Rozsudok – Dôchodky ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. apríl 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 16Sas/11/2023

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0723100465
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 04. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Stankociová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0723100465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

SprávnysúdvBratislavevkonanípredsudkyňouJUDr.MichaelouStankociovou,vprávnejvecižalobcu:

A. B., narodený XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C., zastúpený advokátom Mgr. Ing. Jurajom Trokanom,
so sídlom advokátskej kancelárie Vajanského 10, Trnava, IČO: 424 033 75, proti žalovanej: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8-10, Bratislava, o správnej žalobe v sociálnych veciach
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo 4. mája
2023, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave zrušuje rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX
XXXX X zo 4. mája 2023 a vec vracia žalovanej na nové konanie.

II. Správny súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a zhrnutie napadnutého rozhodnutia
1.Rozhodnutímz12.októbra2022č.XXXXXXXXXXX(ďalejlen„prvostupňovérozhodnutie“)žalovaná
zamietla žiadosť žalobcu o invalidný dôchodok zo 7. septembra 2022 z dôvodu, že podľa odborného
posudkuoinvaliditezo7.septembra2022,ktorýtvoríneoddeliteľnúsúčasťprvostupňovéhorozhodnutia,
žalobca nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon

č. 461/2003 Z. z.“), pretože pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
2. Na odvolanie žalobcu, nesúhlasiaceho s posúdením jeho zdravotného stavu, ktorý je dlhodobo
nepriaznivý a neumožňuje mu pravidelne vykonávať zárobkovú činnosť, preskúmal prvostupňové
rozhodnutie generálny riaditeľ žalovanej, a dňa 4. mája 2023, po opätovnom posúdení zdravotného
stavu žalobcu, ho rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) zmenil tak,
že žalobcovi podľa § 70 ods. 1, § 82 a § 293dx zákona č. 461/2003 Z. z. od 21. decembra 2021

priznal invalidný dôchodok v sume 135,20 € mesačne, ktorý následne postupom podľa príslušných
valorizačných ustanovení zvýšil celkovo až na sumu 153,20 € mesačne od 1. januára 2023.
3. Generálny riaditeľ žalovanej úvodom všeobecne ozrejmil východiská posudzovania zdravotného
stavu poistenca na účely posúdenia podmienok vzniku nároku na dávku vyplácanú z invalidného
poistenia, ktoré je vykonávané posudkovými lekármi sociálneho poistenia pobočky žalovanej, respektíve
ústredia (§ 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.).
4. Zdravotný stav žalobcu bol primárne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky

žalovanej Trnava v súvislosti s podanou žiadosťou o invalidný dôchodok zo 7. septembra 2022,
so záverom, že miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je 35 %, a teda
žalobca nie je invalidný. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobcu opätovne
posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia pobočky žalovanej Trnava dňa 31. októbra 2022,ktorý zotrval na svojom skoršom posudkovom závere. Z uvedeného dôvodu bol kompletný posudkový
spispredloženýposudkovémulekárovisociálnehopoisteniaústredia,ktorýdňa13.apríla2023opätovne
posúdil zdravotný stav žalobcu so záverom, že jeho rozhodujúcim zdravotným postihnutím je bipolárna

afektívna porucha, zaradená do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 -
poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4
k zákonu č. 461/2003 Z. z., s určením miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45 %,
z percentuálneho rozpätia 35 % až 45 %. Dátum vzniku invalidity bol určený na 21. december 2021, od
zhoršenia duševnej poruchy potvrdenej prepúšťacou správou dňom hospitalizácie žalobcu. Posudkový

lekár v posudku konštatoval, že u žalobcu sú prítomné bližšie nešpecifikované mániodepresívne
poruchy, je sledovaný a liečený nepravidelne psychiatrom a bol opakovane hospitalizovaný v minulosti.
Po vynechaní liekov sa jeho zdravotný stav zhoršil s nutnosťou ústavného pobytu na psychiatrickom
oddelení v decembri 2021. Po prechodnej stabilizácii bol prepustený na vlastnú žiadosť do ambulantnej
starostlivosti, s nepriaznivou prognózou pre odmietanie liekov. Kolektív špecializovaných lekárov
počas hospitalizácie uzavrel zdravotný stav žalobcu ako bipolárnu afektívnu poruchu, v tom čase s

hypománickou epizódou. Podľa kontrolných psychiatrických nálezov od mája 2022 do októbra 2022
bolo popisované hypománické správanie, naďalej nepravidelné užívanie liekov, neporušené kognitívne
schopnosti, intelektové schopnosti v pásme priemeru, nálada subdepresívna, myslenie tachypsychické,
bez bludných obsahov, poruchy spánku, osobnosť akcentovaná, emočne nestabilná s tendenciou
k impulzivite, nezdržanlivým prejavom. Posudkový lekár ďalej dôvodil, že z kontrolných lekárskych

nálezov vyplýva nepriaznivá prognóza vývoja ochorenia z dôvodu nedodržiavania pravidelnosti
medikamentóznej liečby, ktorá bola opakovane upravovaná. Klinický obraz hypománických epizód spĺňa
posudkové kritériá stredne ťažké formy, pričom z dôvodu postupného zvyšovania cyklov hypománických
fáz stredne ťažké formy ochorenia bol pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určený na hornej
hranici percentuálneho rozpätia. Gastroenterologické nálezy a prepúšťacia správa z januára 2022

z chirurgickej kliniky dokumentujú dyspepsiu (ťažkosti s trávením, v súvislosti so zápalom žlčníka,
liečených konzervatívne) a oftalmologické nálezy uvádzajú liečbu akútneho zápalu spojoviek, pričom
tieto posudkovo nezávažné ochorenie nemajú vplyv na mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť žalobcom.
5. Z dôvodu zmeny v posudkovom závere posudkového lekára, ktorý konštatoval, že žalobca je podľa

§ 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. invalidný, bol opätovne posúdený nárok žalobcu na invalidný
dôchodok, v dôsledku čoho generálny riaditeľ žalovanej podrobne ozrejmil splnenie podmienok nároku
na invalidný dôchodok a výpočet priznanej sumy spolu s príslušnou valorizáciou podľa § 60, § 63 ods.
6, § 65 ods. 2, § 64 ods. 6, § 70 ods. 1, § 71 ods. 1, § 72, § 73 ods. 2, § 82, § 255 ods. 3 a § 293dx
zákona č. 461/2003 Z. z..

II. Správna žaloba
6. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu z dôvodu nesúhlasu s posúdením jeho
nepriaznivého zdravotného stavu, ktorý mu znemožňuje vykonávať pravidelnú zárobkovú činnosť. Podľa
názoru žalobcu nebola posudkovým lekárom zohľadnená závažnosť všetkých diagnóz, najmä gastritídy,
ktorá veľmi vážnym spôsobom ovplyvňuje jeho celkový zdravotný stav, ako fyzicky, tak i psychicky.

Žalobcov zdravotný stav je pritom dlhodobo, od útlej mladosti, nepriaznivý a neumožňuje mu vykonávať
zárobkovú činnosť. Výška invalidného dôchodku plynúca z rozhodnutia mu nepostačuje na pokrytie
základných životných potrieb a nákladov, pretože nedosahuje ani 3 životného minima, v dôsledku čoho
žiadaoprehodnotenieazvýšeniepercentuálnejmierypoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosť.
7. V doplnení správnej žaloby žalobca uviedol, že sa nestotožňuje so záverom posudkového lekára

o určenej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá má byť podľa jeho názoru
z dôvodu jeho ochorení určená na úrovni 100 %. Je povinnosťou súdov sa riadiť nielen percentuálnym
vyjadrením poklesu schopnosti, ale najmä zohľadniť, či toto percentuálne vyjadrenie dostatočne
reflektujezdravotnépostihnutieastýmspojenékomplikácie,ktorésaodzrkadľujúdopodobynemožnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

8. Vychádzajúc z odborného lekárskeho posudku je zrejmé, že žalobca trpí bipolárnu afektívnu
poruchou, ktorá je charakteristická tým, že sa prejavuje v niektorých situáciách nadnesenú náladou,
zvýšenou energiou a aktivitou (hypomániou alebo mániou), inokedy skľúčenou náladou, zníženou
energiou a aktivitou (depresiou). Túto poruchu dopĺňa pretrvávajúci hydrops žlčníka sprevádzaný
dyspepsiou, ktorá spôsobuje žalobcovi výrazné opakujúce sa bolesti a jej dopad na funkčnosť žalobcu

ako zárobkovo činnej osoby je výrazne obmedzené, a to o viac ako 45%.
III. Vyjadrenie žalovanej9. Na výzvu správneho súdu sa ku správnej žalobe vyjadrila žalovaná, ktorá námietky žalobcu
obsiahnuté v správnej žalobe považuje za nedôvodné, v dôsledku čoho navrhuje správnu žalobu
zamietnuť.

10. Záväzným podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej bol
odborný lekársky posudok o invalidite z 13. apríla 2023, vypracovaný posudkovým lekárom sociálneho
poisteniažalovanej,podľaktoréhoježalobcainvalidnýpodľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.,pričom
miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 45 %
od 21. decembra 2021. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobcu bola určená bipolárna afektívna

porucha, ktorá bola podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. zaradená do kapitoly V - duševné
choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy nálad (manické, depresívne, periodické), písmena
a) - stredne ťažké formy, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
45%, teda na hornej hranici percentuálneho rozpätia od 35 % do 45%. Dátum vzniku invalidity bol určený
na 21. december 2021.
11. Žalobca v správnej žalobe neuviedol relevantné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na posúdenie

jeho zdravotného stavu, zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, zmenu
dátumu vzniku invalidity a následné rozhodnutie o jeho nároku na invalidný dôchodok. Posudkový
lekár sociálneho poistenia hodnotí zdravotný stav podľa funkčnej poruchy a ich aktuálnej závažnosti
pri jednotlivých orgánových systémoch v súlade s prílohou č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., kde sú
zreteľne a jasne stanovené podmienky hodnotenia zdravotného stavu a prípadného percentuálneho

zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
12. Čo sa týka námietky o nepriaznivej sociálnej a ekonomickej situácii, žalovaná uviedla, že tieto
skutočnosti nezakladajú nárok na zvýšenie sumy invalidného dôchodku pre ich irelevanciu.
IV. Replika žalobcu
13. V reakcii na vyjadrenie žalovanej žalobca v replike uviedol, že žalovaná iba odkazuje na lekársky

posudok bez ďalšieho posúdenia žalobcom uvádzaných tvrdení. Žalovaná iba formalisticky prevzala
závery posudku bez toho, aby skúmala žalobcom vytýkané nezohľadnenie súvisiacich zdravotných
indikácií odôvodňujúcich vyšší pokles straty schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, než len 45 %,
a to osobitne vo vzťahu k odborným lekárskym posudkom z ktorých vyplýva, že žalobca trpí
bipolárnou afektívnou poruchu spolu s pretrvávajúcim hydropsom žlčníka sprevádzaným dyspepsiou,

ktorá žalobcovi spôsobuje výrazné opakujúce sa bolesti a má výrazný dopad na funkčnosť žalobcu
ako zárobkovo činnej osoby.
14. Žalobca zaslal správnemu súdu dňa 22. marca 2024 doplnenie repliky, v ktorom zopakoval,
že nesúhlasí s postupom a napadnutým rozhodnutím vydaným generálnym riaditeľom žalovanej, a to
predovšetkým s učením percentuálne miery invalidity a z nej plynúcej výšky invalidného dôchodku,

ktorý činí sumu 175,70 €, čo nepokrýva ani jeho náklady spojené s bývaním a nedosahuje výšku sumy
životného minima. Z uvedeného dôvodu žiada o opätovné posúdenie jeho zdravotného stavu, pri ktorom
budú posúdené aj iné diagnózy (ku ktorým doloží lekárske nálezy), najmä chronická gastritída ťažkého
stupňa, nielen bipolárnu afektívnu poruchu, keďže sa jeho zdravotný stav permanentne veľmi zhoršuje,
čo mu znemožňuje pravidelne vykonávať zárobkovú činnosť.

V. Relevantná právna úprava
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), správne súdy
v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy,
opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred
nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo
vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.,poistenecjeinvalidný,akpredlhodobonepriaznivýzdravotný
stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou
fyzickou osobou.

Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa
posudzuje na základe
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť

vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
je uvedená v prílohe č. 4.Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.

Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť sa nesčítavajú.

Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí

ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza
z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti
rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom
viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť pri výkone sociálneho
poistenia sa člení na lekársku posudkovú činnosť dôchodkového poistenia.

Podľa § 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z., lekárska posudková činnosť dôchodkového
poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku
posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový

lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len „posudkový lekár“) za osobnej účasti poistenca alebo
poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o
to poistenec alebo poškodený požiada.
VI. Konanie na správnom súde a posúdenie veci správnym súdom
15. Správny súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný [§ 10 a § 13 ods. 3 SSP] v

konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach, posudzujúc správnu žalobu neformálne a neviazaný
jej žalobnými bodmi [§ 134 ods. 2 písm. d), § 203 ods. 1 a 2 a § 203 ods. 2 SSP] preskúmal
napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej ako aj administratívne konanie, ktoré jeho
vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho (dávkového a
posudkového) spisu žalovanej, a vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vydania napadnutého

rozhodnutia (§ 135 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná.
16. O žalobe rozhodol na pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo dňa 2. apríla 2026, za prítomnosti oboch
účastníkov konania. Tak žalobca, ako aj žalovaná zotrvali v celosti na námietkach resp. argumentácii
obsiahnutých v podanej správnej žalobe a nadväzujúcich podaniach adresovaných súdu v priebehu
konania.

17. Predmetom prieskumu je rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci vzniku nároku žalobcu
na invalidný dôchodok, keďže podľa novšieho posudku posudkového lekára sociálneho poistenia
žalovanej z 13. apríla 2023 je žalobca invalidný od 21. decembra 2021, pretože pokles jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Generálny riaditeľ pritom
napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie pobočky žalovanej, ktorá jeho žiadosť

o invalidný dôchodok zamietla z dôvodu, že podľa posudku posudkového lekára pobočky žalovanej
Trnavazo7.septembra2022žalobcanebolinvalidnýpodľa§71ods.1zákonač.461/2003Z.z.,pretože
miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola posudkovým lekárom určená na 35
%, t. j. pod zákonom požadovanú hranicu 40 %.
18. Žalobca však ani s takto určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť,

v dôsledku ktorej mu nárok na invalidný dôchodok v odvolacom konaní vznikol, nesúhlasil. Žalobca
v zásade nespochybňuje správnosť určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorým je bipolárna
afektívna porucha, zaradená do kapitoly V - duševné choroby a poruchy správania, položka 3 - poruchy
nálad (manické, depresívne, periodické), písmena a) - stredne ťažké formy, podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z., správnosť určenia dátumu vzniku invalidity od. 21. decembra 2021 a ani určenie

miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 45%, z percentuálneho rozpätia 35 % až 45%,
Je pravdou, že žalobca všeobecne nesúhlasí s určenou výslednou mierou poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, avšak svojou argumentáciou sa sústredí takmer výlučne na nedostatočné
posúdenie a vyhodnotenie závažnosti všetkých jeho ochorení žalovanou, predovšetkým ochorenia
žlčníka, v dôsledku ktorého trpí tráviacimi ťažkosťami a bolesťami, ktoré mu neumožňujú vykonávať

zárobkovú činnosť. V dôsledku uvedeného má za to, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť má byť určená omnoho vyššia, ak nie až 100%.
19. V prvom rade musí správny súd zdôrazniť správnosť argumentácie žalovanej, že akokoľvek
nepriaznivá sociálna a ekonomická situácia žalobcu nie je na účely priznania nároku a určenia sumyinvalidného dôchodku relevantná a žalovaná na tieto okolnosti nie je povinná prihliadať. Rovnako nie je
relevantná ani námietka žalobcu, že priznaná suma invalidného dôchodku nepokrýva ani jeho náklady
na bývanie. Hoci sú pre správny súd uvedené argumenty žalobcu pochopiteľné, suma invalidného

dôchodku sa odvíja výlučne od percentuálnej miery poklesu schopnosti poistenca vykonávať zárobkovú
činnosť a teda závisí od závažnosti jeho zdravotného postihnutia.
20. V druhom rade, a vo vzťahu ku žiadosti žalobcu opätovne posúdiť jeho zdravotný stav správny súd
uvádza,žepodľa§153ods.3písm.a)zákonač.461/2003Z.z.jeposudzovaniedlhodobonepriaznivého
zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť úlohou výlučne lekárskej

posudkovej činnosti dôchodkového poistenia. Lekársku posudkovú činnosť vykonávajú posudkoví lekári
pobočky a posudkoví lekári ústredia žalovanej. Správny súd nie je súdom skutkovým, nemá na túto
výlučne odbornú – medicínsku činnosť potrebné odborné znalosti a napokon nedisponuje žiadnym
zákonným oprávnením, aby posudkovú činnosť posudkových lekárov nahrádzal. Podľa § 135 ods. 1
SSP je zároveň pre správny súd rozhodujúci skutkový a právny stav, ktorý existoval v čase vydania
napadnutého rozhodnutia a teda jeho zdravotný stav viažuci sa k obdobiu mája 2023. Správny súd

však skúma, či obsah lekárskeho posudku nie je v rozpore s obsahom lekárskych správ alebo
odborných lekárskych nálezov alebo niektoré z nich vôbec nezohľadňuje, alebo či svojou celkovou
skladbou nie je nepreskúmateľný. Nemôže však voľnou úvahou nahradiť odborné závery posudkových
lekárov vlastnými závermi a rozhodnúť o prípadnom vzniku invalidity a určení miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť.

21. Ako už správny súd naznačil vyššie, jeho úlohou nie je nahrádzať činnosť posudkových lekárov, či
samotnejžalovanej,alepreskúmavaťzákonnosťjejrozhodnutí(akoajimpredchádzajúcehoprocesného
postupu v rámci administratívneho konania a zaobstaraných podkladov), teda posúdiť, či si splnila
povinnostistanovenézákonomč.461/2003Z.z..Skonkretizáciounaprejednávanúvecasprihliadnutím
na žalobné body sa správny súd zameral predovšetkým na lekársky posudok z 13. apríla 2023 ako

podklad napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej, s ktorého závermi, že žalobca je
invalidný s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 45 %, žalobca nesúhlasil.
22. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe musí byť z lekárskeho posudku zrejmé, akými úvahami
sa posudkoví lekári pri posudzovaní zdravotného stavu poistenca riadili a aj dôvody určenia
rozhodujúceho zdravotného postihnutia s prislúchajúcou percentuálnou mierou poklesu schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť (pozri judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, napr. jeho
rozhodnutia sp. zn. 1 So 97/2005, judikát R 29/2007, sp. zn. 10 So 97/2014 alebo sp. zn. 1 So 72/2015,
ale aj rozsudky Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9 Sk 7/2021, 9 Sk 11/2021 a
7 Ssk 67/2021 a ďalšia nadväzujúca judikatúra).
23. Správny súd konštatuje, že čo do určenia rozhodujúceho ochorenia, jeho vzniku, stanovenia formy

a určenia percentuálnej miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť je lekársky
posudok dostatočne zrozumiteľný a spĺňa kvalitatívne kritéria vyžadované ustálenou rozhodovacou
praxou. V jeho odôvodnení nemožno nájsť žiadne časti, ktoré by si navzájom protirečili alebo ktoré by
boli v zjavnom rozpore s konštatovaným záverom, že žalobca je invalidný s konkrétne určenou mierou
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Rovnako tak správny nedetegoval lekárske správy,

ktoré by na účely posúdenia zdravotného stavu žalobcu posudkový lekár nezohľadnil, čo napokon
žalobca ani nenamietal.
24. Posudkový lekár žalovanej v odbornom lekárskom posudku z 13. apríla 2023 popísal progredujúci
vývoj žalobcovho rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktorý pre vynechanie liekov dospel až do
hospitalizácie žalobcu na psychiatrickom oddelení v decembri 2021, v nadväznosti na ktorú bol určený

aj dátum vzniku invalidity žalobcu. Zdravotný stav žalobcu bol následne sledovaný v rámci kontrolných
prehliadok a vyvíjal sa v závislosti od pravidelnosti užívania liekov, pričom prognóza bola práve pre
nedodržiavanie medikamentóznej liečby nepriaznivá. Vzhľadom na zistenia, že kognitívne schopnosti
žalobcubolineporušené,intelektovéschopnostibolivpásmepriemeru,náladasubdepresívna,myslenie
tachypsychické, bez bludných obsahov, boli prítomné poruchy spánku, osobnosť akcentovaná, emočne

nestabilná s tendenciou k impulzivite a nezdržanlivým prejavom, a z dôvodu postupného zvyšovania
cyklov hypománických fáz určil posudkový lekár zdravotné postihnutie žalobcu ako stredne ťažkú formu
ochorenia, pričom percentuálnu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na hornej
hranici percentuálneho rozpätia, t. j. 45 %.
25. Rovnaké závery o dostatočnom odôvodnení však už správny súd nemohol konštatovať vo vzťahu

k časti lekárskeho posudku, v ktorej posudkový lekár vyhodnocoval na účely prípadného zvýšenia
miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iné zdravotné postihnutia žalobcu v podobe
dyspepsie v dôsledku hydropsu žlčníka. Zdôvodnenie, ktoré posudkový lekár obsiahol v posudku
sa správnemu súdu javí skôr ako konštatovanie, ktoré je pre žalobcu nezrozumiteľné a zjavne muneposkytuje dostatočnú odpoveď, prečo zdravotné postihnutie, ktoré subjektívne vníma ako skutočnú
prekážku vo výkone zamestnania, posudkový lekár považuje za nezávažné a nemajúce vplyv na
mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd si uvedomuje, že sa jedná

„iba“ o vedľajšie a menej závažné ochorenie, za ktoré zákon č. 461/2003 Z. z. umožňuje priznať
maximálne 10 % navýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nad rámec určený
pre rozhodujúce zdravotné postihnutie, avšak ani v tomto rozsahu posudkový lekár nemôže rezignovať
na riadne odôvodnenie a to práve v prípade, keď navýšenie pacientovi podľa jeho názoru neprináleží.
26. Na tomto mieste správny súd poukazuje na pomôcku nachádzajúcu sa v prílohe č. 4 k zákonu

č. 461/2003 Z. z., obsahujúcu všeobecné posudkové hľadisko, z ktorého má posudkový lekár pri
posudzovaní zdravotného stavu pacienta a pri určovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovúčinnosťvsúvislostischorobamipečene,žlčovýchciestapodžalúdkovejžľazyvychádzať(ako
zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. ktoré môžu byť funkčným dopadom
najviac porovnateľné s ochoreniami žalobcu). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
sa v tomto prípade určí podľa rozsahu funkčného postihnutia, stavu výživy a nutnosti dodržiavať diétny

režim. Hoci pri postupne podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. posudkový lekár prirodzene
nemôže prihliadať na percentuálne rozpätie určené pre dané ochorenie, poskytuje určité indície ako
má pristupovať k určeniu závažnosti tohto ochorenia a spolu s kritériami uvedenými v skôr zmienenej
pomôcke má byť zohľadnené v následnom odôvodnení posudkového lekára, či poistencovi zvýšenie
percentuálnej miery prináleží alebo nie.

27. Správny súd záverom a vo vzťahu k námietke žalobcu, že jeho ochorenia odôvodňujú priznanie
úplnej invalidity, teda určenie 100 % miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ozrejmuje,
že na základe predložených lekárskych správ (nad rámec ktorých žalobca nepredložil žiadne ďalšie)
posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej zistil a riadne zdôvodnil, prečo jeho rozhodujúce
zdravotné postihnutie resp. ochorenie, ktorým je porucha nálad (manická, depresívna, periodická)

známa aj ako bipolárna afektívna porucha, je stredne ťažkou formou, pričom podľa prílohy č. 4 k zákonu
č. 461/2003 Z. z. možno pri tejto forme priznať poistencovi maximálne 45 % mieru poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, ako tomu bolo aj v prípade žalobcu. Výsledný a teda celkový percentuálny
pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa odvíja primárne od rozhodujúceho zdravotného
postihnutia, t. j. od takého postihnutia, za ktoré možno poistencovi určiť podľa rámca vyplývajúceho z

prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. najvyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
(§ 71 ods. 6 tohto zákona). Takto určenú percentuálnu mieru poklesu možno zvýšiť podľa § 71 ods. 8
zákona č. 461/2003 Z. z. najviac o ďalších 10 %, pričom prípadné zvýšenie je na voľnej, no odôvodnenej,
úvahe posudkového lekára. Celkovo a hypoteticky by tak žalobcovi mohla byť priznaná maximálne 55
% miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pokiaľ by posudkový lekár sociálneho

poistenia žalovanej dospel k záveru, že závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, čo však zatiaľ konštatované nebolo. Po zrušení napadnutého
rozhodnutia a vrátení veci žalovanej na ďalšie konanie však bude na posudkovom lekárovi, aby buď
svoje úvahy, že žalobcovi navýšenie podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. neprináleží riadne
a zrozumiteľne odôvodnil, prípadne, ak jeho úvahy nebudú s ohľadom na predložené lekárske správy

a pomôcku, na ktorú správny súd poukázal v predchádzajúcom bode rozsudku, udržateľné, navýšenie
v rozpätí do 10 % mu uzná.
28. Správny súd na základe uvedených zistení napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej
postupom podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušuje a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie, v ktorom
žalovaná v súčinnosti s posudkovým lekárom sociálneho poistenia odstráni nedostatky odôvodnenia

lekárskeho posudku, ako podkladu nového rozhodnutia, týkajúce sa iných zdravotných postihnutí a ako
tieto eventuálne môžu resp. nemôžu vplývať na prípadné zvýšenie miery poklesu schopnosti žalobcu
vykonávať zárobkovú činnosť podľa § 71. ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., pričom pre zrozumiteľné
zdôvodnenie bude vychádzať z pomôcky nachádzajúcej sa v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003
Z. z., obsahujúcej všeobecné posudkové hľadisko, z ktorého má posudkový lekár pri posudzovaní

zdravotného stavu pacienta a pri určovaní miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v súvislosti s chorobami pečene, žlčových ciest a podžalúdkovej žľazy, zaradenými do kapitoly X, oddielu
E, vychádzať (ako zdravotné postihnutia podľa § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z. z. ktoré môžu byť
funkčným dopadom najviac porovnateľné).
29. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd postupom podľa § 175 ods. 1 SSP a s

poukazom na výsledok konania podľa § 167 SSP, žalobcovi, ktorý mal plný úspech v konaní, priznal
právo na ich náhradu voči žalovanej v plnom rozsahu.
30. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť sa podáva na

Správnom súde v Bratislave (§ 444 ods. 1 SSP). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu
od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy rozsudku.
V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 57 SSP) uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno

meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým (sťažnostnými bodmi), že Správny súd v Bratislave v konaní
alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace

procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.
V konaní o kasačnej sťažnosti nemusí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449

ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa nemusia byť spísané advokátom.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ si môžu zvoliť advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej
pomoci.