Rozsudok – Sloboda a ľudská dôstojnosť ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, April 11, 2025

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 5Tv/4/2022
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6122392772

Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2025
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Reištetter

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2025:6122392772.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica na hlavnom pojednávaní dňa 11. 04. 2025 konajúc samosudcom JUDr.
Romanom Reištetterom v trestnej veci obžalovaného A. B. A. B., nar. XX. XX. XXXX, takto

r o z h o d o l :

A. B. A. B., nar. XX. XX. XXXX v Čadci, trvalým bydliskom C., D. E. F. XXXX/XX,

sa uznáva za vinného, že

dňa 01. 02. 2019 okolo 16.10 hod. v obývacej izbe bytu na D. X. B. C. XX G. H. - B. odzadu a potichu
pristúpil k maloletému synovi I. B., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bydliskom H., D. A. C. XX, ktorý ležal na
pohovke a hral sa na mobilnom telefóne a spútal ho bezdôvodne tak, že mu založil jedny kovové putá
na nohy v oblasti členkov a druhé kovové putá na zápästie rúk, následne mu povedal teraz mi neutečieš
k tej J. a odišiel z miestnosti, pričom napriek viacerým opakovaným slovným prosbám, výzvam i kriku

maloletého, aby mu dal putá dole, tak neurobil, povedal, že stratil kľúč a držal ho takto spútaného proti
jeho vôli okolo 20 minút a potom mu putá zložil,

t e d a

inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal na chránenej osobe - dieťati a
blízkej osobe

čím spáchal

zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d) Tr. zákona, s poukazom na ust.

§ 139 ods. 1 písm. a), c) Tr. zákona.

Za to sa

o d s u d z u j e

Podľa § 183 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j), § 38 ods. 2, § 46 Tr. zák. k trestu odňatia slobody

vo výmere 3 (troch) rokov.Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. sa výkon uloženého trestu podmienečne odkladá a ukladá sa probačný dohľad
nad správaním obžalovaného v skúšobnej dobe, ktorý bude vykonávať okresný súd v mieste bydliska
obžalovaného.

Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. sa určuje skúšobná doba v trvaní 3 (troch) rokov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. f) Tr. zák. sa ukladá povinnosť spočívajúca v príkaze písomne sa ospravedlniť
poškodenému I. B..

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Banská Bystrica dňa 17. 08. 2022 podala na súd obžalobu pod sp.
zn. 2 Pv 52/19/6601-145 pre zločin obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 1, 2 písm. d)
Trestného zákona s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. a), písm. c) Trestného zákona, na
tom skutkovom základe že, 1. februára 2019 okolo 16.10 hod. v obývacej izbe bytu na D. X. B. C. XX
G. H. – B. odzadu a potichu pristúpil k maloletému synovi I. B., nar. XX. XX. XXXX, t. č. bydliskom H.,

D. A. C. XX, ktorý ležal na pohovke a hral sa na mobilnom telefóne a spútal ho bezdôvodne tak , že mu
založil jedny kovové putá na nohy v oblasti členkov a druhé kovové putá na zápästie rúk, následne mu
povedal teraz mi neutečieš k tej J. a odišiel z miestnosti, pričom napriek viacerým opakovaným slovným
prosbám, výzvam i kriku maloletého, aby mu dal putá dole, tak neurobil, povedal, že stratil kľúč a držal
ho takto spútaného proti jeho vôli okolo 20 minút a potom mu putá zložil.

Okresný súd vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 09. 11. 2022 tak, že obžalovaného uznal vinným zo
spáchania zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 183 ods. 2 Tr. zákona a uložil obžalovanému
trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov s podmienečným odkladom a uloženia probačného dohľadu nad
správaním obžalovaného v skúšobnej dobe 4 rokov. Zároveň súd podľa § 51 ods. 2, 4 písm. h) Tr. zák.

uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze podrobiť sa v súčinnosti s probačným úradníkom
alebo iným úradníkom sociálneho výcviku. Voči predmetnému rozhodnutiu si podal obžalovaný
odvolanie. O predmetnom odvolaní rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 09. 11. 2022
tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu
a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu

prejednal a rozhodol. V odôvodnení rozhodnutia krajský súd uviedol, že skutkové zistenia okresného
súdu sú v rozpore s výsledkami vykonaného dokazovania, resp. nemajú v nich oporu, a vykazujú vady,
ktoré majú základ v nesprávnej aplikácii ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. poriadku, ako aj v nesprávnej
aplikácii jednej zo základných zásad trestného konania, a to zásady „v pochybnostiach v prospech
obvineného“. S poukazom na obsah odôvodnenia odvolania obhajoby odvolací súd sa stotožnil s

argumentáciou obžalovaného, že pri ustálení skutkového záveru sa okresný súd nevysporiadal so
všetkými rozhodnými okolnosťami, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní.
Ďalej krajský súd uviedol, že okresný súd fotografiu vyhotovenú poškodeným, na ktorej mal poškodený
založené putá na nohách, prevzal ako dôkaz v neprospech obžalovaného. Urobil tak bez toho, aby
putá z fotografie porovnal s putami, ktoré boli nájdené u obžalovaného. Pritom už pri zbežnom

pohľade tieto putá nevykazujú zhodu s tými, ktoré mal podľa obžaloby a skutkovej vety napadnutého
rozsudku obžalovaný nasadiť poškodenému na nohy (rozdielna šírka a tvar očiek pút). Tiež odvolací
súd uviedol, že okresný súd záver o vine obžalovaného založil aj na tvrdeniach poškodeného a
svedkyne J. K., tety poškodenej, o ich vzájomnej telefonickej komunikácie cez aplikáciu L. B.. Cez
túto komunikačnú aplikáciu mal poškodený poslať uvedenej svedkyni nielen skôr zmienenú fotografiu,

ale aj správu o spútaní obžalovaným. Na preverenie uvedených tvrdení bola správne realizovaná
právna pomoc do Spojených štátov Amerických, ktorej výsledkom bola odpoveď od spoločnosti
L.. Z jej odpovede vyplynulo, že medzi profilmi poškodeného a svedkyne K. nebola zaznamenaná
žiadna komunikácia a rovnako neboli ako súčasť tejto komunikácie identifikované žiadne fotografické
alebo video snímky. S uvedeným rozporom v tvrdeniach vypočutých osôb s negatívnou správou sa

okresný súd nevysporiadal v rozpore s § 2 ods. 12 Tr. poriadku. V súvislosti zo záverom okresného
súdu prezentovaným v odôvodnení napadnutého rozsudku o dôveryhodnosti výpovede poškodeného
okresný súd ponechal bez povšimnutia informácie, ktoré vyplynuli z písomného odôvodnenia rozsudku
Okresného súdu Brezno č. k. XX/XXX/XXXX-XXX zo dňa 26.7.2018. Na strane 25. až 27. odôvodnenia
sú uvádzané skutočnosti vyvolávajúce vážne podozrenie, že vzťah poškodeného k obžalovaného sa

začal zhoršovať pod možným vplyvom svedkyne Švantnerovej, u ktorej poškodený začal bývať. Podľanázoru odvolacieho súdu ide o tak významné informácie, ktoré v spojení s ostatnými skutočnosťami
môžu mať zásadný vplyv na hodnotenie výpovede poškodeného, ale aj svedkyne J. K., ktorej vzťah k
obžalovanému možno podľa obsahu trestného spisu označiť za konfliktný. Krajský súd v závere uviedol,

že v ďalšom konaní bude okresný súd s poukazom na ustanovenie § 327 ods. 1 Tr. poriadku povinný
postupovať a rozhodnúť v súlade s vyššie vysloveným názorom odvolacieho súdu v otázke hodnotenia
dôkazov a dôsledne sa vysporiadať s argumentáciou obhajoby v dôvodoch jej odvolania v súlade § 168
ods. 1 Tr. poriadku.

Okresný súd po vrátení spisového materiálu z odvolacieho súdu nariadil hlavné pojednávanie na deň
11. 04. 2025, na ktorom vykonal nasledovné dokazovanie:

1. Doplnené dokazovanie po vrátení veci :

Súdnahlavnompojednávanívypočulsvedka–poškodenéhoI.B.,nar.XX.XX.XXXX,ktorýpozákonom
poučení a zložení prísahy uviedol, že on si do bytu nedoniesol žiadne putá, ani ich nemal k dispozícii.
Otec mal viacero pút, bol vojak, on ich pred tým videl, ale nič podobné, že by mu ich otec nasadil sa
mu nestalo. Skutok sa stal v obývačke. Poškodený si sfotil len nohy s putami, lebo to bolo ľahšie. Je
pravda, že ruky si nesfotil, aj keď aj na tých mal založené putá, aj keď by sa to dalo sfotiť, ale bolo by

to zložitejšie. Poškodený nevie, kde tie putá otec dal potom ako mu ich zložil. Tiež nevie ako reagoval
keď mu ich zložil. Išlo o klasické strieborné putá, ale už sa presne nepamätá, ale myslí, že boli strieborné.
Poškodený si putá sám nezaložil, ani ho na jeho výpoveď nenahovárala jeho teta J., nič také sa nestalo.
Fotografiu s putami nezhotovil vopred, myslí to tak, že by si ich sám založil a ich sfotil. Fotografia s putami
je zo situácie keď mu ich založil otec. V čase skutku mal k otcovi odpudzujúci vzťah, pričom na toto

ma nikto nenahováral, ani neovplyvňoval. V súčasnosti už nemá k nemu žiadny vzťah, nie sú vôbec
v žiadnom kontakte už dlhšie obdobie. Začalo to ešte keď žili spolu s mamou, čo všetko sa okolo neho
dialo, tak to ho odpudilo, tak už potom sa s ním nechcel stretávať a ísť k nemu. Otec mal vojenské tašky,
ktoré nechával na chodbe aj otvorené a tam videl putá a to jedny minimálne. Ak to takto neuvádzal pri
výpovedi na polícii, tak uvádza, že vtedy bol malý, že bol vtedy pod stresom, mal strach. Teraz už aj

s odstupom času strach nemá a je si istý, že ich videl aj pred tým. Čo sa týka výpovede na polícii, tak
niektoré skutočnosti si už nepamätá a ani to nevie vysvetliť, ak to vypovedal inak. Bolo to dávno. Teta mu
vravela, že sú nejaké konania, ktoré sa týkajú jeho opatery, oni sa spolu vkuse rozprávali. Nepamätá sa,
či tie putá skúšal dať dole. Nepamätá sa akej farby mal ponožky. Ten negatívny vzťah k otcovi nadobudol
na základe jeho správania k mame a aj voči nemu. Nechcel hovoriť konkrétne o tom správaní. Snažil sa

starať sám o seba, teda, že nikto ho neodprevádzal do školy a domov, to chodil stále sám. Je pravda, že
už raz ušiel od otca k tete, ale to bol s kamarátmi, to mal odvahu, ale po tomto skutku keď cestovali do
Čadce na víkend, tak sa bál ujsť, lebo bol s otcom sám. Išiel za ním aj po skutku v pondelok, lebo musel,
mal to nariadené. Či bol potom alebo aj v ten deň s tetou na polícii alebo na prokuratúre si nepamätá.
Po tomto skutku poslal fotku s putami tete, aj s ňou volával. Či ešte s niekým iný komunikoval, už sa

nepamätá. Prvej povedal tete čo sa stalo hneď ako odišiel od otca. Nevie, či aj niekomu inému to vravel.

Na pojednávaní sudca predložil svedkovi-poškodenému fotografiu z č. l. XXXX, ku ktorej svedok -
poškodený uviedol, že je to fotografia, ktorú poslal tete po danom skutku. Sú to jeho nohy. Je to zblízka
odfotené, podľa neho to nie je veľká noha. Tie ponožky sú jeho. Pamätá si aj že mal také modré časti

na špičkách a na päte. To na čom má nohy je asi sivá deka, ktorá bola v byte. Nohy má na hnedom
gauči, ktorý vidno v pozadí a vľavo vidno telku. Aj text čo je pod tým uvedený posielal tete. Posielal to
cez messenger tete, teda klasicky cez facebook. Táto konverzácia do ktorej nahliadol, aj fotografia je
100% urobená, je reálna a skutočne sa to stalo. Poškodený potvrdil, že je to jeho komunikácia. Keď
tete písal, že mu dal putá na nohy a ruky a ona mu na to odpísala, že to čo je, tak ako to je uvedené

na danej strane. Poškodený nijako neupravoval túto správu, ani ju nemenil, ani ju nemazal. Nevie sa
vyjadriť prečo nebola zistená v Amerike vo facebooku. Nepamätá sa, že kto zakladal do spisu alebo na
polícii túto fotografiu, resp. komunikáciu. Keby možno vedel z akého mobilu to išlo, lebo vedel, že mal
dve kontá, jedno jeho a jedno otcove a mal to v jednom mobile a dalo sa to prepínať, ale čo to boli za
konkrétne kontá, prípadne aplikácia si nepamätá. Poškodeného teta nijakým spôsobom neovplyvňovala

k výpovedi ani ku konania proti otcovi. Jediné čo mu povedala, že ak nebude vedieť čo odpovedať, tak
má povedať, že nevie. Tiež nebol ani navádzaný, ani ňou, ani nikým iným na výpoveď v neprospech
otca. Averziu si vybudoval voči otcovi sám a teta mu len pomohla nebyť s ním. Ten negatívny vzťah som
si vybudoval kvôli jeho správaniu ešte keď žili s mamou. Otec bol agresívny hlavne na mamu. Zamkýnalisa pred ním, tiež sa stávalo, že keď chcel sex a mama nechcela, lebo bola v zlom zdravotnom stave,
tak otec zamkol izbu kde bola mama a zostal s ňou sám, aby tam nemohol ísť a poškodený sa potom
díval cez kľúčovú dierku. Stalo sa, že odišli aj na 2 dni k tete do bytu, aby predišli tej jeho agresii. V tom

tetinom byte boli sami, lebo ona bola už v dome. To čo tu vravel, že sa staral o mamu, že ju vozil kade
tade, tak naopak on má iný poznatok, že sa o ňu nestaral a mama chodila po vyšetreniach s tetou,
jej sestrou. Otec začal byť agresívny aj voči nemu, hlavne potom kedy mama zomrela. Mama zomrela
XX.XX.XXXX. Stalo sa, že sa obliekal a plakal, tak začali lietať facky. Poškodený sa s obžalovaným
nijak nerozprával, aby to už nerobil a podobne. Mohol mať vtedy okolo 10, 11 rokov. Ako s ním ešte

komunikoval po tom skutku už si presne nepamätá, ale keď od neho odišiel, tak s ním nekomunikoval,
nepísal si s ním a pod. Či mu vznikla nejaká ujma, sa neviem vyjadriť, on sa to snažil vypustiť a veľa
vecí z toho si už nepamätá. Nevie odkiaľ oco zobral putá a či tie na ruke vyzerali inak. Pamätá si, že ho
tlačili na nohách, on sa aj postavil a chcel ísť do kuchyne, či ale mal potom nejaké odreniny sa nepamätá
a či sa nakoniec dostal do tej kuchyni si tiež už nepamätá. Nevie čo sa stalo s ponožkami po skutku.
Nepamätá sa, či tete oznamoval, že mu dal putá dole. Nenapadlo mu volať na políciu, bol malý. Mal

rešpekt volať na políciu a nevie či ich poznal. Myslí, že keď bol s otcom cez ten víkend, tak si s tetou buď
aj volal, aj písal, ale konkrétne si nepamätá na to, či sa jej pýtal, či má volať políciu alebo niečo také.
Nevie, či tete vravel, že to má ona riešiť cez políciu alebo niečo podobné. Poškodený ďalej uviedol, že
ak vravel, že ho nebil, tak tým nemyslel, že ho každý deň bije alebo niečo podobné, ale tiež keď vravel,
že mu nenadával, tak tým nemyslel, že na neho nekričal. Ďalej poškodený uviedol, že mal v tom čase

myslí lenovo, istý si nie je a mal tam nejaké dva účty, ale čo to bolo to nevie, či to boli dve čísla. Jedno
z toho bolo otcove, teda tento mal k tomu prístup, boli tie mobily prepojené. Čo to presne bolo nevie, ale
oco mohol niečo tam zmeniť alebo vymazať na tom svojom, ak komunikoval cez jeho konto, ale netvrdí,
že to tak bolo. Tie ikony vyzerajú ako z lenovo, z androidu. Myslel si, že sú zo screenshotu.

Obžalovaný sa k výpovedi svedka – poškodeného vyjadril tak, že podľa posudku psychologičky I. tým
skutkom neutrpel žiadnu ujmu, taktiež z vyjadrenia policajtov pri výpovedi dňa 04.02. sa zistilo, že nemal
žiadne zranenia a preto nebol dôvod ho poslať na vyšetrenia, avšak on tvrdil, že ho to bolelo a tiež potom
nerozumie ako mohol ísť ešte ku nemu v pondelok. Obžalovaný popiera, že by sa nestaral, či už o neho,
alebo o jeho mamu, práve naopak. Ona bola 5 rokov chorá a za ten čas sa o ňu staral, vozil ju kade tade

po Slovensku, po rôznych vyšetreniach, aj sa dal potom preložiť z práce, aby bol pri nich. Boli normálna
rodina čo vravia aj všetci okolo. Pomáhal ľudom okolo. Situácia sa zmenila až potom kedy začal bývať
u tety. Má za to, že táto ho ovplyvnila. Mal vtedy 10 rokov a vtedy je dieťa najovplyvniteľnejšie. Áno,
vzťah sa prerušil, avšak bolo to z toho dôvodu, že mu súd zakázal styk so synom kedy po tejto situácii
mu ho súd zobral a dal ho K.. Všetko to však považuje za účelové. Čo sa týka fotografie s putami, nie

je zrejmé kto ju urobil a kedy, čo by inak sa malo na mobile ukazovať minimálne ten dátum, aj miesto,
čo tam ale chýba. Už vtedy sme vedeli presný dátum z mobilu. Tiež nie je zrejmé koho sú to nohy
také veľké. Rok a pol sme čakali kým príde z Ameriky správa z facebooku, pričom prišla, že žiadna
komunikácia tam nebola, aj keď čo už raz dáte na facebook, tak to tam bude navždy. Ďalej obžalovaný
uviedol, že je pravda, že aj teta sa starala o sestru keď bola chorá. Mala aj kľúče od nášho bytu a keď

bolo veľmi zle družke, tak práve syn odišiel s tetou, aby ju nevidel v akom je stave a on odišiel k lekárovi.
Obžalovaný stále tvrdí, že syn hovorí to čo vypovedala teta vo výpovediach. Obžalovaný uviedol, že nie
je agresívny človek, ani to čo tvrdí syn, že sa malo stať, tak sa nestalo. Nie je to z jeho hlavy. Ani stará
mama synova, teda družkina mama na neho nič zlé nepovedala a to bývala dva bloky od nich. Najprv
mala K. pripravený návrh na odobratie syna, potom ho zobrala späť a potom keď to začala riešiť polícia,

tak to podal úrad práce. Obžalovaný chce poukázať na to, že pred sudcom, ktorý mu odoberal syna,
tak najprv odrecitoval čo všetko sa stalo, čo zlé mal obžalovaný spraviť a potom sa ho sudca spýtal
inak, tak uviedol, že si nepamätá. Obžalovaný ďalej poukazoval na to, že ak naozaj je to pravda a mala
takú informáciu K., že mu mal založiť putá, tak nerozumie prečo to nechala tak a prečo to neriešila cez
víkend a nechala mu syna do nedele a v pondelok mu ho doniesla zase. Tiež poukázal na to, že mali

súdom určenú striedavú starostlivosť o syna, pričom ho mal mať cez víkend v určitej dobe a stalo sa
jeden víkend, že mu ho doniesla neskôr o 15 min., tak povedal, že v poriadku, ale že ho aj odovzdá
neskôr o 15 min., teda, že namiesto o 17:00 hod. ho odovzdá 17.15 hod.. Keď bolo 17:05 hod., tak už
mu pod domom stála polícia. Takže keďže sa jednalo o tie putá, tak nerozumie, že to inak neriešila.
Obžalovaný facebook nemal a ani nemá, takže cez neho nemohol ani komunikovať. Tiež obžalovaný

uviedol, že z posudku vyplýva, že syn mal apple.

Ďalej bola na hlavnom pojednávaní vypočutá svedkyňa J. K., nar. XX. XX. XXXX, ktorá po zákonom
poučení a zloženej prísahe svedka uviedla, že I. otec bol svojrázny už v tom čase keď I. s nimi býval. Malivšelijaké indície. A. B. nám sám volal, aby jeho syna zobrali, keďže si tam vodil už všelijaké priateľky
už po smrti jej sestry. Staral sa o syna tak, že prišiel v piatok z práce, keďže pracoval mimo miesta
bydliska syna. Potom sa opil a v nedeľu už ako keby odchádzal služobne preč. Viackrát sa stalo, že

spolu telefonovali a vybiehal na ňu, že si ho máme zobrať a podobe, aby sme s ním robili úlohy a tak.
Takže chlapec si urobil vlastný názor na otca. Poškodená ho žiadnym spôsobom nenavádzala, aby išiel
proti otcovi, aby ho nemal rád a pod. I. považoval otca za nezodpovedného, ktorý si rád vypil a potom
vyvádzal a robil mame napriek, tak I. už vtedy utekal ku nám, pričom otec sa mu nevenoval, neučil sa
s ním. Nemal mať odkiaľ putá, nemala ich ani poškodená a nevie o tom, že by si nejaké zabezpečil,

a to ani hračkárske. Pre obžalovaného boli putá bežná vec ako my máme krém na ruky. Bol perverzný,
inklinoval k pornu. Mal putá aj v spálni pri jej sestre keď bola chorá. Podobné praktiky aplikoval aj na
predchádzajúcu manželku B.. Poškodená uviedla, že vie, že mal nalepené holé ženy na spoločnom
záchode s čím nevedela ani jej sestra pohnúť. Sestra jej vravela, že pri sexe používal obžalovaný putá,
ale nevie sa vyjadriť konkrétne, ale vie, že obľuboval perverzný sex. I. sa nesťažoval, že by mu mal pred
tým otec zakladať putá. Nijakým spôsobom sa nepripravovali na výpoveď, ani ho nenahovárala na niečo

podobné. Nedohodli sa s I. na zhotovenie fotografii. Poškodená najprv nevedela o čo ide keď jej poslal
tú fotografiu, či sa nejako hrajú alebo niečo podobné. Poškodená komunikovala s I. cez messenger, cez
facebook. Keď mu založil tieto putá, tak už potom ďalšiu komunikáciu si nepamätá cez mobil, ale pamätá
si, že keď prišiel I. domov, tak obžalovaný mu mal povedať, že ku J. sa už nedostane. Poškodená cez
víkend s I. neriešila nič, až keď prišiel v nedeľu, potom volala tej policajtke, tak ako už vypovedala pred

súdom a nasledovalo to, čo už uviedla. Do vtedy políciu sama nevolala, lebo nevedela o čo presne ide.
Keďže jej I. nejako intenzívne nepísal, tak sa s manželom dohodli, že to nechajú tak. I. bol na základe
rozhodnutia o striedavej starostlivosti a mal právo byť so synom od piatku od 15.00 hod. do nedele, asi
do 15.00 hod, ale si nepamätá presne tie časy. I. nemá žiadny kontakt s otcom, ani ho nespomínajú,
iba keď im prišla exekúcia ako minule keď museli zaplatiť 700 eur nedoplatky za byt, ktorý I. zdedil po

mame, avšak spravoval ho ako zákonný zástupca obžalovaný a zrejme ho spravoval tak, že neuhrádzal
tam nejaké platby, tak museli uhradiť exekúciu, ale inak s ním v žiadnom kontakte nie je. Preberali to aj
s I. alebo bol I. pri tom keď to preberala s manželom to civilné konanie o zverení do opatery I., pričom
on sám sa o to zaujímal keďže sa ho to týkalo a bol niekoľkokrát na úrade práce aj na súde vypovedať
v tejto veci. Počas predmetného víkendu svedkyňa komunikovala s poškodeným javil sa byť v poriadku,

uviedla tiež, že tie správy sú v spise. Poškodená si to už presne nepamätá, preto to riešili až keď prišiel
ku nim. Poškodená uviedla, že vzhľadom na odstup času si už nepamätá presne ako vypovedala, ale
pokiaľ to hovorila tak, tak to platí. Myslela si, že komunikácia bola doložená do spisu. Už si nepamätá,
čo hovoril obhajca, že mala byť vymazaná a v spise sa nenachádza. Svedkyňa ďalej uviedla, že tvrdí,
že tá fotografia z mobilu kde je fotografia spútaných nôh nie je žiadny fejk, ona tam nič nefalšovala. Je

to reálne, pričom len ukázala na mobile jej komunikáciu na polícii a I. mobil bol na polícii týždeň a viac.
Poškodená uviedla, že komunikovala pravidelne s I. aj cez messenger, aj cez klasické správy, aj si spolu
volali. Nevie si vysvetliť, že by nebolo nič zistené. Svedkyňa uviedla, že od mala sestre vždy pomáhala
s I.. Pán B. chodil na služobné cesty od pondelka do piatka. Stalo sa, že aj študoval a chodil tam aj cez
víkend. Škôlka, ZŠ kde to doložili aj tr. učiteľky tam figurovala ona, nakoľko sestra bola chorá. Starala

sa o neho prirodzene. So sestrou bola furt spolu aj s I.. Prirodzený vzťah I. a jej to išlo úplne samé.
Nepotrebovala I. na svoju stranu ťahať. Keď sestra zomrela prirodzene I. volal jej, tak isto tr. učiteľka
kontaktovala ju. Na p. B. nemali ani číslo. Aj keď jej sestra bola chorá, tak zastupovala obidvoch rodičov,
otec poškodeného nebol doma a jej sestra bola chorá. Tam bolo to spontánne, že sestra nemohla a on
bol v práci. Sú aj výpovede učiteliek, že p. B. nepoznali. Nebolo to nútené, I. nikdy neprehovárala, aby

žil a chodil ku nej. On ju má za náhradu mamy odjakživa. Pomáhala vždy sestre. Pomáhala jej s I.
ešte keď nebola chorá, nie preto, že ju žiadala, ale bolo to prirodzené. Boli dvojičky a boli naviazané na
seba. Svedkyňa vo výpovedi ďalej uviedla, že ak máte rád svoje dieťa, tak by ste nikdy nechceli, aby
urobil niečo také, že by klamal pred súdom a nosil to v hlave. Svedkyňa zhodne s poškodený uviedla,
že z internetu žiadnu fotku s putami nestiahli.

Samosudca umožnil nahliadnutie obžalovanému a svedkyni na fotodokumentáciu na č. l. 46 pričom
obžalovaný uviedol, že zrejme sú to jeho putá keď boli zaistené pri previerke výpovedi. Už ich dávno
vyhodil, už tam nebýva. Tiež uvádza, že ani žiadne erotické pomôcky nemával doma.

Svedkyňa uviedla, že sa nevie vyjadriť, či tieto putá videla v nočnom stolíku.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne na hlavnom pojednávaní uviedol, že má za to, že nemusela tam byť
komunikácia medzi synom a tetou v tom januári 2019, lebo dáta boli vtedy drahé, komunikovalo saväčšinou cez wi-fi. Tiež chce uviesť, že v tom vyjadrení z Ameriky boli zistené ďalšie fotografie, aj ďalšia
komunikácia, ale nie komunikácia medzi nimi dvoma. Tiež si myslí, že mal byť zobratý aj jej telefón, aby
sa potvrdilo čo bolo v tom druhom. Na vyjadrenie z Ameriky sa dlho čakalo. Ešte mu oznámili z KP, že by

to mohlo byť v jeho záujme tá správa, tak na to čakal. Má teda za to, že kde má istotu, že tá komunikácia
ako to tvrdia poškodený so svedkyňou prebiehala. Čo sa týka starostlivosti o syna zo strany tety, tak
považuje to za normálne, že v rámci rodiny si takto ľudia pomáhajú, pokiaľ sa následne nerozhádajú o
peniaze. Svedkyňa je taká osoba, že chce o všetkom vedieť, že chce mať prehľad, komanduje. Stalo sa,
žeprišieldomovaonamutamžehlila,čobytaknevadilokebyotomvedelalebobytochcel,čohourčitým

spôsobom obťažovalo. Ďalej uviedol, že stále tvrdí, že celý incident začal z dôvodu majetku, pretože K.
využili jeho družku ako bieleho koňa keď už bola chorá a popredvádzali na ňu firmy. Ďalej poukazuje
na to, že úrad práce viackrát šetril situáciu u neho, či sa dokáže starať o syna, pričom neboli zistené
negatíva, teda že by nemal upratané, že by nevaril, nepral a pod. Taktiež tvrdí, že sa so synom učil.
Považuje svedkyňu za klamárku a výmyselníčku, čo písal aj na OS Brezno keď mu zobrali syna. Taktiež
o tom vypovedala riaditeľka zariadenia M., teda, že vravela keď bola u nej, tak všetko vychvaľovala

a potom všetko znegovala, že tam je všetko zle a podobne. Dal si urobiť aj testy ohľadne jeho údajného
alkoholizmu ako to tvrdí svedkyňa a všetky testy vyšli výborne, aj obličky. Dokonca mu lekár povedal,
že ak by sme boli všetci takí zdraví, tak by to bolo v poriadku. Čo sa týka bytu, ktorý I. zdedil po mame,
tak uvádza, že na jednej strane svedkyňa tvrdí, že je on správca a mal ho spravovať ako zákonný
zástupca, na druhej strane ho ona mohla prenajímať bez jeho súhlasu. Bol doteraz prenajatý. Čo sa týka

nedoplatku na plyne to ani nevie, nikto mu nehovoril. Celkovo to považuje túto situáciu za vymyslenú
a zorganizovanú a pripravenú zo strany J. K., aby prišiel o syna o majetky. Obžalovaný skutok popiera,
neviem čo by z toho mal, že by som niečo také spáchal.

Súd na pojednávaní ďalej vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to:

- č. l. 15 fotografia
- č. l. 46 fotografia
- č. l. 756 správa z ÚPVS
- č. l. 808-810 záverečná správa PrMÚ zo dňa 25. 02. 2025
- č. l. 811 správa ÚPSVaR zo dňa 03. 04. 2025

- č. l. 812 e-mail
- č. l. 813-815 lustrácia CESDAP
- č. l. 816 ORT

2. Dokazovanie pred prvým rozhodnutím okresného súdu :

Obžalovaný uviedol, že sa cíti nevinný. Od začiatku, už v prípravnom konaní tvrdil, že všetky tieto veci
a tento skutok je proti nemu vymyslený účelovo, len aby J. K. získala jeho syna do svojej opatery. Preto

navrhovali aj ostatné spisy priložiť k tomu, čo sa týka OS a KS, lebo to začalo už v roku 2017. Oni
nevedeli ako sa ho zbaviť, tak vymysleli toto na neho, že to urobia. Podľa jeho informácií im to mal
poradiť ÚSPVaR ako sa zbaviť otca. V globále dieťa prišlo o matku, prišlo aj o otca. Všetci psychológovia
a všetci rozprávajú ako je to parádne urobené. Jediné čo, on prišiel o zamestnanie, prišiel o prácu,
dôchodok, odchodné, sociálne dávky. Musí platiť alimenty. Musel predať byt, auto, všetko. K. sa mu

už vtedy vyhrážala, že ho zničí, že má také známosti pri vyšetrovateľoch, sudcoch, prokurátoroch. Už
dávno na to upozorňoval. Robila sa u neho aj previerka výpovede a všetci chceli vedieť ako to spravil,
ale on nič nespravil. Všetky dôkazy dokazujú to, že to bolo nahrané. Všetko čo sa dialo od začiatku, nič
nie je v súlade so zákonom. Keď ešte zoberie to, ako sa ona správala, aj súd to skonštatoval, prečo
keď sa to malo stať 01. 02. v piatok, prečo ona nič neurobila vo vzťahu k tomu synovi. On na to chodil

ku nemu, navštevovali sa. Keď jeho mama zomrela žili spoločne v spoločnej domácnosti. Ona (K.) ich
chodila navštevovať, chodila k nim normálne. Koľkokrát on prišiel domov ona u nich žehlila. Ona mu
rozpráva, že on chcel aby mama zomrela. Ona si ho omotala, hovorila mu že bude bývať v dome, kúpia
mu bazén, trampolínu a pod. OS aj KS skonštatoval, že ona na neho zle vplýva, preto bol aj v detskom
domove. Preto dal zavolať svedkyňu N.. K tomu skutku uvádza, že oni mali naplánovaný taký výlet, že

sa pôjdu kúpať, že pôjdu na Kysuce, do Poľska. Už vtedy sa mu zdalo, že prišiel v dobrej nálade, myslel
si že sa tešil. Pripravili sa, prezliekol sa a sadli do auta a išli na Kysuce. Zastali na pumpe, ešte sa ho
pýtal otec môžem tankovať ja, on mu povedal, že áno. Vyšetrovateľka sa ho na toto pýtala, on povedal,
nech si vypýtajú kamerové záznamy, ona mu povedala že to netreba. On stále s tetou telefonoval, onlen nechcel aby telefonoval pred ním. Keď sa toto stalo, tak prečo ona nezalarmovala políciu. Veď tam
má kopu známych. Policajti ho mohli hocikde po ceste zastaviť a mohli preveriť, či mal niečo modré na
rukách z tých pút a podobne. Nič také sa nestalo, išli na ten výlet, prespali sme u jeho mamy a išli domov.

Potom ho normálne odovzdal, na druhy deň v pondelok ku nemu zase prišiel syn. On mal akú traumu z
neho, čo som mu on spôsobil? Keď povedal, aby predložili telefonáty, správy do spisu, aby vedeli koľko
spolu volali, tak nie to netreba potom oznámili, že už je neskoro. Keď sa pýtal znalca, kedy a kde bola
fotka spravená, z tej fotky nebolo nič známe. Teraz viete z fotky, keď si spravíte fotku, kedy a kde bola
spravená, tieto informácie sú z nej známe. Keď si píše na messengeri, tak tam je uvedený dátum, čas

a hodina. Kde toto na tých fotkách je? Za ďalšie rok a pol, resp. dva čakali kým to príde z Ameriky. Keď
sa sťažoval tak sa všetci čudovali prečo sa sťažuje, aj keď je to jeho ústavné právo. Krajský prokurátor
uviedol, že to je najdôležitejší dôkaz pre neho. Každý jeden krok čo spravila K., tak ona si príde na políciu
a ona si vyberá u koho spíše trestné oznámenie. Preto chcel aby bol predvolaný vyšetrovateľ O., aby
objasnil ako to bolo. Potom ide za prokurátorkou sa radiť. Mal ísť do BB, nie sa ide radiť za prokurátorkou
do BR. Do školy maloletý nemohol ísť, ale po obede ho ku nemu mohla dať. Ona rozprávala, že krv

mu nešla do rúk. Keď sa obhajca spýtal maloletého pri výsluchu, že prečo to robí, tak povedal že sa mi
mstí, za to, že som ho dal do domova. Aký by mal dôvod na to, aby to synovi spravil. Jasné že klamal.
Uviedol, že si treba pozrieť tie výpovede. To čo bol naučený to odrapotal, ale keď sa ho obhajca spýtal
inak, tak to už nevedel uviesť, že si to nepamätá. Preto chcel spojiť všetky spisy z ÚPSVaR, lebo keď on
bol s ním tak on rozprával úplne iné. Myslí si, že to ona všetko zinscenovala. Už aj súdy skonštatovali,

že ona ho manipuluje, že na neho zle vplýva. Zoberme si že ten syn mal 10 rokov. To je najhoršie
obdobie na manipuláciu. Aj ÚPSVaR to pochopil, až kým sa do toho začala angažovať riaditeľka úradu,
ani pracovníčkam sa to nepáčilo. Aj ten návrh keď išli do detského domova, tak že dostala príkaz od
riaditeľky, že jej sa to tiež nepáčilo, aby to robila v piatok večer a oni ho odovzdali v sobotu. I. toho 01. 02.
prišiel podľa súdneho rozhodnutia, asi o 15tej. On si to už nepamätá presne. Ten čas sa menil viackrát

súdne. Do Čadce odchádzali niečo po 16:30 a on mohol prísť o tej 16:00 hod. Nepamätám si, čo mal
oblečené, ale on keď prišiel ku nemu, tak sa prezliekol. Nepamätá si, že čo presne aké oblečenie, ale
vie, že mu kupoval veci. Mal svoj mobilný telefón. Vie sa aké sú teraz tie deti, len čo prídu už majú telefón
v rukách. On mu ho nekontroloval. Bol sa medzi časom prezliecť. Určite sa hral s tým telefónom. Počas
pobytu komunikoval s tetou. On mu ešte povedal, že on sa díva na televízor, ty choď telefonovať do

druhej izby. Písal jej určite. V byte v Brezne mal putá. Teraz putá kúpite hocikde. Je to možno 10 rokov
čo ich má. Bol vojak, zbieral všelijaké nože, zbrane a tak, jeho to bavilo. Putá boli odložené. Mal možno
3 pút, vo viacerých častiach bytu, mal ich v skrinke potom ich dal do trezoru. I. vedel o týchto putách.
On sa s nimi nehral s ním. Vedel, že tie putá tam sú. Najprv bol I. v chodbe, potom išiel do detskej tam
sa prezliekal. Možno bol aj na WC, alebo umyť si ruky. On sa pohyboval po byte, on ho nekontroloval.

Nepožíval alkohol vo všeobecnosti. Chceli urobiť z neho alkoholika, preto chcel dať predvolať aj tú pani
zÚPSVARabypovedala,čiprišielknímpodvplyvom.Asi3mesiacehodvakrátdotýždňačakalahliadka
keď chodil do práce. Stále mu dávali fúkať. On sa potom sťažoval. V priemere policajná hliadka zastaví
obyčajného človeka raz za dva roky. Oni zastavovali len jeho, dali mu fúkať a potom odišli. Dal si spraviť
lekárske vyšetrenie, bol darca plazmy. Toto by nemohol keby bol alkoholik. K. mala kľúče od ich bytu.

V tej dobe jej zomrela sestra, aj jej mama mala kľúče od jeho bytu. Bolo normálne že im pomáhali, prišli
niečo doniesli. V tej dobe to bral ako normálnu pomoc rodine. K. nevie či mala vedomosť o tom, či majú
doma putá. Prišiel domov a jej matka prišla zobrať nejaké veci. Chodili k nim do bytu. Všetko čo mala
jej sestra, všetko zmizlo. Určite do bytu chodili. On sa pýtal toho špecialistu ako vznikla tá fotka. Keď
z tej fotky nie je vidno kedy, kde a ako bola spravená, tú fotku mohol urobiť hocikde a hocikedy. Furt ho

presviedčajú, že to sú nohy jeho syna. Keby tam bolo nejaké znamienko tak povie je to on. On neviem
veľkosť nohy jeho syna. Určite ale neboli také veľké. K. tvrdila, že tie ponožky potom vyhodila a teraz
ich po dvoch rokoch donesie ako dôkaz. Keď sa sťažoval, tak mu odpísali z KP, že na všetko odpovie
vyšetrovateľ. Všetko bolo spochybnené. Ani z tej Ameriky ešte nič neprišlo. K. sa sama usvedčila z toho,
že hneď ráno išla 4-tého na súd s fotkou s tým, aby mu odobrali syna. Celý víkend s tým nič neurobila.

Potom hovorila, že to dostala sudkyňa ktorá nie je dobrá, že to stiahla. Hovorila o tom vo výpovedi.
Za dva dni dal ten istý návrh ÚPSVaR. Momentálne má zákaz styku s dieťaťom, niekoľkokrát sa na
to sťažoval. Nič sa nezmenilo, on ho odvtedy nevidel. Nie sú v kontakte. Je to od 9/2019. Už nie je
vojak, ten proces už prebehol, dňa 24. 06. 2022 ho prepustili. Bol v tejto veci zadržaný. Ako sa o tomto
dozvedel, prišlo mu zo súdu, že mu chce zakázať styk so synom. On podal okamžite trestné oznámenie

za falšovanie listín. Jemu volala policajtka, pričom si myslel, že ho volá v tejto jeho veci. Pišiel na políciu,
prišli tam ďalší piati. On bol v uniforme, lebo išiel zo služobnej cesty. Vyšetrovateľka mu povedala, že ho
musí zadržať kvôli takémuto podozreniu. Urobili mu vyšetrenie EKG. Potom išiel do vyšetrovačky. Na
P. deň išli robiť obhliadku, vraveli mu aby ukázal ako to bolo, ale on nevedel, veď nič nespravil. Potommu dovolili sa prezliecť. Pani prokurátorka volala pani vyšetrovateľke kým čakal. Bol krik na chodbe, že
čo ho zadržiavajú, že nie sú dôkazy že ho majú pustiť okamžite. Potom prišla vyšetrovateľka dala mu
papier, že ho prepúšťajú. To bolo 14. 2. Ja hovorím to čo som zažil. Po prepustení všetko prebiehalo

ďalej, on sa navštevoval so synom na úrade práce, dve hodiny trikrát do týždňa.
Z polície ho nikto nevyzval aby odovzdal putá. Nezískavala sa jeho DNA. Prílohy predkladal z toho
dôvodu, aby preukázal, že to čo rozpráva je pravda. Aby si to mohli preštudovať a brať to globálne,
trošku v súvislostiach. Stále spomína, prečo by to mal urobiť? Najprv sa s ním stretával hodinu, potom
dve, potom sudca povedal, že môže aj na víkendy chodiť. Ona mu ho vozila. Prišiel vždy vyhladovaný

ako vlk, najedol sa, oni sa porozprávali, on nemal žiadny dôvod na toto. Toto im poradili na sociálke
ako sa zbaviť otca. Vzťah J. K. ku nemu sa zmenil keď zomrela jej sestra, ktorá mala firmu. Na účte
firmy bolo 200 000,- Eur. V dedičskom konaní sa strašne domáhala aby bola zástupkyňa jeho syna.
Notár jej povedal, že nie ona je zákonnou zástupkyňou, ale on lebo je jeho otec. Bez ničoho mu ho
zobrala, potom sa súdil, mala mu ho vrátiť. On podal trestné oznámenie, že K. vyberal po 5 000,- Eur
z toho účtu. Toto nikto nerieši. Keď skončil OS tak jej to všetko zamietli. Súd rozhodol, že ho mám on.

Vtedy čo K. robila na tom súde. On stále navrhuje, aby išla na vyšetrenie, ona bola úplne nepríčetná.
Ona hovorila, že ho zničí, že má známosti. To hovorila po vynesení rozsudku nie do zápisnice. Pani Q.
bola jeho priateľka. Ona napísala o ňom, že je alkoholik a podobne. To bolo všetko potom ako sa s ňou
rozišiel. Pri vypočúvaní uviedla, že ona to nenapísala, že to napísal K. so K., že ona to šla len potvrdiť
k notárovi. To že sa zmenil syn, začal vnímať keď bol u nej. On bol úplne odmeraný keď prišiel od nej.

Musel zase pracovať na tom, aby sa normálne rozprávali. Celý život pracoval s ľuďmi, keď odchádzal
odo neho bol zase v pohode, keby nemusel tak by ani neodišiel k tete. Ona zase cez týždeň na ňom
pracovala. Žiadny sused na neho takéto veci čo ona na neho rozpráva nepovedal. On na syna nikdy
nekričal. Nikdy nebil syna, nikdy mu nič zlé neurobil. K. niesla ťažko smrť matky maloletého. Chodila k
psychológovi. Vždy keď bola so synom tak jej to robilo dobre, ona sa na neho naviazala. Krajský súd

zamietol návrhy, aby sa podrobili vyšetreniam všetci, aj ona aj on aj syn. On pracoval na ministerstve
obrany ešte kým matka maloletého žila. Potom zanechal svoju kariéru, išiel robiť do útvaru v Brezne.
Len preto aby som bol s ním, 4 a pol roka sa oňho staral. Chceli z neho spraviť alkoholika, ale chodil do
nemocnice v nedeľu večer na infúzie s nimi. K K. chodil kosiť a podobne.

Svedok E. I. O., opatrovník maloletého uviedol, že dňa 15. 02. 2019 bol ustanovený ako opatrovník
maloletému B.. Začal ho v rámci tohto trestného konania zastupovať. Svedkom udalosti nebol. K skutku
sa on nevie vyjadriť. Nebol priamym svedkom žiadnych udalostí, ktoré sú opísané ako skutok. Maloletý
si neuplatňuje škodu.

Svedkyňa J. K. uviedla, že to čo čítala pani prokurátorka, tak to presne takto im vykreslil synovec I.. I.
je slušný, inteligentný, je veľmi dobrý. I. je mu zverený KS do osobnej starostlivosti, odvtedy sa o neho
vzorne starajú, vytvárajú mu domov a zázemie. I. je syn jej nebohej sestry - dvojičky. Čo sa týka vzťahu
I. k otcovi v období pred skutkom, s pánom B. žila jej sestra niekoľko rokov. Neboli manželia. V tom
období si pán B. budoval svoju kariéru. Sestra sa väčšinou starala sama o syna. Keď bola onkologická

pacientka 3,5 roka tak, jej pomáhali ona s mužom. Pán B. si nedal žiadosť o preloženie bližšie, aby
bol pri nej a pomáhal jej. Nezaujímal sa o syna, ani o ňu. Všetky školské veci riešili oni s manželom.
Viac menej nemali žiadny vzťah. Keď bol pán B. doma a prišiel v piatok večer, tak sa zrúbal, opil sa.
Sestra ho vyhadzovala z domu. Tieto veci vedia od I., ktorý to povedal na úrade. I. sa bál toho, že keď
jej toto povie, tak sa to dozvie otec a on mu ublíži. Pán B. mu hovoril, že má zbraň. I. to hovoril im.

Keď sestra ešte žila tak pán B. mal nejakú pušku, ona nevie akú. On si to držal normálne v izbe pri
ňom. I. dennodenne videl tú pušku opretú pri dverách v detskej izbe. Nebola uložená v trezore. Ona
sestre vravela, že on je čistý blázon. On keď prišiel domov tak len dirigoval, provokoval, vyškieral sa.
Keď to sestre povedala, ona jej povedala, že si vybrala svoj život sama. Rozhodnutím OS Brezno mali
stanovené, že I. majú vždy v piatok o pol 5 alebo na 5 odviezť do bytu k otcovi a v nedeľu o pol 5 I.

vyzdvihnúť. Odovzdávala ho vždy ona v ten čas podľa rozhodnutia súdu. Vždy ho nosili načas. V ten
deň mal jej muž, vždy v piatok má nejaký šport vo večerných hodinách, ona bola doma. Keď viezla I.
tak išiel v teplákoch, mikinke. Oblečenie mu dávala vždy ona. Nevie časom popísať tepláky ani mikinu,
nepamätá si to už. Nepamätá sa či sa s I. rozprávali či sa prezliekol u otca. Keď sa toto stalo tak jej
prišla SMS správa, ona sedela vo vani keď to prišlo, mohlo to byť pol 6, 6. Bola tam správa on ma spútal

putami. Vedela, že jej to píše I.. Ona reagovala, že čo to je, nevedela, že čo to znamená. Napadlo ju či
to si sám dal. Vravel je, že bol spútaný, nevedela čo má robiť. V tom čase jej ale I. krátkymi telefonátmi
dal vedieť, aby neriešila nič. Chcela volať policajtov a chcela to rýchlo riešiť. On sa bál toho, že oni
zavolajú na políciu, táto zavolá pánovi B., a že on s ním utečie do zahraničia. Stále majú tieto konflikty,obžalovaný rozprával I., že už ma neuvidí a podobne. Svedkyňa vedela, že je to on, ona mu kúpila tie
ponožky, 7 rovnakých párov, vedela, že to sú ponožky od nich, a že to je on. I. mal v tom čase veľkosť
nohy 37, resp. 38. ona tieto ponožky uchovala a vydala pre účely trestného konania. Uchovala si to

kvôli tomu, že keď im I. poslal fotku, tak ich odložila, lebo tušili, že sa niečo stalo s týmto človekom. Na
tie ponožky sa ich pýtali pri výsluchu. Oni predložili fotku z I. telefónu. Predložila telefón tak, že bolo
zrejmé, kedy prišla tá správa. Svedkyňa ďalej uviedla, že nevedela, že čo sa deje, keď videla tie fotky.
Poškodený jej napísal, že on ma spútal. Písali si aj ďalšie správy. Poškodený ich ubezpečoval, že už
mal zložené putá. I. im potom volal a vravel, že otec balí veci do tašky. On nevedel, kam pôjde lebo mu

otec povedal, že to je prekvapenie. Riško s nimi komunikoval písal správy, volal ale išlo o sekundové
telefonáty. Oni boli zvyknutí, že všetko musia dokazovať. Ona uviedla mesesengerovu komunikáciu,
lebo väčšinou komunikovali tak. Obžalovaný messenger ani nepozná. V piatok si nepamätá na ústnu
komunikáciu. On im napísal, alebo volal, že už sú na ceste. Podľa bilboardov im povedal, že to spoznal,
že idú do Čadce. Pán B. sa v sobotu opil, tak im vtedy rýchlo zavolal, že pôjdu do Poľska sa kúpať, že sa
im potom ozve. On sa im ozýval správami na messenger. Z tých správ nevyplývalo, že by bol rozrušený

ani to, že sa ho bojí. I. bol presvedčený o tom, že ho musí otec odovzdať v nedeľu. Toto im povedal
I. potom. On to rešpektoval ako povinnosť, že ide k nemu, a že o 17.00 ho musí otec odovzdať. On
im napísal, že sa o neho nemajú báť, že on im v nedeľu všetko porozpráva. Dal im určite niečo vedieť
aj v nedeľu, ale nepamätá si že čo. Nemali pocit, že je v ohrození život, bral to tak, že keď ho otec
odovzdá tak im všetko porozpráva. Ona v piatok čakala na manžela, on chodil okolo pol 8, 8 domov.

Ukázala mu tú správu a pýtal sa jej, že čo teraz. Zo skúsenosťami s ním a I. prosbou, aby nič nerobili,
tak s manželom usúdili, že to budú rešpektovať, lebo I. je rozumný. Povedali mu, že ak by sa dačo
dialo má im volať. On s otcom nechodil nikde ani na žiadne dovolenky. Oni o maloletého nemali žiadne
obavy. On aj vedel, že mu ten otec založil tie putá s úškrnom, že sa mu vyškieral. Keď sa im I. ozval,
tak už boli na ceste do Čadce, preto on nechcel, onipreto nešli na políciu. Keď tankovali tak im I. dal

vedieť, že idú zrejme do Čadce. Oni boli stále na telefóne. Má pocit, že v sobotu im viackrát písal, volal.
Oni to s manželom vyhodnotili, že I. je Ok, a že nejdú nič konať. Po I. išli s manželom, manžel čakal
v aute pred vchodom obžalovaného. Ona išla po schodoch hore, otvoril jej obžalovaný, vyškerený od
ucha k uchu, I. bol niekde v obývačke, taký skrytý za dverami, bol taký neistý. I. jej musel vydať lebo to
bolo v rozhodnutí. Išli sme dole výťahom, sadli sme si do auta. On im rozprával čo sa dialo. Povedal im,

to čo ste čítali na začiatku. Povedal jej, že toto otcovia nerobia, prečo on má takého, prečo jemu mama
vybrala takého, že toto nerobia ani cigáňom, porozprával im všetko. Oni sa ho pýtali, že či to ideme riešiť
dneska, alebo sa potrebuje vyspať, lebo on bol roztržitý, rozpálený. Oni mu to s mužom navrhli, on na to
povedal, že čo keď sa o tom dozvie otec, on sa jej spýtal, že čo mu spraví otec. I. nebol klamár. Oni sa
spýtali, že ako dlho mal tie putá, on povedal, že si to neuvedomoval, ale že to bolo 20-30 minút. Vravel,

že sa mu otec vyškieral do tváre, že nevie nájsť putá a on sa bál, že ostane tak. I. si vyhodnotil, že otcovi
asi došlo čo mu spravil, tak mu dal putá preč. Oni sa snažili zistiť, ten čas aj prakticky, že mu povedali že
teraz je 7 hodín, skús len tak ležať a stopneme tých 30 minút. On jej vravel, že sa veľmi bál, že ho ona
už neuvidí, vravel že mu bolo treba veľmi čúrať a vravel, že sa mu otec chodil vyškierať. I. nevedel čo
chytro povedať, on nevedel čím začať, opisoval situácie. On to v aute na nás vychrlil. Jej manžel sa ho

spýtal, že ako I. a on hneď to zo seba vychrlil. Obžalovaný mu mal vravieť, že akú má hodnosť. Oni si
dali situáciu vysvetliť dopodrobna. On keď vravel o tých úškrnoch, tak oni to poznajú u obžalovaného. I.
sa bál otca. On bol zakríknutý, vždy keď dačo na sociálke povedal, tak tá informovala otca a on sa potom
bál. I. povedal, že on je unavený, že to nemá ísť dneska riešiť, vraveli že boli v Poľsku, že si ho otec
nevšímal, že tam bol sám niekde. Oni to riešili s pani B. K., ktorá je jej známa na polícií. Ona jej povedala,

že ho má nechať vyspať, že ho má nechať vydýchnuť, ak to rozprával v takom rozpoložení. Ona nemala
v tom čase kľúče od bytu obžalovaného. V 2017 keď sestra zomrela tak I. bol na ňu veľmi upätý, nechcel
chodiť do školy. V tom období sa s obžalovaným dohodli, že s I. bude písať úlohy a podobne. Ona teda
do bytu chodila. Oni s obžalovaným ani nemali problémy. Bolo všetko v poriadku. Od roku 2017 si pán B.
volal do bytu milenky. V tom čase sa stalo, že mali ísť po nejaké knižky do ich bytu. Obžalovaný nemal

byť doma. Jej sa nedalo odomknúť. Pán B. tam mal priateľku. Ona mu tie kľúče odovzdala vtedy, mohlo
to byť ešte v roku 2017. Kým chodila do bytu tak putá nevidela voľne položené u nich v byte. Oni toto
nekontrolovali. Ako zomrela sestra tak riešili iné povinnosti, I., školu mala aj ona sama so sebou problém.
OnI.stálehovoril,žemázbraň.Onimalicivilnýchsúdovdosť.Odposlednéhorozhodnutiaostarostlivosti
maloletého mali aj iné civilné konania. Pán B. zadlžil I. byt. Tento mal byť predaný v dražbe, obžalovaný

neplatil nič, nereagoval na výzvy. Išlo o čiastku nejakých 1 700,- Eur, majú aj doklady o tom. Oni sa
naďalej starajú o ten byt, I. má na účte peniažky, jemu ten byt vynáša. I. bol po smrti matky daný otcom do
detského domovu, tak v tom čase vyšetrovateľ nejaký na O., nepamätá si meno. Ona sa s ním poradila
ohľadne tejto záležitosti s I. ten povedal, že nemá službu, ale majú prísť s I.. Trestné oznámenie spísalina 4. poschodí s pánom nejakým na O. Spisoval ho pravdepodobne on. Oni s I. prišli a pán vyšetrovateľ
zdvihol telefón a volal na prokuratúru, volal nejakej F. B. a ona povedala, aby oni s I. prišli. Vyšetrovateľ
povedal, že sa majú obliecť a prišli na prokuratúru. Táto pani prokurátorka sa I. spýtala, že či sedel

alebo ležal keď bol spútaný. Oni podali trestné oznámenie. Ona nezaznamenala, že by I. niekedy klamal.
Ona bola v pomykove, preto nešla hneď na políciu. Keď ich I. požiadal, aby počkali do nedele, tak ona
nemala čo riešiť. Oni mu to uverili, pravdaže, v tých emóciách čo vravel, nebol dôvod neveriť mu. Oni
nemali žiadne problémy s obžalovaným. Oni chceli aby sa staral o I., je to úplne normálne. Oni mu
chceli pomáhať. Ona sa s I. učila, trávila s ním čas. I. chcel chodiť k nim, vravela mu veľakrát, že ich

deti nebudú doma, nech ostane u otca, nie on prišiel k nim. Ona sa neusilovala o to, aby bol I. u nich.
Z akého dôvodu, veď oni majú dve deti. Ich finančná situácia bola normálna. Ona sa o sestru starala
celé 4 roky, ona bola v 4. štádiu rakoviny. I. zakázal obžalovaný chodiť k psychológovi. Nevie či to bolo
po detskom domove, alebo nejakom incidente. On dal na to zákaz. I. bolela hlava, mal úzkosti, nechcel
sa učiť, nechodil na futbal. On sa hanbil, že to deti v škole vedia. On nechápal prečo on má takého otca.
On to zle znášal. Ona ostala doma, lebo sa bál ísť do školy. Oni robili dohody, aby I. nedávali otcovi

z tréningov, či zo školy, že prídem po neho ona. On sa nechcel o tom veľmi rozprávať. Ona poprosila
sociálny úrad, on tam chodil raz do týždňa. Odchádzal z tadiaľ istým spôsobom spokojný. V súčasnej
dobe je I. veľký chalan, má skoro 16 rokov, je vysoký skoro dva metre. Nikdy sa k tomu nevracal. Otca ani
nespomenie. Oni sa nevyhrážali, že budú podávať trestné oznámenia a podobne. Oni s mužom museli
ostaťtriezvi,jednapaniimpovedala,žetočímsiprešielI.môžemaťnanehozlývplyvdobudúcna.Sním

doteraz treba pracovať. Vyšetrovateľka jej nevysvetlila prečo ju 5-krát vypočúvali v prípravnom konaní.
Ich telefonicky upovedomili a oni vždy prišli. Vypovedala pravdu na to ako to vtedy cítila. Vypovedala tak,
ako to vtedy vnímala a cítila. Neviem kedy si to viacej pamätala, či vtedy, či teraz. Ona mala uchovanú
komunikáciu medzi I. a ňou. Túto odovzdala na polícií. Odovzdala I. telefón. Ona pri výsluchu ukázala
celú komunikáciu na telefóne. Potom ich vyšetrovateľ žiadal, aby si doniesli celý telefón na overenie

fotky a komunikácie. Predložila celú komunikáciu, ktorú odo nej vyžadoval vyšetrovateľ. Ona ukázala
I. telefón aj jej telefón. Ona si nepamätám či táto dokumentácia bola uchovaná v notebooku alebo na
papieri, či ju majú doteraz to nevie vôbec povedať, oni sa k tomu nevracajú, nebavia sa o tom. Ak si
dobre pamätá, tak si to prefotila foťákom, a to predložila vyšetrovateľovi, môže byť že mala niečo aj
v listinnej podobe. Neviem či mala niečo aj v notebooku. I. jej sám povedal, že aby nevolala políciu.

Ona sa vyjadrila, že to v tom čase riešila inak aj s emóciami. Myslím si, že to vyšetrovateľom určite
povedala, že im povedal, aby nevolali políciu. Pani K. im sama povedala, že aby to v ten deň už neriešila.
K vyšetrovateľovi išli ráno o 8 resp. pol 9. Aj napriek tomu, že im povedal po telefóne že nemá službu
spísali trestné oznámenie. Na A. prišli na základe toho, že im to povedal vyšetrovateľ O.. I. sa rozprával
s prokurátorkou, oni na neho čakali. Potom sa vyšetrovateľ s prokurátorkou niečo dohodli a povedal, že

budú poobede vypočutí. Z prokuratúry išli naspäť na políciu. I. nešiel do školy v pondelok preto, lebo
išli vypovedať a bol kľúčový svedok. I. bol z tej situácie roztržitý, nevedel čo má skôr povedať. I. sa
bránil, reval, nechcel ísť k otcovi. Oni ho ale podľa rozhodnutia súdu museli dať, vravela im to aj pani
prokurátorka, že ho tam majú dať v pondelok poobede. Oni ho tam zaniesli na dve hodiny a potom ho
išli v pondelok aj vyzdvihnúť. V ten pondelok tam bol naposledy, voči obžalovanému sa už konali potom

opatrenia. Oni boli v kontakte s políciou aj sociálkou. I. im vravel, že sa hral nejaké hry na telefóne
a zozadu z obývačky naletel jeho otec. Držal v rukách putá. Spútal mu ruky, potom zo zadného vrecka
vytiahol druhé putá a spútal mu nohy. Potom mu povedal, že už sa k J. nedostaneš. Potom si I. odfotil tie
nohy, lebo otec robil jesť v kuchyni. I. vravel, že to malo trvať 20-30 minút. Oni I. v nedeľu prezreli, že či
nemá nejaké stopy na rukách. Nemal žiadne. Ona si nepamätá, že či vyšetrovateľ pri výsluchu prezrel

I. či nemá stopy po putách. Ona tie ponožky odložila. Jej sa vyšetrovateľka spýtala, či ich mám, ona jej
povedala, že nevie musela by ich pohľadať. Ona by si to nedovolila aby ich vyhodila, bol to dôkaz činu.
Ona ich odložila a potom našla.

Svedkyňa J. K. uviedla, že v dôsledku tých udalostí pozabudla, že tie ponožky odložila. Jej volala pani
R., že má skúsiť nájsť tie ponožky. Ona ich v tom čase odložila ako dôkaz, ale v tom slede a nevnímajúc,
tak povedala, že ich nemá. On keď prišiel domov v nedeľu, všetko zhodil zo seba. Ona ich v tom čase
detailne neriešila, proste ich odložila a zabudla na to, že sú odložené. Keď s spomínala, že bol bosý,
mala som na mysli bez topánok. Ona keď už tú fotku videla, ako mala povedať, že bol bosý, bez topánok.

I. vždy keď prišiel od otca im rozprával, že čo mu otec robil. On vravel, že robil všetko to čo robil mame.
Pri rozhovore so psychologičkou rozprával, že čo mu otec robil. Oni mu hovorili, že to je jediný zákonný
zástupca, že tam musí chodiť. Nemal iné na výber. Keď to obžalovanému vravela, aký je I., ten hovoril len
no, tak smúti za mamou. Oni všetko riešili s manželom. Messenger má aj dnes. Neviem prečo sa v spisenenachádza informácia k fotke z akého času, dátumu to je. Nemanipulovala s telefónom, nikdy. Pani Q.
pozná, je to bývala priateľka, milenka pána obžalovaného. Ona ich upozornila na to, ako sa obžalovaný
správa k I.. Vyšetrovateľke predložila aj správy, ktoré im poslala. Pani Q. chcela s nimi spolupracovať, ale

nechcela ísť na políciu. Ona im napísala, že im napíše list, ale že nechce ísť vypovedať k vyšetrovateľovi.
Ten list mal obsahovať to, ako je I. doma týraný. Ten list sa mal použiť aj v tomto konaní, aj v tom konaní
keď sa mal ísť vyhrážať do detského domova. Pani Q. vysvetlili na čo to potrebujú, pani spolupracovala
dobrovoľne. Keď bol maloletý odobratý z detského domova tak ona o tom nevedela. V sobotu mala
telefonát zo súdu, že sa má zdržiavať doma. I. nevedel o tom, že mal byť odobratý z detského domova.

Bol odobratý pre zlý psychický stav. On im telefonoval a rozprával sa do neba s F.. Obžalovaný sa mu
prišiel vyhrážať že skončí v Kremnici do 18. roku. Prišiel šofér z H., pán podpredseda, pani ktorá natáčala
situáciu a tiež prišla aj pani predsedníčka. Bolo to v altánku, natáčali ich dali im nejaké papiere. Oni stále
komunikovali s I.. I. povedal, že mu najprv založil putá na ruky potom na nohy. Tým, že zomrela sestra,
tak to bolo automatické že išli spolu žiť. Oni I. vždy hovorili, že je to tvoj otec, poznáš ho aký je. Nauč
sa žiť, nikdy ho nenabádali na to, aby odišiel od otca. Putá videla v domácnosti obžalovaného keď žila

sestra, to používali ako sexuálnu pomôcku, mali ich v spálni.

Obžalovaný k výpovedi svedkyne J. K. uviedol, že putá ako sexuálnu pomôcku nikdy nepoužíval.
Služobnú zbraň nikdy nemal doma. Vojaci ju nemôžu mať doma, policajti áno. Vzduchovku mal doma,
tá bola schovaná v skrini. Keď bola priateľka chorá, tak si žiadosť o preloženie bližšie nedal, lebo mu

povedala, že rob tam kde si pretože potrebujeme peniaze. Toho syna mu niekoľkokrát nedoniesla K..
Keď sa na sociálke sťažoval povedali mu, že nech volá políciu. Je to napísané v spise, ktorý žiadal
pripojiť. Tieto klamstvá skúšala od začiatku. Svedkyňa nikdy nikde nerobila. Doma mal syn celú skriňu
oblečenia. Jemu ostali veci doma, ona ho zobrala v tom čo bol. On mu ešte niečo aj kúpil. On dávno
robil na počítači, keď ona ešte nevedela čo je mobilný telefón. On vie čo je messenger, aj vie že funguje

cez internet. Keď boli v aute, tak mohol syn komunikovať jedine cez SMS, keď tieto žiadali, tak povedali,
že už prešla dlhá doba už sa to nedá zabezpečiť. Na jednej strane rozpráva, že je to dobrý chlapec ale
potom hovorí, že je utiahnutý. On nezakázal synovi chodiť k psychológovi. On sám s ním k nej chodil,
lebo mu to súd nariadil. Potom vypovedal zmluvu s týmto psychológom. Svedkyňa rozprávala o tom,
že spolu stále telefonovali. Keď boli v Poľsku tak telefón ani nemal pri sebe. Zavádza svedkyňa, hovorí

jedno klamstvo za druhým. Najprv hovorí, že nevie či si na všetko spomenie a potom rozpráva detailne.
Ona, že sa učila s jeho synom? Jej dcéra mala 4-ky a 5-ky. On chcel aby sa spočítala, koľko trestných
oznámení dal on a koľko oni, by bolo jasné, kto na koho podával. Čo sa týka milenky, tak táto chodila ku
nemu len keď nebol u nich doma syn. Keby bol tyran, tak by ho k svojim deťom ani nepustila. Ona mala
tri deti. Tú sobotu a nedeľu pre neho nič neurobila, ale dva týždne predtým mu syna zase nedoniesla.

Písal jej správu, že prečo ho nedoniesla, kde je a podobne. Ona mu volala že na to zabudla. Potom
za hodinu mu ho doniesla. On jej povedal, že pôjde v nedeľu neskôr od neho s tým súhlasila. Všetko
bolo cez víkend v poriadku. O piatej mu volala, že jej nedal syna. Hneď tam nabehli policajti. Tým chce
poukázať na to, že najprv robí paniku kvôli pár minútam, a potom keď ma nasadené putá tak neurobí nič.

Svedok B. K. uviedol, že k tejto veci povedali všetko pri pani vyšetrovateľke. Začiatkom februára v piatok
poobede alebo podvečer možno okolo 5tej hodine došlo k incidentu, manželka mu ukázala SMS správu,
kde mal I. založené putá, kde bol aj text založil mi putá. Boli v strese, že čo idú robiť. Potom prišla ďalšia
správa, že už mu ich zložil tie putá po nejakom čase 30-45 minút. Rozhodli sa, že neriešili toto na polícií,
nakoľko už mal putá dole. Predpokladá, že obžalovaný si uvedomil, že prestrelil a spravil takúto hlúposť.

Išli na výlet s I.. Potom v nedeľu ho boli vziať s manželkou, bol vtedy rozrušený a v pondelok to išli riešiť
na políciu. Potom nastala spleť výpovedí na sociálke. Riešila to jeho manželka, keďže jej bol I. zverený
do opatery. Bolo to v podvečerných hodinách v piatok mohlo to byť 17:30, 18:00 hod. Nevie presne. Na
fotke boli spútané I. nohy. Sedel na gauči v sede a mal spútané nohy a ruky myslím že tiež, spútané ich
mal putami. Spoznali ponožky. Prišla MMS-ka s textom, že pozri čo mi urobil, resp. už ma aj spútal. To

bolo pod tou fotkou. Oni na to reagovali, okamžite išli do stresu, začali riešiť, že čo ideú robiť. Po čase
asi 45 minút prišla SMS-ka alebo telefonoval, nevie teraz, že to už má dole. I. im posunul v sobotu SMS-
ku, alebo volal, že obžalovaný je opitý, že sa mu dalo volať. On im povedal, že aby to ďalej neriešili, že
je relatívne pokoj, že idú na výlet. On ukľudňoval manželku, že je v poriadku. I. si bol vedomý, že ide
v nedeľu ku nim. On vedel aký je rozsudok súdu, je to inteligentný chlapec. Mali obrovské obavy, ale

I. ich ukľudňoval, zvažovali čo je lepšie. Vyhodnotili to takto. Zavolal im, písal niekoľko SMS-iek. I. bol
v strese povedal, že už nikdy nechce ísť k otcovi, že ho tam už nemájú dávať. Opísal situáciu tak, že sa
hral na mobile, a že otec prišiel z kuchyne odzadu k nemu, že mu založil putá, že samu začal vyškierať,
a že vravel že k J. už nepôjde. Ak si dobre spomína, tak putá mu najprv založil na nohy a potom na ruky.To si už presne nepamätá, ale spútal mu určite aj nohy aj ruky. Vzťah I. k otcovi vnímal veľmi negatívne.
I. bol svedkom ako otec pred ním zbil chorú mamu. Z tohto dôvodu od neho ušiel. Ten spor sa ťahá už
veľmi dlho. Oni nespomínajú otca, I. sa k tomu nevracia. Otca nespomína, nechýba mu. Predtým ako žila

partnerka obžalovaného, tak sa stretli, posedeli si, ale potom už nemali žiadny vzťah. Jemu v minulosti
nič neurobil, ani on jemu. Oni v tom čase v roku 2018-2019 nemali problémy, nepotreboval peniaze.
Peniaze ktoré potreboval si vedel zabezpečiť, zarobiť. On s I. osobne nekomunikoval, komunikovala
s ním manželka. Boli to len krátke telefonické rozhovory a správy. Manželka mu SMS-ku ukázala keď
prišiel domov po športovej aktivite. On netvrdí, že ak sa to stalo 17:30 tak sa k tomu v tom čase aj dostal.

On mal túto informáciu od manželky. Komunikáciu uchoval u nich doma v notebooku. Bol dotazovaný
na polícií či ju môže predložiť, je možné že ju medzičasom vymazal.

Svedok B. K. uviedol, že áno je to tak, mali túto komunikáciu a predkladali ju tak ako uviedol.

Svedok B. K. uviedol, že oni sme SMS-ku dostali, on z toho spravil nejaký záznam, odovzdali to orgánom

a manželka ho možno požiadala, aby to vymazal, tak to vymazal. Odovzdali to a nepovažoval to za
podstatné, že to treba odkladať. Na fotke boli nohy I., ponožky a pod fotkou text z jeho telefónu. Myslí,
že bol tam aj čas aj dátum, on nevie. Keď hovorí o správach tak ide o správy cez Messenger.

Svedok B. K. uviedol, že áno je to tá fotka. Tam je čas na fotke. Ďalej uviedol, že on nemá krvavé oči,

jemu je to v podstate jedno ako toto dopadne. Táto fotka prišla v piatok. On si to možno priblížil, ale je tam
aj ďalšia komunikácia v spise, kde sa hovorí o putách cez víkend. On hovorí, že ďalšia komunikácia bola.
Matka I. bola vo firme. Z jeho strany s obžalovaným k žiadnemu sporu po smrti matky I. nedošlo. Výbery
peňazí z účtu boli, lebo tieto peniaze tam vkladali oni, keď to zistili, ako sa o to zaujíma. Bolo to po smrti
matky. Pán B. na nich podával vymyslené trestné oznámenia, oni dvaja osobne vôbec nekomunikovali.

On predsedníčku OS Brezno pozná z toho keď k nim prišli. Keď sa robili výpovede na polícií aj na
sociálke, tak im povedali, že čo majú robiť, keď v pondelok ho dáva manželka otcovi na dve hodiny.
Poradili jej, že mu ho má dať. Potom už boli vykonané procesné úkony políciou, sociálkou a oni už
povedali, že mu ho nemajú dávať. Predsedníčku OS Brezno nepoznal. Pri odovzdávaní I. bol prítomný
aj podpredseda F., šofér ktorý to kameroval. Pani prokurátorku B. nepozná. S manželkou majú výborný

vzťah, samozrejme že ho informovala o týchto veciach. Manželka vravela že prišiel o 17:30. Mohlo to
byť o 19tej. Oni museli konať tak, ako to súd prikázal. Syna dávali obžalovanému aj na sociálke. Potom
už prestali lebo tam boli nejaké príkazy súdu. Nevie čo je s tými ponožkami.

Svedkyňa B. R. N., riaditeľka P. S. M., ktorá uviedla, že vie čo je predmetom konania, ale len včera si

to prečítala, nejaké obmedzovanie osobnej slobody. V tom čase bola zamestnaná ako riaditeľka P. P.
S. M.. Pracuje tam aj teraz. Ona si na tú situáciu kedy bol dovezený do detského domova B. pamätám
matne. Pamätá si, že boli s otcom prevziať maloletého v F. C., previezli ho vtedy do M. kde majú
chalupu na leto. Maloletý bol veľmi rozrušený, nezvládol to, že by mal s ňou odísť, bol voči nej veľmi
agresívny, hovoril, že s ňou nepôjde. Personál ho tam ukludňoval, naháňali ho tam. I. si neželal hovoriť

s otcom, tak išla po neho sama, otec nebol prítomný, stretli sa len pri aute. S I. sa rozprávala len
ona. Ona bola v ten týždeň na dovolenke v P. M. odchádzala z tadiaľ v sobotu, kde ju vychovávateľka
o tom informovala. Nevie prečo bol odobratý. S otcom sa stretla vtedy prvýkrát a potom asi raz ešte
prišiel zaplatiť výživné. S I. vybaľovali veci, otec mu pomáhal, začali sa trošku rozprávať, I. odpovedal
jednoslovne. Malý bol odprevadiť nakoniec otca aj k autu. Strávili spolu 2 hodinky. Maloletý bol prvý deň

dosť emočne rozladený. Ona prišla o 3 dni potom do M., tam sa hral s deťmi už v pohode. Ona tam bola
potom 4 dni tam komunikovala s ním, rozprávali sa, umožnila mu aj telefonický kontakt s otcom. S pani
K. sa stretla raz, telefonicky komunikovali. Bola prekvapená čo na nich napísala, lebo na mieste ich
chválila aké majú podmienky, chalupu a tak. Boli tam uvedené nepravdy, že sa mala drasticky správať
k maloletému. U nich sa nikdy nestalo, žeby muselo byť nejaké dieťa odobraté, lebo bol zanedbávaný.

Ešte boli pre neho zobrať lieky na astmu z C.. Vie, že maloletý jej rozprával o vzťahoch v rodine, prvýkrát
spomenul svojho staršieho brata, že sa s ním nemôže kontaktovať. Veľakrát vravel, že mu J. povedala.
On nebol nejako pozitívne naladený na otca, ale nevedel zdôvodniť prečo sa s ním nechce kontaktovať
a podobne. Mal len 10 rokov. Ona za tie 4 dní nechcela na neho tlačiť. Stojí si za tým, čo napísala. Ony sa
s pani K. v dobrom rozišli, ale zaskočilo ju ako vybavovala aj tie súdy v sobotu. Kým ona bola riaditeľkou

nestalo sa to takto v sobotu, že by prišli odobrať deti. Ona mala z toho strašný pocit, jej sa to nepáčilo toto
konanie. Chlapec sa s nikým nerozprával do neba. Obžalovaný volával dennodenne synovi. Zaujímal sa,
volával, nebol problém. Raz volala stará mama, že by I. chcela do BB, rozdelili sme to medzi nich, starú
mamu a tetu ten čas s ním. Všetko obžalovaný riešili na úrovni, ako to malo byť. On nevedel kde ide, keďsa vzpieral z tých kúpeľov. On kričal na chodbe, že medzi tie debilné deti nejde. To musel mať od niekoho
takúto informáciu. On vravel, že s ňou nepôjde, plakal, kričal. Trvalo to asi 1,5 hodiny kým ho ukľudnili.
Jej hovorila kolegyňa že pani K. prišla pozrieť priestory, kde má byť I. umiestnený, ale ona sa s ňou

stretla len jedenkrát. Keď pani K. prišla, tak prišla okolo obeda. Ony sa rozprávali zvlášť aby sa to nedialo
pred deťmi. Potom im umožnili aby išli do pizzerie. Ona nepočula aká komunikácia prebiehala medzi I.
a jeho tetou. Určite komunikovali s kurátormi, určite ÚPSVaR Brezno. Nevie kto presne, nepamätá si
to. Vie, že sa rozprávali v aute tak všeobecne, lebo sľúbila I., že sa s otcom nebude rozprávať v aute.
Nevie prečo sa nechcel rozprávať s otcom. Nie je ani dobré, keď je dieťa u nich dva dni a vypytovať

sa ho na veci. U nich bol maloletý 11dní. Ona s ním bola 4 dni. Jej podávali kolegyne hlásenia. Vedela
kedy volal otec, kedy teta. Píšu sa denné záznamy. Mali psychologičku, sociálnu pracovníčku, asi to
vyplynulo z toho. Nepamätá si ako to presne bolo sú to 4 roky. Ona mala určite pocit z tých stretnutí
s pani K. a výpovedi I., že ho teta ovplyvňuje a manipuluje. I. sa vyjadril v tom smere, že sa háda otec
s tou tetou J. o starostlivosť o neho. Nemal tendencie, že by si mal sám ublížiť. Keby sa také niečo dialo,
tak by to riešili s psychiatričkou. On sa ani nevyhrážal, že by si siahol na život, to by bol taký záznam

a ona by bola povinná to riešiť.

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa na technickom zariadení vykonal obrazovo - zvukový záznam
- výsluch svedka mal. I. B. zaznamenaného na DVD nosiči č. l. 537-549. Z výpovede svedka maloletého
poškodeného vyplývalo, že ten ležal na gauči na chrbte, hral sa na mobile a obžalovaný prišiel z chodby

a nasadil mu putá na jednu ruku, kedy mu spadol mobil dole k zemi medzi neho a gauč a potom mu
nasadil putá aj na druhú ruku a následne zozadu nevie ako mu dal putá aj na jednu a druhu nohu.
Obžalovaný mu povedal, že teraz mu neutečie k tete J. a vyškieral sa mu celý čas. Potom obžalovaný
odišiel a on stále kričal, aby mu dal dole tie putá a on povedal, že stratil kľúč a keď chcel ísť za ním,
tak ho to veľmi bolelo na nohách, tak si radšej sadol a stále na neho kričal. Potom obžalovaný na neho

skričal, išiel mu dať dole tie putá a išli do Čadce, v Čadci prespali a potom šli do Poľska. Na otázku
ako často chodí k otcovi uviedol, že chodieval k nemu každý pondelok, stredu a každý druhý víkend.
Doviezli ho tam teta a ujo. Niekedy po neho otec prišiel aj sám pred dom tety a uja. Tam teraz býva.
Otec tam raz prišiel, vtedy mal ísť k nemu na hodinu, chcel mobil aby mu ho dal, maloletý poškodený
mu mobil ukázal a obžalovaný mu ho zobral, zamkol dvere na aute, vtedy mal narodeniny a išli už nevie

kde, lebo keď sa spýtam obžalovaný mu povedal, že nevie kde a išli do Čadce. Tam bol tri dni zamknutý,
obžalovaný mu zobral mobil, aby nemohol zavolať tete ani ujovi, proste nikomu. Obžalovaný skryl kľúče
od toho bytu. Dával mu jesť to čo nechcel a keď povedal, že už nechce, tak to nasilu zjedol a potom mu
nabral naschvál ešte raz a povedal mu, že kým to nezje, tak musí byť pri stole. Dával mu tam špinavé
a pokrčené oblečenie. Uviedol, že s otcom nemá dobrý zážitok. A pri otázke či má nejaký zlý zážitok

odpovedal, že ho dal do detského domova, kde sa mu chodil vyhrážať, že ak nebude pri ňom, tak tam
bude do 18 rokov a potom keď bude mať 18, tak pôjde na psychiatriu. O vzťahu s otcom uviedol, že
ten nie je najlepší, otec sa stále hádal s maminou, nadávali si navzájom, bil ju a museli utekať od neho
s maminou. Chodievali do tetinho bytu s maminou, kde teraz býva ich starká, tam boli aj tri dni a potom
keď sa vrátili tak sa nerozprávali. O incidente s putami povedal, že to sa stalo prvýkrát. Uviedol, že sa

odmieta stretávať s otcom, nemá ho rád lebo sa o neho nestará, nevenoval sa mu, bil mamu, stále sa
hádali, jemu sa to nepáčilo, pil, fajčil. K svedkyni J. K. uviedol, že ona je ochotná za neho bojovať, má
ju veľmi rád, venuje sa mu, chodia spolu na rôzne výlety.

Obžalovaný uviedol, že vo výpovedi maloletého sú viaceré rozpory, najprv hovoril že mal to na rukách,
potom na nohách. Stále používa naučené frázy. Keď sa ho pýtal obhajca alebo prokurátorka, tak to už
nevie, to si nepamätá. Maloletý dokonca tvrdil, že tam mal aj odtlačky, pričom všetci tvrdili, že tam nič
nemal. Teta mu mala povedať, že ho chce dať do detského domova. Stále dookola to tam rozprával. On
nikoho nikdy nezbil ani jeho mamu ani jeho. Od tej tety bol naučený tieto klamstvá. On mu dal návrh

na to, aby išiel do detského domova, nakoľko ho mala teta ovplyvňovať, manipulovať. V tom detskom
domove bolo 7 detí. On tam bol, on ich videl. K. spravila haló okolo toho. V piatok 16.30 hod. dá návrh
na súd. Náhodou má podpredseda súdu službu, ktorú nikdy nemal a rozhodne o tom na 11 stranách.
Čo tam robila tá predsedníčka súdu? On stále hovorí, že toto všetko bolo nahraté. Keď sa maloletého
začal pýtať jeho obhajca tak vravel nepamätám sa, neviem. Keď sa ho pýtala vyšetrovateľka tak hneď

vedel odpovedať. Pani znalkyňa ktorá bola pribratá do konania a vypracovala znalecký posudok, tak
nebola prítomná na výsluchu. Jemu nikto nepovedal, že tam je iná psychologička ako tá čo vypracovala
posudok. Tiež poukazuje na prepis nahrávky, kde chýbajú jeho otázky. On nevie povedať, či sú tie putá
jeho, ale podľa neho nie sú. Keby boli zaistené, tak by ich mohli porovnať. K fotografií ale chce uviesťto, že tam chýba dátum a čas vyhotovenia fotografie. On ešte namieta, že zo záznamu výpovede jeho
syna nevyplývalo, že by on mal J. K. posielať nejakú fotografiu o putách, resp. jej mal o putách niečo
hovoriť prostredníctvom telefónu. Na prípadné zranenia od pút nepotrebujú odborné vyjadrenie, stačí

predvolať znalca traumatológa. Inak trvajú na ich návrhoch. Čo sa týka zvyšných výpovedí svedkov,
ktoré navrhuje prokurátorka čítať, s týmito súhlasí.

Znalec B. B. F. uviedol, že on sa nevie objektívne vyjadriť k tejto otázke, jednak že nemal k dispozícií
zdravotnú dokumentáciu, len nahliadol do spisového materiálu. Tiež nevie akej telesnej konštitúcie je

chlapec, či skôr detskej, alebo dospelej. Neviem o aké putá išlo, či boli plastové, kovové, štandardné.
Štandardné putá – policajné putá sa dajú nasadiť tak, že sa podľa ruky dá prispôsobiť veľkosť ktorá
sa prispôsobuje a tieto by potom nemali tlačiť. Chlapec vypovedal, že mal na stranách voľný priestor,
takže putá by nemuseli spôsobiť bolesť, aj keď ich mal nasadené, tiež nemuseli spôsobiť pomliaždenia,
modriny. Na rukách putá nevidel. On si kvôli tomuto bol zapožičať štandardné hladké putá, ktoré ako
vravel, po založení spravia priestor, ktorý nespôsobí zranenia. Po ich sňatí do polhodiny tak tam vznikli

odtlačky, ale tieto zmizli po 10 minútach. Je jasné zo všeobecného hľadiska, že ten komu sú putá
založené a hmýri sa, tak ho tieto putá obmedzujú a môže to byť pre nich bolestivé. Putá je možné zapnúť
aj tesnejšie a pod tlakom vtedy spôsobia, ak sú založené dlhšie najmenej niekoľko desiatok minút,
napr. polhodinu až hodinu určité pomliaždenie kožných a mäkkých štruktúr, ktoré by pretrvali 2-3 dni.
U obéznejších ľudí tieto poškodenia vznikajú skôr, majú viac tuku v podkoží, a preto je väčšia tendencia

podkožných výronov ako u chudých ľudí. On netvrdil, že videl spis, videl len otázky. Pokožka 12-ročného
dieťaťa sa správa pri poraneniach ako pokožka dospelého, nie ako malého dieťaťa keď je pokožka
citlivejšia na poranenia. Nepredpokladá, že by boli trvalejšie následky, len ak by bola ruka uchopená
silno a ak to nebolo nejakým drastickým spôsobom založené. Akou silou, či bola ruka stlačená, ako dlho,
to je veľa faktorov, ktoré treba vziať do úvahy a ktoré nepoznáme. Na otázku č. 1: Za predpokladu, ako

bolo vo výpovedi, že tam bola z obidvoch strán medzera medzi putami a pokožkou, tak po 3 dňoch už
nemuseli byť žiadne známky poranenia. Putá tlačia každého keď sú založené, ale nemusia zanechať
trvalé následky. Na otázku č. 2: Maloletý mohol mať založené putá tak, že by mu nezanechali žiadne
následky. Na otázku č. 3: Podľa neho nie. Na otázku č. 4: Odreniny by boli viditeľné, povrchové odtlačky
alebo hladké pomliaždenie už nemuselo byť viditeľné. Na otázku č. 5: Je dôležitý aj čas, v prípade ak

by boli tesnejšie, ak by neboli založené dlhšie ako pol hodinu, nemuseli by zanechať viditeľné stopy.
K veku osoby sa už vyjadril.

Obžalovaný uviedol, že keby znalec videl videozáznam, ako syn na ňom rozprával, že to bolo dlho, že
mu krv neprúdila, že si to chcel dať dole a pod. tak si myslí, že by to na 99,9 % niečo zanechalo. To je len

jeho konštatovanie, tak ako tvrdí od začiatku všetko to bolo proti nemu. On tie putá nemal ani založené,
on sa vyjadril, že na tej fotke nie sú ani jeho putá, ani jeho nohy.

Svedok F. B. B. O. uviedol, že on vo veci B. mal pridelený vyšetrovací spis pred týmto skutkom išlo
o podozrenie na trestný čin vydierania. Poškodený bol mal. I. B., trestné oznámenie podávala p. K..

Išlo o to, že 04. 02. 2019 mu telefonovala p. K., že nastali nové skutočnosti, že musí prísť za ním
a ozrejmiť, že čo sa stalo. Vtedy mu povedala o týchto putách. On toto konzultoval s prokurátorkou
telefonicky. To bolo všetko korektné. Pani prokurátorka ho potom žiadala, aby prišiel osobne za ňou
lebo je to citlivá záležitosť. On tam za ňou išiel a po dohode to spravili tak, že to bolo riešené ako
nové trestné oznámenie pod novým číslom On vo veci spísal trestné oznámenie, ale už ďalej vo veci

nekonal. Vec bola pridelená inej vyšetrovateľke. Vie čo je predmetom konania, vie pre aký skutok bola
podaná obžaloba. On v práci bol v ten deň od 07.30 hod. do 15.30 hod. mal svoje úkony. Úkony riešil
v predchádzajúcej veci vydierania s dozorovou prokurátorkou E. B., táto pracuje na OP Brezno. Vedel,
že pán B. je vojak v službe, avšak nevedel, či to môže on vyšetrovať. Pán B. mu to uviedol, že je vojak.
Mal za to, že dozorovanie vecí u vojakov z povolania dozoruje prokuratúra v Brezne. S odstupom času

zistil, že to je OP BB. Nemohol spisovať niečo s p. K. a maloletým ráno, keďže nevedel, ako čo má
spísať. On to potreboval odkonzultovať. On potom spisoval trestné oznámenie s p. K.. On nezabezpečil
aby bola vykonaná obhliadka tela maloletého. Vyjadril sa že nemá zranenia, nešiel na ošetrenie, on
to len spísal. Bolo to aj s odstupom času. On ho neprehliadal. Hovoril výlučne s p. K.. Maloletý bol
vedľa pani K.. On sa ho nepýtal veci, vedel aké je to citlivé. I. jej v podstate prikyvoval, on sedel vedľa

nej, nerozprával. Počúval čo hovorila. On videl aj fotografiu, ktorú predložila K. k trestnému oznámeniu.
Myslí, že na fotografií boli spútané nohy. Nevie či mu K. ukazovala komunikáciu, nevie na to odpovedať.
On všetko spísal, nepamätá sa, či tam bolo nejaké vyjadrenie, že to čo je, nič viac. On takisto nevedel,
či je to založené na pravde alebo nie, keď je nejaké podozrenie tak mu to spíšu a potom sa to vyšetruje.Jemu sa na fotografií nezdalo nič zvláštne. Nevedel by sa vyjadriť po nahliadnutí na fotografiu, k veľkosti
nohy, nevedel by či ide o nohu dieťaťa. To je individuálne, niektoré deti majú aj veľkú nohu. Nebol toto
štandardný postup, bolo to ojedinelé, že išli s pani aj na prokuratúru. Je známe, že chodia prokurátori na

výsluch poškodených osôb aj maloletých. Nevidí na tom nič zlé, že to prokurátorka chcela takto prebrať.
Nevie čo robil maloletý v ten deň keď od nich odišiel. Nevie sa vyjadriť k tomu, že či riešili, že by mal
ísť maloletý k otcovi keďže mal s ním kontakt.

Obžalovaný uviedol, že chce uviesť, že K. na neho podáva viacej trestných oznámení. On už vypovedal

u hocijakých vyšetrovateľov. Namietal vyšetrovateľov, K. sa tým chválil, že pozná vyšetrovateľov, že
s nimi chodí hrať hokej a pod. On sa mu smial do očí, že B. to všetko vybaví, na prokuratúre. Ale aj tak
spísali vyšetrovatelia trestné oznámenie.

Svedok F. B. B. O. uviedol, že jeho telefónne číslo mala pani K. len služobné. Ona mu telefonovala
na služobný telefón a ona sa chcela vyjadriť v tej jeho veci vydierania. On dával kontakt na ňu, že

ak bude niečo potrebné riešiť v tomto jeho konaní. K. nepozná, on nehráva ani hokej. Nemá žiadne
vzťahy k nim. Pani K., keď podávala trestné oznámenie sa spýtala, že keď bude niečo, že či môže sa
ozvať. On jej na lístok napísal služobné telefónne číslo. On sa vôbec nevie vyjadriť k tomu či E. B. mala
nejaký vzťah s nimi. Bola pridelená ako dozorová prokurátorka v tejto veci vydierania. Táto vec bola
ukončená a potom táto nová vec dostala nové číslo a bola pridelená tej istej prokurátorke E. B.. On už

v tejto veci nekonal. On len prijal trestné oznámenie a ďalej v tejto veci nekonal, takže ani nevie, kto
následne túto vec riešil. On ukončil tú vec vydierania, myslí, že to skončilo na priestupkovom konaní
a že sa vydieranie nepreukázalo. A. B. K. vôbec nepozná. Predtým ako riešil vec vydierania, nepoznal
K., ani obžalovaného, všetko to boli pre neho noví ľudia. Nebol žiadnym spôsobom ovplyvňovaný ani
prokurátorkou ani oznamovateľkou. Podľa neho ten postup čo namietajú, bol zákonný, nie je na tom nič

zlé, že išli prediskutovať takúto citlivú záležitosť. Trestný poriadok, ani iný zákon neupravuje že by bolo
protizákonné takto postupovať.

Prokurátorka uviedla, že je štandardný postup, že vyšetrovatelia a polícia volajú prokurátorovi, a to aj
pred začatím konania. Ona nevie či mala pani prokurátorka vedomosť o tom, že či vie že mohla o tom

diskutovať keď išlo o vojaka, ona nevie či túto skutočnosť vedela.

Svedok F. B. B. O. uviedol, že oni mávajú pomocné a hlavné výjazdy. Jeho poznala z predošlého
vyšetrovania tak si priala aby to spísal. On jej v tej veci chcel pomôcť, že jej to spíše. Jemu sa zdalo
čudné, že prišla až po 3 dňoch, on sa na to pýtal, rozprávali sa o tom. Uviedol to aj v zápisnici. On

sa jej pýtal, prečo netelefonovala na 158. Trvá na tom, že sa tieto veci pýtal, a že ona mu to nevedela
zdôvodniť. Trestné oznámenie môže spísať ktorýkoľvek policajt, nemusí mať ani službu v ten deň.

Obžalovaný uviedol, že oni preto chceli predvolať prokurátorku, aby im vysvetlila to, či je to normálne,
že si tam zavolá pani K. aj s dieťaťom. Každému je jasné, že pani B. je manželka B.. On toto namietal,

jemu bolo odpísané, že to bude robiť Banská Bystrica. K. vypovedala, že ona si ich tam zavolala, lebo
už sa robili nejaké kroky. Hovorila, že tam boli spolu s prokurátorkou, potom že boli sami.

Svedok F. B. B. O. uviedol, že si myslí, že prerokovával postup sám s prokurátorkou. On si nepamätá,
či tam bol aj s nimi, keď tam bola pani prokurátorka. On si len s prokurátorkou odkonzultoval postup.

Poškodený, resp. opatrovníci majú v rámci vyšetrovania jeho telefonický kontakt. On im ho dáva, aby
som mal spätný kontakt. Obvinený bežne nemá číslo na policajta. Ale môže to tak byť. Dohadujú si
procesné úkony aj s nimi.

Obžalovaný uviedol, že on netvrdí, že je to neštandardné, veď čísla máte vyvesené na schodisku. Pre

neho je to ale čudná situácia.

Svedkyňa B. P. H. uviedla, že ona by na úvod chcela povedať, že už nepracuje na tom oddelení, dala
výpoveď,takžesinemusíužvšetkopamätaťboltodosťrozsiahlyspis.OnaužvôbecnaÚPSVaR.Odišla
tento rok, výpoveď dala v júny. Pamätá si na mal. B., pamätá si na súdne civilné konania. Podrobnosti

neviem či pamätá ale pamätá si, že ako úrad podávali návrhy vo veciach maloletého. Oni sa vyjadrovali
väčšinou k návrhom otca, či tety maloletého. Zúčastňovali sa jednotlivých konaní. Čo podávali oni ako
ÚPSVAR podávali návrh na neodkladné opatrenie, išlo o návrh aby bol odňatý preč zo zariadenia
Srdiečko. Pojednávanie vo veci samej, s týmto návrhom prišlo OS Brezno, a jednalo sa o obnovenievzťahu otca so synom. Je to bežné výchovné opatrenie, ktoré sa môže uložiť v takýchto veciach. Prišli
z OS Brezna písomnosti, kde boli uvedené dôležité veci, ako že maloletý tam nechce byť, že sa tam
stretol s otcom, že sa mu otec mal vyhrážať, že ak nebude robiť to čo on chce, že tam bude až do

18ky, že chce odísť stadiaľ preč. Oni si tieto veci neoverovali u riaditeľky zariadenia ani u maloletého.
Takýto návrh sa podáva po porade s nadriadeným bolo to konzultované s riaditeľkou úradu. Bolo to
konzultované aj s psychologičkou, s ktorou úrad komunikoval a ktorá vyšetrovala maloletého. Návrh na
odobratie dieťaťa podávala ona. Robilo sa to v piatok poobede, lebo tieto písomnosti boli doručované
v piatok, riešila sa táto vec aj so psychologičkou, tiež to trvá, kým sa to aj spíše. Potom sa to odnieslo

na súd. Prvýkrát sa rozprávali asi v roku 2018. Komunikovali ako fungoval s otcom, ako mu zomrela
mama, hovoril, že býva s otcom, rozprával že otec na neho stále kričí. Zmenil sa postoj maloletého, čím
ďalej tým viac k tomu otcovi. Oni sa s ním rozprávali, aj s otcom, viackrát. Nepamätá si, čo povedal.
Tam bolo veľa konaní. Ona bola na konaní na Krajskom súde v BB. Približne si pamätá na priebeh
konania. Nenavrhovala psychologické vyšetrenie matky, pani K., či maloletého. Súhlasila s tým, že ak
bude možné, že teta doloží bezúhonnosť, že nie je chorá, tak ona povedala, že jej to postačí. Netrvala na

psychologickom vyšetrení. Možnosť stretávať sa maloletého s otcom bola na úrade. Otec nechodieval.
Oni sa rozprávali s I. ako trávil čas a podobne. Keď prišiel obžalovaný tak to bol moment prekvapenia
pre nich ale aj pre otca. Nezabudne na ten moment, keď prišiel ten otec, chlapec úplne skĺzol zo stoličky,
mal uprený pohľad bol zamĺknutý a nič nepovedal. Ona neriešila sťažnosti, nie je v jej kompetencii.
Otec sa sťažoval viac menej keď sa rozprávali, on nevidel význam v tých stretnutiach, hovoril že je to

nevhodné prostredie a pod. Oni mu nemali aké iné prostredie ponúknuť. I. nechcel byť v tom detskom
domove, psychologička povedala že nie je vyrovnaný so stratou matky a inkriminuje k tej tete, tak by
nebolo vhodné, ho nechávať v tom inom prostredí, že je to na neho veľa. U nich na úrade pracovala
psychologička. Už si nepamätá, čo vtedy povedala, psychológ u nich bol myslí, že asi do roku 2020, keď
išla na materskú, presne si to ale nepamätá. I. psychologička vypovedala na Krajskom súde, vypovedala

také veci, ktoré ju utvrdili v tom, že by mal chlapec byť tam kde sa mu páči, kde mu je dobre. Aj teraz keď
je dieťa zverené do náhradnej starostlivosti, tak aj teraz je to sledované, oni sa stále pýtajú, že či chce
niečo zmeniť, či je spokojný, či mu niečo nechýba apod. Stále vraví, že je spokojný aj teraz. Skoro všetky
konania boli zo strany jeho blízkych osôb, jeho najbližších osôb. Aj teraz keď bolo posledné konanie na
osvojenie, to bolo v tomto roku, tak on jej povedal, že on už nechce chodiť po súdoch, že on už nechce

byť osvojení, že už má toho dosť.

Obžalovaný uviedol, že sa 4 roky staral o jeho chorú matku, varil, pral, žehlil a podobne. Obžalovaný
popisuje postup konania.

Svedkyňa B. P. H. uviedla, že trvá na tom, že náhradná osobná starostlivosť má prednosť pred ústavnou.
Vždy sa toto skúma, či je toto možné.

Súd oboznámil spis OS Brezno č. k. XX/XXX/XXXX a z neho:
- rozsudok Okresného súdu Brezno sp. zn. XX/XXX/XXXX zo dňa 26. 07. 2018 str. 26 rozsudku z neho

str. 26 bod 27.2, str. 35 bod 54, str. 36 bod 56, str. 37 bod 57 (č. l. 190-209 zo zväzku I. vyš. spisu )
- rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici XXXXX/XX/XXXX z 19. 09. 2018 z neho str. 10 bod 42
(č. l. 277-298 zo zväzku I. vyš. spisu)
- zápisnica o výsluchu mal. I. B. XX/XX/XXXX zo dňa 13. 02. 2019 z č. l. 41-42
- zápisnica o výsluchu mal. I. B. XX/XX/XXXX zo dňa 14. 02. 2019 z č. l. 52-53

Podľa § 270 ods. 2 Trestného poriadku sa na technickom zariadení vykonal zvukový - obrazový –
obrazovo - zvukový záznam z výkonu rozhodnutia OS BR sp. zn. XXXXX/X/XXXX (prehratý bol 1.
záznam, 3. záznam a 4. záznam na CD)

Obžalovaný uviedol, že po tomto všetkom mu začali domov chodiť rôzne anonymy s tým, že
podpredseda súdu pomáha K. a tiež aj predsedníčka súdu, že si má vyžiadať DVD záznam. Nevie čo
tam robila tá predsedníčka súdu. Vychovávateľka podľa neho nebola pri zmysloch. Nevie či sa tam videli,
že by sa maloletý tešil z domova preč.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku za súhlasu obžalovaného, obhajcu, opatrovníka poškodeného
o a prokurátora prečítala sa zápisnica o výsluchu:

- Svedkyne A. R. M. č. l. 576-581Obžalovaný uviedol, že on triednu učiteľku poznal. Keď chodil na týždňovky chodila tam jeho mama
alebo teta, keď bol doma tak on.

- Svedkyne B. B. č. l. 590-594
- Svedkyne B. B. F. č. l. 595-599
- Svedkyne R. T. č. l. 600-605

Obžalovaný uviedol, že ten byt predal, on tam nebýval.

- Svedkyne E. Q. č. l. 643-649

Obžalovaný uviedol, že chce zase podotknúť to, že ako bola zmanipulovaná osoba, aby napísala niečo
proti nemu. Ako uviedla, bola nahnevaná, napísala nepravdy, klamstvá.

- Svedka U. B. J. č. l. 673-680

Obžalovaný uviedol, že J. K. na neho podala niekoľko trestných oznámení, asi 7. Tie vedela kde má
podať a keď sa jednalo o toto, tak nevedela koho má kontaktovať.

- Svedkyne B. K. č. l. 893-898

Obžalovaný uviedol, že skutok sa mal stať v piatok a ona začala akciu rozbiehať v nedeľu, čo robila
dovtedy.

- Znalca U. E. V. č. l. 616-619,713-714

Obžalovaný uviedol, že Messenger je aplikácia ktorá funguje len cez internet, takže buď v telefóne musia
byť zaplatené dáta, alebo musí byť prístupný internet. K. tvrdila, že si písali na Messengeri. On v Čadci

doma nemá žiadny internet prístupný. Znalec toto tiež potvrdil. Čiže niekto klame. On stále žiadal, aby
bola zabezpečená komunikácia, táto však nebola zabezpečená lebo už sa zabezpečiť nedala (uplynul
čas). Znalec z fotky nezistil žiadne skutočnosti, kedy, čím bola spravená, v akom rozlíšení, len povedal,
že čas vloženia fotky mohol len predpokladať. Nevie ako k tomu prišiel, asi len z tých výpovedí. Cez
facebook nič neprišlo. Všetci na to upozorňujú, že čo vložíme na internet do facebooku všetko ostane,

nič z tade nejde vymazať. Na toto čakali skoro dva roky, pani prokurátorka ho tu ubezpečovala, že je to
dôležitý dôkaz, určite bude v prospech neho, že musí vydržať. Nakoniec ale prišlo že tam nič nie je.

Obhajca uviedol, že trvá na výpovedi znalkyne B. H.. Netrvajú na predvolaní svedkyne E. B..

Znalkyňa B. E. H. uviedla, že vyšetrenie bolo realizované zhruba pred 3 rokmi. Bolo to jedno z nedlhších
vyšetrovaní čo robila, presne nevie trvalo ale 3-4 hodiny. Potrebovala si zistiť všetky okolnosti, ktoré
sa toho týkali. Zisťovala či u dieťaťa bolo prítomné nejaké duševné ochorenie. Dieťa v minulosti prežilo
veľa traumatizujúcich okolností, tieto potrebovala zistiť a oboznámiť sa s nimi. Najprv je potrebné

v rámci znaleckého vyšetrenia vytvoriť si s dieťaťom dôverný vzťah aby vedela následne zistiť okolnosti
daného prípadu. K dispozícií mala celý spisový materiál, zo zdravotnej dokumentácie bol výpis od
obvodnej lekársky, ktorý bol postačujúci. Bolo uvedené že po úmrtí matky navštevoval psychologičku.
Ona nepotrebuje k posúdeniu duševného stavu, to prečo je u psychologičky. Pre ňu bolo dôležité, že
nebol vyšetrovaný psychiatrom. Ošetrujúca lekárka uvedie informácie, ktoré sú dôležité. Ona narábala

s informáciou, že liečený nebol. Mala k dispozícií len spis do dátumu 11. 11. 2019. Ak by uznal za
vhodné vyšetrovateľ, prokurátor, že je potrebné doplniť znalecký posudok, lebo sa zistili nové, ďalšie
skutočnosti, bola by vyzvaná na doplnenie. Toto sa nestalo. Mentálna úroveň sa posudzuje testovými
praktikamiaposudzujehodetskýpsychológ.Detskýpsychiaterposudzujeintelektovúvýkonnosťdieťaťa
orientačne, podľa toho v akej inštitúcie je vzdelávaný a aké má známky. Dieťa bolo študentom základnej

školy (12 rokov) a jeho známky boli v poriadku. Informácie jej poskytlo dieťa, pri vyšetrení bol so
ňou sám. Ona nehodnotí výpoveď dieťaťa. Jej z tejto prečítanej výpovede vyplýva negatívny postoj
dieťaťa, nemá k otcovi vytvorenú citovú väzbu. Toto bežne dieťa nepovie. Mamu opisuje inak. Nemala
k dispozícií výpoveď obžalovaného, bola len výpoveď obžalovaného, kde bol v pozícií svedka. Otázkana sugestibilitu a ovplyvnenie dieťaťa je na znalca psychológa. Každé dieťa je sugestibilné, má 20
ročné skúsenosti v obore, takže si to dovolí povedať. Dieťa si na základe vlastných skúseností vytvára
názor. To čo ona cítila u maloletého je to, že čiastočne viní otca za smrť matky. Silné boli pre neho

spomienkyspredúmrtiamatky.Dieťažilosonkologickychoroumatkou,totointenzívnevnímalo.Vnímalo
konflikty v rodine. Citlivo vnímal hádky, vulgárne nadávky na mamu. Vnímal to tak, že keď ubližoval
a nadával mame ubližoval jemu. Oni z bytu odchádzali, aby odišli od hádok. Každé dieťa ktoré má doma
onkologického pacienta – rodiča, je to pre dieťa veľmi frustrujúce. On si želal, aby sa mama vrátila, ale
vôbec sa nechce vrátiť k otcovi. Ak chce s dieťaťom vytvoriť citovú väzbu a prejsť s ním traumami musí

to urobiť citlivo a nie direktívne, jej toto z toho vyplynulo. Oni prešli všetkými negatívnymi spomienkami.
To vyvrcholilo do jeho ústneho prejavu, ktorý tam bol. Ďalej uviedla, že ona je lekár, matka, človek a nie
len znalec, podľa jej názoru to bolo absolútne necitlivé rozhodnutie orgánu. Myslí si, že na prvom mieste
má byť dieťa, jeho pocity. Ak je možnosť dieťa umiestniť do bezpečných podmienok, kde chce dieťa byť,
tak to je podľa mňa zásadné pri rozhodovaní. K tomu, či bol chlapec ovplyvnený tetou sa vyjadrovať
nebude. Je to otázka na znalca psychológa, ale v zásadných veciach. Má názor vzhľadom na to, čo

prežíva, vytvára si názor na to, čo prežil s rodičmi, vytvára si názor na rodičov, podľa toho si vytvára
citovú väzbu na rodiča. Hodnotí správanie na rodiča, ako sa správa v rôznych situáciách. Každé dieťa
vie povedať, aký je otec, aká bola mama. Vie povedať kde sa cíti dobre už v tomto veku si vie povedať
svoje potreby. Ona sa môže vyjadriť len k čiastočnej všeobecnej vierohodnosti, ktorá je ovplyvnená
chorobnosťou. Jeho vierohodnosť zmenená nebola.

Znalkyňa A. B. N. uviedla, že sa pridržiava všetkých svojich vyjadrení, ako aj záverov znaleckého
posudku.Nechceničdoplniťkposudku.Vyšetrenietrvalozhruba1,5hodiny.Nazákladenehoodporučila
vyšetrenie duševného stavu. K dispozícií mala k tomu dátumu príslušnú časť spisu (trestné oznámenie,
výpoveď maloletého, opatrenie, zápisnicu z previerky na mieste, zápisnicu o výsluchu svedka B. K.,

uznesenie, zápisnicu o výsluchu svedka J. K.. Po vypracovaní ZP, bola oboznámená s ďalšími úkonmi
ktoré boli vo veci. Ona to už nemôžem povedať presne, keďže od vtedy už prešli roky. Vo veci bola
3-krát vyslúchnutá ako znalec po podaní ZP. V tejto súvislosti jej boli poskytnuté ďalšie podklady,
s ktorými sa oboznámila pred tým ako vypovedala. Rétorika nebola typicky detská, lebo vyjadroval sa
takým vyjadrovaním, ktoré takému človeku nezodpovedajú. Čítala, že chlapec môže byť ovplyvnený

svojim prostredím, t. j. prostredím tety. Jednoznačne je dieťa v takomto veku ovplyvniteľné. Niekedy
je ovplyvniteľné silnými osobnosťami rovesníkov, dospelými osobami, ale najviac tými, ktorí sa o neho
starajú a ktorí mu prejavujú náklonnosť. U maloletých detí je ťažko jednoznačne určiť, kvôli čomu sa
usmieva počas výsluchu. Dieťa aj dospelý môže práve úsmevom reagovať na veľmi ťažkú situáciu.
Nevie teda určiť, či úsmev bol v dôsledku ťaživej situácie, alebo toho, že to nemalo na neho závažný

vplyv. Maloletý počas vyšetrenie a rozhovoru vyjadril frontálne negatívny vzťah k otcovi, teda nie len
ten čo by vychádzal z popisovanej konkrétnej situácie. Čo sa týka porovnania tohto vyjadreného vzťahu
k tete, tak tento bol frontálne bezvýhradne pozitívny. Frontálne má na mysli po všetkých stránkach. Sú
to veľmi nešťastné situácie a prežívania maloletých detí, keď dôjde k polarizovanému vzťahu medzi
súperiacimi, resp. sporovými stranami, je to pre maloleté deti také veľké bremeno, že po všetkých

stránkach presahuje zvládacie mechanizmy osobnosti. To dieťa sa potom správa podľa toho, aká sila
naň pôsobí. Dieťa nezvláda racionálne takúto situáciu analyzovať, nemá na to rozumové, ani analyticko-
syntetické, ani skúsenostné predpoklady, čo sa týka predvídania. Stále na tom trvá, že nie je to v rozpore
s posudkom. Ona to nepovažuje za zmenenie záverov. Tento výsluch čo obhajca čítal, jej bola položená
otázka na vierohodnosť, myslí si, že jej otázka korešponduje s odpoveďami na otázky vyšetrovateľa.

Nebolo nič zmenené, žiadne závery. Vo výpovedi sa nachádzajú aj zmienky o vierohodnosti. Táto sa
týka všetkých parciálnych ukazovateľov. Ona píše že schopnosti maloletého sú znížené, a to tak po
verbálnej aj neverbálnej časti a tiež krátkodobej a dlhodobej pamäti. Ak hovorila o priemernej úrovni
týchto schopností, tak ešte v tej istej vete je napísané v súvislosti s jeho vekom a vývinovou úrovňou. Je
zrejmé a pred chvíľou to aj zdôraznila, že v tomto období sa nemôžu spoliehať na racionálnu analýzu

javov u maloletých detí v jeho veku. Je to ovplyvnené, teda ak nie vysokou racionalitou, alebo aspoň
priemernou racionalitou, tak potom s emocionalitou. To je práve tá katatívna stránka (ovplyvnená citmi
a emóciami), ktorá v danom čase u maloletého prevláda. Nemá toto vplyv na závery môjho znaleckého
posudku. Ona vysvetľuje to, kde je obsiahnuté v jej výpovediach to, čo čítal pán obhajca. Fantazijná
zložka je až do dospelosti istým spôsobom zastúpená v myslení detí. To znamená, že si niektoré prvky

z našej kolektívnej kultúrnej pamäti vytiahnu a mimovoľne, resp. podvedome použijú. Väčšinou ide
o fantazijné prvky zo sveta rozprávok a mytológie. U chlapcov ide väčšinou o hrdinské témy, ktoré nie
sú súčasťou ich anamnézy, ale si ich vymyslia použijú. U dievčat ide väčšinou o romantické témy. Ak
povedala že sú bežné - fantazijné v tomto veku, tak mala za to, že myslela tieto rozprávkové.Znalkyňa A. B. N. uviedla, že ona k fantazijným sklonom vypovedala všeobecne vo veku maloletého

poškodeného, čo sa týka konkrétnych fantazijných sklonov aj v súvislosti s touto vecou nezistila žiadne,
pretože práve táto téma vyšetrovaného skutku nezapadá do typu fantazijných predstáv maloletých
chlapcov vo veku maloletého poškodeného. Maloletý okrem toho, že bol v náročnej situácií osobnej
a rodinnej, na ktorú sa viažu zistené neurotické a supdepresívne prejavy nevybočuje významne, pokiaľ
sa týka o jeho psychický vývin zo širšej normy. Maloletý nevníma situáciu kompletne, objektívne, úplne

a správne tak, ako by sme to očakávali od dospelého priemerne štruktúrovaného človeka, ale vzhľadom
na svoj vek, a istú dezorganizáciu správania ktorá súvisela s jeho aktuálnou situáciou, je jeho kontakt
s realitou, teda tak ako ju kompletne vníma a interpretuje, je mierne narušená. Nie je úplne objektívne
to, čo reprodukuje. Reprodukuje to, čo utkvelo v jeho prežívaní, podľa toho sa správa. Kompletné
vymyslenie vyšetrovaného skutku maloletým môže vylúčiť. Ona sa nemôžem vyjadriť k tomu, či ho
ovplyvňovala teta, ujo alebo ktokoľvek iný, pretože toto je veľmi vážna osobnostná charakteristika

dospelého človeka. Ona sa k osobnosti ani tety, ani uja, ani nikoho iného okrem maloletého nemôže
vyjadriť. Maloletý je vysoko ovplyvniteľný výchovným prostredím (svojou tetou), aspoň v tom čase bol.
Ona nevyšetrovala osobnosť tety, čiže ide o predpokladané odpovede, či by si mohla teta niečo takéto
vymyslieť. Trvá na tom, že kompletné vymyslenie vyšetrovaného skutku maloletým môže vylúčiť. Ona
nemala komplexne hodnotiť celú túto situáciu, ona mala urobiť komplexné psychologické vyšetrenie

maloletéhovdanomčase,čoajurobilaaodpovedalanaotázkyvyšetrovateľa. To,ževylúčilavymyslenie
vyšetrovaného skutku dôvodí tým, že to vyžaduje vysokú kreativitu až nadpriemerne štruktúrovaného
dospelého človeka, u maloletých detí je úplne neobvyklé, ešte sa s tým nestretla, aby si vymysleli
takýto komplexný prípad. Dieťa je tlačené do výberu nad ktorým nemá racionálnu kontrolu. Čo sa týka
maloletého, ktorý ani vo svojom veku nemá nadpriemernú intelektovú úroveň, nie to, že by dosahoval

kreativitu dospelého človeka, skôr vylučuje kompletné vymyslenie príbehu a zároveň zdôrazňuje, že bol
pod masívnym vplyvom rodinného prostredia. Dôvody prečo nebola prizvaná k výsluchu poškodeného
sú rôzne. Mohlo to byť, že prebiehal u nej nejaký iný znalecký úkon, alebo tam bol prítomný psychológ.
Jedná sa vždy o komplex príčin, pokiaľ jej boli informácie dostupné zo spisu, tak o dieťa sa starala
matka. Možno sa domnievať, že z rôznych dôvodov, objektívnych aj subjektívnych nedošlo k upevneniu

takého puta, životne dôležitého puta pre maloleté dieťa, otec – syn. Táto medzera, absencia pozitívneho
vzťahu, alebo citovej nadviazanosti mohla neskôr byť potencovaná nejakým vplyvom alebo pôsobením,
ktoré poukazovalo na vinu otca pri úmrtí matky. Toto je silný fenomén, to či je pravdivý, alebo nepravdivý,
výrazne posúva dieťa k negativite rodiča, ktorému sa to kladie za vinu. Ďalšia vec, stále hovorí
hypoteticky, lebo nemala k dispozícii celý vyšetrovací spis. To že maloletý bol v traume zo smrti matky,

spôsobilo ďalší odklon od otca. Jeho umiestnenie v detskom domove, potom návrat k otcovi a potom
prechod k tete, ktorú si maloletý mohol s matkou emocionálne zamieňať. To je celý komplex príčin, prečo
bol, alebo mohol byť vzťah maloletého k jeho otcovi, jedinému žijúcemu rodičovi frontálne negatívny.
Trvá na svojej odpovedi na otázku vyšetrovateľa (odpoveď č. l. 663). Ak by išlo len o to, či boli putá
nasadené najprv na nohy, alebo na ruky, toto samotné nepovažuje za určujúce. Podľa nej bola prizvaná

druhá znalkyňa ktorá bola pri výpovedi maloletého kvôli tomu aby vylepšila posudok A. N., aby bol
viac proti nej, a teda aby mohla klásť otázky namierené proti nej. Sú metódy na to, aby sa zistilo, že
osoba má sklony k lži. Ona ani psychologickým vyšetrením nezistila jednoznačne, že by bolo dieťa
traumatizované výlučne vyšetrovaným skutkom. Je to polytrauma čo možno u maloletého konštatovať.
Pravdaže by syn prišiel, na súdom určené stretnutie s otcom v pondelok. Prišiel by aj v horšej situácií, ak

by bolo motivované nejakou povinnosťou. Zdá sa ale, že neskôr táto motivácia chýbala alebo oslabla.
Obidve zložky pamäte (krátkodobej aj dlhodobej) sú podpriemerné. Epizodická pamäť vykazovala rysy,
že dieťa spontánne začalo verbalizovať k vyšetrovanému skutku. Začalo hneď hovoriť, že moja teta je
najlepšia, otec je najhoršií a podobne. Nikdy nemôžme abstrahovať od kontextu. Úroveň pamäťových
schopností, pokiaľ nie je defektná, natoľko že vytvára podstatné medzery v pamäti, nesúvisí priamo

s nejakou nadmernou fabuláciou alebo konfabuláciou, ktorá zistená nebola. To znamená, zníženie
pamäťových schopností nemožno dať do jednoznačných súvislostí s vymyslením si príbehu, alebo
fantazijnou zložkou. Vysvetlení na to, že poškodený najprv vypovedal podrobne a keď jedno z vysvetlení
je skutočné preťaženie témou. Keď sa stále dookola opakujú tie isté otázky, môže dôjsť u nezrelým
osobností, že sú preťažené témou a začnú sa tomu vyhýbať. Ďalšie možnosti sú tie, že dieťa môže na

začiatku produkovať pripravené verzie, ale neskôr aj napr. v súvislosti s únavou témy, tieto opakovania
pripúšťa. Chce to veľké majstrovstvo výsluchu u maloletých detí. V prípade, ak by tam bola porucha, tak
by tam bol defekt, kdežto tu ide len o podpriemer.Podľa § 269 Trestného poriadku sa prečítali listinné dôkazy:
- zápisnica o vydaní veci č. l. 14, 550c,
- fotografie č. l. 15, 550a,b,

Obžalovaný uviedol, že mobilný telefón bol vydaný, ale nezabezpečili sa ďalšie správy ani komunikácia,
tiež nebol zabezpečený mobil K..

Podľa § 270 ods. l, 2 Trestného poriadku súd predložil stranám vecné dôkazy:

- pár ponožiek šedo modrej farby z č. l. 550c (druhá strana)

Obžalovaný uviedol, že namieta, že sú to ponožky, ktoré mal mať maloletý v čase skutku na nohách.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:
- zápisnica o previerke výpovede na mieste s fotodokumentáciou č. l. 28-48,

Obžalovaný uviedol, že tie putá na fotke č. 13,14 posudku (č. l. 46), ktoré boli u neho doma, nie sú tie
isté putá, kde sú putá na nohách (č. l. 15).

Obhajca obžalovaného uviedol, že podľa neho sú tie putá na nohy z fotografie č. l. 15 mohutnejšie ako

putá na č. l. 46

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:
- znalecké posudky č. l. 50-69, 77 – 90.
- Zo záverov znaleckého posudku (č. l. 50-69) č. 11/2019 zo dňa 22. 02. 2019 vypracovaného

znalkyňou A. B. N., A., znalkyňou v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých, Poradenská psychológia vyplývalo, že schopnosť maloletého poškodeného
správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať, je primeraná
jeho veku a osobnostnému vývoju. Pamäťové výkony v oblasti krátkodobej mechanickej pamäti
v miernom podpriemere, dlhodobá pamäť na úrovni hlbokého podpriemeru, epizodická pamäť vykazuje

známky zdôrazňovania emočne negatívne sýtených zážitkov spojených s otcom v rámci všeobecných
tém v anamnéze aj v súvislosti s vyšetrovaným skutkov. K predmetnej veci poškodený spontánne
verbalizuje, na položené otázky odpovedá s latenciami, vyhýba sa pomenovaniu „otec“, používa skôr
výraz „on“. Psychicky stav maloletého poškodeného je destabilizovaný prežívaním negatívneho vzťahu
s jeho otcom. Psychologickým vyšetrením nebolo zistené, že by poškodený mal nadmerné sklony

k fantazijnému spracovaniu skutočnosti ( v jeho vekovom období tvoria isté fantazijné obsahy prirodzenú
súčasť psychiky), vedomému klamstvu, alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu
jednotlivých údajov a samopoškodzovaniu. Vzhľadom k svojmu veku a situácii môže byť do istej miery
sugestibilný (výchovné prostredie jeho tety hodnotí bezvýhradne pozitívne, môže teda preberať tu
vyjadrené názory a postoje a prežívať ich ako svoje vlastné) a domýšľavý ( seba samého vníma

ako centrum rodinného systému). U poškodeného maloletého bol psychologickým vyšetrením zistený
frontálne vysoko negatívny vzťah k jeho otcovi, A. B.. Svojho otca opisuje ako zlého, pociťuje a prejavuje
nevôľu z núteného kontaktu s otcom, vzdoruje. Svojho otca viní zo smrti svojej matky. Prial by si, aby
otec nebol taký zlý, myslí si, že veľa ľudí nemá takého otca ako on, že iné deti majú dobrých otcov,
bojí sa svojho otca, niekedy sa celý trasie, keď je s otcom. Opisoval situáciu, keď mu otec dal na nohy

a ruky putá, mal obmedzený pohyb, prežíval neistotu, obavy, strach z únosu, ohrozenie z niečoho zlého.
Opisované neprimerané konanie otca zanechalo negatívne stopy na jeho psychike.
- Zo znaleckého posudku (č. l. 77-90) č. 4/2019 zo dňa 10. 02. 2019, vypracovaného znalcom
U. E. V., znalcom v odbore Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika, výpočtová technika /
hardware/, Počítačové programy /software/, Odhad hodnoty elektrotechnických a elektronických

zariadení, vyplývalo, že úlohou znalca bola analýza IKT predmetov za účelom vyťaženia a sprístupnenia
používateľských dát pre účely ďalšieho vyšetrovania. Ku skúmaniu bol predložený mobilný telefón U.
U.: XXXXXXXXXXXXXXX. V závere znalec uviedol, že v komunikačnom vlákne aplikácie Facebook
Messenger s používateľom J. K. K. bola identifikovaná fotografia obsahovo odpovedajúca popisu
v otázke č. 2 (zistiť, či bola s uvedeným mobilným telefónom nafotená fotografia, na ktorej je viditeľná

časť ľudských častí v putách ( napr. ruky, nohy) ak áno, tak aký deň a o koľkej), ktorá je zo dňa
01. 02. 2019. Predmetný snímok nie je uložený ako fotografia a teda nie je z neho možné vyťažiť
tzv. exif data (metadáta-informácie o základných vlastnostiach fotografie)- čas vyhotovenia snímky je
možnépredpokladaťnazákladechronológiekomunikácie–včasemedzi16:25(časuverejneniaodkazus textom „ahoj“) a 16:30 (čas uverejnenia odkazu s textom „on mi dal putá na nohy“) dňa 01. 02. 2019.
Znalec zároveň uviedol, že neboli identifikované žiadne zásahy do uvedenej fotografie.

Obžalovaný uviedol, že k ZP znalca V. (č. l. 460-510) uvádza , že doteraz nevie z tej fotky nič, kedy bola
spravená, čím bola spravená, v akom rozlíšení, ani kde bola spravená. On povedal, že bola vložená
pravdepodobne vtedy. Pri správe absentuje čas. Sú to domnienky znalca.

Prokurátorka uviedla, že podľa nej tam nie je čas a dátum uvedený kvôli tomu, že fotka bola vytvorená

počas komunikácie s inou osobou na aplikácií Messenger, a teda nešlo o situáciu, že bol otvorený
fotoaparát, bola vyhotovená snímka a táto bola neskôr uložená.

Obžalovaný uviedol, že kde sú tie časy nad tou fotkou a nad ďalšími komunikačnými vláknami.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:

- znalecké posudky 460-510, 699-712.
- Zo záverov znaleckého posudku (č. l. 460-510) č. 184/2019 zo dňa 29. 12. 2018 vypracovaného
znalkyňou B. E. H., znalkyňou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria, vyplývalo,
že u maloletého poškodeného nebola zistená prítomnosť duševnej poruchy ani choroby. V prežívaní
maloletého poškodeného bolo prítomných niekoľko významných stresogénnych faktorov, ktoré však

s ohľadom na adaptabilitu nespustili duševné ochorenie. Veľmi silnou traumatizujúcou okolnosťou bolo
úmrtie jeho matky, ktorému predchádzalo vnímanie jej ťažkého zdravotného stavu. Frustrujúce boli pre
neho aj konflikty medzi rodičmi, ktoré sa končili aj odchodom jeho matky na pár dní z domácnosti. Po
úmrtí matky bola pre neho najväčšou traumou udalosť, kedy ho otec priamo z liečenia odviezol do
detského domova, vtedy skutočne pociťoval extrémne silný strach, celá táto udalosť v ňom zanechala

veľmi nepríjemné spomienky a len zosilnela negatívny postoj voči otcovi. Podľa názoru znalkyne to bol
veľmi necitlivý, nepochopiteľný a traumatizujúci zásah do psychického vývinu dieťaťa. Samotná udalosť
s „putami“ bola nepríjemná pre dieťa, ale nebola natoľko traumatizujúca ako predchádzajúce uvedené
okolnosti (úmrtie matky, umiestnenie v detskom domove). Ku psychickému upokojeniu maloletého
poškodenéhodošlopojehozverenídostarostlivostisúčasnejrodiny,kdesacítibezpečneaemocionálne

nasýtený. Ku všetkým členom tejto rodiny pociťuje pozitívny vzťah. Uviedol, že s otcom sa stretávať
nechce. U maloletého poškodeného nebolo zistené duševné ochorenie ani duševná porucha, ktorá by
mala vplyv na jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať prežité udalosti.
Maloletý poškodený je schopný na veku a intelektu primeranej úrovni chápať zmysel trestného konania.
- Zo záverov znaleckého posudku ( č. l. 699-712) č. 3/2022 zo dňa 06. 04. 2022 vypracovaného

znalcom U. E. V., znalcom v odbore Elektrotechnika, odvetvie Riadiaca technika, výpočtová technika /
hardware/, Počítačové programy /software/, Odhad hodnoty elektrotechnických a elektronických
zariadení, vyplývalo, že úlohou znalca bolo extrahovať dáta z DVD média predloženého na znalecké
skúmanie. Znalec v závere konštatoval, že v logových súboroch na predmetnom DVD médiu neboli
lokalizované záznamy zachytávajúce komunikáciu podľa definície otázky v uznesení o pribratí znalca.

Rovnako neboli identifikované ani fotografie či video snímky, ktoré by tvorili obsah predmetnej
komunikácie.

Obžalovaný uviedol, že k ZP znalca V. č. l. 699-712 uvádza, že telefón je ako počítač, to čo si nahrá
do PC to aj vymaže. On si do neho môže nahrať čo on chce. Všetci ich upozorňujú na to, že nemajú

dávať nič na FB, že všetko čo tam dajú tam ostane, teraz po 2 rokoch príde, že tam nič nie je. Dva
roky na to čakali.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:
- správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Brezno č. l. 187-189, č. l. 324-369,

Obžalovaný uviedol, že na začiatku keď chodil na úrad, K. ovplyvňovala, keď už tam nesedela, tak bol
syn inakší. Postupne sa to vyvíjalo, bol už taký dobrý, že ho mohol mať dobre. Prečo by potom súd
rozhodol, že ho dali ku nemu domov, keby bolo všetko zlé. Všetko to bolo vymyslené K.. On niekoľkokrát
písal, že ten prístup nie je profesionálny, že pracovníčky sú pod vplyvom K.. Súd toto preveril a rozhodol,

že sa mohol stýkať so synom a ona mu ho musela nosiť domov.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:
- správy Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Brezno č. l. 324-369,Obžalovaný uviedol, že potom všetko ako sa toto malo stať 01. 02 sa so synom stretával. Súd určil, že
sa mal so synom stretávať na úrade, nariadil to ale v hodinách, kedy on mal byť v zamestnaní. On sa

sťažoval, aby to posunuli o hodinu, krajský súd mu vyhovel. On sa potom so synom stretával, až kým
mu vyšetrovateľka nepovedala, že to nie je vhodné aby sa s ním stretával, aj na úrade.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:
- rozhodnutia Okresného súdu Brezno a Krajského súdu Banská Bystrica č. l. 190-313, č. l. 283 - 293,

č. l. 308 - 320,
-
Obžalovaný uviedol, že k tomu M. uvádza, že tak ako bol syn traumatizovaný, že ho on dal do domova,
tak o tom rozhodol súd, aby z ich strany nebol ovplyvňovaný. Úrad práce, ako aj súd zistil, že je ňou
ovplyvňovaný, tak ho dali do domova. On sa o neho zaujímal každý deň. Aj riaditeľka o tom vypovedala.
On chcel aby si súd urobil celkový obraz o tom, že čoho všetkého sú títo ľudia schopní. K dočasnému

zvereniu syna k K. uviedol, že keď jej hrozilo trestné stíhanie, že nerešpektuje rozhodnutia súdov, tak
pán sudca jej napísal, že sa jej zveruje syn do starostlivosti. On toto napadol a krajský súd to upravil
a napísal, že sa jej dočasne zveruje ale s tým, že on je jediný zákonný zástupca. Ona si išla dať
vyznačiť právoplatnosť a s tým išla prepísať jeho účet, sirotský dôchodok, všetko si prepísala na seba.
On rešpektoval rozhodnutie súdu, on chodil na sedenia so synom. K ďalšiemu rozsudku uviedol, že to

bolo keď K. bežala na krajský súd a ten rozhodol. To predbežné opatrenie, keď sa to malo stať, tak 04.
02. bežala na súd s tou fotkou, že ho chce ona. Potom keď zistila, že to má sudkyňa, ktorá proti nej
rozhoduje, tak to vzala späť a následne 2 dni na to ten istý návrh poslal úrad práce.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku čítajú sa listinné dôkazy:

- vyjadrenie E. Q. zo dňa 15. 02. 2018 s prílohami č. l. 315-317, z ktorého vyplývalo, že obžalovaný
je jej bývalý priateľ. Uviedla, že obžalovaný je podľa nej ťažký alkoholik. Keď si vypije je agresívny,
nepríjemný, uráža a vôbec ho nezaujíma, že má pri sebe I. (maloletého poškodeného). Keď k nemu
chodila videla, že I. má z neho strach. I. si nemohol povedať svoj názor, vždy ho len okrikoval. I. to
radšej riešil zatvorením sa do svojej izby, alebo utekal k tete J.. Záverom svojho vyjadrenia uviedla, že

obžalovaný je síce jeho otec, ale I. sa ho evidentne bojí a má vytvorený citový vzťah s rodinou jeho mami.

Obžalovaný uviedol, že to tak býva, keď zúfalé ženy robia zúfalé činy. Keby bol taký zlý, tak by chcel
vedieť, prečo bol u nej na Vianoce, prečo by ho zoznámila s jej rodinou, deťmi. Potom keď zistil, že ona
je vydatá, tak jej povedal, že on ako dôstojník, ktoré je od slova dôstojnosť, to nemôže robiť, tak ona

potom napísala takéto veci.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku čítajú sa listinné dôkazy:
- úradný záznam V. A. H. č. l. 318 z ktorého vyplývalo, že dňa 01. 04. 2018 v čase okolo 19:15 hod.
bola policajná hliadka vyslaná na preverenie oznámenia obžalovaného, ktorý uviedol, že jeho syna –

maloletého poškodeného, uniesla J. K. s priateľom. Maloletý poškodený k predmetnému oznámeniu
uviedol, že od otca ušiel, že on pri ňom nechce byť, že otec sa o neho nestará a pije a on chce ostať
s tetou J., pričom bol rozrušený a plakal. Po tomto zistení hliadka kontaktovala stálu službu, že syn p.
B. (maloletý poškodený) je v poriadku a nikto ho neuniesol.

Obžalovaný uviedol, že od 30. 12. 2017 kedy toto celé začala a mu ho zobrala, tak mu na úrade práce
povedali, že súd vydal nariadenie, že mu ho má vrátiť, tak si ho mal ísť zobrať. Ona ho huckala proti
nemu.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:

- charakteristiky maloletého č. l. 319-323,
- zápisnica Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Brezno č. l. 324-369,

Obžalovanýuviedol,žebychceluviesť,žeterazbymalivšetkýmvojakomzobraťdeti.Veďonsazaujímal
o syna, mal elektronickú žiacku knižku, vedel ako sa učí. Tieto dôkazy sú proti nemu, keď on navrhol,

aby vypočuli jeho kolegov, podriadených aký je on, tak to sa neurobilo nič.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:- úradný preklad č. l. 512- 522, (úradný preklad analytickej časti znaleckého posudku č. 3/2022 znalca
U. E. V.)
- CD nosič ako výsledok právnej pomoci č. l. 693-694,

Obhajca obžalovaného uviedol, že na CD sú priečinky, kde boli zachytené komunikácie, ktoré boli pred
skutkom. A je z toho výsledok, že je to negatívne.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:

- prílohy predložené obvineným k výsluchu č.1. 719-784,

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku prečítali listinné dôkazy:
- charakteristiky č.1. 786, 791-792, 797-798, 891- 892,

Obžalovaný uviedol, že dňa 24. 06. bol prepustený zo služobného pomeru. Takže už nie je vojak.

Ďalej sa podľa § 269 Trestného poriadku čítajú sa listinné dôkazy:
- úradný záznam vyšetrovateľa V. A. V. H. č. l. 801 z ktorého vyplývalo, že V. A. V. H., dňa 18. 04. 2020,
sa telefonicky skontaktovali s B. I. I., znalcom z odboru Zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia, ktorý uviedol, že pokiaľ nie je k dispozícii fotodokumentácia zranenia, nie je možné pribrať

znalca, nakoľko sú to všetko len odhady a nie je možné posúdiť, či putá mohli zanechať nejaké zranenia.
Odhady sú také, že niekomu môžu putá zanechať modriny, prípadne nejaké otlačky, záleží na pokožke
jednotlivca, ale bez aktuálnej fotografie so zranením nie je možné určiť, či mohli putá zanechať, alebo
nemohli zanechať zranenia. Toto posúdenie je možné len z aktuálnej fotografie so zranením.
- odpis z registra trestov č. l. 903

Obžalovaný uviedol, že on najazdil 50 000 km ročne za 5 rokov 3 priestupky to je nič. To sú malé 10,-
Eurové pokuty.

Podľa § 183 ods. 1 Trestného zákona, kto inému bez oprávnenia bráni užívať osobnú slobodu, potrestá
sa odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky.

Podľa § 183 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, odňatím slobody na tri roky až osem rokov sa páchateľ
potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1, na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. a), c) Trestného zákona, chránenou osobou sa rozumie dieťa, blízka osoba.

Z odpisu z registra trestov vyplývalo, že obžalovaný nemá doposiaľ žiaden záznam.

Z Centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov vyplývalo, že obžalovaný má doposiaľ tri
záznamy.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že obžalovaný spáchal skutok tak, ako je
uvedené v obžalobe, teda inému bez oprávnenia bránil užívať osobnú slobodu a taký čin spáchal na

chránenej osobe – dieťati a blízkej osobe.

Súd na základe dokazovania vykonaného do dňa prvého rozsudku zo dňa 09.11.2022 dospel k záverom,
ktoré boli popísané v uvedenom rozsudku z daného dňa a na ktoré odkazuje aj po doplnenom
dokazovaní a teda :

Súd najskôr skúmal či sa skutok stal, tak ako bolo uvedené v obžalobe, pričom vykonal rozsiahle
dokazovanie, z ktorého má za preukázané, že sa skutok stal tak, ako je uvedený v skutkovej vete
obžaloby, teda maloletého poškodeného spútal bezdôvodne tak, že mu založil jedny kovové putá na
nohy v oblasti členkov a druhé kovové putá na zápästie rúk, pričom napriek viacerým opakovaným

slovným prosbám, výzvam a kriku maloletého, aby mu dal putá dole, tak neurobil a držal ho takto
spútaného proti jeho vôli približne dvadsať minút. Objektom tohto trestného činu je osobná sloboda
v zmysle slobody voľného pohybu. Objektívna stránka spočíva v konaní páchateľa, ktorý bráni inému
užívať jeho slobodu pohybu, i keď aj na krátku dobu, ak je bránenie ťažko prekonateľné. Dĺžka doby,počas ktorej je obmedzená osobná sloboda inej osoby, z hľadiska vzniku trestnej zodpovednosti nie
je rozhodujúca. Subjektom tohto trestného činu môže byť ktorákoľvek trestne zodpovedná osoba.
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmyselné zavinenie. Súd vyhovel mnohým návrhom

obhajoby na vykonanie dokazovania, avšak novými dôkazmi nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré
by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Za najvýznamnejší dôkaz vo vzťahu k preukázaniu skutku,
súd považuje práve výpoveď syna obžalovaného, v procesnom postavení svedka – poškodeného.
Z výpovede svedka maloletého poškodeného vyplývalo, že ten ležal na gauči na chrbte, hral sa na
mobile a obžalovaný prišiel z chodby a nasadil mu putá na jednu ruku, kedy mu spadol mobil dole k zemi

medzi neho a gauč a potom mu nasadil putá aj na druhú ruku a následne zozadu nevie ako mu dal putá
aj na jednu a druhu nohu. Obžalovaný mu povedal, že teraz mu neutečie k tete J. a vyškieral sa mu
celý čas. Potom obžalovaný odišiel a on stále kričal, aby mu dal dole tie putá a on povedal, že stratil
kľúč a keď chcel ísť za ním, tak ho to veľmi bolelo na nohách, tak si radšej sadol a stále na neho kričal.
Potom obžalovaný na neho skričal, išiel mu dať dole tie putá a išli do Čadce, v Čadci prespali a potom šli
do Poľska. Vykonaným znaleckým skúmaním nebolo preukázané, že by maloletý poškodený vo svojej

výpovedi klamal. Zo záverov znaleckého posudku č. 11/2019 zo dňa 22. 02. 2019 vypracovaného
znalkyňou A. B. N., A., znalkyňou v odbore Psychológia, odvetvie Klinická psychológia detí, Klinická
psychológia dospelých, Poradenská psychológia vyplývalo, že schopnosť maloletého poškodeného
správne a úplne vnímať sledované a prežívané udalosti, tieto si zapamätať a reprodukovať, je
primeraná jeho veku a osobnostnému vývoju. Pamäťové výkony v oblasti krátkodobej mechanickej

pamäti v miernom podpriemere, dlhodobá pamäť na úrovni hlbokého podpriemeru, epizodická pamäť
vykazuje známky zdôrazňovania emočne negatívne sýtených zážitkov spojených s otcom v rámci
všeobecných tém v anamnéze aj v súvislosti s vyšetrovaným skutkov. Psychologickým vyšetrením
nebolo zistené, že by poškodený mal nadmerné sklony k fantazijnému spracovaniu skutočnosti ( v jeho
vekovom období tvoria isté fantazijné obsahy prirodzenú súčasť psychiky), vedomému klamstvu,

alibistickému spracovaniu situácie, účelovému spracovaniu jednotlivých údajov a samopoškodzovaniu.
Vzhľadom k svojmu veku a situácii môže byť do istej miery sugestibilný (výchovné prostredie jeho tety
hodnotí bezvýhradne pozitívne, môže teda preberať tu vyjadrené názory a postoje a prežívať ich ako
svoje vlastné) a domýšľavý ( seba samého vníma ako centrum rodinného systému). U poškodeného
maloletého bol psychologickým vyšetrením zistený frontálne vysoko negatívny vzťah k jeho otcovi, A.

B.. Svojho otca opisuje ako zlého, pociťuje a prejavuje nevôľu z núteného kontaktu s otcom, vzdoruje.
Svojho otca viní zo smrti svojej matky. Prial by si, aby otec nebol taký zlý, myslí si, že veľa ľudí
nemá takého otca ako on, že iné deti majú dobrých otcov, bojí sa svojho otca, niekedy sa celý trasie,
keď je s otcom. Opisoval situáciu, keď mu otec dal na nohy a ruky putá, mal obmedzený pohyb,
prežíval neistotu, obavy, strach z únosu, ohrozenie z niečoho zlého. Opisované neprimerané konanie

otca zanechalo negatívne stopy na jeho psychike. Zo záverov znaleckého posudku č. 184/2019 zo
dňa 29. 12. 2018 vypracovaného znalkyňou B. E. H., znalkyňou v odbore Zdravotníctvo a farmácia,
odvetvie psychiatria, vyplývalo, že u maloletého poškodeného nebola zistená prítomnosť duševnej
poruchy ani choroby. V prežívaní maloletého poškodeného bolo prítomných niekoľko významných
stresogénnych faktorov, ktoré však s ohľadom na adaptabilitu nespustili duševné ochorenie. Veľmi

silnou traumatizujúcou okolnosťou bolo úmrtie jeho matky, ktorému predchádzalo vnímanie jej ťažkého
zdravotného stavu. Frustrujúce boli pre neho aj konflikty medzi rodičmi, ktoré sa končili aj odchodom jeho
matky na pár dní z domácnosti. Po úmrtí matky bola pre neho najväčšou traumou udalosť, kedy ho otec
priamo z liečenia odviezol do detského domova, vtedy skutočne pociťoval extrémne silný strach, celá
táto udalosť v ňom zanechala veľmi nepríjemné spomienky a len zosilnela negatívny postoj voči otcovi.

Podľa názoru znalkyne to bol veľmi necitlivý, nepochopiteľný a traumatizujúci zásah do psychického
vývinudieťaťa.Samotnáudalosťs„putami“bolanepríjemnápredieťa,alenebolanatoľkotraumatizujúca
akopredchádzajúceuvedenéokolnosti(úmrtiematky,umiestnenievdetskomdomove).Kupsychickému
upokojeniu maloletého poškodeného došlo po jeho zverení do starostlivosti súčasnej rodiny, kde sa cíti
bezpečne a emocionálne nasýtený. Ku všetkým členom tejto rodiny pociťuje pozitívny vzťah. Uviedol, že

sotcomsastretávaťnechce.Umaloletéhopoškodenéhonebolozistenéduševnéochorenieaniduševná
porucha, ktorá by mala vplyv na jeho schopnosť správne vnímať, zapamätať si a následne reprodukovať
prežité udalosti. Maloletý poškodený je schopný na veku a intelektu primeranej úrovni chápať zmysel
trestného konania. V zmysle uvedeného tak súd konštatuje, že u maloletého poškodeného boli zistené
len bežné, detské a veku primerané fantazijne sklony, ktoré nemožno považovať za okolnosť, kvôli

ktorej by nemohol súd považovať výpoveď svedka maloletého poškodeného za vierohodnú. Obžalovaný
vo svojich výpovediach poukazuje na rozpory a zlý vzťah obžalovaného so svedkyňou J. K., avšak
v predmetnom konaní je pre súd relevantný vzťah obžalovaného so synom, keďže práve syn bol
objektom spáchaného trestného činu. Ako súd už vyššie uviedol, tak v tomto konaní bolo vykonanýchmnožstvo dôkazov pričom jediným priamym dôkazom je výpoveď syna – maloletého poškodeného,
avšak v spojení s ďalšími nepriamymi dôkazmi tvoria celok. Je nutné konštatovať, že žiadny iný
priamy dôkaz súd pri vykonávaní dokazovania nevzhliadol. Súd výpoveď poškodeného považuje za

vierohodnú. Súd berie do úvahy, že syn je ovplyvnený prostredím v ktorom býva, resp. v čase skutku
býval, avšak súd nezistil, že by sa malo jednať o tak významné a závažné ovplyvnenie, ktorého
dôsledkom by malo byť klamanie poškodeného. Súd rozumie, že medzi obžalovaným a sestrou nebohej
manželky obžalovaného prebiehal spor o maloletého syna obžalovaného po úmrtí jeho mamy, avšak
si súd nemyslí, že by si syn obžalovaného sám alebo pod vplyvom tety a uja vykonštruoval historku

o založení pút v snahe poškodiť otca, pričom je tiež zrejmé, že obžalovaný mal v dome viacero pút,
ktorých využite, alebo prechovávanie obžalovaný nie úplne jasne vysvetlil. V konaní nebol predložený
žiaden dôkaz o tom, že by poškodený mal byť ovplyvnený políciou, prokurátorkou či svedkami K..
Súd konštatuje, že práve výpoveď syna obžalovaného v procesnom postavení svedka poškodeného,
predstavuje ten najvýznamnejší usvedčujúci dôkaz s ktorým korešpondujú výpovede svedkov K., ktorí
s ním komunikovali počas daného víkendu. Súdu sa tiež nejaví za neobvyklé, že bola nahlásená táto

udalosť na polícii až v pondelok teda po víkende, kedy malo dôjsť k skutku, vzhľadom na citlivú situáciu
a tiež skutočnosti, že poškodený bol cez víkend vo faktickej opatere obžalovaného v Čadci mimo dosahu
ostatných príbuzných a súd veril svedkom, že nechceli situáciu ešte viac hrotiť, pričom boli v kontakte
s poškodeným maloletým, ak by sa situácia zhoršila. Taktiež s výpoveďou maloletého korešponduje aj
výsluch znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a odvetvie úrazová chirurgia B. B.

F., ktorý uviedol, že ani po nasadení pút na končatiny človeka na určitý čas nemusia automaticky zostať
na tele tejto osoby modriny, čo tiež korešponduje s výpoveďami svedkov K., ktorí uviedli, že si nevšimli
na rukách alebo nohách maloletého modriny.

Čo sa týka fotografie rúk a nôh s putami, k tomu súd udáva, že tento dôkaz bral súd len podporne,

keďže z neho nie je jednoznačne zrejmé, že ide o osobu poškodeného, pretože nevidno tvár tejto osoby,
rovnako ako bral s určitou rezervou predloženie ponožiek, ktoré majú údajne patriť poškodenému a mal
ich mať poškodený na uvedenej fotografii.

Skúmajúc zavinenie obžalovaného, s ohľadom na okolnosti prípadu a vyjadrenia obžalovaného, sa

jeho konanie súdu javí ako konanie, ktoré vykazuje znaky nepriameho úmyslu. V zmysle definície
obsiahnutej v § 15 písm. b) Trestného zákona nepriamy úmysel predpokladá tak vedomostnú zložku,
ako aj vôľovú zložka zavinenia. usúdil, že toto konanie vykazuje znaky nepriameho úmyslu, kde
obžalovaný svojím konaním nechcel spôsobiť následok predpokladaný skutkovou podstatou trestného
činu obmedzovania osobnej slobody, ale s takýmto následkom bol uzrozumený. Právna teória pri

nepriamom, t. j. eventuálnom úmysle, predpokladá aj vedomostnú aj vôľovú zložku. Pod vôľovou
zložkou zavinenia si možno predstaviť uzrozumenie so spôsobením následku potrebného na naplnenie
skutkovej podstaty trestného činu. Preto k predstave páchateľa o následku jeho konania sa musí
pridať vôľa v podobe uzrozumenia s alternatívou znamenajúcou ohrozenie alebo porušenie Trestným
zákonom chráneného záujmu, predpokladaného skutkovou podstatou trestného činu. Obžalovaný

svojím konaním – obmedzením osobnej slobody poškodeného, tak svojim konaním priamo nechcel
obmedziť osobnú slobodu maloletého poškodeného, ale bol s týmto následkom uzrozumený. Súd
mal preto za preukázané, že obžalovaný priamo nechcel spôsobiť následok predpokladaný skutkovou
podstatou trestného činu obmedzovania osobnej slobody, avšak o protiprávnosti svojho konania vedel.

V tejto súvislosti súd dodáva, že zistil, že došlo zo strany obžalovaného k naplneniu kvalifikovanej
skutkovej podstaty v ust. 183 ods. 2 písm. d) Trestného zákona, t .j. dopustil sa predmetného skutku na
chránenej osobe – dieťati. V zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Trestného poriadku sa dieťaťom rozumie
osoba mladšia ako osemnásť rokov, ak tento zákon neustanovuje inak. V čase spáchania skutku mal
poškodený 12 rokov, t. j. v čase spáchania trestného činu obžalovaným, bol poškodený dieťaťom.

Súd sa zaoberal aj námietkami obhajcu obžalovaného ohľadom postupu orgánov činných v trestnom
konaní počas prípravného konania. Obhajca počas súdneho konania a aj vo svojej záverečnej reči
uviedol, nasledovné námietky:
- Celé vyšetrovanie bolo od počiatku vedené neštandardne a nie v súlade s trestným poriadkom –

obhajca uviedol, že o tejto skutočnosti má svedčiť to, ako bolo podávané trestné oznámenie. V uznesení
o začatí trestného stíhania bol skutok popísaný tak, že iný páchateľ ako obžalovaný neprichádzal do
úvahy – došlo k zneužitiu inštitútu začínania trestného stíhania vo veci. Obvinený bol v uznesení o začatí
TS označený menom, priezviskom, adresou – znamená, že bol obvinený formálne, ale nie materiálne.Tým sa tejto osobe zabránilo vykonávať procesné práva obvineného – opravné prostriedky, návrhy na
vykonanie dokazovania, nazerať do spisu a pod.
- Svedkyňa J. K. sa pred podávaním trestného oznámenia mala radiť s prokurátorkou.

- Keď bol zaistený mobil maloletého, obžalovaný nemal možnosť namietať otázky, ktoré boli položené
znalcovi, keďže v spise sa nenachádzala ucelená konverzácia. Znalec nevylúčil možnosť, že by
fotografia nemohla byť vyhotovená v iný deň.
- Prepis výpovede maloletého na kameru je neúplný.
- OČTK nevideli súvislosť so skutočnosťami ako – návrh na súd aby bol maloletý zverený do starostlivosti

J. K. a nevideli súvislosť s výpoveďou maloletého v civilnom konaní a v trestnom konaní.
- Dôkazy, ktoré navrhoval obžalovaný vykonať, vyšetrovateľka v prípravnom konaní nevykonala.
- Nekvalita vyšetrovania a nedostatočný prokurátorsky dozor.
- Znalkyne sa v prípravnom konaní neoboznámili s kompletným spisom.
- Výpovede svedkov J. K. a B. K. a časová postupnosť výpovedí – odlišnosti vo výpovediach. Tvrdili,
že mali celý prepis komunikácie a potom, že bola vymazaná a nie je zrejmé prečo. Vyšetrovateľka po

tomto výsluchu nezaistila danú komunikáciu.
- Previerka výpovede nepreukázala totožnosť pút, ktoré boli zaistené na mieste a tých, ktoré boli na
fotografii – nebolo to znalecky preskúmané.
- Namietajú zákonnosť vykonaných dôkazov. Nedôvodne 5x vypočutá znalkyňa
- Nebola vykonaná obhliadka tela maloletého – neboli preukázané modriny alebo iné poranenia

- Dôkazy boli vykonávané jednostranne.

Súd k uvedeným námietkam uvádza, že fakticky všetky až na jednu možno považovať za účelové
a neobjektívne, pričom obhajoba neustále zahlcovala súd aj svedkov a znalcov rôznymi námietkami,
ako aj návrhmi na vykonanie dôkazov, ktorým súd po väčšine vyhovel, ako napr. prehratie obrazovo

zvukového záznamu o odobratí dieťa Okresným súdom Brezno z Domova detí a jeho odovzdanie
do rúk jeho tety K., alebo oboznámenie rôznych zápisníc z rôznych pojednávaní z Okresného súdu
Brezno, ktoré sa týkali maloletého poškodeného, ktoré však nemali žiadnu výpovednú hodnotu pre
súd v tejto trestnej veci a neviedli k žiadnym relevantným záverom, a teda nemali žiadny vplyv na
rozhodnutie súdu, keďže súd nepojednával o zverení dieťaťa do opatery inej osoby. Súd nevzhliadol

žiaden nezákonný postup orgánov činných v trestnom konaní v rozpore s ustanoveniami Trestného
poriadku. Jedinou vecou, kde možno súhlasiť s obhajcom je, že orgány činné v trestnom konaní mohli
vykonať naviac zaistenie mobilnej komunikácie medzi poškodeným a jeho tetou v predmetný deň, čo sa
však nestalo, pričom však túto okolnosť súd nehodnotí ako prekážku uznania viny obžalovaného v tejto
veci s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti.

Je tiež potrebné dať do pozornosti, že súd v konaní pred súdom nepredstavuje akýsi dozorný orgán
nad postupom orgánov činných v trestnom konaní. Súd ma za to, že v prípade namietaného postupu
orgánov činných v trestnom konaní mal obžalovaný možnosť využiť zákonné možnosti predpokladané
trestným poriadkom a využiť tak inštitút žiadosti o preskúmanie postupu policajta upravenej v §

210 Trestného poriadku. Rovnako tak v prípade namietania postupu dozorujúceho prokurátora mal
obžalovaný možnosť využiť inštitút sťažnosti v zmysle zákona č. 9/2010 Z. z. zákona o sťažnostiach. Ako
už bolo vyššie uvedené, súd vykonal rozsiahle dokazovanie, kde vyhovel mnohým návrhom obhajoby
na vykonanie dokazovania práve v prospech obžalovaného. Obžalovaný mal zároveň možnosť sa
k všetkým vykonaným dôkazom vyjadriť.

V tejto súvislosti súd považoval za potrebné vysporiadať sa s ďalšou námietkou obžalovaného
a jeho obhajcu, ktorá sa týkala práve vykonaného dokazovania, ktoré bolo navrhnuté práve zo strany
obžalovaného a jeho obhajcu, kedy súd v zmysle § 141 ods. 2 Trestného poriadku uznesením sp. zn.
5Tv/4/2022 zo dňa 14. 10. 2022 požiadal znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia

a odvetvie úrazová chirurgia B. B. F. na podanie odborného vyjadrenia, kedy obhajoba namietala, že sa
znalec neoboznámil s kompletným spisovým materiálom, čo sám na výsluchu znalec na otázku obhajcu
uviedol (súdom však bol vopred vyzvaný na možnosť nahliadnutia do celého spisu), a tým neúplne
poskytol svoje vyjadrenie, súd uvádza, že úlohou znalca bolo poskytnúť odborné znalosti, avšak jeho
úlohou nebolo hodnotiť predošlé vykonané dôkazy, ani robiť právne závery. Otázky, ktoré boli položené

znalcovi na zodpovedanie sa vo svojej podstate týkali všeobecného odborného vyjadrenia, či možnej
hypotézy ohľadom toho, či vo všeobecnosti a za akých podmienok môžu nasadené putá spôsobiť
poranenie či zanechať nejakú stopu. Úlohou znalca nebolo posudzovať a skúmať videonahrávkuz výpovede maloletého poškodeného, a tak následne hodnotiť možný vznik modrín či iných poranení
kože po nasadení pút.

Súd sa v plnej miere stotožňuje so závermi a odôvodnením vyššie uvedeným s tým, že po doplnenom
dokazovaní, ako aj s poukazom na názor krajského súdu súvisiaci s nedostatkami, ktoré okresnému
súdu odvolací súd vytkol, doplňuje súd odôvodnenie rozsudku zo dňa 11. 04. 2025 nasledovne :

Súd vo veci opätovne konal na základe zrušujúceho rozhodnutia krajského súdu. Odvolací súd

uznesením rozhodol, že je potrebné doplniť dokazovanie a opätovne prehodnotiť vykonané dôkazy
a následne sa relevantne vysporiadať so všetkými dôkazmi, čo podľa názoru krajského súdu dostatočne
okresný súd nevykonal v pôvodnom rozhodnutí, aj čo sa týka jednotlivých námietok zo strany odvolateľa.
K tomu súd uvádza, že súd doplnil dokazovanie v zmysle návrhu prokurátorky s tým, že podľa názoru
súdu sa právna ani skutková situácia, ktorú súd zistil a podľa ktorej rozhodol pôvodným rozsudkom,
nijakým spôsobom nezmenila v tom zmysle, že by sa mala zmeniť v prospech obžalovaného. Skôr sa

potvrdil názor súdu taký, aký vyslovil v pôvodnom rozhodnutí, predovšetkým s poukazom na priamu
výpoveď poškodeného I. B. pred súdom. Tento bol v čase spáchania skutku maloletý, ale v čase už
výpovede plnoletý, ktorý v plnom rozsahu zotrval na svojich vyjadreniach v prípravnom konaní a tieto
naviac rozšíril. Boli mu kladené otázky zo všetkých strán, pričom súd tomuto svedkovi uveril, nezistil
žiadny dôvod na to, aby mu neuveril. Ak by mu neuveril, tak by musel byť presvedčený, že svedok

klame a teda by mal byť za to stíhaný pre trestné činy krivé obvinenie a krivú výpoveď. K takémuto
názoru ale súd nedospel, teda že by mal za to, že poškodený si vymyslel túto situáciu na vlastného otca,
že by predložil falošný dôkaz – fotografiu s putami, aby bol tento trestne stíhaný. Práve naopak, súd
zámerne kládol svedkovi otázky rozsiahlejšie aj s poukazom na to, čo krajský súd vytýkal okresnému
súdu z pohľadu možného ovplyvňovania alebo zhoršenia vzťahu po tom ako sa mal presťahovať ku

svedkyni, kedy však poškodený pred súdom sám vypovedal o vzťahu k otcovi, že tento nebol dobrý ešte
počas života jeho mamy z dôvodu jeho správania sa k nemu aj mame a teda súd má za to, že tento
negatívny vzťah mal vybudovaný už vopred, ešte pred daným skutkom a s týmto skutkom ten jeho postoj
nesúvisel. Poškodený tiež vypovedal o negatívnych situáciách spolužitia s otcom ešte pred skutkom.
Samozrejme po skutku sa tie vzťahy ešte zhoršili, kedy komunikácia úplne prestala, na čo malo vplyv

aj rozhodnutie, na ktoré poukázal obžalovaný, že mal zákaz styku s vtedy maloletým poškodeným. Súd
teda uveril poškodenému, ktorý vypovedal zhodne s jeho výpoveďou v prípravnom konaní, pričom jeho
hodnovernosť sa znásobila očitým vypočutím daného svedka.

Súd opätovne vypočul svedkyňu J. K. K. tetu poškodeného, ktorá podľa tvrdenia obhajoby mala

svedka poškodeného ovplyvňovať alebo nahovárať na jeho výpoveď. Súd aj po jej dopočutí musí
konštatovať to, čo predtým, že nebolo preukázané žiadne ovplyvňovanie z jej strany. Súd rozumie
postoju obžalovaného, že si myslí, že teta mohla jeho syna ovplyvňovať v jeho postoji k nemu, ale nič
podobné preukázané nebolo. Syn - poškodený vypovedal, že celá jeho výpoveď je pravdivá, nebol tetou
ani nikým iným nijako ovplyvňovaný, aby vypovedal proti otcovi. Samotná svedkyňa uviedla, že toto by

dieťaťu neurobila, aby on potom musel žiť s tou nejakou vinou, že falošne a krivo obvinil svojho otca.
Nebolopreukázanétvrdenieobžalovaného,žebymalazáujemsvedkyňa,abybolodstíhanýobžalovaný.
Podľa názoru súdu, ku krivej výpovede jednak zo strany svedkyne, ani zo strany poškodeného nedošlo
a súd týmto svedkom plne uveril.

Tvrdenia obhajoby o tom, že ak sa to stalo, tak prečo išiel poškodený s otcom po skutku na víkend mimo
domov a prečo potom ešte k nemu v pondelok prišiel, k tomu súd uvádza, že nič z toho nevylučuje, že
sa daný skutok nestal. Svedkyňa a poškodený vysvetlili súdu prečo volali políciou až po návrate syna
od otca z víkendu a prečo k nemu ešte prišiel v pondelok, pričom súd nemal prečo týmto vysvetleniam
neveriť. Čo sa týka ďalšej okolnosti, na ktorú poukazuje obžalovaný, že mal byť zaistený a podrobený

skúmaniu aj mobil svedkyni K., tak s tým nemožno nesúhlasiť, ale už nie je možné túto vec reparovať.

Čo sa týka fotografie nôh s putami, tak ako už súd uvádzal v pôvodnom rozhodnutí, ide len o podporný
dôkaz, kde vlastne nie je vidno tvár ani zvyšok tela danej osoby, a preto z fotografie samotnej nie
je zrejme o koho nohy ide. Po osobnom vypočutí poškodeného pred súdom však súd konštatuje, že

relevancia tohto dôkazu sa zvýšila, pretože tento po nahliadnutí do fotografie uviedol, že to sú jeho
nohy, jeho ponožky a nohy má na deke, ktorá je na sedačke a ešte tam videl televízor. Ponožky, ktoré
sú nápadne podobné s tými na fotografii predložila svedkyňa do spisu. Čo sa týka porovnania pút na
danej fotografii s putami zaistenými z bytu obžalovaného (existenciu pút v byte potvrdila aj svedkyňaK.) tak súd uvádza, že sa mu javia podobné až rovnaké, pretože sú rovnakého tvaru, majú rovnaké
zakrivenie krúžkov, rovnaké kľúčové dierky, rovnaký spôsob otvárania a zatvárania. Čo je trochu iné je
rôzna mohutnosť pút, čo však mohlo byť spôsobené tým, že boli odfotené rôznymi objektívmi, policajné

fotografie sú inej kvality, aj s poukazom na fotoaparát s ktorými boli fotené, než mobil poškodeného
v roku 2019. Naviac poškodený vypovedal, že to bolo fotené z blízka, čo tiež skresľuje a zväčšuje fotené
objekty. Poškodený aj na konštatovanie obhajcu, že sú to väčšie nohy, uviedol, že sú jeho, ale fotené z
blízka. Z fotografie nôh s putami vidno aj tiene, čo mohlo spôsobiť optické rozšírenie foteného objektu,
lebo sa púta javia hrubšie, ale sú tam tie isté typy krúžkov aj retiazok, ktoré spájajú putá, ako je už

uvedené vyššie a súd v tvare pút nevidí rozdiel.

Z výpovede poškodeného vyplynuli aj ďalšie veci a to, že má nohy na sivej deke a zrejme na sedačke
a je tam nejaký televízor. Keď si súd pozrel fotografiu z fotodokumentácie z č. l. 43 fotografia č. 6, kde
sú fotografie z obývačky obžalovaného, tak tam je viditeľná presne podobnej farby sedačka, podobnej
farby nábytok a dokonca aj tá svetlá deka je na tej tmavej sedačke. Uvedené vybavenie bytu sa javí

súdu byť veľmi podobné až zhodné s tým, na čom sú spútané nohy na danej fotografii. Uvedené veci
korešpondujú s tým, čo vypovedal pred súdom poškodený.

Čo sa týka prípadných rozporov vo výpovedí poškodeného, tak súd uvádza, že žiadne zásadné nezistil,
pričom poškodený vypovedal o skutku z roku 2019 viackrát s časovým odstupom, takže v niektorých

detailoch, ktoré namietal obžalovaný, sa môžu výpovede jemne líšiť, ale v tých podstatných sa nijako
nelíšia. Súd opätovne uvádza, že svedkovi uveril v plnej miere.

Súd ďalej uvádza, že správa z USA ohľadne facebookovej komunikácie o neexistencii komunikácie
v rámci Messengeru medzi poškodeným a svedkyňou v danom mesiaci, sa nedá v trestnom konaní

v rámci Slovenskej republiky žiadnym spôsobom verifikovať a táto je v rozpore s tým, čo uviedol znalec
U. E. V. v znaleckom posudku č. 4/2019 zo dňa 10. 02. 2019, ktorý zo zaisteného mobilného zariadenia
identifikoval v komunikačnom vlákne aplikácie Facebook Messenger s používateľom J. K. K. fotografiu,
ktorá má zodpovedať popisu v otázke č. 2 uloženej znalcovi a ktorý predpokladal aj čas vyhotovenia
snímky,atonazákladechronológiekomunikácie–včasemedzi16:25(časuverejneniaodkazustextom

„ahoj“) a 16:30 (čas uverejnenia odkazu s textom „on mi dal putá na nohy“) dňa 01. 02. 2019, čím
teda potvrdil aj to, že identifikoval aj komunikáciu medzi poškodeným a svedkyňou. Zároveň znalec tiež
uviedol, že nebol identifikovaný žiadny zásah do uvedenej fotografie, čo potvrdzuje aj tvrdenia svedkyne
a poškodeného o tom, že uvedenú fotografiu nestiahli z internetu, nijako ju neupravovali a vyhotovil
ju poškodený. Tiež nie je menej dôležité ani vyjadrenie prokurátorky, ktorá uviedla, že v minulosti sa

v iných trestných veciach stalo, že komunikácia na facebooku bola identifikovaná, teda, že prokuratúra
o nej vedela, avšak správa z USA prišla, že žiadna komunikácia na facebooku nebola identifikovaná,
čím možno považovať takéto vyjadrenie za nespoľahlivé.

Vzhľadom na uvedené, má súd za to, že aj po vrátení veci Krajským súdom v Trenčíne nedošlo

po doplnenom dokazovaní k takej zmene, ktorá by viedla súd k inému než pôvodnému rozhodnutiu
ohľadne viny obžalovaného. Naopak viedlo k utvrdeniu sa v záveroch súdu o spáchaní daného skutku
obžalovaným a preto súd uznal vinu obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadol u obžalovaného na spôsob spáchania činu, jeho

následky, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaného, jeho
pomery a možnosť jeho nápravy.

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, teda
obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, čo má súd za preukázané aj z odpisu

z Registra trestov, z ktorého vyplývalo, že obžalovaný nemá doposiaľ žiaden záznam. Trestná sadzba
v zmysle § 183 ods. 2 Trestného zákona je stanovená na tri až osem rokov. S poukazom na všetky
uvedené skutočnosti súd uložil obžalovanému trest odňatia slobody na spodnej hranici trestnej sadzby
vo výmere troch rokov. Súd ma za to, že výchovný charakter trestu možno v tomto prípade dosiahnuť
vzhľadom na osobu páchateľa aj podmienečným trestom, a z toho dôvodu súd uložil podmienečný trest

odňatia slobody v zmysle § 51 ods. 1 Trestného zákona s primeranou skúšobnou dobou na tri roky,
zároveň mu súd uložil na podporu uloženého trestu probačný dohľad nad správaním sa v skúšobnej
dobe. Zároveň súd uložil obžalovanému povinnosť spočívajúca v príkaze písomne sa ospravedlniťpoškodenému I. B., vzhľadom na vhodnosť uloženia takejto povinnosti s poukazom na charakter trestnej
činnosti.

Vymeraný trest preto súd považuje za dostatočný aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti pred
obžalovaným tým, že mu po dostatočne dlhú dobu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí
podmienky na výchovu obžalovaného, aby viedol riadny život (individuálna prevencia) a súčasne iných
odradí od páchania trestných činov (generálna prevencia).
Na základe uvedených skutočností a zisteného skutkového stavu samosudca rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa jeho oznámenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici.