Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2023

Súd: Mestský súd Košice
Spisová značka: K3-15C/198/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7521208324
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2023
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Puškášová

ECLI: ECLI:SK:MSKE:2023:7521208324.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v spore žalobcov: 1., A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. XXX, XXX XX, X., A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom B. E. XXXX/XX, XXX XX D., 3., F. G., nar.
XX.X.XXXX, bytom B. H. I. XXX/XX, XXX XX D., 4., J. K. C., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX,
všetci žalobcovia právne zast.: Advokátska kancelária Bröstl & Čentík s.r.o., IČO: 50 560 611 so sídlom
Rázusova 1, 040 01 Košice - mestská časť Juh, proti žalovanému: F. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom C.
XXX, XXX XX,, právne zast.: Advokátska kancelária Juristi s.r.o., IČO: 51 941 244 so sídlom Krivá 3,
040 01 Košice - mestská časť Juh, o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že nehnuteľnosti

- parcela registra C KN č. XXX/XXXX – ostatné plochy o výmere 12 m2
- parcela registra C KN č. XXX/XX - ostatné plochy o výmere 90 m2,
- parcela registra C KN č. XXXX/XXX – orná pôda o výmere 34 ,2

nachádzajúce sa v k.ú. C., obec C., okres Košice – okolie, ktoré boli vytvorené GP č. 283/2021
vyhotoviteľom GEOS Košice, s.r.o. zo dňa 2.11.2021, na oddelenie pozemkov, vypracovaný K. B.,
úradne overený Okresným úradom Košice – okolie dňa 11.11.2021 č. G1-1578/2021, parcela registra

C KN č. 548/6 o výmere 34 m2, ev. na LV č. XXXX v k.ú. C., okres Košice- okolie, obec Seňa
patria v celosti v režime BSM do dedičstva po poručiteľovi K. B., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom
22.04.2020.

II. Geometrický plán č. 283/2021 sa stáva súčasťou rozsudku.

II.Priznáva žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobcovia podaným návrhom žiadali, aby súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku,

čo zdôvodnili tým, že žalobkyňa a žalovaný sú bezprostrední susedia so svojimi nehnuteľnosťami
v obci C., a to tak, že žalobkyňa je vlastníčkou domu súp. č. XXX a pozemkov parc. č. XXX/X, XXX/
X, XXX/X, XXX/X a žalovaný je vlastníkom susediacej parcely č. XXX/X, XXX/X a XXXX/X a domu
so súp. č. XXX k. ú. C..

2.Žalobkyňa uviedla, že reálny a faktický stav užívania, ktorý pretrváva až doposiaľ bol založený ešte
v roku 1960, kedy otec žalobkyne pán G. C., v tom čase vlastník susedných parciel č. XXX/X a XXX/

X, po dohode s terajším predsedom Miestneho národného výboru Seňa, na vlastné náklady nechal na
pozemku, ktorý dnes tvoria parcely žalobkyne a sporné parcely, zasypať existujúci lom na štrkopiesok
s tým, že daný pozemok mal v zmysle dohody s predsedom MNV Seňa nadobudnúť pán G., otec
žalobkyne predmetný pozemok oplotil oceľovými stĺpmi a pletivom vrátane južnej strany predmetnéhopozemku, čo tvorí v súčasnosti hranicu pozemkov žalobkyne a žalovaného, aby zabránil ľuďom v ďalšej
ťažbe na parcelách žalobkyne a sporných parcelách, poloha vtedy vybudovaného južného oplotenia na
parcelách žalobkyne a sporných parcelách je zachovaná doposiaľ, ktorá situácia je zrejmá z existencie

časti pôvodného oplotenia, ktorá je zachovaná dodnes, čo možno vidieť prostredníctvom snímky
obrazovky zo služby Google.stretview stav v roku 2012.

3.K. B., nar. XX.XX.XXXX (už zosnulý manžel žalobkyne) vydal Okresný národný výbor rozhodnutie
o umiestnení stavby č. UP a SP 993/86 – Sm; konkr. novostavby rodin. domu na parcele č. XXX/

X zo dňa 3.03.1986. Žalobkyni a jej manželovi bol dňa 9.9.1986 na ich žiadosť pridelený pozemok
s parc. č. XXX/X k.ú. C. do osobného užívania rozhodnutím o pridelení pozemku do osobného užívania
ONV – KV č. Fin.4923/1986, na výstavbu rodinného domu; následne žalobkyňa spoločne s manželom
uzavreli s MNV Seňa dohodu o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 15.09.1986, pričom
registráciou dohodynaŠtátnomnotárstve Košice–vidiekvKošiciachdňa24.09.1986 vzniklo žalobkyni
spolu s manželom právo osobného užívania k pridelenej parcele.

4.Následne na základe rozhodnutia o umiestnení stavby bolo vydané ONV KV žalobkyni spoločne
s manželom i stavebné povolenie, a to dňa 5.11.1986,a teda v roku 1986 začali stavať rodinný dom,
pričom pridelená parcela bola počas celého obdobia od roku 1960 trvale oplotená, tento stav pretrváva
doposiaľ bez zmeny polohy pozemku určenej oplotením, resp. južného oplotenia. V roku 2014 bolo

vydané kolaudačné rozhodnutie, ktoré potvrdilo, že rodinný dom bol umiestnený v súlade so stavebným
povolením a rozhodnutím o umiestnení stavby, t.j. stavba bola umiestnená v súlade so zastavovacími
podmienkami v súčasných hraniciach, ktorý zodpovedal dlhodobému oploteniu susediacich pozemkov.

5.V roku 2000 žalobkyňa s manželom po odkúpení pozemkov od obce vykonali úkony, ktoré smerujú

k zlúčeniu parciel a k zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, iniciovala
dňa 9.05.2000 zameranie domu geodetom J. K. M., kedy zistili, že užívajú pozemky nad rámec svojho
vlastníctva, preto geodet vykonal nové zameranie, z ktorého je možné usúdiť, že žalobkyňa spolu
s manželom domnievajúc sa, že užívajú pridelenú parcelu, užívali nad jej rámec čiastočne aj susediacu
parcelu č. 519/2, ktorá bola v čase zamerania vo vlastníctve obce.

6.Následne geodet chcel podať návrh do katastra nehnuteľností, pričom však zistil, že v časovom
období od faktického zamerania pozemku a rodinného domu žalobkyne, kedy sa vyhotovil náčrt
vtedajšieho stavu, do vyhotovenia geometrického plánu a podania návrhu na vklad do katastra
nehnuteľností (t.j. od mája 2000 do júla 2000) došlo k zápisu vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností v prospech E. L. na základe vydržania časti parcely č.XXX/X, ktorú žalobkyňa
s manželom užívala ako svoju nad rámec pridelenej parcely a táto časť bola pripojená k parc. č. XXX/X.

7.Žalobkyňa sa od roku 2000, snažila zosúladiť stav evidovaný v KN so skutočným stavom, preto
sa obrátila so žiadosťou o vyriešenie situácie v priebehu rokov na viacerých starostov obce v rôznych

obdobiach a tiež na katastrálny úrad na prešetrenie zamerania, avšak neúspešne, v roku 2007
žalobkyňa zistila, že pán E. L., otec žalovaného previedol nehnuteľnosti vrátane sporných parciel
darovacou zmluvou na svojho syna, na žalovaného.

8.Žalovaný dňa 21.08.2018 adresoval žalobkyni výzvu na vypratanie pozemkov do 3.09.2018 z dôvodu,

že žalobkyňa spolu s manželom neoprávnene užívajú sporné parcely.

9.V snahe vyriešiť užívanie týchto sporných parciel, žalobkyňa sa snažila o mimosúdne riešenie cestou
advokáta so žalovanými, avšak tieto urovnania neboli úspešné.

10.Keďže žalobkyňa nemala inú možnosť iba súdnou cestou sa domáhať určenia vlastníckeho práva,
podala žalobu s tým, že si nechala vypracovať nový geometrický plán za účelom zosúladenia reálneho
stavu užívania z parc. č. 548/2 vyčleniť parcelu registra C-KN č. 548/14 - ostatné plochy o výmere 12
m2 a z parcely registra C-KN č. 548/13 – ostatné plochy o výmere 90 m2 a zo severnej časti parcely
č. 1240/6 sa mala vyčleniť parcela registra C-KN č. 1240/198 – orná pôda o výmere 34 m2. Žalobkyňa

má za to, že predmetné parcely vydržala spoločne so svojím manželom, nadobudli ich s t.č. nebohým
manželom – poručiteľom do BSM, a teda majú patriť do dedičstva po poručiteľovi.11.Žalobkyňa má za to, že užívala s manželom nerušene a nepretržite predmetné pozemky od roku
1986, t.j. od vzniku užívania práva osobného užívania k parcele, a teda od registrácie dohody o zriadení
práva osobného užívania pozemku, t.j. 15.09.1986, a teda k navrhovaným parcelám uplynula už 10-

ročná zákonná vydržacia doba, tak 24.09.1996. Pri užívaní nehnuteľností bola dobromyseľná, užívala
ich spoločne s manželom v dobrej viere, počas celej doby užívania nikým nebola obmedzovaná.

12. Žalovaný cestou právneho zástupcu uviedol, že žalobcovia sa podanou žalobou domáhajú určenia,
že časti pozemku žalovaného o výmere 170 m2, majú patriť do dedičstva po poručiteľovi – manželovi

žalobkyne K. B., a to z dôvodu ich údajného vydržania, avšak žalovaný má za to, že nedošlo
k vydržaniu sporného pozemku žalobkyňou ani jej nebohým manželom, a to už len z dôvodu, že títo
vzhľadom na okolnosti predmetného prípadu nemohli byť objektívne presvedčení o tom, že sú jeho
dobromyseľnými držiteľmi, pričom pri posudzovaní dobromyseľnosti držby, ustálená súdna prax aj
právna teória zhodne a bez akýchkoľvek pochybností sa zhodujú v tom, že dôležité nie je subjektívne
presvedčenie držiteľa o tom, že je dobromyseľný, ale že dobromyseľnosť držby sa musí javiť objektívne

vzhľadom na okolnosti každého konkrétneho prípadu.

13.Žalovaný má za to, že žalobkyňa ako aj jej nebohý manžel nemohli byť objektívne presvedčení
o dobromyseľnosti ich držby, pozemku už len v dôsledku toho, že vzhľadom na tvar a výmeru pozemkov,
nemohli objektívnedôvodne predpokladať,žehranicepozemkovsúzameranésprávne, atedasúhrnná

výmera pozemku žalobkyne, t.j. parcely KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X A. XXX/X je podľa ev. stavu
v KN 611 m2 súhrnná výmera pozemku žalovaného, t.j. parc. KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X A. XXXX/
X, je 601 m2 a že evidenčný podiel výmery podľa KN pozemku žalobkyne 1 a pozemku žalovaného
je približne 1 k 1, teda jedná sa o takmer totožnú výmeru. Vzhľadom na to, že žalobou požadujú
viac, to znamená, že ich pozemok žalobkyne 1 a jej nebohého manžela by bol takmer dvakrát väčší,

majú za to, že nemohli byť objektívne presvedčení o tom, že ich pozemok je zameraný správne a podľa
reálneho stavu je ich pozemok dvakrát väčší ako pozemok žalovaného.

14. Ďalej uviedli, že so žalobcami predloženého geometrického plánu č. 283/21 je zrejmé, že sporný
pozemokmápojužnejhranicidĺžku34mašírku6,35m anavýchodnej hranici3,95m, ateda pozemok

žalobkyne, ktorý je tvorený parcelami KN-C č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X podľa evidenčného
stavu v katastri nehnuteľností má po južnej hranici dĺžku približne 26 m a šírku na svojej západnej
hranici 19,5 m a na východnej hranici približne 22,5 m, čo je rovnako. Na základe žaloby však
žalobkyňa chce dosiahnuť stav, kedy pozemok žalobkyne bude oproti evidenčnému stavu v katastri
po svojej južnej hranici dlhší o 6 metrov, približne o 30% a po východnej širší o 3,95 m, teda o 20%

a po západnej hranici širší dokonca o 6,35 m, teda o vyše 30%, a je teda nepochybné, že žalobkyňa 1
ani jej nebohý manžel nemohli byť objektívne presvedčení o tom že ich pozemok je zameraný správne
a podľa reálneho stavu mal by byť ich pozemok o 30% dlhší a širší z prednej časti približne o 20% a zo
zadnej časti dokonca o 30% oproti evidenčnému stavu v katastri nehnuteľností. Z týchto skutočností je
zrejmé, že pozemky by mali byť predlžené na úkor žalovaného.

15.Žalovaný však nadobudol vlastnícke právo k svojmu pozemku, ktorý je tvorený parcelami KN-C č.
XXX/X, XXX/X A. XXX/X A. XXXX/X, teda aj k spornému pozemku v dobrej viere na základe darovacej
zmluvy od svojho otca. Žalovanému rovnako ako aj jeho otcovi predtým bolo a je zrejmé, že pozemok
žalobkyne 1 a jej nebohého manžela je vytýčený aj na parcelách, ktoré patria žalovanému, avšak

žalovaný (rovnako ako aj jeho otec predtým) v záujme nevyhrotenia vtedy korektných susedských
vzťahov situáciu neriešil, pričom nie je pravdou navodenie dojmu žalobcami, že žalovaný resp.
predtým jeho otec rešpektovali užívací stav z presvedčenia o tom, že sporné pozemky patria žalobkyni
1 a jej manželovi, žalovaný popiera tieto tvrdenia ako aj tvrdenia, že boli dobromyseľnými držiteľmi
sporného pozemku, keďže im bolo veľmi dobre známe, že ich dvor zasahuje do pozemku žalovaného,

resp. ešte skôr jeho otca a sú to skutočnosti, ktoré objektívne vylučujú objektívne domnievanie sa
žalobkyne 1 a jej nebohého manžela o dobromyseľnosti ich držby, o čom svedčí aj to, že žalovaný
bol viackrát zo strany žalobkyne 1 a jej nebohého manžela (ešte za jeho života) kontaktovaný za
účelom odpredaja, resp. darovania im sporného pozemku, napokon to, že žalobkyňa 1 s jej nebohým
manželom predostreli žalovanému návrh kúpnej zmluvy na odpredaj im sporného pozemku vyplýva

aj zo samotnej žaloby.

16.Žalovaný má za to, že žalobkyni a jej nebohému manželovi bolo známe, že nie sú dobromyseľnými
držiteľmi sporných pozemkov a tomu prispôsobili aj spôsob vyporiadania vlastníctva k nim. Následnepo naštrbení vzájomných susedských vzťahov žalovaný už nemal ďalej dôvod riešiť neoprávnený
zásah žalobkyne 1 a jej nebohého manžela do jeho vlastníckeho práva, na základe čoho ich vyzval
na vypratanie sporného pozemku, čo zrejme podnietilo žalobcov, aby sa na súde domáhali určenia,

že predmetné pozemky patria do dedičstva, žalobu považujú za účelovú, žalobkyňa 1 ani jej nebohý
manžel nemohli byť nikdy dobromyseľnými držiteľmi sporného pozemku, dobromyseľnosť svojej držby
nijako nepreukazujú, práve naopak, objektívne žalovaný má za to, že dobromyseľnými držiteľmi ani
nemohli byť.

17.Na vyjadrenie žalovaného žalobkyňa uviedla, že pri jej vydržiavanej výmere 170 m2 (menej ako
1/3-ina výmeru pozemku žalobkyne), vzhľadom na okolnosti prípadu bolo a je objektívne prípustné
domnievaťsa,žespornépozemkyužívalaoprávnene,keďžemedzipozemkomžalobkyne ažalovaného
existuje oplotenie od roku 1960, pôvodne oceľové stĺpy s pletivom, ktoré prestaval a predĺžil sám otec
žalovaného, ktorý zachoval aj pôvodnú polohu, ktorú skutočnosť žalovaný ani nerozporoval, navyše
v roku 1986, kedy žalobkyňa s manželom vstúpili do oprávnenej držby pozemku neužíval, ani nevlastnil

bezprostredne susediaci pozemok žalovaný, ani jeho otec ako právny predchodca.

18. Držaný pozemok tvorí v teréne úzky pás nadväzujúci na pozemky vo vlastníctve žalobkyne, ktorý
lemuje dlhodobo existujúce oplotenie, a vytvára s týmito pozemkami súvislý celok oddeľujúci ostatné
pozemky vo vlastníctve žalovaného prostredníctvom terénne vybudovaného oplotenia.

19.Má za to, že vo všeobecnosti od priemerne spôsobilej osoby, t.j. bežného človeka, nie je možné pri
posudzovaní podmienok vydržania očakávať a vyžadovať schopnosť vykonať priestorový a rozlohový
odhad s presnosťou geodeta, že pri posudzovaní konkrétnych okolností prípadu a ospravedlniteľnosti,
sa v praxi zohľadňuje pomer plochy vlastného pozemku a držaného pozemku, ktorý je predmetom

vydržania, pričom pomer výmery ( otázka, akú veľkú plochu je možné užívať ospravedlniteľne), nie je
zákonom ani judikatúrou striktne určený, preto má za to, že je potrebné vychádzať z okolností každého
prípadu.

20.Žalobkyňa však od nepamäti užívala držané pozemky vymedzené oplotením ako súčasť vlastných

pozemkov, pričom až po rokoch a po uplynutí vydržacej doby zistila, že umiestnenie plota s hranicami
parciel nekorešponduje, že objektívnej ospravedlniteľnosti nasvedčuje aj tá skutočnosť, že ani žalovaný
(a jeho právny predchodca) ako vlastník susedného (držaného) pozemku si neuvedomil, že žalobkyňa
drží i časť jeho pozemku, dokazuje to napríklad aj skutočnosť, že zo strany otca žalovaného bol
realizovaný rad úkonov, z ktorých nepochybne vyplýva akceptovanie tohto stavu (výstavba oplotenia

a ďalšie okolnosti, ktoré uviedli v žalobe), ako aj skutočnosť, že prvýkrát zo strany žalovaného bol daný
najavojehonesúhlasažpotakmerpo19-tichrokochodnadobudnutiapozemkujehootcom, resp. po11-
tich rokoch od jeho nadobudnutia žalovaným, a preto nie je možné súhlasiť s jeho účelovými tvrdeniami
- žalovaného, že situáciu neriešil v záujem nevyhrotenia vtedy korektných susedných vzťahov,
z vyjadrenia žalovaného nie je zrejmé ani to, čo zrazu viedlo po toľkých rokoch žalovaného k vyhroteniu

susedských vzťahov a logickým vyústením záujmu žalovaného na nevyhrotenie susedných vzťahov by
bolo v tom čase práve naopak, vysporiadanie vlastníckych vzťahov k spornému pozemku v prospech
žalobkyne, ak tiež bol údajne ochotný nenarušiť susedské vzťahy aj na úkor toho, že za ich užívanie
nepožadoval žiadnu odplatu, tak logicky by mal záujem sa týchto nepotrebných pozemkov zbaviť.
V celkovej mozaike prípadu preto argumentácia žalovaného nevyznieva v jeho vyjadrení presvedčivo.

21. Žalovaný začal svoje vlastnícke právo brániť až v roku 2019, a to iba kvôli tomu, že bol na to
upozornený zo strany žalobkyne a v reakcii na to, že nedošlo k dohode o mimosúdnom vyporiadaní
vlastníckych vzťahov, žalovaný vôbec nereflektuje na konkrétne okolnosti prejednávanej veci, ktoré sú
uvedené v žalobe, keďže v danej veci ide o prípad ospravedlniteľného skutkového omylu, ktorý sa týkal

užívania pozemku, v ktorom je držiteľ dôvodne s prihliadnutím na skutočnosti a okolnosti presvedčený,
žejesúčasťouinéhopozemku,ktorémupatrí,ďalej,že žalobkyňasinevytýčilapozemoksama, rovnako
nedošlo k žiadnemu posunu južnej hranice smerom do pozemku žalovaného, žalobkyňa pri užívaní od
počiatku rešpektovala a rešpektuje oplotenie, ktoré existovalo a existuje a rovnako tak ho rešpektoval
žalovaný, či jeho otec. Žalovaný nikdy pozemok neužíval v rozsahu, ako mu v zmysle osvedčenia

o vydržaní patrí, ak by žalovaný či jeho otec mali čo i len pochybnosť o tom, že žalobkyňa má držať
ich pozemok, je prinajmenšom otázne, prečo žalobkyňu s touto skutočnosťou nekonfrontovali, skôr či
prečo otec žalovaného sám vybetónoval a vymuroval plot pri rešpektovaní pôvodnej hranice.22.Žalobkyňa je toho názoru, že hranice pozemku, ktoré majú byť dlhšie oproti evidovanému stavu
o 30%, nepredstavujú takú mieru, ktorú by už nebolo možné považovať za objektívne prípustnú;
žalovaný v roku 1986, kedy žalobkyňa vstúpila do oprávnenej držby ani nebol vlastníkom či

oprávneným užívateľom susediacich sporných pozemkov, čo vyplýva aj zo stavebného povolenia
predloženého žalobkyňou, kde je ako vlastník uvedený K. G..

23.Ďalej poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 22Cdo/2451/2011, v ktorom sa uvádza
aj prípustná miera, dokonca aj viac ako 50% výmery pozemku pri vydržaní.

24.Žalobkyňa má záujem, aby bol zosúladený evidovaný stav pozemkov so stavom, v akom sporové
strany reálne pozemky dlhoročne užívajú v zmysle oplotených hraníc susediacich pozemkov.

25.Žalobkyňa je toho názoru, že spolu s nebohým manželom splnila zákonné podmienky vydržania,
sporné pozemky vydržali v súlade s ustálenou judikatúrou k ust. § 872 ods. 6 OZ, a preto jej žaloba

je v plnom rozsahu dôvodná.

26.Žalovaný vo svojej duplike uviedol, že je síce pravda, že ustálená súdna prax a judikatúra za istých
výnimočných okolností pripúšťa aj výmeru, ktorá je akceptovateľná o 50%, dokonca aj viac, avšak
toto je nevyhnutné posudzovať vždy s ohľadom na okolnosti konkrétneho prípadu, pričom žalovaný má

za to, že už len vzhľadom na skutočnosti, na ktoré poukázal vo svojom vyjadrení, a to vzhľadom na
mieru odchýlok medzi evidenčným a reálnym stavom, čo do vzájomnej výmery pozemku žalobkyne 1
a žalovaného ako aj čo do polohového určenia pozemku žalobkyne a žalovaného, je nepochybné, že
žalobkyňa ani jej manžel nemohli byť objektívne presvedčení o tom, že nimi skutočne užívaný pozemok
zodpovedá evidenčnému stavu v katastri nehnuteľností, keďže uvedené odchýlky tvoria skutkové

okolnosti predmetného prípadu, ktoré v danom prípade vylučujú objektívne presvedčenie žalobkyne
a jej manžela o dobromyseľnosti držby, hoci miera odchýlok medzi reálnym a evidenčným stavom
je iba 170 m2, resp. iba 30%, zotrvávajú aj naďalej v tom, že žalobkyňa a žalovaný nemohli byť
dobromyseľnými držiteľmi, že ani žalovaný si neuvedomoval, že žalobkyňa a jej manžel držia časť
jeho pozemku a že túto skutočnosť sa žalovaný mal dozvedieť iba od žalobkyne a jej manžela, sú

podľa neho len ničím nepodloženými domnienkami žalobcov, ktoré žalovaný popiera, má za to, že
žalobkyni a jej manželovi muselo byť zrejmé, že ich pozemok je vytýčený aj na parcelách, ktoré patria
žalovanému, avšak žalovaný v záujme korektných vzťahov situáciu neriešil.

27. Ďalej žalovaný zopakoval svoje tvrdenia uvedené k vyjadreniu k žalobe s tým, že doplnil, že je

pravdou, že až v roku 2018 vyzval žalobkyňu a jej manžela k vyprataniu sporných pozemkov, pričom
skutočnosť, že žalovaný bezodplatne trpel užívanie sporných pozemkov žalobkyňou a jej manželom,
je dôsledkom dobrej vôle žalovanej a jeho úprimnej snahy o dobré susedské vzťahy, kedy žalovaný
nemal záujem otvárať sporné situácie a bol ochotný trpieť ich užívanie žalobkyňou a jej manželom,
avšak nie je žiaden rozumný dôvod, prečo by sa mal žalovaný vzdať svojho vlastníckeho práva k týmto

pozemkom.

28. V replike žalobcovia zopakovali vyjadrenia, ktoré už súdu predložili a ďalej uviedli, že žalobkyňa
nikdy netvrdila, že mala vydržať aj zvyšné časti svojho pozemku, keďže predmetom konania sú
výlučne parcely č. XXX/X, XXX/X A. XXXX/X, t.j. sporné pozemky, o ktorých žalobkyňa sa oprávnene

domnievala po celý čas, že ich užíva oprávnene. V čase, keď žalobkyňa vstúpila do užívania parciel,
tieto neexistovali tak, ako sú v súčasnom stave evidované, pričom tieto sporné parcely sa v zmysle
notárskej zápisnice sp.zn. N XXX/XX, ktorá je titulom nadobudnutia sporných parciel predchodcom
žalovaného, vyčlenili z parcely č. XXX/X, ktorá bola pôvodne vo vlastníctve obce a nie žalovaného, ani
jeho predchodcov, navyše na vtedajší vlastnícky stav žalobkyne je potrebné nazerať z toho hľadiska,

že žalobkyňa bola v tom čase oprávneným užívateľom obecných pozemkov, na základe ktorých podľa
dohody s obcou odkúpila tieto, že z geometrického plánu z 15.09.1985 č. 244-3602-426/85, v ktorom sa
v časti „nové hranice boli v prírode vyznačené“ uvádza, že hranice boli vymedzené železnými rúrkami
a plotom. Uvedený geometrický plán bol overený Krajskou správou geodézie a kartografie v Košiciach,
v čase, keď žalobkyňa s manželom vstúpili do užívania sporných parciel, na tomto pozemku sa na

nich nenachádzal žiaden iný plot, ako ten, ktorý zachytávajú aj fotografie, ktoré predložila žalobkyňa
so žalobou a na ktoré sa žalobkyňa aj s manželom spoliehali, že sú tak vymedzené a správne.29.Žalobkyňa tiež popiera, že by žalovaný, resp. jeho predchodca neriešením držby sporných parciel
žalobkyňou mal udržať korektné susedné vzťahy, tvrdenie žalobkyne je potrebné vnímať v celom
kontexte nadobudnutia sporných parciel, a to už predchodcom žalovaného vzhľadom na existenciu

plotu od roku 1960, predchodca žalovaného nikdy nehnuteľnosti neužíval a taktiež ani nemohol pre
dlhodobú existenciu oplotenia, ktoré vyhotovil otec žalobkyne, tieto pozemky užívať, čo vnáša taktiež
pochybnosti o vydržaní sporných parciel predchodcom žalovaného. Žalobkyňa tak zotrvala na svojej
žalobe v celom rozsahu.

30.Súd vykonaldokazovaniepísomnýmvyjadrenímprávnych zástupcov, dohodouozriadeníosobného
užívania pozemku, rozhodnutím o povolení stavby, geometrickým plánom č. 283/2021, rozhodnutím
o povolení stavby, výpisom z LV č. XXXXXXXXXX, grafickým náčrtom, fotokópiou fotografií, uznesením
a dedičskými rozhodnutiami, kúpnou zmluvou ako aj ostatným obsahom spisu, a zistil tento skutočný
stav:
Žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v rodinnom dome žije ona od roku 2000, predtým tam býval

jej otec, na pozemok, na ktorom sa postavil rodinný dom, bolo vydané stavebné povolenie v roku
1986, kedy začali užívať pozemok, neboli si vedomí toho, že by boli na cudzom pozemku, pretože mali
stavebné povolenie, a teda boli v tom, že im to patrí. V roku 2002 si dali zamerať pozemok a vtedy sa
zistilo, že ten stav nesedí, avšak medzičasom si žalovaný dal zakresliť svoje zeme, že žalobkyňa
mala aj geometrický plán z roku 1985, ktorý bol zakreslený a v zmysle geometrického plánu podali aj

stavebné povolenie, a tak sa začali budovať, žalovaný tam nemal nikdy nič postavené, začal sa budovať
asi v roku 2001, dovtedy bola parcela prázdna, ktorá patrila obci. Pán L. odkupoval predmetnú parcelu
od obce a následne o rok na to si spísal notársku zápisnicu o vydržaní, a tým pádom dostal v katastri
pozemok aj s vydržaním. Ďalej žalobkyňa uviedla, že takýmto spôsobom to bolo užívané, keďže to bolo
ohradené plotom a žalovaný to nikdy nemohol užívať, resp. ani jeho predchodca, pričom tento pozemok

užíval na základe dohody s terajším predsedom MNV, a na základe tejto dohody to bolo ohradené.

31.Zástupca za žalovaného zotrvával na svojich písomných argumentoch a mal za to, že žaloba
žalobkyne je nedôvodná a žiadal ju v plnom rozsahu zamietnuť. Pridržiaval sa svojej písomnej
argumentácie, mal za to, že zo strany žalobkyne nebolo preukázané splnenie vydržania predmetných

pozemkov, a to najmä existencia oprávnenej držby zo strany žalobkyne a jej nebohého manžela, a že
teda existencia dobromyseľnej držby musí objektívne vyplýva navonok, že nestačí len subjektívne
presvedčenie žalobcov o tom, že daný pozemok dobromyseľne držali, na čo poukazoval žalovaný i vo
svojich písomných vyjadreniach, že v zmysle predložených listinných dôkazov – územného rozhodnutia,
resp. stavebného povolenia vyplýva, že stavba žalobkyne má byť situovaná tri metre od severnej

hranice pozemku, toto nebolo dodržané, keďže sa nachádza 9 až 10 m od severnej hranice pozemku,
aj táto skutočnosť podľa názoru žalovaného preukazuje, že žalobkyňa ani jej manžel nemohli byť
objektívne presvedčení o tom, že predmetný ohradený pozemok je vymeraný správne, a preto žiadali
žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

32. Predmetom konania je určenie, že nehnuteľnosti tak, ako sú opísané vo výroku tohto rozhodnutia
patria v celosti v režime bezpodielového spoluvlastníctva manželov do dedičstva po neb. K. B..

33.Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou, alebo kto vykonáva
právo pre seba.

34.Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že
mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je
oprávnená.

35.Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe
po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

36.Podľaust. § 872 ods. 6 OZ, ak ide o vydržanie vlastníckeho práva k pozemku, podľa tohto zákona,
kde na základe doterajších predpisov bolo možné nadobudnúť len právo na uzavretie dohody

o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba započítať čas, po ktorý jej právny predchodca
mal pozemok nepretržite v držbe, aj pred účinnosťou tohto zákona.37.Je nepochybné, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, ktoré sú evidované na LV č.
XXX k.ú. C., obec C., N. D. – N. a ktoré sú predmetom tohto konania. Z výpisu z LV č. XXX k.ú. C., obec
C., N. D. – N. je zrejmé, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností tam zapísaných, okrem

iných i parcely č. 517/3, záhrady o výmere 291 m2, parcely č. 519/2 – zastavaná plocha a nádvorie
o výmere 141 m2, parcely č. 519/3 – zastavaná plocha a nádvorie o výmere 64 m2 a parcely č. 519/4
– zastavaná plocha a nádvorie o výmere 115 m2 a na parcele č. 519/4 a so súp. č. 584 postavený
rodinný dom a na parcele č. 548/6, rodinný dom, taktiež súp. č. 584, že žalovaný je výlučným vlastníkom
nehnuteľností evidovaných na LV č. XXXX, k.ú. C., obec Seňa, N. D. – N., okrem iných i parciel č. 548/2,

ostatnáplochaovýmere 351m2, parc.č.548/6,zastavanáplochaanádvorieovýmere 34m2aparcely
č. 1240/6 – orná pôda o výmere 93 m2, a to titulom darovacej zmluvy zo dňa 7.04.2017.

38.Zosnulému manželovi žalobkyne K. B. bolo dňa 3.03.1986 rozhodnutím Okresného národného
výboru Košice- vidiek, odbor územného plánovania a stavebného poriadku pod č. ÚPaSP č. 993/86 -
SM vydané rozhodnutie o umiestnení stavby - novostavby rodinného domu na parcele č. 517/3, a to

dňa 3.03.1986 (č.l. 26, 27). Žalobkyni a jej manželovi bolo rozhodnutím Okresného národného výboru
Košice – vidiek č. Fin. 4923/1986/Ba zo dňa 30.07.1986 vydané rozhodnutie o povolení pozemku do
osobného užívania, a to pozemku parc. č. 517/3, k.ú. C. o výmere 352 m2, ktorý bol vo vlastníctve
Československého štátu v správe MNV Seňa do osobného užívania na výstavbu rodinných domov
s tým, že sa jednalo o pozemok, ktorý bol územným rozhodnutím vydaný odborom ÚPaSP ONV Košice-

vidiek,určenýnaIBV.Rozhodnutieboloprávoplatnédňa 18.03.1986stým,žepozemok jevovlastníctve
Československého štátu, v správe MNV Seňa, Rada MNV v Seni svojím uznesením č. 8/1984 zo
dňa 23.10.1986 súhlasila, aby bol pozemok pridelený žiadateľom na výstavbu rodinného domu (č.l. 26).
Súčasťou tohto rozhodnutia bola i kópia z pozemkovej mapy pre okres Košice –vidiek, pre obec Seňa,
k.ú. C. zo dňa 22.01.1986, kde sú uvedené parcely zaznamenané.

39.Dňa 15.09.1986 žalobkyňa spoločne s manželom uzavreli s MNV Seňa dohodu o zriadení
práva osobného užívania pozemku, pričom registráciou dohody na Štátnom notárstve Košice –
vidiek v Košiciach dňa 24.09.1986 vznikol žalobkyni spoločne s manželom právo osobného užívania
k pridelenej parcele (č.l. 12).

40. Ďalej je zrejmé, že rozhodnutím zo dňa 6.06.2014 Obec Seňa povolila užívanie stavby pre K. B.
a jeho manželku (č.l. 15).

41.Uznesením sp. zn. 12D/285/2020 (č.l. 35) v dedičskej veci po por. K. B., nar. XX.XX.XXXX,

zomrelom dňa 22.04.2020, bolo prejednané dedičstvo, z ktorého je zrejmé, že dedičmi zo zákona
v prvej dedičskej skupine sú deti poručiteľa tak, ako sú tieto uvedené ako žalobkyne v 2. až 4. rade
a manželka - žalobkyňa v 1.rade. Je zrejmé, že žalobkyňa a žalovaný sú bezprostrední susedia
so svojimi nehnuteľnosťami v obci Seňa, a to tak, že žalobkyňa je vlastníčkou domu č. súp. XXX
a pozemkov s parc. č. XXX/X, XXX/X, XXX/X a XXX/X, žalovaný je vlastníkom susediacej parcely

č. 548/2, 548/6 a 1240/6, ktoré sú sporné parcely, a domu so súp. č. XXX v k.ú. C., obec C., okres
Košice – okolie.

42.Žalobkyňa poukázala v konaní na to, že reálny a faktický stav užívania, ktorý pretrváva doposiaľ bol
založený v roku 1960 otcom žalobkyne pánom G. starším, ktorý bol v tom čase vlastníkom susedných

parciel č. XXX/X A. H. XXX/X a ktorý po dohode s vtedajším predsedom MNV Seňa na vlastné náklady
nechal na pozemku, ktorý v súčasnej dobe tvoria parcely žalobkyne a sporné parcely, zasypať existujúci
lom na štrkopiesok s tým, že daný pozemok mal v zmysle dohody s predsedom MNV Seňa nadobudnúť
pán G., ako otec žalobkyne, ktorý predmetný pozemok oplotil oceľovým stĺpom a pletivom vrátane južnej
strany predmetného pozemku, čo tvorí dnešnú hranicu pozemkov žalobkyne a žalovaného, pričom

poloha ešte pôvodne vybudovaného južného oplotenia na parcelách žalobkyne a sporných parcelách je
zachovaná doposiaľ. Existenciu časti pôvodného oplotenia žalobcovia preukázali dokumentáciou z roku
2012 (č.l. 29 až 31).

43.V zmysle vyššie uvedených dôkazov je zrejmé, že žalobkyňa aj jej manželovi bol pridelený pozemok

sparc.č.XXX/XdoosobnéhoužívaniaaregistrácioutejtodohodynaŠtátnomnotárstve dňa 24.09.1986
vzniklo žalobkyni spolu s manželom právo osobného užívania k predmetnej parcele a následne bolo
vydané žalobkyni spolu s manželom stavebné povolenie, a to dňa 5.11.1986, kedy si začali budovať
rodinný dom. Je zrejmé, že predmetná pridelená parcela počas celého obdobia od roku 1960 bola trvalooplotená, pričom existenciu pôvodného oplotenia žalobkyňa preukázala aj fotografiami z roku 1987
(č.l.21 až 25), tieto skutočnosti, v konaním so žalovaným ani neboli spochybnené.

44.Ďalej súd zistil, že v roku 2000 žalobkyňa s manželom po odkúpení pozemkov od obce za účelom
zlúčenia parciel a zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností iniciovala dňa 9.05.2000
zameraniedomugeodetomJ.K.M.,kedyzistili,žepozemkyužívajúnadrámecsvojhovlastníctva,keďže
sa spolu s manželom domnievali, že užívajú pridelenú parcelu, avšak užívali nad jej rámec aj čiastočne
susediacu parcelu č. XXX/X (v danom čase vo vlastníctve obce), že teda mali následne podať návrh

do katastra nehnuteľností, avšak v časovom období od faktického zamerania pozemku a rodinného
domu žalobkyne, až do vyhotovenia geometrického plánu došlo k zápisu vlastníckeho práva v prospech
právneho predchodcu žalovaného na základe vydržania k časti parcely č. XXX/X, a následne v roku
2017 otec žalovaného E. L. previedol nehnuteľnosti vrátane sporných parciel darovacou zmluvou na
žalovaného, je tiež nesporné, že dňa 21.08.2018 žalovaný adresoval žalobkyni výzvu na vypratanie
sporných pozemkov do 3.09.2018 z dôvodu ich neoprávneného užívania žalobcami (č.l. 38).

45. Z vykonaného dokazovania je tiež nesporné, že bol pripravený koncept kúpnej zmluvy medzi
žalovaným a žalobkyňou (č.l. 67 až 69), na základe ktorej by došlo k zosúladeniu stavu právneho so
stavom faktickým, a to v zmysle geometrického plánu č. 189/2016 na oddelenie pozemkov, ktorý bol
vypracovaný J. M., na základe ktorej z pôvodnej parcely registra C č. XXX/X o výmere 351 m2 boli

vyčlenené novo vzniknuté parcely, a to pozemok parcely C č. XXX/X o výmere 87 m2, pozemok
parcely registra C č. XXX/X o výmere 11 m2 a parcely registra C č. XXXX/XXX o výmere 33 m2 za
dohodnutú kúpnu cenu, k uzavretiu ktorej však nedošlo. Predmetná kúpna zmluva resp. jej návrh bol
vypracovaný dňa 12.11.2020.

46.Je zrejmé, že k uzavretiu tejto kúpnopredajnej zmluvy v zmysle geometrického plánu v tom čase
aktuálneho, nedošlo k uzavretiu dohody, žalobkyňa na účely určenia vlastníckeho práva, resp. určenia
nehnuteľností do dedičstva a pre účely súdneho konania dala vypracovať geometrický plán č. 283/2021,
v zmysle ktorého z parcely č.XXX/X boli vyčlenené parcely C-KN č. XXX/XX – ostatné plochy o výmere
12 m2 a parcela registra C-KN č. XXX/XX, ostatné plochy o výmere 90 m2 a zo severnej strany parcely

č. XXXX/X bola vyčlenená parcela č. C-KN č. 1240/198, orná pôda o výmere 34 m2.

47.Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva k tomu, aby bolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, musia byť splnené súčasne zákonné predpoklady, a to
že držba veci musí byť oprávnená po celú vydržaciu dobu, že musí ísť o neprerušovaný stav

užívania predmetu vydržania počas zákonom stanovenej doby a že musí ísť o spôsobilý predmet
vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí, pričom posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky
okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstav
držiteľa, keďže dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní

náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosť konkrétneho prípadu na každom subjekte
požadovať, malalebomoholmaťpochybnosti,žeužíva nehnuteľnosti,ktorýchvlastníctvonenadobudol.
Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje.

48.Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladal ako s vlastnou, musí byť podložené
konkrétnymi okolnosťami, z ktorých možno usúdiť, že toto presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu
dobu dôvodné a pri spoločnej držbe manželmi a spoločnom nadobudnutí veci manželmi do ich
bezpodielového spoluvlastníctva právnym titulom vydržania musí byť dobromyseľnosť držby daná
u oboch manželov.

49.Oprávnená držba sa však nemusí nutne opierať o existujúci právny dôvod; postačí, aby tu bol
domnelý právny dôvod, teda ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere,
že mu takýto právny titul svedčí. Oprávneným držiteľom je držiteľ, ktorý vec drží v ospravedlniteľnom
omyle, že mu vec patrí. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že držiteľ postupoval

s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je možné so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu po
každom považovať; dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať ku všetkým skutočnostiam, ktoré majú za
následok nadobudnutie veci alebo práva, ktoré je predmetom držby (rozhodnutie Najvyššieho súdu
ČR sp.zn. 22Cdo/877/2009).50.Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobkyňa spoločne so svojím nebohým manželom na
základe geometrickéhozamerania vroku1985, sateda domnievali,že kcelémuoplotenémupozemku,

ktorý žalobkyňa doposiaľ užíva v rovnakom rozsahu a bez zmien oplotenia, jej patrilo právo osobného
užívania a že sa jednalo o parcelu, ktorá im bola pridelená, parcela č. 517/3 a že od 1.01.1992 v súlade
s ust. § 872 OZ sa stali vlastníkmi celého užívaného pozemku, pričom neexistovali žiadne pochybnosti
o tom, že by predchádzajúca držba pozemkov bola neoprávnená.

51.V zmysle ust. § 135a ods. 2 OZ, účinného od 1.04.1983 do 31.12.1991 – ak ide o pozemok, alebo
jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1), desať rokov, a ku ktorému by sa
inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1) nadobúda vlastníctvo k pozemku, alebo
k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom užívaní pozemku
v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná výmera podľa §
200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do osobného užívania

viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej sa potom ako
k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.

52.V zmysle rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7NCdo/7/2012 sa držba pozemku pred 1.01.1992
započíta do doby potrebnej na vydržanie. To z dôvodu, že držba pozemku pred 1.01.1992 napĺňa pojem

oprávnená držba, definovaný v cit. § 130 ods. 1 OZ, lebo držiteľ pozemku má za to, že mu právo
patrí. Ak je totiž držba pozemku, podľa tohto ustanovenia oprávnená, nemožno ju charakterizovať ako
neoprávnenú na účely vydržania podľa § 134 OZ. Tiež preto, že ustanovenie cit. § 872 ods. 6 OZ,
výslovne umožňuje započítať na účely vydržania aj oprávnenú držbu právneho predchodcu súčasného
oprávneného držiteľa. Ak si totiž oprávnený držiteľ môže započítať oprávnenú držbu práva osobného

užívania svojho právneho predchodcu, potom o to viac si môže započítať vlastnú oprávnenú držbu
práva osobného užívania pozemku, ktorý držal pred 1.01.1992.

53.V zmysle vykonaného dokazovania súd má za to, že žalobkyňa spoločne s nebohým manželom
boli v dobrej viere, že sú vlastníkmi pozemkov, keďže sa dôvodne spoliehali na to, že sporné

parcely im patria, pretože boli dlhodobo počnúc rokom 1960 riadne oplotené, takto užívané ešte
právnym predchodcom žalobkyne i žalobkyňou a s manželom, pričom predmetné parcely ako i parcely
žalobkyne v zmysle geometrického plánu ako i náčrtu tvoria súvislý celok, oddelený od ostatných
častí a pozemku, ktoré je vo vlastníctve žalovaného, žalovaný resp. jeho právny predchodca nikdy
takéto rozdelenie, resp. užívanie a držanie predmetných parciel nenamietali (žalovaný až do roku

2018), pričom i samotné rozhodnutie o umiestnení stavby a stavebného povolenia bolo potvrdené aj
Okresným národným výborom Košice – vidiek v súlade s hranicami pozemkov (č.l. 27), je tiež zrejmé,
že oplotenie pozemkov bolo zo strany žalovaného a jeho predchodcu rešpektované, a to až do roku
2019, žalobkyňa s manželom nerušene a nepretržite predmetné pozemky užívali od roku 1986, od
vzniku práva osobného užívania k pridelenej parcele, od registrácie dohody o zriadení práva osobného

užívania pozemku zo dňa 15.09.1986 a k časti pozemku, a teda k parcelám č. XXX/X, XXX/X A. XXXX/
XXX a k existujúcej parcele č. XXX/X a po započítaní doby oprávnenej držby pozemku žalobkyňou a jej
manželom pred 1.01.1992, im uplynula 10-ročná zákonná vydržacia doba dňa 24.09.1996.

54. Súd poukazuje na to, že je pravdou, že bol vypracovaný žalobkyňou návrh na uzatvorenie kúpnej

zmluvy ohľadom sporných parciel (č.l. 67) dňa 12.11.2020, ktorý podľa žalovaného spochybňuje
dobrú vieru žalobkyne i jej nebohého manžela, súd však má za to, že v súlade s judikatúrou súdov
(rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo/3388/2008), že táto skutočnosť nemôže po uplynutí vydržacej
dobe, spochybňovať dobrú vieru držiteľa počas vydržacej doby.

55.K ďalším námietkam zo strany žalovaného, týkajúce sa veľkosti výmery, ktorú žalobkyňa a jej
nebohý manžel malivydržať, a teda nemohli byť objektívne presvedčení o tom, že ich pozemok je
zameraný správne, keďže ich pozemok bol o 30% dlhší a širší, z prednej časti o 20% a zo zadnej časti
o vyše 30% oproti evidenčnému stavu v katastri nehnuteľností, pričom by sa reálne zväčšila i výmera

pozemku, ktorý žiada žalobkyňa vydržať, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.
zn. 22Cdo/220/2007, že v prípade, že sa nadobúdateľ nehnuteľnosti na základe právnej skutočnosti
spôsobilej nadobudnutie vlastníckeho práva chopí držby pozemku, na ktorý sa táto právna skutočnosť
nevzťahuje, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom aj tohto pozemku.Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľnosti chyby držiteľa, že je vlastníkom pozemku, je aj
pomer plochy kúpeného (prípadne inak do vlastníctva získaného) a skutočne držaného pozemku.

56.Ospravedlniteľný omyl, a teda ani oprávnenú držbu, nemožno vylúčiť ani v prípade, že výmera
držaného pozemku dosahuje až 50% výmery pozemku kúpeného výnimočne i viac, napr. ak pôjde
o pozemok nepravidelného tvaru, v neprehľadnom teréne, alebo držiteľ bol do omylu uvedený znalcom.

57.Ako už bolo vyššie uvedené žalobkyňa spoločne s manželom sa domnievali, že pozemok, ktorý

užívajú a ktorý bol takýmto spôsobom ohradený, je ich vlastníctvom, nie je možné pri posudzovaní
podmienok vydržania od nich očakávať a vyžadovať schopnosť vykonať priestorový resp. rozlohový
odhad,takakotovykonáva geodetažalobkyňaspoločnesmanželomnemalipochybnostioskutočnosti,
že právo držby, ktoré vykonávajú im patrí, keďže ako už bolo vyššie uvedené, prihliadali aj na iné
okolnosti, ktoré zakladajú dobromyseľnosť, a to najmä aj dlhodobo existujúce oplotenie predmetného
pozemku. V danej veci ide teda o prípad ospravedlniteľného skutkového omylu, t.j. užívania pozemku,

o ktorom sa držitelia dôvodne s prihliadnutím na objektívne okolnosti boli presvedčení, že je súčasťou
iného pozemku, ktorý držiteľovi skutočne patrí.

58. Na základe takto vykonaného dokazovania a takto zisteného skutočného stavu súd má za to, že
žalobkyňa spoločne s nebohým manželom splnila zákonné podmienky vydržania a sporné pozemky

vydržala.

59.Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

60.Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

61.Žalobca bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal voči žalovanému plnú náhradu trov konania
v rozsahu 100%.

62.Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Mestskom
súde Košice písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpisu a spisovej značky konania (§ 127 ods. 1, 2 CSP) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). (§ 363 CSP)