Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, March 6, 2026

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 21Csp/76/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3125210911
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tatiana Porubänová

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2026:3125210911.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v spore žalobcu mBank S.A., IČO:

001254524, so sídlom Prosta 18, Varšava, Poľská republika, konajúca prostredníctvom organizačnej
zložky mBank S. A., pobočka zahraničnej banky so sídlom v Slovenskej republike, Pribinova 10,
Bratislava, IČO: 36 819 638, právne zastúpeného Mgr. Lenkou Heřmánkovou, advokátkou so sídlom v
Bratislave, Košická 56, IČO: 50 239 406, proti žalovanej A. B., narodenej XX.XX.XXXX, bytom v C., D.
XXXX/XXX, o zaplatenie 3 247,43 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a .

II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanej uložil povinnosť zaplatiť mu 3 247,43 eur, úrok 264,90
eur a úrok z omeškania 8,40 % ročne zo sumy 3 247,43 eur od 19.11.2024 do zaplatenia. Žalobu
odôvodnil tým, že 16.03.2023 uzatvoril so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus
č. HNN120928975, ktorej predchádzalo uzavretie zmluvy o používaní platobných kariet mBank ako
aj zmluva o vedení bankových a sporiacich účtov a žiadosť o zriadenie bežného alebo sporiaceho
účtu. Zmluva bola uzatvorená prostredníctvom finančnej služby internet banking v zmysle zákona č.
266/2005 Z. z. a v súlade s čl. 3.8. všeobecných obchodných podmienok mBank a čl. 2.1. Obchodných

podmienok poskytovania úveru mPôžička plus. Na základe uzavretej zmluvy bol žalovanej poskytnutý
dňa 16.03.2023 úver vo výške 3 550,00 eur, ktorý sa žalovaná v zmluve zaviazala vrátiť formou
pravidelného splácania v mesačných splátkach vo výške 64,86 eur v dohodnutých termínoch po
dobu 72 mesiacov a rovnako sa zaviazala platiť úroky úveru v zmluvne dohodnutej úrokovej sadzbe.
Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička plus ako aj
Všeobecné obchodné podmienky mBank. Vzhľadom k tomu, že žalovaná sa dostala do omeškania
s úhradou splatných splátok, keď splátky nehradila riadne a včas, a to ani napriek výzve k úhrade

splátok zo dňa 16.10.2024, vyhlásil žalobca podľa čl. 2.4. Obchodných podmienok poskytovania úveru
mPôžička plus všetky pohľadávky, súvisiace s poskytnutým úverom, za splatné ku dňu 18.11.2024, a
to vyhlásením okamžitej splatnosti zo dňa 18.11.2024. Podľa histórie úveru žalovaná zaplatila celkom
sumu 523,26 eur, z čoho bola suma 302,57 eur použitá na úhradu istiny, suma 220,55 eur započítaná
na úhradu úrokov, suma 0,14 eur na úroky z predlženia. Rozdiel medzi úverom 3 550,00 eur a úhradami
žalovanej započítanými na istinu v sume 302,57 eur predstavuje žalobcom uplatnenú sumu 3 247,43
eur.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe uviedla, že žalobe nerozumie, nikomu nič nedlhuje a nemá
žiadne finančné prostriedky, pretože sa stará o dve maloleté deti.3. Súd spor podľa § 180 CSP prejednal v neprítomnosti strán, ktoré boli riadne a včas predvolané. Strany
ospravedlnili svoju neúčasť a nežiadali o odročenie pojednávania.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobcom predloženými listinnými dôkazmi.

5. Z oboznámených listín vyplynulo, že žalobca ako veriteľ uzatvoril s dlžníkom žalovanou na jej žiadosť
dňa 20.1.2023 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere mPôžička plus č. E.. Na základe úverovej zmluvy sa
veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský úver v sume 3 550,00 eur, ktorý úver sa

žalovaná zaviazala veriteľovi splácať v 72 mesačných splátkach po 64,86 eur, splatných vždy k 20. dňu
v mesiaci, s dobou trvania zmluvy 72 mesiacov, s termínom konečnej splatnosti úveru 20.03.2029, pri
úrokovej sadzbe 9,49 % ročne. V zmluve je uvedená ročná percentuálna miera nákladov vo výške 9,97
%, celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v sume 4 673,90 eur. Podľa bodu 5.5 úverovej zmluvy sú
jej neoddeliteľnou súčasťou obchodné podmienky poskytovania úveru mPôžička plus (OP), všeobecné
obchodné podmienky (VOP) a ďalšie tam uvedené dokumenty.

6. Podľa čl. 2 bodu 2.1.6. OP je možné zmluvu o úvere uzavrieť aj prostredníctvom internetbankingu. V
takomto prípade budú informácie o podmienkach úveru a návrh na uzatvorenie zmluvy o úvere dlžníkovi
doručené prostredníctvom internetbankingu a dlžník je oprávnený návrh zmluvy o úvere prijať zadaním
autorizačného kódu. Podľa čl. 2 bodu 2.4.3. OP v prípade porušenia podľa čl. 2.4.1 a 2.4.2. je mBank

oprávnená podľa vlastnej voľby vykonať jedno alebo viacero z týchto opatrení: písm. a/ vyhlásiť okamžitú
splatnosť úveru spolu s príslušenstvom, ak je dlžník v omeškaní s úhradou splátky dlhšie ako 3 mesiace
a čerpaný úver neuhradil ani do 15 dní od doručenia upozornenia mBank na vznik okamžitej splatnosti
úveru.

7. Dňa 03.09.2021 uzavreli žalobca a žalovaná ako majiteľ účtu na základe žiadosti žalovanej zo dňa
3.9.2021 zmluvu o vedení bankových a sporiacich účtov na dobu neurčitú.

8. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy o spotrebiteľskom

úvere spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno
poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo
na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu,
niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované

spotrebiteľom na účely rekonštrukcie nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných
predpisov týkajúce sa poskytovania týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky
úveru podľa odseku 3 písm. f) sa na tieto úvery nevzťahuje.

9. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere

alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s
odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy
najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa
a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

10. Podľa § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní na účely podľa odseku 19 použiť dostatočné, primerané
a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa
a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa, výške
celkovej zadlženosti a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o

príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných
zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm.
a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní bez súhlasu spotrebiteľa, len na
splnenie účelu posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a na účely podľa odseku19, ak odsek 43 neustanovuje inak, elektronicky overiť informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa
v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa registra. Veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky overujú len informácie súvisiace s

príjmom spotrebiteľa, ktoré vopred získali od spotrebiteľa, u ktorého sa posudzuje schopnosť splácať
spotrebiteľský úver. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči
ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum
ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa.

11. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

12. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa
§ 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru.

V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať
úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo
bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti sp
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj

porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.

13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné

zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,
sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú
ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

15. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 ak ide o plnenie zo
spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565

najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa § 565 Občianskeho
zákonníka ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie
niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ
použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/, c/, d/, e/ zákona č. 266/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných
službách na diaľku v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere a/ zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie, b/ finančnou službou služba poskytovaná 1. poisťovňou, poisťovňou

z iného členského štátu, zahraničnou poisťovňou alebo ich pobočkami, 2. obchodníkom s cennými
papiermi, zahraničným obchodníkom s cennými papiermi, pobočkou zahraničného obchodníka s
cennými papiermi, 3. správcovskou spoločnosťou, zahraničnou správcovskou spoločnosťou, pobočkou
zahraničnej správcovskej spoločnosti, 4. bankou, zahraničnou bankou, pobočkou zahraničnej banky,
5. dôchodkovou správcovskou spoločnosťou, doplnkovou dôchodkovou spoločnosťou, 6. inštitúciou

elektronických peňazí, zahraničnou inštitúciou elektronických peňazí, pobočkou zahraničnej inštitúcie
elektronických peňazí, 7. veriteľom, ktorý poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, alebo
8. inou osobou s obdobným predmetom činnosti, ako majú osoby uvedené v prvom až siedmom bode,
c/ dodávateľom osoba, ktorá je v rámci svojho podnikania zmluvným poskytovateľom finančných služiebprostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie na základe zmluvy na diaľku, d/ spotrebiteľom
fyzická osoba, ktorej sa výlučne na osobnú spotrebu poskytujú finančné služby na základe zmluvy na
diaľkuaktoráprijejuzavieraníaplnenínekonávrámcisvojhozamestnania,povolaniaalebopodnikania,

e/ prostriedkom diaľkovej komunikácie prostriedok, ktorý bez súčasného fyzického kontaktu dodávateľa
a spotrebiteľa možno použiť pri poskytovaní finančnej služby na diaľku, najmä elektronická pošta,
telefón, fax, adresný list, ponukový katalóg.

17. Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako

dlžníkom bola dňa 16.03.2023 uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010
Z. z.. Žalovaná nepoprela, že uzavrela so žalobcom aj zmluvu o vedení bankových bežných a sporiacich
účtov dňa 03.09.2021, na dobu neurčitú. Ako klientka žalobcu a majiteľka účtu mala právo využívať
internetbanking, službu poskytovanú žalobcom. Žalovaná nespochybnila tvrdenia žalobcu o tom, že
úver jej bol zo strany žalobcu v sume 3 550,00 eur vyplatený a že boli spočiatku riadne a včas
uhrádzané z jej strany splátky úveru. Predložená zmluva o úvere neobsahuje rukou písaný podpis

žalovanej. Úverová zmluva však mohla byť podľa čl. 2 bodu 2.1.6. OP uzatvorená aj prostredníctvom
internetbankingu, ktorý predstavuje prostriedok diaľkovej komunikácie v zmysle § 2 písm. e/ zákona
č. 266/2005 Z. z.. Vzhľadom na uvedené skutočnosti súd ustálil skutkový stav tak, že žalovaná
uzavrela predmetnú zmluvu so žalobcom prostriedkom diaľkovej komunikácie (internetbankingom)
podľa § 2 písm. a/ zákona č. 266/2005 Z. z.. Na základe tejto zmluvy sa veriteľ zaviazal poskytnúť

žalovanej spotrebiteľský úver v sume 3 550,00 eur a žalovaná sa zaviazala vrátiť veriteľovi úver
spolu s úrokmi v dohodnutých mesačných splátkach. Ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu podľa §
52 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Žalovaná obsah zmluvy, formulárových obchodných podmienok, ktoré sú jej súčasťou pred jej podpisom
podstatným spôsobom nemohla ovplyvniť. Súdu je z rozhodovacej činnosti známe, že veriteľ vzorový

text zmluvy, obchodných podmienok používal vo viacerých prípadoch pri poskytovaní spotrebiteľských
úverov iným spotrebiteľom. Žalovanej poskytol úver veriteľ v rámci jeho podnikateľskej činnosti a
žalovaná pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
či inej podnikateľskej činnosti, ale ako spotrebiteľ, čo je zrejmé aj z jej označenia v zmluve menom,
priezviskom, rodným číslom, adresou trvalého pobytu. Z obsahu úverovej zmluvy je zrejmé, že sa jedná

ospotrebiteľskýúveratedanauvedenúzmluvusavzťahujeajzákonč.129/2010Z.z.ospotrebiteľských
úveroch. Veriteľ poskytol spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania a žalovanej bol poskytnutý
spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Opak žalobca
netvrdil, a ani nepreukazoval. Spotrebiteľským úverom treba podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.
z. chápať dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere

vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Žalobca žalobou uplatnil proti žalovanej nárok na peňažné plnenia vyplývajúce z tejto
zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

18. Žalobca uvádzal, že predčasne zosplatnil úver k 18.11.2024. Právo žalobcu žiadať od žalovanej

splatenie celého úveru pred dohodnutou lehotou splatnosti v prípade, že sa dlžník s úhradou splátky
omešká o viac ako 3 mesiace bolo zmluvnými stranami dojednané v čl. 2 bod 2.4.3. OP podľa
ustanovenia § 565 Občianskeho zákonníka. Súd na vec aplikoval ustanovenie § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024, pretože žalobca vykonal právny úkon vyžadovaný zákonom
na predčasne zosplatnenie úveru pred 31.10.2024, keď vyhotovil dňa 16.10.2024 pre žalovanú výzvu

na zaplatenie omeškaných splátok úveru, ktorú výzvu zaslal poštou v októbri 2024 žalovanej. Podľa
§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.10.2024 môže veriteľ v prípade plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až
najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil
spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva

veriteľa žiadať predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka je podmienená
tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo
využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Judikatúrou Najvyššieho súdu
SR bolo ustálené, že podmienkou platnosti jednostranného právneho úkonu veriteľa - predčasného
zosplatnenia úveru podľa § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka je aj to, aby veriteľ špecifikoval

vo výzve pred uplatnením práva na predčasné zosplatnenie úveru podľa § 565 Občianskeho zákonníka
konkrétnu splátku úveru, pre nesplnenie ktorej predčasne a jednorazovo zosplatní celý dlh. Najvyšší
súd SR v uznesení sp. zn. 5Cdo 197/2022 zo dňa 26.6.2024 konštatoval, že aby vyhlásenie predčasnej
splatnosti spotrebiteľského úveru bolo platné, je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby vo výzve podľa§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú predčasne a
jednorazovo môže zosplatniť celý dlh. Najvyšší súd SR dôvodil tým, že identifikácia splátky je potrebná
z dôvodu identifikácie prvého dňa plynutia premlčacej doby, ale i pre potrebu vedomosti dlžníka o

tom, zaplatením akej sumy zabráni zosplatneniu úveru (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
2Cdo/149/2021). Je to podstatná informácia najmä v situáciách, pokiaľ predtým došlo k čiastočnému
plneniu a dlžná suma sa mohla kumulatívne tvoriť aj dlhšie, pričom ale neboli naplnené podmienky,
kedy by mohol byť úver zosplatnený celý. Ak veriteľ oznámi iba dlžnú sumu s upozornením na možnosť
zosplatnenia celého úveru, môže byť spotrebiteľ pomýlený a v dôsledku informačnej asymetrie môže

byť poškodený. Na tomto právnom názore zotrval Najvyšší súd SR aj v rozsudku sp. zn. 5Cdo/188/2023
zo dňa 31.07.2024. Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 zo dňa 13.02.2025, ktoré bolo
uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 3/25 pod R 34
konštatoval: Bez konkretizácie splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie, nie je možné spoľahlivo určiť, či
k uplatneniu práva došlo za splnenia preň zákonom určených podmienok (uplynutia oboch lehôt podľa §
53 ods. 9 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. októbra 2024). Právny úkon nekonkretizujúci

splátku je preto nedostatočne určitý, sankcionovaný neplatnosťou (podľa § 37 ods. 1 OZ). Na právny
úkon nekonkretizujúci splátku preto je dôvod nazerať ako na úkon zákon obchádzajúci (nakoľko
napriek nezakotveniu výslovnej zákonnej požiadavky na takúto náležitosť jej absencia spôsobuje
nedodržanie účelu úpravy, ktorým je možnosť overenia si splnenia požiadaviek slúžiacich zvýšenej
ochrane spotrebiteľa) a i nedostatočne určitý, v oboch prípadoch sankcionovaný neplatnosťou (či už

podľa § 39 alebo § 37 ods. 1 OZ). Žalobca následne listom zo dňa 18.11.2024 žalovanej oznámil,
že úver sa stal predčasne splatným dňa 18.11.2024. Z tvrdení žalobcu v žalobe vyplýva, že banka
proces predčasného zosplatnenia úveru začala tým, že upozornila žalovanú na možnosť predčasného
zosplatneniaúverulistomzodňa16.10.2024,zobsahutejtolistinybolozistené,žeňoužalobcažalovanú
vyzýval na okamžité zaplatenie pohľadávky z predmetného úveru po lehote splatnosti v úhrnnej sume

648,46 eur v členení na istinu 406,03 eur, úroky 242,43 eur. Vo výzve je uvedené upozornenie, že ak
žalovaná vyčíslenú dlžnú sumu v lehote 15 dní od doručenia výzvy neuhradí, žalobca vyhlási splatnosť
a teda uplatní právo na zaplatenie celej sumy úveru vrátane príslušenstva pred dátumom splatnosti
dohodnutým v zmluve o úvere. V tejto výzve absentuje špecifikácia splátky (uvedením jej sumy a lehoty
jej splatnosti), pre nesplnenie ktorej žalobca pristúpi k zosplatneniu úveru, ktorú náležitosť Najvyšší súd

SR zhodnotil ako nevyhnutnú pre to, aby bolo predčasné zosplatnenie úveru platným právny úkonom.
Mesačná splátka úveru bola dohodnutá v zmluve na sumu 64,86 eur so splatnosťou vždy do 20. dňa
v mesiaci, a preto suma 648,46 eur celkom zrejme predstavuje dlh titulom viacerých nezaplatených
splátok, no nie je zrejmé, ktorých splátok a za aké obdobie. Z uvedených dôvodov v zmysle citovanej
judikatúry Najvyššieho súdu SR predmetný úver nebol žalobcom predčasne zosplatnený, nakoľko

výzva žalobcu zo dňa 16.10.2024 je neplatným právnym úkonom pre jej neurčitosť (§ 37 Občianskeho
zákonníka) a pre obchádzanie účelu zákona (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pohľadávka z úverovej
zmluvy sa teda z dôvodu neplatného predčasného zosplatnenia úveru nestala splatnou pred termínom
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, ktorý bol v zmluve dojednaný na 20.03.2029.

19. Ďalej súd uvádza, že banka bola pri uzatváraní úverovej zmluvy povinná posudzovať s odbornou
starostlivosťou schopnosť žalovanej ako spotrebiteľa splácať úver v zmysle § 7 ods. 1 zákona č.
129/2010 Z. z.. Podľa rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-679/2018 zo dňa 05.03.2020 musel súd z
úradnej povinnosti skúmať, či veriteľ overoval bonitu žalovanej s odbornou starostlivosťou. Pri porušení
tejto povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z. totiž nie je veriteľ v zmysle § 11 ods. 2 zákona č.

129/2010 Z. z. oprávnený požadovať jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru, a teda podmienkou
platnosti právneho úkonu, ktorým veriteľ vyhlásili mimoriadnu (predčasnú) splatnosť úveru je dodržanie
povinnosti podľa § 7 zákona č. 129/2010 Z. z.. Podľa čl. 8 CSP sú strany sporu povinné označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. V uvedenom
ustanovení je vyjadrený princíp kontradiktórnosti civilného sporového konania, ktorý je tiež akcentovaný

v ustanoveniach § 149 až § 151 CSP, v zmysle ktorých sú strany povinné prispieť k dosiahnutiu účelu
konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov.
Podľa § 132 ods. 1 CSP strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Aby strana
konania mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť
svoju povinnosť tvrdenia; predpokladom dôkaznej povinnosti je totiž povinnosť tvrdenia rozhodujúcich

skutočností. Pokiaľ strana konania nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska
hypotézy právnej normy, tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť
rozhodnú podľa hmotného práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu
väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie, teda v prípade žalobcu je to zamietnutie žaloby. Vzmysle § 7 ods. 15 zákona č. 129/2010 Z. z. bol veriteľ povinný hodnoverne preukázať vynaloženie
odbornej starostlivosti pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, aké mesačný
príjmy, peňažné záväzky žalovanej bral do úvahy, ako ich overil a akým spôsobom ich vyhodnotil. Podľa

osobitného vyjadrenia banky ako žalobcu vo veci preverenia úveruschopnosti žalovanej táto uviedla v
žiadosti o úver svoj príjem 3 000,00 eur a zamestnanec žalobcu to overil na základe prichádzajúcich
transakcií na účet žalovanej vedený u žalobcu a vyhodnotil, že priemerný príjem žalovanej je 1 507,50
eur, z čoho možno usúdiť, že žalovaná v žiadosti o poskytnutie úveru neuviedla pravdivé údaje.
Žalobca nepreukázal, že overoval výšku čistého mesačného príjmu žalovanej pred uzavretím zmluvy

o úvere. Žalobca bol pritom povinný v zmysle § 7 ods. 27 zákona č. 129/2010 Z. z. elektronicky overiť
informácie súvisiace s príjmom spotrebiteľa v Sociálnej poisťovni, a to prostredníctvom prevádzkovateľa
registra. Žalobca mohol použiť na overenie aj interné zdroje, ale nepredložil ani výpisy z účtu žalovanej,
ktorými by preukázal jeho tvrdenia, že skutočne mesačne dosahovala príjem cca 1 500,00 eur. Žalobca
uvádzal, že životné výdavky žalovanej stanovil na 504,98 eur, ale nevysvetlil bližšie aké výdavky
v akej výške sú v tejto sume obsiahnuté a ako ich zistil a overil. Nevysvetlil ani to, či a akým

spôsobom zohľadnil výšku životného minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. aj v nadväznosti na
tvrdenia žalovanej, že má dve maloleté deti. Ďalej žalobca uvádzal, že žalovaná mala v čase žiadosti
o úver živé úvery, ktoré splácala v splátkach spolu v sume 436,81 eur. Žalobca však neuviedol,
o aké úvery ide, voči akým veriteľom a nepreukázal, že tieto existujúce peňažné záväzky žalobca
overil z úverového registra, keďže nepredložil výpis o tom, že nahliadol do úverového registra a

neuviedol, aké skutočnosti o jednotlivých úveroch z neho zistil. Z úverového registra mohol žalobca
zistiť informácie o existujúcich záväzkoch a úverových vzťahoch od iných bánk alebo nebankových
subjektov. Aj podľa názoru Najvyššieho súdu SR prezentovaného napr. v uznesení sp. zn. 5Cdo
41/2023 zo dňa 30.1.2025 musí dodávateľ nielen overiť údaje o príjmoch a výdavkoch žiadateľa o
úver, ale aj vyhodnotiť získané informácie o schopnosti spotrebiteľky splácať úver, inak nie je možné

konštatovať zachovanie odbornej starostlivosti pri posudzovaní schopnosti splácať spotrebiteľský úver.
Pre posúdenie bonity spotrebiteľa je nevyhnutné, aby veriteľ zistil a overil výšku mesačného príjmu
spotrebiteľa, zistil a overil výšku mesačných výdavkov spotrebiteľa zohľadniac pritom výšku životného
minima podľa zákona č. 601/2003 Z. z. a k záveru o schopnosti spotrebiteľa splácať úver môže veriteľ
pristúpiť jedine vtedy, ak mesačné príjmy po odpočítaní mesačných výdavkov budú dostatočné pre plnú

úhradu mesačnej splátky nového dojednávaného úveru. Žalobca v naznačenom smere neuviedol, aký
výpočet so zadaním konkrétnych mesačných príjmov, výdavkov, peňažných záväzkov žalovanej vykonal
žalobca, aby zistil reálnu schopnosť žalovanej splácať mesačné splátky dojednávaného úveru. Žalobca
tak neuniesol bremeno tvrdenia a ani dôkazné bremeno. Preto súd musel konštatovať, že zo strany
žalobcu pri skúmaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nedošlo k vynaloženiu zákonom

vyžadovanej odbornej starostlivosti, pretože žalobca nepreukázal, že overil údaje o príjmoch žalovanej
a údaje o peňažných záväzkoch (z úverového registra) o výdavkoch žalovanej a žalobca neuviedol ako
vyhodnotil získané a overené údaje o pomeroch žalovanej v nadväznosti na jej schopnosť splácať úver.
Ideohrubéporušenie povinnostipodľa§7ods.1zák.č.129/2010Z.z.,apretožalobcanebolpodľa§11
ods. 2 veta prvá zákona č. 129/2010 Z. z. oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie

spotrebiteľského úveru, a zároveň sa podľa § 11 ods. 2 veta druhá zákona č. 129/2010 Z. z. považuje
úver za bezúročný a bez poplatkov.

20. Z uvedených dôvodov teda nebol úver predčasne zosplatnený, ale ostala zachovaná zmluvne
dohodnutá splatnosť jednotlivých splátok úveru, splatných vždy do 20. dňa v mesiaci, s konečnou

splatnosťou úveru dňa 20.03.2029. Žalobca uplatnil nárok na zaplatenie celého zosplatneného úveru,
pričom uvádzal skutkové tvrdenia ohľadom úkonov žalobcu smerujúcich k predčasnému zosplatneniu
úveru. Žalobca neuplatňoval nárok na zaplatenie jednotlivých splátok úveru splatných za určité
vymedzené obdobie. Nárok teda uplatnil z rovnakej úverovej zmluvy, ale z iného skutkového stavu.
Súd potom nemohol priznať žalobcovi ani tie neuhradené úverové splátky, ktorých splatnosť nastala

ku dňu vyhlásenia rozsudku, t. j. neuhradené splátky splatné do 06.03.2026. V tomto smere súd
poukazuje na to, že k rovnakému záveru v obdobnej právnej veci dospel aj Najvyšší súd SR v
uznesení sp. zn. 4Cdo/85/2021 zo dňa 12.12.2024. V ňom konštatoval, že veriteľovi nemožno priznať
právo na zaplatenie splátok úveru splatných ku dňu rozhodnutia súdu, ak si v žalobe uplatňoval
zaplatenie celého mimoriadne zosplatneného úveru a súd dospel k záveru, že zosplatnenie úveru bolo

neplatné. Najvyšší súd SR prezentoval názor, že síce by šlo o plnenie z rovnakej zmluvy, ale súd
by neprípustne priznal plnenie z iného skutkového stavu, než aký bol vymedzený v žalobe. V žalobe
pritom žalobca jednoznačne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru (a aj odôvodňoval,
akým postupom sa tak stalo), ktoré súd posúdil nakoniec ako neplatné a žiadal priznať práve a lentakto zosplatnený úver. Najvyšší súd SR pre takéto prípady uzavrel, že ak by súd priznal za takéhoto
stavu nárok na zaplatenie jednotlivých splatných splátok, porušil by tým zásadu "ne ultra petitum" v
zmysle § 216 CSP, a teda prekročil by rámec vymedzeného petitu, čo je neprípustné. Poukazujúc

na uvedené rozhodnutie najvyššej súdnej autority, súd žalobe nemohol vyhovieť ani čiastočne, teda
nemohol namiesto uplatneného mimoriadne zosplatneného úveru priznať dlžné úverové splátky splatné
do okamihu vyhlásenia rozsudku.

21. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §
262 ods. 1 CSP O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

23. Žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá a vzhľadom na zásadu úspechu patrí žalovanej náhrada
trov konania v plnom rozsahu podľa § 255 ods. 1 CSP. Keďže z obsahu spisu vyplýva, že žalovanej
nevznikli žiadne trovy konania, súd podľa § 262 ods. 1 CSP výrokom II. vyslovil, že žalovanej náhradu
trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu písomne dvojmo.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP "odvolacie dôvody" (ods.1) odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(ods.2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie
súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

(ods.3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP "Novoty v odvolacom konaní" - prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.