Uznesenie – Vlastnícke právo k nehnuteľnostiam ,
Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, August 26, 2025

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/71/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5122206514
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 08. 2025

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Topoľančík
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2025:5122206514.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu
JUDr. Vladimíra Topoľančíka a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v spore
žalobcu: obec Terchová, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 96, 013 06 Terchová, IČO: 00 321 699,
právne zastúpeného spoločnosťou Advokáti Müller § Dikoš, s.r.o., advokátska kancelária so sídlom
Tolstého 1201/20, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému: Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne

postihnutých, so sídlom ul. 1. mája 68/23, 014 01 Bytča, IČO: 37 809 351, právne zastúpeného
spoločnosťou Advokátska kancelária AŠTARY, s. r. o., advokátska kancelária, so sídlom Mariánske
námestie 29/6,
010 01 Žilina, IČO: 53 588 452, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
oodvolanížalobcuprotirozsudkuOkresnéhosúduŽilinač.k.41C/66/2022-238zodňa20.01.2025,takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej aj „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým
rozsudkom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol (výrok I. napadnutého rozsudku) a rozhodol, že
žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania (výrok II.
napadnutého rozsudku).

1.1 Z odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku vyplýva, že žalobca sa v danej veci domáhal
určenia, že je vlastníkom pozemku parcela registra „C“ č. 100/1 – ostatné plochy o výmere 2019 m2
v katastrálnom území A., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva
č. XXXX pre k. ú. A. vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina v podiele 1/1, t. j. určenia
existencie práva, a preto súd prvej inštancie posúdil žalobu podľa § 137 písm. c) Civilného sporového
poriadku (ďalej aj „CSP“). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca má na požadovanom

určení vlastníckeho práva k dotknutému pozemku naliehavý právny záujem, nakoľko spochybňuje zápis
žalovaného v katastri nehnuteľností a zmeny údajov v katastri sa môže domáhať iba listinou, ktorá
bude právne relevantná pre iný zápis do katastra. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva,
že medzi stranami sporu prebiehalo na tamojšom súde konanie pod sp. zn. 27C/13/2020, ktorou sa
aktuálny žalobca voči aktuálnemu žalovanému domáhal uloženia povinnosti aktuálnemu žalovanému
uzatvoriť so žalobcom kúpnu zmluvu s nasledujúcim obsahom: ,,Predávajúci Slovenský lyžiarsky zväz

zdravotne postihnutých, IČO: 37 809 351, so sídlom ul. 1. mája 68/23, 014 01 Bytča predáva
kupujúcemu obci Terchová, IČO: 00 321 699, so sídlom Sv. Cyrila a Metoda 96, 013 06 Terchová
nehnuteľnosť CKN parcelu č. 100/1 - ostatné plochy o výmere 2019 m2 nachádzajúcu sa v kat.
úz. A. zapísanú na LV č. XXXX vedenom katastrálnym odborom Okresného úradu Žilina v podiele
1/1. Kupujúci uvedenú nehnuteľnosť kupuje do svojho vlastníctva za kúpnu cenu 6.834,06 eur, ktorú
kupujúci uhradí bezhotovostným prevodom na účet predávajúceho do 7 dní odo dňa nadobudnutia

právoplatnosti rozhodnutia príslušného katastrálneho odboru o povolení vkladu vlastníckeho práva.
Kupujúci nadobudne vlastnícke právo k uvedenej nehnuteľnosti vkladom do katastra nehnuteľností.“.Konštatoval, že predmetná žaloba bola vedená na tamojšom súde pod sp. zn. 27C/13/2020, pričom
v predmetnom konaní žalobca argumentoval tým, že podľa Kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2014, ktorá
bola uzavretá medzi predávajúcim obcou Terchová a kupujúcim Slovenský lyžiarsky zväz zdravotne

postihnutých, došlo k prevodu tejto nehnuteľnosti KN parcely č. 100/1 za kúpnu cenu 205.883,- Sk
a podľa bodu 4.2 bolo zriadené vecné bremeno, ktoré spočíva v tom, že kupujúci zaháji výstavbu
správnejbudovyzväzudoštyrochrokovododovzdanianávrhunavkladavprípadenesplneniapozemok
vráti obci za nadobúdaciu cenu s tým, že na základe tohto ustanovenia zmluvy, teda pre nesplnenie
povinnosti žalovaného ako kupujúceho, ktorý nezačal s výstavbou správnej budovy, navrhoval žalobca,

aby súd nahradil prejav vôle žalovaného s uzavretím kúpnej zmluvy, na základe ktorej by žalovaný
previedol pozemok do vlastníctva žalobcu za totožných podmienok, a to rovnakú kúpnu cenu.
1.2 Odkazujúc na závery vyplývajúce z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/44/2012 zo
dňa 31.01.2012 dospel k záveru, že z právoplatného výsledku konania sp. zn. 27C/13/2022 (ďalej
aj „konanie 27C“) potvrdeného v konaní sp. zn. 7Co/10/2023 (ďalej aj „konanie 7Co“) vyplývajú
prejudiciálne dôsledky vo vzťahu k prejednávanému sporu. Vyslovil názor, že otázka výkladu charakteru

zmluvného dojednania vo veci sp. zn. 27C/13/2022 bola nevyhnutnou prejudiciálnou otázkou vo vzťahu
k dôvodnosti žaloby, pričom predmetná otázka výkladu a charakteru zmluvného dojednania čl. IV. bod
4.2 bola podstatnou súčasťou právneho posúdenia tamojšieho súdu, ktorý dospel k právoplatnému
záveru, že predmetné ustanovenie zmluvy je iné vedľajšie dojednanie s prekludovaným nárokom.
Na základe uvedeného uzavrel, že predmetný spor a jeho výsledok má vplyv na prejednávanú vec,

pretože v rozdielnych súdnych konaniach o tej istej veci, resp. veci na tom istom skutkovom základe,
nemožno v súlade s právom dospieť k rozdielnym záverom ohľadne danosti tohto práva, pretože
by to bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Podľa jeho názoru nebolo rozhodujúce, že otázka
výkladu a charakteru zmluvného dojednania bola pôvodne posudzovaná len ako prejudiciálna otázka,
nakoľko toto posúdenie v sebe zahŕňa len nevyhnutné posúdenie existencie hmotnoprávneho vzťahu

strán sporu. Uzavrel, že ak by ignoroval prejudiciálny účinok a nezobral by za základ pre svoje
rozhodnutie prejudikovaný hmotnoprávny vzťah okresným súdom a následne potvrdený krajským
súdom, nerešpektoval by záväzné súdne rozhodnutie a konal by v rozpore s ústavou.
1.3 Zdôraznil, že žalobca v prejednávanom spore vymedzil skutkový rámec žaloby tak, že zmluvné
dojednanie uvedené v bode 4.2 Kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2014 (poznámka odvolacieho súdu:

z obsahu spisu vyplýva, že správne malo byť uvedené „29.03.2004“) je rozväzovacou podmienkou
v účinnosti predmetnej kúpnej zmluvy. V danej súvislosti opätovne poukázal na to, že medzi totožnými
stranami bolo na tamojšom súde vedené konanie 27C o uloženie povinnosti uzavrieť kúpnu zmluvu,
v ktorom žalobca odvodzoval uplatnený nárok taktiež od zmluvného dojednania uvedeného v bode
4.2 predmetnej zmluvy zo dňa 29.03.2014 (poznámka odvolacieho súdu: z obsahu spisu vyplýva,

že správne malo byť uvedené 29.03.2004) ako vecného bremena a v rámci svojej procesnej obrany
v uvedenom konaní produkoval totožnú skutkovú aj právnu argumentáciu, na ktorej je založená aj
posudzovaná žaloba. Zdôraznil, že v uvedenom konaní výklad a charakter predmetného zmluvného
dojednania čl. IV. bod 4.2 kúpnej zmluvy riešil a právoplatne vyriešil tamojší súd v konaní 27C ako
predbežnú otázku, pričom žalobu v celom rozsahu zamietol a odvolací súd predmetné rozhodnutie

potvrdil (rozsudok tamojšieho súdu vo veci sp. zn. 27C/13/2022 v spojení s rozsudkom odvolacieho
súdu sp. zn. 7Co/10/2023). Uvedené rozhodnutie súd prvej inštancie považoval za formu prejudiciality
v prejednávanej veci, nakoľko otázka výkladu a charakteru zmluvného dojednania uvedeného v čl. IV.
vbode4.2predmetnejzmluvybolapredmetomuvedenéhokonaniaakoprejudiciálnaotázka,odktorejsa
odvodzoval uplatnený nárok a súd v uvedenom konaní v odôvodnení rozsudku jednoznačne konštatoval

a zdôvodnil, že predmetné zmluvné dojednanie predstavuje iné vedľajšie dojednanie podľa § 610
Občianskeho zákonníka, z ktorého nárok prekludoval, pričom uvedený rozsudok je pre strany konania
záväzný (§ 228 CSP). V danej súvislosti podotkol, že prejudiciálny účinok právoplatnosti skoršieho
rozsudku v ďalšom občianskom súdnom konaní (poznámka odvolacieho súdu: civilnom sporovom
konaní) s neidentickým predmetom konania je pre súd záväzný, ak právoplatným rozsudkom už bolo

o danej otázke rozhodnuté, a to aj vzhľadom na princíp právnej istoty, keď v danej súvislosti zdôraznil,
že otázka výkladu a charakteru dojednania čl. IV. bod 4.2 bola predmetom skoršieho konania ako
prejudiciálna otázka, od ktorej sa odvíjal uplatnený nárok. V danej súvislosti súd prvej inštancie uzavrel,
že prijatie záveru súdu o obsahu právneho úkonu je právnym posúdením a nie skutkovým zistením,
pričom interpretácia prejavu vôle a výklad prejavu vôle je právna úvaha (v danej súvislosti poukazoval na

nález Ústavného súdu SR II.ÚS 331/2023 z 28.11.2023). Z uvedených dôvodov sa súd prvej inštancie
nestotožnil s argumentáciou žalobcu, že výklad predmetného ustanovenia je skutkovou otázkou, keď
mal za to, že výklad predmetného ustanovenia čl. IV. bod 4.2 je otázkou právnou, ktorá bola v konaní
27C právoplatne vyriešená a zodpovedaná, a teda pre súd prvej inštancie konajúci v posudzovanejveci z dôvodu prejudiciality záväzná. Súd prvej inštancie ďalej zdôraznil, že v danej veci nie je viazaný
právnym názorom krajského súdu prijatým v inom konaní. Mal však za to, že ak žalobca nesúhlasil
so závermi konania 27C a 7Co, mal právo využiť zákonný rámec riadnych a mimoriadnych opravných

prostriedkov v uvedenej právnej veci a nesnažiť sa zvrátiť už právoplatné rozhodnutia mimo inštančného
postupu podaním žaloby v prejednávanom spore. Konštatoval, že bolo vecou žalobcu ako pána sporu,
aký procesný útok na domáhanie sa svojich tvrdených práv zvolí a čoho sa domáha, avšak s následnou
zodpovednosťou za výsledok, resp. úspech alebo neúspech v spore a s tým spojenými aj ďalšími
následkami pre prípadné iné konania (prejudicialita). Dospel k záveru, že v prejednávanom spore

už nemôže prehodnocovať právoplatne prijatý záver o výklade a charaktere predmetného zmluvného
dojednania, a preto pri právoplatnom závere vyslovenom v konaní 27C už nemôže skúmať ani vôľu
strán ohľadne predmetného ustanovenia zmluvy. Ak potom žalobca považoval za potrebné skúmať vôľu
strán ohľadne predmetného zmluvného dojednania, túto procesnú otázku mal zniesť a jej vyriešenia
sa domáhať už v konaní 27C, keď tá istá otázka na tom istom skutkovom základe a medzi tými istými
stranami nemôže byť z dôvodu právnej istoty súdmi posudzovaná odlišne, navyše za stavu, keď o tejto

otázke už bolo raz právoplatne rozhodnuté.
1.4 Z uvedených dôvodov potom súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol, pričom
dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že je vlastníkom predmetného pozemku z titulu naplnenia
rozväzovacej podmienky a neúčinnosti predmetnej zmluvy vychádzajúc z toho, že ustanovenie čl.
IV. bod 4.2 zmluvy je iné vedľajšie dojednanie podľa § 610 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“)

a nárok žalobcu na vrátenie predmetného pozemku žalovaným za splnenia tam uvedenej podmienky
sa prekludoval podľa § 610 ods. 2 OZ, tak ako bolo právoplatne rozhodnuté v konaní 27C. Na
základe uvedeného uzavrel, že ustanovenie čl. IV. bod 4.2 nie je rozväzovacou podmienkou účinnosti
kúpnej zmluvy a žalobca tak nie je z tohto titulu vlastníkom sporného pozemku. Iba nad rámec
uvedeného súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca iný titul vlastníckeho práva v konaní netvrdil a ani

nepreukázal. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej poukázal na to, že vo veci nevykonal
dokazovanie ani výsluchom B. C. a D. E., nakoľko vzhľadom na právne posúdenie prejudiciality
a viazanosti súdu právoplatnými právnymi závermi prijatými v konaní 27C v danej veci nepovažoval už
dokazovanie v navrhnutom smere za potrebné pre rozhodnutie v danej veci, keď o výklade a charaktere
predmetného zmluvného ustanovenia čl. IV. bod 4.2 zmluvy bolo súdmi Slovenskej republiky už

právoplatne rozhodnuté, a preto táto otázka nemohla byť posudzovaná opätovne.
1.5 O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 1 v spojení s §
255 ods. 1 CSP a žalovanému ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania proti
neúspešnému žalobcovi v celom rozsahu.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v celom rozsahu odvolanie z dôvodov
prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. b) a h) CSP, považujúc rozsudok súdu prvej inštancie za
nesprávny z dôvodu, že súd prvej inštancie nedôvodne vyhodnotil, že rozsudok Okresného súdu Žilina
sp. zn. 27C/13/2022-218 zo dňa 20.04.2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/10/2023-317 zo dňa 24.05.2023, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 07.07.2023, má prejudiciálny

účinok vo vzťahu k uplatnenému právu žalobcu v prejednávanom spore. Mal za to, že súd prvej
inštancie v prejednávanom spore ignoroval závery vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.
7Co/10/2023-317, na základe ktorých je podľa žalobcu nutné konštatovať, že žalobcom namietanému
porušenému vlastníckemu právu v konaní 27C nebola poskytnutá súdna ochrana. Mal preto za to, že
súd prvej inštancie mu svojím postupom odňal právo na súdnu ochranu ním uplatnenému subjektívnemu

právu, keď uzavrel, že ustanovenie čl. IV. bod 4.2 Kúpnej zmluvy je iné vedľajšie dojednanie podľa ust.
§ 610 Občianskeho zákonníka a jeho nárok na vrátenie predmetného pozemku žalovaným za splnenia
tam uvedenej podmienky sa prekludoval podľa ust. § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka s odvolaním
sa na právoplatne skončené konanie 27C a v dôsledku tohto záveru nevykonal žalobcom navrhované
dokazovanie. V danej súvislosti žalobca poukázal na závery rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.

7Co/10/2023-317 vyplývajúce z bodov 12., 13., 18. a 21. odôvodnenia tohto rozsudku.
2.1
Žalobca mal za to, že závery v konaní 27C je nutné vykladať tak, že ak by predmetné ustanovenie čl.
IV. bod 4.2 Kúpnej zmluvy bolo iným vedľajším dojednaním podľa ust. § 610 Občianskeho zákonníka,
tak by právo z neho plynúce bolo prekludované. Mal za to, že záväzným je výrok súdu v konaní 27C,

z ktorého plynie, že súdnym rozhodnutím nemožno nahradiť vôľu žalovaného. Žalobca potom v odvolaní
namietal, že z konania 27C nevyplýva právoplatne prijatý záver o výklade a charaktere dojednania čl.
IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy, pričom podľa jeho názoru súdu prvej inštancie nič nebránilo v skúmaní vôle
strán sporu, keď skúmanie vôle strán sporu bolo predpokladané v rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/10/2023-317, ktoré nemožno podľa názoru žalobcu ignorovať a ktoré viedli k potvrdzujúcemu
výroku v konaní 27C, nakoľko len ich úmyselným prehliadaním súd prvej inštancie v prejednávanom
spore dospel k záveru, že prejudiciálna otázka výkladu dojednania čl. IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy už

bola vyriešená v inom konaní, ktorého závery sú pre súd prvej inštancie záväzné a nemôže sa od nich
odchýliť. Má za to, že v prejednávanej veci nejde o zodpovedanie totožnej otázky a jej nové právne
posúdenie.

2.2

Podľa žalobcu súd prvej inštancie neopodstatnene postupoval podľa ust. § 194 CSP, pretože v zmysle
rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/10/2023-317 sa mal zaoberať žalobcom nastolenou
otázkou, či predmetné ustanovenie čl. IV. bod 4.2 Kúpnej zmluvy upravuje rozväzovaciu podmienku
podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka, ktoré súd prvej inštancie ani neaplikoval. Mal za to, že
výhradne takýto postup súdu by predstavoval spravodlivý súdny proces a teda rešpektovanie právnej
istoty strán sporu. Podľa žalobcu aj žalovanému v zmysle rozsudku Krajského súdu v Žiline sp.

zn. 7Co/10/2023-317 muselo byť zrejmé, že žalobca sa môže domáhať svojho vlastníckeho práva
k pozemku, ktoré sa nepremlčuje, a teda môže sa ho s úspechom domáhať, ak preukáže svoje tvrdenie
o naplnení rozväzovacej podmienky. Z uvedeného žalobca vyvodil, že priznanie prejudiciálneho účinku
rozhodnutia v konaní 27C zo strany súdu prvej inštancie viedlo k odňatiu možnosti žalobcu domáhať
sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky

poskytované právnym poriadkom. Na základe uvedeného nemožno podľa žalobcu s poukazom na
závery Krajského súdu v Žiline vyslovené v rozsudku č. k. 7Co/10/2023-317 konanie 27C považovať
za založené na obdobnom skutkovom a právnom základe ako prejednávaná vec, a teda hmotnoprávny
vzťah považovať za prejudikovaný. Podľa žalobcu, s poukazom na špecifiká prejednávanej veci, vo
svetle rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/10/2023-317 nejde o prípad, na ktorý by mali dopadať

závery z rozhodnutí najvyšších súdnych autorít citované súdom prvej inštancie v bode 25. odôvodnenia
odvolaním napadnutého rozsudku. Žalobca ďalej v odvolaní poukázal na to, že z rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/10/2023-317 vyplýva, že otázka výkladu predmetného zmluvného ustanovenia
nie je otázkou právnou ale otázkou skutkovou a ako taká v podstate nemá ani nemôže mať povahu
prejudiciálnej otázky, tak ako to uzavrel súd prvej inštancie, pričom nesprávnosť postupu súdu prvej

inštancie podľa žalobcu potvrdzuje tiež skutočnosť, že neexistuje právoplatný výrok rozhodnutia v inom
súdnom konaní, ktorým by bola právoplatne vyriešená otázka hmotnoprávneho vzťahu strán sporu.
2.3
Na základe uvedeného žalobca zotrval na tom, že už zo samotného textu kúpnej zmluvy vyplýva,
že cieľom a účelom kúpnej zmluvy bolo dosiahnutie takej úpravy vzájomných práv a povinností strán

sporu, na základe ktorej síce dôjde k prevodu vlastníckeho práva k pozemku na žalovaného, avšak
len za tým účelom, aby tento (žalovaný) na pozemku realizoval stavbu správnej budovy, pričom s jej
realizáciou bol povinný začať v dohodnutej lehote a súčasne, aby sa v prípade nesplnenia tejto
povinnostipredávajúci(žalobca)opäťstalvlastníkompozemku.Nazákladeuvedenéhovyslovilnázor,že
nesplnenie povinnosti žalovaného začať s realizáciou stavby v dohodnutej lehote možno právne posúdiť

len ako rozväzovaciu podmienku, na splnenie ktorej zmluvné strany viazali zánik účinkov kúpnej zmluvy,
čomu zodpovedá nielen jazykové znenie bodu 4.2 kúpnej zmluvy, ktoré pojem podmienky výslovne
uvádza „v prípade nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu“, ale aj právny režim
dohodnutý účastníkmi kúpnej zmluvy ako dôsledok naplnenia tejto podmienky, ktorý zodpovedá režimu
upravenému v ust. § 457 Občianskeho zákonníka upravujúcom právne dôsledky zániku zmluvného

vzťahu. Z dôvodu, že išlo o podmienku rozväzovaciu, tak jej splnením došlo k zániku kúpnej zmluvy
bez ďalšieho, čo v danom prípade znamená, že žalobca sa dňom splnenia rozväzovacej podmienky
stal vlastníkom pozemku. S poukazom na uvedené má žalobca za to, že bolo povinnosťou súdu prvej
inštancie žalobu vecne prejednať, ktorý však tak neučinil a svojím postupom odmietol spravodlivosť vo
vzťahu k žalobcovi.

2.4
Na základe uvedeného žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Žalovaný považoval odvolanie žalobcu za nedôvodné, pričom odvolacie námietky považoval za

zjavne neopodstatnené a pri viacerých formuláciách pôsobiace až účelovo. Podľa žalovaného súd
prvej inštancie nemohol napadnutým rozsudkom odňať žalobcovi právo na súdnu ochranu tým, že
„uzavrel, že ustanovenie čl. IV. bod 4.2 kúpnej zmluvy je iné vedľajšie dojednanie podľa ust. § 610
Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu na vrátenie predmetného pozemku žalovaným za splnenia tamuvedenej podmienky sa prekludoval podľa ust. § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka“, nakoľko uvedený
právny záver bol podľa žalovaného jednoznačne právoplatne vyslovený súdmi v právoplatnom rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 27C/13/2020-218 z 20. apríla 2022 v spojení s rozsudkom Krajského súdu

v Žiline č. k. 7Co/10/2023-314 z 24. mája 2023. Zdôraznil, že žalobca dovolanie proti rozsudku Krajského
súdu v Žiline č. k. 7Co/10/2023-317 z 24. mája 2023 nepodal. Z uvedeného dôvodu má za to, že tým,
že okresný súd vychádzal z právoplatne vysloveného záveru o tom, že ust. čl. IV. bod 4.2 kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi stranami sporu je iné vedľajšie dojednanie podľa ust. § 610 Občianskeho zákonníka
a nárok žalobcu na vrátenie predmetného pozemku žalovaným za splnenia tam uvedenej podmienky sa

prekludovalo podľa § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý bol vyjadrený v právoplatných súdnych
rozhodnutiach vydaných v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 27C/13/2020, nedošlo a ani
nemohlo dôjsť k odňatiu práva žalobcu na súdnu ochranu. Podľa jeho názoru
k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a na spravodlivé súdne konanie by naopak došlo na
jehostranetým,akbysúdyvprejednávanejvecinerešpektovaliprávoplatnéposúdeniehmotnoprávneho
vzťahu medzi žalobcom a žalovaným judikované v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn.

27C/13/2020.
3.1
V daných súvislostiach zdôraznil, že v právoplatne skončenom konaní vedenom na okresnom súde
medzi tými istými stranami sporu pod sp. zn. 27C/13/2020 sa na základe tých istých skutkových tvrdení
a právnych argumentov riešila rovnaká prejudiciálna otázka, ktorá je esenciálna aj pre rozhodnutie

súdu v prejednávanej veci, a to otázka výkladu zmluvného dojednania čl. IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy
z 29. marca 2004, pričom táto otázka bola podľa žalovaného Okresným súdom Žilina v právoplatnom
rozsudku č. k. 27C/13,/2020-218 z 20. apríla 2022 potvrdeným rozsudkom Krajského súdu v Žiline č.
k. 7Co/10/2023-317 z 24. mája 2023 zodpovedaná spôsobom odlišným a nezlučiteľným s výkladom
predmetného zmluvného dojednania presadzovaným žalobcom v aktuálne prejednávanej žalobe, t. j.

s dodatočnou, žalobkyňou po 18 rokoch od uzavretia kúpnej zmluvy prvýkrát prezentovanou účelovou
interpretáciou, podľa ktorej má ísť o rozväzovaciu podmienku účinnosti kúpnej zmluvy, v dôsledku
ktorej sa bez ďalšieho obnovilo vlastnícke právo žalobcu k pozemku. V danej súvislosti poukázal
na to, že žalobca už vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/13/2020 začal od
konca marca 2022 tvrdiť, že je vlastníkom sporného pozemku a prezentovať výklad dojednania čl. IV.

bodu 4.2 Kúpnej zmluvy identický s jeho výkladom obsiahnutým v prejednávanej žalobe, pričom túto
argumentáciu žalobca zastával aj v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 7Co/10/2023. Zdôraznil,
že súd prvej inštancie aj odvolací súd pri rozhodovaní vo veci sp. zn. 27C/13/2020 boli oboznámené
aj s dodatočným tvrdením žalobcu o údajnej rozväzovacej podmienke účinnosti kúpnej zmluvy v jej
článku IV. bode 4.2, na základe ktorej sa malo obnoviť vlastnícke právo žalobcu, pričom s týmto

výkladom dojednania článku IV. bod 4.2 Kúpnej zmluvy sa súdy vo svojich právoplatných rozsudkoch
vo veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/13/2020 nestotožnili. V daných súvislostiach
žalovaný poukázal na odôvodnenie rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/13/2020-218 z 20. apríla
2022, a to na doslovný obsah bodov 18. až 21. odôvodnenia predmetného rozsudku, pričom opätovne
zdôraznil,žepredmetnýrozsudoksúduprvejinštanciebolpotvrdenýodvolacímsúdom(Krajskýmsúdom

v Žiline) rozsudkom č. k. 7Co/10/2023-317 z 24. mája 2023, v ktorom odvolací súd vyslovil záver, že
prvoinštančný súd správne uzavrel, že pokiaľ k podaniu žaloby na súd nedošlo v lehote štyroch rokov
od márneho uplynutia lehoty plynúcej od povolenia vkladu do katastra nehnuteľností kúpnej zmluvy
z 29. marca 2024, podľa § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k zániku práva žalobkyne v zmysle
článku IV. bod 2 tejto zmluvy. Žalovaný má potom za to, že súdy v skôr právoplatne skončenom konaní

tých istých sporových strán vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/13/2022 už riešili a aj
právoplatne vyriešili otázku výkladu zmluvného dojednania článku IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy, ktorú
pri totožnom skutkovom stave nastolil žalobca v podanej žalobe v prejednávanom spore. Žalovaný má
potom za to, že výkladom dojednania článku IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy podaným súdmi v právoplatne
skončenejvecivedenejnaOkresnomsúdeŽilinapodsp.zn.27C/13/2020súviazanénielenstranysporu

(žalobcaažalovaný)aleisúd,atoajvďalšíchsúdnychkonaniachvedenýchmedzitýmiistýmisporovými
stranami a vychádzajúcich z toho istého skutkového stavu, tak ako to správne uzavrel súd prvej inštancie
vrozsudkunapadnutomodvolaním.Zapodstatnéžalovanýpovažovalajto,žežalobcavprejednávanom
spore (sp. zn. 41C/66/2022) tvrdil a odvodzoval svoj žalobný nárok (konkrétne ním tvrdené vlastnícke
právo k pozemku) voči žalovanému opäť iba z dojednania článku IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy uzavretej

medzi žalobcom a žalovaným, a teda zo žiadnych iných (nových, odlišných) skutočností, než boli známe
aj súdom v konaní 27C.
3.2Malzato,žeotázkavýkladudojednaniačlánkuIV.bodu4.2Kúpnejzmluvymedzižalobcomažalovaným
bola už súdmi vo veci vedenej pod sp. zn. 27C/13/2020 právoplatne zodpovedaná, a preto súd prvej
inštancie dospel k záveru, že otázka výkladu zmluvného dojednania článku IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy

sa nemôže úspešne znova nastoľovať v prejednávanom spore a riešiť spôsobom odlišným od záverov
súdov v právoplatne skončenej veci sp. zn. 27C/13/2020, a to práve z dôvodu prejudiciality, ktorá je
prejavom zásady res iudicata ako súčasti princípu právnej istoty. Ak by sa súd v prejednávanom spore
necítil viazaný žalobcom namietaným právnym záverom o tom, že ustanovenie článku IV. bod 4.2
Kúpnej zmluvy je iné vedľajšie dojednanie podľa ustanovenia § 610 Občianskeho zákonníka, potom

by sa súd v prejednávanom spore dopustil neprípustného prehodnotenia právoplatného rozhodnutia
súdu v inej veci (konkrétne vo veci sp. zn. 27C/13/2020) a tým porušenia princípu právnej istoty.
Žalovaný zdôraznil, že uvedené vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR
ako dovolacieho súdu, ktorý sa zaoberal problematikou prejudiciality (konkrétne žalovaný poukázal
na rozhodnutia vo veci 1Cdo/133/2009, 1Cdo/44/2010 (R 40/2013), 8Cdo/216/2020, 5Cdo/13/2020,
5Cdo/62/2020, 4Cdo/12/2022, 2ObdoV/9/2022). Osobitne poukázal na právnu vetu rozhodnutia R

40/2013, podľa ktorého „pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka
hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako
prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.“. Vo vyslovených súvislostiach osobitne zdôraznil, že
z rozhodnutí Najvyššieho súdu SR (vo veciach sp. zn. 5Cdo/13/2022, 5Cdo/62/2024, 4Cdo/12/2022
a 2ObdoV/9/2022) navyše vyplýva, že súd je viazaný nielen samotným výrokom predchádzajúceho

právoplatného rozhodnutia súdu vo veci tých istých sporových strán ale aj vyriešením otázok,
ktoré boli v skoršom právoplatnom rozhodnutí zodpovedané ako otázky prejudiciálne a sú otázkami
prejudiciálnymi, podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej aj v konaní neskoršom. Vychádzajúc
z uvedeného mal žalovaný za to, že aj keď otázka výkladu zmluvného dojednania článku IV. bodu
4.2 Kúpnej zmluvy medzi žalobcom a žalovaným bola riešená (vyriešená) v právoplatne skončenej

veci vedenej na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/13/2020 „len“ ako otázka pre tamojšie konanie
prejudiciálna (nie ako otázka obsiahnutá priamo vo výroku v rozsudku), tak napriek tomu súd nemôže
v danom konaní od vyriešenia uvedenej prejudiciálnej otázky odhliadnuť, ale naopak, nesmie vychádzať
z iného záveru ohľadom obsahu zmluvného dojednania článku IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy, než ako
o ňom bolo vo veci sp. zn. 27C/13/2020 právoplatne rozhodnuté.

3.3
Namietal, že žalobca vo svojom odvolaní interpretuje pojem „prejudiciálna otázka“, resp. „prejudicialita“
veľmi reštriktívnym spôsobom, ktorý nezodpovedá aktuálnej rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu
SR ako dovolacieho súdu, keď pojem „prejudiciálna otázka“ nie je stotožniteľný s otázkami vymedzenými
v § 193 Civilného sporového poriadku, pričom z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/133/2009

z 29. apríla 2010 je prejudiciálna (predbežná alebo aj predurčujúca otázka) taká otázka, ktorá sama
predmetom konania nie je (v prejednávanej veci je predmetom konania určenie vlastníckeho práva
žalobcu k pozemku), avšak od jej vyriešenia je závislé rozhodnutie, ktoré má súd prijať. Na základe
uvedeného sa žalovaný domnieva, že otázka výkladu zmluvného dojednania článku IV. bodu 4.2
dotknutej kúpnej zmluvy nepochybne predstavuje prejudiciálnu otázku pre toto konanie, a teda takú

otázku, ktorá sama predmetom konania nie je, avšak od jej vyriešenia závisí rozhodnutie súdu o tom,
či žalobca je alebo nie je vlastníkom pozemku.
3.4
Podľa žalovaného zásadne je relevantné striktne rozlišovať, tak ako to činí v odvolaní žalobca (tvrdiac,
že skutková otázka „v podstate nemá ani nemôže mať povahu prejudiciálnej otázky“), či prejudiciálna

otázka môže byť iba otázkou právnou alebo aj otázkou skutkovou, ktorá však už tiež bola v inom spore
medzi tými istými stranami sporu pri totožnom skutkovom stave právoplatne zodpovedaná. Súčasne
poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 7C/15/2022, v ktorom sa žalovaný
(v dotknutom konaní v procesnom postavení žalobcu) ako vlastník sporného pozemku domáhal voči
žalobcovi (v dotknutom konaní v procesnom postavení žalovaného) určenia, že sporný pozemok nie je

zaťažený vecným bremenom v prospech žalobcu zapísaným v katastri nehnuteľností v znení „správnu
budovu zväzu zaháji do štyroch rokov, v prípade nesplnenia podmienky vrátiť obci v nadobúdacej cene“
a v znení „pri predaji si obec vyhradzuje predkupné právo za nadobúdaciu cenu“, v ktorom Okresný súd
Žilina rozsudkom č. k. 7C/15/2022-116 z 25.10.2023 taktiež hodnotil obsah dojednania článku IV. bodu
4.2 kúpnej zmluvy, pričom vychádzal z toho, že danú otázku už právoplatne zodpovedali súdy v konaní

vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/13/2020, a preto je ich rozhodnutiami prejudiciálne
viazaný.
3.5K bodu 10. odvolania žalobcu, v ktorom tento prezentoval svoj aktuálny výklad dojednania článku
IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy, tvrdiac, že „nesplnenie povinnosti žalovaného začať s realizáciou stavby
v dohodnutej lehote tak možno právne posúdiť len ako rozväzovaciu podmienku, na splnenie ktorej

zmluvné strany viazali zánik účinkov kúpnej zmluvy“, žalovaný uviedol, že táto interpretácia zmluvného
dojednania zo strany žalobcu je neakceptovateľná i v prípade, ak by sa nevychádzalo z prejudiciálnej
viazanosti súdu rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 27C/13/2020-218 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/10/2023-317, pričom v ďalšej časti odvolania zopakoval svoju
argumentáciu zo svojho vyjadrenia k žalobe zo dňa 31. októbra 2023 v časti počínajúcej v poradí druhým

odsekom strany 11 končiac druhým odsekom strany 16 tohto vyjadrenia (pri doplnení tohto vyjadrenia o
časť posledného odseku na strane 16 pokračujúcom na strane 17 vyjadrenia k odvolaniu v znení „...a
uvedené by sa nemuselo v obsahu zmluvného dojednania výslovne zakotvovať“, a pri súčasnej absencii
posledného odseku vyjadrenia žalovaného zo dňa 31. októbra 2023 na strane 15 s jeho pokračovaním
na strane 16 predmetného vyjadrenia, ktoré sa vo vyjadrení k odvolaniu nenachádza).

3.6
Na základe uvedeného žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdil a priznal mu proti žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
4. Žalobca v odvolacej replike zotrval na tom, že súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku
nesprávne rozhodol, keď povahu bodu 4.2 mal ustálenú rozsudkom 27C a tým aj hmotnoprávny vzťah

medzi stranami sporu, nakoľko zo záverov rozsudku 27C nevyplýva, že by skúmaniu bola podrobená
vôľa (úmysel) konajúcich osôb, a teda že boli použité výkladové pravidlá a to tak, ako ich popisuje
Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 3Cdo/81/2011 zo dňa 21.07.2012, na ktorý poukazuje aj sám
žalovaný. Zopakoval, že rozsudkom 27C bolo právoplatne rozhodnuté o tom, čo žalobca uplatňoval
a síce, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného uzavrieť kúpnu zmluvu so žalobcom, pričom žalobe

nemohlo byť vyhovené, pretože takýto nárok odvodzovaný z ust. § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka
nie je daný, keďže bod 4.2 nemá povahu vecného bremena (čo potvrdil aj súd v konaní pod sp.
zn. 7C/15/2022) a nemožno ho odvodiť ani z ust. § 607 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože sa
týka hnuteľných vecí a odvodzovaný z ust. § 610 Občianskeho zákonníka, je prekludovaný. Zdôraznil,
že v zmysle rozsudku 27C súdy neskúmali vôľu strán sporu pri dojednávaní bodu 4.2, nakoľko

nepripustili zmenu žaloby, a tak sa vôbec nezaoberali možnou aplikáciou ust. § 36 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Žalobca opätovne poukázal na časť odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline č.
k. 7Co/10/2023-317, podľa ktorého pripustením zmeny žaloby by súd musel zisťovať, či si účastníci
dojednali také výhrady a podmienky, ktorých uplatnenie je vecou ich rozhodnutia (záleží len na nich, či sa
jednostrannýmprávnymúkonomadresovanýmdruhejstranerozhodnúspôsobiťzánikprávnehovzťahu)

podľa § 610 OZ, alebo viazali zánik záväzku na rozväzovaciu podmienku podľa § 36 OZ, ktorej splnením
s účinkami ex nunc zaniká právny vzťah bez toho, aby na to bolo treba akékoľvek ďalšie konanie zo
strany kupujúceho alebo predávajúceho. Žalobca z uvedeného vyvodil, že z rozsudku 27C sa teda súdy
s tým, čo bodom 4.2 strany sporu sledovali, či už z pohľadu ust. § 610 Občianskeho zákonníka alebo ust.
§36ods.2Občianskehozákonníkanevysporiadali,očommásvedčiťižalovanýmcitovanéodôvodnenie

rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 27C/13/2020-218, podľa ktorého podľa bodu 4.2 zmluvné strany
chceli obnoviť pôvodný stav. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd sa však nevysporiadal s tým, či
tento stav mal byť obnovený podľa bodu 4.2 automaticky alebo len v prípade, ak jeho obnovenie bude
žiadať žalobca, a to práve preto, že neskúmal vôľu strán sporu. Žalobca má potom za to, že z dôvodu,
že súd prvej inštancie v prejednávanom spore vôľu konajúcich osôb pri dojednávaní bodu 4.2 neskúmal,

odoprel mu právo na spravodlivý proces a odňal mu možnosť domáhať sa ochrany svojho vlastníckeho
práva.
4.1
Žalobca súčasne zdôraznil, že pre dojednanie práva spätnej kúpy chýba dohoda strán sporu o lehote,
v ktorej by si takéto právo mohol žalobca u žalovaného uplatniť, a to práve pre vymedzenú podmienku

zahájenia výstavby správnej budovy zväzu v lehote štyroch rokov od odovzdania návrhu na vklad do
katastra nehnuteľností, pričom v tejto lehote nemohol žalobca ako predávajúci uplatniť žiadne právo
alebo výhradu a prekluzívnu lehotu podľa ust. § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka v trvaní jedného
roka od uzavretia kúpnej zmluvy za daných podmienok tiež nebolo možné uplatniť. Zdôraznil, že
výklad bodu 4.2, že zánik právnych účinkov kúpnej zmluvy uplynutím dohodnutej lehoty na zahájenie

výstavby správnej budovy zväzu nastane bez potreby ďalších právnych úkonov žalobcu, zodpovedá
samotnému účelu, ktorý strany sporu prevodom pozemku žalovanému sledovali (konkrétne výstavba na
pozemku v súvislosti s podporou športu u zdravotne postihnutých), pričom následkom zániku právnych
účinkov kúpnej zmluvy je povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi pozemok oproti povinnosti žalobcu vrátiťžalovanému nadobúdaciu cenu, čo výslovne strany sporu v bode 4.2 uviedli. V danej súvislosti žalobca
podotkol, že vyslovené dojednanie povinnosti vrátenia vzájomne poskytnutých plnení v prípade zániku
zmluvy nie je ničím výnimočným a práve naopak, táto povinnosť nastupujúca zo zákona sa celkom

bežne upravuje aj zmluvne.
4.2
Vzhľadom na uvedené a na samotné vymedzenie povinností zo strany žalovaného vrátiť žalobcovi
pozemok, ak predmetnú výstavbu v dohodnutej lehote nezaháji, nebolo žalobcovi jasné, prečo
túto povinnosť žalovaný dobrovoľne nesplnil a neposkytol súčinnosť vedúcu k opätovnému zápisu

vlastníckeho práva žalobcu v príslušnom katastri nehnuteľností, nakoľko následku zániku právnych
účinkov kúpnej zmluvy pre nezahájenie dohodnutej stavby si bol žalovaný vedomý, keď podával žiadosti
o predĺženie pôvodne dohodnutej štvorročnej lehoty. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že
on žalovanému vychádzal v ústrety, čím po dobu niekoľkých ďalších rokov sám seba obmedzoval
vo výkone svojho vlastníckeho práva, keď sa aj po uplynutí pôvodne dohodnutej štvorročnej lehoty
zaviazal ponechať predmetný pozemok vo vlastníctve žalovaného za účelom dohodnutej výstavby,

avšak uplynutím rokov sa aj jemu stalo zrejmým, že žalovaný nebude schopný svoj záväzok spojený
s realizáciou dohodnutej výstavby splniť, a preto už od ďalšieho predlžovania dohodnutej lehoty upustil
a obecné zastupiteľstvo žiadosť žalovaného neschválilo.
4.3
Žalobca súčasne poukázal na to, že kúpna cena, za ktorú bol pozemok žalovanému prevedený,

zodpovedala účelu kúpnej zmluvy a záväzku žalovaného zrealizovať na ňom dohodnutú výstavbu a aj
uvedený účel tak vedie k výkladu bodu 4.2 ako rozväzovacej podmienky, pretože nemohlo byť v záujme
žalobcu, aby po márnom uplynutí dohodnutej lehoty zostal predmetný pozemok ďalej vo vlastníctve
žalovanéhoanebolodôvodné,abyonavráteniepozemkumuselpomárnomuplynutítejtolehotyžalobca
osobitne žiadať. V danej súvislosti poukázal na to, že predmetný bod 4.2 neznie, že kupujúci je povinný

pozemok vrátiť, ak po márnom uplynutí dohodnutej lehoty o to predávajúci požiadal, ale znie v prípade
nesplnenia podmienky pozemok vrátiť obci za nadobúdaciu cenu, z čoho je zrejmé, že ide o následok
zániku právnych účinkov zmluvy, kedy nastupuje povinnosť vrátenia si vzájomne poskytnutých plnení.

4.4

Zdôraznil, že právo nemá chrániť tých, ktorí svoje povinnosti porušujú, pričom on sa od počiatku domáha
toho, aby sa obnovilo jeho vlastnícke právo k predmetnému pozemku, nakoľko žalovaný nesplnil svoj
záväzok v dohodnutej (ani predĺženej) lehote, a preto je povinný pozemok mu vrátiť, pričom obnovy
svojhovlastníckehoprávasazastavuporušovaniapovinnostízostranyžalovanéhomôžedomôcťjedine
určením svojho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku na základe deklaratórneho rozhodnutia

súdu.

4.5
Na základe uvedeného žalobca zotrval na svojom odvolacom návrhu.

5. Strany sporu v odvolacom konaní ďalšie podania neprodukovali.

6. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie na základe podaného odvolania žalobcu, a to v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP
a z dôvodov prezumovaných § 380 CSP a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP

a contrario) podľa § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP postupom v zmysle ust. § 219 ods. 3 CSP rozsudok
súdu prvej inštancie vo výroku I. (vo veci samej) ako aj v závislom výroku II. (ktorým súd prvej inštancie
rozhodol o práve na náhradu trov konania) zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.
7. Žalobca podal odvolanie z dôvodov prezumovaných ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP,

t. j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ako aj z dôvodu prezumovaného
§ 365 ods. 1 písm. h) CSP, t. j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

8. Vo všeobecnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle ust. § 380 CSP je viazaný
odvolacími dôvodmi (odsek 1) s výnimkou vád týkajúcich sa podmienok konania, na ktoré je povinný
prihliadať, aj keby neboli v odvolacích dôvodoch uplatnené (odsek 2). Z uvedeného vyplýva, že na iné
pochybenia súdu prvej inštancie mimo tých, ktoré namietal žalobca v odvolacej lehote, ktoré by inakmohli byť odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 365 CSP, prihliadať nemôže, aj keby takéto pochybenia
zistil. Odvolací súd konštatuje, že nevzhliadol žiaden nedostatok naplnenia podmienok konania.

9. Súd prvej inštancie založil svoj zamietajúci rozsudok na závere, že otázka výkladu ustanovenia čl.
IV. bod 4.2 Kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 29.03.2004 medzi žalobcom (ktorý vystupoval v právnom
postavení predávajúceho) a žalovaným (ktorý vystupoval v právnom postavení kupujúceho) bola
právoplatne vyriešená v konaní vedenom Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 27C/13/2020 a na toto
konanie nadväzujúcim odvolacím konaním vedeným súdom v Žiline pod sp. zn. 7Co/10/2023 v tom

zmysle, že predmetné ustanovenie kúpnej zmluvy (článok IV. bod 4.2) je iným vedľajším dojednaním
podľa § 610 Občianskeho zákonníka a nárok žalobcu (vystupujúceho v identickom procesnom postavení
ako v prejednávanom spore) na vrátenie predmetného pozemku žalovaným (taktiež vystupujúcim
v identickom procesnom postavení ako v prejednávanom spore) za splnenia tam uvedenej podmienky
sa prekludovalo podľa § 610 odsek 2 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného potom dospeli
k záveru, že vyriešenie danej otázky týkajúcej sa vzájomného hmotnoprávneho postavenia účastníkov

predmetnej kúpnej zmluvy v predmetných (predchádzajúcich) súdnych konaniach je pre konajúci
súd prvej inštancie v prejednávanom spore záväzné, a preto uvedená otázka založená na tom
istom skutkovom základe a medzi tými istými stranami už nemôže byť z dôvodu právnej istoty
súdmi posudzovaná odlišne, naviac za stavu, keď o tejto otázke už bolo raz právoplatne rozhodnuté
v predchádzajúcom konaní. V tejto súvislosti súd prvej inštancie poukázal na závery vyplývajúce

z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/44/2012 z 31.01.2012.

9.1
Uvedený záver súdu prvej inštancie bol kategoricky namietaný žalobcom v podanom odvolaní,
poukazujúcnadôvody,zktorýchvychádzalKrajskýsúdvŽilineakoodvolacísúdvodvolacomkonanísp.

zn. 7Co/10/2023, a ktoré prezentoval v rozsudku č. k. 7Co/10/2023-317 zo dňa 24. mája 2023, ktorým
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie sp. zn. 27C/13/2020-218 zo dňa 20.04.2022, pričom konkrétne
poukazoval na bod 12., 13., 18. a 21. odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Žiline.

9.2

Predmetnú odvolaciu námietku vyhodnotil odvolací súd ako dôvodnú.
9.2.1
Z odôvodnenia rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/13/2020-218 zo dňa 20.04.2022, a to
konkrétne z bodu 19. odôvodnenia tohto rozsudku, možno síce vyvodiť záver konajúceho súdu ohľadne
výkladu článku IV. bodu 4.2 Kúpnej zmluvy, keď súd prvej inštancie konštatoval, že predmetné zmluvné

dojednanie je iným vedľajším dojednaním vyplývajúcim z § 610 Občianskeho zákonníka. Taktiež to,
že žaloba v predmetnej veci bola zamietnutá z dôvodu prekludovania práva prezumovaného týmto
ustanovením, nakoľko podľa § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka zanikajú výhrady a podmienky
najneskôr uplynutím jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil
(v tejto súvislosti súd prvej inštancie vyslovil skutkový záver, že lehota na uplatnenie predmetného práva

uplynula dňa 06.09.2008, a keďže žalobca ako predávajúci si právo, ktoré mu vyplynulo zo zmluvného
dojednania článku IV. bod 4.2, v dohodnutej lehote neuplatnil, tak jeho právo zaniklo, a preto súd
v predmetnej veci žalobu zamietol). Predmetný rozsudok súdu prvej inštancie bol napadnutý odvolaním
zo strany žalobcu (Obec Terchová), pričom Krajský súd v Žiline ako odvolací súd v konaní vedenom
pod sp. zn. 7Co/10/2023 rozsudok súdu prvej inštancie ako správny postupom podľa § 387 ods.

1 CSP rozsudkom č. k. 7Co/10/2023-317 zo dňa 24. mája 2023 potvrdil. Z bodu 12. odôvodnenia
predmetného rozsudku Krajského súdu v Žiline vyplýva, že tento sa stotožnil s procesným postupom
prvoinštančného súdu, pokiaľ zmenu žaloby žalobcu v zmysle podania zo dňa 28.03.2022 upresnenú
na pojednávaní nepripustil, nakoľko totožne s názorom prvoinštančného súdu dospel k presvedčeniu
o tom, že výsledky doterajšieho dokazovania nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie o zmenenej

žalobe, tak ako ju formuloval žalobca v podaní z 28.03.2022 [poznámka odvolacieho súdu: predmetným
podaním sa žalobca – Obec Terchová domáhala zmeny žaloby (vo význame jej rozšírenia), aby bolo
určené, že žalobca je výlučným vlastníkom dotknutého pozemku a aby mu bola uložená povinnosť
zaplatiť žalovanému sumu 6.834,06 eur v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a následne
žalobca na pojednávaní doplnil, že v danom prípade ide o eventuálny petit, tzn. že pokiaľ by pôvodný

rozsudočný návrh bol zamietnutý, tak eventuálne žiadal, aby bolo rozhodované o žalobe tak, ako
predložil rozsudočný návrh zo dňa 28.03.2022]. V súvislosti s predmetným procesným postupom
prvoinštančného súdu odvolací súd v predmetnom konaní konštatoval, že súd prvej inštancie správne
primárnu pozornosť zameral na včasnosť podania žaloby žalobcom na súd v zmysle ust. § 610 ods.2 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti vyslovil záver, že „ ... Ak totiž podľa § 610 ods. 2 OZ,
pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, zanikajú výhrady a podmienky v zmysle ust. § 610 ods. 1 uplynutím
jedného roka od uzavretia kúpnej zmluvy, ak ich predávajúci v tejto lehote neuplatnil, odporovalo by

procesnej ekonómii a hospodárnosti konania, aby naviac venoval pozornosť a zameriaval sa i na
zistenie, či v bode 4.2 kúpnej zmluvy a zmluvy o zriadenie vecného bremena si dojednali účastníci
také výhrady a podmienky, ktorých uplatnenie je vecou ich rozhodnutia (záleží len na nich, či sa
jednostrannýmprávnymúkonomadresovanýmdruhejstranerozhodnúspôsobiťzánikprávnehovzťahu)
podľa § 610 OZ, alebo viazali zánik záväzku na rozväzovaciu podmienku podľa § 36 OZ, ktorej splnením

s účinkami ex nunc zaniká právny vzťah bez toho, aby na to bolo treba akékoľvek ďalšie konanie zo
strany kupujúceho alebo predávajúceho.“. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd v predmetnej veci
v bode 13. odôvodnenia svojho rozhodnutia nadviazal: „...preto pokiaľ zmenenou žalobou žiadal žalobca
namiesto nahradenia prejavu vôle žalovaného určiť, že je vlastníkom označeného pozemku oproti
vráteniu kúpnej ceny, nepožadoval iba, ako tvrdí, iné právne posúdenie toho istého skutkového stavu.
Podaním z 28.03.2022 žalobkyňa uviedla celkom iný výklad dojednania článku IV. bod 4.2 kúpnej zmluvy

a zmluvy o zriadenie vecného bremena, čo so sebou automaticky prináša i doplnenie dokazovania za
účelom ustálenia výkladu zmluvného dojednania predovšetkým aktérmi tohto dojednania z hľadiska
zistenia ich vôle, ktorú iba do zmluvného dojednania pretransformovali, a ktorú mali v čase, keď
právny úkon medzi sebou uzatvárali...“. Z uvedeného možno potom vyvodiť, že odvolací súd vo svojom
potvrdzujúcom rozsudku (sp. zn. 7Co/10/2023 zo dňa 24. mája 2023) nepotvrdil správnosť záveru

súdu prvej inštancie týkajúceho sa hmotnoprávneho výkladu ustanovenia článku IV. bod 4.2 predmetnej
kúpnej zmluvy, ale s poukazom na záver súdu prvej inštancie o prekludovaní práva prezumovaného
§ 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka mal za to, že posúdenie obsahu ustanovenia článku IV. bodu
4.2 by bolo vzhľadom na predmet sporu pri rešpektovaní procesnej ekonómie a hospodárnosti konania
nadbytočné. Z uvedeného možno potom vyvodiť podstatnú modifikáciu záverov súdu prvej inštancie

vo veci sp. zn. 27C/13/2020 odvolacím súdom v konaní sp. zn. 7Co/10/2023, keď odvolací súd
považoval zodpovedanie otázky výkladu ustanovenia článku IV. bodu 4.2 kúpnej zmluvy za nadbytočné
a rešpektujúc procesnú ekonómiu sa k obsahu tejto zmluvnej podmienky nevyjadril, majúc za to,
že takto uplatnený nárok žalobcom by bol „aj tak“ prekludovaný, a preto uvedenú otázku ponechal
nezodpovedanú.

9.2.2
Vychádzajúc z vyššie uvedeného potom odvolací súd v prejednávanom spore uzatvára, že
v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 27C/13/2020 a na to nadväzujúcom odvolacom
konaní sp.zn. 7Co/10/2023 nebol súdmi vyslovený relevantný výklad článku IV. bodu 4.2 predmetnej
kúpnej zmluvy, a táto otázka nebola s konečnou platnosťou vyriešená prejudiciálne, nakoľko rozsudok

súdu prvej inštancie č. k. 27C/13/2020-218 zo dňa 20.04.2022 bol odvolacím krajským súdom,
konkrétne rozsudkom č. k. 7Co/10/2023-317 zo dňa 24. mája 2023, potvrdený „iba“ z dôvodu, že
žalobcom uplatnené právo spočívajúce v uložení povinnosti žalovanému uzatvoriť kúpnu zmluvu by aj
v prípade dojednania takéhoto práva v spornom ustanovení Kúpnej zmluvy bolo prekludované, a takto
formulovanej žalobe by nebolo možné aj pri poskytnutí výkladu obsahu tohto zmluvného dojednania

vyhovieť. Uvedené potom možno nepochybne vyvodiť aj z bodu 13. a 14. odôvodnenia predmetného
rozsudku odvolacieho súdu. Je možné pripustiť, že pri takto vymedzenom závere pôsobí bod 20.
odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu č. k. 7Co/10/2023-317, v ktorom tento vyslovil, že „dospel
k záveru, že prvoinštančný súd správne uzavrel, že pokiaľ k podaniu žaloby na súd nedošlo v lehote
štyroch rokov od márneho uplynutia lehoty plynúcej od povolenia vkladu do katastra nehnuteľností

Kúpnej zmluvy zo dňa 29.03.2004, teda od 06.09.2004 do 06.09.2008, podľa § 610 ods. 2 OZ došlo
kzánikuprávažalobcuvzmyslečlánkuIV.bod2.tejtozmluvy“,zčohobybolomožnévyvodiťstotožnenie
sa odvolacieho súdu so záverom súdu prvej inštancie o tom, že obsah predmetného zmluvného
dojednania zodpovedá dojednaniu podľa § 610 ods. 2 Občianskeho zákonníka, mätúco, avšak uvedená
nepresnosť je následne korigovaná v bode 21. odôvodnenia predmetného rozsudku, podľa ktorého

„Napokon žalobcovi nič nebráni, aby si osobitnou žalobou uplatnil svoje práva podľa § 137 písm. c) CSP,
nakoľko v zmysle ust. § 100 ods. 2 CSP premlčiavajú sa všetky majetkové práva s výnimkou práva
vlastníckeho“, z čoho vyplýva, že hmotnoprávny výklad článku IV. bod 4.2 Kúpnej zmluvy (a to či sa
jedná o zmluvné dojednanie v zmysle § 610 Občianskeho zákonníka alebo § 36 ods. 2 Občianskeho
zákonníka) ponechal nezodpovedaný.

9.2.3
Vychádzajúc potom z vyššie uvedených záverov odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu
ako dôvodnú, keď má za to, že v predchádzajúcom konaní vedenom pod sp. zn. 27C/13/2020
a na to nadväzujúcom odvolacom konaní sp.zn. 7Co/10/2023 nebola ako prejudiciálna zodpovedanáotázka týkajúca sa hmotnoprávneho vzťahu účastníkov predmetnej kúpnej zmluvy (strán sporu),
založená článkom IV. bod 4.2 predmetnej zmluvy a žaloba v uvedenej veci bola zamietnutá z dôvodu
hospodárnosti konania a procesnej ekonómie, nakoľko zodpovedanie predmetnej otázky (výkladu

článku IV. bod 4.2 Kúpnej zmluvy) nemohlo prispieť k inému rozhodnutiu súdu, nakoľko aj v prípade
pozitívneho vyriešenia tejto otázky, t. j. výkladu článku IV. bodu 4.2 predmetnej Kúpnej zmluvy
ako dojednania zodpovedajúcemu § 610 Občianskeho zákonníka, by práva z tohto dojednania boli
prekludované. V konkrétnostiach dotknutej právnej veci s poukazom na to, že žalobca sa domáhal
uloženia povinnosti žalovanému uzavrieť kúpnu zmluvu (pri nepripustení zmeny žaloby podanej

žalobcom vo význame jej rozšírenia o petit, ktorého predmetom bolo určenie vlastníckeho práva
k dotknutej nehnuteľnosti), by navyše zodpovedanie uvedenej otázky (aj pri rešpektovaní záverov
Ústavného súdu SR vo veci sp.zn. II.ÚS/331/2023 ohľadne vyhodnotenia uvedenej otázky ako právnej)
bolo nadbytočné. Navyše uvedeným nedošlo ani narušeniu princípu právnej istoty, nakoľko stranám
sporu pri (ne)vyslovení záveru o hmotnoprávnom obsahu predmetného zmluvného dojednania muselo
byť zrejmé, že uvedená otázka môže byť predmetom posúdenia všeobecným súdom v prípade podania

žaloby o určenie vlastníckeho práva.
10. Pokiaľ súd prvej inštancie v odvolaním napadnutom rozsudku potom vychádzal z toho, že
v predchádzajúcich konaniach bola vyriešená základná prejudiciálna otázka, a to posúdenie článku IV.
bodu 4.2 predmetnej kúpnej zmluvy, nepostupoval správne a bolo jeho povinnosťou vykonať právne
posúdenie predmetného zmluvného dojednania a posúdiť jeho obsah. Keďže tak neučinil a vychádzal

z toho, že je viazaný posúdením vyplývajúcim z rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/13/2020-218
zo dňa 20.04.2022, ale nereflektoval už na modifikované závery vyplývajúce z bodov 12. až 14., ako aj
z bodu 20. odôvodnenia Krajského súdu v Žiline č. k. 7Co/10/2023-317 zo dňa 24. mája 2023, dospel
k nesprávnemu právnemu posúdeniu a odmietnutiu argumentácie žalobcu, na ktorej bola skutkovo
a právne založená žaloba v prejednávanom spore, vystavil žalobcu takému procesnému postaveniu, že

fakticky nemohol realizovať svoje práva.
11. Iba na doplnenie pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že Okresný súd Žilina rozsudkom č. k.
7C/15/2022-116 z 25.10.2023 taktiež hodnotil obsah dojednania článku IV. bodu 4.2 kúpnej zmluvy,
pričom vychádzal z toho, že danú otázku už právoplatne zodpovedali súdy v konaní vedenom na
Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 27C/13/2020, a preto je ich rozhodnutiami prejudiciálne viazaný,

odvolací súd poukazuje na to, že súd prvej inštancie v dotknutej veci svoj záver založil na dôvodoch
rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 27C/13/2020-218 zo dňa 20.04.2022, ale nereflektoval už na
modifikované závery vyplývajúce z bodov 12. až 14., ako aj z bodu 20. odôvodnenia Krajského súdu
v Žiline č. k. 7Co/10/2023-317 zo dňa 24. mája 2023, a teda neposkytol iný hmotnoprávny výklad,
pričom jeho rozhodnutie (s konečnou platnosťou) vyriešilo iba otázku, že predmetné zmluvné dojednanie

nemalo za následok vznik vecného bremena medzi stranami sporu a v otázke „skutočného“ obsahu
tohto zmluvného dojednania iba odkázal na závery vyplývajúce z konania sp. zn. 27C/13/2020.
12. Vo vzťahu k záverom súdu prvej inštancie, že prijatie záveru súdu o obsahu právneho úkonu je
právnym posúdením, nie skutkových zistením (porovnaj bod 30. odôvodnenia rozsudku súdu prvej
inštancie), pričom odkázal na závery Ústavného súdu SR vyslovené v náleze sp. zn. II.ÚS/331/2023

zo dňa 28.11.2023, odvolací súd upriamuje pozornosť na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo
142/2023, podľa ktorého „Ústavný súd v náleze z 28. novembra 2023 sp. zn. II. ÚS 331/2023 riešil
polemiku právnej versus skutkovej otázky v kontexte zisťovania obsahu právneho úkonu. Osvojil si tézu,
že (parafráz.): Zistenie, či z určitého správania účastníkov vyplýva nepochybne vôľa určitého obsahu,
je zistením skutkovým; posúdenie právnych dôsledkov tejto vôle je posúdením právnym. Preto prijatie

záveru všeobecného súdu o obsahu právneho úkonu (zmluvy) je posúdením právnym, predstavuje
autoritatívnu interpretáciu právne relevantného prejavu súkromnej vôle, nie je teda zistením skutkovým,
ale robením právnych poznatkov. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky (questio iuris). Možno tak
uzavrieť, že námietka nesprávnej interpretácie zmluvy je právnou námietkou a súd pri výklade prejavu
vôle zmluvnej strany rieši právne otázky.“.

13. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a vec bola vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
(§ 391 ods. 2 CSP). Povinnosťou súdu prvej inštancie bude vec opätovne prejednať, vysporiadať sa so
skutkovou a právnou argumentáciou žalobcu, ako aj obranou žalovaného a vo veci opätovne rozhodnúť.

Odvolací súd akcentuje, že v prejednávanej veci vznikli o obsahu právneho úkonu pochybnosti, a pre
tento prípad sú formulované výkladové pravidlá, ktoré ukladajú súdu, aby tieto pochybnosti odstránil
výkladom založeným na tom, že okrem jazykového vyjadrenia právneho úkonu vyjadreného slovne
(nie teda konkludentne podľa § 35 ods. 3 OZ), podrobí skúmaniu i vôľu (úmysel) konajúcich osôb.Jazykové vyjadrenie právneho úkonu zachytené v zmluve musí byť preto najprv vykladané prostriedkami
gramatickými (z hľadiska možného významu jednotlivých použitých pojmov), logickými (z hľadiska
nadväznosti použitých pojmov), či systematickými (z hľadiska zaradenia pojmov v štruktúre celého

právneho úkonu). Okrem toho súd na základe vykonaného dokazovania posúdi, aká bola skutočná
vôľa strán v čase uzatvárania zmluvy. Podmienkou pre to, aby mohol prihliadnuť k vôli účastníkov
je, aby nebola v rozpore s tým, čo vyplýva z jazykového vyjadrenia úkonu. Výkladom tak možno
zisťovať iba obsah právneho úkonu, nemožno ním prejav vôle doplňovať. Takto musí súd postupovať
aj v prípadoch, ak interpretujú účastníci vo svojich prednesoch alebo výpovediach v priebehu konania

zmluvné dojednanie odlišným spôsobom. Takáto situácia neznamená, že právny úkon vyložiť nemožno,
lebo záujmy a postoje účastníkov v priebehu súdneho konania už nemusia zodpovedať ich pôvodnej
vôli, ktorú prejavili pri právnom úkone. Interpretácia obsahu právneho úkonu súdom podľa § 35 ods. 2 OZ
nemôže byť považovaná za nahradenie, prípadne zmenu už urobených prejavov vôle, keďže použitie
zákonných výkladových pravidiel smeruje iba k tomu, aby obsah právneho úkonu vyjadreného slovami,
ktorý urobili účastníci o vzájomnej dohode, bol vyložený v súlade so stavom, ktorý existoval v čase ich

zmluvného dojednania (k tomu bližšie porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo

F. "F." /XX/XXXX G. XX.XX.XXXX). Vychádzajúc potom z výsledkov vykonaného dokazovania, ktoré
bude nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ust. § 191 CSP a z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa
zákonných ustanovení (t.j. adekvátne regulovanej právnej úprave v náležitom znení), súd prvej inštancie

posúdi a svoje rozhodnutie zodpovedajúcim spôsobom v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP odôvodní.
14. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie opäť aj o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie, ako aj (tohto) odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).

15. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov

3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

(§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou

a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za nej koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona [zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov].

V Žiline, dňa 26. augusta 2025
JUDr. Vladimír Topoľančík

predseda senátuJUDr. Eva Malíková

člen senátu

JUDr. Roman Tichý

člen senátu
(z dôvodu práceneschopnosti JUDr. Roman Tichý nemohol písomné vyhotovenie rozhodnutia podpísať
/§ 394 ods. 2 Civilného sporového poriadku/)