Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. apríl 2026

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 8P/67/2026

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6726201482
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 04. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Banský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2026:6726201482.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen vo veci starostlivosti o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka,
maloleté dieťa zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa rodičov - matka C. D.
E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. G. XXXX/XX, XXX XX H. a otec I. A. B., J., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom K. XXXX/XX, XXX XX H., o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručeným Okresnému súdu Zvolen (ďalej len
„tunajší súd“ alebo „súd“) dňa 08.04.2026 sa matka maloletého dieťaťa domáhala, aby súd dočasne do
rozhodnutia vo veci samej zveril maloleté dieťa A. B., nar. XX.XX.XXXX do jej osobnej starostlivosti,

upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený sa stretávať s maloletou A. B., nar. XX.XX.XXXX
každú stredu od 15:00 hod. do 19:00 hod. a každý druhý víkend od piatku od 17:00 hod. do nedele do
17:00 hod., pričom otec je povinný maloletú prevziať a odovzdať v mieste bydliska matky a zaviazaním
otca prispievať na výživu maloletú sumou 350,-Eur mesačne (eventuálne vo výške podľa úvahy súdu),
vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Spolu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia doručila matka tunajšieho súdu aj návrh vo veci

samej o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX.

2. Matka samotný návrh odôvodnila tým, že po odchode zo spoločnej domácnosti otca medzi rodičmi
fungovala ústna dohoda ohľadne starostlivosti o maloletú, na základe čoho bola maloletá vo výlučnej
starostlivosti matky s upraveným stykom otca, konkrétne každú stredu po škole do 19:30 hod., každý
druhý štvrtok po škole do 19:30 hod. a každý druhý víkend od piatku od 17:00 hod. do nedele 17:00

hod. Otec zároveň určil výživné vo výške 200,- Eur mesačne. Pôvodná ústna dohoda rodičov prestala
fungovať začiatkom roku 2026 z dôvodu narastajúcich konfliktov a agresívnej komunikácii zo strany
otca a sporadickým plnením výživného, resp. jednostranného započítania sumy 5.000,- Eur, ktorú mal
údajne navrhovateľke požičať na úhradu výživného. Matka taktiež poukázala na konfliktné správanie
otca pri realizácii styku, ktoré vyústilo do situácie, kedy otec maloletú matke po dohodnutom čase
nevrátil. Poukázala na nevhodné výchovné metódy otca tým, že si „kupuje“ priazeň maloletej absenciou

hraníc, materiálnymi výhodami alebo nadmernej voľnosti, čím narúša matkinu autoritu a vytvára
u dieťaťa konflikt lojality. Podľa matky otec maloletú kontaktuje nadmerným spôsobom prostredníctvom
telefonátov a správ, a to aj niekoľkokrát za sebou, pokiaľ nereaguje okamžite. Súčasne jej zasiela
fotografie intímneho charakteru s novou partnerkou a správy, ktoré obsahujú odkazy pre matku čím ju
zaťahuje do konfliktu medzi rodičmi. Matka poukázala aj na zásadnú disproporciu medzi príjmom otca
a rozsahom jeho doterajšieho príspevku na výživu maloletej. Otec podľa tvrdení matky deklaruje nízky

príjem zo zamestnania (cca 1.200 – 1.300,- Eur), hoci je konateľom a spoločníkom vo firmách v oblasti
dizajnu a nábytku. Podľa jej tvrdení sú jeho reálne mesačné príjmy v rozsahu 3.000 – 4.000,- Eur, čomuaktuálne výživné 200,- Eur absolútne nezodpovedá ani základným potrebám maloletého dieťaťa, nie to
ešte jeho právu podieľať sa na životnej úrovni otca. Matka sa o dieťa stará od narodenia, zabezpečuje
všetky jeho každodenné potreby, zdravotnú starostlivosť aj školské povinnosti, zatiaľ čo otec sa na týchto

nákladochpodieľaminimálneanepravidelne.Vzhľadomnatietoskutočnostimatkapovažujezásahsúdu
za nevyhnutný na ochranu najlepšieho záujmu dieťaťa a zabezpečenie jeho stability.
Matka vo svojom návrhu zdôrazňuje, že vzhľadom na vyššie opísané skutočnosti je nevyhnutné, aby
súd okrem meritórneho rozhodnutia vydal aj neodkladné opatrenie, ktorým by okamžite a dočasne
upravil pomery v záujme ochrany maloletého dieťaťa. Potrebu tejto okamžitej súdnej intervencie matka

odôvodňuje bezprostredným ohrozením psychického vývinu maloletej, ktoré vyplýva z pretrvávajúceho
konfliktného prostredia, nadmerného kontaktovania maloletého dieťaťa, zasielania nevhodného obsahu,
vťahovaní dieťaťa do konfliktu medzi rodičmi, ako aj konfliktných a agresívnych prejavoch voči
matke. Bez okamžitej úpravy pomerov hrozí ďalšie prehlbovanie konfliktu medzi rodičmi, zvyšovanie
psychického tlaku na maloleté dieťa a narušenie jeho stability a pocitu bezpečia. Svoj nárok na
vydanie neodkladného opatrenia matka opiera o ústavne a zákonne podložený test proporcionality,

prostredníctvom ktorého preukazuje, že zásah do rodičovských práv otca je v tomto prípade nielen
prípustný, ale aj nevyhnutný a ústavne konformný. Prvým krokom testu proporcionality je sledovanie
legitímneho cieľa, ktorým je v danej situácii ochrana najlepšieho záujmu dieťaťa a jeho psychického
zdravia, emocionálnej stability a riadneho vývinu pred negatívnymi vplyvmi zo strany otca. Druhým
krokom je posúdenie vhodnosti zvoleného opatrenia. Jasné časové a obsahové vymedzenie styku

vytvára predvídateľný rámec pre kontakt rodiča s dieťaťom a zároveň eliminuje konfliktné situácie.
Tretím krokom je nevyhnutnosť zásahu, teda navrhované opatrenie považuje za vhodný a nevyhnutný
nástroj, pretože doterajšia neformálna dohoda sa ukázala ako nefunkčná a v súčasnosti neexistuje
iné, menej invazívne opatrenie a teda bez zásahu súdu nie je možné zabezpečiť stabilné a bezpečné
prostredie pre maloleté dieťa. V neposlednom rade matka argumentuje primeranosťou zásahu, pričom

zdôrazňuje, že navrhované opatrenie nevedie k vylúčeniu otca zo života maloletej, ale len k úprave formy
a rozsahu ich kontaktu tak, aby prebiehal spôsobom rešpektujúcim potreby maloletého dieťaťa. Otec by
mal mať aj naďalej zachovaný osobný styk, avšak pod jasne stanovenými pravidlami, ktoré eliminujú
riziká vyplývajúce z jeho doterajšieho výkonu starostlivosti.
Navrhovateľka k návrhu pripojila nasledovné listinné dôkazné prostriedky: rodný list maloletej,

screenshot komunikácie medzi otcom a matkou maloletej, čestné vyhlásenie matky a starej matky.

3. Dňa 09.04.2026 bolo tunajšiemu súdu doručené vyjadrenie otca maloletej prostredníctvom jeho
právneho zástupcu k návrhu matky na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým navrhuje, aby súd
predmetný návrh matky zamietol ako nedôvodný. Vo svojom vyjadrení otec uviedol, že od septembra

2024 si otec riadne a dobrovoľne platí výživné vo výške 200,- Eur mesačne, pričom nad rámec tejto sumy
pravidelne prispieva na mimoriadne a jednorazové výdavky (zdravotná starostlivosť, školské potreby,
oblečenie, hračky). Uviedol, že podstatná časť návrhu matky je venovaná otázkam nesúvisiacim s
maloletým dieťaťom (najmä údajnej pôžičke medzi rodičmi), ako aj ojedinelému prípadu omeškania sa
otca s úhradou výživného v januári 2026. Na preukázanie uvedeného otec predložil súdu komunikáciu

s matkou, ktorá sa týka predmetného omeškania.
Zdôraznil, že o maloletú dcéru sa stará plnohodnotne – zabezpečuje jej stravu, prípravu do školy,
návštevy lekárov a stabilný režim. Otec poprel akékoľvek verbálne útoky či vulgárne správanie voči
matke. Argumenty matky o jeho údajnej výbušnosti označil za účelové a nezodpovedajúce skutočnosti.
Uviedol, že napätie v komunikácii je obojstranné a nemožno ho pripisovať výlučne jemu, obaja

rodičia v niektorých situáciách reagujú podráždene, čo však nemení nič na tom, že otec si svoje
rodičovské povinnosti plní riadne a v záujme maloletého dieťaťa. Otec taktiež vysvetlil situáciu ohľadom
„zdržiavania“ maloletej u neho počas veľkonočných sviatkov. Uviedol, že nešlo o svojvoľné zadržiavanie,
ale o rešpektovanie želania samotnej dcéry, ktorá iniciatívne požiadala o dlhší pobyt u otca, pričom
rovnakú požiadavku adresovala aj matke prostredníctvom hlasovej správy. Matku o tom vopred

informoval a komunikoval s ňou, no matka na predmetnú správu nijakým spôsobom nereagovala.
Následne sa za prítomnosti svojej matky dostavila na miesto bydliska otca, kde bez zohľadnenia
aktuálnej situácie vyzvala maloleté dieťa, aby okamžite nastúpilo do vozidla. Maloletá A. túto výzvu
odmietla, spontánne vyhľadala otca s tým, že s matkou odísť nechce a želá si zostať s otcom. Otec v tejto
situácii opakovane matku požiadal o rešpektovanie prejavenej vôle maloletého dieťaťa a o umožnenie

jej zotrvania v jeho starostlivosti. Reakcia matky bola neprimeraná, odmietajúca akúkoľvek diskusiu a
bez zohľadnenia potrieb dieťaťa požadovala jeho okamžitý návrat. Za tejto situácie otec, vedený snahou
rešpektovať želanie maloletého dieťaťa oznámil matke, že maloletá u neho zotrvá počas veľkonočných
sviatkov a následne ju riadne odovzdá, čo aj v plnom rozsahu splnil.Matka podľa tvrdenia otca bezdôvodne spochybňuje schopnosť maloletého dieťaťa autenticky
vyjadrovať vlastné potreby, vrátane potreby tráviť viac času s otcom. Takýto prístup je nielen
neprimeraný, ale aj v rozpore s rešpektovaním osobnosti maloletého dieťaťa. Akékoľvek snahy o

obmedzovanie styku otca s maloletou, motivované subjektívnym hodnotením kvality času tráveného u
otca (napr. množstvo zážitkov či voľnočasových aktivít), sú právne irelevantné a zároveň v rozpore s
najlepším záujmom dieťaťa. Otec pri výchove uplatňuje primerané hranice, zabezpečuje stabilný režim
a vedie maloletú k hodnotám, zodpovednosti a rešpektu k okoliu. Skutočnosť, že výchovné prístupy
rodičov nie sú totožné je prirodzené a nemôže byť dôvodom na spochybňovanie kvality výchovy jedného

z rodičov ani na jeho znevýhodňovanie. Otec deklaroval pripravenosť preukázať svoje príjmy, ktoré
sú podľa neho výrazne nižšie, než tvrdí matka (uviedol hospodárske výsledky svojich spoločností).
Zároveň vyjadril presvedčenie, že náhla zmena v správaní matky a jej snaha o obmedzenie styku
sú motivované jej osobnou neschopnosťou akceptovať jeho nový partnerský vzťah a pretrvávajúcimi
negatívnymi emóciami. Uvedené však nemožno považovať za relevantný ani ospravedlniteľný dôvod
na zásahy do riadne fungujúceho a dlhodobo budovaného zdravého a pevného vzťahu medzi otcom a

maloletou A.. Otec považuje návrh matky na neodkladné opatrenie za nedôvodný, ktorý neodzrkadľuje
najlepší záujem maloletého dieťaťa, ale skôr jednostranný, reštriktívny a majetnícky prístup matky, ktorý
vedie k neodôvodnenému obmedzovaniu rodičovských práv otca. Argumentuje, že najlepším záujmom
dieťaťa je striedavá osobná starostlivosť v týždňových intervaloch. Tento model považuje za stabilné,
predvídateľné a vyvážené usporiadanie pomerov maloletého dieťaťa, ktoré dieťaťu umožní zachovať si

rovnocenný vzťah s oboma rodičmi a zabráni tomu, aby bol otec redukovaný na rolu tzv. víkendového
rodiča.
Otec k svojmu návrhu priložil nasledovné listinné dôkazné prostriedky: sms správy s matkou maloletej
z januára 2026, textová správa zo dňa 01.04.2026.

4. Lustráciou v súdnom registri bolo zistené, že sa na tunajšom súde vedie konanie pod sp.zn.
8P/61/2026 taktiež ohľadne mal. A. B., nar. XX.XX.XXXX, o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností, kde navrhovateľom je otec maloletej. V konaní je vytýčený termín informatívneho stretnutia
rodičov na deň 12.05.2026.

5. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), na konania
podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje
inak.

6. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím

konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

7. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

8. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

9. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

10. Podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy pomerov
účastníkov konania. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred ich nariadením súd nemusí
zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre rozhodnutie vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí
byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Súd sa obmedzí len na osvedčenie

najzákladnejších skutočností, z ktorých možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej úpravy pomerov, pričom
tieto musia byť takého charakteru, že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by
dôjsť k nezvrátiteľnému následku alebo stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím
a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami. Je nevyhnutné, aby boli osvedčené aspoň základné
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má poskytnúť

neodkladná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi, ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak
je potrebné bezodkladne upraviť dané pomery. V prípade nariadenia neodkladných opatrení vo veci
starostlivostiomaloletédetijepredovšetkýmpotrebnéosvedčiťnaliehavosťsituácieaztohovyplývajúcu
potrebu bezodkladnej úpravy práv a povinností voči deťom, a to s ohľadom na záujem maloletých detí.11. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia, ako aj obsah podaného návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia dospel súd k záveru, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia nie

je dôvodný, nakoľko za daného stavu neboli osvedčené také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali
naliehavosť a potrebu bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov konania v zmysle návrhu matky. K
nariadeniu neodkladného opatrenia vo veciach starostlivosti o maloletých by mal súd pristúpiť, najmä
ak je ohrozená výživa maloletého dieťaťa alebo nie je zabezpečená riadna starostlivosť o maloleté
dieťa, resp. by bez tohto zásahu by mohlo dôjsť k nezvratnému poškodeniu oprávnených záujmov

maloletých detí, čo by mohlo mať negatívny dopad na ich zdravý vývoj a v tomto prípade bezodkladnosť
úpravy pomerov nebola preukázaná. Z návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva,
že maloletá A. sa nachádza v starostlivosti matky od obdobia ako sa navrhovateľka aj s maloletou
odsťahovala zo spoločného bývania s otcom. Súd má teda za to, že zdravie a starostlivosť maloletej
A. nie je ohrozený, o maloletú je postarané, nie je bez rodinného zázemia, výchovy, bez dozoru a teda
nie je žiaden dôvod zasahovať do rodičovských práv a povinností pred rozhodnutím vo veci samej

neodkladnýmopatrením,resp.žepomerymaloletejniesúvsúčasnostinatoľkobezprostredneohrozené,
že by bolo nevyhnutné rozhodnúť okamžite a že by nebolo možné vyčkať na rozhodnutie vo veci
samej. Zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti matky formou neodkladného opatrenia bez
toho, že by boli osvedčené výnimočné dôvody a reálne osvedčená obava o život a zdravie dieťaťa,
by neprimeraným spôsobom zasiahlo do práv otca, zvýhodňovalo by jedného rodiča pred druhým.

Neodkladným opatrením sa zabezpečuje rýchla úprava pomerov, ktoré ako vyplýva zo samotného
pojmu, neznesú ďalší odklad. Musí ísť teda o taký stav, ktorý si vyžaduje okamžitý zásah zo strany
súdu, bez ktorého by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému, resp. nezvratnému poškodeniu oprávnených
záujmov maloletého dieťaťa.
Potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu nebola preukázaná ani v časti návrhu na

nariadenie neodkladného opatrenia o úprave styku, nakoľko v konaní nebol osvedčený stav, dôsledkom
ktorého by bola úvaha, že v záujme maloletého dieťaťa je okamžite upraviť jeho styk s otcom. Ako
uviedli rodičia maloletej, styk s otcom sa realizuje, otec prejavuje aktívny záujem o kontakt s maloletou
a samotná matka v návrhu uviedla, že otec by nariadením neodkladného opatrenia mal naďalej
zachovaný pravidelný osobný styk (presne rovnakej miere ako mal fakticky doteraz), čo len potvrdzuje,

že doterajšia úprava styku s otcom, aj keď s sporadickými konfliktmi medzi rodičmi nespôsobuje dieťaťu
bezprostrednú ujmu vyžadujúcu neodkladný zásah.

12. Potreba bezodkladnej úpravy pomerov k maloletému dieťaťu nebola preukázaná ani v časti návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia určením výživného na maloleté dieťa vo výške 350,- Eur

mesačne, ktoré matka v návrhu žiadala. Ani táto časť návrhu nespĺňa v čase rozhodovania súdu
podmienky podľa § 366 CMP, nakoľko neodkladným opatrením nerozhoduje súd o výške výživného
podľa schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča. V súlade s platným Civilným
mimosporovým poriadkom možno v rámci neodkladného opatrenia nariadiť rodičovi platiť výživné len
v nevyhnutnej miere, aby výživa dieťaťa nebola žiadnym spôsobom ohrozená. Výživné sa určuje v

nevyhnutnej miere a je určené len na uspokojovanie základných životných potrieb oprávneného, pričom
nie je rozhodujúce, že povinný je schopný platiť výživné aj vo väčšom rozsahu.
V prvom rade je potrebné uviesť, že do začiatku tohto roka dochádzalo k relatívne bezproblémovému
fungovaniu ústnej dohody medzi rodičmi ohľadne starostlivosti o maloletú vrátane platenia výživného.
Z návrhu matky, ako aj vyjadrenia otca vyplýva, že otec na výživu maloletej prispieva a hoci

navrhovateľka uviedla, že problémy začali vnikať začiatkom roka 2026, kedy si otec prestal riadne plniť
vyživovaciu povinnosť a jednostranne si započítaval pohľadávku voči matke proti svojej vyživovacej
povinnosti, avšak napokon výživné otec uhradil aj keď cesta k tomu bola pre matku psychicky náročná.
V danej chvíli nemožno ani jednoznačne uzavrieť, že otec na výživu maloletého dieťaťa neprispieva,
resp. odmieta prispievať. Neodkladné opatrenie vychádza z pomerov a okolností, ktoré existujú v čase

rozhodovania, pričom pre účely nariadenia neodkladného opatrenia je nepostačujúce len samotné
tvrdenie, že povinný rodič na výživu maloletého dieťaťa vôbec ničím neprispieva, keď súčasne nie je
splnená ani podmienka, že je daná neodkladná potreba zásahu súdu, t.j. že výživa maloletého dieťaťa
by bola bez nariadenia neodkladného opatrenia nejakým spôsobom ohrozená.

13. Bez vykonania riadneho dokazovania, nie je nateraz v záujme maloletého neodkladným opatrením
zasahovať do výkonu rodičovských práv a povinností. Skutočnosti uvádzané matkou v návrhu môžu
byť podkladom na rozhodnutie vo veci samej, kde je dostatočný priestor na preukázanie všetkých
sporných skutočností a na vykonanie dokazovania a zistenia skutkového stavu, avšak nie na vydanieneodkladného opatrenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že v danom prípade
nie sú splnené zákonné predpoklady pre rozhodnutie súdu o nariadení neodkladného opatrenia, a teda
súd návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu zamietol.

14. Vzhľadom na to, že vo veci úpravy rodičovských práv a povinností na návrh otca maloletej vedenom
pod sp.zn. 8P/61/2026 súd stanovil termín informatívneho stretnutia na súde na deň 12.05.2026,
nepovažuje súd za potrebné dočasne zasahovať do výkonu rodičovských práv a povinností v otázke
starostlivosti o maloleté dieťa.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline (§ 362 ods. 1, prvá veta CSP). Odvolanie môže
podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne

doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada (§ 125 ods. 1, 2 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné
náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje, podpis a ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovejznačkytohtokonania(§127ods.1,2CSP).Podanieurobenévlistinnejpodobetrebapredložiťv
potrebnompočterovnopisovsprílohamitak,abysajedenrovnopissprílohamimoholzaložiťdosúdneho

spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).