Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. február 2026

Súd: Správny súd v Košiciach
Spisová značka: 4S/24/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0925100385
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Turčík
ECLI: ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100385.2

Uznesenie

Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. D. XX,
XXX XX E. F., právne zastúpeného: JUDr. Simona Stoláriková, advokátka, so sídlom: Zimná 62, 052 01
Spišská Nová Ves, IČO: 55 290 469, proti žalovanej: Stredná odborná škola pedagogická, so sídlom
Bottova 15A, 054 01 Levoča, IČO: 00 162 833, v konaní o preskúmanie zákonnosti volieb zástupcov
pedagogických zamestnancov do rady školy pri žalovanej, takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu o d m i e t a .

II. Účastníkom konania n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej ako „správny súd“) dňa 06.07.2025
sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti volieb zástupcov pedagogických zamestnancov do rady

školy pri Strednej odbornej škole pedagogickej (ďalej ako „žalovaná“), konaných dňa 07.05.2025.

2.Vsprávnejžalobežalobcauviedol,žebolriaditeľomžalovanejvobdobírokov2020až2024.Prvévoľby
na pozíciu riaditeľa školy sa, podľa slov žalobcu, uskutočnili dňa 27.11.2024, kde sa aj stal úspešným
kandidátom, avšak zriaďovateľ žalovanej - Prešovský samosprávny kraj ho do funkcie nevymenoval z
dôvodu podanej sťažnosti. Ďalšie voľby na funkciu riaditeľa žalovanej sa, tak ako to uvádza žalobca,

uskutočnili dňa 27.02.2025, kedy sa v deň volieb písomne vzdal kandidatúry, pričom tieto voľby sa
skončili rovnakým počtom hlasov pre ďalších dvoch uchádzačov. V ďalších (tretích) voľbách, konaných
dňa 30.06.2025 bol žalobca neúspešný a do funkcie riaditeľky školy bola zvolená A. A. G.. V ďalšom
obsahu správnej žaloby žalobca ozrejmil, že voľbám na pozíciu riaditeľa školy predchádzala voľba
do rady školy, kedy podľa jeho presvedčenia dátum tretích volieb bol úmyselne vyhlásený tak, aby
tomu predchádzala voľba nových členov do rady školy, kde by si žalovaná poistila výsledok volieb.

Slovami žalobcu funkčné obdobie „starej“ rady školy sa skončilo dňa 14.06.2025. Uzávierka prihlášok
na výberové konanie na post riaditeľa školy bola dňa 21.05.2025. Napriek funkčnosti „starej“ rady školy
(funkčné obdobie malo trvať ešte 25 dní) bola na otváranie obálok prizvaná „nová“ rada školy. Dňa
16.04.2025 bola na stránke Prešovského samosprávneho kraja zverejnená výzva na voľby členov do
rady školy. Žalobca poukázal na to, že volebný poriadok pre voľby do rady školy bol zmenený len
krátko pred začatím konania volieb členov do rady školy. Podľa žalobcu sa zmenil sa aj spôsob voľby

členov volebnej komisie, ktorá riadi voľby do rady školy tak, že títo už nie sú volení, ale sú menovaní
práve riaditeľom školy, čím podľa názoru žalobcu malo dôjsť k zneužitiu postavenia riaditeľa, resp. v
danom prípade osoby zastupujúcej riaditeľa - A. A. G., ktorá za členov volebnej komisie menovala
osoby, ktoré sú zároveň jej podporovatelia a neumožnila tak iným osobám uchádzať sa o pozíciu člena
volebnej komisie. Tento jej postup, podľa žalobcu, vyvoláva pochybnosť o transparentnosti volieb členov
do rady školy. Žalobca tiež upozornil, že počas volieb do rady školy došlo k zmene členov volebnej

komisie z dôvodu zmeny pracovného pomeru jednej z členiek volebnej komisie, pričom o tejto zmene
nebol nikto vopred informovaný. Voľby do rady školy zo zástupcov pedagogických zamestnancov sauskutočnili dňa 07.05.2025, kedy týchto volieb sa podľa žalobcu zúčastnili pedagogickí zamestnanci,
ktorí sú v pracovnom pomere so žalovanou a jedna zamestnankyňa pracujúca na dohodu. Za účelovú
diskrimináciu považuje žalobca jednak to, že informáciu o voľbách do rady školy nedostali všetci

zamestnanci pracujúci na dohodu o pracovnej činnosti, ako aj to, že určitá, vybraná skupina pracovníkov
bolaokonanívoliebinformovanánielenoznamomnawebovomsídležalovanej,aleajosobitnousprávou
cez Edupage. Žalobca poukázal aj na skutočnosť, že volieb do rady školy zo zástupcov pedagogických
zamestnancov sa zúčastnila aj cudzia osoba, ktorá volila na základe splnomocnenia, kedy žalobca
tento spôsob zastúpenia pedagogického zamestnanca nepovažuje žalobca za súladný s volebným

poriadkomanisoštatútomradyškoly.Podľažalobcuaniúdajopočteoprávnenýchvoličovnezodpovedal
skutočnému počtu pedagogických zamestnancov. Na základe uvedených skutočností žalobca vidí
v konaní žalovanej porušenie základných princípov demokratických volieb a to transparentnosti a
preukázateľnosti celého volebného procesu.

3.Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej ako „SSP“), v

správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej
osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom.

4.Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli

porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,
nečinnosťouorgánuverejnejsprávyaleboinýmzásahomorgánuverejnejsprávy,samôžezapodmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

5.Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. a) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie administratívnym konaním

postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní
individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov.

6.Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie rozhodnutím orgánu verejnej
správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý je formálne

označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá,
mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a
právnickej osoby, alebo sa jej priamo dotýka.

7.Podľa ust. § 3 ods. 1 písm. c) SSP, na účely tohto zákona sa rozumie opatrením orgánu verejnej

správy správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorým sú alebo môžu
byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

8.Podľa ust. § 4 SSP, orgánmi verejnej správy sa na účely tohto zákona rozumejú
a) orgány štátnej správy,

b) orgány územnej samosprávy, ktorými sú obce, mestá, a v hlavnom meste Slovenskej republiky
Bratislave a v meste Košice mestské časti a samosprávne kraje,
c) orgány záujmovej samosprávy, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom
chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
d) právnické osoby a fyzické osoby, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach, právom

chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy,
e) štátne orgány, iné orgány alebo subjekty, ktorým osobitný predpis zveril rozhodovanie o právach,
právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej
správy.

9.Podľa ust. § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

10.Podľa ust. § 97 SSP ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania
prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len
„procesné podmienky“).11.Podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak je neprípustná.

12.Podľa ust. § 1 zákona č. 596/2003 Z.z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „zákon o štátnej správe v školstve“), tento zákon
upravuje pôsobnosť, organizáciu a úlohy orgánov štátnej správy v školstve, obcí, samosprávnych krajov
a orgánov školskej samosprávy a určuje ich pôsobnosť v oblasti výkonu štátnej správy v školstve a
školskej samosprávy, v oblasti tvorby siete škôl a školských zariadení Slovenskej republiky (ďalej len
„sieť“), zaraďovania, vyraďovania a zmien v sieti a v oblasti zriaďovania a zrušovania škôl a školských

zariadení.

13.Podľa ust. § 2 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, štátnu správu v školstve na úseku škôl a
školských zariadení ) podľa tohto zákona vykonávajú:
a) riaditeľ školy alebo riaditeľ školského zariadenia ( ďalej len „riaditeľ“ ),
b) obec,

c) samosprávny kraj,
d) regionálny úrad školskej správy ( ďalej len „regionálny úrad“ ),
e) Štátna školská inšpekcia,
f) Ministerstvo školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky ( ďalej len „ministerstvo“ ),
g) iné ústredné orgány štátnej správy, ak tak ustanovuje tento zákon alebo osobitný predpis.

14.Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona o štátnej správe v školstve, školskú samosprávu podľa tohto zákona
vykonávajú:
a) rada školy alebo rada školského zariadenia ( ďalej len „rada školy“ ),
b) obecná školská rada,

c) územná školská rada,
d) školský parlament.

15.Podľa ust. § 5 ods. 4 zákona o štátnej správe v školstve, riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu
správu v prvom stupni. Rozhoduje o

a) prijatí žiaka na štúdium na strednú školu,
b) prijatí žiaka prestupom,
c) oslobodení žiaka od povinnosti dochádzať do školy,
d) oslobodení žiaka od štúdia jednotlivých vyučovacích predmetov alebo ich častí,
e) umožnení štúdia žiaka podľa individuálneho učebného plánu,

f) povolení absolvovať časť štúdia v škole obdobného typu v zahraničí,
g) prerušení štúdia,
h) povolení zmeny študijného alebo učebného odboru,
i) preradení žiaka na základnú školu počas plnenia povinnej školskej dochádzky,
j) povolení opakovať ročník,

k) uložení opatrení vo výchove,
l) povolení vykonať komisionálnu skúšku,
m) priznaní štipendia,
n) individuálnom vzdelávaní žiaka,
o) vzdelávaní žiaka v školách zriadených iným štátom na území Slovenskej republiky so súhlasom

zastupiteľského úradu iného štátu.

16.Podľa ust. § 24 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy, obecná školská rada a
územnáškolskáradasúiniciatívneaporadnésamosprávneorgány,ktorévyjadrujúapresadzujúverejné
záujmy a záujmy žiakov, rodičov, pedagogických zamestnancov a ostatných zamestnancov v oblasti

výchovyavzdelávania.Plniafunkciuverejnejkontroly,posudzujúavyjadrujúsakčinnostiškôl,školských
zariadení, orgánov miestnej štátnej správy, orgánov obcí a samosprávnych krajov z pohľadu školskej
problematiky.

17.Podľa ust. § 24 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy

a) uskutočňuje výberové konanie na vymenovanie riaditeľa podľa § 4,
b) navrhuje na základe výberového konania kandidáta na vymenovanie do funkcie riaditeľa,
c) predkladá návrh na odvolanie riaditeľa alebo sa vyjadruje k návrhu na odvolanie riaditeľa; návrh na
odvolanie riaditeľa predkladá vždy s odôvodnením,d) vyjadruje sa ku koncepčným zámerom rozvoja školy alebo školského zariadenia, k návrhu na zrušenie
školy a školského zariadenia a ku skutočnostiam uvedeným v § 3 ods. 8 písm. b) až d) a § 5 ods. 7.

18.Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o štátnej správe v školstve, rada školy sa skladá z 5 až 11 členov. Za
ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ.

19.Podľa ust. § 25 ods. 6 písm. a) zákona o štátnej správe v školstve, členmi rady školy pri strednej
škole a strednej škole pre žiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami sú dvaja zvolení

zástupcovia pedagogických zamestnancov školy, jeden zvolený zástupca ostatných zamestnancov
školy, traja zvolení zástupcovia rodičov, ktorí nie sú zamestnancami školy alebo školského zariadenia,
štyria delegovaní zástupcovia zriaďovateľa, z ktorých je v stredných odborných školách jeden zástupca
inštitúcie podieľajúcej sa na koordinácii odborného vzdelávania a prípravy pre trh práce ak ho táto
inštitúcia nominuje a jeden zvolený zástupca žiakov príslušnej školy.

20.Podľa ust. § 25 ods. 15 zákona o štátnej správe v školstve, podrobnosti o zložení orgánov školskej
samosprávy, o spôsobe ich ustanovenia, o ich organizačnom a finančnom zabezpečení ustanoví
všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo.

21.Podľa ust. § 27 ods. 2 písm. d) zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „školský zákon“), sústavu škôl tvoria tieto druhy škôl:
stredná odborná škola.

22.Podľa ust. § 27 ods. 6 školského zákona, školy podľa odseku 2 písm. b) až i) sú právnickými osobami,
v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene, ak tento zákon neustanovuje inak. Školy podľa odseku

2 písm. a), j), škola s medzinárodným programom a základná škola, ktorá nemá všetky ročníky, sú
právnickými osobami, ak tak určí ich zriaďovateľ.

23.V prejednávanej veci bolo potrebné v prvom rade vyriešiť otázku, či výsledky volieb do rady školy sú
spôsobilým predmetom správneho súdneho prieskumu.

24.Všeobecne platí, že správne súdy preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí, opatrení
a iných zásahov orgánov verejnej správy (citovaný § 6 ods. 1 SSP). Tieto tri formy činnosti verejnej
správy definuje citovaný § 3 SSP takto: Rozhodnutím je správny akt vydaný orgánom verejnej správy
v administratívnom konaní, ktorý je formálne označený ako rozhodnutie alebo je za rozhodnutie

považovaný podľa osobitného predpisu a zakladá, mení, zrušuje alebo deklaruje práva, právom
chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby, alebo sa ich priamo dotýka.
Opatrením je správny akt vydaný orgánom verejnej správy v administratívnom konaní, ktorý nie je
rozhodnutím a ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti fyzickej
osoby a právnickej osoby priamo dotknuté. Iným zásahom orgánu verejnej správy je faktický postup

vykonaný pri plnení úloh v oblasti verejnej správy, ktorým sú alebo môžu byť práva, právom chránené
záujmy alebo povinnosti fyzickej osoby a právnickej osoby priamo dotknuté.

25.Opatrenie orgánu verejnej správy možno považovať za verejno-mocenský právno-aplikačný prejav
vôle orgánu verejnej správy, ktorý sa svojim obsahom (vyjadreným slovami alebo znakmi) dotýka

práv, povinností a právom chránených záujmov jeho adresáta. Takýto správny akt mení právne
postavenie adresáta tým, že určitým spôsobom určuje, zrušuje, odníma alebo úplne alebo čiastočne
mení (modifikuje) obsah či podmienky výkonu určitého práva alebo určitej povinnosti, uznáva alebo
odníma určitý právom chránený záujem, resp. dovoľuje či nedovoľuje na jeho základe uplatňovať určitý
vplyv na práva a povinnosti iných osôb (viď uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. 19 SVs/1/2022 body 21, 22).

26.Administratívnym konaním sa rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti
v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych
aktov. Pôjde len o taký postup, ktorý má vrchnostenský charakter, pri ktorom je orgán verejnej

správy vo vzťahu k fyzickým a právnickým osobám v nadradenej pozícii. Práve z takejto pozície
(odlišnej od postavenia účastníkov konania, dotknutých osôb, adresátov opatrení) orgán rozhoduje o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo ich rozsah
normatívne určuje. Musí pritom ísť o pôsobnosť zákonom výslovne určenú ako verejnosprávnu. Zaindividuálne správne akty možno pritom považovať také správne akty orgánov verejnej správy, ktoré
majú určeného konkrétneho adresáta alebo sa týkajú individualizovanej veci s vymedzeným okruhom
adresátov. Z hľadiska procesu prijatia môžu byť individuálne správne akty výsledkom správneho,

daňového konania alebo osobitných konaní a môžu mať formu rozhodnutí alebo opatrení orgánov
verejnej správy. Administratívne konanie je zároveň chápané ako procesne formalizovaný postup
pri vydávaní uvedených správnych aktov. Pod procesnou formalizáciou je pritom potrebné rozumieť
to, že pri administratívnom konaní možno rozoznávať jeho začiatok, priebeh a ukončenie, prípadne
i účastníkov (FEČÍK, Marián. § 3 [Administratívne pojmy]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián,

ŠTEVČEK, Marek, FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck,
2018, s. 34.).

27.V súvislosti s vyššie citovanou právnou úpravou a teoretickými východiskami možno konštatovať,
že žalobcom vymedzená vec nepatrí do právomoci súdu v rámci výkonu správneho súdnictva, keďže
v správnom súdnictve sú predmetom preskúmavania rozhodnutia, opatrenia a postupy (nečinnosť,

faktické zásahy bez vydania rozhodnutia), vydané a uskutočnené v oblasti verejnej správy.

28.Žalovaná (Stredná odborná škola pedagogická) nie je orgánom verejnej správy, ktorého postup alebo
rozhodnutie by mohlo byť predmetom správneho súdneho prieskumu.

29.Citované ust. § 27 ods. 6 školského zákona považuje stredné odborné školy za právnické osoby,
ktoré v právnych vzťahoch vystupujú vo svojom mene. Ust. § 2 ods. 1 zákona o štátnej správe v
školstve (účinné v čase vykonania žalobcom namietanej voľby) ustanovuje, ktoré orgány vykonávajú
štátnu správu v školstve na úseku škôl a školských zariadení, pričom školy ani samotná volebná komisia
do takto vymedzenej siete orgánov štátnej správy nepatria. Stredné odborné školy sú jedným z typov

stredných škôl zaradených do sústavy škôl a zabezpečujú výchovu a vzdelávanie podľa školského
zákona prostredníctvom vzdelávacích programov.

30.Žalobca v rámci svojej argumentácie namietal tiež postup riaditeľa žalovanej (resp. osoby
zastupujúcej riaditeľa). Riaditeľ strednej školy vykonáva štátnu správu v prvom stupni (§ 5 ods. 4 zákona

o štátnej správe v školstve). Rozhoduje pritom ako prvostupňový správny orgán a to len v prípadoch
taxatívne uvedených v uvedenom ustanovení. Na toto rozhodovanie sa vzťahuje zákon č. 71/1967 Zb.
o správnom konaní (Správny poriadok) v zmysle ust. § 38 ods. 5 zákona o štátnej správe v školstve.
Pokiaľ ale ide o organizáciu volieb do rady školy, uvedená činnosť nepatrí medzi taxatívne vymenované
oblasti, v ktorých riaditeľ rozhoduje ako prvostupňový správny orgán.

31.Podľa názoru správneho súdu, v prejednávanej veci (priebeh volieb do rady školy) nešlo o výkon
verejnej správy, resp. prenesený výkon štátnej správy. Konanie žalovanej, resp. jej riaditeľa a samotnej
volebnej komisie nemožno charakterizovať ako konanie verejnosprávne, kde by sa rozhodovalo o
právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických a právnických osôb alebo sa ich

rozsah normatívne určoval. Jednalo sa o organizačné zabezpečenie priebehu volieb do rady školy,
kedy po ustanovení volebnej komisie táto riadi priebeh uvedených volieb. Výsledok volieb do rady
školy, vyhlásený volebnou komisiou, nemožno považovať za individuálny správny akt, rozhodnutie,
opatrenie ani iný zásah podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b), c), e), SSP. Volebná komisia v danom prípade
iba osvedčovala faktický stav, ktorý nastal samotným aktom voľby. Vo vzťahu k výsledku volieb volebná

komisia, riaditeľ školy ani samotná žalovaná neprijala v administratívnom konaní žiadne rozhodnutie
alebo opatrenie a výsledok voľby a jeho následné vyhlásenie nemožno hodnotiť ani ako iný zásah.
Vyhlásenie výsledkov volieb sa týkalo samotnej žalovanej a bolo určené neobmedzenému okruhu
adresátov. Preto nemožno hovoriť o individuálnom správnom akte.

32.Za neprípustnú správnu žalobu možno považovať takú, ktorá smeruje proti
– rozhodnutiu alebo opatreniu, či inému právnemu aktu alebo úkonu orgánu verejnej správy vylúčenému
z prieskumu správnym súdom podľa ust. § 7 SSP (viď komentár k tomuto ust.),
– rozhodnutiu alebo opatreniu orgánu verejnej správy, či inému právnemu aktu alebo úkonu, ktoré
nebolo vydané v rámci výkonu pôsobností tohto orgánu v oblasti verejnej správy (pôjde napr. o

akty občianskoprávnej povahy týkajúce sa majetku alebo pracovnoprávnych vzťahov, kolektívneho
vyjednávania atď.),
– právnemu aktu osoby nemajúcej postavenie orgánu verejnej správy (napr. rozhodnutiu či inému
právnemu aktu orgánov činných v trestnom konaní alebo právnym úkonom osôb súkromného práva).(FEČÍK, Marián. § 98 [Odmietnutie žaloby]. In: BARICOVÁ, Jana, FEČÍK, Marián, ŠTEVČEK, Marek,
FILOVÁ, Anita a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 536.)

33.Správny súd dospel k záveru, že žalovaná v procese volieb do rady školy nemala postavenie orgánu
verejnej správy a proces voľby členov do rady školy nepredstavoval výkon verejnej správy. Na základe
tohto záveru preto správny súd správnu žalobu odmietol (postup podľa ust. § 98 ods. 1 písm. g) SSP).

34.V súvislosti s preskúmavanými okolnosťami dáva správny súd do pozornosti uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžo/59/2014 zo dňa 22.10.2015, v ktorom sa tento súd zaoberal
obdobnou situáciou, pričom z predmetného rozhodnutia najmä vyplynulo, že v tam posudzovanom
prípade (mestské zastupiteľstvo uznesením schválilo zrušenie volieb do rady školy) bolo potrebné pri
prenesenom výkone štátnej školskej správy z orgánov miestnej štátnej správy na orgány územnej
samosprávy analogicky aplikovať ustanovenie § 25 ods. 1 zák. o štátnej správe v školstve, v zmysle
ktorého za ustanovenie rady školy zodpovedá zriaďovateľ (v tu preskúmavanej veci je zriaďovateľom

školy/žalovanej Prešovský samosprávny kraj). Z tohto zákonného ustanovenia možno teda vyvodiť aj
zodpovednosť zriaďovateľa za zákonnosť volieb do rady školy a v prípade zistenia ich nezákonnosti aj
právo zriaďovateľa voľby do rady školy zrušiť.

35.Na základe uvedených skutočností preto na záveroch správneho súdu nemôže nič zmeniť ani

žalobcom dodatočná formálna zmena správnej žaloby na správnu žalobu proti inému zásahu orgánu
verejnej správy. Zároveň, ak žalobca v podaní zo dňa 29.09.2025 uviedol, že sa domáha zachovania
práva na riadne a zákonné zloženie rady školy aj ako zainteresovaná verejnosť z titulu jeho funkcie
predsedu Základnej organizácie uvedomelých odborov OZ – PšaV na Slovensku pri SOŠPg v
Levoči, správny súd odkazuje na osobitnú právnu úpravu predpokladov aktívnej žalobnej legitimácie

zainteresovanej verejnosti, ako aj jej práva na účasť v správnom súdnom konaní.

36.Podľa ust. § 170 písm. a) SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania,
ak žaloba bola odmietnutá.

37.O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa citovaného ust. § 170 písm. a) SSP a žiadnemu
z účastníkov konania nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže správna žaloba bola odmietnutá.

38.Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4
SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v
Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení
s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do
uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,
b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,
c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a

nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,
e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j. podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré
pokladázanesprávne,auvedie,včomspočívanesprávnosťtohtoprávnehoposúdenia.Dôvodkasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§
440 ods. 1, 2 SSP).

Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.
Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané
advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec
alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak

je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).