Rozsudok – Spotrebiteľské zmluvy ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. jún 2024

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: PN-24Csp/34/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6121289855
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2024
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Petrovičová

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2024:6121289855.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Janou Petrovičovou v spore žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX,

bytom C. X, XXX XX D., zastúpený: WEBBER LEGAL, s. r. o., so sídlom Duchnovičovo námestie 1, 080
01 Prešov, IČO: 50 680 552 proti žalovanému: Home Credit Slovakia, a. s, so sídlom Teplická 7434/147,
921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpený: Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o.,
so sídlom 1. mája 173/11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 o zaplatenie 2.126,29 Eur s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 09.04.2021 domáhal, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.126,29 Eur spolu s úrokmi z omeškania
vo výške 5 % ročne zo sumy 2.126,29 Eur od 09.04.2021 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom dňa 19.12.2002
došlo k uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako Úverová zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. 5212005738, predmetom ktorej

bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru zo strany žalovaného v prospech žalobcu. Zmluva je zmluvou
formulárovou, ktorej obsah žalobca nemohol meniť, mohol ju len ako celok prijať alebo len ako celok
odmietnuť. Zmluva je v hrubom rozpore so zákonom č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, so
zákonom č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a zákonom č. 40/1964 Zb. Občianskym zákonníkom.
Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, nakoľko: 1. zmluva o spotrebiteľskom
úvere je neplatná, 2. ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, žalovaný nemôže od žalobcu
požadovať úroky ani poplatky, nakoľko tieto neboli uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere, 3.

ak je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, zmluva o spotrebiteľskom úvere je bezúročná a bez
poplatkov. V Zmluve absolútne absentuje dohoda zmluvných strán o úrokovej sadzbe. Dohoda o
úrokoch je v zmysle ust. § 497 Obchodného zákonníka podstatnou náležitosťou zmluvy o úvere.
Neuvedenie úrokovej sadzby má za následok neplatnosť zmluvy o úvere pre rozpor s ust. § 497
Obchodného zákonníka. Z vyššie uvedených dôvodov je Zmluva absolútne neplatná. Ak súd vyhodnotí
zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako platnú, v zmysle ust. § 4 ods. 5 zákona platilo, že „od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom

úvere.“. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú uvedené žiadne úroky a poplatky, a tak žalovaný
na tieto nemá nárok. Ak súd vyhodnotí zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako platnú, zmluvu je
nevyhnutné považovať za bezúročnú a bez poplatkov podľa zákona č. 258/2001 Z. z. účinného v
čase uzatvárania zmluvy. V zmluve o spotrebiteľskom úvere nie je uvedená ročná percentuálna mieranákladov(náležitosťzmluvyospotrebiteľskomúverepodľaust.§4ods.2písm.g)zákona),čospôsobuje
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru. V období od 08.01.2003 do 20.03.2019 žalobca
prostredníctvom kreditnej karty načerpal sumu EUR 2.301,71 a splatil sumu 4.428,00 EUR. Uvedené

súhrnné údaje o čerpaní a splácaní úveru sú vyjadrené v Odpovedi Národnej banky Slovenska zo
dňa 28.10.2019 k podaniu žalobcu zo dňa 04.08.2019. Splátky úrokov a poplatkov teda predstavovali
sumu EUR 2.126,29. Žalobca má nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.126,29 Eur.
Vzhľadom na skutočnosť, že spotrebiteľský úver poskytnutý prostredníctvom zmluvy sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, resp. dohoda o odplate je neplatná, žalovaný je povinný vydať žalobcovi

bezdôvodné obohatenie spočívajúce v zaplatených úrokoch a poplatkoch.

3. Okresný súd Banská Bystrica vydal vo veci dňa 13.04.2021 platobný rozkaz č. k. 9Up/417/2021,
ktorým vyhovel žalobe v celom rozsahu a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.126,29
Eur, úroky z omeškania a náhradu trov konania.

4. Žalovaný podal odpor proti platobnému rozkazu. V podanom odpore v prvom rade vzniesol námietku
premlčania na celý žalobcom uplatňovaný nárok v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že žalobca
výšku požadovaného bezdôvodného obohatenia žiadnym relevantným spôsobom nezdokladoval, čím
neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Je výlučne v záujme žalobcu, aby výšku úhrad, ktoré
požaduje vrátiť ako bezdôvodné obohatenie, vedel aj relevantnými dôkazmi zdokladovať. V konaní je

nevyhnutným prihliadať aj na ustanovenie § 54a zákona č. 40/1964 Zb., ktoré konajúci súd pri vydaní
platobného rozkazu nezohľadnil. Žalobca (pokiaľ by relevantným spôsobom zdokladoval úhrady) hradil
mesačné splátky na žalovanej úverovej zmluve č. 5212005738 v období od 28.02.2003 až 20.03.2019,
kedy uhradil poslednú splátku. Vzhľadom k termínu podania žaloby na súd považuje žalovaný nárok
žalobcuzapremlčanývsubjektívnejpremlčacejlehote,ktorázačalanakaždejúverovejzmluveplynúťod

splátky, ktorou bola doplatená istina. Pri určení počiatku plynutia dvojročnej subjektívnej lehoty žalovaný
poukázal na rozsudok Krajského súdu sp. zn. 25Co/1019/2015 a rozsudok Krajského súdu v Trenčíne
sp. zn. 17Co/315/2017 (preto sa dlžník musí dozvedieť o tom, že platí veriteľovi nad rámec poskytnutej
istiny súčasne s okamžikom, kedy uhradí splátku, ktorou poskytnutú istinu prvýkrát preplatí. Vzhľadom
na uvedené nebol správny záver súdu prvej inštancie, že žalobkyňa sa o bezdôvodnom obohatení na

strane žalovaného dozvedela až pri návšteve právneho zástupcu. Vedomosť dlžníka o bezdôvodnom
obohatení spočívajúcom v platbách na úroky a poplatky úveru, ktorý bol bezúročný a bez poplatkov
v dôsledku sankcie zakotvenej v právnej úprave spotrebiteľských úverov, vzniká v zásade v okamihu
prvej platby dlžníka nad rámec poskytnutej istiny). Rovnaký právny názor vyslovil vo svojom rozsudku
aj Okresný súd Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 29Csp/7/2017. V danom prípade teda nemôže

byť na úkor žalovaného (v tom zmysle, že subjektívna premlčacia doba začne plynúť až odvtedy,
keď sa žalobca poradil s advokátom...), že žalobca sa nezaujímal o ochranu a výkon svojich práv od
začiatku vzniku zmluvného vzťahu, keď už vtedy mu boli známe všetky skutkové okolnosti (náležitosti
zmlúv, ktoré sa v priebehu trvania zmluvného vzťahu nemenili) a z ktorých bolo možné usúdiť získanie
bezdôvodného obohatenia na jeho úkor. Pokiaľ by sa súd nestotožnil s argumentáciou žalovaného

ohľadne premlčania v subjektívnej premlčacej lehote, žalovaný vznáša námietku premlčania na časť
žalovanej sumy aj v objektívnej premlčacej lehote, v rámci ktorej sú vzhľadom k dátumu podania žaloby
splátky uhradené pred 09.04 2018 premlčané v objektívnej premlčacej lehote, za situácie, že žalobca
svoje úhrady relevantným spôsobom zdokladuje.

5. Žalobca sa k odporu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 24.05.2021. Vo vyjadrení uviedol, že výpisy
z úverového účtu, ktoré žalobca nevie súdu predložiť, žalovaný nikdy žalobcovi nedoručil (žalovaný si
nesplnil svoje povinnosti zo zmluvy) a preto žalobca tieto nemá k dispozícii a nemôže ich súdu ani
predložiť ako dôkaz. Z tohto dôvodu sa žalovaný obrátil podaním zo dňa 05.08.2019 na Národnú banku
Slovenska, kde namietal neposkytnutie výpisov platobnej histórie za obdobie od 2002 do 2019, a na

ktorý mu NBS odpovedala. Poprel, že by pohľadávka žalobcu mala byť premlčaná, či už v subjektívnej,
alebo objektívnej premlčacej dobe.

6. Spis bol postúpený Okresnému súdu Piešťany dňa 26.05.2021. Nakoľko žalovaný podal včas odpor
proti platobnému rozkazu s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa podľa § 267 ods. 4 zákona

č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), zrušil v celom rozsahu a súd nariadil
pojednávanie.7. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k odporu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa
07.06.2021. Vo vyjadrení uviedol, že z podania NBS absolútne nie je zrejmé, kedy, aké splátky a v akej
výške žalobca uhradil. Súčasne z podania vyplýva, že výpisy z účtu boli žalobcovi zasielané, takže je

výlučne výsledkom jeho nedôslednosti (ktorú však nemôže suplovať žalovaný, pokiaľ nimi nedisponuje).

8. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.04.2022 žalobca uviedol, že nemá k dispozícii prehľad platieb,
nakoľko svoje platby si historicky nearchivoval a žalovaný mu nikdy neposkytol výpisy z úverového účtu.
Z tohto dôvodu sa žalobca obrátil aj na Národnú banku Slovenska listom zo dňa 04.08.2019, ktorá mu

listom zo dňa 28.10.2019, sp. zn. NBS1-000-040-524 odpísala, že výpisy boli žalobcovi zasielané na
jeho adresu. Žalobca má za to, že záver NBS nie je správny, nakoľko aj v zmysle súdnej praxe najvyšších
autorít sa zásielka musí dostať do dispozičnej sféry adresáta, čo samotné odoslanie listu nepreukazuje.
Výpisy z úverového účtu mu žalovaný nedoručil a toto je dôvod, pre ktorý nevie špecifikovať jednotlivé
čerpania a úhrady, ktoré v prospech žalovaného vykonal. K žalovaným vznesenej námietke uplynutia
objektívnej premlčacej doby uviedol, že v danom prípade je nevyhnutné aplikovať 10 ročnú premlčaciu

dobu.Zaobsahzmluvynesiezodpovednosťvýlučnejej„tvorca“,ktorýmježalovaný.Žalovanýneponúkol
finančné prostriedky žalobcovi za takýchto zmluvných podmienok náhodne, alebo nevedome. Je
vylúčený náhodný obsah zmlúv zo strany žalovaného. Žalovaný je profesionálna obchodná spoločnosť
podnikajúca práve v oblasti spotrebiteľských úverov a ako jediná zmluvná strana tieto zmluvy vytvára.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný úmyselne vytvoril konštrukciu zmluvy o spotrebiteľskom úvere

a musel si byť vedomý zákonných náležitostí predmetnej zmluvy, ktoré táto zmluva však neobsahuje,
resp. ich obsahuje chybne, je možné vyvodiť, že v danom prípade sa jedná zo strany žalovaného o
činnosť úmyselnú.

9. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.05.2022 žalovaný uviedol, že zastáva názor o premlčaní úhrad

žalobcu v 3-ročnej objektívnej premlčacej lehote. Žalobca uhrádzal jednotlivé splátky úveru z úverovej
zmluvyvobdobírokov2003až2019.Priposúdenípremlčanianárokužalobcunavydaniebezdôvodného
obohatenia žalovaný vychádzal z dátumu doručenia žaloby súdu, z ktorého vyplýva, že bola súdu
doručená dňa 09.04.2021. Aplikujúc trojročnú premlčaciu lehotu žalovaný považuje splátky uhradené
pred dňom 09.04.2018 za premlčané.

10. Žalovaný podľa § 195 ods. 3 CSP písomne uviedol, že o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu
a kto sa na jeho úkor obohatil, sa dozvedel od svojho právneho zástupcu, a to po porade so zástupcom
a z cenovej ponuky zo dňa 30.01.2020.

11. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.11.2023 žalovaný uviedol, že tvrdenie žalobcu, že o vzniku
bezdôvodného obohatenia sa dozvedel od svojho právneho zástupcu dňa 30.01.2020, je účelové
a zavádzajúce. Žalobca už od jari 2019 (marec 2019) atakoval žalovaného svojimi početnými podaniami
tak v listinnej ako aj elektronickej podobe, so žiadosťami o vydanie bezdôvodného obohatenia, z dôvodu
subjektívneho vyhodnotenia úverovej zmluvy č. 5212005738 za neplatnú, resp. za bezúročnú a bez

poplatkov. Tieto sťažnosti vyvrcholili nakoniec podaním na NBS. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca mal
už dňa 17.07.2019 vedomosť o vzniku žalovaného bezdôvodného obohatenia. Dohoda o urovnaní je
jednostranným návrhom žalobcu, ktorý predložil žalovanému na podpis (ku ktorému nedošlo) a žiadal
v zmysle nej o vyplatenie vyčíslenej sumy bezdôvodného obohatenia vo výške 2.260, Eur. Vzhľadom na
uvedenú listinu je nepochybne preukázané, že k vedomosti žalobcu o vzniku bezdôvodného obohatenia

došlo výrazne skôr, ako to sám prezentuje.

12. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 02.04.2024 žalobca uviedol, že krátko pred tým, ako dňa
17.07.2019 zaslal žalovanému návrh Dohody o urovnaní, ktorý ako dôkaz predložil žalovaný, mu zo
strany žalovaného bolo doručené podanie, v ktorom ho žalovaný informoval o tom, že mu je ochotný

odpustiť časť zostávajúceho dlhu, ak zaplatí približne 200,- Eur (celý tvrdený dlh bol vyšší, v tisíckach
Eur). Žalobcovi sa zdalo toto správanie žalovaného čudné. Žalobca nevedel pochopiť, ako môže niekto
len tak odpustiť toľko veľa peňazí, a tak si povedal, že vyskúša žalovaného, teda že napíše žalovanému,
aby mu vrátil peniaze nad rámec istiny. Na internete si vyhľadal vzor dohody o urovnaní, do ktorého vložil
detaily ako označenie strán a zmluvy. Sumu 2.260,- Eur napísal odhadom – čo sa napokon ukazuje

aj ako nesprávna suma. Žalobca v tom čase nepoznal dôvody bezdôvodného obohatenia tak, ako
sú tieto vyjadrené v žalobe. Žalobca mal len vážne podozrenie, že preplatil istinu a preto sa jedná o
nedovolené obohatenie podľa Trestného zákona. Žalobca neformuloval dôvody, pre ktoré mal za to, že
došlo k bezdôvodnému obohateniu – nakoľko ich toho času ani nepoznal. Žalobca iba uviedol, že mávážne podozrenie, že preplatil istinu a práve preto sa jedná o „neplatné obohatenie podľa Trestného
zákona“. Žalovaný ako právne nevzdelaný bol toho názoru, že istinu preplatil a teda z toho dôvodu by
mu veriteľ mal vydať nedovolené obohatenie. Žalobca reagoval iba na „odpustenie časti dlhu“, nakoľko

mu nedávalo zmysel, prečo by niekto len tak odpúšťal časť dlhu. Práve pre toto správanie žalovaného
sa žalobca začal v tejto problematike vŕtať, čo vyústilo až do vyhľadania právnej pomoci a podania
návrhu na vydanie platobného rozkazu. Až na porade s advokátskou kanceláriou sa žalobca dozvedel o
skutočných dôvodoch bezdôvodného obohatenia a o tom, že žalovaný sa na ňom bezdôvodne obohatil.
Ak by tieto dôvody poznal žalobca aj sám, nemal by dôvod vyhľadať odplatnú právnu pomoc.

13. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.05.2024 žalovaný uviedol, že žalobca vo svojom vyjadrení
ohľadne zaslanej predžalobnej výzvy žalovanému z roku 2019 prezentuje absolútne absurdné a
vykonštruované tvrdenia o nevedomosti obsahu zasielaného dokumentu. Uvedenú argumentáciu
nemožno označiť inak ako za maximálne účelovú a zavádzajúcu. Žalobca v úvode popisuje možnosť
odpustenia dlhu zo strany žalovaného, na ktorú on zareagoval žiadosťou o vyplatenie bezdôvodného

obohatenia. V prvom rade je nevyhnutným uviesť, že tvrdenie žalobcu nie je podložené žiadnym
relevantným dôkazom, na rozdiel od dohody o urovnaní, ktorú ako dôkaz predložil žalovaný. Pokiaľ
by žalobca ohľadne odpustenia dlhu aj nejaký reálny dôkaz predložil, išlo zrejme o snahu žalovaného
proklientsky vyriešiť opakované sťažnosti a vyhrážky žalobcu ako klienta s cieľom vyhnúť sa súdnemu
konaniu. Okrem toho je nutným uviesť, že zaslaná dohoda o urovnaní nebola zo strany žalobcu jedinou

požiadavkou na vydanie bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že zmluvu považuje za bezúročnú a bez
poplatkov. Žalovaného ako veriteľa atakoval niekoľkokrát a opakovane s rovnakou požiadavkou, čo
žalovaný podkladá informáciami z interného systému. Ako vyplýva z predložených informácií z interného
systému, žalobca ako klient urgoval žalovaného ako veriteľa intenzívne a dlhodobo (väčšinu ďalších
záznamov o telefonátoch a e-mailoch žalovaný už z hľadiska hospodárnosti a zbytočnosti nedokladá).

Samotný aktuálny právny zástupca uvádza, že už v tom čase sa začal žalobca v danej problematike
„vŕtať“ a nič mu nebránilo, aby sa na advokátsku kanceláriu obrátil už v roku 2019, čo napokon nie je
vylúčené, že aj urobil. Pokiaľ ide o nesprávnu výšku bezdôvodného obohatenia, ktoré od žalovaného
požadoval, opäť ide o nedôslednosť žalobcu, ktorý si neodkladal mesačne zasielané výpisy o čerpaní a
úhradách, ktoré na danej zmluve (išlo o revolvingový úver) realizoval, preto ich opätovne vyžadoval od

žalovaného a výšku bezdôvodného obohatenia požadoval bez akéhokoľvek relevantného podloženia
dôkazmi. Zo všetkých doposiaľ uvedených skutočností a predložených dôkazov je zrejmé, že žalobca
už v roku 2019 analyzoval uzatvorenú úverovú zmluvu a vyhodnocoval možnosť vzniku bezdôvodného
obohatenia, preto je neopodstatneným a nepodloženým počítať počiatok plynutia premlčacej lehoty
od konzultácie s aktuálnym právnym zástupcom. Týmto štýlom by sa premlčacia doba posúvala do

nekonečna, čo jednoznačne nie je v súlade ani so zákonnou úpravou.

14. Žalobca na preukázanie svojho nároku predložil listinné dôkazy, a to Úverovú zmluvu o poskytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES zo dňa 19.12.2002, Odpoveď NBS zo
dňa 28.10.2019, žiadosť o poskytnutie súčinnosti zo dňa 12.12.2019, Odpoveď NBS zo dňa 22.01.2020,

15. Žalovaný na svoju obranu predložil prehľad úhrad, návrh dohody o urovnaní zo dňa 17.07.2019,
informácie z interného systému.

16. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti právneho zástupcu žalobcu a právneho zástupcu žalovaného

podľa § 180 veta druhá CSP, ktorí sa na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili
s rozhodnutím v ich neprítomnosti.

17. Súd sa oboznámil so žalobou, odporom žalovaného, písomnými vyjadreniami žalobcu a žalovaného,
vykonal dokazovanie listinami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav.

18.Žalobcaakoklientažalovanýakopredávajúciuzatvorilidňa19.12.2002Úverovúzmluvuoposkytnutí
revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty YES č. 5212005738, predmetom ktorej bolo
poskytnutie revolvingového úveru s výškou úverového rámca 15.000,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal
splácať v mesačných splátkach vo výške 600,- Sk, s termínom splatnosti mesačnej splátky vždy k 20.

dňu v mesiaci.

19. Z Odpovede NBS zo dňa 28.10.2019 č. NBS1-000-040-524 súd zistil, že dňa 05.08.2019 bolo
Národnej banke Slovenka doručené podanie žalobcu, v ktorom namietal postup žalovaného v súvislostis neposkytnutím výpisu platobnej histórie za obdobie od roku 2002 do roku 2019. NBS v liste žalobcovi
oznámila, že predmetné výpisy mu boli zasielané na jeho adresy. Zároveň žalovaný oznámil NBS, že
v rámci proklientského prístupu bolo rozhodnuté, že od žalobcu nebude žalovaný požadovať zaplatenie

zostávajúcej dlžnej sumy. Dňa 31.05.2019 žalovaný odoslal žalobcovi návrh Dohody o urovnaní.
K predmetnému návrhu sa mal žalobca údajne vyjadriť emailom zo dňa 04.06.2019 a napriek tomu,
že nesúhlasil s uzatvorením Dohody o urovnaní, žalovaný sa rozhodol ukončiť úročenie poskytnutého
úveru a nepožadovať od žalobcu zaplatenie zostávajúcej dlžnej sumy 289,01 Eur. Žalobca poskytol NBS
prehľad čerpania a splácania úveru za obdobie od 08.01.2003 do 20.03.2019. Za uvedené obdobie bola

prostredníctvom kreditnej karty žalobcom načerpaná suma 2.301,71 Eur. Poplatky a úroky súvisiace
s kreditnou kartou tvorili čiastku 2.415,30 Eur. Žalobcom zaplatené splátky za celé sledované obdobie
predstavovali sumu 4.428,- Eur. Konečný stav k 31.06.2019 je na úrovni 289,01 Eur (2.301,71 Eur +
2.415,30 Eur) – 4.428,- Eur.

20. Listom zo dňa 12.12.2019 žalobca adresoval NBS žiadosť o poskytnutie súčinnosti. Uviedol,

že dňa 04.08.2019 dal NBS podnet, na ktorý dostal odborné stanovisko zo dňa 28.10.2019,
č. NBS1-000-040-524, kde údajne NBS uviedla dôvody vadnosti zmluvy, ktorých následkom je
bezúročnosť úveru ako aj neplatnosť samotnej zmluvy. Aj na základe týchto skutočností sa žalobca chce
domáhať svojich práv súdnou cestou podaním žaloby voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.

21. Z prehľadu úhrad žalobcu vyplýva, že posledná platba bola realizovaná dňa 20.03.2019, prvá platba
bola dňa 28.02.2003.

22. V návrhu Dohody o urovnaní podpísanej žalobcom dňa 17.07.2019 žalobca uvádza, že uzatvoril so
žalovanýmzmluvuopôžičkeč.5212005738.Jerok2019amávážnepodozrenie,žeúverpreplatil.Preto

nadobudol presvedčenie, že ide zo strany žalovaného o nedovolené obohatenie. Predmetom dohody
o urovnaní má byť záväzok žalovaného neodkladne vrátiť preplatenú sumu v o výške 2.260,- Eur do 7
dní od uzavretia dohody.

23. Z informácií z interného systému žalovaného vyplývajú nasledovné poznámky: 04.03.2019 – klient

nič platiť nebude, žiada zaslať rozpis, koľko zaplatil, oznamuje, že zmluvu odovzdáva právnikovi;
12.06.2019 – klient mailom z 11.06.2019 vyzýva HCS na vrátenie sumy, keďže ostatné roky sú podľa
zákona premlčané za dobu 24 mes., čo k dnešnému dňu činí 480,- Eur a ak nebude do 15 dní vyhovené,
podáva TO na nedovolené obohatenie a žalobu o BO; 24.07.2019 – klient listom z 22/07/19 – na AV
doručený 23.07.2019 zasiela Dohodu o urovnaní a žiada o vrátenie 2.260,- Eur do 7 dní.

24. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

25. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj
zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

26. Podľa § 494 Občianskeho zákonníka, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho
sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.

27. Podľa § 497 Obchodného zákonníka (zákon č. 513/1991 Zb. v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

28. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, touto
časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy: zmluvy o úvere (§ 497).

29. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona

Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné
poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej
platby, pôžičky alebo v inej právnej forme.30. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom
úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

31. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného
spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

32. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu,
inak je neplatná.

33. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,

d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia
tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný

a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej
miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie

sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.

34. Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva ďalej obsahuje

a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.

35. Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o
spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.36. Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov,
v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky,

ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

37. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa § 100 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, premlčujú sa všetky majetkové práva s
výnimkou vlastníckeho práva.

39.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

40. Podľa § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,

keď k nemu došlo.

41. Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje
zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

42. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

43. Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho

dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

44. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.
Súd vyhodnotil žalovaným vznesenú námietku premlčania ako dôvodnú, preto súd žalobu z dôvodu
premlčania žalobou uplatneného nároku v celom rozsahu zamietol.

45. Vykonaným dokazovaním mal súd nesporne za preukázané, že dňa 19.12.2002 strany sporu
uzatvorili Úverovú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní platobnej karty
YES č. 5212005738, na základe ktorej žalovaný ako predávajúci poskytol žalobcovi ako klientovi
revolvingový úver s výškou úverového rámca 15.000,- Sk (497,91 Eur), ktorý sa žalobca zaviazal splácať

v pravidelných mesačných splátkach vo výške 600,- Sk (19,92 Eur), s termínom splatnosti mesačnej
splátky vždy k 20. dňu v mesiaci. Poskytnutie revolvingového úveru v uvedenej výške žalovaným
žalobcovi nebolo medzi stranami sporné. Z prehľadu platieb predloženého žalovaným vyplýva, že
poslednúsplátkužalobcauhradildňa20.03.2019,čožalobcavkonanínerozporoval(sámnevedeluviesť
ani zdokladovať svoje platby za dobu trvania zmluvy).

46. Hoci uzatvorená úverová zmluva o poskytnutí revolvingového úveru a vydaní a používaní
platobnej karty YES je zmluvou o úvere podľa § 497 Obchodného zákonníka, zároveň je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. v znení neskorších predpisov. Žalovaný ako
veriteľ (predávajúci) - právnická osoba poskytol žalovanému ako dlžníkovi (klientovi) – fyzickej osobe

nepodnikateľovi spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania, pričom žalobcovi ako spotrebiteľovi -
fyzickej osobe bol spotrebiteľský úver poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania. Právny vzťah medzi stranami sporu je spotrebiteľským vzťahom.
47. Žalobca v žalobe v prvom rade namietal platnosť predmetnej úverovej zmluvy s odôvodnením,
že v zmluve nie je uvedená úroková sadzba a mal za to, že zmluva je z tohto dôvodu absolútne

neplatná. S touto námietkou žalobcu sa súd nestotožnil. Zmluva o úvere ako absolútny obchod
podľa § 497 Obchodného zákonníka je nepochybne odplatnou zmluvou, keď povinnosťou dlžníka
je aj platiť úroky. Ak však úroky neboli v zmluve dohodnuté, dlžník je povinný platiť z úveru úroky
v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona, resp. obvyklé úrokypožadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy; pre prípad
dojednania úrokov vyšších ako prípustných podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný
platiť úroky v najvyššie prípustnej výške. Uvedené pravidlo vyplývajúce z ustanovenia § 502 ods. 1

Obchodného zákonníka platí všeobecne pre platnosť zmluvy o úvere v prípade, ak zmluvnou stranou
nie je spotrebiteľ. V prípade, že sa jedná o spotrebiteľskú úverovú zmluvu, ako je tomu aj v tomto
prípade, ustanovenie § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka nie je možné aplikovať, nakoľko absencia
úroku v zmluve o spotrebiteľskom úvere vo forme úveru nespôsobí povinnosť platiť obvyklé úroky tak,
ako to predpokladá citované ustanovenie Obchodného zákonníka, ale spotrebiteľský úver sa bude

považovať za bezúročný a bez poplatkov, nakoľko nebude obsahovať náležitosť požadovanú zákonom
– úrokovú sadzbu. Ak by si strany naopak dojednali úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo
na základe zákona, pri spotrebiteľských úverových zmluvách nebude následkom povinnosť spotrebiteľa
platiť najvyššie prípustné úroky, ale dohodu o výške úrokov bude treba hodnotiť ako neplatnú (§ 41
Občianskeho zákonníka) pre jej rozpor s dobrými mravmi (§ 39 Občianskeho zákonníka). V dôsledku
porušenia povinností zo strany veriteľa sa charakter úveru, ako zmluvy vždy odplatnej, v sfére zmlúv

o spotrebiteľských úveroch prelomuje. Dohoda o úrokoch má pri zmluvách o spotrebiteľských úveroch
výlučne zmluvný charakter.
48. Predmetná úverová zmluva zo dňa 19.12.2002 neobsahuje žiaden údaj o prípadných úrokoch alebo
poplatkoch, preto v zmysle ustanovenia § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z., žalovaný ako veriteľ
nemôže od žalobcu ako spotrebiteľa požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o

spotrebiteľskom úvere. Už aj z tohto ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. vyplýva, že absencia dohody
o úrokoch v zmluve o spotrebiteľskom úvere nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako takej, ale má len ten
následok, že veriteľ nemôže úroky požadovať.

49. Po preskúmaní úverovej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 19.12.2002 súd zistil,

že predmetná úverová zmluva neobsahuje údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov podľa § 4 ods. 2
písm. g) zákona č. 258/2001 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy. Absencia tejto obligatórnej
náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Zároveň s poukazom na ustanovenie § 4 ods. 4 zákona č. 258/2001 Z. z. je zmluva
o spotrebiteľskom úvere platná (aj keď neobsahuje údaj o RPMN), keďže žalobcovi ako spotrebiteľovi

bol na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a začal ho čerpať.
50. Žalovaný v priebehu konania vzniesol námietku premlčania uplatneného nároku v celom rozsahu,
keď mal za to, že žalobou uplatnený nárok je premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe,
prípadne časť žalovanej sumy je premlčaná v objektívnej trojročnej premlčacej dobe. Žalobca sa
s námietkou premlčania nestotožnil a naopak mal za to, že v danom prípade je potrebné aplikovať

desaťročnú premlčaciu dobu, nakoľko podľa žalobcu došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu
zo strany žalovaného, čo žalovaný rozporoval.

51. Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno
odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo

nezaniká, iba sa závažne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty
občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobých uplatnili svoje práva (nároky) a zároveň aj
zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti.
Inštitút premlčania takto zabraňuje dlhodobému trvaniu práva a im zodpovedajúcim povinnostiam.
Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom

u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku
premlčania a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho
práva. Dôvodné vznesenie námietky premlčania v občianskom súdnom konaní má totiž za následok,
že súd nemôže oprávnenej osobe právo (nárok) priznať (§ 100 ods. 1 tretia veta OZ). Pritom zásada
hospodárnosti konania musí viesť konajúci súd k tomu, aby prednostne posúdil v konaní vznesenú

námietku premlčania vzhľadom na to, že v prípade jej oprávnenosti takýto postup vedie k rýchlemu
vydaniu rozhodnutia vo veci samej, bez potreby vykonávania ďalších dôkazov na zistenie napr. výšky
bezdôvodného obohatenia a pod. (rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 145/2007 z 24.10.2005).

XX. V danom spore si žalobca nárok na zaplatenie sumy 2.126,29 Eur uplatnil titulom bezdôvodného

obohatenia žalovaného, vychádzajúc z domnienky, že žalovaným poskytnutý úver je pre absenciu
obligatórnych náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere bezúročný a bez poplatkov, resp. že zmluva
o revolvingovom úvere je neplatná pre absenciu dohody o úrokoch.53. Právo na vydanie bezdôvodného obohatenia je majetkovým právom, a preto sa premlčuje podľa
ustanovenia § 100 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Môže sa premlčať tak v subjektívnej dobe (§ 107
ods. 1 Občianskeho zákonníka ), ako aj v objektívnej dobe (§ 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Ak sa

povinný subjekt premlčania dovolá, nemožno oprávnenému právo na vydanie získaného bezdôvodného
obohatenia priznať, ak uplynula aspoň jedna z uvedených lehôt.

54. Pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby, vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania,
súd uvádza, že pre ustálenie začiatku plynutia objektívnej premlčacej doby pri vzniku bezdôvodného

obohatenia je rozhodujúcim moment, kedy došlo k poskytnutiu plnenia nad rámec poskytnutej istiny
(ktorá začala v zmysle § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka plynúť od uhradenia tej-ktorej splátky,
ktorou mal žalovaný získať bezdôvodné obohatenie). Od uvedeného momentu potom dochádza
k začatiu plynutia objektívnej premlčacej doby. Objektívna premlčacia doba, ktorá je určená nezávisle
na subjektívnych dôvodoch dotknutých osôb, vždy začína plynúť odo dňa, kedy k bezdôvodnému
obohateniu došlo. Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň,

kedy sa žalobca dozvedel o vzniku bezdôvodného obohatenia a o subjekte, ktorý sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil. Platí, že subjektívna premlčacia doba sa musí zmestiť do objektívnej premlčacej
doby. Subjektívna premlčacia doba nemôže začať plynúť skôr než objektívna premlčacia doba. O tom,
že došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal, sa totiž oprávnený nemôže dozvedieť
skôr, než bezdôvodné obohatenie vôbec vzniklo. Preto ani subjektívna doba nemôže začať plynúť skôr,

než vznikne právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorého sa týka.

55. Žalobca tvrdil, že o vzniku bezdôvodného obohatenia žalovaným na jeho úkor sa dozvedel od svojho
právneho zástupcu, a to po porade so zástupcom a z cenovej ponuky dňa 30.01.2020. S týmto tvrdením
žalobcu sa súd nestotožnil. Tvrdenia žalobcu ohľadom skutočnosti, kedy sa o vzniku bezdôvodného

obohatenia dozvedel, ako aj jeho argumenty proti procesnej obrane žalovaného, vyhodnotil súd ako
účelové a nepreukázané. Súd prisvedčil preukázaným tvrdeniam žalovaného, že žalobca mal vedomosti
o vzniku bezdôvodného obohatenia výrazne skôr, ako sám v konaní uvádza. Žalovaný preukázal, že
žalobca už v marci 2019 oznámil žalovanému, že zmluvu odovzdáva právnikovi a žiadal žalovaného
o rozpis zaplatenej sumy, následne v júni 2019 žalobca vyzval žalovaného na vrátenie nepremlčanej

sumy pod hrozbu podania žaloby o bezdôvodné obohatenie a v júli 2019 zaslal žalovanému návrh
dohody o urovnaní a žiadal o zaplatenie sumy 2.260,- Eur (čo je suma takmer rovnaká ako suma
požadovaná predmetnou žalobou). Uvedené vyplýva z informácií z interného systému žalovaného,
pričom žalobca uvedené tvrdenia žalovaného nijako nerozporoval, výslovne ich nepoprel, preto súd
považovaltietoskutočnostizanespornévzmysleustanovenia§151ods.1CSP.Žalovanýsúdupredložil

ajnávrhDohodyourovnanípodpísanýžalobcomvjúli2017,ktorýjeuvádzanývinformáciáchzinterného
systému žalovaného. Následne v auguste 2019 žalobca namietal neposkytnutie platobnej histórie
žalovaným podaním Národnej banke Slovenska. V liste z decembra 2019 adresovanom Národnej banke
Slovenska žalobca uviedol, že v stanovisku NBS zo dňa 28.10.2019 Národná banka Slovenska uviedla
dôvody vadnosti zmluvy, ktorých následkom je bezúročnosť úveru ako aj neplatnosť samotnej zmluvy

a preto aj na základe týchto skutočností sa žalobca chce domáhať svojich práv súdnou cestou podaním
žaloby voči spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s.. Predmetnú odpoveď Národnej banky zo dňa
28.10.2019 žalobca priložil k žalobe v tomto konaní, avšak Národná banka Slovenska v tejto svojej
odpovedi nikde neuvádza, že úverová zmluva strán sporu je neplatná, prípadne že úver je bezúročný.
Každopádne, z listu žalovaného adresovaného Národnej banke Slovenska v decembri 2019 vyplýva,

že žalobca mal už tom čase zámer podať žalobu proti žalovanému z dôvodu bezúročnosti úveru,
resp. neplatnosti zmluvy. Žalobca napokon podal žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia, ktorá
je predmetom tohto súdneho sporu, až dňa 09.04.2021. Súd má za to, že z uvedenej chronológie
jednotlivých úkonov žalovaného bolo preukázané, že žalobca sa dozvedel o vzniku bezdôvodného
obohatenia a o subjekte, ktorý sa na jeho úkor bezdôvodne obohatil už v marci 2019. Súd sa môže

len domnievať, že žalobu nepodal skôr preto, že nedisponoval dôkazmi o svojej platobnej histórii,
ktoré sa snažil následne získať od žalovaného a Národnej banky Slovenska (ktoré mu napokon
tieto subjekty ani nepredložili). Vzhľadom na vyššie uvedené súd vyhodnotil námietku premlčania
v subjektívnej dobe vznesenú žalovaným ako opodstatnenú a dôvodnú, nakoľko za daného stavu
bol nárok žalobcu uplatnený na súde po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej doby. Uplynutím

subjektívnej premlčacej doby sa nárok žalobcu premlčal. K objektívnej premlčacej dobe súd uvádza, že
vychádzal z tvrdenia žalovaného, ktorý aplikujúc trojročnú premlčaciu dobu považoval splátky uhradené
pred dňom 09.04.2018 za premlčané, čo žalobca nerozporoval (vyjadril sa len, že je treba aplikovať až
desaťročnú premlčaciu dobu).56. Súd v danom prípade neuplatnil desaťročnú premlčaciu dobu a s názorom žalobcu, že žalovaný
konal úmyselne, keď v zmluve o úvere neuviedol všetky obligatórne náležitosti, sa súd nestotožnil.

Podľa názoru súdu nešlo o úmyselné bezdôvodné obohatenie, kde by platila desaťročná premlčacia
doba. Argumentácia žalobcu, že v danom prípade ide o desaťročnú objektívnu premlčaciu dobu,
pretože k bezdôvodnému obohateniu žalovaného na jeho úkor došlo úmyselne, neobsahuje skutkové
preukázanie opodstatnenosti tohto tvrdenia. V prípade premlčania práva pri bezdôvodnom obohatení
je v ustanovení § 107 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka stanovená dvojitá kombinovaná premlčacia

doba, a to subjektívna a objektívna. Subjektívna premlčacia doba je dvojročná, objektívna premlčacia
doba je buď trojročná, keď bezdôvodné obohatenie vzniklo z neúmyselného konania (z nedbanlivosti)
alebo desaťročná, ak bezdôvodné obohatenie bolo spôsobené úmyselne. Ich začiatok je stanovený
samostatne; kým subjektívna premlčacia doba plynie odo dňa, kedy sa oprávnený dozvie o skutkových
okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť vznik bezdôvodného obohatenia a to, kto sa na jeho úkor
bezdôvodne obohatil, pri objektívnej premlčacej dobe je pre začiatok jej plynutia rozhodujúci deň, kedy

skutočne (fakticky) došlo k získaniu bezdôvodného obohatenia. Obe premlčacie doby sú nezávislé
čo do svojho priebehu, jeho začiatku i konca a ak skončí priebeh jednej z nich, právo sa premlčí
bez ohľadu na druhú premlčaciu dobu. Pre vzťah objektívnej a subjektívnej premlčacej doby však
platí zásada, že lehota so subjektívne stanoveným začiatkom nemôže skončiť neskôr ako lehota s
objektívne stanoveným začiatkom, ale môže skončiť najneskoršie s ňou. Občiansky zákonník podstatu

úmyselného konania nevymedzuje a preto sa pri skúmaní tejto otázky vychádza tradične z trestného
práva hmotného. Zavinenie ako vnútorný psychický vzťah zodpovedného subjektu k vlastnému úkonu a
k výsledku tohto konania je založené jednak na prvku poznania spočívajúceho vo vedomí a predvídaní
určitého následku, jednak na prvku vôle spočívajúci v tom, že subjekt prejavuje svoju vôľu tým, že niečo
chce, ale aj tým, že je s niečím uzrozumený. Podľa stupňa vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy

alebo nepriamy. O priamy úmysel (dolus directus) pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho
zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojím konaním
získa bezdôvodné obohatenie a súčasne ho chcel získať. O nepriamy úmysel (dolus indirectus, resp.
eventualis) pri bezdôvodnom obohatení podľa Občianskeho zákonníka ide vtedy, ak ten, kto sa na
úkor iného bezdôvodne obohatil vedel, že svojím konaním môže získať bezdôvodné obohatenie a

pre prípad, že sa tak stane, bol s týmto následkom uzrozumený. Súd konštatuje, že nebolo ničím
preukázané, že by sa žalovaný na úkor žalobcu úmyselne obohacoval. Dôvodom vzniku bezdôvodného
obohatenia žalovaného mala byť úverová zmluva uzavretá medzi stranami, ktorú žalobca považoval
za bezúročnú a bez poplatkov, prípadne neplatnú pre absenciu podpisu jednej z oprávnených osôb
žalovaného. Aj keď sa úver poskytnutý žalovaným žalobcovi považuje za bezúročný a bez poplatkov pre

absenciu podstatných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nie je možné len z uvedeného dôvodu
konštatovať, že žalovaný mal úmysel sa obohatiť voči žalobcovi. Na preukázanie úmyslu konajúcej
osoby získať bezdôvodné obohatenie nestačia len všeobecné tvrdenia o zaužívanej praxi žalovaného
pri uzatváraní spotrebiteľských zmlúv, ale bolo by nutné v každom jednotlivom prípade s poukazom
na okolnosti uzavretia úverovej zmluvy preukázať, že žalovaný v čase uzavretia úverovej zmluvy a

prijatia plnenia na základe úverovej zmluvy vedel alebo bol aspoň uzrozumený, že sa bezdôvodne
obohacuje. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by žalovaný mal úmysel získať bezdôvodné
obohatenie vo vzťahu k plneniu úverovej zmluvy uzavretej práve medzi stranami. Z týchto dôvodov bolo
potrebnénadanývzťahzospotrebiteľskejzmluvyaplikovaťtrojročnúobjektívnupremlčaciudobu.Keďže
žalobca bol toho názoru, že v danom prípade musí súd aplikovať desaťročnú premlčaciu dobu, k čomu

predkladal aj rozhodnutia súdov, na tomto mieste súd odkazuje na Rozsudok Krajského súdu v Trnave
zo dňa 03.10.2018, sp. zn. 24Co/35/2018, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu Piešťany v
obdobnej veci, keď odvolací súd v bode 17. uviedol: „Odvolaciemu súdu sú známe žalobkyňou citované
rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2Co/9/2012 z 12.1.2013, 3Co/41/2012 z 6.3.2013, v
ktorom judikoval úmysel nebankového subjektu obohatiť sa pre neuvedenie podstatných náležitostí v

zmluve o spotrebiteľskom úvere, na druhej strane potrebné poukázať na odlišné rozhodnutia Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12Co/63/2015 z 27.4.2016, sp. zn. 13Co/58/2015 z 15.3.2016, sp.
zn. 13Co/567/2015, sp. zn. 17Co/847/2014 z 16.9.2015, sp. zn. 17Co/376/2015, Krajského súdu v
Trnave sp. zn. 26Co/203/2015 z 28.6.2016, sp. zn. 10Co/206/2013 z 7.1.2015, sp. zn. 24Co/632/2015
z 29.6.2016, Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4Co/113/2016 z 16.3.2017.“

57. S poukazom na vyššie uvedené závery súd nárok žalobcu na zaplatenie bezdôvodného obohatenia
vo výške 2.126,29 Eur považoval za premlčaný v subjektívnej dvojročnej premlčacej dobe a žalobu
z tohto dôvodu zamietol, nakoľko premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať v dôsledkuzániku vynútiteľnosti subjektívneho práva. Vzhľadom na záver o premlčaní nároku uplatneného
žalobcom sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom veci ohľadom výšky žalovaného bezdôvodného
obohatenia, ale žalobu s poukazom na uvedené v celom rozsahu zamietol.

58. Záverom súd uvádza, že v prípade, ak sa v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán
konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za
rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani
c. Španielskoz 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c.

Francúzskoz 19. februára 1998).

59. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

60. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

61. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

62. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do

60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b)
kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie
urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania
(§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší

subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.