Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Lucia Imrich Boroňová

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Povaha rozhodnutia – Potvrdené

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/99/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7625202921
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 10. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Imrich Boroňová
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2025:7625202921.3

Uznesenie

Okresný súd Prešov v spore žalobcu: Future Media Invest, spol. s r.o., so sídlom Komenského 4,
080 01 Prešov, IČO: 44 871 953, právne zastúpený PIHORŇA, LENÁRT, JAŠŠO, s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, proti žalovanému:
IMPOL HOLDING, a.s., so sídlom Ľubochnianska 2, 080 06 Ľubotice, IČO: 50 115 049, právne
zastúpený: JUDr. Slavomír Kučmáš, advokátom so sídlom Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35

557192, o návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným Okresnému súdu

Spišská Nová Ves dňa 8.7.2025 domáhal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým zriadi v
prospech žalobcu záložné právo na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovaného za účelom zabezpečenia
pohľadávky žalobcu voči žalovanému.

2. Žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že žalovaný si v priebehu rokov objednal u žalobcu dodanie tovaru
a služieb za účelom rekonštrukcie budovy nákupného centra Družba v Spišskej Novej Vsi. V priebehu

niekoľkých rokov boli zo strany žalobcu dodávané služby a tovar, ktoré žalovaný riadne hradil. Následne
došlo zo strany žalovaného k odmietnutiu uhradenia predmetných platieb ako aj samotného prebratie
diela. Žalovaný odmietal prebratie diela z dôvodu akýchsi nedorobkov, ktoré sami o sebe žiadnym
spôsobom nebránili užívaniu nehnuteľnosti o čom svedčí aj stav k dnešnému dňu. V danom momente
odmietol žalovaný uhradiť dodané služby a tovary rozsahu 2.113.453,20 Eur. Rozsah rekonštrukcie,
ktorý bol vykonaný pozostáva z búracích prác predošlej budovy a kompletnej rekonštrukcii jednotlivých

priestorov a to v rozsahu jedného podzemného podlažia, prvého a druhého nadzemného podlažia,
kde bola vykonaná rekonštrukcia pre účely nebytových priestorov, ktoré žalobca už v dnešnej dobe
prenajíma a teda riadne užíva. Následne boli dobudované tretie a štvrté nadzemné podlažie za účelom
vyhotovenia bytov, predmetné byty už v dnešnej dobe slúžia k bývaniu a sú zároveň ponúkané
na predaj žalovaným. A to napriek skutočnosti, že neuhradil práce a tovar vykonané za nich. Predmetná
rekonštrukcia v sebe zahŕňala ako úpravu interiéru a vybudovanie nových priečok, schodov, výťahu,

nadzemných podlaží, elektroinštalácie, odpadov, až po exteriérové riešenie cez garáže, chodníky,
betónová dlažba a prístup k budove, inžinierske siete v budove a pred budovou. Napriek tejto skutočnosti
dielo zo strany žalobcu bol riadne dokončené a pripravený na prevzatie, čo potvrdzuje aj skutočnosť,
že žalovaný vykonáva inzerciu, ako aj predaj bytov, ktoré boli predmetom rekonštrukcie a rovnako
aj prenájom nebytových priestorov v predmetnej nehnuteľnosti. Predmetná inzercia je verejne dostupná
na ocdružba.sk. V danom prípade žalobca poukazuje aj na skutočnosť, že so žalovaným niekoľkokrát

komunikoval a ten mu odmietol predmetné faktúry zaplatiť, prípadne bez akéhokoľvek odôvodnenia
žiada zníženie z faktúr aj 20%. Takéto konanie nezodpovedá žiadnemu zo zákonných postupov, ktoréby zodpovedali riadne si uplatnenie akýchkoľvek nárokov. V danom prípade práve naopak má to
charakter priam šikanózneho konanie zo strany žalovaného. Vzhľadom na skutočnosť, že predmetné
pohľadávky má žalobca založené v účtovníctve spoločnosti a žalovaný zámerne neuhrádza pohľadávky

žalobcu sa spoločnosť žalobcu dostáva do druhotnej platobnej neschopnosti a spoločnosť žalobcu
súčasnosti prežíva z kontokorentu, pričom vzniká žalobcovi škoda, nakoľko musí uhrádzať úroky
spojené s predmetným úverom. V danom prípade predmetné pohľadávky sú častokrát pohľadávky, ktoré
sú refinancovaním reálne vynaložených nákladov ako napríklad prekládka elektrických káblov, ktorú
vykonávala externá firma- elektrárne. Vzhľadom na uvedené nie je možné, aby spoločnosť, ktorá si

predmetné služby objednala, boli jej riadne dodané a následne odmieta predmetné faktúry uhradiť,
pretože sa už dá budova riadne užívať. Pričom do momentu, kedy sa budovaní nedala užívať a stále
na nej boli potrebné práce a úpravy faktúry riadne platila. Žalobca zároveň poukázal na skutočnosť,
že z takto vystavených faktúr bol povinný odviesť DPH štátu. Vzhľadom na uvedené podľa žalobcu aj to
samo o sebe svedčí o riadnom dodaní služieb a tovaru a jeho zaradení do účtovníctva. Žalobca ďalej
uviedol, že spolu neuhradená časť istiny predstavuje sumu vo výške 2.113.453,20 Eur, čo predstavuje

sumu, ktorá sama osebe spôsobuje možnosť, že v prípade úspechu vo veci samej musí dôjsť k reálnemu
uhradenie predmetnej sumy. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný je vlastníkom nehnuteľností,
z ktorých poberá mesačný nájom, a teda generuje zisk a na druhej strane, za ktorej zhotovení
do dnešného dňa neuhradil vyššie špecifikované položky. Vzhľadom na uvedené žalobcovi vznikla
dôvodná obava, že v prípade úspechu v súdnom spore bude ohrozená jeho exekúcia, nakoľko sa

jedná o vysokú čiastku, ktorá by následne podlieha výkonu samotnej exekúcie. Nakoľko sa aj samotný
žalovaný davu nehnuteľnosti o čom svedčí aj inzercia, je o to viac obava žalobcu odôvodnená. V otázke
primeranosti žiada žalobca o zriadenie záložného práva v rozsahu svojej peňažnej pohľadávky a aj
ponuky samotného žalobcu, respektíve ceny, za ktoré predmetné byty ponúka na predaj, ktoré má vo
vlastníctve. Nakoľko v priemere sa pohybuje cena jedného bytu cca 200.000,00Eur * 12 bytov, takto

určená hodnota predstavuje hodnotu istiny v spore. Žalobca poukázal na fotografie ako sa predmetné
nehnuteľnosti ponúkajú na predaj. Žalobca uviedol, že predmetný inštitút je podstatný aj vzhľadom
na finančnú náročnosť vedenia sporu vo veci samej. Nakoľko v prípade obrany samotného žalovaného
a rozsahu dokazovania, bude tento spor z hospodárskeho a ekonomického pohľadu pre samotného
žalobcu náročný. Pritom v priebehu roku žalovaný už nemusí vlastniť žiadne nehnuteľnosti a ako

spoločnosť nemusí existovať a preto vymoženie samotnej istiny bude predstavovať pre žalobcu ešte
väčšiu stratu. Žalobca poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS
294/2020 a navrhol aby súd zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného
a zároveň mu priznal nárok na náhradu trov konania .

3. Za účelom osvedčenia svojho nároku a tvrdených skutočností žalobca označil a k návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia pripojil nasledovné dôkazy: fotodokumentáciu diela, znalecký
posudok číslo 31/2023, výpis z listu vlastníctva číslo 13174, výpis z listu vlastníctva číslo 5215,
kópiu katastrálnej mapy na parcelu 7190, geometrický plán na oddelenie pozemku p. č. 7190/2,
súhlas Slovenskej sporiteľni, a.s. zo dňa 16. januára 2023, rozhodnutie mesta Spišská Nová Ves č:

20-670-2/2022 -Ľo zo dňa 21. júla 2022, kolaudačné rozhodnutie zo dňa 30. augusta 1979, pôdorys
1. PP, pôdorys II.PP, pôdorys III.PP, pôdorys IV.PP, faktúru číslo 20250218, faktúru číslo 20250204,
faktúru číslo 20250203, faktúru číslo 20250109, faktúru číslo 20250108, faktúru číslo 2025023,
faktúru číslo 20250224,faktúru číslo 20250214, faktúru 20250215, faktúru číslo 20250217, faktúru
číslo 20250216, faktúru číslo 20250202, faktúry číslo 20250201, faktúru 20250209, faktúru 20250212,

faktúru číslo 20250210, faktúru číslo 20250211, faktúru číslo 20250205, faktúru číslo 20250206, faktúru
číslo 20250207, faktúru číslo 20250208, faktúru číslo 20250213, faktúru číslo 20250105, faktúru
číslo 20241201, faktúru číslo 20241106, faktúru číslo 20240912, faktúru číslo 20240910, faktúru
číslo 20240909, faktúru číslo 20240911, faktúru číslo 20240907, faktúru číslo 20250304, faktúru
číslo 2050302, faktúru číslo 20250303, faktúru číslo 20250301, faktúru číslo 20250222, faktúru číslo

20250221, faktúru číslo 20250219, faktúru číslo 20250106, faktúru číslo 20241204, faktúru číslo
20241107, faktúru číslo 20241101, faktúru číslo 20241004, faktúru číslo 20241006, faktúru číslo
20250107, faktúru číslo 20241105, rozpočet zo dňa 31. januára 2024, e-mailovú komunikáciu a zmluvu
o dielo uzavretú dňa 7. septembra 2023.

4. Okresný súd Spišská Nová Ves uznesením sp. zn. 9Cn/6/2025-210 zo dňa 11. júla 2025 rozhodol tak,
že zriadil záložné právo na nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalovaného na zabezpečenie pohľadávky
žalobcu voči a žalovanému na základe zmluvy o dielo zo dňa 07. septembra 2029. Krajský súd
v Košiciach rozhodnutím sp. zn. 3Cob/98/2025-305 zo dňa 2. septembra 2025, právoplatným dňa 28.septembra 2025, uznesenie Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Cn/6/2025-210 zo dňa 11. júla
2025 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie ďalšie konanie. Následne Okresný súd Spišská Nová Ves
poukazujúc na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/98/2025-305 zo dňa 2. septembra

2025, dňa 12. septembra 2025 postúpil vec Okresnému súdu Prešov.

5. Podaním doručeným súdu dňa 6. októbra 2025 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného, ktorým
žalovaný opätovne namietal právomoc súdu s poukazom na čl. X bod 7. zmluvy o dielo uzatvorenej
dňa 7. septembra 2021. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 26.09.2025 podal z dôvodu preventívnej

ochrany stavu právnej istoty žalovaného vo veci samej, skutkového a právneho nároku, ktorého sa snaží
domáhať žalobca, t. j. nároku na zaplatenie sumy 2 113 453,20 €, a v súlade s čl. X bod 7 Zmluvy o
dielo, návrh na začatie rozhodcovského konania vo veci určenia, že nie je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 2 113 453,20 € s príslušenstvom. K podaniu Návrhu pristúpil žalovaný z dôvodu, že žalobca v
konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia opakovane osvedčuje dôvodnosť neexistujúceho dlhu
a to aj napriek tomu, že žalovaný v podanom odvolaní vyvrátil odôvodnenosť žalobcom doručených

faktúr. Žalovaný v odvolaní uviedol, že podstatnú časť faktúr neeviduje vo svojom účtovníctve a to buď
z dôvodu, že tieto mu neboli nikdy doručené alebo z dôvodu, že boli žalobcovi riadne vrátené a ďalšia
časť faktúr bola žalobcovi riadne uhradená. Žalovaný ďalej uvádza, že poslednú časť faktúr eviduje vo
svojomúčtovníctve,avšaktietoneboliuhradenézdôvodu,žemalibyťzaplatenézozáloh,ktoréžalovaný
poskytol žalobcovi pred a počas realizácie diela, ale žalobca do dnešného dňa zákonným spôsobom

nevykonal ich vyúčtovanie. Konanie o určenie, že žalovaný nie je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2
113 453,20 € s príslušenstvom je vedené na rozhodcovskom súde, Asociácia Slovenských arbitrážnych
súdov, pod sp. zn. 15/09/25 Mo, dňa 29.09.2025 bol vo veci ustanovený rozhodca, JUDr. Marek
Morochovič a predmetom tohto konania je nárok žalobcu zo všetkých faktúr, ktoré uvádza v návrhu na
vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Ďalej v súvislosti s potrebou dočasnej úpravy pomerov účastníkov

konania z dôvodu obavy ohrozenia výkonu rozhodcovského rozhodnutia uvádzame, že v podanom
odvolaní sme náležite a dostatočne preukázali majetkové pomery žalovaného. Máme za to, že vzhľadom
na celkovú hodnotu majetku žalovaného, k výške „údajnej“ pohľadávky žalobcu, a to aj s prihliadnutím na
pasíva žalovaného, nie je dôvodné domnievať sa, že výkon rozhodcovského rozhodnutia by bol hoci len
čiastočneohrozený.Žalovanýďalejvsúvislostispotreboudočasnejúpravypomerovúčastníkovkonania

z dôvodu obavy ohrozenia výkonu rozhodcovského rozhodnutia uviedol, že v podanom odvolaní náležite
a dostatočne preukázal majetkové pomery žalovaného. Má za to, že vzhľadom na celkovú hodnotu
majetku žalovaného, k výške „údajnej“ pohľadávky žalobcu, a to aj s prihliadnutím na pasíva žalovaného,
nie je dôvodné domnievať sa, že výkon rozhodcovského rozhodnutia by bol hoci len čiastočne ohrozený.
V neposlednom rade žalovaný uviedol, že pri rozhodovaní o nariadení zabezpečovacieho opatrenia

má súd prihliadať aj na rozsah obmedzenia a prípadný vznik škody, ktorý zriadením zabezpečovacieho
opatrenia, v tomto prípade záložného práva, vznikne. Žalobca podaným návrhom navrhuje, aby súd
zriadil záložné právo na bytoch, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného, pričom tieto byty tvoria investičný
developerský projekt. Zriadením záložného práva na týchto nehnuteľnostiach dôjde nie len k značnému
obmedzeniu podnikateľskej činnosti žalovaného ale aj k spôsobeniu škody veľkého rozsahu (cca 4 000

000,- €), nakoľko celý bytový dom bude nepriamo „nepredajný“ kvôli zápisu zabezpečovacieho opatrenia
- záložného práva na liste vlastníctva kde je zapísaný predmetný bytový dom. Navyše tvrdenia žalobcu
uvedené tak v podanom návrhu ako aj vo vyjadrení sú nepravdivé a žalobca sa pokúša v tomto konaní
o osvedčenie neexistujúcich pohľadávok voči žalovanému, čo preukázal v podanom odvolaní.

6. Podaním zo dňa 15. októbra 2025 žalobca doručil súdu doplnenie návrhu na vydanie zabezpečovacie
opatrenia v ktorom uviedol, že zo zistených skutočností vyplýva, že žalovaný má dlhodobé skúsenosti
s podnikateľskou činnosťou, ktorú v minulosti realizoval prostredníctvom obchodnej spoločnosti WIN-
POL s.r.o.. V uvedenej spoločnosti pôsobil ako spoločník a štatutárny orgán (konateľ) až do 16. februára
2022, kedy došlo k prevodu obchodného podielu a zmenám v štatutárnych orgánoch spoločnosti,

pričom spoločnosť bola prevedená na zahraničné osoby bez zjavnej podnikateľskej väzby na pôvodnú
činnosť. Z verejne dostupných informácií vyplýva, že spoločnosť WIN-POL s.r.o. má v súčasnosti
daňový nedoplatok voči štátu vo výške 13 008 890,87 EUR, a to napriek tomu, že ešte v roku 2021
vykazovala tržby vo výške 22,61 milióna EUR. Od uvedeného obdobia spoločnosť nevykonáva žiadnu
reálnu hospodársku činnosť, nepodáva daňové priznania a neplní si zákonom stanovené povinnosti voči

štátu ani iným orgánom verejnej moci. Aktuálne je ako konateľ zapísaný Piotr Boleslaw Leszczyński-
Madej, osoba, u ktorej nie je zrejmé, že by mala akúkoľvek reálnu väzbu na podnikateľskú činnosť
spoločnosti na území Slovenskej republiky. Uvedené skutočnosti podľa žalobcu spoločne nasvedčujú
typickej schéme účelových prevodov obchodných spoločností na tzv. „biele kone“, ktorých cieľom bývavyhnutie sa plneniu daňových povinností, zneprehľadnenie vlastníckych a riadiacich štruktúr a vyhnutie
sa zodpovednosti za vzniknuté záväzky. Takéto konanie vykazuje znaky účelového a podvodného
konania, ktorého cieľom je preniesť riziko zodpovednosti na osoby formálne zapísané ako konatelia

či spoločníci, avšak bez reálneho vplyvu na riadenie spoločnosti. Vzhľadom na uvedené žalobca
dôvodne predpokladá, že žalovaný svojím konaním sledoval obdobný cieľ – teda zbaviť sa záväzkov
a zodpovednosti spojených s činnosťou spoločnosti WIN-POL s.r.o. prostredníctvom jej prevodu na
zahraničné osoby, čím fakticky zmaril uspokojenie pohľadávok veriteľov a štátu. Tento postup je v praxi
častým znakom tzv. fiktívnych alebo účelových prevodov obchodných spoločností, ktoré majú zakrývať

ekonomickú realitu a znemožniť právne vymáhanie vzniknutých záväzkov. Vzhľadom na predošlí vzorec
správania sa samotného žalovaného, je možný zánik predmetnej spoločnosti a žalobcova vymožiteľnosť
finančných prostriedkov bude nanajvýš obtiažná ak dokonca nemožná. Žalobca ďalej uviedol, že v
predmetnej veci je nevyhnutné poukázať aj na skutočnosť, že do spisového materiálu vo veci samej bola
priložená žaloba, ktorú mal údajne žalovaný doručiť na rozhodcovský súd. Žalovaný však nepredložil
žiadne potvrdenie o jej doručení, rovnako ani žiadnu doručenku či iný relevantný dôkaz, ktorý by

preukazoval, že k doručeniu predmetného podania skutočne došlo. Uvedené tvrdenie preto nemožno
považovať za preukázané a ide len o nepodložené konštatovanie žalovaného, ktoré má zrejme slúžiť
ako účelová obrana voči prebiehajúcemu súdnemu konaniu. Zároveň je potrebné osobitne zdôrazniť
obsah samotného podania, ktoré žalovaný predložil do tohto konania, a to najmä v časti III, bod 3, kde
výslovne potvrdzuje, že predmetné dodanie tovaru a služieb uznáva, že vystavené faktúry neuhradil

a dokonca uvádza, že ich ani nemieni uhradiť. Tento výslovný prejav vôle žalovaného je mimoriadne
významný, pretože odstraňuje akékoľvek pochybnosti o existencii a právnom základe uplatneného
nároku. Žalovaný sám svojím písomným vyjadrením potvrdil vznik záväzku, uznal, že dodávky boli
riadneavčasposkytnuté,azároveňodmietolplniťsvojupovinnosťbezexistencieakéhokoľvekprávneho
dôvodu, ktorý by mohol takéto konanie ospravedlniť. Z uvedeného je zrejmé, že v danom prípade nejde o

spor o samotnú existenciu plnenia alebo o kvalitu či rozsah dodaných služieb, ale o svojvoľné a vedomé
neplnenie záväzkov žalovaným, ktoré možno kvalifikovať ako nepoctivé a účelové konanie. Takéto
správanie je v priamom rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa § 265 Obchodného
zákonníka a predstavuje zjavné zneužitie práv a povinností v obchodnoprávnom vzťahu. Je preto
nesporné, že žalobca si svoje povinnosti riadne splnil – tovar aj služby boli žalovanému v plnom rozsahu

dodané, pričom žalovaný bez právneho dôvodu odmieta plniť svoj peňažný záväzok, čím spôsobuje
žalobcovi značnú majetkovú ujmu. V kontexte predchádzajúcej podnikateľskej činnosti žalovaného,
ako aj jeho účelového správania pri prevode spoločnosti WIN?POL s.r.o., možno hovoriť o sústave
konaní, ktoré vykazujú znaky účelového obchádzania zákona a vyhýbania sa zodpovednosti za záväzky.
Vzhľadom na uvedené žalobca žiadal rozhodnúť v zmysle návrhu na vydanie zabezpečovacieho práva,

tak ako bolo doručené súdu.

7. K podaniu žalobcu sa podaním zo dňa 22. októbra 2025 vyjadril žalovaný v ktorom uviedol,
že žalovaným v tomto súdnom konaní je spoločnosť IMPOL HOLDING, a. s. a nie jej spoločník a
konateľ p. A. A.. V súvislosti s tvrdeniami žalobcu uvedenými ohľadne spoločnosti WIN-POL s.ro.

zdôrazňujeme, že uvedené absolútne nesúvisí s predmetným konaním. Nad rámec uvádzame, že
p. A. pred 3 rokmi, v roku 2022, previedol svoj obchodný podiel v spoločnosti WIN-POL s.r.o. na
iného spoločníka spoločnosti. V čase prevodu obchodného podielu nemala spoločnosť WIN-POL s.r.o.
voči tretím osobám žiadne záväzky a bývalý spoločník nezodpovedá za činnosť nového spoločníka a
nového konateľa v spoločnosti. Okrem toho uvádzame, že v súčasnosti ani p. A. a ani jeho spoločnosti

nič nedĺžia ani orgánom verejnej moci a ani iným subjektom. Ako sme už uviedli, tvrdenia žalobcu
uvedené v Návrhu doplnenia absolútne nesúvisia s konaním, žalobca sa snaží odpútať pozornosť
súdu od merita veci a to nepravdivým a ničím nepodloženým očierňovaním spoločníka a konateľa
žalovaného, voči čomu podnikne žalovaný právne kroky na ochranu svojich práv a dobrého mena.
Tvrdenia žalobcu, uvedené v Doplnení návrhu vykazujú naplnenie znakov skutkovej podstaty trestného

činu ohovárania podľa ust. § 373 ods. 1 Trestného poriadku. V súvislosti s tvrdením žalobcu ohľadne
nepreukázania začatia rozhodcovského konania žalovaný uviedol, že žalovaný doručil súdu podaním zo
dňa 06.10.2025 okrem Návrhu na začatie rozhodcovského konania zo dňa 26.09.2025 aj Rozhodnutie
o ustanovení rozhodcu zo dňa 29.09.2025, v ktorom sú jasne vymedzené strany rozhodcovského
konania a predmet konania. Z doloženého rozhodnutia je teda zrejmé, že bola založená právomoc

rozhodcovského súdu pre rozhodnutie sporu medzi žalobcom: IMPOL HOLDING, a.s. a žalovaným:
Future Media Invest, spol. s r.o., a v uvedenom rozhodcovskom konaní bol ustanovený rozhodca JUDr.
Marek Morochovič. Teda aj v tomto prípade ide o nepravdivé a účelové tvrdenia žalobcu. V súvislosti
s akousi fabuláciou žalobcu k otázke úhrady faktúr, žalovaný taktiež nad rámec uvádza, že samotnúurčovaciu žalobu o tom, že žalobca nie je povinný uhradiť sumu 2 113 453,20 € s príslušenstvom
podal výlučne z dôvodu že žalobca svojvoľne osvedčuje túto sumu ako dôvodnú a zároveň sa snaží na
základe týchto tvrdení nariadiť zabezpečovacie opatrenie a uvedená žaloba je, vychádzajúc z platných

právnych predpisov, jediným procesným prostriedkom obrany žalovaného. Rozhodcovský súd bude v
tomto konaní posužovať dôvodnosť jednotlivých faktúr čo do základu a čo do výšky v súlade s uzavretou
zmluvou o dielo a žalobcovi nebude nič brániť v uplatňovaní všetkých svojich práv. Naďalej máme za to,
že pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie sú splnené zákonné podmienky, pričom vzhľadom na
to, že podaním Návrhu na začatie rozhodcovského konania bola založená právomoc rozhodcovského

súdu a Rozhodnutím rozhodcovského súdu zo dňa 29.09.2025 bol v konaní ustanovený rozhodca
žalovaný navrhol konajúcemu súdu aby konanie v zmysle § 6 ods. 1 CSP zastavil, alternatívne, aby
súd rozhodol tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta a žalovanému priznáva voči
žalobcovi nárok na náhradu trov celého konania v rozsahu 100%.

8. Podľa § 5 ods. 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), na námietku

žalovaného uplatnenú najneskôr pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí, súd skúma, či sa spor
nemá prejednať a rozhodnúť v rozhodcovskom konaní.

9. Podľa § 343 odsek 1 CSP, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach,
právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa,

ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa § 343 odsek 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom
opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

11. Podľa § 343 odsek 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka
právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

12. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

13. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

14. Podľa § 324 ods. 2 CSP na konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je príslušný

okresný súd.

15. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

16. Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

17. Podľa § 326 ods. 2 CSP k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

18. Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

19. Podľa § 328 ods. 2 prvá veta CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd
najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti
podľa § 326.

20. Podľa § 329 ods. 1 prvá veta CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.21. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

22.Zabezpečovacieopatreniejeinštitútomcivilnéhosporovéhoprocesu,ktorýmáposilniťistotuveriteľa,
že v prípade úspechu v konaní si bude môcť svoju judikovanú pohľadávku voči dlžníkovi uspokojiť
výkonom tohto záložného práva, teda až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym
rozhodnutím. Civilný sporový poriadok v ustanovení § 344 zakotvuje, že ustanovenia o neodkladnom
opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie, teda žalobca musí v návrhu na jeho

zriadenie hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a existenciu svojho nároku voči žalovanému a taktiež
existenciu predpokladu, že budúca exekúcia bude zmarená.

23. Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného
práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie jeho pohľadávky, ktorá by mohla byť
neskôr judikovaná, alebo už bola judikovaná, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné

nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. Súd teda na návrh môže zriadiť záložné právo, ktoré
má povahu riadneho záložného práva. V prípade plurality záložných práv na predmete záložného práva
garantuje záložnému veriteľovi relevantné poradie podľa dňa jeho vzniku.

24. Z charakteru zabezpečovacieho opatrenia zároveň vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti pre záver o potrebe jeho nariadenia. Žalobcom navrhované
zabezpečovacie opatrenie sleduje zaistenie budúcej exekúcie voči žalovanému. Okrem existencie
nároku, žalobca musí osvedčiť i to, že bez nariadenia opatrenia by bola prípadná budúca exekúcia

voči žalovanému ohrozená, musí byť reálna a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom pre nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia môžu byť len skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon
rozhodnutia mohol byť ohrozený. Ani existencia dlhu ešte sama o sebe nemôže byť dôvodom pre
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že výkon rozhodnutia by
bol ohrozený, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty

jeho majetku, ktorý možno výkonom exekúcie postihnúť alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou
nepriaznivo ovplyvňuje jeho majetkové pomery (z rozhodnutia NS SR sp. zn. 5 Obo/144/97).

25. Pred nariadením zabezpečovacieho opatrenia musí súd vždy zvážiť, či zásah do práv dotknutej
stranyjeprimeranýžalobcomosvedčenémuporušeniujehoprávaprávomchránenýchzáujmov(zásada

tzv. primeranosti zásahu). Pokiaľ ide o majetok, na ktorý sa má vzťahovať zabezpečovacie opatrenie,
musísúdzohľadniťuvedenúzásaduprimeranostizásahovdomajetkovýchprávdlžníka,atoajvovzťahu
k pohľadávke, na zabezpečenie ktorej súd zriaďuje záložné právo. Z hľadiska rozsahu zabezpečenia
tak nesmie vzniknúť zjavný nepomer.

26. Súd sa oboznámil s návrhom žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia a listinnými
dôkazmi predloženými žalobcom k návrhu, uznesením Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn.
9Cn/6/2025-210 zo dňa 11. júla 2025, odvolaním žalovaného zo dňa 28. júla 2025, vyjadrením žalobcu
zo dňa 25. augusta 2025, uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/98/2025-305 zo dňa
2. septembra 2025, vyjadrením žalobcu zo dňa 15. októbra 2025, vyjadrením žalovaného zo dňa 22.

októbra 2025 a po ich preskúmaní dospel k záveru, že návrh nie je dôvodný, nakoľko neboli osvedčené
základné predpoklady pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.

27. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou žalovaného k nedostatku právomoci všeobecného
súdu na rozhodovanie vo veci vydania zabezpečovacieho opatrenia vzhľadom na to, že medzi

žalobcom a žalovaným prebieha rozhodcovské konanie pred ustanoveným rozhodcom JUDr. Marekom
Morochovičom, v ktorom sa žalovaný domáha určenia, že žalobca nie je povinný zaplatiť žalovanému
sumu 2.113.453,20 Eur, takže všeobecný súd už nie je oprávnený nariadiť zabezpečovacie opatrenie.
Ustanovenie § 3 CSP určuje, že súdy prejednávajú a rozhodujú súkromnoprávne spory a iné
súkromnoprávne veci, ak ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú iné orgány. V ustanoveniach §

5až8CSPjeupravenátzv.alternatívnazúženáprávomoccivilnýchsúdov.Uzavretímtzv.rozhodcovskej
doložky alebo rozhodcovskej zmluvy môžu sporové strany vylúčiť právomoc všeobecného súdu iba v
prípadoch, ak to pripúšťa definícia arbitrability podľa zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní.
V zmysle § 1 odsek 3 písmeno a) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, v rozhodcovskomkonaní nemožno rozhodovať spory o vzniku, zmene alebo o zániku vlastníckeho práva a iných
vecných práv k nehnuteľnostiam. Z povahy samotného zabezpečovacieho opatrenia je zrejmé, že v
rozhodcovskom konaní nie je možné rozhodovať o zabezpečovacom opatrení vo vzťahu k akýmkoľvek

nehnuteľnostiam, nakoľko v rámci rozhodcovského konania nie je možné rozhodnúť o vecnom práve k
nehnuteľnosti. Všeobecný súd teda má právomoc o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
rozhodnúť, aj napriek tomu, že medzi žalobcom a žalovaným prebieha rozhodcovské konanie.

28. Zo zákonnej formulácie ustanovenia § 343 ods. 1 CSP možno substancovať základné predpoklady

nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktoré musia byť naplnené kumulatívne:
a. zabezpečovacie opatrenie možno zriadiť len na spôsobilý predmet záložného práva, ktorým budú
veci, práva a iné majetkové hodnoty,
b. zriadením záložného práva prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia bude zabezpečovať
peňažnú pohľadávku,
c. existencia obavy z budúceho marenia exekúcie

29. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa žalobca domáhal zriadenia záložného práva
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v petite, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného.

30. Z predložených listinných dôkazov (Zmluva o dielo zo dňa 7. septembra 2021, vyjadrenie žalovaného

zodňa28.júla2025,vyjadreniežalobcuzodňa25.augusta2025,vyjadreniežalobcuzodňa 15.októbra
2025, vyjadrenie žalovaného zo dňa 22. októbra 2025), považoval súd za osvedčené, že medzi stranami
konania došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo na základe, ktorej žalobca vykonával stavebné práce pre
žalovaného, na základe vykonania ktorých vystavil žalovanému faktúry uvedené v podanom návrhu
na vydanie zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca tiež v návrhu na vydanie zabezpečovacieho opatrenia

uviedol, že vykonané dielo žalovaný odmietol prevziať. Žalovaný uviedol, že podstatná časť faktúr,
ktoré tvoria peňažnú pohľadávku žalobcu sa v účtovníctve žalovaného vôbec nenachádza nakoľko tieto
boli žalovaným odmietnuté z dôvodu, že žalobca práce nevykonal, alebo ich nevykonal v rozsahu
dohodnutom v zmluve o dielo. Rovnako bolo osvedčené, že žalovaný v súlade s čl. X bod 7 Zmluvy
o dielo, podaním zo dňa 26. septembra 2025 podal návrh na začatie rozhodcovského konania Asociácii

slovenských arbitrážnych súdov, so sídlom Krížna 56, 82108 Bratislava, IČO: 45 744 939, predmetom
ktorého je nárok, ktorého zabezpečenia sa domáha žalobca v tomto konaní. Dokazovanie o dôvodnosti
a výške tejto pohľadávky bude vykonané výlučne v konaní vo veci samej pred ustanoveným rozhodcom.
Súd však nemal za hodnoverne osvedčenú dôvodnosť a existenciu nároku žalobcu voči žalovanému na
účely vydania zabezpečovacieho opatrenia.

31. Súd teda v ďalšom skúmal, či bola zo strany žalobcu osvedčená existencia dôvodov obavy
z budúceho marenia exekúcie žalovaným ako dlžníkom a dospel k záveru, že žalobca neosvedčil
také konanie žalovaného, z ktorého by vyplývalo, že pohľadávka žalobcu bude v prípade jej
právoplatného judikovania nevymožiteľná a je daná obava z budúceho marenia exekúcie. Vo vzťahu

k pohľadávke žalobcu voči žalovanému spolu vo výške 2.113.453,20 Eur s príslušenstvom súd
poukazuje na skutočnosť, že samotná existencia dlhu nemôže byť bez ďalšieho dôvodom na nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia. Žalobca odôvodňoval svoj návrh v podstate subjektívnou obavou, že v
čase, kedy dôjde k reálnemu vymáhaniu jeho pohľadávky, teda potom, ako bude (prípadne) právoplatne
rozhodnuté vo veci samej, žalovaný nebude mať finančné prostriedky na uspokojenie jeho pohľadávky,

pretože spoločník a konateľ žalovaného bol v minulosti konateľom a spoločníkom inej obchodnej
spoločnosti, ktorá má v súčasnosti daňový nedoplatok, čo však nemožno považovať za jeden zo
zákonných predpokladov vyplývajúcich z ust. § 343 ods. 1 CSP. Z listinných dôkazov mal súd ďalej
za preukázané, že žalovaný ponúkal na predaj byty na ktorých žalobca žiada zriadiť záložné právo v
rámci svojej podnikateľskej činnosti v súlade s developerským projektom, to však neznamená a v danom

prípade nie je možné ustáliť záver, že žalovaný sa sám, úmyselným konaním zbavuje svojho majetku
na úkor žalobcu. V súlade s ustálenou judikatúrou ku skutočnostiam, ktoré osvedčujú, že exekúcia
bude ohrozená, patrí predovšetkým konanie žalovaného, dôsledkom ktorého je znižovanie hodnoty
jeho majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, resp. iné konanie podstatnou mierou nepriaznivo
ovplyvňujúce jeho majetkové pomery. Navrhovateľ však nijako neosvedčil skutočnosť, že žalovaný

právnymi úkonmi znižuje hodnotu majetku spoločnosti a navrhovateľom vyslovená subjektívna obava z
ohrozenia exekúcie nepostačuje na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia.32. S poukazom na vyššie uvedené dospel súd k záveru, že žalobca neosvedčil existenciu dôvodnej
obavy, že budúca exekúcia môže byť ohrozená. V konaní teda neboli rozhodujúce skutočnosti
osvedčené žalobcom dostatočným spôsobom tak, aby bolo možné konštatovať splnenie zákonných

podmienok pre nariadenie žalobcom navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia, a preto súd návrh
žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia zamietol.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí

35. V prejednávanej veci rozhodol súd rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, a teda bolo jeho
povinnosťou rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP). O nároku na náhradu
trov konania súd rozhodol podľa pomeru úspechu v zmysle § 255 ods. 1 CSP. Keďže návrh žalobcu

na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd zamietol, úspech v konaní treba pripísať protistrane.
Žalovaný má teda nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v
lehote podané na príslušnom odvolacom súde ( § 362 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.