Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 3. marec 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: 6S/81/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0724101266
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Kúdelčíková

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:0724101266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lucie Kúdelčíkovej a členov

senátu JUDr. Róberta Jakubáča, PhD. a JUDr. Ingridy Hudecovej v právnej veci žalobcu: VIVID LEGAL,
s. r. o., so sídlom Ružová dolina 6, 821 08 Bratislava, IČO: 36 807 915, právne zastúpený: EK Legal,
s. r. o., so sídlom Černockého 13, 831 51 Bratislava, IČO: 47 386 371, proti žalovanému: Ministerstvo
kultúry Slovenskej republiky, so sídlom Nám. SNP 33, 813 31 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie č.
SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024, takto

r o z h o d o l :

I.SprávnysúdfiktívnerozhodnutiežalovanéhooodvolanížalobcuprotirozhodnutiuSlovenskejnárodnej

galérie č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému
na ďalšie konanie.

II. Správny súd p r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Priebeh administratívneho konania

1. Žalobca žiadosťou zo dňa 10.01.2024 (ďalej len „žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo

dňa 10.01.2024“) požiadal Slovenskú národnú galériu ako povinnú osobu o sprístupnenie informácii
podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o slobode
informácií“). Žalobca vo svojej žiadosti o sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024 konštatoval, že
Slovenská národná galéria na základe zmluvy o úschove predmetov kultúrnej hodnoty, uzatvorenej
medzi A. B. a Slovenskou národnou galériou, zo dňa 02.06.2014, prevzala do úschovy umelecké diela
vo výlučnom vlastníctve A. B., ktoré nadobudol od svojho otca C. B., autora umeleckých diel (ďalej

len „diela“). V nadväznosti na uvedenú skutočnosť si žalobca dovolil požiadať Slovenskú národnú
galériuosprístupnenieinformácií,čidialaboliakýmkoľvekspôsobomprenechané,predané,vypožičané,
odovzdané, či vydané z úschovy Slovenskej národnej galérie (i), na základe akého právneho titulu,
dôvodu došlo k ich akémukoľvek prenechaniu, predaju, vypožičaniu, odovzdaniu, či vydaniu z úschovy
Slovenskej národnej galérie (v súvislosti s týmto bodom žalobca požadoval taktiež kópiu predmetného
právneho titulu) (ii), ktorej fyzickej osobe alebo právnickej osobe boli diela akýmkoľvek spôsobom
prenechané, predané, vypožičané, odovzdané, či vydané z úschovy Slovenskej národnej galérie (iii), a

ktoré konkrétne diela boli akýmkoľvek spôsobom prenechané, predané, požičané, odovzdané, či vydané
z úschovy Slovenskej národnej galérie (iv). Požadované informácie žiadal žalobca sprístupniť písomne
nanímudanúadresualeboelektronickydojehoelektronickejschránky,prípadnee-mailomnanímudanú
e-mailovú adresu.2. Keďže Slovenská národná galéria na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa
10.01.2024 nijako nereagovala, žalobca predpokladal, že dňa 25.01.2024 nastala fikcia rozhodnutia

o nesprístupnení ním požadovaných informácií. Na základe tejto skutočnosti podal žalobca odvolanie
proti predmetnému fiktívnemu rozhodnutiu, a to dňa 06.02.2024 (ďalej len „odvolanie žalobcu zo dňa
06.02.2024“). Zároveň medzičasom žalobca adresoval žalovanému žiadosť o sprístupnenie informácií
zo dňa 31.01.2024 (ďalej len „žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024“), ktorá
bola (až na dátum jej spísania) obsahovo identická zo žiadosťou žalobcu o sprístupnenie informácií zo

dňa 10.01.2024. Žalobca tak touto svojou žiadosťou o sprístupnenie informácií žiadal sprístupniť ten istý
okruh informácií, aký žiadal sprístupniť svojou žiadosťou o sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024.

3. Následne po podaní odvolania žalobcu zo dňa 06.02.2024 Slovenská národná galéria adresovala
žalobcovi list č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024 s tým, že podľa obsahu tohto listu
ten má byť odpoveďou na žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024. Slovenská

národná galéria predmetným listom oznámila žalobcovi, že u nej už neboli uschované žiadne diela C.
B. na základe zmluvy o úschove zo dňa 02.06.2014. So synom C. B., t.j. s A. B., ako aj so všetkými
ostatnými oprávnenými osobami bola otázka úschovy vysporiadaná a ukončená. Slovenská národná
galéria ďalej uviedla, že v ostatnom bol prístup k informáciám obmedzený, a že nebola oprávnená
žalobcovi poskytnúť ďalšie informácie.

4. Proti vyššie uvedenému listu Slovenskej národnej galérie č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa
05.03.2024 (ďalej len „rozhodnutie Slovenskej národnej galérie“) podal žalobca odvolanie zo dňa
07.05.2024 (ďalej len „odvolanie žalobcu zo dňa 07.05.2024“). V tomto odvolaní žalobca konštatoval,
že Slovenská národná galéria mu svojím rozhodnutím nesprístupnila požadované informácie, pričom

zároveň poukázal na vady tohto rozhodnutia. Podľa žalobcu v rámci zákona o slobode informácií
neexistovali pre poskytnutie požadovaných informácií žiadne legálne prekážky, a preto neexistoval
žiaden dôvod pre ich nesprístupnenie žalobcovi.

II.

Žaloba

5. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.08.2024 domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia fiktívneho
rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie č.
SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024 (ďalej len „fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní

žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie“) ako aj predmetného rozhodnutia Slovenskej
národnej galérie a vrátenia veci na ďalšie konanie. Žalobca sa pritom domáhal aj priznania práva na
náhradu trov konania.

6. Zákon o slobode informácií v § 3 ods. 1 vyjadroval základný princíp, na ktorom bol založený tento

právny predpis, a to princíp publicity verejnej správy, t.j. otvorenosti a transparentnosti. Uvedená právna
norma zároveň vyjadrovala skutočnosť, že všetci mali právny nárok na prístup ku všetkým informáciám,
okrem tých, ktoré boli zákonom o slobode informácií alebo osobitným zákonom taxatívne a iba
z nevyhnutných dôvodov vylúčené. Bolo preto možné mať za to, že v rámci zákona o slobode informácií
neexistovalipreposkytnutiepožadovanýchinformáciížiadnelegálneprekážkyapretoneexistovaldôvod

pre ich nesprístupnenie žalobcovi v celom rozsahu.

7. Žalobcovi bolo možné požadované informácie sprístupniť v takej podobe, aby bolo rozhodnuté
zákonne, aby nebolo zasiahnuté do jeho práv na slobodný prístup k informáciám a taktiež aby nebolo
zasiahnuté ani do práv na ochranu osobnosti a osobných údajov fyzických osôb. V opačnom prípade

by inštitút obmedzenia prístupu k informáciám bol povinnými osobami zneužívaný na neposkytnutie
akýchkoľvek informácií, resp. takých informácií, ktoré by sa dotýkali osobnosti a súkromia ktorejkoľvek
fyzickej osoby. K uvedenému konaniu by mohlo dochádzať bez toho, aby bola žiadosť vopred
ktoroukoľvek povinnou osobou spoľahlivo a správne posúdená pri zohľadnení eventuálnych možností,
akoposkytnúťinformácietak,abynebolozasiahnutédoprávaprávomchránenýchzáujmovktorejkoľvek

osoby.

8. Požadované informácie ani sčasti nespadali pod inštitút obmedzenia prístupu k informáciám, na
základe ktorého bolo žalobcovi odmietnuté sprístupnenie predmetných informácií. Žalobca tak bolrozhodnutiami príslušných orgánov verejnej správy ukrátený na svojich právach a právom chránených
záujmoch nesprístupnením požadovaných informácií, a teda jeho základné právo na informácie
vyplývajúce z čl. 26 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky bolo porušené.

9. Fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie
vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Slovenská národná galéria totiž zistený skutkový
stav vo svojom rozhodnutí podriadila pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahovala, resp. sa
nevzťahovala v uvedenom rozsahu. Slovenská národná galéria tak chybne vyložila právny inštitút

obmedzenia prístupu k informáciám, v dôsledku čoho prišla k nesprávnym právnym záverom.

10. Následkom nesprávneho právneho posúdenia veci bolo nedostatočné zistenie skutkového stavu zo
strany príslušného orgánu verejnej správy. Vo veci žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií nebolo
vykonané náležité dokazovanie, pričom zároveň dôkazy boli nesprávne vyhodnotené. Tie následne
vyústili do nesprávnych skutkových záverov žalovaného a Slovenskej národnej galérie.

11. Fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej
galérie ako aj samotné rozhodnutie Slovenskej národnej galérie boli rozhodnutiami nezrozumiteľnými,
keďže všetky náležitosti neboli dostatočne jasne a zrozumiteľne vysvetlené. Tieto rozhodnutia boli
nepreskúmateľné a boli aj nedostatočne odôvodnené, keďže nebolo zrejmé, aké úvahy viedli Slovenskú

národnú galériu ako povinnú osobu pri vyhodnotení dokazovania, pri právnom posúdení veci,
čo v prípade rozhodnutia žalovaného vyplývalo už zo samotnej podstaty fiktívneho rozhodnutia.
Rozhodnutie žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie bolo
rozhodnutím fiktívnym, a teda rozhodnutím nepreskúmateľným, keďže nebolo možné zistiť, ako bolo
rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak.

12. Záverom žalobca navrhol, aby bola Slovenskej národnej galérii nariadená povinnosť poskytnúť mu
požadované informácie.

III.

Vyjadrenie žalovaného k žalobe

13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2024 uviedol, že ako nadriadený druhostupňový
orgán verejnej správy nedisponoval žiadnou dokumentáciou k predmetnému správnemu konaniu.
Žalovanému totiž nikdy nebolo postúpené zo strany Slovenskej národnej galérie ako orgánu verejnej

správy prvého stupňa (ďalej len „prvostupňový orgán“) odvolanie voči žiadnemu rozhodnutiu, ktoré je
predmetom žaloby žalobcu. To znamenalo, že žalovaný objektívne nemohol v predmetnej právnej veci
disponovať žiadnym vlastným administratívnym spisom a ani nedisponoval administratívnymi spismi
prvostupňového orgánu. Žalovaný mal o predmete veci informácie výlučne len z dokumentácie, ktorá
mu bola doručená správnym súdom v súvislosti s predmetným správnym súdnym konaním.

14. Realizovanie hodnotiacich úsudkov na skutočnosti prezentované žalobou a jej prílohami zo
strany žalovaného nebolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti relevantné. Hodnotiace úsudky
by zo strany žalovaného bolo vhodné realizovať výlučne vtedy, ak by v minulosti nejakým spôsobom
participoval na predmetnej súdenej veci, t.j. len vtedy, ak by robil v predmetnej veci aspoň nejaké úkony.

Zo strany Slovenskej národnej galérie však žalovanému nikdy nebol doručený žiaden administratívny
spisový materiál viažuci sa k predmetnej veci.

15. Žalovaný namietal z už uvedených dôvodov nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, keďže
objektívne nemohli byť hodnotené žiadne úkony žalovaného z dôvodu, že v sfére pôsobnosti

žalovaného, vzhľadom na prezentované okolnosti, nemohlo dôjsť k žiadnym úkonom viažucim sa ku
skutočnostiam opísaným v žalobe. V danom prípade žalovaný považoval za jedinú povinnú osobu
výlučne Slovenskú národnú galériu.

IV.
Replika žalobcu

16. Žalobca v replike zo dňa 10.02.2025 zotrval na stanovisku, že žaloba je dôvodná.17. Žalobca v rámci predmetného správneho súdneho konania postupoval v súlade s platnými
príslušnými právnymi predpismi. To znamená, že využil všetky opravné prostriedky, ktoré mal povinnosť

využiť pred podaním žaloby.

18. V zmysle relevantnej právnej úpravy mal byť žalovaným orgán verejnej správy, ktorý rozhodol
o opravnom prostriedku, ak bola žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. V danom prípade
bol jediným možným žalovaným subjektom práve žalovaný ako orgán verejnej správy, ktorý rozhodol

o opravnom prostriedku.

19. V zmysle relevantnej právnej úpravy ustanovenej v zákone o slobode informácií sa odvolanie malo
podať povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať. Odvolanie žalobcu bolo v danom
prípade podané Slovenskej národnej galérii ako povinnej osobe. Vychádzalo sa totiž z predpokladu,
že administratívny spis viedla povinná osoba, a že tá ho mala k dispozícii vzhľadom k tomu,

že bolo možné vec vybaviť aj autoremedúrou v zmysle § 57 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „správny poriadok“),
a to tak, že povinná osoba by odvolaniu v plnom rozsahu vyhovela. V rámci zvoleného postupu mala
povinná osoba zákonnú lehotu 30 dní na vybavenie veci. Ak prvostupňový orgán nezistil dôvody na
rozhodnutie autoremedúrou, bol povinný v lehote 30 dní odo dňa, keď mu bolo odvolanie doručené,

predložiť odvolanie odvolaciemu orgánu. Žalovaný bol nadriadeným orgánom verejnej správy, ktorý
rozhodoval o opravnom prostriedku voči rozhodnutiam Slovenskej národnej galérie. Keďže žalobca
neobdržal rozhodnutie žalovaného v zákonnej lehote, predpokladalo sa, že žalovaný odvolanie žalobcu
zamietol, a že rozhodnutie Slovenskej národnej galérie potvrdil. Pasívna vecná legitimácia žalovaného
vychádzala z právnej skutočnosti, že v danom prípade nastal predpoklad fikcie zamietavého rozhodnutia

žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie Slovenskej národnej galérie.

20. Žalobca pripustil, že mohla vzniknúť situácia, keď povinná osoba ako prvostupňový orgán
nepostúpila odvolanie odvolaciemu orgánu. V takejto situácii však podľa rozsudku českého Najvyššieho
správneho súdu nemôže byť žiadateľovi na ujmu, že prvostupňový orgán nepostúpil odvolanie

odvolaciemu orgánu v lehote 30 dní. V záujme ochrany ústavného práva žiadateľa na slobodný prístup
k informáciám a slobodný prístup k súdu vznikla po 45 dňoch od podania odvolania fikcia zamietavého
rozhodnutiaoodvolaní,atoajnapriektomu,žeodvolanieneboloodvolaciemuorgánudoručené.Vtomto
smere žalobca poukázal na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1As/15/2008 zo dňa
11.03.2008.

21. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie žalovaného o tom, že nebol pasívne vecne legitimovaný, keďže
mu nebolo postúpené odvolanie spolu so spisovým materiálom, bolo irelevantné. Žalobca navyše ani
nemohol objektívne vedieť, či došlo alebo nedošlo k postúpeniu administratívneho spisu odvolaciemu
orgánu. Žalobca bol preto toho názoru, že ani tvrdenie žalovaného, že mu nebolo odvolanie žalobcu

spolu s administratívnym spisom predložené v lehote, nič nemenilo na pasívnej vecnej legitimácii
žalovaného ako orgánu verejnej správy príslušného rozhodnúť o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu
Slovenskej národnej galérie.

22. Inštitút fikcie rozhodovania orgánov verejnej správy slúžil hlavne na ochranu práv žiadateľov

o sprístupnenie informácií (ďalej len „žiadateľ“), pretože bez tejto ochrany by odvolacie orgány ignorovali
odvolania žiadateľov a vyhýbali by sa tak súdnemu prieskumu rozhodnutí. Aby bol zachovaný prístup
žalobcu k súdnej ochrane poskytovanej v správnom súdnictve, bolo úplne nevyhnutné, aby mal žiadateľ
možnosť jednoznačne určiť, kedy nastala fikcia vydania rozhodnutia o jeho odvolaní. Žalobca v súlade
so zásadou právnej istoty považoval fiktívne rozhodnutie žalovaného za rozhodnutie o jeho odvolaní.

23. Žalobca vnímal argumentáciu žalovaného len ako zbavovanie sa zodpovednosti, ktorú mu ukladal
priamo zákon a ako snahu vyhnúť sa súdnemu prieskumu fiktívneho rozhodnutia žalovaného, či
rozhodnutia Slovenskej národnej galérie. Argumentáciu žalovaného a súčasnú snahu o vyvinenie sa tak
bolo možné považovať za účelovú a nesúladnú so zákonom.

V.
Duplika žalovaného24. Žalovaný v duplike zo dňa 03.03.2025 zotrval na argumentácii, ktorú správnemu súdu poskytol vo
vyjadrení k žalobe zo dňa 05.11.2024.

25. Žalovaný opakovane poukázal na to, že nedisponoval žiadnou dokumentáciou k predmetnému
správnemu súdnemu konaniu, a že mu nikdy nebolo postúpené zo strany Slovenskej národnej galérie
ako prvostupňového orgánu odvolanie voči rozhodnutiu, ktoré bolo predmetom žaloby. Žalovaný teda
objektívne nemohol v súdenej veci disponovať žiadnym vlastným administratívnym spisom a ani
nedisponoval spismi prvostupňového orgánu.

26. Poukaz žalobcu na rozsudok českého Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1As/15/2008 zo dňa
11.03.2008 bol irelevantný. Išlo totiž o rozsudok interpretujúci v zásade cudzí právny poriadok, ktorý
bol oddelený od slovenského právneho poriadku už vyše 32 rokov, a ktorý už oplýval procesne inými
právnymi inštitútmi a aj rozdielnou judikatúrou súdov vyšších stupňov. Naviac domáhanie sa aplikácie
predmetného rozsudku českého Najvyššieho správneho súdu bolo náznakom dôkaznej núdze žalobcu

ohľadne judikatúry súdov Slovenskej republiky, pretože žalobca by celkom zrejme použil analogickú
slovenskú judikatúru, ak by existovala.

27. Slovenské súdy, a to ako krajské súdy tak aj Najvyšší súd Slovenskej republiky, vychádzali
v predchádzajúcom období zo zásady, že odvolaciemu orgánu nebolo možné dať za vinu, ak

prvostupňový orgán pochybil až v takej miere, že odvolaciemu orgánu vôbec nepredložil odvolanie spolu
s príslušným administratívnym spisom. Slovenské súdy v takýchto prípadoch vychádzali z princípu,
že je namieste postupovať voči prvostupňovému orgánu tak, že podľa konkrétnych okolností daného
prípadu súd pod hrozbou príslušnej zákonnej sankcie uloží prvostupňovému orgánu príslušnú povinnosť
na konanie, napr. povinnosť rozhodnúť vo veci, povinnosť postúpiť spis aj s odvolaním odvolaciemu

orgánu na rozhodnutie. Konštrukcia zákona o slobode informácií a správneho poriadku bola postavená
na logickej postupnosti právnych skutočností, a to tak z hľadiska časového ako aj z hľadiska vecného.

28. Pokiaľ zákon o slobode informácií ani správny poriadok ohľadom príslušných procesných ustanovení
neprešli zásadnou novelizáciou právnych inštitútov, t.j. nezmenili sa v nich zásadne procesnoprávne

pravidlá, tak v takomto prípade by bez zmeny právnej normy nemalo dochádzať ani k zmene judikatúry.
Pokiaľ išlo o tú istú normu, súdnym rozhodnutím síce mohol byť nanovo vyjadrený jej obsah, avšak stále
sa pritom muselo vychádzať z prevažujúceho prístupu, že súd právo netvorí, ale iba nachádza.

29. Nebolo by v súlade so zákonom ani s ústavnými princípmi, ak by sa súdne rozhodnutie pokúsilo

rozšíriť právo (vytvoriť právo, resp. doplniť legislatívu) tým, že vztiahne zákonnú domnienku vydania
rozhodnutia, ktorým odvolací orgán odvolanie zamietne a napadnuté rozhodnutie potvrdí aj na iné
prípady, než boli prípady explicitne ustanovené v § 57 ods. 2 správneho poriadku. Zákonná domnienka
vydania rozhodnutia, ktorým odvolací orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil, mohla
nastať len vtedy, ak reálne ešte predtým nastalo predloženie odvolania spolu so spisovým materiálom

odvolaciemu orgánu, pretože iba takýto prípad bol explicitne predpokladaný zákonom.

30. Ak spisový materiál spolu s odvolaním prvostupňový orgán vôbec nepredložil odvolaciemu orgánu,
hoci to mal urobiť v zmysle § 57 ods. 2 správneho poriadku, na vec nebolo možné nazerať tak, že
by mohol nastať zákonný predpoklad spočívajúci v tom, že odvolací orgán vydal rozhodnutie, ktorým

odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Pokiaľ odvolací orgán nemal reálne k dispozícii
odvolanie so spisovým materiálom, nemohla začať ani kvalifikovane plynúť lehota, v ktorej mal odvolací
orgán rozhodnúť, a preto v takomto prípade ani nemohla nastať zákonná domnienka, že odvolací orgán
vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil.

31. V žiadnom z predmetných zákonov nebola konštruovaná zákonná domnienka, že v prípade
nečinnostiprvostupňovéhoorgánuohľadnepredloženiaodvolaniasospisovýmmateriálomodvolaciemu
orgánu sa v nejakom momente považovalo odvolanie za doručené odvolaciemu orgánu, a že by preto
mala aj na úrovni odvolacieho orgánu nastať zákonná domnienka vydania rozhodnutia, ktorým odvolací
orgán odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. Duplicitne k tomu aj § 19 zákona o slobode

informácií v zásade vychádzal z rovnakého predpokladu, t.j. že k tomu, aby odvolaciemu orgánu začala
reálne plynúť lehota na rozhodnutie, musí byť odvolanie reálne doručené odvolaciemu orgánu.

VI.Konanie na správnom súde

32. Správny súd v Bratislave (ďalej len „správny súd“) ako súd vecne a miestne príslušný na konanie

vo veci podľa § 10 a § 13 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších
predpisov (ďalej len „SSP“) v spojení s § 3 ods. 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych
súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov preskúmal napadnuté rozhodnutie vrátane konania,
ktoré predchádzalo jeho vydaniu, z dôvodov uplatnených v žalobe a dospel k záveru, že žaloba je
dôvodná. Správny súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní dňa 03.03.2026.

VII.
Relevantné právne predpisy

33. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy SR, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

34. Podľa čl. 17 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa zavádza Listina základných práv
a slobôd, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona o slobode informácií, každý má právo na prístup k informáciám, ktoré
majú povinné osoby k dispozícii. Právo na prístup k informáciám sa nevzťahuje na informácie, ktoré

nie sú k dispozícii, najmä na vytváranie výkladových stanovísk, rozborov, analýz, referátov, odborných
stanovísk, politických stanovísk, prognóz a výkladov právnych predpisov a na vytváranie názorov.

36. Podľa § 18 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované
informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom

v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

37. Podľa § 18 ods. 3 zákona o slobode informácií, ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti
neposkytlainformáciečinevydalarozhodnutieaaniinformáciunesprístupnila,predpokladása,ževydala
rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade

považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17).

38. Podľa § 19 ods. 1 zákona o slobode informácií, proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí
požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo
márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe,

ktorá rozhodnutie vydala alebo mala vydať.

39.Podľa§19ods.2zákonaoslobodeinformácií,oodvolaníprotirozhodnutiupovinnejosobyrozhoduje
nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Odvolací orgán upovedomí
žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu, o odvolaní

rozhoduje starosta obce (primátor). Proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať
rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy.

40. Podľa § 19 ods. 3 zákona o slobode informácií, odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní
od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán vyhovie odvolaniu a má požadovanú

informáciu k dispozícii, rozhodnutím zmení rozhodnutie povinnej osoby a sprístupní požadovanú
informáciu v rozsahu, v akom odvolaniu vyhovie; to platí aj pre konanie o rozklade. Ak odvolací
orgán zruší rozhodnutie povinnej osoby a vráti jej vec na nové konanie, povinná osoba vybaví žiadosť
osprístupnenieinformácievlehotepodľa§17.Akodvolacíorgánvtejtolehotenerozhodne,predpokladá
sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia

tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia.

41. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobode informácií, ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú
sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní.

42. Podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku, ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie
vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom
odvolaciemuorgánunajneskôrdo30dníododňa,keďmuodvolaniedošlo,aupovedomíotomúčastníka
konania.43. Podľa § 59 ods. 1 správneho poriadku, odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu; ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené vady odstráni.

44. Podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo
zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí.

45. Podľa § 59 ods. 3 správneho poriadku, odvolací orgán rozhodnutie zruší a vec vráti správnemu

orgánu, ktorý ho vydal, na nové prejednanie a rozhodnutie, pokiaľ je to vhodnejšie najmä z dôvodov
rýchlosti alebo hospodárnosti; správny orgán je právnym názorom odvolacieho orgánu viazaný.

VIII.
Právne posúdenie veci správnym súdom

46. Predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo fiktívne rozhodnutie žalovaného
o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie. Úlohou správneho súdu v nadväznosti
na žalobcom podanú žalobu bolo v medziach žalobných námietok posúdiť, či žalovaný pri vydaní tohto
rozhodnutia a v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, postupoval v súlade s príslušnými právnymi
predpismi a ustálenou súdnou praxou. Samotné žalobné námietky, presnejšie miera ich konkrétnosti

a zdôvodnenia, pritom determinovali mieru a detailnosť odpovede správneho súdu na tieto námietky.

47. Keďže predmetom správneho súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného vo
veci žiadosti o sprístupnenie informácií, správny súd prvotne uvádza, že právo na informácie predstavuje
jedenzozákladnýchpilierovdemokratickéhoaprávnehoštátu.Ústavnéprávovyhľadávať,prijímaťašíriť

informácie, prostredníctvom ktorého je možné výkon verejnej moci podrobiť verejnej kontrole, je právom
patriacim každému jednotlivcovi.

48. Orgány verejnej moci a ďalšie zákonom o slobode informácií vymedzené subjekty (ďalej len „povinná
osoba“) majú povinnosť sprístupňovať informácie za podmienok a spôsobom, ktorý ustanovuje zákon

o slobode informácií. Pokiaľ je povinnej osobe doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona
o slobode informácií, v súlade so zásadou dobrej správy je jej povinnosťou primárne vyvinúť úsilie, aby
požadované informácie našla a žiadateľovi ich poskytla. Je úlohou povinnej osoby, ktorej bolo zákonom
zverené informovanie verejnosti v čo najširšej možnej miere, aby k tomuto účelu dokázala využiť všetky
procesné nástroje, ktoré má k dispozícii. Povinná osoba teda má byť profesionálom znalým práva,

ktorý bude žiadateľa procesom sprístupňovania informácií sprevádzať tak, aby mu bolo v maximálnej
miere vyhovené. Zjednodušene povedané, povinná osoba má hľadať spôsoby čo najširšieho vyhovenia
podanej žiadosti o sprístupnenie informácií a nie dôvody, ako takejto žiadosti nevyhovieť.

49. Zákon o slobode informácií upravuje viacero spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie

informácií, a to sprístupnenie informácií a vydanie rozhodnutia zápisom v spise (i), vydanie písomného
negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (ii), „vydanie“ fiktívneho negatívneho rozhodnutia
o nesprístupnení informácií (iii) a odloženie žiadosti o sprístupnenie informácií (iv). S určitou mierou
zjednodušenia možno teda konštatovať, že žiadosť o sprístupnenie informácií môže povinná osoba
(odhliadnuc od možnosti jej odloženia) vybaviť buď sprístupnením požadovaných informácií (i), buď

formou rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií (ii), a to či už skutočného (ii/a) alebo
fiktívneho (ii/b).

50. Samotný spôsob vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií podlieha prieskumu zákonnosti,
a to na základe opravného prostriedku, resp. prostriedku sui generis (t.j. protestu prokurátora).

V právnej doktríne pritom nie je sporné, že žiadateľ má právo domáhať sa nielen preskúmania
zákonnosti rozhodnutia o nesprístupnení požadovaných informácií, ale tiež preskúmania zákonnosti
postupu povinnej osoby, ktorým tá formálne sprístupnila požadované informácie (ďalej len „formálne
sprístupnenie informácií“), a to uplatnením riadneho opravného prostriedku (napr. D., E.: Fikcia
rozhodnutia o nesprístupnení informácie. Justičná revue, 2025, č. 3, s. 290 – 291, F., G., H., I. a kol.:

Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: J. K. H., 2023, s. 439). Na ilustráciu možno
v tomto smere spomenúť konštatovanie prezentované v právnej doktríne, v zmysle ktorého sa žiadateľ
môže domáhať prieskumu pozitívneho vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií, aj keď sa povinná
osoba „tvári“, že žiadosti vyhovela, ale v skutočnosti konkrétne informácie nesprístupnila (F., G., H., I. akol.: Zákon o slobodnom prístupe k informáciám. Bratislava: J. K. H., 2023, s. 434). Uvedenému
právu žiadateľa potom, v súlade s postulátmi materiálneho právneho štátu a princípmi dobrej správy,
zodpovedá povinnosť príslušného orgánu verejnej správy vybaviť riadny opravný prostriedok smerujúci

proti formálnemu sprístupneniu informácií.

51. Žiadateľ teda, ako to už ostatne bolo uvedené, má právo domáhať sa preskúmania zákonnosti
spôsobu vybavenia žiadosti o sprístupnenie informácií, vrátane rozhodnutia o nesprístupnení
požadovaných informácií, a to na základe opravného prostriedku, resp. prostriedku sui generis (t.j.

protestu prokurátora). Uvedené platí samozrejme aj vo vzťahu k písomnému negatívnemu rozhodnutiu
o nesprístupnení informácií, a to bez ohľadu na to, či je predmetný individuálny správny akt formálne
označený ako rozhodnutie alebo má formálne podobu listu, ako aj voči fiktívnemu negatívnemu
rozhodnutiu o nesprístupnení informácií.

52. Z doposiaľ uvedeného je zrejmé, že jedným so spôsobov vybavenia žiadosti o sprístupnenie

informácií je „vydanie“ fiktívneho negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií. Účelom tohto
inštitútu je urgovanie sprístupnenia informácií, resp. urgovanie vydania faktického, t.j. skutočného,
písomného negatívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií (porovnaj napr. uznesenie Najvyššieho
správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/9/2021 zo dňa 22.07.2022). Obdobný účel v
zásade plní fiktívne rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nesprístupnení

požadovaných informácií, keď účelom tohto inštitútu je urgovanie vydania faktického, t.j. skutočného,
písomného rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku proti rozhodnutiu o nesprístupnení
požadovaných informácií.

53. Zákon o slobode informácií teda výslovne upravuje inštitút fikcie rozhodnutia prvostupňového orgánu

ako aj rozhodnutia odvolacieho orgánu. Na druhej strane síce zákon o slobode informácií výslovne
neupravuje fikciu úkonu prvostupňového orgánu, a to predloženia odvolania odvolaciemu orgánu, avšak
vkontexteceléhozákonaoslobodeinformáciíjezjavné,žekonštrukcioufiktívnychrozhodnutípovinných
subjektov oboch stupňov má byť žiadateľ chránený proti nečinnosti povinných subjektov bez ohľadu
na to, ktorý z orgánov verejnej správy sa nečinnosti dopustí, a bez ohľadu na to, z akých dôvodov

o žiadosti alebo riadnom opravnom prostriedku žiadateľa nerozhodne. Nevyhnutným predpokladom
tejto konštrukcie fiktívnych rozhodnutí je predovšetkým stanovenie okamihu, kedy nastáva fikcia
vydania rozhodnutia, a to či už prvostupňového orgánu alebo odvolacieho orgánu. V tejto súvislosti
potom nemožno opomenúť, že právo na prístup k informáciám patrí medzi základné práva, ktoré je
chránené Ústavou Slovenskej republiky ako aj Listinou základných práv a slobôd, a je mu poskytovaná

zodpovedajúca procesná ochrana, ktorá je zabezpečená právom podať riadny opravný prostriedok ako
aj následným právom na prístup k súdu alebo teda právom na súdnu ochranu. Aby bol v danom prípade
zachovaný prístup žiadateľa k súdnej ochrane poskytovanej v rámci správneho súdnictva, je celkom
nevyhnutné, aby mal žiadateľ možnosť jednoznačne určiť, kedy nastala fikcia vydania rozhodnutia
o jeho riadnom opravnom prostriedku. Takýto nevyhnutný predpoklad zachovania prístupu žiadateľa

k súdnej ochrane poskytovanej v rámci správneho súdnictva je potom zabezpečený práve konštrukciou
fikcie predloženia odvolania odvolaciemu orgánu, a to márnym uplynutím lehoty na predloženie
tohto opravného prostriedku odvolaciemu orgánu (ďalej len „fikcia predloženia odvolania odvolaciemu
orgánu“). Tento záver ostatne reflektuje skutočnosť, že hodnota informácií je daná včasnosťou ich
poskytnutia, a že o efektívnom práve na informácie možno hovoriť len vtedy, ak tie sú poskytované bez

zbytočných prieťahov a v primeranej lehote.

54. Na zdôraznenie správnosti vyššie uvedeného záveru o fikcii predloženia odvolania odvolaciemu
orgánu správny súd poukazuje na právnu vec, v ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozhodol rozsudkom sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024, pričom z odôvodnenia uvedeného

rozsudku vyplýva, že príslušný odvolací orgán taktiež o podanom odvolaní nevedel, napriek tomu
Najvyšší správny súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že k vydaniu fiktívneho rozhodnutia
o riadnom opravnom prostriedku v danej právnej veci došlo. Správny súd v tomto smere osobitne
poukazuje na konštatovanie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, že neopomenul, že
„sťažovateľ o podanej žiadosti a ani odvolaní nevedel, ale prisvedčiť argumentácii sťažovateľa v tejto

súvislosti je možné iba vo faktickej, a nie právnej rovine“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024, ods. 45).55. Na vyššie uvedenom závere o fikcii predloženia odvolania odvolaciemu orgánu nemôže nič zmeniť
ani právna úprava, v zmysle ktorej odvolací orgán upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo
odvolanie doručené (§ 19 ods. 2 druhá veta zákona o slobode informácií). Účelom tejto právnej úpravy,

ustanovenej novelou zákona o slobode informácií, totiž je „iba“ zabezpečenie informovanosti žiadateľa
o postúpení odvolania odvolaciemu orgánu a tiež o dátume, od ktorého odvolaciemu orgánu plynie
lehota na rozhodnutie o odvolaní, a nie zhoršenie právneho rámca postavenia žiadateľa, ku ktorému
by nepochybne došlo, ak by sa nemala uplatňovať fikcia predloženia odvolania odvolaciemu orgánu,
a ak by sa teda žiadateľ musel v prípadoch, keď povinná osoba v zákonnej lehote nepredloží odvolanie

odvolaciemu orgánu, domáhať odstránenia nečinnosti povinnej osoby. Pokiaľ by sa nemala uplatňovať
fikcia predloženia odvolania odvolaciemu orgánu, je zrejmé, že žiadateľ by musel v prípade nečinnosti
povinnej osoby vo vzťahu k jeho odvolaniu robiť vo veci svojej žiadosti o sprístupnenie informácií a s tým
súvisiacehoodvolaniaďalšiepodanie,ktorýmbysamuseldomáhaťodstráneniatejtonečinnostipovinnej
osoby,pričombyzároveňmuselčakaťnavybavenietohtosvojhoďalšiehopodaniastým,žeažvprípade
pozitívneho vyhodnotenia tohto jeho ďalšieho podania by sa pokračovalo vo vybavovaní jeho odvolania.

Je tak zrejmé, že proces vybavovania žiadosti o sprístupnenie informácií by sa pri akceptovaní výkladu
relevantnej právnej úpravy prezentovanej žalovaným mohol neprimerane predlžovať. Inými slovami,
pri akceptovaní výkladu relevantnej právnej úpravy prezentovanej žalovaným by povinná osoba mohla
odďaľovať sprístupnenie požadovaných informácií, resp. odďaľovať ukončenie konania vo veci žiadosti
osprístupnenieinformáciínepredloženímodvolaniaodvolaciemuorgánuvzákonnejlehote,čorozhodne

nezodpovedá požiadavke včasnosti sprístupnenia informácií ako jedného zo základných predpokladov
efektívneho práva na informácie.

56. Správny súd v nadväznosti na svoj záver, že účelom právnej normy, v zmysle ktorej odvolací orgán
upovedomí žiadateľa o dátume, keď mu bolo odvolanie doručené (§ 19 ods. 2 druhá veta zákona

o slobode informácií), je „iba“ zabezpečenie informovanosti žiadateľa o určitých skutočnostiach, uvádza,
že k postúpeniu odvolania môže dôjsť aj pred uplynutím lehoty podľa § 57 ods. 2 správneho poriadku.
Je preto dôležité žiadateľa informovať o presnom dátume doručenia odvolania odvolaciemu orgánu.
Informácia o tom, že odvolanie bolo doručené odvolaciemu orgánu, ako aj informácia o tom, kedy sa
tak stalo, má pritom zásadný význam pre žiadateľa, a to napríklad v súvislosti s uplatňovaním práva na

prístup k súdu alebo teda práva na súdnu ochranu v súvislosti s realizovaním práva na informácie.

57. Správny súd v nadväznosti na právnu úpravu ustanovenú v § 19 ods. 2 zákona o slobode
informácií a § 57 ods. 2 správneho poriadku pre úplnosť dodáva, že tieto právne normy nie je možné
vykladať uplatnením výlučne jazykového výkladu. Jazykový výklad predstavuje len prvotné priblíženie

sa k aplikovanej právnej norme a je len východiskom pre objasnenie a ujasnenie si jej zmyslu a účelu,
k čomu slúžia aj ďalšie postupy ako napríklad logický a systematický výklad, či výklad e ratione legis.
Zmysel právnej normy pritom nie je možné určiť izolovane, bez poznania vnútorných súvislostí právneho
systému. Preto je potrebné obsah a zmysel právnej normy objasňovať tak, že sa posudzuje v kontexte
s inými normami právneho predpisu, v ktorom je obsiahnutá, prípadne v rámci odvetvia, ku ktorému patrí,

čiceléhoprávnehosystému(porovnajnapr.rozsudokNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Sž
36/2006 zo dňa 15.2.2007). Jednotlivé metódy zisťovania obsahu a zmyslu právnej normy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu. Tejto požiadavke zodpovedá vyššie prezentovaný výklad právnej úpravy ustanovenej v § 19
ods. 2 zákona o slobode informácií a § 57 ods. 2 správneho poriadku.

58. Z hľadiska uvedených východísk bolo potrebné posúdiť aj preskúmavanú právnu vec.

59. Správny súd z administratívneho spisu v spojení so súdnym spisom zistil, že žalobca požiadal
Slovenskú národnú galériu o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobode informácií, a že na

žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024 odpovedala Slovenská národná galéria
svojím listom č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024, ktorý bol vo svojej materiálnej
podstate rozhodnutím o nesprístupnení požadovaných informácií, keďže Slovenská národná galéria ním
žalobcovi oznámila, že mu v podstatnej časti požadované informácie nesprístupní. Toto rozhodnutie
Slovenskej národnej galérie pritom neobsahovalo náležitosti rozhodnutia vyžadované v § 47 ods. 1

správneho poriadku, keď neobsahovalo ani poučenie o odvolaní a o lehote na podanie odvolania. Proti
predmetnému rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie podal žalobca odvolanie zo dňa 07.05.2024,
a to dňa 09.05.2024, a teda (v intenciách § 54 ods. 3 správneho poriadku) včas, pričom o tomtoodvolaní v lehote stanovenej v zákone o slobode informácií žalovaný nerozhodol a nerozhodla o ňom
ani Slovenská národná galéria v rámci prípadnej autoremedúry.

60. To, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie žalovaný nerozhodol, je
zrejmé z jeho vyjadrení predložených správnemu súdu v priebehu tohto správneho súdneho konania.
Žalovaný totiž vo vyjadrení k žalobe uviedol, že nedisponuje žiadnou dokumentáciou k predmetnému
správnemu konaniu, a že o predmete veci má informácie výlučne len z dokumentácie, ktorá mu bola
doručená správnym súdom v súvislosti s vedeným súdnym konaním. V duplike potom žalovaný uviedol,

že mu nikdy nebolo postúpené zo strany Slovenskej národnej galérie ako prvostupňového orgánu
odvolanie voči žiadnemu rozhodnutiu, ktoré je predmetom žaloby.

61. To, že o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie nerozhodla ani Slovenská
národná galéria v rámci prípadnej autoremedúry, je zrejmé z toho, že správny súd opakovane vyzýval
Slovenskú národnú galériu na predloženie administratívneho spisu, pričom Slovenská národná galéria

v nadväznosti na výzvy správneho súdu predložila administratívny spis č. SNG-188/2024-11, ktorého
súčasťou však nie je rozhodnutie o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie,
ktorým by Slovenská národná galéria v rámci prípadnej autoremedúry o tomto odvolaní rozhodla.

62. Keďže žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie v lehote

stanovenej v zákone o slobode informácií nerozhodol, pričom o tomto odvolaní žalobcu v lehote
stanovenej v zákone o slobode informácií nerozhodla ani Slovenská národná galéria v rámci prípadnej
autoremedúry, má sa za to, že žalovaný vydal fiktívne rozhodnutie, ktorým odvolanie žalobcu proti
rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie zamietol. Fiktívne rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku
podanom proti rozhodnutiu o nesprístupnení informácií požadovaných v právnom režime zákona

o slobode informácií je pritom potrebné zrušiť ako rozhodnutie nezákonné, keďže takéto rozhodnutie
je z povahy veci nepreskúmateľné, pretože neobsahuje žiadne odôvodnenie (porovnaj napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Svk/6/2022 zo dňa 30.05.2023, ods. 22).

63.Správnysúdneopomína,žežalovanýpodľavlastnéhovyjadrenianemalvedomosťožiadostižalobcu

o sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024, resp. zo dňa 31.01.2024 a ani o podanom odvolaní
žalobcu zo dňa 07.05.2024. Prisvedčiť argumentácii žalovaného v tomto smere však možno iba v rovine
faktickej, ale nie v rovine právnej. Konanie Slovenskej národnej galérie nie je možné pripísať na ťarchu
žalobcovi. Postup Slovenskej národnej galérie ako povinnej osoby v zmysle zákona o slobode informácií
nemôže viesť k odmietnutiu práva na informácie, resp. k odmietnutiu spravodlivosti.

64. Sumarizujúc doposiaľ uvedené správny súd dospel k záveru, že žalobná námietka, podľa ktorej
„Rozhodnutie Žalovaného je rozhodnutím fiktívnym, a teda rozhodnutím nepreskúmateľným, nakoľko
nie je možné zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté a prečo bolo rozhodnuté práve tak,
zároveň bez náležitého odôvodnenia a dostatku dôkazov“, bola dôvodná.

65. Pokiaľ ide o námietku žalovaného, že v predmetnej právnej veci nebol pasívne vecne legitimovaným
subjektom, táto nebola dôvodná. Žalobca totiž podal voči rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie
odvolanie, pričom v skutkových a právnych okolnostiach preskúmavanej právnej veci (s prihliadnutím
k vyššie správnym súdom uvedenému výkladu relevantnej právnej úpravy) nastúpila fikcia rozhodnutia

žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie. Vzhľadom k tejto
skutočnosti žalovaný bol v predmetnej právnej veci pasívne vecne legitimovaným subjektom.

66. Vo väzbe na námietku žalovaného, že slovenské súdy vychádzali v predchádzajúcom období zo
zásady, že odvolaciemu orgánu nebolo možné dať za vinu, ak prvostupňový orgán pochybil až v takej

miere, že odvolaciemu orgánu vôbec nepredložil odvolanie spolu s príslušným administratívnym spisom,
správny súd opätovne poukazuje na právnu vec, v ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky
rozhodol rozsudkom sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024, pričom správny súd podporne poukazuje
aj na súvisiaci rozsudok Krajského súdu v Bratislave č. k. 2S 135/2021-76 zo dňa 30.11.2022, ods. 11
a ods. 49. Akokoľvek si správny súd uvedomuje skutkové a právne rozdiely medzi touto preskúmavanou

právnou vecou a uvedenou právnou vecou, nemôže prehliadnuť, že v uvedenej právnej veci Najvyšší
správnysúdSlovenskejrepublikydospelkzáveru,žefikciarozhodnutiaoriadnomopravnomprostriedku
nastúpila, napriek tomu, že príslušný odvolací orgán o podanom riadnom opravnom prostriedku nevedel.
Správny súd nevzhliadol žiadny relevantný dôvod na to, aby záver Najvyššieho správneho súduSlovenskej republiky, prezentovaný v jeho aktuálnej rozhodovacej praxi, o možnosti nastúpenia fikcie
rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku v situácii, kedy príslušný odvolací orgán o podanom
odvolaní nevedel, neaplikoval v tejto preskúmavanej právnej veci.

67. Vo väzbe na námietku žalovaného, že poukaz žalobcu na rozsudok českého Najvyššieho správneho
súdusp.zn.1As/15/2008zodňa11.03.2008bolirelevantný,správnysúduvádza,žezáverprezentovaný
českým Najvyšším správnym súdom v uvedenom rozsudku je implicitne obsiahnutý aj v rozsudku
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Svk/4/2024 zo dňa 30.07.2024. Odhliadnuc

od tejto skutočnosti správny súd posudzujúc argumentáciu českého Najvyššieho správneho súdu
týkajúcu sa fikcie predloženia odvolania odvolaciemu orgánu nevzhliadol žiadny dôvod, kvôli ktorému
by túto argumentáciu nebolo možné aprobovať v podmienkach slovenského právneho poriadku.

68.Voväzbenanámietku,resp.vyjadreniežalovaného,žeobjektívnenemôževsúdenejvecidisponovať
vlastným administratívnym spisom a nedisponuje ani spismi prvostupňového orgánu, a vo väzbe na

vyjadrenie žalovaného, že nedisponuje účinnými zákonnými donucovacími opatreniami, ktoré by mu
umožňovali vynútiť si od Slovenskej národnej galérie administratívne spisy, správny súd uvádza, že
výzvami zo dňa 02.10.2025, zo dňa 06.11.2025, zo dňa 15.12.2025 a zo dňa 09.01.2026 vyzval
Slovenskú národnú galériu na predloženie administratívneho spisu, resp. konkrétnych písomností
uvádzaných žalobcom. Slovenská národná galéria v nadväznosti na tieto výzvy predložila žiadosť

žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 10.01.2024 a doručenku k tejto žiadosti, odvolanie žalobcu
zo dňa 06.02.2024, svoj list č. SNG-135/2024-11-486/2024 zo dňa 05.03.2024, odvolanie žalobcu
zo dňa 07.05.2024 a obálku k tomuto odvolaniu a tiež spisový obal k spisu č. SNG-188/2024-11.
Slovenská národná galéria žiadosť žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024 správnemu
súdu nepredložila, napriek tomu, že na predloženie tejto žiadosti bola výslovne vyzvaná výzvou

správneho súdu zo dňa 15.12.2025 a zo dňa 09.01.2026. Správny súd v skutkových a právnych
okolnostiach preskúmavanej právnej veci nepovažoval za potrebné ďalej opätovne vyzývať Slovenskú
národnú galériu na predloženie žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024, keď
nebolo sporné, že žalobca adresoval Slovenskej národnej galérii žiadosť o sprístupnenie informácií zo
dňa 31.01.2024, pričom túto žiadosť realizoval v právnom režime zákona o slobode informácií. V tomto

smere správny súd poukazuje na obsah listu Slovenskej národnej galérii č. SNG-135/2024-11-486/2024
zodňa05.03.2024,zktoréhouvedenéskutočnostiajvyplývajú.ZpredmetnéholistuSlovenskejnárodnej
galérie teda vyplýva, že žalobca adresoval Slovenskej národnej galérii žiadosť o sprístupnenie informácií
zo dňa 31.01.2024, a že túto žiadosť realizoval v právnom režime zákona o slobode informácií. V tejto
súvislosti je potrebné zdôrazniť, že nemôže byť na ťarchu žiadateľa, či a ak áno, v akej podobe vedie

povinná osoba administratívny spis vo veci žiadosti o sprístupnenie informácií.

69. S odkazom na vyššie uvedené dôvody, po preskúmaní konkrétnych relevantných žalobných
námietok, správny súd dospel k záveru, že napadnuté fiktívne rozhodnutie žalovaného o odvolaní
žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej národnej galérie je nepreskúmateľné, a preto ho postupom podľa

§ 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Keďže správny súd
pristúpil k zrušeniu fiktívneho rozhodnutia žalovaného o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Slovenskej
národnej galérie pre jeho nepreskúmateľnosť, nepovažoval za účelné preskúmavať (a prípadne aj rušiť)
rozhodnutie Slovenskej národnej galérie, keď žalovaný doposiaľ neprezentoval vo vzťahu k rozhodnutiu
Slovenskej národnej galérie žiadny vlastný právny názor.

70. V ďalšom konaní bude žalovaný viazaný právnym názorom správneho súdu vyjadreným v
tomto rozsudku. Úlohou žalovaného bude opätovne rozhodnúť o odvolaní žalobcu v intenciách
právneho názoru správneho súdu vyjadreného v tomto rozsudku a svoje rozhodnutie zrozumiteľne
a v dostatočnom rozsahu odôvodniť.

71. Pokiaľ ide o návrh žalobcu, aby správny súd uložil Slovenskej národnej galérii povinnosť sprístupniť
mu požadované informácie, správny súd tomuto návrhu nevyhovel. Nie je sporné, že správny súd môže
uložiť povinnej osobe povinnosť sprístupniť požadované informácie. Takýto postup by mal byť ale skôr
výnimočný, keď o žiadosti o sprístupnenie informácií realizovanej v právnom režime zákona o slobode

informácií majú rozhodovať zásadne povinné osoby. Úlohou správneho súdu je potom v nadväznosti
na správnu žalobu primárne prieskum rozhodnutia a postupu prvostupňového orgánu ako povinnej
osoby a odvolacieho orgánu. V súčasnom štádiu veci, kedy žalovaný neprezentoval vôbec žiadnuprávnu argumentáciu k žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácií zo dňa 31.01.2024, by bolo uloženie
žalobcom požadovanej povinnosti Slovenskej národnej galérii predčasné.

72. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

73. Toto rozhodnutie senát správneho súdu prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno
odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého
rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že

a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo

j) podanie bolo nezákonne odmietnuté (§ 440 ods. 1 SSP).

Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývodseku1písm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania

pred správnym súdom (§ 440 ods. 2 SSP).

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom

konaní sa nevyžaduje, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen,
ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa; b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); c) je žalovaným Centrum
právnej pomoci.