Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2026

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 25Cb/94/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6125325946
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2026

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Havír
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2026:6125325946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Ondrejom Havírom v spore žalobcu: PQH, s.r.o., so sídlom 065
32 Kamienka 91, IČO: 47 845 571, právne zastúpený: ATTOR advokátska kancelária s.r.o., so sídlom
Plynárenská 1, 821 09 Bratislava – mestská časť Ružinov, IČO: 55 958 834, proti žalovanému: Bc.
Ján Petriľák, s miestom podnikania 065 01 Hniezdne 397, IČO: 46 079 254, o zaplatenie 889,20 Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O
výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania
dňa 03.06.2025 domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 889,20 Eur s príslušenstvom, paušálnou

náhradou nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- Eur a nárokom na náhradu
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že sprostredkúva živnostníkom uzatvorenie zmluvného vzťahu so
zahraničnými spoločnosťami, pričom za túto činnosť berie odmenu počas trvania zmluvného vzťahu
medzi živnostníkom a zahraničnou spoločnosťou. Medzi stranami konania došlo k uzavretiu zmluvy o
sprostredkovaní obchodnej príležitosti na výkon podnikateľskej činnosti pre zahraničné podnikateľské
subjekty. Zmluva o sprostredkovaní sa týka sprostredkovania obchodnej príležitosti žalobcom pre

žalovaného, pričom zo strany žalobcu boli všetky zmluvné podmienky sprostredkovania žalovanému
odprezentované, s čím žalovaný súhlasil a na základe toho poslal žalobcovi svoje identifikačné údaje.
Keďže k uzatvoreniu zmluvného vzťahu so zahraničnou spoločnosťou došlo, žalobcovi vznikol podľa
zmluvných podmienok nárok na dohodnutú odmenu, a to počas trvania zmluvného vzťahu, ku ktorého
sprostredkovaniu došlo. Žalobca na základe uvedeného vystavil žalovanému faktúru číslo FV230041
zo dňa 08.06.2023 vo výške 889,20 Eur. Medzi stranami konania došlo k založeniu obchodnej
zvyklosti,keďžepredmetnésprostredkovanieobchodnejpríležitostisavminulostiuskutočniloažalovaný

uhradil faktúru číslo 2022006 zo dňa 15.06.2022 a číslo 2022061 zo dňa 31.08.2022. Žalobca uvádza, že
mu ako sprostredkovateľovi vzniká právo na províziu samotným obstaraním príležitosti uzavrieť zmluvu
s treťou osobou. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy z vystavenej faktúry, pričom táto
výzva bola žalovanému doručená dňa 11.12.2024, avšak žalovaný uvedenú faktúru neuhradil. Žalobca
ďalej uviedol, že záväzok zo zmluvy o sprostredkovaní vzniká neformálnou dohodou zmluvných strán o
určení druh zmluvy, ktorá má byť uzavretá v dôsledku činnosti sprostredkovateľa. Obchodný zákonník

nevyžaduje pre tento typ zmluvy písomnú formu. Predmetom zmluvy je záväzok sprostredkovateľa
vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou.
Keďžeprizmluveosprostredkovanísúokremkogentnéhozákladnéhoustanovenia §642zákonačíslo 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchodný zákonník“) zvyšné ustanovenia tohto
zmluvného typu dispozitívne, je možné extenzívne aplikovať zásadu zmluvnej voľnosti. Okresný súd
Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vydal platobný rozkaz zo dňa 24.06.2025 pod spisovou

značkou 33Up/783/2025, voči ktorému podal žalovaný odpor, preto bola vec postúpená kauzálne
príslušnému Okresnému súdu Prešov, ktorý vec vedie pod spisovou značkou 25Cb/94/2025.

2. V podanom odpore zo dňa 04.08.2025 žalovaný uviedol, že uplatňovaný nárok žalobcu v celom
rozsahu neuznáva, keďže mu nebolo z jeho strany poskytnuté plnenie, ktoré má byť podľa žalobcu

predmetom pohľadávky na základe vystavenej faktúry. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že by
došlokriadnemuposkytnutiuslužieb,ktorébyzakladalioprávnenosťuplatňovanéhonároku.Žalobcabol
o tejto skutočnosti upovedomený písomnou odpoveďou žalovaného zo dňa 17.12.2024 na predžalobnú
výzvu žalobcu, ktorou nárok žalobcu odmietol. Žalobcom vystavenú faktúru mu taktiež vrátil, a teda
nevedie ju v účtovníctve. Žalovaný preto považuje nárok žalobcu za nedôvodný a navrhol, aby súd
žalobu zamietol.

3. Vo vyjadrení k odporu žalovaného žalobca uviedol, že tvrdenia žalovaného v podanom odpore sú
zavádzajúce a účelové. Žalovaný si bol od počiatku vedomý, že p. A. B. je štatutárnym zástupcom
žalobcu,ktorýživnostníkomsprostredkúvauzavretiezmluvnéhovzťahusozahraničnýmispoločnosťami,
za čo berie odmenu počas trvania zmluvného vzťahu. Žalovaný s uvedeným postupom súhlasil. Na

základe sprostredkovania žalobcu došlo k uzavretiu zmluvného vzťahu žalovaného so zahraničnou
spoločnosťou, pričom táto prax bola medzi stranami zaužívaná, keď žalovaný v minulosti uhradil
žalobcovinímvystavenéfaktúry.Keďžežalobcomsprostredkovanýzmluvnývzťahďalejtrvalbolžalobca
oprávnený žalovanému vystaviť faktúru, ktorá bola predmetom tohto konania. Predmetom záväzku
žalobcu teda nebolo opakované poskytovanie služieb v priebehu trvania zmluvného vzťahu ale samotné

sprostredkovanie uzatvorenia zmluvy. Odmena žalobcu bola viazaná na trvanie zmluvného vzťahu
sprostredkovaného so zahraničnou spoločnosťou, čo však žalovaný neplnil. Vzájomná komunikácia
medzi stranami konania preukazuje konsenzus ohľadom uzavretia zmluvy, ktorá nemusí byť písomná,
pričom samotný fakt, že v minulosti už žalovaný plnil žalobcovi za sprostredkovanie preukazuje ich
zmluvný vzťah. Žalobca preto navrhol žalobe vyhovieť.

4. Vo vyjadrení žalovaného zo dňa 21.11.2025 žalovaný uviedol, že skutočnosť, že žalobcovi boli
poskytnuté identifikačné údaje nepotvrdzuje jeho tvrdenia, že všetky podmienky sprostredkovania boli
riadne vysvetlené. Tvrdenie žalobcu, že uhradením dvoch faktúr vznikla medzi nimi obchodná zvyklosť
žalovaný považuje za účelové. Dôkazné bremeno v tomto zaťažuje žalobcu. Žalovaný naďalej trvá

na tom, že žalobcov nárok neuznáva, keďže nebolo zo strany žalobcu poskytnuté plnenie, ktoré má
byť predmetom podanej žaloby a vystavenej faktúry. Žalobca ďalej žiadnym spôsobom nepreukázal
poskytnutie služieb, ktoré by zakladali oprávnenosť uplatňovaného nároku. Žalovaný považuje nárok
žalobcu za neopodstatnený a navrhuje, aby súd žalobu zamietol.

5. Dňa 02.03.2026 bolo vo veci nariadené pojednávanie, ktorého sa zúčastnil právny zástupca žalobcu,
žalovaný a jeho splnomocniteľ. Právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca sa domáha pohľadávky,
ktorá vznikla z dlhodobej obchodnej spolupráce medzi účastníkmi, konkrétne zo sprostredkovania
obchodných príležitostí žalovanému v rámci jeho podnikateľskej činnosti. Žalovaný sa snaží urobiť
sporným samotnú existenciu záväzkového vzťahu z dôvodu absencie písomnej zmluvy. Medzi stranami

však vznikol záväzkový vzťah na základe neformálnej dohody zmluvných strán, pričom Obchodný
zákonník nevyžaduje pri tomto type záväzku písomnú formu. Vzťah medzi stranami nebol jednorazový
ale stabilný, pričom žalovaný v minulosti za tento vzťah uhrádzal žalobcovi faktúry, čím potvrdil
existenciu vzťahu. Žalobcov model podnikania je taký, že fyzickým a právnickým osobám sprostredkúva
na Slovensku zamestnanie a príležitosť so zahraničnými spoločnosťami zmluvu, pričom predložená

komunikácia medzi stranami preukazuje, že zo strany žalobcu ide o laickú komunikáciu, kedy mu
záujemca pošle svoje údaje a na ich základe žalobca osloví zahraničnú právnickú osobu a fyzickej osobe
zdieľa, kde má nastúpiť na práce. Následne sa uzavrie zmluva, pričom keďže táto komunikácia prebieha
telefonicky, žalobca nedisponuje písomnou zmluvou. Tým, že žalovaný uhradil časť vystavených faktúr,
mu muselo byť zrejmé, že to fakturovanie je do doby, kým ten živnostník pracuje v danej firme, ktorej

sprostredkovanie bolo dohodnuté. Žalovaný sa neuhradením vystavenej faktúry dostal do omeškania,
preto navrhol, aby súd podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel. Žalovaný k žalobe uviedol, že faktúra,
ktorú mu žalobca zaslal za rok 2023 vôbec nepreukazuje aké služby mu žalobca poskytol, čím žalobcaneuniesol dôkazné bremeno o poskytnutých službách, kedy mal do práce nastúpiť, aké služby mal
poskytovať a na základe akej dohody vznikla konkrétna fakturovaná suma.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledujúci skutkový stav:
6. Žalobca tvrdí, že medzi stranami konania došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o
sprostredkovaní, keďže Obchodný zákonník nevyžaduje pre platné uzavretie zmluvy písomnú formu.
Žalobca mal následne sprostredkovať žalovanému zmluvný záväzok so zahraničnou obchodnou
spoločnosťou, preto mu vznikol nárok na odmenu vyfakturovanú faktúrou číslo FV230041 vo výške

889,20 Eur, keďže medzi stranami bolo dohodnuté, že žalobca má nárok na odmenu počas celej
dĺžky uzavretého zmluvného vzťahu so zahraničnou osobou. Okrem toho medzi stranami bol takýto
zmluvný záväzok uzavretý aj v minulosti, na základe ktorého žalovaný žalobcovi riadne plnil ním
vystavené faktúry, čo medzi nimi založilo obchodnú zvyklosť. Žalovaný uvedené popiera, tvrdí, že
žalobca svoj nárok žiadnym spôsobom nepreukázal, teda že by žalovanému poskytol služby, ktoré
by mu zakladali nárok na ním uplatnenú odmenu. Taktiež žalobca neuniesol dôkazné bremeno, že

medzi stranami vznikla obchodná zvyklosť uhradením faktúr vystavených žalobcom v minulosti. V
konaní neboli zistené nesporné skutkové tvrdenia. Naopak ako sporné skutkové tvrdenia boli zistené
uzavretie sprostredkovateľskej zmluvy medzi stranami konania, sprostredkovanie zmluvného vzťahu so
zahraničnou osobou žalobcom žalovanému a nárok žalobcu uplatnený podanou žalobou.

Zistený skutkový stav súd podriadil pod nasledovné zákonné ustanovenia:

7. Podľa § 1 odsek 1 Obchodného zákonníka, tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné
záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.

8. Podľa § 261 odsek 1 Obchodného zákonníka, táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy

medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 269 odsek 2 Obchodného zákonníka, účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie

je uzavretá.

10. Podľa § 642 Obchodného zákonníka, zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že
bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou
osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

11. Podľa § 644 Obchodného zákonníka, sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá
zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

12. Podľa § 645 Obchodného zákonníka, ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len

zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká
sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

13. Podľa § 646 Obchodného zákonníka, ak podľa zmluvy vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu
až splnením záväzku tretej osoby zo sprostredkúvanej zmluvy, vzniká sprostredkovateľovi tento nárok

takisto v prípade, keď záväzok tretej osoby voči záujemcovi zanikol alebo splnenie záväzku tretej osoby
sa oddialilo z dôvodov, za ktoré zodpovedá záujemca. Ak je základom pre určenie výšky provízie rozsah
plneného záväzku tretej osoby, započítava sa do tohto základu aj plnenie neuskutočnené z dôvodov,
za ktoré zodpovedá záujemca.

Právne posúdenie veci:

14. Žalovaný v rámci svojich podaní predložil splnomocnenie na zastupovanie v konaní udelené
C. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX D.. Súd vyzval splnomocnenca aj žalovanéhoako splnomocniteľa, aby preukázali vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ktoré je
vyžadované podľa § 91 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“),
keďže ide o obchodnoprávnu vec týkajúcu sa podnikateľskej činnosti zmluvných strán, kde sa laické

zastupovanie nepripúšťa. Žalovaný ani splnomocnenec na výzvu nereagovali a požadované vzdelanie
splnomocnenca nepreukázali. Na nariadený termín pojednávania sa dostavila E. F. A., ktorá súdu
predložila splnomocnenie zo dňa 27.02.2026 udelené žalovaným na zastupovanie v konaní. Súd vyzval
uvedenú splnomocnenkyňu na preukázanie vyššie uvedeného vzdelania, pričom táto uviedla, že takéto
vzdelanie nemá, o prejednávanej veci má však dostatočné informácie. Súd preto uznesením rozhodol

o nepripustení zastúpenia žalovaného v konaní ani jedným z uvedených splnomocnencov, keďže títo
nepreukázali požadované vysokoškolské vzdelanie a vo veci konal priamo so žalovaným.

15. Z obsahu predložených vyjadrení a listinných dôkazov vyplýva, že medzi stranami konania sa
zrejme viedla elektronická komunikácia, kde žalovaný bol zrejme označený ako „G.“, v období od
09.09.2021 do 10.12.2024. Z obsahu tejto komunikácie vyplýva, že osoba pod vyššie uvedeným

menomposkytovalažalobcovisvojepodnikateľské(identifikačné)údaje,poskytovalisiúdajeoubytovaní
v zahraničí či informácie o zaslaných, prípadne aj neuhradených faktúrach. Okrem toho sa viedla
komunikácia aj o odmene a mieste nástupu (zrejme žalovaného) na práce v Rakúsku, konkrétne správa
zo dňa 11.05.2023: „Pan A. Pozdravujem mozte nastupit s kolegom v nedelu AK by sa dalo 28,50
Eur h????? Innsbruck/. V prvom rade žalobca nepreukázal, že uvedená komunikácia je práve so

žalovaným, pričom samotné označenie kontaktu nepostačuje, na druhej strane žalovaný nepoprel, že
uvedená komunikácia žalobcu bola s ním. Žalobca tvrdí, že so žalovaným došlo k uzavretiu zmluvy o
sprostredkovaníkonkludentnýmspôsobom,pričomžalobcovimalvzniknúťnároknaodmenupočascelej
dĺžky uzavretého zmluvného vzťahu, ktorý pre žalovaného sprostredkoval, a táto skutočnosť musela
byť žalovanému zrejmá. Z obsahu predloženej komunikácie síce vyplýva, že žalovaný sa dopytoval

žalobcu ohľadom nástupu na prácu v zahraničí a ubytovania v zahraničí, z tejto komunikácie však
zároveň nemožno vyvodiť uzavretie zmluvy o sprostredkovaní tak, ako to v žalobe uviedol žalobca.
Podľa komentára Patakyová, M. a kol. Obchodný zákonník. Komentár. 1. vydanie. Bratislava: C.
H. Beck, 2022, s. 1623 – 1625 k § 642 Obchodného zákonníka: „Predmetom zmluvy je záväzok
sprostredkovateľa vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú

zmluvu s treťou osobou. Obsahom záväzku sprostredkovateľa nie je dosiahnutie konkrétneho výsledku,
ale výkon činnosti. Esenciálnym účelom sprostredkovania je prepojenie ponuky s dopytom. Z toho
vyplýva, že ak by konkrétny výsledok nebol dosiahnutý, nejde o porušenie povinnosti sprostredkovateľa.
Záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). V opačnom prípade sa uplatnia
ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 774 - 777), ktoré budú relevantné aj v prípade vykonávania

činnosti sprostredkovateľa bezodplatne. Namieste je preto diferencovať obsah záväzku a vznik nároku
na províziu. Vznik nároku na províziu môže byť (fakultatívne) viazaný na dosiahnutie konkrétneho
výsledku a následne rozlišujeme, či ide len o sprostredkovanie príležitosti pre záujemcu uzavrieť určitú
zmluvu s treťou osobou (§ 645 OBZ), alebo sprostredkovanie uzavretia určitej zmluvy s treťou osobou
(§ 644 OBZ), kde sa ďalej diferencuje, či je vznik nároku na províziu viazaný na uzavretie zmluvy

alebo až na splnenie záväzku z uzavretej zmluvy (§ 646 OBZ).“ Podľa odbornej literatúry esenciálnymi
náležitosťami zmluvy o sprostredkovaní sú o.i. údaje o zmluve, ktorej uzavretie bude predmetom
sprostredkovania a záväzok záujemcu zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu). Podľa vyššie
uvedeného komentára k § 645 Obchodného zákonníka: „Pod príležitosťou uzavrieť zmluvu je potrebné
percipovať konkrétnu tretiu osobu (fyzickú alebo právnickú) ako potenciálneho zmluvného partnera, ako

aj nadviazanie vzájomnej komunikácie a interakcie medzi záujemcom a treťou osobou vo veci konkrétnej
zmluvy s určitým obsahom, ktorej uzavretie je účelom sprostredkovania v danom prípade (porovnaj
Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4 Cdo 148/2010 „...to zahŕňa predovšetkým vyhľadávanie
tretích osôb, ktoré budú mať na uzavretí sprostredkovávanej zmluvy záujem, a v informovaní záujemcu
o týchto osobách ako i o ďalších okolnostiach, ktoré sú pre záujemcu významné pre rozhodovanie, či

túto sprostredkovanú zmluvu uzavrie a s kým...“). Obsah zmluvy nemusí byť určitý tak, že na uzavretie
zmluvy medzi treťou osobou a záujemcom by postačovala iba akceptácia. Ide o obstaranie príležitosti
uzavrieť zmluvu, ktoré vo svojej podstate predstavuje inicializáciu kontraktačného procesu medzi treťou
osobou a záujemcom. Uvedené ustanovenie akcentuje, že akékoľvek odchýlky od zákonnej úpravy
sú podmienené explicitnou úpravou v zmluve.“ Ak by aj súd vychádzal zo skutočnosti, že medzi

stranami konania došlo k neformálnemu uzavretiu zmluvy o sprostredkovaní, čo zákon umožňuje, z
vykonaného dokazovania súd nemá preukázané, že žalobca sprostredkoval žalovanému zmluvný vzťah
so zahraničnou osobou, keď o tom nepredložil žiaden listinný dôkaz, a táto skutočnosť nevyplýva ani
z predloženej komunikácie. Žalobca síce predložil súdu dve faktúry číslo 2022006 zo dňa 15.06.2022vo výške 656,64 Eur a číslo 2022061 zo dňa 31.08.2022 vo výške 697,68 Eur (faktúra bez uvedenia
obdobia za sprostredkovanie práce a faktúra za obdobie od 19.04. – 01.08.2022), o ktorých tvrdí, že
ich žalovaný uhradil, táto skutočnosť však neznamená, že mu automaticky vznikol nárok na odmenu

aj v prípade faktúry, ktorej úhradu si žalobca uplatňuje v tomto konaní. Rovnako nebolo preukázané,
že by si strany platne dohodli osobitný režim podľa § 645 Obchodného zákonníka (vznik nároku už
za samotné „zaobstaranie príležitosti“) spôsobom, ktorý by zakladal žalobcovi právo na opakovanú
mesačnú províziu aj po skončení pôvodne sprostredkovaného kontraktu, za ktorý mal žalovaný uhradiť
žalobcom vystavené faktúry, a to bez ďalšej sprostredkovateľskej činnosti (súdu v tejto súvislosti nie

je jasné ani to, ako mala byť žalovanému zrejmá skutočnosť, že po uhradení jednej faktúry žalobcovi,
mu vzniká automaticky nárok na úhradu aj ďalších vystavených faktúr). Žalobcom tvrdený model
„paušálu počas pôsobenia vo firme“ nebol v konaní preukázaný ako jasne dohodnutá podmienka
trvania odmeňovania aj po skončení sprostredkovanej zmluvy. Samotná skutočnosť, že žalovaný v
minulosti uhradil niektoré faktúry, síce preukazovala predchádzajúcu spoluprácu, avšak nepreukazovala
automatické pokračovanie nároku na províziu do ďalších rokov bez právneho titulu a bez preukázania

splnenia podmienok vzniku nároku. Okrem toho žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal mechanizmus
výpočtu odmeny za údajné sprostredkovanie. Každá zo žalobcom predložených faktúr je na odlišnú
sumu, pričom ani z jednej nevyplýva spôsob jej výpočtu. Táto skutočnosť rovnako spochybňuje nárok
uplatnený žalobcom, ktorý je nepreukázaný nielen ohľadom svojej podstaty ale aj samotnej výšky. Za
tejto situácie nemohli byť sporné faktúry považované za riadne vyúčtovanie splatnej provízie zo zmluvy o

sprostredkovaní,keďžeabsentovalpreukázanýprávnytitul(vznikprávanaprovíziuviazanýnauzavretie
sprostredkovávanej zmluvy, prípadne inak dohodnutý mechanizmus). Pokiaľ ide o podanú žalobu, súd v
zmysle uvedenej argumentácie nemal dostatočne preukázaný vznik nároku žalobcu na odmenu (návrhy
na doplnenie dokazovania z jeho strany neboli), čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v
konaní zaťažovalo, preto žalobu ako nedôvodnú zamietol.

K nároku žalovaného na náhradu trov konania

16. Podľa § 255 odsek 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci.

17. Podľa § 262 odsek 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

18. Podľa § 262 odsek 2 C.s.p., o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote

do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 odsek 1 v spojení s § 262
odsek 1 C.s.p. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu súd priznal voči žalobcovi právo na náhradu

účelne vynaložených trov spojených s bránením jeho práv titulom trov právneho zastúpenia v rozsahu
100%. O výške náhrady trov konania rozhodne v zmysle § 262 odsek 2 C.s.p. vyšší súdny
úradník v lehote 60 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Prešov v lehote 15 dní odo

dňa jeho doručenia. (§ 355 odsek 1 C.s.p.)

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje,
e) podpis,
f) spisová značka tohto konania (§ 127 odsek 1 C.s.p.)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
( § 365 odsek 1 C.s.p. ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.)

Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami
tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal
jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie

odvolania na trovy toho, kto odvolanie podal.