Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4Sf/36/2024

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7020200021
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Smajdová

ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:7020200021.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Renáty Smajdovej a členov JUDr.

Radovana Turčíka a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: ORTOPROplus, s. r.
o., so sídlom Skladná 8, 040 01 Košice, IČO: 31 715 486, právne zastúpeného: JUDr. Eugenom
Kostovčíkom,advokátom,sosídlomGelnická33,04011Košice,protižalovanému:Finančnériaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č.
102873110/2019 zo dňa 13.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Z r u š u j e rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 102873110/2019 zo dňa
13.12.2019 a rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 101640999/2019 zo dňa 04.07.2019 a vec vracia

na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania
v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Administratívne konanie
/daň z pridanej hodnoty - zdaňovacie obdobie apríl 2015/

1. Daňový úrad Košice (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na daň z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) za zdaňovacie obdobie apríl a máj 2015. [Z kontroly bol vyhotovený protokol
č. 102282564/2017 zo dňa 02.11.2017. Daňová kontrola u žalobcu sa začala dňa 25.11.2016 a skončila
sa dňa 02.11.2017, doručením protokolu z daňovej kontroly žalobcovi.]

2. Vo vyrubovacom konaní správca dane rozhodnutím č. 101642295/2019 zo dňa 04.07.2019 vyrubil
žalobcovi rozdiel na DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2015 v sume 30.288,00 Eur. Finančné riaditeľstvo

Slovenskej republiky rozhodnutím č. 102873110/2019 zo dňa 13.12.2019 (ďalej len „žalovaný“ a
„napadnuté rozhodnutie“) potvrdilo odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie správcu dane.

3. Rozdiel v sume DPH za príslušné zdaňovacie obdobie apríl 2015 bol žalobcovi vyrubený v dôsledku
neuznania práva na odpočítanie DPH z nasledovných zdaniteľných obchodov:

- od dodávateľa ADVERTISING & MEDIA s.r.o., so sídlom Werferova 3, Košice, IČO: 47 542 578,

dodanie reklamných služieb - odvysielanie reklamného spotu na veľkoplošnej LED obrazovke (VIP
KLIENT BALÍK „C“ 20 obrazoviek podľa vlastného výberu 18000x1LED), podľa faktúry č. 2015040027,
dátum dodania 30.04.2015, základ dane 120.000,00 Eur, DPH 24.000,00 Eur,- od dodávateľa FOLKA s.r.o., so sídlom Mlynská 28, Košice, IČO: 47 541 563, dodanie tovaru - suchý
zips biely elastický, podľa faktúry č. 20150401, dátum dodania 14.04.2015, základ dane 6.840,00 Eur,
DPH 1.368,00 Eur, - lemovka polepená, podľa faktúry č. 20150403, dátum dodania 16.04.2015, základ

dane 4.800,00 Eur, DPH 960,00 Eur, -elastická tkanina frote 280 mm, podľa faktúry č. 20150407, dátum
dodania 22.04.2015, základ dane 9.000,00 Eur, DPH 1.800,00 Eur, - elastická tkanina riadková 160 mm,
podľa faktúry č. 20150410, dátum dodania 28.04.2015, základ dane 10.800,00 Eur, DPH 2.160,00 Eur.
(Pozn. v mesiaci máj 2015 od tohto dodávateľa nebol uznaný odpočet z dodania prepravných služieb.)

4.DôvodomneuznaniaprávanaodpočetDPHvrozhodnutížalovanéhovspojenísrozhodnutímsprávcu
dane bol záver o porušení § 49 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, ktorý bol v podstatnej
časti odôvodnený takto:

- Vo vzťahu k dodávateľovi ADVERTISING & MEDIA s.r.o. a dodaniu reklamných služieb touto
spoločnosťou boli uvedené tieto zistenia a závery:

- Právna zástupkyňa tejto spoločnosti na ústnom pojednávaní (20.03.2017) potvrdila dodanie
reklamných služieb, potvrdila vystavenie a zaúčtovanie faktúry, obchodovanie so žalobcom na základe
zmluvy o reklame a propagácii, ktorú nepredložila a potvrdila, že časť služieb bola vykonaná
spoločnosťou vo vlastnej réžii a časť v subdodávkach, presnejšie nevedela uviesť. Ďalšie dôkazy zo
strany tejto spoločnosti neboli predložené.

- Spoločnosť zanikla (01.04.2017) zlúčením s nástupcom JOMI+M s.r.o., ktorá zanikla (05.05.2017)
zlúčenímsnástupcomSOLUNs.r.o.,ktorýzanikol(06.05.2017)exoffovýmazomzobchodnéhoregistra.
Nebolo preto možné preveriť v účtovníctve dodávateľa resp. nástupníckych spoločností vznik daňovej
povinnosti z titulu deklarovaného dodania služieb.
- Na základe toho správca dane uzavrel, že spoločnosti ADVERTISING & MEDIA s.r.o. nevznikla daňová

povinnosť a teda nedošlo k reálnemu dodaniu reklamných služieb. Nebolo preukázané vyhodnotenie
reklamnej kampane, nebolo preukázané kto, aké osoby reálne služby dodali. Samotné predloženie
daňových dokladov - faktúr, účtovníctva, nie je dôkazom o tom, že sa zdaniteľné plnenia uskutočnili
tak, ako je deklarované faktúrami.
- Na doklady predložené žalobcom vo vyrubovacom konaní (zmluva o reklame a propagácii z

31.03.2016,cenníkreklamnýchspotovplatnýod01.01.2016,objednávkareklamyz30.03.2016)správca
dane neprihliadal, nakoľko sa týkajú obdobia roku 2016 a nie kontrolovaného obdobia. Rovnako
neprihliadal ani na USB kľúč predložený žalobcom, pretože z reklamného spotu na tomto kľúči nie je
zrejmé, kedy a na akých konkrétnych miestach bol spot odvysielaný.
- Vo vyrubovacom konaní vypočutý svedok A. B., bývalý konateľ dodávateľa v rozhodnom období

uviedol, že dodávateľ sa v rozhodnom období zaoberal sprostredkovaním reklamy na veľkoplošných
obrazovkách, veľkoplošné LED obrazovky nevlastnil, prenajímal si ich od spoločnosti C. B., v rozhodnom
období obchody dohodoval on a D. E., pečiatkou disponoval on, na spoločnosť žalobcu a ako došlo
k nadviazaniu kontaktu s ňou si nepamätal, na otázku správcu dane kto podpísal zmluvu o reklame a
propagácii zo dňa 30.03.2015 potvrdil, že podpis na zmluve je jeho, faktúry vystavil a podpisoval p. F.

E., uviedol, že všetky doklady odovzdal novému konateľovi F. E..
- B. F. E., odoprel vypovedať z dôvodu, že by výpoveďou spôsobil nebezpečenstvo trestného stíhania
sebe alebo blízkym osobám.
- Správca dane aj vo vyrubovacom konaní zotrval na tom, že reálne dodanie služieb od spoločnosti
ADVERTISING & MEDIA s.r.o. pre žalobcu nebolo preukázané.

- Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane, poukázal na žalobcom predložené dôkazy - faktúru,
zmluvu o reklame a propagácii zo dňa 30.03.2015, plán vysielania reklamných spotov ako prílohu
faktúry a reklamný spot na USB kľúči, zhrnul závery správcu dane a nad rámec uviedol, že podľa
predloženej zmluvy sa dodávateľ zaviazal odovzdať objednávateľovi doklady preukazujúce vykonanie
reklamy, žalobca však takéto doklady správcovi nepredložil.

- Vo vzťahu k dodávateľovi FOLKA s.r.o. a dodaniu tovaru touto spoločnosťou boli uvedené tieto zistenia
a závery:
- Právnym nástupcom tejto spoločnosti sa stala od 17.05.2018 spoločnosť ZOJSTAV s.r.o. ktorá
bola nekontaktná (nakoľko sa jej nepodarilo doručiť výzvu a predloženie dokladov), rovnako aj jej

konateľka G. H. a aj H. B., konateľ spoločnosti FOLKA s.r.o. v rozhodnom období (ktorým sa nepodarili
doručiť predvolania), zásielky sa vrátili s poznámkou adresát neznámy. Pre nekontaktnosť nástupníckej
spoločnosti nebolo možné preveriť v účtovníctve dodávateľa resp. nástupníckej spoločnosti vznik
daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania služieb.- Konateľ žalobcu F. F. G., bol na ústnom pojednávaní (10.08.2017) s uvedeným oboznámený a uviedol,
že si skutočne nakúpili tovar od spoločnosti FOLKA s.r.o., tovar objednával konateľ žalobcu osobne
telefonicky, komunikoval s pánom G. I., tovar bol dovezený spoločnosťou FOLKA s.r.o. do skladov

žalobcu v Košiciach.
- Svedok G. I., potvrdil, že bol konateľom spoločnosti FOLKA s.r.o. do 11.02.2015 a následne jednal
za spoločnosť na základe generálnej plnej moci od aktuálneho konateľa H. B., uviedol, že spoločnosť v
kontrolovanom zdaňovacom období nemala zamestnancov, potvrdil, že komunikoval s F. G. telefonicky,
potvrdil uskutočnenie zdaniteľných obchodov, vystavenie a podpísanie faktúr za prepravu, a to, že

tovar bol prevezený na prevádzky žalobcu (do jeho skladov v Žiline, Trenčíne, Bratislve, Banskej
Bystrici, Rožňave, Nitre) a tovar prevzal zamestnanec žalobcu, uviedol, že preprava bola uskutočnená v
subdodávkach, konkrétnych subdodávateľov si nepamätal, nevedel uviesť mená vodičov ani evidenčné
čísla vozidiel, nevedel predložiť knihu jázd, ani iné doklady preukazujúce prepravu, uviedol, že doklady
boli odovzdané nástupníckej spoločnosti.
- Na základe toho správca dane uzavrel, že tieto zistenia vedú k dôvodným pochybnostiam o reálnosti

dodávok pre žalobcu a tým aj vzniku daňovej povinnosti u spoločnosti FOLKA s.r.o. a aj vo vyrubovacom
konaní zotrval na tom, že reálne dodanie tovaru od spoločnosti FOLKA s.r.o. pre žalobcu nebolo
preukázané.
- Žalovaný sa stotožnil so závermi správcu dane a zdôraznil, že z vyjadrení žalobcu ani z predložených
dokladov nevyplýva, že žalobca pri konaní s G. I. skutočne overoval, či jedná s osobou oprávnenou

konať za obchodného partnera FOLKA s.r.o., žalobca s ním jednal len telefonicky a žiadnu zmluvu so
spoločnosťou FOLKA s.r.o. nepredložil. Žalovaný zároveň uviedol, že zistil, že spoločnosť FOLKA s.r.o.
za rok 2015 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov právnických osôb, nedeklarovala teda podľa
žalovaného vykonávanie ekonomickej činnosti.

- Žalovaný vo vzťahu k obom dodávateľom žalobcu ADVERTISING & MEDIA s.r.o. a FOLKA s.r.o. v
reakcii na odvolacie námietky žalobcu tiež uviedol:
- Žalovaný k hodnoteniu výpovede svedka A. B. vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou ADVERTISING
&MEDIAs.r.o.zdôraznil,žesprávcadanesajehovýpoveďouzaoberal,pričomtentosvedoksícepotvrdil
zdaniteľné obchody ale nepredložil k nim jediný dôkaz a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a

nevedel uviesť žiadnych subdodávateľov hoci časť služieb mala byť dodaná subdodávateľsky. Obdobne
k hodnoteniu výpovede svedka G. I. vo vzťahu k obchodom so spoločnosťou FOLKA s.r.o. uviedol, že
svedok síce potvrdil uskutočnenie obchodov, ale nevedel uviesť svojich dodávateľov a nedisponoval
žiadnymi dokladmi. Žalovaný zdôraznil, že z uvedeného nevyplýva ako to tvrdí žalobca, že výpovede
svedkov sú nepravdivé, ale vyplýva z toho to, že ústne potvrdenie obchodov zo strany svedkov bez

ďalších dôkazov nemôže postačovať na potvrdenie reálneho uskutočnenia zdaniteľných obchodov tak,
ako boli deklarované.
- Žalovaný zdôraznil, že je povinnosťou daňového subjektu, aby viedol svoju evidenciu, uskutočňoval
svoju činnosť a preveroval si obchodných partnerov tak, aby mal dostatočné podklady na preukázanie
nárokov podľa daňových zákonov. Uviedol, že nie je predpísané aké dôkazy treba predložiť a správca

dane ani nemôže daňovému subjektu predpísať aké dôkazy musí predložiť, použiteľné dôkazné
prostriedky závisia od charakteru tovaru alebo služby.
- Žalovaný uviedol, že žalobca ani jeho deklarovaný dodávatelia „nepreukázali dodanie služieb tak,
ako to bolo uvedené na faktúrach, ich tvrdenia neboli podložené relevantnými dôkazmi … nebolo
jednoznačne preukázané, kto dodal služby daňovému subjektu ORTOPROplus s.r.o.“ resp. konkrétne

vo vzťahu k odvolacej námietke, že v rozhodnutí správcu dane nie je zrejmé či spochybňuje
existenciu služby alebo osobu dodávateľa, žalovaný uviedol, že „z odôvodnenia odvolaním napadnutého
rozhodnutia nezistilo, že správca dane spochybnil samotnú existenciu tovaru alebo služby, ale správca
dane považoval za nepreukázané, že deklarovaným dodávateľom vznikla daňová povinnosť... že
zdaniteľný obchod sa reálne neuskutočnil tak ako bol deklarovaný“.

II.
Súdne konanie

5. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 13.01.2020 Krajskému súdu v Košiciach (ďalej

aj „krajský súd“) sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 102873110/2019 zo dňa
13.12.2019, a prípadne aj rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 101640999/2019 zo dňa 04.07.2019 a
vrátenia veci na ďalšie konanie. V žalobe sú vymedzené nasledovné podstatné žalobné body (námietky)
žalobcu:- A. K námietke, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, žalobca uviedol:

- Poukázal na kritéria hodnotenia dôkazov a zdôraznil, že ak žalovaný ustálil, že správca dane
nespochybnil samotnú existenciu plnení, len tvrdí, že žalobca nepreukázal ich dodanie uvedenými
dodávateľmi, potom bolo potrebné objasniť unesenie dôkazného bremena žalobcom vo vzťahu k
dodaniu plnení deklarovanými dodávateľmi. Pričom podľa žalobcu dôkazy, o ktoré opreli správne orgány

svoje tvrdenia neboli takými, ktorými by preukázateľne spochybnili vierohodnosť, pravdivosť alebo
úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom a oprávňovali správne orgány k nepriznaniu práva
na odpočet z dôvodu nepreukázania deklarovaných dodávateľov.

- Žalobca s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu sp. zn.: 3Sžf/1/2011 z 15.03.2011 (z ktorého
vyplýva, že ak daňový subjekt disponuje existenciou materiálneho plnenia, faktúrou s prílohami a s

podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa,
vyčerpal vlastné dôkazné bremeno a na preukázanie opaku v dôsledku skutočností, ktoré nastali u
dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i dôkaznú núdzu správca dane) uviedol,
že daňový subjekt faktúrou preukazuje aj to, že tovar dodal dodávateľ uvedený na faktúre, teda daňový
subjekt takto vyčerpal vlastné dôkazné bremeno nie len k existencii plnenia ale aj k osobe dodávateľa.

- Namieta hodnotenie dôkazov v súvislosti s dodaním reklamných služieb od dodávateľa ADVERTISING
& MEDIA s.r.o., konkrétne ním predloženého USB kľúča s reklamným spotom, ktorý sa mal odvysielať na
LEDobrazovkách(zktoréhopodľasprávcuniejezrejmékedyanaakýchmiestachbolspotodvysielaný),
jeho tvrdenia o námatkových kontrolách odvysielania reklamy (ktoré podľa finančných orgánov nie je

možné považovať za dôkaz o uskutočnení odchodov), všetko s poukazom na ním predloženú zmluvu
o reklame a propagácii uzavretou s dodávateľom 30.03.2015. Podľa žalobcu takéto hodnotenie nedáva
zmysel za stavu, ak žalovaný nespochybňuje dodanie služby ale spochybňuje osobu dodávateľa.

- Namieta hodnotenie dôkazov vo vzťahu k dodaniu tovaru od dodávateľa FOLKA s.r.o. (1) Konkrétne

spochybňovanie oprávnenosti J. Teľmana konať za dodávateľa, ak mu skončila funkcia konateľa v
januári 2015 a ide o zdaniteľný obchod z mája 2015 aj s vytýkaním neoverenia jeho oprávnenosti konať
za dodávateľa zo strany žalobcu. Uvádza, že je úplne bežné, že objednávky sa realizujú telefonicky a
medzi konaním G. I. a dodaním tovaru dodávateľom je časová, vecná, fakturačná a cenová súvislosť,
a aj keď nebol konateľom dodávateľa za daných okolností je nutné dodanie prisúdiť dodávateľovi. (2)

Namieta nesprávne závery vyvodzované zo skutočnosti o nepredložení písomnej zmluvy s poukazom
na platnosť ústnych alebo konsenzuálnych dohôd. (3) Namieta závery o tom, že sa žalobca o samotný
(prepravovaný) tovar nezaujímal pretože tento preberal jeho zamestnanec. (4) Namieta závery o tom, že
G. I. nevedel uviesť informácie o obchode, naopak podľa žalobcu svedok potvrdil dodanie, vyhotovenie
faktúr, uviedol, že prepravu zabezpečoval dodávkou prenajatou od F. G., dodanie tovaru do skladov

žalobcu s uvedením konkrétnych miest, v ktorých sa sklady nachádzali, a to v plnej zhode s výpoveďou
konateľa žalobcu.

-Namieta,žesprávneorgánypresvojedôkaznébremenouplatnilinízkydôkaznýštandardanaopak,pre
dôkazné bremeno žalobcu uplatnili dôkazný štandard vysoký. Myšlienkové závery a úvaha o závažnosti

jednotlivých dôkazov k otázke, ktorú je potrebné objasniť, nemôže predstavovať akt ľubovôle a nie je
možné preferovať tie dôkazy, ktoré potvrdzujú správcom dane a žalovaným zvolenú verziu skutkového
stavu a z uvedených dôvodov im pripisovať a priori absolútnu hodnotu závažnosti. Zdôrazňuje, že
faktúry a iné listinné dôkazy, ktoré boli predložené žalobcom, aj napriek tomu, že u dodávateľských
spoločností nebolo možné preveriť ich zaúčtovanie a vznik daňovej povinnosti preukazujú dodanie

služieb deklarovanými dodávateľmi a žalobca si splnil svoju dôkaznú povinnosť.

- B. K námietke, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok
dôvodov, žalobca uviedol:

- Ak žalovaný nespochybňuje existenciu podľa žalobcu špecifickej služby / tovaru len tvrdí, že
neboli dodané deklarovanými dodávateľmi, potom absentuje jeho úvaha, na základe ktorej dospel k
záveru, že tieto mohli dodať iní dodávatelia. Podľa žalobcu tvrdenie žalovaného, že plnenia nedodali
deklarovaní dodávatelia a tieto plnenia mohli dodať iní dodávatelia bez faktúry a zaplatenia, činí jehorozhodnutia nepreskúmateľnými pre nezrozumiteľnosť a jeho odôvodnenie nedáva zmysel, ktorý by
svedčil skutkovým a právnym dôvodom, ktoré viedli k vydaniu rozhodnutia.

- Žalobca poukázal na to, že dôvodom neuznania práva na odpočítanie dane nebolo zistenie
podvodného konania žalobcu. Skutkové zistenie o nepriznaní a neodvedení dane spoločnosťami
ADVERTISING & MEDIA s.r.o. a FOLKA s.r.o. z dodávok pre žalobcu, finančné orgány osobitne
nikde nehodnotili, čím sa uvedené zistenie javí pre výsledok konania a právne posúdenie veci ako
nepodstatné.

- Žalobca namietal, že žalovaný nepostupoval podľa § 74 ods. 2 prvá veta daňového poriadku, nakoľko
sa s námietkami žalobcu vysporiadal len veľmi vágne a nepresvedčivo. Žalobca za to, že ak sa
žalovaný riadne nezaoberal námietkami žalobcu, ktoré mali zásadný význam pre posúdenie veci, potom
došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali za
následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a súčasne zaťažil svoje rozhodnutie vadou

nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov.

6. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.07.2020 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia
a zdôraznil jeho dôvody.

7. Žalobca v replike zo dňa 19.10.2020 zotrval na dôvodnosti podanej žaloby a nej uvedených žalobných
bodoch.

8. Žalovaný dupliku nepodal.

9. Na pojednávaní konanom dňa 13.04.2022, účastníci a ich zástupcovia zotrvali na svojich doterajších
stanoviskách a vo veci bol vyhlásený rozsudok.

10. Správny súd poznamenáva, že konanie o správnej žalobe bolo krajským súdom vedené pôvodne
pod sp. zn. 7S/8/2020, ktorý vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 7S/8/2020-60 zo dňa 13.04.2022 tak, že

žalobu zamietol a účastníkom právo na náhradu trov nepriznal.

11. Najvyšší správny súd SR rozsudkom sp. zn. 3Sfk/122/2022 zo dňa 27.06.2024 zrušil rozsudok
krajského súdu č. k. 7S/8/2020-60 zo dňa 13.04.2022 a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie
konanie.

12. Predmetná vec bola správnym súdom po vrátení dňa 19.07.2024 vedená pod sp. zn. 4Sf/36/2024,
účastníkom bolo oznámené zloženie senátu a vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 10.03.2026,
na ktorom bol prítomný len právny zástupca žalobcu a ten zotrval na svojich doterajších stanoviskách
a vyjadreniach.

III.
Relevantná právna úprava a všeobecné východiská

13. Správny súd poukazuje na základné ustanovenia vzťahujúcej sa vnútroštátnej právnej úpravy:

- Podľa § 19 ods. 1 prvá a druhá veta zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty (ďalej len
„zákon o DPH“): „Daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď
kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.“ a podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH: „Daňová
povinnosť vzniká dňom dodania služby.“

- Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH: „Právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.“

- Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH: „Platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň

z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3
a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.“- Podľa§51ods.1písm.a)zákonaoDPH:„Právonaodpočítaniedanepodľa§49môžeplatiteľuplatniť,
ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.“

- Podľa § 3 ods. 3 zákon č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“): „Správca
dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej
súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.“

- Podľa § 63 ods. 5 daňového poriadku: „Rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon

neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia,
vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov
a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.“

14. Daň z pridanej hodnoty upravená zákonom o DPH je harmonizovanou daňou a je súčasťou právneho
rámca spoločného systému dane z pridanej hodnoty. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty je

upravený prameňmi práva Európskej únie predovšetkým Smernicou Rady 2006/112/ES z 28. novembra
2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „smernica o DPH“). Z uvedeného dôvodu
k aplikácii národných predpisov sa automaticky pridáva aplikácia relevantného európskeho predpisu,
a to nielen jeho textu, ale aj interpretácií podaných Súdnym dvorom Európskej únie (ďalej len „Súdny
dvor EÚ“).

15. Odpočítanie dane môže byť v zmysle judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ aj kasačného súdu
obmedzené len v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie
dane, alebo ak došlo k daňovému podvodu alebo ak došlo k zneužitiu práva. V nadväznosti na to
je odlišná situácia aj pri znášaní dôkazného bremena. Kým pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych

podmienok je nositeľom dôkazného bremena primárne daňový subjekt, v prípade daňového podvodu či
zneužití práva znáša dôkazné bremeno správca dane.

16. Danosť dôvodu neuznania práva na odpočítanie DPH pre zneužitia práva ako aj pre daňový podvod,
v zásade vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH sú splnené. Pritom zneužitie

práva a daňový podvod predpokladajú naplnenie odlišných skutočností, ktorých skúmanie v zmysle
judikovaných záverov Súdneho dvora EÚ podlieha odlišným testom.

17. V zmysle zákona o DPH (aj smernice o DPH) hmotnoprávnymi podmienkami pre odpočítanie dane
sú (I) existencia zdaniteľného plnenia, (II) jeho dodanie zdaniteľnou osobou (status dodávateľa) a (III)

použitie dodaných tovarov a služieb daňovým subjektom na účely jeho ekonomickej činnosti. Pričom
formálnou podmienkou pre odpočítanie DPH je existencia príslušného daňového dokladu. Slovenská
republika je jednou z krajín, ktoré si uplatňujú výnimku podľa čl. 287 Smernice, v kontexte ktorej niektoré
zo zdaniteľných osôb podľa čl. 9 ods. 1 Smernice oslobodzuje od dane z pridanej hodnoty (§ 4 ods.
1 zákona o DPH). Preto sa hmotnoprávna podmienka preukázania statusu dodávateľa ako zdaniteľnej

osoby podľa čl. 168 písm. a) Smernice mení na požiadavku preukázania statusu dodávateľa ako platiteľa
dane (§ 4 ods. 1 a 2 zákona o DPH). Platiteľom dane je pritom osoba registrovaná pre daň z pridanej
hodnoty (§ 4 ods. 3 zákona o DPH). Podmienka dodania tovaru/služby platiteľom dane ako podmienka
priznania práva na odpočet dane je pritom zrejmá aj z § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH.

18.Vovzťahukrozloženiuaprenosudôkaznéhobremenapripreukazovanísplneniapodmienokodpočtu
DPH správny súd pripomína, že pri preukázaní splnenia hmotnoprávnych podmienok je nositeľom
dôkazného bremena primárne daňový subjekt. Teda daňový subjekt, ktorý si chce odpočítať DPH, má
dve povinnosti a to povinnosť tvrdiť a povinnosť svoje tvrdenie dokázať. Povinnosť tvrdiť spočíva v
samotnom uplatnení práva na odpočet DPH a povinnosť dokázať svoje tvrdenie vyjadruje dôkazné

bremeno daňového subjektu. Úlohou správcu dane je následne verifikovať skutočnosti, ktoré daňový
subjekt dokladuje. Výsledok verifikácie však musí byť dostatočne podložený zisteniami správcu dane. Ak
správcadanemápochybnostiotvrdeniachdaňovéhosubjektuapredloženédôkazynemieniakceptovať,
potomjepovinnýtútoskutočnosťtaktieždoložiťdôkazmi,ktorétvrdeniadaňovéhosubjektujednoznačne
vyvracajú,pričomdôkazysprávcudanemusiamaťminimálnerovnakúvýpovednúschopnosť,závažnosť

a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. (nález Ústavného súdu SR IV. ÚS
569/2022-33 zo dňa 07.02.2023)

IV.Posúdenie veci správnym súdom

19. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3

písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského
súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná
právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd
v Košiciach (ďalej aj „správny súd“).

20. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny
súdny poriadok /ďalej len „SSP“/) preskúmal napádané rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho
konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183
SSP), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovenej
lehote (§ 181 ods. 1 SSP), na pojednávaní konanom dňa 10.03.2026 dospel k záveru, že žaloba je

dôvodná.

21. Správny súd v prvom rade uvádza, že žalobcom bola podaná správna žaloba aj vo vzťahu k
rozhodnutiu žalovaného o určení rozdielu DPH za zdaňovacie obdobie máj 2015, o ktorej správny súd
rozhodol v totožnom senáte rozsudkom sp. zn. KE-7S/42/2022 zo dňa 25.11.2025, potom ako skorší

rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8S/7/2020-60 zo dňa 28.04.2022 bol zrušený rozsudkom
Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 4Sfk/109/2022 zo dňa 25.09.2024. Pričom v predmetnej veci
týkajúcej sa zdaňovacieho obdobia apríl 2015 ide o obdobnú vec, tak čo do dôvodov napadnutého
rozhodnutia žalovaného, ako aj žalobných námietok žalobcu (okrem rozdielu v predmete dodania od
dodávateľa FOLKA s.r.o.), preto sa správny súd v celom rozsahu pridržiaval už skôr formulovaných

záverov v jeho vyššie označenom skoršom rozsudku.

22. Predmetom prieskumu je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správcu dane
o vyrubení rozdielu na DPH žalobcovi v sume 30.288,00 Eur za zdaňovacie obdobie apríl 2015 z dôvodu
neuznania práva na odpočítanie DPH z faktúr od dodávateľa ADVERTISING & MEDIA s.r.o. za dodávku

reklamných služieb - odvysielanie reklamného spotu na veľkoplošnej LED obrazovke a z faktúr od
dodávateľa FOLKA s.r.o. za dodávku tovaru (suchý zips biely elastický, lemovka polepená, elastická
tkanina frote 280 mm, elastická tkanina riadková 160 mm) pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok
odpočtu podľa § 49 v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH.

K žalobným námietkam a ich dôvodnosti

23. Predmet prieskumu správneho súdu je vymedzený napadnutým rozhodnutím žalovaného a v
ňom uvedenými dôvodmi neuznania odpočtu, pričom správnemu súdu neprináleží tieto žiadnym
spôsobomdopĺňať,modifikovaťčiinakkorigovať.Pričomlimitytohtoprieskumusúvymedzenéžalobcom

formulovanými žalobnými námietkami. Preto správny súd posúdil zákonnosť záverov žalovaného o
nesplnení zákonných podmienok pre odpočet DPH z označených zdaniteľných obchodov v rozsahu
žalobných námietok a v intenciách skutkových a právnych záverov formulovaných v jeho rozhodnutí v
spojení s rozhodnutím správcu dane a dostatočnosti ich odôvodnenia.

24. Správny súd pripomína, že v prípade uplatnenia žalobných námietok, že skutkový stav, ktorý vzal
orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi
a nemá v nich oporu, či námietok týkajúcich sa hodnotenia dôkazov (ako sú námietky vymedzené
žalobcom) ako aj v prípade námietok týkajúcich sa správnosti zistenia skutkového stavu a právneho
posúdenia veci je podstatnou okolnosťou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutí finančných orgánov vo

veciach neuznania práva na odpočet dane pre nesplnenie zákonných (hmotnoprávnych a formálnych)
podmienok odpočtu, posúdenie hodnotenia súhrnu (corpusu) dôkazov, ktorými finančné orgány pri
svojom rozhodovaní disponovali. Teda dôkazov produkovaných daňovým subjektom na preukázanie
jeho tvrdení a dôkazov produkovaných finančnými orgánmi, o ktoré opierajú spochybnenie tvrdení
daňového subjektu. Pričom východiskovým kritériom tohto posúdenia je, aby dôkazy správcu dane mali

minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým
subjektom.25. Neopomenuteľným predpokladom takého posúdenia je relevantné ustálenie skutočnosti, vo vzťahu
ku ktorej bol corpus dôkazov vyhodnocovaný, teda v prípade zákonných podmienok odpočtu DPH
vo vzťahu, ku ktorej konkrétnej zákonnej podmienke odpočtu. Nakoľko dôsledné rozlišovanie medzi

jednotlivými zákonnými hmotnoprávnymi aj formálnymi podmienkami odpočtu dane môže byť v
konkrétnej veci určujúcim pre posúdenie a hodnotenie samotnej dôkaznej situácie a tým pre posúdenie
správnosti skutkových záverov a na ne nadväzujúcich právnych záverov finančných orgánov o splnení
podmienok odpočtu.

26. Vyplývajúc z uvedeného a v nadväznosti na obsah rozhodnutia správcu dane a žalovaného, ako
aj v nadväznosti na závery formulované v rozhodnutí kasačného súdu, ktorým bolo zrušené skoršie
rozhodnutie správneho súdu v danej veci, bolo pre posúdenie danej veci podstatným ustáliť vlastný
dôvod, pre ktorý finančné orgány dospeli k záveru o nesplnení zákonných podmienok odpočtu DPH
z posudzovaných zdaniteľných obchodov žalobcu. Konkrétne či podľa finančných orgánov žalobca
nepreukázal hmotnoprávnu podmienku dodania plnenia zdaniteľnou osobou (platiteľom dane) v spojení

s formálnou podmienkou odpočtu, ktorou je identita dodávateľa (teda dodania plnenia dodávateľom
označeným na dodávateľskej faktúre - deklarovaným dodávateľom) alebo hmotnoprávnu podmienku
spočívajúcu v samotnej materiálnej existencii plnenia.

27. Podľa názoru správneho súdu vymedzenie vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet zo

strany správcu dane sa javí ako čiastočne zmätočné, keď z neho nie je celkom jednoznačne zrejmé, či
nesplnenie hmotnoprávnych podmienok odpočtu odôvodňujú nepreukázaním reálnej existencie plnenia,
alebo len nepreukázaním jej dodania/poskytnutia deklarovaným dodávateľom. Avšak v nadväznosti
na odvolacie námietky žalobcu, v ktorých namietal túto nejasnosť, žalovaný ustálil, že vlastným
dôvodom neuznania práva na odpočet bolo nepreukázanie dodania služieb deklarovaným dodávateľom

bez pochybnosti o existencii materiálneho plnenia a najmä tento záver žalovaného bol zdôraznený
aj kasačným súdom v jeho rozsudku zrušujúcom skoršie rozhodnutie správneho súdu [bod 28.
rozsudku sp. zn. 3Sfk/122/2022 zo dňa 27.06.2024, konkrétne v znení „argumentácia správneho
súdu o neaplikovateľnosti rozhodnutia SDEÚ vo veci Vikingo C.610/19 … vyznieva zmätočne, keďže
v prejednávanej veci nebolo spochybnené samotné zdaniteľné plnenie, ale osoba deklarovaného

dodávateľa, resp. jej status zdaniteľnej osoby.“].

28. Preto správny súd s ohľadom na jednotnosť správneho konania a viazanosť závermi kasačného
súdu posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia a spôsobilosť dôkazov a zistení finančných
orgánov dôvodne spochybniť vierohodnosť a pravdivosť žalobcom predložených dokladov a dôkazov

vychádzajúc z toho, že vlastných dôvodov neuznania práva na odpočet v danom prípade bolo
spochybnenie dodania služieb deklarovanými dodávateľmi bez pochybnosti o existencii materiálneho
plnenia.

29. Na úvod je potrebné uviesť, ako to vyplýva aj z ním vyššie formulovaných všeobecných

východísk tohto rozhodnutia, že dodanie tovaru dodávateľom uvedeným na faktúre nepredstavuje
hmotnoprávnu podmienku pre odpočítanie dane z pridanej hodnoty, hmotnoprávnou podmienkou
odpočtu je status dodávateľa, ktorý musí byť zdaniteľnou osobou (resp. platiteľom dane). Pričom
samotné označenie dodávateľa na faktúre je len formálnou podmienkou odpočtu. Za stavu ak podľa
tvrdení žalobcu k dodaniu služieb malo dôjsť dodávateľmi označenými na faktúre, potom splnenie

hmotnoprávnej podmienky odpočtu (dodania plnenia platiteľom) bolo potrebné posudzovať vo vzťahu
k takto deklarovaným dodávateľom.

30. Vo vzťahu k dodaniu reklamných služieb - odvysielanie reklamného spotu na veľkoplošnej LED
obrazovke (VIP KLIENT BALÍK „C“ 20 obrazoviek podľa vlastného výberu 18000x1LED) od dodávateľa

ADVERTISING&MEDIAs.r.o.,žalobcanapreukázaniesvojhotvrdeniaooprávnenostiodpočtupredložil
faktúru, zmluvu o reklame a propagácii zo dňa 30.03.2015, plán vysielania reklamných spotov ako
prílohu faktúry a reklamný spot na USB kľúči. Ďalej v prospech tvrdení žalobcu mohli svedčiť nasledovné
zistenia a dôkazy: Dodanie služieb potvrdil svedok A. B., ktorý bol konateľom dodávateľa v rozhodnom
období.

31. Správca dane a žalovaný svoje pochybnosti odôvodňovali nasledovnými zisteniami: zánikom
dodávateľa zlúčením 01.04.2017 a následným zánikom poslednej nástupníckej spoločnosti ex offo
výmazom z obchodného registra a tým nemožnosťou preverenia v účtovníctve dodávateľa resp.nástupníckych spoločností vznik daňovej povinnosti z titulu deklarovaného dodania služieb. Ďalej tým,
že potvrdenie dodania bývalým konateľom dodávateľa v rozhodnom období A. B., nepovažoval za
dostačujúci dôkaz, ak nepredložil k tomu jediný dôkaz a neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti a

nevedel uviesť žiadnych subdodávateľov, hoci časť služieb mala byť dodaná subdodávateľsky. Nakoniec
aj tým, že neprihliadali na dôkaz - USB kľúč s reklamným spotom, pretože tento nehodnotili ako dôkaz
spôsobilý preukázať kedy a na akých konkrétnych miestach bol spot odvysielaný.

32. Vo vzťahu k dodaniu tovaru od dodávateľa FOLKA s.r.o. žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o

oprávnenosti odpočtu predložil faktúru s položkovitým rozpisom tovaru. Ďalej v prospech tvrdení žalobcu
mohli svedčiť nasledovné zistenia a dôkazy: Dodanie služieb potvrdil svedok G. I. (bývalý konateľ
dodávateľa v čase pred zdaniteľným obchodom) s tým, že konal za dodávateľa podľa generálnej plnej
moci od aktuálneho konateľa v čase zdaniteľného plnenia H. B. a dojednanie a priebeh obchodov opísal
zhodne s konateľom žalobcu F. F. G., vrátane dodania prepravovaného tovaru do prevádzok / skladov
žalobcu a ich prevzatie zamestnancami žalobcu.

33. Správca dane a žalovaný svoje pochybnosti odôvodňovali nasledovnými zisteniami:
nekontaktnosťou H. B., konateľa dodávateľa v rozhodnom období, zánikom dodávateľa zlúčením
17.05.2018 a nekontaktnosťou nástupníckej spoločnosti ZOJSTAV s.r.o. a jej konateľky, a tým
nemožnosťou preverenia v účtovníctve dodávateľa, resp. nástupníckej spoločnosti vznik daňovej

povinnosti z titulu deklarovaného dodania tovaru. Ďalej tým, že potvrdenie dodania svedok G. I.
nepovažoval za dostačujúci dôkaz, keď nevedel uviesť svojich subdodávateľov a nedisponoval žiadnymi
dokladmi. Ďalej tým, že z vyjadrení žalobcu ani z predložených dokladov nevyplýva, že žalobca pri
konaní s G. I. skutočne overoval, či jedná s osobou oprávnenou konať za obchodného partnera FOLKA
s.r.o., žalobca s ním jednal len telefonicky a žiadnu zmluvu so spoločnosťou FOLKA s.r.o. nepredložil.

Ako aj tým, že spoločnosť FOLKA s.r.o. za rok 2015 nepodala daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb, nedeklarovala teda podľa žalovaného vykonávanie ekonomickej činnosti.

34. Správny súd po oboznámení sa s takto vymedzenými dôkazmi a zisteniami finančných orgánov
a hodnotením dôkazov predložených žalobcom, dospel k záveru o dôvodnosti žalobnej námietky, že

dôkazy, o ktoré opreli správne orgány svoje tvrdenia neboli takými, ktorými by preukázateľne spochybnili
vierohodnosť, pravdivosť alebo úplnosť dôkazov predložených žalobcom a oprávňovali správne orgány
k nepriznaniu práva na odpočet z dôvodu nepreukázania deklarovaných dodávateľov.

35. Judikatúra Súdneho dvora EÚ (aj Najvyššieho súdu SR a Najvyššieho správneho súdu SR)

kladúc dôraz na neutralitu dane z pridanej hodnoty identifikovala niekoľko okolností, ktoré nemôžu byť
jednotlivo spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť správcu dane o preukázaní splnenia materiálnych
(hmotnoprávnych) podmienok odpočtu DPH a tak zakladať dôvod pre nepriznanie práva na odpočet
tejto dane a osobitne nie v prípadoch materiálnej existencie plnenia. Ide napríklad o - nekontaktnosť
dodávateľa či subdodávateľov (napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžfk/44/2020 zo

dňa 25.05.2021), - nedostatok potrebných materiálnych a ľudských zdrojov pre vyrobenie alebo
dodanie tovaru na strane dodávateľa či subdodávateľov, - nezrovnalosti na subdodávateľských
stupňoch obchodného reťazca, - nedodržanie vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti účtovníctva, -
ekonomická neopodstatnenosť dodávateľského reťazca, ktorý viedol k nákupom (rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ vo veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 03.09.2020), - nedisponovanie príslušným

oprávnením na podnikanie (rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci J. I., C-324/11 zo dňa 06.09.2012)
a ďalšie.

36. Preto, ak finančné orgány svoje pochybnosti opierali o nekontaktnosť nástupníckych spoločností
dodávateľov, či ich aktuálnych konateľov či neoznačenie subdodávateľov zo strany svedkov konajúcich

v rozhodnom čase za deklarovaných dodávateľov, ktorí dodanie služieb a tovaru deklarovanými
dodávateľmi potvrdili, potom je namieste konštatovať, že takéto zistenia v zmysle citovaných
judikatórnych záverov nemohli byť spôsobilé založiť dôvodnú pochybnosť o dodaní služieb a tovaru
deklarovanými dodávateľmi. Taktiež spôsobilosťou vyvolať dôvodnú pochybnosť nedisponuje ani
zistenie o zániku dodávateľských spoločností zlúčením a následným zánikom právnych nástupcov,

osobitne ak ide o skutočnosti ktoré nastali po uskutočnení posudzovaných zdaniteľných plnení a tým
opomínajú vecnú a časovú súvislosť s týmito obchodmi.37. Pokiaľ finančné orgány kládli dôraz na to, že samotné ústne potvrdenie dodania služieb a tovaru
svedkami, ktorí v rozhodnom čase konali za deklarovaných dodávateľov bez predloženia iných dôkazov
nie je dostatočne preukazné a žalobca zdôrazňoval, že predložené štandardné doklady, vrátane

samotných faktúr, preukazujú jeho tvrdenia, správny súd považuje za potrebné opätovne vyzdvihnúť, že
pre preukázanie dôvodných pochybností finančných orgánov hoci aj vo vzťahu k štandardným účtovným
aobchodnýmdokladompredloženýmdaňovýmsubjektomjeurčujúce,abyprizohľadneníindividuálnych
okolností každej jednotlivej veci, finančnými orgánmi produkované dôkazy a zistenia mali minimálne
rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom.

38. Správny súd pripomína, že ani doklady so všetkými náležitosťami nemusia byť dostatočným
podkladom pre uznanie nároku na odpočet, pokiaľ nie je zároveň preukázané, že k uskutočneniu
zdaniteľného plnenia došlo tak, ako je v nich deklarované. Aby mohla byť daňovému dokladu
pripisovaná dôkazná hodnota musí tento doklad preukázane odrážať faktickú stránku veci, preverenie
ktorej skutočnosti je vlastnou podstatou daňovej kontroly. Ak správca dane nadobudne dôvodné

pochybnostiohľadomsprávnostiavierohodnostiurčitéhodaňovéhodokladu(pochybnostiouskutočnení
zdaniteľnéhoplnenia,ojehododávateľovi,apod.),daňovýdokladdôkaznúhodnotustrácaajepotrebné,
aby daňový subjekt nárok na odpočet dane preukázal iným spôsobom (inými dôkazmi).

39. Správny súd tiež pripomína, že daňový subjekt nezaťažuje absolútne dôkazné bremená ani dôkazné

bremeno vo vzťahu ku skutočnostiam, ktoré sú mimo sféru jeho vplyvu a ktorých preukazovanie je z
jeho strany objektívne nemožné nakoľko sa týkajú vzťahov, ktorých nebol účastný. To však neznamená,
že zistenia správcu dane o týchto vzťahoch nemôžu byť spôsobilé vyvolať dôvodnú pochybnosť o
samotnom dodaní služieb a tovaru vo vzťahu medzi deklarovaným dodávateľom a daňovým subjektom.

40.Vposudzovanejvecivšakpodľanázorusprávnehosúdudôkazyazisteniafinančnýchorgánovneboli
spôsobilé spochybniť dôkaznú hodnotu štandardných účtovných a obchodných dokladov predložených
žalobcom aj v spojení s potvrdením v nich uvedených skutočností svedkami konajúcimi v rozhodnom
čase za deklarovaných dodávateľov. Preto nemôže obstáť záver finančných orgánov o nedostatočnej
výpovednej schopnosti ústnych tvrdení svedkov bez doloženia iných dôkazov, či nedostatočnosti

žalobcom predložených dôkazov, len z dôvodu zistení o zániku dodávateľov a ich nástupcov po
realizovaných obchodoch a nemožnosti preverenia týchto obchodov u zaniknutých spoločností.

41. V zmysle vyššie uvedeného je dôvodnou aj námietka žalobcu vo vzťahu k hodnoteniu dôkazu
- predloženého USB kľúča s reklamným spotom, pretože spôsob hodnotenia tohto dôkazu opomína

súvislosť s vlastným dôvodom neuznania práva na odpočet. Ako dôvodné hodnotil súd aj námietky
týkajúce sa hodnotenia dôkazu - výpovede svedka G. I., ktorý potvrdil, že za spoločnosť FOLKA s.r.o.
konal na základe generálnej plnej moci, resp. nedôvodného vytýkania absencie písomnej zmluvy so
spoločnosťou FOLKA s.r.o.

42. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre
nezrozumiteľnosťanedostatokdôvodov,tútonámietkusprávnysúdnehodnotilakodôvodnú.Napadnuté
rozhodnutie netrpí vadou nezrozumiteľnosti a tým nepreskúmateľnosti, či nedostatočného odôvodnenia,
sú z neho zrejmé a náležite vymedzené dôvody, pre ktoré nebolo uznané právo na odpočet dane. Taktiež
sa konajúci orgán dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a svoje závery dostatočne

odôvodnil, čo nakoniec potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobca s týmito závermi v žalobných námietkach
polemizuje. Zároveň je potrebné dodať, že samotná správnosť či nesprávnosť záverov formulovaných
v napadnutom rozhodnutí nie je určujúca pre posúdenie dostatočnosti odôvodnenia a zrozumiteľnosti
týchto záverov, čo nakoniec potvrdzujú aj vyššie formulované závery správneho súdu.

43. K úvahám žalobcu v súvislosti s nehodnotením predmetnej veci ako daňového podvodu aj s
poukazom na rozloženie a znášania dôkazného bremena pri daňovom podvode správcom dane,
vrátanevedomostnejzložky,správnysúduvádza,žetietozhľadiskaposúdeniazákonnostinapadnutého
rozhodnutia žalovaného sú bez relevancie, nakoľko dôvodom neuznania práva na odpočet v danej veci
nebola účasť žalobcu na daňovom podvode, ale nesplnenie vyššie vymedzených zákonných podmienok

odpočtu dane.

44. Zároveň správny súd podotýka, že tak vyššie vymedzené okolnosti identifikované judikatúrou
Súdneho dvora EÚ ako aj zistenia správcu dane v danej veci môžu byť vo všeobecnosti relevantnéako indikátory prípadného daňového podvodu, ako dôvodu neuznania odpočtu avšak až potom, ako by
správca dane uniesol dôkazné bremeno a kladne zodpovedal všetky štyri otázky tzv. Axel Kittel testu
(ktorý je vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti na daňovom podvode z rozsudku Súdneho dvora

EÚ vo veci Axel Kittel, C-439/04), o čo však v posudzovanej veci nešlo.

Záver a rozhodnutie o trovách konania

45. Z týchto dôvodov správny súd vyhodnotil podstatné žalobné námietky ako dôvodné a dospel k

záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutie správcu dane
charakterizuje, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia
je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, ako aj nesprávne právne závery [§ 191
ods. 1 písm. c) a f) SSP], a preto ich správny súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie [§ 191 ods. 4
veta prvá SSP]. (výrok I)

46. V ďalšom konaní bude úlohou správcu dane a žalovaného náležite ustáliť skutkový stav a tento
správneposúdiťasvojezáverydostatočneodôvodniť,všetkopriviazanostiprávnyminázormisprávneho
súdu formulovanými v tomto rozsudku v zmysle § 191 ods. 6 SSP.

47. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 a nasl. SSP tak, že plne úspešnému žalobcovi

priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania. (výrok II)

48. Rozsudok bol prijatý v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho

doručenia na Správny súd v Košiciach. (§ 443 ods. 2 písm. a) v spojení s § 145 ods. 2 SSP, v znení
účinnom do 30.06.2023 v zmysle § 493e SSP)

Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 5 SSP)

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak
sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočnédoručeniepodanianevyzýva.Kpodaniukolektívnehoorgánumusíbyťpripojenérozhodnutie,

ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. (§ 56 SSP)

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho

zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP)

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému

správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka
konania) uviesť
a/ označenie napadnutého rozhodnutia,
b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440

sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"),
d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(§ 445 ods. 1 SSP)

Sťažnostnébodymožnomeniťlendouplynutialehotynapodaniekasačnejsťažnosti.(§445ods.2SSP)Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,

f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h/sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

(§ 440 ods. 1 SSP)

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí
tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnejsťažnostinemožnovymedziťtak,žesťažovateľ

poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP)