v poradí 2, 3, 4 a 5) obsahujú symboliku a heslá viažuce sa
k ľudáckemu režimu, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. S využívaním týchto symbolov a hesiel

jemožnéstretnúťsanajmävNS,aleajširšievpravicovoextrémistickomprostredínaSlovensku,nakoľko
členoviataktoorientovanýchskupín,čitaktoorientovaníjednotlivci,sahlásiakdomácimkolaborantským
tradíciám nielen na Slovensku, ale je to obvyklé v rámci celej Európy.
Toto platí aj pre podobizeň prezidenta a vodcu Dr. J. Tisa, ktorý je podľa názoru znalca v súčasnom NS
prostredí na Slovensku najviac adorovaným a najčastejšie zobrazovaným politikom ľudáckej éry.

Znalec vo výpovedi uviedol, že sa vo svojom posudku zameral na to, či je v zobrazeniach, ktoré mu boli
predložené, prítomný prvok z NS prostredia.

Postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. na návrh obhajoby za súhlasu strán bolo prečítané tiež odborné
vyjadrenie znalca I. I. I. F., č. 3/2023, z ktorého súd zistil, že na skúmaných fotografiách tetovaní na tele

obžalovaného sa nenachádza symbolika, ktorú by bolo možné spájať s neonacizmom.

Ďalej postupom podľa § 269 a 270 Tr. por. boli prečítané listinné dôkazy resp. predložené vecné dôkazy
a to:
- č.l. 4-11 – screenshoty z Facebookovej stránky z konta „A. H.“

- č.l. 25 – výpis zoznamu páchateľov
- č.l. 50 – správa Sociálnej poisťovne
- č.l. 52 – správa NAKA, protiteroristická centrála
- č.l. 87-92 – úradný záznam s prílohami, úradný záznam
- č.l. 122 – REGOB

- č.l. 94 a 155 – správa o povesti Obce Timoradza
- č.l. 180 – odpis z RT
- č.l. 109 a 191-192 – výpis z Evidencie priestupkov- č.l. 174-177 a 178-178 – informácie z web sídla obce Timoradza k voľbám 2022 a z web stránky
k voľbám do NR SR v roku 2023
- (č.l. 201) - úradný záznam vyšetrovateľa k zabezpečovanej zálohe profilu obžalovaného

- (č.l. 202) - screenshot úvodnej časti videa (skutok v obžalobe v poradí 4).

Zo screenshotov vyhotovených z Facebookovej stránky užívateľského konta „A. H.“ súd zistil, že na
uvedenom konte boli postupne v dňoch 12.08.2017, 10.03.2019, 23.03.2019, 06.11.2021, 05.12.2021
a 09.12.2021 uverejnené príspevky, a to dvakrát fotografia I. S. Donaldsona, propagácia ĽSNS

s farebným znakom strany a nápisom „Verní sebe, svorne napred“ a „Na stráž!, čiernobiela fotografia
Vojtecha Tuku v uniforme Hlinkovej gardy s výrokom „niet sa svete moci, ktorá by mohla zničiť slovenský
štát. Iba jedna a tou sú Slováci sami“, odkaz na video z YouTube, s názvom „SLOVÁK HLINKA GUARD
SONG“ „rež
a rúbaj do krve“, ktoré je doplnené dobovým pochodom jednotiek Hlinkovej gardy s na ľavej strane videa
jasne viditeľným znakom HG, žltej orlice s farebným znakom HG na hrudi orlice, čiernobiely propagačný

plagát Hlinkovej gardy s gardistickou vlajkou v rukách gardistu
s nápisom cez plagát: „Na stráž - Slovák som! Slovák Budem! Čierne čižmy nosiť budem!“, podobizeň
Jozefa Tisa so svojim komentárom: „Pán Prezident“, a obrázok s hlavou Jozefa Tisa na ľavej strane
spolu so Slovenským znakom, na druhej strane znak HG a v spodnej časti
s pochodujúcimi vojakmi.

Z úradných záznamov a tiež z výpovede samotného obžalovaného súd zistil, že všetkých sedem (v
prvom skutku dve fotografie) fotografií resp. textov a príspevkov mal obžalovaný na svojom konte
prístupných ešte po určitú dobu po prvom výsluchu (konanom 21.09.2022) do 05.04.2023.

Zo správy obce Timoradza súd zistil, že obžalovaný je rozvedený, má jedno dieťa, v obci vlastní
nehnuteľnosť o veľkosti podielu 1. Žije v spoločnej domácnosti s matkou a synom. Neevidujú záznam,
že by sa dopúšťal v obci priestupkov proti občianskemu spolunažívaniu ani proti verejnému poriadku,
na jeho osobu nebola podaná žiadna sťažnosť, obcou nebol riešený v priestupkovom konaní. V roku
2022 kandidoval neúspešne do volieb za poslanca obecného zastupiteľstva. Účasť obvineného na

spoločenských akciách v obci je minimálna.

Z oficiálnej web stránky obce Timoradza súd zistil, že obvinený kandidoval do obecných volieb za
poslanca, obec ku dňu 07.09.2022 vydala zoznam zaregistrovaných kandidátov pre voľby do Obecného
zastupiteľstva v Timoradzi, z ktorého je zrejmé, že obžalovaný pod číslom 7 kandidoval za stranu

Kotlebovci – ĽSNS, podľa výsledkov volieb konaných 29.10.2022 nebol zvolený. V tejto súvislosti
obžalovaný uviedol, že bol členom strany od začiatku roku 2022. Obžalovaný kandidoval za uvedenú
stranu aj vo voľbách do NR SR v roku 2023 pod číslom 135.

Z výpisu z evidencie priestupkov súd zistil, že obžalovaný sa doposiaľ dopustil dvoch priestupkov proti

bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, a to dňa 16.04.2022, kedy nemal zapnuté pásy a 14.12.2018,
kedy nemal pri sebe doklady potrebné na prevádzku a vedenie OMV, oba boli riešené uložením blokovej
pokuty.

Z odpisu z registra trestov súd zistil, že obžalovaný doposiaľ nebol súdom trestaný.

Záznam zálohy z FB profilu obžalovaného nemohol byť prehratý, keďže nebolo možné ho technicky
zabezpečiť, malo ísť ale len o zálohu profilu Facebookovej stránky užívateľského konta „A. H.“, ktorého
screenshot s jeho obsahom sa v spise nachádzal a bol na hlavnom pojednávaní predložený.

Z prehratého videa z YouTube, s názvom „SLOVÁK HLINKA GUARD SONG“ „rež a rúbaj do krve“
je možné zistiť, že v úvode videa obsahujúceho uvedenú pieseň je krátko zobrazený text „V žiadnom
prípadenepodporujemfašizmusaaninacizmus,videojelenpreedukatívnepoužitie“.Takétozobrazenie
predložila tiež obhajoba na hlavnom pojednávaní.

Ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany prokurátora ani obžalovaného neboli.

Po vykonaní dokazovania súd podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku vyhodnotil dôkazy podľa svojho
vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo iv ich súhrne nezávisle od toho, či tieto obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo
strán.

Nebolo sporné, že obžalovaný v dňoch uvedených v skutkovej vete zdieľal na sociálnej sieti
Facebook, vystupujúc pod menom „A. H.“, fotografie, grafické vyobrazenia, texty a príspevky uvádzané
v skutkovej vete, toto je zrejmé tak z výpovede obžalovaného, obžalovaný množstvo a druh zobrazení
nespochybňoval, ako aj zo screenshotov urobených z Facebookovej stránky, ktorej užívateľom je
obžalovaný. Súd tak nemal žiadnu pochybnosť, že uvedené materiály v počte, druhu a v uvedených

dňoch zdieľal a takto urobil prístupným práve obžalovaný. Popísané materiály boli na jeho profile
prístupné až do dňa 05.04.2023, kedy ich odstránil sám obžalovaný za pomoci svojej priateľky (po
svojom výsluchu v procesnom postavení svedka).

Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že materiály, ktoré obžalovaný mal sprístupňovať a
rozširovať, sú objektívne extrémistické.

Extrémistickým materiálom je podľa legálnej definície v § 130 ods. 7 Trestného zákona písomné,
grafické, obrazové, zvukové alebo obrazovo-zvukové vyhotovenie materiálov uvedených v písmenách
a) až d) citovaného paragrafu, ide o tzv. pozitívne vymedzenie, a to
a) textov a vyhlásení, zástav, odznakov, hesiel alebo symbolov, skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v

minulosti smerovali k potláčaniu základných ľudských práv a slobôd,
b) programov alebo ideológií skupín a hnutí, ktoré smerujú alebo v minulosti smerovali k potláčaniu
základných ľudských práv a slobôd,
c) obhajujúce, podporujúce alebo podnecujúce nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné
zaobchádzanie voči skupine osôb alebo jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu,

národnosti, farbe pleti, etnickej skupine, pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je
zámienkou pre predchádzajúce dôvody, alebo
d) ospravedlňujúce, schvaľujúce, popierajúce alebo hrubo zľahčujúce genocídium, zločiny proti
mieru, zločiny proti ľudskosti alebo vojnové zločiny, ak bol páchateľ alebo účastník tohto činu
odsúdený právoplatným rozsudkom medzinárodného súdu zriadeného na základe medzinárodného

práva verejného, ktorého právomoc uznala Slovenská republika, alebo právoplatným rozsudkom súdu
Slovenskej republiky.

Uvedené materiály sa za extrémistický materiál nepovažujú v prípade splnenia hypotézy v ustanovení
§ 130 ods. 8 Trestného zákona (negatívne vymedzenie), ak preukázateľne slúži na realizáciu

vzdelávacích, zberateľských alebo výskumných aktivít.

Z uvedeného vymedzenia je zrejmé, že sa musí jednať o objektívne extrémistický materiál, a to primárne
bez ohľadu na osobnostný profil osoby, ktorá takýmto materiálom disponuje. Nie je teda v zásade
prijateľné, aby bol nejaký materiál posúdený ako extrémistický primárne s poukazom na osobnostnú

charakteristiku osoby, ktorá ním disponuje, pričom, ak by ním disponovala iná osoba (bez „potrebných“
osobnostných čŕt), jednalo by sa o materiál nezávadný. Ako extrémistický materiál môže byť určitý
materiál posúdený len s ohľadom na jeho obsah alebo povahu. (Tiež napr. uznesenie NS SR sp. zn.
1To/4/2021 zo 07.09.2022,
2To/5/2024 z 30.04.2024.)

Na posúdenie, či sa jedná o extrémistický materiál, slúži v trestnom konaní odborné posúdenie podané
znalcomvoformeposudkučiodbornéhovyjadrenia.Zoznaleckéhoposudkubymalirezultovaťexplicitne
také nepochybné závery, na základe ktorých by si rozhodujúci súd mohol vytvoriť právny úsudok, či sa
skutkovo objektívne jedná o takýto druh materiálu.

Znalec I. I. I., F. z odboru Spoločenské a humanitné vedy, odvetvie Politický extrémizmus sa vyjadroval
k tomu, či predložené materiály obsahujú vyjadrenia a symboliku skupín a hnutí, ktoré porušovali ľudské
práva, a zaradením ich k príslušnému hnutiu. Podľa názoru znalca v danom prípade ide o materiál, ktorý
má súvis s nacizmom resp. neonacizmom, je v tomto prostredí používaný, symbolizuje a odkazuje na

ľudácky režim, ktorý kolaboroval s nacistickým Nemeckom. S využívaním týchto symbolov a hesiel je
možné stretnúť sa najmä v NS, ale aj širšie v pravicovoextrémistickom prostredí na Slovensku.Pravdou je, že ak sa jednotlivé symboly budú posudzovať izolovane, pri každom z nich bude možné nájsť
vysvetlenie, prečo nie je extrémistický. Preto je nevyhnutné uvedené posúdiť komplexne. Zo znaleckého
posudku (resp. tu odborného vyjadrenia) by mali rezultovať explicitne také nepochybné závery, na

základe ktorých by si rozhodujúci súd mohol vytvoriť právny úsudok, či sa objektívne jedná o takýto
druh materiálu, znalec má dať odpoveď na charakter materiálov, ktoré posudzuje. Znalec nehodnotí,
či konkrétny materiál možno označiť za etrémistický, pretože takáto úvaha prislúcha iba súdu (popr.
prokurátorovi).

Najmä vo vzťahu k v poradí šiestemu zobrazeniu – fotografií Jozefa Tisa sa znalec vyjadril, že nejde
o extrémistický materiál. Takéto hodnotenie ale prináleží len súdu, ide o otázku právnu. Súd v tomto
prípade považuje za potrebné uviesť, že na fotografii Jozefa Tisa sa nachádza aj znak HG. Obžalovaný
už v predošlom období zverejnil na svojom profile ďalšie materiály, ktoré sú posúdené ako extrémistický
materiál, aj samotná fotografia Jozefa Tisa s pozadím ako je uvádzané vyššie (znak HG na jednej
strane) bola súdom posúdená ako extrémistický materiál, keď je z takejto fotografie, podľa názoru súdu,

jednoznačne zrejmé, že takéto vyobrazenie Jozefa Tisa jeho osobu priamo spája práve s HG ako jej
predstaviteľa, a to z nej robí takisto extrémistický materiál, čo súd posudzoval aj v kontexte ďalších
šiestich zverejnení obžalovaného.

Zo záverov urobených znalcom tak mal súd za preukázané, že jednoznačne vo všetkých prípadoch

v ich vzájomnom kontexte išlo o extrémistický materiál. Súd pritom vychádzal aj zo skutočností, ktoré sú
mu známe z doterajšej súdnej praxe, kedy zobrazený materiál je používaný skupinami označovanými
ako neonacisti (nacisti), ktorých skrytým významom je volanie po rasovej očiste s dôrazom na to, že
za rovnoprávne sa považujú len národy bielej civilizácie a ľudia bielej rasy, prítomné je nadraďovanie
vlastného národa, etnickej skupiny a bielej rasy nad iné, presadzuje sa boj medzi rasami a rasová

segregácia. Nacizmus a neonacizmus je založený na odmietaní rovnosti ľudí a na vymedzovaní sa voči
skupinám, ktoré sa v niečom odlišujú od majority. Ďalšou črtou tejto ideológie je obdiv k násiliu a riešenia
postavenénauplatňovanísilysosnahounahradiťdemokraciuinýmspoločenskýmzriadenímzaloženom
na autoritárskom riadení.

Pokiaľ obžalovaný namietal pri zdieľanom videu z YouTube s názvom „SLOVÁK HLINKA GUARD
SONG“ „rež a rúbaj do krve“, keďže v úvode videa obsahujúceho uvedenú pieseň je krátko zobrazený
text „V žiadnom prípade nepodporujem fašizmus a ani nacizmus, video je len pre edukatívne použitie“,
že nejde o extrémistickú tématiku a teda nejde o propagáciu fašizmu, k tomuto súd uvádza, že podľa
názoru súdu, najmä s poukazom na vyjadrenie znalca, ide o objektívne extrémistický materiál a to bez

ohľadu na úvodný zobrazený text, ktorý navyše len vyjadruje prípadný postoj osoby, ktorá ho zdieľa,
nepopisuje a nevyhodnocuje jeho obsah, naopak, vzhľadom na takéto prehlásenie v úvode piesne je
zrejmé, že aj autorovi videa bolo jasné, že zverejnené video má sporný obsah a je potrebné výslovne
zdôrazniť postoj autora. Pokiaľ by uvedené video malo byť obžalovaným použité len na edukatívne
účely, bolo by takéto použitie možné bez jeho trestnoprávnych dôsledkov. Nebolo ale žiadnym

spôsobom preukázané, že by obžalovaný zdieľaním tohto videa chcel a mohol osoby, ktorým bolo ním
sprístupnené, nejakým spôsobom edukovať, teda realizovať vzdelávacie, zberateľské alebo výskumné
aktivity, ako obžalovaný sám uviedol, tento materiál zdieľal v rámci priateľov, nikomu konkrétnemu to
neadresoval. Len samotné vyhlásenie v úvode extrémistického materiálu, že osoba, ktorá ho zverejňuje,
toto nepodporuje, neznamená, že nejde o takýto materiál, podľa § 130 ods 8 Tr. zák. je tak potrebné

tento materiál posudzovať ako extrémistický.

Súd mal z vykonaného dokazovania jednoznačne preukázané, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v
skutkovej vete tohto rozsudku. Vykonané dôkazy zároveň preukázali, že skutok spáchal obžalovaný, a
že tento svojim konaním popísaným v rozsudku naplnil všetky znaky skutkovej podstaty opakovaného

prečinu rozširovania extrémistického materiálu podľa
§ 422b ods. 1 Trestného zákona.

K právnej kvalifikácii a vymedzeniu skutku súd uvádza nasledovné:

Podľa § 422b ods. 1, ods. 2 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák.
zločinu rozširovania extrémistického materiálu sa dopustí ten, kto rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje,
sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje extrémistický
materiál a taký čin spácha závažnejším spôsobom konania – po dlhší čas a verejne.Objektom tohto trestného činu je ochrana základných práv a slobôd a ochrana spoločnosti pred šírením
extrémizmu.

Objektívna stránka spočíva v rôznych spôsoboch rozširovania alebo vytvárania predpokladov na
rozširovanie extrémistických materiálov. Vzhľadom na znenie skutkovej podstaty ("rozmnožuje,
prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela
alebo rozširuje") je zrejmé, že nepôjde o jednorazové konanie páchateľa, ale o opakovanú činnosť.

Rozširovaním extrémistického materiálu sa rozumie distribúcia, resp. akékoľvek nakladanie s
extrémistickým materiálom (predaj, darovanie a pod.) s cieľom poskytnúť alebo sprostredkovať
takýto materiál ďalším osobám. Ide teda o snahu o zväčšenie okruhu osôb, ktoré sa môžu
oboznámiť, resp. disponovať týmto materiálom. Rozširovanie môže byť namierené tak vo vzťahu k
neurčitému počtu osôb (distribúcia extrémistických materiálov širokej verejnosti), ako aj vo vzťahu

k presne vymedzenému okruhu osôb (distribúcia extrémistických materiálov v rámci uzavretej,
zvyčajne extrémisticky orientovanej komunity). Spôsob rozširovania extrémistického materiálu bude
závisieť najmä od formy jeho vyhotovenia (obrazové, obrazovo-zvukové a zvukové formy vyhotovenia
extrémistického materiálu budú šírené najmä v elektronickej podobe prostredníctvom rôznych médií,
textové a grafické vyhotovenia budú šírené často fyzicky, napr. v podobe letákov, plagátov, tričiek a pod.).

Sprístupňovať znamená, že extrémistický materiál sa stáva dostupným iným osobám, ktoré získajú
možnosť sa s ním oboznámiť, prípadne ho získať. Forma sprístupnenia nie je pre trestnosť podstatná,
musí ísť o také sprístupnenie, ktoré je vnímateľné ľudskými zmyslami. Napríklad pôjde o premietanie
zvukových, obrazovo-zvukových záznamov, vystavovanie extrémistického materiálu, jeho zobrazovanie

na internete, v tlači a pod.

Subjektom tohto trestného činu môže byť akákoľvek trestne zodpovedná fyzická osoba. Ide o všeobecný
subjekt, tohto trestného činu sa môže dopustiť aj právnická osoba.

Subjektívna stránka je založená na úmyselnom zavinení. Úmysel páchateľa pritom musí zahŕňať aj
skutočnosť, že si je vedomý, že rozširuje extrémistický materiál.

Podľa § 122 ods. 9 Tr. zák. trestný čin je spáchaný opakovane, ak páchateľ postupne spáchal viac
rovnakých trestných činov opakovanými samostatnými činmi, medzi ktorými nie je žiadna objektívna

alebo subjektívna súvislosť, pričom trestnosť každého z nich sa posudzuje samostatne.

Podľa § 122 ods. 10 Tr. zák. za pokračovací trestný čin sa považuje, ak páchateľ pokračoval v páchaní
toho istého trestného činu. Trestnosť všetkých čiastkových útokov sa posudzuje ako jeden trestný čin,
ak všetky čiastkové útoky toho istého páchateľa spája objektívna súvislosť v čase, spôsobe ich páchania

a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, najmä jednotiaci zámer páchateľa spáchať uvedený
trestný čin.

Podľa § 122 ods. 12 Tr. zák. za trváci trestný čin sa považuje vyvolanie a udržiavanie alebo len
udržiavanie protiprávneho stavu; za trváci trestný čin sa nepovažuje trestný čin legalizácie výnosu z

trestnej činnosti podľa § 233 a § 233a. Tr. zák.

V prípade stíhaného trestného činu ide o trváci trestný čin, páchateľ vyvolá protiprávny stav a následne
ho udržiava. Skutok sa posudzuje ako jediné konanie, ktoré trvá dovtedy, kým nedôjde k ukončeniu
protiprávneho stavu. Odkedy obžalovaný prvýkrát publikoval extrémistický materiál, tak do momentu,

kým ho nevymazal, páchateľ udržiaval protiprávny stav a teda sa dopúšťal trváceho trestného činu.
Trestný čin je dokončený okamihom odstránenia protiprávneho stavu, ktorý bol páchateľom vyvolaný
a udržiavaný alebo len udržiavaný. Vyvolanie protiprávneho stavu sa môže stať konaním i opomenutím,
udržiavanie protiprávneho stavu sa potom spravidla deje opomenutím spočívajúcim v tom, že páchateľ
taký stav neodstráni. Trestnosť činu sa posudzuje podľa zákona účinného v čase jeho dokončenia. Čo

do doby trvania, teda udržiavania protiprávneho stavu, ustanovenie § 422b Tr. zák. nie je obmedzené
časovou hranicou, preto dĺžka doby trvania udržiavania protiprávneho stavu je irelevantná.Novelizáciouznenia§422bzákonomč. 214/2019Z.z.účinnouod01.08.2019došloknahradeniupojmu
„extrémistické materiály“ za pojem „extrémistický materiál“, tým došlo k sprísneniu dovtedajšej právnej
úpravy, pretože na spáchanie trestného činu podľa § 422b tak postačuje rozmnožovanie, preprava,

zadovažovanie,sprístupňovanie,uvádzaniedoobehu,dovážanie,vyvážanie,ponuka,predaj,zasielanie
alebo rozširovanie čo aj jedného extrémistického materiálu.

Za samostatný skutok je tak potrebné považovať zdieľanie a sprístupňovanie každého jedného
extrémistického materiálu samostatne. Pokiaľ existuje medzi takýmito skutkami objektívna súvislosť

v čase, spôsobe ich spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť, bude sa trestnosť
všetkých čiastkových útokov posudzovať ako jeden trestný čin.

Pokračovací trestný čin, ale aj opakovanie trestného činu prichádza do úvahy pri akomkoľvek trestnom
čine uvedenom v osobitnej časti Trestného zákona. O pokračovací trestný čin môže ísť aj v prípade
viacerých čiastkových útokov, ktoré samo o sebe tvoria trestný čin trváci (napr. pozbavenie osobnej

slobody podľa § 182 Tr. zák. rôznych osôb na rôznych miestach, ak bol jednotiaci zámer zhodný).

Objektívna súvislosť v čase čiastkových útokov sa posudzuje podľa nadväznosti jednotlivých útokov,
pričom do úvahy sa berú vždy dva pri sebe najbližšie stojace útoky. Časová súvislosť pritom musí
byť odvodzovaná len s ohľadom na dĺžku doby, ktorá medzi jednotlivými útokmi uplynula, musí byť

hodnotená aj v súvislosti s ďalšími okolnosťami prípadu, najmä v súvislosti s jednotiacim zámerom
páchateľa, predmetom čiastkových útokov a spôsobom spáchania týchto čiastkových útokov.

V prípade stíhaných skutkov je zrejmé, že medzi nimi existuje objektívna súvislosť v spôsobe ich
spáchania a v predmete útoku, ako aj subjektívna súvislosť (jednotiaci zámer páchateľa spáchať

uvedený trestný čin), neexistuje ale časová súvislosť medzi v poradí prvým skutkom spáchaným dňa
12.08.2017 (do 05.04.2023) a druhým skutkom spáchaným dňa 10.03.2019 a tiež medzi v poradí tretím
skutkom spáchaným 23.03.2019 a štvrtým spáchaným 06.11.2021. V prvom prípade ide o obdobie
trvajúce viac ako jeden a pol roka, v druhom prípade o obdobie trvajúce viac ako dva a pol roka.
V takomto prípade rozhodne nie je možné hovoriť o objektívnej súvislosti v čase spáchania skutov,

preto súd posúdil žalované konanie ako tri samostatné trestné činy, pričom v prípade skutkov 2/
a 3/ spáchaných v marci 2019 ide o pokračovací trestný čin, tak isto v prípade skutkov spáchaných
06.11.2021, 05.12.2021 a 09.12.2021.

Z uvedeného dôvodu, keďže ide o tri samostatné skutky, nejde o naplnenie kvalifikačného znaku „po

dlhší čas“ podľa § 138 písm. b) Trestného zákona tak, ako skutok kvalifikoval v obžalobe prokurátor.

Prokurátor stíhaný skutok kvalifikoval aj ako spáchaný verejne podľa § 122 ods. 2 písm. a) Trestného
zákona.

Obžalovaný prostredníctvom počítačovej siete, na sociálnej sieti Facebook, postupne zdieľal v siedmych
prípadoch (jednu fotku dva krát) materiál, ktorý má charakter extrémistického materiálu, tento materiál
bol prístupný aj ďalšiemu nezistenému počtu osôb na sociálnej sieti a to aj po tom, ako bol vykonaný prvý
výsluchobžalovaného(vtomčaseakoosobypodľa§196ods.2Tr.por.)vtejtotrestnejveci.Obžalovaný
sám uviedol, že tento materiál zverejnil na svojom profile sám, sám ho aj po určitom časovom období

odstránil, k jeho účtu nemal nikto iný prístup. Obžalovaný tak vedome zdieľal príspevky na svojom profile
na sociálnej sieti s doposiaľ nezistenou skupinou osôb.

Objektívna stránka skutkovej podstaty tak bola naplnená tým, že obžalovaný zdieľal extrémistický
materiál na svojom profile a sprístupnil ho nezistenému počtu osôb.

Pokiaľ ide o skutočnosť, či tak obžalovaný robil verejne (§ 422 ods. 2 písm. b), § 122 ods. 2 písm. a)
Tr. zák.), k tomuto je potrebné uviesť nasledovné:

Trestný čin je spáchaný verejne podľa § 122 odsek 2 Trestného zákona vtedy, ak je spáchaný a)

obsahom tlačoviny alebo rozširovaním spisu, filmom, rozhlasom, televíziou, použitím počítačovej siete
alebo iným obdobne účinným spôsobom alebo b) pred viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami.
Ide o výpočet riešiaci „nekontaktné“ a „kontaktné“ situácie, ktorý nie je možný kombinovať (inak by
rozlišovanie nemalo zmysel) a „kontaktné“ situácie sa posudzujú prísnejšie.Zo žiadneho na hlavnom pojednávaní (a ani v prípavnom konaní) vykonaného dôkazu nevyplynula
skutočnosť, že by sa obžalovaný stíhaných skutkov dopustil verejne, teda v tomto prípade, že by každý

používateľ sociálnej siete Facebook mohol pri nahliadnutí do profilu obžalovaného vidieť jeho obsah,
teda, že by išlo o verejný profil.

Obžalovaný v konaní pred súdom tvrdil, že mal nastavené súkromie na svojom profile, a teda jeho profil
bolprístupnýlenurčitémuokruhuosôb–jehopriateľov.Nebolprodukovanýžiadendôkaz,žebytomutak

nebolo(napríkladznaleckýposudokpreukazujúciverejnosťprofilu,údajepostkytnutéFacebookomresp.
spoločnosťouMetaLtd.onastavenísúkromiaprofilu,samozrejmevčasespáchaniaskutkovapodobne).
Pokiaľ ide o skutočnosť, ako sa k obsahu jeho profilu dostali príslušníci polície a ako dohľadali príslušný
extrémistický materiál a následne ďalej zisťovali, aký obsah má obžalovaný stále zverejnený, išlo by len
o dohady, že sa tak stalo preto, že profil bol verejný, mohlo sa tak stať aj napr. preto, že obsah poskytla
osoba z okruhu priateľov/sledovateľov obžalovaného, alebo niekto z príslušníkov polície je v okruhu

sledovateľov obžalovaného. Tieto okolnosti, teda, že nebol ponúknutý žiaden dôkaz o verejnosti profilu,
je potrebné vykladať v prospech obžalovaného a teda, že išlo o profil s nastaveným súkromím a teda
prístupný len okruhu jeho priateľov/sledovateľov.

Pri výklade, či je možné spáchať trestný čin podľa § 422b Tr. zák. prostredníctvom Facebooku aj

„neverejne“, súd uvádza nasledovné:
Sprístupňovať znamená, že extrémistický materiál sa stáva dostupným iným osobám, ktoré získajú
možnosť sa s ním oboznámiť, prípadne ho získať. Forma sprístupnenia nie je pre trestnosť podstatná,
musí ísť o také sprístupnenie, ktoré je vnímateľné ľudskými zmyslami.
Rozširovanie môže byť namierené aj vo vzťahu k presne vymedzenému okruhu osôb (distribúcia

extrémistických materiálov v rámci uzavretej, zvyčajne extrémisticky orientovanej komunity).
Už samotné znenie skutkovej podstaty ("rozmnožuje, prepravuje, zadovažuje, sprístupňuje, uvádza do
obehu, dováža, vyváža, ponúka, predáva, zasiela alebo rozširuje") je možné vykladať tak, že pôjde
pravdepodobne o možnosť pre viacerých ľudí, spôsobmi uvedenými v tejto skutkovej podstate, sa dostať
k extrémistickému materiálu, bez ohľadu na konkrétny spôsob, ako sa tak stať môže. Vzhľadom na

úroveň elektronickej komunikácie a sociálnych sietí je len pravdepodobné a nevyhnutné, že k takémuto
konaniu môže dochádzať spôsobom verejným ale aj neverejným v rámci uzavretej skupiny osôb. Bolo
by preto značne zjednodušené konštatovať a vykladať príslušné ustanovenie (§ 422b ods. 1, ods. 2
písm. b) Tr. zák.) tak, že pokiaľ nejde v tomto prípade o profil verejný, nemôže dôjsť k spáchaniu tohto
skutku spôsobom neverejným a to aj prostredníctvom počítačovej siete. Nie každé konanie spáchané

prostredníctvom počítačovej siete je možné považovať za verejné (napr. zaslanie
e-mailu konkrétnej osobe). Nastavenie profilu obžalovaného na „súkromný“ prezentuje zámer
obžalovaného zdieľať určitý materiál len s presne vymedzeným okruhom osôb, nejde preto o profil
len „formálne súkromný“, aj keď mal viacerých sledovateľov, mal povahu uzatvorenej súkromnej
komunikačnej skupiny.

Súd mal, najmä na základe výpovede obžalovaného, za preukázané, že uvedený materiál zdieľal v rámci
konkrétnej uzavretej skupiny osôb na svojom Facebookovom profile. Je tak možné konštatovať, že
v rámci tejto skupiny osôb tak rozširoval a sprístupňoval tento materiál, aj keď išlo o uzavretú skupinu
osôb, tieto osoby mali možnosť sa k tomuto materiálu dostať. Keďže ale nešlo o profil verejný, teda

prístupný všetkým užívateľom Facebooku, nie je možné konštatovať, že išlo o naplnenie kvalifikačného
znaku „verejne“ podľa § 122 ods. 2 písm. a) Trestného zákona.

Súd dospel k záveru, že v osobe obžalovaného ide o trestne zodpovedný subjekt, keďže neboli zistené
žiadne okolnosti vylučujúce jeho trestnú zodpovednosť. Ide o úmyselný trestný čin. Úmyselné zavinenie

páchateľa sa musí vzťahovať k podstatným skutočnostiam, ktoré tvoria páchateľov skutok. Musí sa teda
vzťahovať v podstate na všetky skutočnosti, ktoré sú znakom skutkovej podstaty trestného činu.

Nakoľko subjektívna stránka trestného činu rozširovania extrémistických materiálov podľa § 422b Tr.
zák. vyžaduje úmyselné zavinenie založené „len" na vedomom rozširovaní (niektorým zo spôsobov

precizovaných v § 422b ods. 1 Tr. zák.) extrémistických materiálov
v zmysle legálnej definície podľa § 130 ods. 7, ods. 8 Tr. zák., súd skúmal vnútorný psychický vzťah
obžalovaného jednak k vlastnému konaniu a jednak k výsledku tohto konania. V rámci tohto skúmaniasúd vyhodnocoval tvrdenie obžalovaného o tom, že nevedel, že sa jedná o extrémistický materiál a že
je jeho uverejňovanie trestné.

Je potrebné uviesť, že legislatívna úprava zákonom č. 316/2016 Z. z. priniesla zmenu v ustanovení §
130 ods. 8 Tr. zák., ktorý dovtedy vyžadoval, že na to, aby určitá vec bola považovaná za extrémistický
materiál, musel byť podozrivému dokázaný osobitný úmysel. Muselo mu byť teda dokázané, že daný
materiál sa vyrába, rozširuje, uvádza do obehu, robí verejne prístupným alebo prechováva v úmysle
podnecovať nenávisť, násilie alebo neodôvodnene odlišné zaobchádzanie voči skupine osôb alebo

jednotlivcovi pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine,
pôvodu rodu alebo pre ich náboženské vyznanie, ak je zámienkou pre predchádzajúce dôvody a replika
extrémistického materiálu alebo jeho napodobenina, ktorá je zameniteľná s originálom. Od roku 2017
tak už nie je potrebné dokazovať osobitný úmysel, naopak § 130 ods. 8 Tr. zák. vyznieva tak, že
dôkazné bremeno sa akoby obrátilo. Materiál podľa § 130 ods. 7 Tr. zák. sa totiž nepovažuje za
extrémistický len vtedy, ak sa preukázateľne prechováva na účel realizácie vzdelávacích, zberateľských

alebo výskumných aktivít. To znamená, že trestné je akékoľvek prechovávanie mimo uvedených troch
účelov a nie je potrebné skúmať úmysel, s ktorým je daný materál prechovávaný.

Vo vzťahu k obhajobným tvrdeniam obžalovaného, keď tento uviedol, že nevedel, že šírenie takýchto
materiálov je trestné a teda, že predstavuje rozširovanie extrémistického materiálu, súd týmto

obhajobným tvrdeniam obžalovaného neuveril, jeho obranu v tomto smere považuje za účelovú v snahe
vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchaný skutok. Tento záver súd prijal najmä s prihliadnutím na
vyjadrenie obžalovaného, že sa pohybuje v prostredí osôb, ktoré prezentujú a zdieľajú extrémistické
názory a boli aj za takéto útoky odsúdené, je preto možné ustáliť, že obžalovaný bol minimálne
uzrozumený s tým, že v prípade ním zverejneného materiálu ide o materiál extrémistický. V posledných

troch prípadoch sa periodicita zdieľania takéhoto materiálu zvyšovala, čo zvyšuje istotu o ich vedomom
a úmyselnom rozširovaní, nešlo o ojedinelé konanie obžalovaného. Obžalovaný je členom politickej
strany ĽSNS, na aktivitách ktorej sa zúčastňuje, kandidoval za túto stranu do obecného zastupiteľstva
a to vo voľbách v septembri 2022, podľa vlastného vyjadrenia je jej členom od začiatku roku 2022.
Obžalovaný za túto stranu kandidoval aj do volieb za poslanca NR SR v roku 2023, čo svedčí

o skutočnosti, že je aktívnym členom tejto strany. Je všeobecne známou skutočnosťou, že predsedom
tejto strany je Ing. Marián Kotleba, ktorý bol jedným zo zakladateľov v minulosti rozpustenej politickej
strany Slovenská pospolitosť – Národná strana, a viacerí ďalší členovia strany boli právoplatne odsúdení
za extrémistickú trestnú činnosť. Obžalovaný mal vedomosť o trestných stíhaniach členov strany za
extrémistickú trestnú činnosť. Súc si vedomý tejto ideológie strany, ktorej je obžalovaný členom, mu

musel byť zrejmý charakter materiálov, ktoré zverejnil a zdieľal na svojom FB konte. Obžalovaný navyše
ponechal príslušný extrémistický materiál zverejnený aj po tom, ako bol zo strany orgánov činných
v trestnom konaní dňa 21.09.2022 vykonaný jeho výsluch a teda obžalovaný už minimálne od tejto doby
objektívne vedel, o aký druh materiálu ide, a napriek tejto skutočnosti ho naďalej ponechal zverejnený,
odstránil ho v podstate až po jeho v poradí druhom výsluchu. Je zrejmé, že aj keď obžalovaný spočiatku

uviedol, že je členom strany ĽSNS len od roku 2023, nehovoril pravdu, keďže jeho aktivity siahajú do
obdobia dlho predtým (viď napr. kandidatúra do volieb do obecného zastupiteľstva v septembri 2022,
kedy najneskôr 60 dní predo dňom konania volieb politická strana doručí kandidátnu listinu – § 171 ods.
1 zák. č. 180/2014 Z. z. o podmienkach výkonu volebného práva), obžalovaný neskôr k tejto kandidatúre
uviedol, že teda je členom strany od začiatku roku 2022, čo podľa názoru súdu tiež nemusí byť presný

údaj.

Pokiaľ obžalovaný v rámci obhajobných tvrdení poukazoval na rozhodnutie Okresného súdu Pezinok sp.
zn. 3T/97/2008 zverejnené JUDr. Šamkom, podľa názoru súdu nie je možné toto rozhodnutie aplikovať
na posudzovaný prípad, keďže v relevantnej časti smerovalo práve k posúdeniu motívu páchateľa

v súvislosti so spáchaním iného trestného činu.

Z hľadiska subjektívnej stránky tak súd ustálil, že obžalovaný konal minimálne
v nepriamom úmysle, keďže vedel, že sprístupnením vo výroku uvedených fotografií grafických
vyobrazení, textov a príspevkov na svojom FB profile môže spôsobiť porušenie alebo ohrozenie záujmu

na ochrane spoločnosti pred šírením extrémizmu a pre prípad, že ho spôsobí, bol s tým uzrozumený,
pričom v období po jeho prvom výsluchu už je možné jeho úmysel posudzovať ako priamy, teda, že
obžalovaný chcel porušiť alebo ohroziť záujem chránený Trestným zákonom.Spravujúcsavyššieuvedenýmiúvahamispoukazomnavýsledkyvykonanéhodokazovaniasúdkonanie
obžalovaného právne kvalifikoval, na rozdiel od prokurátora v podanej obžalobe, ako tri samostatné
prečiny podľa § 422b ods. 1 Tr. zák. spáchané opakovane.

Keďže súd obžalovaného uznal za vinného zo skutku, ktorý kvalifikoval po vykonanom dokazovaní
ako prečin, je potrebné sa tiež vyjadriť k tzv. materiálnemu korektívu podľa § 10 ods. 2 Tr. zák.,
a teda, prečo, podľa názoru súdu, ide v tomto prípade o trestný čin z dôvodu, že jeho závažnosť je
vyššia ako len nepatrná. Podľa názoru súdu, najmä vzhľadom na tú skutočnosť, že nešlo o ojedinelé

konanie páchateľa, ale išlo o opakované prečiny, keď príslušný materiál bol zverejňovaný postupne a bol
ponechaný prístupný počas obdobia viacerých rokov, intenzita porušenia záujmu chráneného Trestným
zákonom, ktorá je dôsledkom závažnosti účinku na predmete útoku, bola vyššia, nie je tak možné
stanoviť závažnosť spáchania týchto prečinov ako nepatrnú, nejde o skutky, ktoré by nezakladali trestnú
zodpovednosť obžalovaného.

---

Podľa § 33a Trestného zákona (účinného od 06.08.2024) sankcie sa ukladajú
s prihliadnutím na povahu a závažnosť trestného činu alebo činu inak trestného a na osobu páchateľa
a jeho pomery. Tam, kde postačí uloženie sankcie postihujúcej páchateľa menej citeľne, nesmie byť

páchateľovi uložená sankcia, ktorá ho postihuje citeľnejšie. Páchateľovi najmä nesmie byť uložená
sankcia spojená s ujmou na osobnej slobode páchateľa, ak možno účel sankcie dosiahnuť uložením
sankcie nespojenej s ujmou na osobnej slobode páchateľa.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že

mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a má vytvoriť podmienky na jeho prevýchovu k tomu, aby
viedol riadny život. Súčasne má iných odradiť od páchania trestných činov, pričom zároveň vyjadruje
morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Pri úvahách o treste súd vychádzal u obžalovaného z ustanovenia § 34 ods. 4 Trestného zákona, ktorý

určuje zásady ukladania trestu, a preto ukladal obžalovanému trest zohľadňujúc všetky kritériá, ktoré
sú rozhodujúce nielen pre druh trestu, ale aj pre jeho výmeru. Súd tak prihliadol najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, na jeho správanie po spáchaní trestného činu,
najmä na jeho úsilie o odstránenie škodlivého následku trestného činu, ako aj na dobu, ktorá uplynula

od spáchania trestného činu.
Súd pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadne aj na to, že páchateľ trestného činu získal
alebo sa snažil získať trestným činom majetkový prospech; ak tomu nebránia majetkové alebo osobné
pomery páchateľa alebo to nebude na ujmu náhrady škody alebo odstránenia škodlivého následku
trestného činu, uloží mu s prihliadnutím na výšku tohto majetkového prospechu niektorý trest, ktorým ho

postihne na majetku, a to buď ako samostatný trest alebo popri inom treste, pričom zváži najmä uloženie
peňažného trestu. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne aj na práva a právom chránené
záujmy osôb poškodených trestným činom, ako aj osôb, ktoré boli dotknuté škodlivým následkom
trestného činu.

V tomto prípade súd obžalovaného odsudzoval za skutok, právne kvalifikovaný ako prečin rozširovania
extrémistického materiálu podľa § 422b ods. 1 Trestného zákona, za ktorý je stanovená trestná sadzba
trestuodňatiaslobodynajedenažpäťrokov.Uobžalovanéhosúdvzmysle§38ods.2Trestnéhozákona
prihliadol na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolnosti (ktoré už od 06.08.2024
sú vymenované demonštratívnym spôsobom a ich prevažujúci pomer už neznamená striktnú úpravu

sadzby trestu odňatia slobody uvedenej v osobitnej časti Trestného zákona pre ten ktorý trestný čin –
z tohto dôvodu ich súd nepovažoval za potrebné uviesť vo výrokovej časti rozsudku), pričom u neho
zistil jednu poľahčujúcu okolnosť, a to poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno j) Trestného zákona
- viedol pred spáchaním trestného činu riadny život (v osobe obžalovaného sa jedná o osobu, ktorá
nebola doposiaľ súdne trestaná) a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. – spáchal

viac trestných činov. Obžalovaný od dokončenia skutku (05.04.2023, kedy odstránil dotknutý materál zo
svojho konta na FB) vedie riadny život a nedopustil sa ani žiadneho priestupku.Keďže obžalovaný spáchal viac trestných činov - prečinov, bolo potrebné mu ukladať úhrnný trest podľa
§ 41 ods. 1 Tr. zák.

Pri úvahách o výmere trestu a aj druhu trestu súd vzal do úvahy aj okolnosť, že z miesta trvalého
bydliska je hodnotený kladne. Zároveň súd zohľadnil aj okolnosť, že od spáchania skutku sa nedopustil
ani priestupku, ani žiadneho iného protiprávneho konania. Súd dospel k záveru, že obžalovaný sa
poučil z tohto trestného stíhania a pochopil, že sa musí vyvarovať akéhokoľvek protispoločenského
a protiprávneho konania. Obžalovaný je SZČO, pracuje ako zvárač, má vyživovaciu povinnosť k synovi,

ktorý má 17 rokov, žije v spoločnej domácnosti s ním a so svojou matkou.

Preto mal súd za to, že primeraným a spravodlivým bude peňažný trest, keďže vzhľadom na povahu a
závažnosť spáchaného zločinu, okolnosti prípadu, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy
obžalovaného neukladal trest odňatia slobody. Spravujúc sa všetkými vyššie uvedenými úvahami,
ako aj zásadami uvedenými v Trestnom zákone, súd dospel k záveru, že primeraným trestom pre

obžalovaného je peňažný trest vo výške 1.500,- €. Prihliadol pritom na všetky okolnosti prípadu, na
zárobkové a majetkové pomery páchateľa, takýto trest súd považuje za primeraný, zodpovedajúci
základným zásadám ukladania trestu a účelu trestu ako z hľadiska generálnej tak i individuálnej
prevencie trestu.

V nadväznosti na uloženie peňažného trestu súd ukladal aj náhradný trest odňatia slobody, pričom ako
primeraný vo vzťahu k výške uloženého peňažného trestu vyhodnotil náhradný trest odňatia slobody vo
výmere 45 dní, zohľadňujúc prioritne jeho funkciu hrozby
a zároveň motiváciu zaplatiť peňažný trest. Náhradný trest odňatia slobody ustanovený pri peňažnom
treste musí byť ukladaný v súlade so zásadami ukladania trestu a musí byť spravodlivo a objektívne

proporcionálny k výmere uloženého peňažného trestu, treba zvažovať závažnosť a rozsah zásahu do
osobnej slobody páchateľa vo forme odňatia slobody, ak peňažný trest páchateľ úmyselne nezaplatí.
Náhradný trest v zmysle § 57 ods. 3 Tr. zák. prioritne plní funkciu hrozby a zároveň motivácie, čo má
páchateľa donútiť peňažný trest zaplatiť. S ohľadom na uvedené súd dospel k záveru, že náhradný trest
odňatia slobody vo výmere 45 dní zodpovedá výške peňažného trestu a jeho prioritnému účelu.

Je potrebné uviesť, že súd aplikoval v prípade obžalovaného ustanovenia Trestného zákona v znení
účinnom od 06.08.2024, ktoré sú pre obžalovaného priaznivejšie, keď vzhľadom na možnosti
(všeobecné zásady) ukladania trestov je toto znenie pre obžalovaného priaznivejšie (napr. v prípade
ukladania podmienečného trestu odňatia slobody, vzhľadom na

§ 49 ods. 1 písm. a) neskoršieho (nového) Trestného zákona, bez potreby úpravy trestnej sadzby
v súvislosti s poľahčujúcimi a priťažujúcimi okolnosťami striktným výpočtom).

Z týchto dôvodov súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
v bodoch 1/, 2/ a 3/

rozširoval a sprístupňoval extrémistický materiál,

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje
(Špecializovaný trestný súd), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní
rozhoduje Najvyšší súd Slovenskej republiky. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti

toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je
až doručenie rozsudku. V písomne podanom odvolaní je potrebné uviesť, proti ktorým výrokom smeruje
a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby
bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy.