Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 27. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-6S/159/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021200978
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ina Šingliarová

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021200978.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Iny Šingliarovej a členov

senátu doc. JUDr. Mateja Horvata, PhD., a JUDr. Petry Šuttovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: FERRO
CORE, a. s., Vajnorská 100/B, 831 04 Bratislava, IČO: 45 680 949, právne zastúpený: AK Antol, s.
r. o., Hviezdoslavova 14, 902 01 Pezinok, IČO: 47 257 024, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, Lazovná 63, 971 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100513144/2020 zo dňa 31.03.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky
č. 100513144/2021 zo dňa 31.03.2021 a Daňového úradu Bratislava č. 101526497/2020 zo dňa

05.10.2020 zrušuje a vec vracia orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet správneho súdneho prieskumu

1. Predmetom správneho súdneho prieskumu je rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej
republiky (ďalej len „žalovaný“) č. 100513144/2021 zo dňa 31.03.2021 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“), ktorým žalovaný na základe odvolania podaného FERRO CORE, a. s. (ďalej len „daňový

subjekt“ alebo „žalobca“), podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok)
v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“), potvrdil rozhodnutie Daňového úradu
Bratislava (ďalej len „správca dane“), č. 101526497/2020 zo dňa 05.10.2020 (ďalej len „prvostupňové
rozhodnutie“).

II. Priebeh administratívneho konania

2. Správca dane prvostupňovým rozhodnutím podľa § 63 ods. 1 daňového poriadku daňovému subjektu
na základe výzvy na vydanie rozhodnutia podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku za nevyplatenie
nadmerného odpočtu za zdaňovacie obdobie október 2011 v zákonnej lehote nevyhovel a rozhodnutie
o priznaní úrokov podľa § 79 ods. 2 v spojení s ods. 3 daňového poriadku nevydal.

3. Správca dane poukázal na to, že posledný deň lehoty na vrátenie nadmerného odpočtu bol deň
26.01.2012.

4. Správca dane v lehote na vrátenie nadmerného odpočtu začal daňovú kontrolu, ktorej oznámenie
bolo daňovému subjektu doručené dňa 17.01.2012. Výsledkom daňovej kontroly bol protokol zo dňa
04.02.2015. Následne na to správca dane vydal rozhodnutie zo dňa 16.08.2016, ktorým daňovémusubjektu nepriznal nadmerný odpočet za zdaňovacie obdobie október 2011 v sume 111.057,36 eur
a vyrubil daň z pridanej hodnoty (DPH) v sume 16.907,12 eur. Toto rozhodnutie správcu dane bolo
potvrdené žalovaným v rozhodnutí č. 104208750/2016 zo dňa 02.11.2016. Krajský súd v Bratislave

toto rozhodnutie rozsudkom č. k. 2S/21/2017-40 zo dňa 20.09.2017 zrušil a Najvyšší súd SR zamietol
kasačnú sťažnosť žalovaného rozsudkom sp. zn. 4Sžfk/67/2018 zo dňa 10.09.2019, ktorý nadobudol
právoplatnosť dňa 16.10.2019.

5. Na jeho základe bolo vydané rozhodnutie č. 100267373/2020 zo dňa 27.10.2020 (ďalej len

„rozhodnutieozastaveníkonania“)podľa§62ods.1písm.h)daňovéhoporiadku,ktorýmbolozastavené
daňové konanie vo veci vyrubenia DPH za zdaňovacie obdobie október 2011. Toto rozhodnutie
nadobudlo právoplatnosť dňa 31.01.2020.

6. Nadmerný odpočet bol na účet daňového subjektu vrátený dňa 10.02.2020. Rozdiel dane 16.907,12
eur, ktorý bol zaplatený kompenzovaním nadmerných odpočtov, bol vrátený daňovému subjektu dňa

10.02.2020 vo výške 16.798,96 eur. Suma 108,16 eur bola podľa § 55 daňového poriadku použitá na
úhradu nedoplatku na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie 2018 splatného dňa
30.04.2019;oznámenieotejtokompenzáciibolodaňovémusubjektudoručenédňa14.02.2020.Správca
dane tak dodržal zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu a preplatku.

7. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí stotožnil s prvostupňovým rozhodnutím, v ktorom bolo
skonštatované, že zákonná lehota podľa § 79 ods. 6 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty
(ďalej len „zákon o DPH“) bola dodržaná, a preto mu úrok z omeškania z neoprávneného zadržiavania
finančných prostriedkov neprináleží.

8. Žalovaný sa stotožnil s právnym názorom vyjadreným v rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp.
zn. 2S/43/2016 zo dňa 07.12.2016, podľa ktorého zásadu neutrality by mala rešpektovať aj výška
kompenzácie za zadržanie nadmerného odpočtu DPH po dobu trvania daňovej kontroly. Daňový subjekt
nesmie byť výkonom daňovej kontroly ekonomicky znevýhodnený, ale ani mu nemá priniesť ekonomickú
výhodu. Výška náhrady by mala zodpovedať priemernej úrokovej sadzbe, ktorú by platiteľ dosiahol pri

krátkodobom vklade finančných prostriedkov vo výške zadržaného nadmerného odpočtu v peňažnom
ústave. Priznanie úrokov vo výške 10% ročne zo zadržanej sumy sa javí ako neprimeraná výhoda v
porovnaní s inými daňovými subjektami, u ktorých kontrola vykonaná nebola.

9. Žalovaný prvostupňové rozhodnutie najprv potvrdil rozhodnutím č. 100180612/2021 zo dňa

02.02.2021, ktoré však nebolo v súlade s § 63 ods. 3 písm. e) daňového poriadku, keďže neobsahovalo
poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného
účinku, a preto žalovaný požiadal ministerstvo financií o preskúmanie tohto rozhodnutia. Ministerstvo
financií toto rozhodnutie zrušilo a vec vrátilo na ďalšie konanie a rozhodnutie. Následne na to žalovaný
vo veci vydal napadnuté rozhodnutie.

10. Žalovaný napokon poukázal na odôvodnenie rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžfk/4/2019 zo
dňa 17.04.2019 (body 24 až 26), z ktorých vyplýva, že úroková sadzba 10% je podľa súdu neprimeraná
a tiež lehota na počítanie úroku z nadmerného odpočtu po uplynutí všeobecnej lehoty na vrátenie
nadmerného odpočtu na základe podaného daňového priznania, bez stanovenej primeranej lehoty na

výkon daňovej kontroly, by bola popretá zásada ekvivalencie a efektivity, a bol by obmedzený výkon
práva štátu na zabezpečenie riadneho výberu daní prostredníctvom daňovej kontroly.

III. Správna žaloba

11. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou zo dňa 08.06.2021 domáhal preskúmania zákonnosti
napadnutéhorozhodnutiavspojenísprvostupňovýmrozhodnutímazrušeniaobochrozhodnutí.Žalobca
označil obe rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c)
a d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“).

12. Podľa žalobcu žalovaný v napadnutom rozhodnutí nerešpektoval právny názor iných rozhodnutí
súdov SR v skutkovo a právne identických veciach, čím porušil zásadu legitímneho očakávania.13. Žalobca poukázal na rozsudok ESD vo veci C-107/10 ohľadom výkladu čl. 183 Smernice o DPH.
Podľa žalobcu je v rozpore s princípmi právneho štátu, aby sa daňovým subjektom, u ktorých bola
uskutočnená daňová kontrola a bol im nadmerný odpočet vrátený, aby bol vrátený bez akejkoľvek

kompenzácie. Na to slúži štátom platený úrok za obdobie už odo dňa uplynutia všeobecnej lehoty na
vrátenie nadmerného odpočtu až do jeho vrátenia. Primerane preto poukázal aj na rozsudok Krajského
súdu v Bratislave sp. zn. 6S/135/2017 zo dňa 02.07.2019.

14. Nepreskúmateľnosť videl žalobca v tom, že žalovaný svoje rozhodnutie riadne neodôvodnil, keďže

len poukázal na to, že sa stotožnil s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2S/43/2016, podľa
ktorého priznanie úroku 10% ročne je neprimerané. Takéto odôvodnenie je však nezrozumiteľné a
nedáva odpovede na žalobcom vznesené nároky.

15. Tvrdenia žalobcu, že právna úprava v § 79a zákona o DPH je náhradou za zadržanie nadmerného
odpočtu počas daňovej kontroly a nie počas celej doby neoprávneného zadržiavania nadmerného

odpočtuDPHpotvrdzujeajKrajskýsúdvBratislave.Žalobcamalzato,žemánároknaúrokzomeškania
vo výške 15% p. a. a poukázal preto na § 165 ods. 2 a 165b ods. 1 daňového poriadku, ako aj § 35b
ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb.

16. Ak by chcel zákonodarca doplnením právnej úpravy § 79a zákona o DPH docieliť vylúčenie

uplatňovania úrokov podľa daňového poriadku za oneskorené vrátenie nadmerného odpočtu DPH aj po
skončení daňovej kontroly, tak by tak výslovne urobil v zákone. Zákonodarca však naopak túto náhradu
obmedzil na obdobie počas trvania daňovej kontroly. Žalobca bol donútený po dobu siedmich rokov
čakať na vrátenie peňažnej sumy v značnej výške.

17. Napokon žalobca poukázal aj na rozhodnutie Daňového úradu Bratislava č. 10042604/2018 zo dňa
21.02.2018 vo veci ZetaPark, s. r. o., ktorej priznal úrok zo zadržiavaného odpočtu DPH aj počas doby
vykonávania daňovej kontroly vo výške 10% zo sumy nadmerného odpočtu. Priznal túto sumu v čase,
keď bolo v účinnosti ustanovenie § 79a zákona o DPH a daňová kontrola sa u tohto subjektu skončila
pred dňom 31.12.2016 vrátane.

IV. Ďalšie vyjadrenia účastníkov konania

18. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v podaní zo dňa 11.11.2021 (ďalej len „vyjadrenie“), kde navrhol žalobu
zamietnuť, keď trval na tom, že nadmerný odpočet žalobcovi za zdaňovacie obdobie október 2011 bol

vrátený v súlade s § 79 ods. 6 zákona o DPH.

19.Žalovanýzdôraznil,žedaňovákontrolabolazačatádňa05.06.2012aukončenádoručenímprotokolu
zo dňa 04.02.2015. Rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť 31.01.2020. Nadmerný
odpočetbolvrátenýdňa10.02.2020arozdieldanebolzaplatenýkompenzovanímnadmernýchodpočtov

(oznámenie o použití nadmerného odpočtu zo dňa 03.02.2020). Z toho vyplýva, že správca dane dodržal
zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu. Nejde o oneskorene vrátený preplatok, a preto nebolo
možné vydať rozhodnutie podľa § 79 ods. 2 v spojení s ods. 3 daňového poriadku.

20. Žalobca podal dňa 10.08.2020 výzvu na splnenie si povinnosti podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku,

keďžeboltohonázoru,ženadmernýodpočetzazdaňovacieobdobieoktóber2011malbyťvyplatenýdňa
27.12.2011. To by bola pravda, ak by daňová kontrola nebola začatá v lehote na vrátenie nadmerného
odpočtu. V danom prípade však správca dane dodržal zákonnú lehotu na vrátenie nadmerného odpočtu,
a preto vydal vo veci prvostupňové rozhodnutie.

21. V odvolaní žalobca namietal, že nesúhlasí s rozhodnutím správcu dane a žiadal priznať úroky z
omeškania vo výške 15% ročne, a to so všeobecným poukazom na judikatúru súdov bez toho, aby
konkrétne uviedol, aký vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia má. Žiadal úrok vo výške 15%, a
to na rozdiel od výzvy zo dňa 10.08.2020, v ktorej žiadal úroky vo výške 10%.

22. Žalovaný skonštatoval, že predmetom podania zo dňa 10.08.2020 nebola úhrada za zadržiavanie
nadmerného odpočtu počas daňovej kontroly podľa § 79a zákona o DPH, ale žiadosť o priznanie
úroku podľa § 79 ods. 2 a 3 daňového poriadku za oneskorene vyplatený preplatok. Podľa citovaných
ustanovení vznikne daňovému subjektu nárok na úrok za oneskorene vrátený nadmerný odpočet lenv prípade, ak sa správca dane omešká s vrátením nadmerného odpočtu v lehote 30 dní, resp. 10
dní po skončení daňovej kontroly alebo do 10 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.
Rozhodnutie o zastavení konania nadobudlo právoplatnosť dňa 30.01.2020 a nadmerný odpočet bol

vrátený dňa 10.02.2020, čím žalobcovi nevznikol nárok na úrok podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.
Podľa tohto ustanovenia je správca dane povinný rozhodnúť o priznaní úroku, ak správca dane
nevráti daňový preplatok, nadmerný odpočet alebo spotrebnú daň v lehote ustanovenej zákonom.
Toto ustanovenie je v prejednávanom prípade neaplikovateľné, pretože dôvody vyčíslenia úrokov sa
viažu na nedodržanie zákonom stanovenej lehoty pre vrátenie preplatku, nadmerného odpočtu alebo

spotrebnej dane. V predmetnej veci nebol preukázaný nezákonný postup správcu dane, ktorý by
nedodržal lehotu, keďže správca dane vrátil nadmerný odpočet v zákonom stanovenej lehote do 10 dní
odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

23. K rozhodnutiu vo veci spoločnosti ZetaPark uviedol, že tak rozhodol až na základe rozsudku
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/115/2013 zo dňa 11.12.2014.

24. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného ďalej nevyjadril.

V. Relevantná právna úprava

25. Podľa § 79 ods. 1 daňového poriadku pri použití daňového preplatku sa primerane postupuje podľa §
55ods.6a7;správcadanepísomneupovedomídaňovýsubjektopoužitípreplatkupodľa§55ods.6a7.

26. Podľa § 79 ods. 2 daňového poriadku ak nemožno daňový preplatok použiť podľa odseku 1 alebo
uplatniť postup podľa odseku 9 alebo odseku 10, správca dane na žiadosť daňového subjektu preúčtuje

daňový preplatok na nesplatný preddavok na daň, inak daňový preplatok vráti v lehote do 30 dní od
doručenia žiadosti o jeho vrátenie, ak je väčší ako 5 eur; daňový preplatok na dani z príjmov a na
dani z motorových vozidiel za príslušné zdaňovacie obdobie sa vráti najskôr po uplynutí lehoty na
podanie daňového priznania podľa osobitných predpisov,44) najneskôr však do 40 dní odo dňa vzniku
daňového preplatku. Ak správca dane žiadosti o vrátenie preplatku vyhovie v plnom rozsahu, správca

dane rozhodnutie nevydáva.

27. Podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku ak správca dane vráti daňový preplatok po lehote ustanovenej
v odseku 2, je povinný v lehote do 15 dní od vrátenia daňového preplatku rozhodnúť o priznaní úroku zo
sumy daňového preplatku, ak jeho výška presiahne sumu 5 eur. Pri výpočte úroku sa použije trojnásobok

základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v posledný deň lehoty, v ktorej mala
byť suma daňového preplatku podľa tohto zákona vrátená; ak trojnásobok základnej úrokovej sadzby
Európskej centrálnej banky nedosiahne 10 %, pri výpočte úroku sa namiesto trojnásobku základnej
úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky použije ročná úroková sadzba 10 %. Úrok sa priznáva za
každý deň omeškania. Správca dane tento úrok zaplatí do 15 dní od doručenia rozhodnutia o priznaní

úroku. Ak správca dane eviduje voči daňovému subjektu daňový nedoplatok, použije tento úrok alebo
jeho časť v lehote na jeho zaplatenie podľa § 55 ods. 6 a 7. Rovnako správca dane zaplatí daňovému
subjektu úrok aj v prípadoch oneskoreného vrátenia nadmerného odpočtu a spotrebnej dane, na ktorú
bolo uplatnené jej vrátenie, ak sa nadmerný odpočet a spotrebná daň nepoužijú podľa § 55 ods. 6 a 7.

VI. Nariadenie pojednávania

28. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 151/2022 Z. z.“) bol, okrem iného, zriadený aj Správny súd v Bratislave, ktorý začal
svoju činnosť dňa 01.06.2023. Podľa § 3 písm. b) zákona č. 151/2022 Z. z. ak § 4 ods. 1 neustanovuje

inak, výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých
veciach, v ktorých je od 1. júna daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Bratislave,
Krajského súdu v Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave. Predmetná právna vec,
pôvodne vedená na Krajskom súde v Bratislave pod sp. zn. 6S/159/2021, bola na základe uvedenej
zmeny právnej úpravy a v súlade s Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení

Dodatku č. 3 náhodným výberom pridelená na konanie a rozhodovanie do senátu 9S Správneho súdu
v Bratislave a je vedená pod sp. zn. BA-6S/159/2021.29. Správny súd v Bratislave ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10, § 13 ods. 1 SSP)
preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane postupu v administratívnom konaní v rozsahu
žalobných bodov tak, ako vyplývali z obsahu žaloby (§ 134 ods. 1 SSP, § 134 ods. 2 SSP a contrario)

a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

30. Správny súd v Bratislave podanú správnu žalobu prejednal a rozsudok verejne vyhlásil na
nariadenom pojednávaní dňa 27.02.2026, pretože boli splnené podmienky podľa § 107 ods. 1 písm. a)
SSP, a to za účasti verejnosti.

VII. Právne posúdenie veci správnym súdom

31. Úlohou správneho súdu v prejednávanom prípade bolo v medziach žalobných bodov preskúmať
žalobou napadnuté rozhodnutie v spojení s prvostupňovým rozhodnutím, a to vo svetle odôvodnenia
rozhodnutí orgánov verejnej správy (prvý žalobný bod; bod 14 odôvodnenia tohto rozsudku) a v ďalšom

kroku aj posúdiť hmotnoprávne námietky žalobcu (druhý žalobný bod; body 13, 15 a 16 odôvodnenia
tohto rozsudku) a procesnoprávne námietky (tretí žalobný bod; bod 17 odôvodnenia tohto rozsudku).

32. Nevyhnutným predpokladom prieskumu rozhodnutí orgánov verejnej správy je riadne odôvodnenie
žalobou napádaných rozhodnutí. Rozhodnutie musí vychádzať z riadne zisteného skutkového stavu, na

ktorý je aplikovaný správny právny stav. Dôvody aplikácie právneho stavu na skutkový stav musí orgán
verejnej správy účastníkovi správneho konania zrozumiteľne vysvetliť, pričom by mal mať na pamäti, že
účastník správneho konania nemusí byť osobou práva znalou a zároveň ani štandardne nemá povinnosť
byť počas administratívneho konania zastúpený advokátom.

33. Podľa literatúry: „Nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy je jednou
z najzávažnejších vád, ktorými môže byť napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie zaťažené. Nesporne
ide o takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie (alebo ich časť)
preskúmať. Zjednodušene povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie alebo opatrenie, pokiaľ z
neho nemožno zistiť, ako bolo rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté či prečo bolo rozhodnuté práve

tak“ (BARICOVÁ, J. a kol. Správny súdny poriadok. 1. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2018, s. 944).

34. „Nedostatok odôvodnenia pritom nemožno považovať za formálnu vadu, keď náležité odôvodnenie
rozhodnutia dáva účastníkovi konania možnosť dozvedieť sa o dôvodoch, ktoré viedli správny orgán
k spôsobu rozhodnutia, ku ktorému dospel, pričom jeho nedostatok odníma účastníkovi možnosť

náležite argumentovať v rámci prípadného využitia opravných prostriedkov, resp. preskúmania daného
rozhodnutia správnym súdom“ (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sžk/11/2020 zo dňa
28. 11. 2022, bod 20).

35. Vychádzajúc z uvedeného tak podľa názoru správneho súdu je potrebné, aby správny orgán

náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie, ako aj uvedenie
konkrétnych odborných argumentov, na ktorých sa rozhodnutie zakladá. Je vecou správnych orgánov
dbať o to, aby ich rozhodnutia boli po obsahovej stránke náležite vyčerpávajúce a predstavovali
relevantný podklad pre vyvodenie právnych záverov samotného správneho orgánu. Rozhodnutie
správneho orgánu, v odôvodnení ktorého absentuje úvaha, ktorou bol správny orgán vedený pri

hodnotení dôkazov, ktoré vykonal, ako aj správna úvaha, ktorú použil pri použití právnych predpisov,
na základe ktorých rozhodoval, rovnako tak aj chýbajúca argumentácia, ako sa vyrovnal s námietkami
žalobcu ako účastníka správneho konania je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nedostatky
odôvodnenia nemôžu byť konvalidované ani prípadným dodatočným vysvetlením, resp. doplňujúcim
vyjadrením správneho orgánu a ani súdu neprislúcha spôsobom presahujúcim akceptovateľnú mieru

dopĺňať, resp. absentujúce argumenty správneho orgánu nahrádzať svojimi úvahami a vyvodzovať
z nich závery, ku ktorým mal dospieť správny orgán, ktorého postup a úvahy mali byť obsahom
odôvodnenia jeho rozhodnutia, pretože takáto aktivita presahuje rámec preskúmavacej právomoci
súdu a zároveň zasahuje do sféry kompetencie správneho orgánu v agende vymedzenej zákonom.
Jednoducho povedané, nepreskúmateľné je také rozhodnutie, z ktorého nemožno zistiť, ako bolo

rozhodnuté, o čom bolo rozhodnuté alebo prečo bolo rozhodnuté práve tak. Naproti tomu nedostatok
dôvodov znamená absolútny nedostatok odôvodnenia, ale aj to, že rozhodnutie neobsahuje skutočnosti,
ktoré viedli orgán verejnej správy k rozhodnutiu (primerane porovnaj rozsudok Najvyššieho správneho
súdu SR sp. zn. 5Sžfk/61/2019 zo dňa 28. 7. 2022).36. Vyššie popísaného nedostatku v podobe nedostatočného odôvodnia rozhodnutia sa orgány
verejnej správy dopustili v prejednávanom prípade. Odôvodnenie prvostupňového orgánu (s výnimkou

všeobecného odkazu [nie citácie] na § 79 ods. 3 daňového poriadku na jeho začiatku) v podstate len
sumarizuje zistený skutkový stav, pričom sa v ňom nenachádza žiadna relevantná právna úprava, ktorú
by správca dane na tento skutkový stav chcel aplikovať a rovnako tak sa v ňom nenachádza ani právne
odôvodnenie, prečo na daný skutkový stav aplikoval práve túto právnu úpravu. Túto vadu neodstránil
ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí, v ktorom v prvej časti odôvodnenia zreprodukoval prvostupňové

rozhodnutie, následne na to zhrnul dôvody podania odvolania a následne na to sa venoval už len
dôvodom, ktoré boli vymedzené v odvolaní a následne uvádzal judikatúru (napr. Krajský súd v Bratislave
sp. zn. 2S/43/2016 alebo Najvyšší súd SR sp. zn. 3Sžfk/4/2019), ktorá sa venovala vymedzeniu, že 10 %
úrokovásadzbajeneprimeraná.Žalovanýsíceuviedol,žesprávcadanepostupovalpodľa§79ods.2a3
daňového poriadku (s. 5 napadnutého rozhodnutia), ale súčasne je potrebné uviesť, že v prvostupňovom
rozhodnutí sa uvedené ustanovenie nikde priamo nespomína a nie je tak zrejmé, z čoho ho žalovaný

odvodil. Ani žalovaný tak v odôvodnení svojho rozhodnutia neposkytol relevantnú odpoveď na otázku,
prečo žalobcovi nepriznal nárok na úrok podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.

37. Vzhľadom na nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného pre nedostatok
odôvodnenia, keď odôvodnenia žalobou napadnutých rozhodnutí neobsahujú skutočnosti, ktoré viedli

oba orgány verejnej správy k rozhodnutiu, správny súd nemohol vyhodnotiť aj ostatné žalobcom
vznesené žalobné body, keďže v tomto štádiu by išlo o vyhodnotenie predčasné, navyše za nejasného
dôvodu podľa § 79 ods. 3 daňového poriadku.

38. Na podklade vyššie uvedených skutočností tak správny súd dospel k záveru o dôvodnosti žaloby,

a preto napadnuté rozhodnutie a prvostupňové rozhodnutie podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil a vec
vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou žalovaného a správcu dane
bude v rozhodnutí riadne odôvodniť, prečo dospeli k záveru o nepriznaní nároku na úrok podľa § 79
ods. 3 daňového poriadku. Správny súd týmto zároveň nepredikuje, že by orgány verejnej správy mali
žalobcovi tento nárok priznať. Posúdenie priznania alebo nepriznania nároku a dôvody, ktoré k tomu

orgány verejnej správy viedli, bude musieť odôvodniť konajúci orgán verejnej správy.

39. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP, podľa ktorého úspešnému
žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o ktorej
výške rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník podľa § 175 ods. 2 SSP.

40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní (§ 493e SSP v spojení s § 443

ods. 2 písm. a/ SSP účinnom do 30. júna 2023) od jeho doručenia, na Správny súd v Bratislave. Ak
bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu
vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého

rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich
skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva
(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len
do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ podľa § 449 ods. 1 SSP
zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak
má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom
súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ideo konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej
pomoci (písm. c/).