Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ondrej Havír
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo – Obchodné záväzkové vzťahy
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/84/2025
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8125206337
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:8125206337.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: Vladimír Němeček - NEST,
s miestom podnikania Záborského 3843/13, 080 01 Prešov, IČO: 41 342 267, právne zastúpený: Mgr.
Adrián Fabian, advokát, so sídlom Tkáčska 2, 080 01 Prešov, IČO: 37 941 682, proti žalovanému: JP
– Mannschaft s.r.o., so sídlom Solivarská 14 E, 080 05 Prešov, IČO: 52 731 413, právne zastúpený:
JUDr. Martin Tyč, advokát, so sídlom Budovateľská 50, 080 01 Prešov, IČO: 55 927 653, o zaplatenie
4 140,00 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I.Žalovanýje povinný zaplatiťžalobcovisumuvovýške4140,00Eurspolusúrokomzomeškaniavo
výške 12,15% ročne zo sumy 4 140,00 Eur od 31.12.2024 do zaplatenia v lehote tri dni od právoplatnosti
tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
III. Žalobcovi súd p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Prešov dňa 11.08.2025 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 4 140,- Eur s príslušenstvom a nárokom na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil
tým, že žalobca vykonával pre žalovaného od septembra 2022 dokončovacie stavebné práce na
stavbách v Nemecku pri dojednanej cene 23,- Eur/hodina pri vyhotovovaní Steckdose. V mesiaci
november 2024 odpracoval celkovo 180 hodín, čo osobne potvrdil konateľ odporcu. Žalobca na základe
uvedeného vystavil žalovanému faktúru číslo 01/12/24 zo dňa 09.12.2024 vo výške 4 140,- Eur spolu s
odsúhlaseným počtom odpracovaných hodín, ktorú žalovaný doposiaľ nezaplatil. Okresný súd Prešov
vo veci vydal dňa 09.09.2025 pod číslom konania 25Cb/84/2025 - 28 platobný rozkaz, voči ktorému
podal žalovaný odpor.
2. V podanom odpore zo dňa 07.10.2025 žalovaný uviedol, že žalovaný a jeho vtedajší spoločník A.
B. založili spoločnosť za účelom vykonávaní elektroinštalačných prác v Nemecku. Spoločnosť bola
spočiatku neúspešná, no neskôr sa ozval konateľ jednej zo spoločností, pre ktorú v minulosti vykonával
práce s ponukou na odbornú spoluprácu. Žalovaný túto ponuku prijal, zabezpečil skupinu živnostníkov
- elektrikárov, ktorí prace v Nemecku realizovali. Práce prebiehali úspešne približne dva roky, pričom
žalovaný sa podieľal na týchto prácach. Po čase však žalobca prejavil záujem o samostatné vedenie
časti projektu, čo mu žalovaný umožnil s tým, že na projekt bude dohliadať, koordinovať pracovníkov a
zabezpečovať,abybolpriebehrealizácieplynulý.Asipomesiacisažalovanémuzačaliozývaťpracovníci
zprojektusinformáciami,žežalobcasizaložilvlastnúspoločnosť,ažespoločnes bývalýmspoločníkomžalovaného p. B. sa pokúšajú prevziať celý rozbehnutý projekt. Medzi stranami konania došlo dňa
07.09.2022 k uzavretiu zmluvy z mysle § 269 a nasl. zákona číslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka
(ďalej len „Obchodný zákonník“), v zmysle, ktorej článku IV. bod 7. sa zmluvné strany dohodli, že
počas trvania zmluvy ani počas šiestich mesiacov po jej ukončení žalobca neuzavrie s obchodnou
spoločnosťou alebo inou osobou podnikateľom alebo fyzickou osobou podnikateľom, s ktorými má
objednávateľ uzatvorený zmluvný vzťah rovnakú, alebo obdobnú zmluvu s rovnakým výkonom činnosti.
V opačnom prípade bol zhotoviteľ povinný zaplatiť objednávateľovi zmluvnú pokutu vo výške 5%
z celkovej hodnoty práce za každý deň omeškania. Počas trvania uzavretej zmluvy začal žalobca
vykonávať rovnakú činnosť pre inú spoločnosť, ktorú založil bývalý spoločník žalovaného A. B., teda
pre spoločnosť LE-HA Holding s.r.o., so sídlom Hlavná 106/96, 065 41 Ľubotín, IČO: 55 549
616 (ďalej len „LE-HA“) a nadviazal priame obchodné vzťahy s tým istým nemeckým odberateľom,
pre ktorého práce realizoval prostredníctvom žalovaného. Uvedeným konaním žalobca porušil svoje
zmluvné povinnosti podľa článku IV. a článku V. bod 1. písmeno d/ zmluvy. Takéto konanie žalobcu má
všetky znaky porušenia konkurenčného záväzku a je v priamom rozpore s princípom lojality a dobrej
viery v obchodných vzťahoch. Žalovaný bol oprávnený pristúpiť k aplikácii zmluvných
ustanovení o sankciách podľa článku V. zmluvy, keďže zo strany žalobcu došlo k porušeniu zmluvy a
uplatniť si zmluvnú pokutu vo výške 5 000,- Eur. Zároveň žalovaný pristúpil k zápočtu svojej pohľadávky
oproti pohľadávke žalobcu, o čom bol žalobca riadne vyrozumený. Započítaním týchto vzájomných
pohľadávok došlo k zániku záväzku žalovaného voči žalobcovi v rozsahu uplatnenej faktúry, preto nárok
žalobcu zanikol. Žalovaný navrhol výsluch žalobcu a svedka A. B. a následne, aby súd žalobu zamietol.
Žalobca sa k odporu žalovaného nevyjadril.
3. Dňa 25.02.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnili strany konania a ich
právni zástupcovia. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe, žalobca riadne pre
žalovaného vykonal práce v Nemeckej spolkovej republike, avšak žalovaný mu za tieto práce riadne
nezaplatil. Právny zástupca žalovaného uviedol, že pokiaľ ide o výpis odpracovaných hodín, na základe
ktorého žalobca vystavil spornú faktúru, v tomto súpise je vidno iba podpis p. B.. Z výpisu z obchodného
registra je však zrejmé, že za žalovaného majú podpisovať obaja konatelia spoločnosti, preto navrhol
žalobu zamietnuť. Právny zástupca žalobcu reagoval, že podpis oboch konateľov spoločnosti sa
vyžaduje hlavne pri uzatváraní zmlúv. V prípade potvrdenia počtu odpracovaných hodín, tieto potvrdzuje
osoba, ktorá je prítomná pri vykonávaní týchto prác. V Nemecku bol v tom čase prítomný iba p.
B., ktorý žalobcovi počet odpracovaných hodín riadne potvrdil. Vo veci súd vypočul žalobcu, ktorý
uviedol, že žalovaného vyzval, aby mu uhradil dlžnú sumu, avšak žalovaný toto odmietol a uviedol
mu, že práve on by mal žalovanému uhradiť sumu 10 000,- Eur. Na položené otázky žalobca
uviedol, že v Sociálnej poisťovni požiadal o vydanie formuláru A1. Cenu za vykonané práce dohodol s
konateľmi žalovaného, v súčasnosti pracuje v Nemecku pre spoločnosť LE-HA Holding, ktorej konateľmi
sú p. B. a C.. Nemá vedomosť o tom, aby si voči nemu žalovaný uplatnil nejakú zmluvnú
pokutu, prípade túto započítal oproti jeho pohľadávke. Jeho e-mailová adresa je D., nebola mu tam
doručená žiadna výzva na úhradu pohľadávky žalovaného ani započítací prejav. Súd ďalej vypočul št.
zástupcu žalovaného p. E., ktorý k veci uviedol, že pokiaľ ide o faktúry vystavené žalobcom na základe
podpísaných súpisov prác ním, tieto boli žalobcovi uhradené. Sporná faktúra, ktorá bola vystavená na
základe súpisu prác podpísaného p. B. nebola uhradená, pričom žalobca momentálne pracuje práve
pre p. B.. Žalobca s p. B. vytlačili žalovaného zo spolupráce s nemeckým partnerom, pre ktorého teraz
pracujúoni,pretosizapočítalzmluvnúpokutu.Žalovanýnapojednávanípredložile-mailovúkomunikáciu
medzi stranami konania, z ktorej mal vyplývať započítací prejav žalovaného voči pohľadávke žalobcu.
Právny zástupca žalobcu uviedol, že z tejto komunikácie nevyplýva započítací prejav ani uplatnenie
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi. Okrem toho, pri účtovaní zmluvnej pokuty je nevyhnutné túto
zaúčtovať na účte 644, pri ktorej je povinný vystaviť aj faktúru, k čomu zo strany žalovaného nedošlo.
Navrholpreto,abyžalovanýpredložillistinnédôkazyoevidovanítejtozmluvnejpokutyajejvyfakturovaní
žalobcovi. Právny zástupca žalovaného uviedol, že na to, aby bolo možné preukazovať započítanie
pohľadávky žalovaného oproti pohľadávke žalobcu je nevyhnutné zistiť, či došlo k podpisu zmluvy medzi
stranami konania. Vzhľadom k tomu navrhol, aby súd doplnil dokazovanie vyžiadaním žiadosti žalobcu
o vydanie formulára A1 adresovanej Sociálnej poisťovni, keďže k takejto žiadosti je nevyhnutné pripájať
aj zmluvu, čím by sa preukázalo jej uzavretie medzi stranami konania. Na uvedený návrh reagoval
žalobca, ktorý uviedol, že v rámci tejto žiadosti predložil Sociálnej poisťovni tri faktúry a papier, na
ktorom bola objednávka na vykonanie prác. Žiadnu zmluvu nepredkladal, keďže táto mu síce bola e-
mailom doručená žalovaným, avšak nepodpísal ju. Súd následne dopytom u žalovaného zisťoval, či
vystavil žalobcovi faktúru, alebo si iným spôsobom uplatnil u žalobcu ním tvrdený nárok na zaplateniezmluvnej pokuty, na čo žalovaný uviedol, že žalobcovi faktúru nevystavil a ani žiadnym iným spôsobom,
ako predloženou e-mailovou komunikáciou, si zmluvnú pokutu neuplatnil. Súd vzhľadom k uvedenému
návrhy žalovaného na doplnenie dokazovania zamietol.
Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
4. Medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy podľa § 269 a nasl. Obchodného zákonníka, teda
nepomenovanej zmluvy, na základe ktorej mal žalobca pre žalovaného vykonávať stavebné práce v
Nemecku. Žalovaný do konania predložil zmluvu číslo 07/09/2022 zo dňa 07.09.2022, ktorá je však
podpísaná iba žalovaným, nie aj žalobcom. Na druhej strane žalovaný nepoprel žiadnym spôsobom
skutkové tvrdenia žalobcu, že pre žalovaného vykonal stavebné prác v rozsahu 180 hodín, pričom
dojednaná odmena za odpracovanú hodinu bola vo výške 23,- Eur. Žalobca na základe uvedeného
vystavil žalovanému faktúru číslo 01/12/2024 vo výške 4 140,- Eur spolu s potvrdeným počtom
odpracovaných hodín, čo žalovaný taktiež nepoprel. Na druhej strane žalovaný tvrdí, že žalobca porušil
podmienky uzavretej zmluvy ohľadom konkurenčnej doložky, keď pracoval pre rovnakého nemeckého
partnera za inú obchodnú spoločnosť, pričom žalovaný si svoj nárok titulom zmluvnej pokuty vo výške
5 000,- Eur započítal oproti pohľadávke žalobcu. Žalovaný na uvedenú argumentáciu nereagoval.
V konaní ako nesporné skutkové tvrdenia boli zistené uzavretie zmluvy medzi stranami konania, na
základe ktorých žalobca pre žalovaného vykonával stavebné práce, vystavenie faktúry žalobcom za
vykonané práce číslo 01/12/24 vo výške 4 140,- Eur, množstvo odpracovaných hodín žalobcom a
výška dojednanej odmeny za odpracovanú hodinu. Naopak ako sporné skutkové tvrdenia boli zistené
zánik nároku žalobcu započítaním oproti pohľadávke žalovaného a porušenie zmluvných ustanovení
žalobcom.
Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:
5. Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
6. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy
medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.
7. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie
je uzavretá.
8. Podľa § 359 Obchodného zákonníka, proti splatnej pohľadávke nemožno započítať nesplatnú
pohľadávku, ibaže ide o pohľadávku voči dlžníkovi, ktorý nie je schopný plniť svoje peňažné záväzky.
9. Podľa § 536 odsek 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité
dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.
10. Podľa § 536 odsek 2 Obchodného zákonníka, dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ
nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy
určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž,
údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti.
11. Podľa § 536 odsek 3 Obchodného zákonníka, cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí
byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto
určenia.
Právne posúdenie veci:
12. Žalobca tvrdí, že medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy, na základe ktorej vykonával
pre žalovaného stavebné práce v Nemecku. Za mesiac december 2024 odpracoval žalobca celkovo
180 hodín, pričom dohodnutá bola odmena za odpracovanú hodinu vo výške 23,- Eur. Na základe
uvedeného vystavil žalovanému faktúru číslo 01/12/24 zo dňa 09.12.2024 vo výške 4 140,00 Eur, ktorú
žalovaný neuhradil. Žalovaný spočiatku uvedené skutočnosti tvrdené žalobcom žiadnym spôsobomnerozporoval, práve naopak tvrdil, že si voči tejto pohľadávke žalobcu započítal vlastnú pohľadávku.
Na pojednávaní dňa 25.02.2026 žalovaný spochybnil počet odpracovaných hodín žalobcom, keď tento
súpis nebol potvrdený oboma konateľmi žalovaného, keďže v zmysle výpisu z obchodného registra je
zrejmé, že listiny majú podpisovať spolu. Súd uvedenú argumentáciu žalovaného považoval za účelovú,
keď na jednej strane žalovaný v rámci podaného odporu nespochybnil počet odpracovaných hodín,
práve naopak tvrdil, že pohľadávka žalobcu zanikla po započítaní si pohľadávky žalovaného, ktorou
disponoval voči žalobcovi. Okrem toho je súd názoru, že praxou pri podpisovaní počtu odpracovaných
hodín žalobcovi bolo zo strany žalovaného podpísanie týchto hodín jedným z konateľov, keď aj samotný
žalovaný v rámci svojej výpovede uviedol, že počty odpracovaných hodín, na základe ktorých vystavoval
faktúry žalobca, a ktoré podpísal konateľ žalovaného p. E., uhradené boli, neuhradená je faktúra, kde
podkladom boli hodiny podpísané druhým konateľom spoločnosti. Navyše je zrejmé, že podpisovanie
šichtovníc nie je právny úkon, ktorý by mali podpisovať všetci konatelia, keď v praxi je bežné, že tieto
listiny podpisujú napr. zamestnanci spoločností, pre ktoré živnostníci vykonávajú práce, a nie priamo
konatelia spoločností, ev. všetci konatelia spoločnosti. V tomto prípade ani nebolo preukázané, že by
medzi stranami konania bola dohoda, že na šichtovnici vystavenej žalobcom musia byť podpisy oboch
konateľovspoločnosti.Súdtakvychádzalztoho,žeskutkovétvrdeniažalobcuohľadomjehopohľadávky
týkajúce sa počtu odpracovaných hodín, výšky hodinovej odmeny a výpočtu celkovej odmeny žalobcu
sú preukázané, keď tieto žalovaný žiadnym relevantným spôsobom nepoprel.
13. Pokiaľ ide o nárok žalovaného, žalovaný predložil do konania zmluvu číslo 07/09/2022 zo dňa
07.09.2022, ktorá mala byť uzavretá medzi zmluvnými stranami. V zmysle článku VI bod 7. v spojení
s článkom V. bod 1. písmeno d/ zmluvy, sa mal žalobca zaviazať žalovanému, že počas trvania
zmluvy a ani po dobu šesť mesiacov po jej ukončení neuzavrie s obchodnou spoločnosťou, prípadne
fyzickou osobou podnikateľom alebo nepodnikateľom, s ktorými má žalovaný uzatvorený zmluvný vzťah
rovnakú alebo obdobnú zmluvu na rovnaký výkon činností, ako podľa zmluvy so žalobcom. V prípade
porušenia uvedeného ustanovenia mal žalovanému vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu podľa čl. V.
zmluvy, teda vo výške 5 000,- Eur, ktorú si mal žalovaný započítať oproti nároku žalobcu. Žalobca
sa k uvedeným skutkovým tvrdeniam nevyjadril. Aj napriek tomu, že sa žalobca k týmto skutkovým
tvrdeniam žalovaného písomne nevyjadril, následne na pojednávaní uviedol, že mu síce zmluva zo
strany žalovaného bola doručená e-mailom, túto však nepodpísal. Súd má za to, že na to, aby bol
žalovaný so svojou procesnou obranou úspešný, musí riadne preukázať uzavretie zmluvy so žalobcom.
V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že zmluvu, ktorú do konania predložil žalovaný nie je
podpísaná žalobcom ako zhotoviteľom, teda súd je názoru, že jednotlivé zmluvné ustanovenia nemôžu
zaväzovaťzmluvnústranu,aksúčasneniejepreukázané,žezmluvnástranavyslovilasúhlassobsahom
zmluvy jej podpisom. Žalobcovi nemohla vzniknúť povinnosť uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu,
ak žalobca výslovne nesúhlasil s takouto sankciou podpisom uvedenej zmluvy. V tejto súvislosti súd
poukazuje aj na to, že článok V. bod 1. písmeno d/ zmluvy odkazuje pre vznik nároku na zmluvnú pokutu
vo výške 5 000,- Eur na porušenie článku IV. bod 8., ktorý však upravuje zmluvnú pokutu v prípade
nenastúpenia na výkon činností, ev. nástup na výkon činností pod vplyvom alkoholu, nie na čl. IV bod 7.
zmluvy, podľa ktorého mal v zmysle vyjadrenia žalovaného vzniknúť nárok na zmluvnú pokutu. Žalovaný
za účelom preukázania podpisu zmluvy žalobcom navrhol, aby súd vyžiadal od Sociálnej poisťovne
žiadosť žalobcu o vydanie tlačiva A1 spolu s prílohami, ku ktorej zrejme žalovaný priložil aj podpísanú
zmluvu.Žalobcakuvedenejargumentáciižalovanéhouviedol,žezmluvuzaslanúžalovanýmnepodpísal
a pokiaľ ide o žiadosť o vydanie tlačiva A1 a prílohy k nej, Sociálnej poisťovni predložil tri faktúry
a objednávku na vykonanie prác, nie zmluvu. Za danej situácie súd návrh žalovaného na doplnenie
dokazovania v tomto rozsahu zamietol, keď tento považoval za nehospodárny a v rozpore so zásadou
koncentrácie. Žalovaný uvedený návrh mohol vzniesť pred nariadením pojednávania, keď už v rámci
podaného odporu súdu predložil zmluvu, ktorá žalobcom podpísaná nebola. Čo je však podstatnejšie,
žalovaný ani nevedel, či žalobca túto zmluvu k návrhu predložil, mal iba vedomosť o tom, že k podanej
žiadosti je potrebné takýto dokument pripojiť. Túto argumentáciu však vyvrátil žalobca, keď uviedol, že
zmluvu zaslanú žalobcom nepodpísal a ani neprikladal k žiadosti, priložil tam iba objednávku žalovaného
na vykonanie prác. Súd preto takýto procesný postup žalovaného (tzv. „fishing expedition“) nepripustil,
keď ani samotný žalovaný nevedel, či by vykonaným dokazovaním v tomto rozsahu preukázal ním
tvrdenú skutočnosť o uzavretí zmluvy so žalobcom.
14. Pokiaľ ide o započítanie pohľadávok žalovaným, žalovaný toto žiadnym spôsobom nepreukázal.
E-mailovú komunikáciu predloženú žalovaným na pojednávaní, ktorú o. i. žalovaný
predložil v rozpore s koncentráciou konania, keď mu nič nebránilo ju súdu predložiť už v rámci podanéhoodporu, žalovaný navyše predložil iba v jednom rovnopise. Aj napriek tomu z jej obsahu nevyplýva ani
uplatnenie si pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, a ani samotný úkon započítania týchto pohľadávok.
Započítanie pohľadávok môže byť vykonané jednostranným započítaním pohľadávok, ev. dohodou o
započítaní pohľadávok ako dvojstranným právnym úkonom. Žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal,
ktorým spôsobom došlo k započítaniu pohľadávok. Súd k tomuto uvádza, že podľa §
359 Obchodného zákonníka započítať nemožno splatnú pohľadávku oproti nesplatnej. Z vykonaného
dokazovania, konkrétne výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný nevystavil žalobcovi titulom vzniku
jeho údajného nároku na zmluvnú pokutu faktúru, ani iným spôsobom si voči žalobcovi tento nárok,
okrem predmetnej e-mailovej komunikácie, neuplatnil. Súd tak dospel k záveru, že žalovaný si nemohol
platne započítať svoju pohľadávku oproti pohľadávke žalobcu, keď túto žiadnym spôsobom nevystavil
žalobcovi, čím jeho pohľadávka nemohla nikdy nadobudnúť splatnosť. Ak by teda aj žalovaný preukázal
započítanie pohľadávok, započítaval by svoju nesplatnú pohľadávku, voči splatnej pohľadávke žalobcu,
čo Obchodný zákonník v uvedenom ustanovení neumožňuje. V danom prípade tak nebolo preukázané,
že došlo k stretu dvoch spôsobilých pohľadávok, jednak z dôvodu, že nebolo preukázané uzavretie
dohody o započítaní pohľadávok medzi stranami konania, žalovaný nepreukázal, že jednostranne
započítal uvedené pohľadávky, súčasne žalovaný nepreukázal, že sa stretli dve spôsobilé pohľadávky
na započítanie, teda splatné pohľadávky, ale jednak z dôvodu, že samotná pohľadávka žalovaného v
konaní nebola preukázaná. Súd preto žalobe v časti istiny vyhovel, keď žalovaný nepreukázal, že by
pohľadávka žalobcu zanikla jej zápočtom.
15. Pokiaľ ide o návrh žalovaného na doplnenie dokazovania, návrhom na vyžiadanie žiadosti
žalobcu spolu s prílohami na Sociálnu poisťovňu ohľadom vydania tlačiva A1 sa súd vysporiadal v
predchádzajúcom bode rozsudku. Žalovaný v tejto súvislosti navrhol v konaní vypočuť ako svedka p. B..
Súd ani tomuto návrhu nevyhovel, keď tento nepovažoval za dôvodný a hospodárny. Žalovaný v konaní
nepreukázal vznik svojej pohľadávky, jej splatnosť ani riadne započítanie oproti pohľadávke žalobcu.
Nárok žalobcu navyše ani nespochybňoval až do nariadeného pojednávania, čo ale súd považoval zo
strany žalovaného za účelové, ako to opísal v bode 12. tohto rozsudku, preto návrh žalovaného na
doplnenie dokazovania výsluchom uvedeného svedka zamietol.
16. Podľa § 369 odsek 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného
záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti,
právopožadovaťznezaplatenejsumyúrokyzomeškaniavovýškedohodnutejvzmluve,atobezpotreby
osobitného upozornenia.
17. Podľa § 369 odsek 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá,
dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky
nariadením.
18. Podľa § 369c odsek 1 Obchodného zákonníka, omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov
podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením
pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s
uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
19. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania vo výške 12,25% ročne z dlžnej sumy vo výške 4 140,- Eur od
31.12.2024 do zaplatenia. Žalovaný nerozporoval doručenie predmetnej faktúry, jej výšku ani splatnosť.
Súd mal teda preukázanú ako výšku dlžnej sumy neuhradenej žalovaným, tak aj počiatok plynutia tohto
nároku žalobcu. Pokiaľ ide o žalobcom uplatnenú výšku úrokovej sadzby, táto je v rozpore s aktuálnou
úrokovousadzbouvčasevznikuomeškaniažalovanéhosúhradoufaktúry,keďzákonnáúrokovásadzba
v obchodnoprávnych vzťahoch v čase od 18.12.2024 do 04.02.2025 bola vo výške 12,15% ročne.
Žalobca si teda uplatnil vyšší nárok na úrok z omeškania, ako mu umožňoval zákon, preto mu súd priznal
príslušenstvo vo výške 12,15% ročne zo sumy 4 140,- Eur od 31.12.2024 do zaplatenia a v prevyšujúcej
časti žalobu ohľadom príslušenstva zamietol.
K nároku žalobcu na náhradu trov konania
20. Podľa § 255 odsek 1 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.21. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote
do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.
23. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 C.s.p. Žalobca mal vo veci plný úspech (súd považoval neúspech žalobcu v časti príslušenstva
vo výške 0,1% ročne za nepatrný oproti celkovému úspechu v časti istiny a zvyšného príslušenstva),
preto mu súd priznal voči žalovanému právo na náhradu účelne vynaložených trov na uplatnenie svojho
práva v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší
súdny úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo
dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)
Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.