Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 13. február 2026

Súd: Správny súd v Bratislave
Spisová značka: BA-5S/329/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1021201926
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Machová, Ph.D.

ECLI: ECLI:SK:SpSBA:2026:1021201926.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Machovej, Ph.D.

(spravodajkyne) a členov senátu JUDr. Lukáša Galla a JUDr. Natálie Stahovcovej, v právnej veci
žalobcu: Obec Horné Štitáre, so sídlom Horné Štitáre 75, 956 03 Horné Štitáre, IČO: 00 310 450,
zastúpeného: Urbáni & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646
181, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina 10, 821 09 Bratislava,
o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 11887-P/2021 zo dňa 04.11.2021, takto

r o z h o d o l :

I. Správny súd rozhodnutie žalovaného predsedu Úradu pre verejné obstarávanie č. 11887-P/2021 zo
dňa 04.11.2021 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II. Správny súd žalobu v časti voči rozhodnutiu žalovaného č. 16063-6000/2019-OD/10 zo dňa
24.09.2020 o d m i e t a .

III. Žiadnemu z účastníkov konania súd právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania a dôvody napadnutého rozhodnutia

1. Žalovaný v správnom konaní vo veci správneho deliktu vydal rozhodnutie č. 8495-3000/2021 zo

dňa 05.08.2021 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým uložil žalobcovi pokutu vo výške 34
993,13 eur podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona č. 343/2015 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v relevantnom znení (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) za to, že
žalobca zvolenou formou kombinácie zmluvných vzťahov, a to:
„- uzavretím Kúpnej zmluvy zo dňa 28. 08. 2019 (ďalej len ako „Kúpna zmluva“) so spoločnosťou
Cronson, s. r. o., Hviezdoslavova 10, 956 11 Ludanice, IČO: 35 942 134 (ďalej len „spoločnosť Cronson,
s. r. o.“), v znení Dodatku č. 1 ku Kúpnej zmluve zo dňa 04. 10. 2019 a ktorej predchádzalo

- uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve č. X/XXXX na kúpu nájomných bytov a súvisiacej technickej
vybavenosti zo dňa 26. 02. 2016 (ďalej len ako „Zmluva o budúcej zmluve“) medzi účastníkom konania
a spoločnosťou Cronson, s. r. o., v znení Dodatku č. 1 k Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 13. 02. 2017,
Dodatku č. 2 k Zmluve o budúcej zmluve zo dňa 24. 07. 2017 a Dodatku č. 3 k Zmluve o budúcej zmluve
zo dňa 07. 12. 2018 a
- uzavretie Nájomnej zmluvy na pozemok č. X/XXXX zo dňa 05. 01. 2016 (ďalej len ako „Nájomná
zmluva“) medzi účastníkom konania a spoločnosťou Cronson, s. r. o.,

neoprávnene aplikoval výnimku podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní,
keďže zadal zákazku na uskutočnenie stavebných prác na predmet „Bytový dom – 16 b. j. Horné
Štitáre a súvisiaca technická vybavenosť“, bez splnenia povinnosti postupovať podľa zákona o verejnomobstarávaní,čímsavyholpovinnostiuzavrieťzmluvuspôsobomalebopostupomustanovenýmzákonom
o verejnom obstarávaní“.

2. Na podklade žalobcom podaného rozkladu proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný, predseda
úradu, rozhodoval v rozkladovom konaní a vydal rozhodnutie č. 11887-P/2021 zo dňa 04.11.2021 (ďalej
len „napadnuté rozhodnutie“ a spolu s prvostupňovým rozhodnutím aj ako „napadnuté rozhodnutia“),
ktorým zamietol rozklad žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie. V odôvodnení uviedol okrem iného
podklady pre vydanie napadnutých rozhodnutí, ktoré pozostávali zo všetkých príslušných zmlúv,

vyjadrenia žalobcu a rozhodnutia žalovaného č. 16063-6000/2019-OD/10 zo dňa 24.09.2020, ktorým
žalovaný „podľa § 175 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní konštatoval, že žalobca svojím konaním
porušil „§ 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, keď neoprávnene aplikoval výnimku podľa
§ 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, čím súčasne porušil § 10 ods. 1 zákona o verejnom
obstarávaní, tým, že sa vyhol povinnosti uzavrieť Kúpnu zmluvu, ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy
o budúcej kúpnej zmluve, spôsobom alebo postupom ustanoveným zákonom o verejnom obstarávaní,

a súčasne porušil § 10 ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní, a to konkrétne princíp transparentnosti
a princíp nediskriminácie hospodárskych subjektov, nakoľko kontrolovaný uzatvoril Kúpnu zmluvu,
ktorej predchádzalo uzavretie Zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, bez aplikovania niektorého z postupov
verejného obstarávania podľa zákona o verejnom obstarávaní, čo malo za následok výber konkrétneho
hospodárskeho subjektu bez realizácie riadnej hospodárskej súťaže, pričom uvedené porušenie zákona

o verejnom obstarávaní malo vplyv na výsledok verejného obstarávania“ (ďalej len „rozhodnutie
o porušení zákona“).
3. Ďalej žalovaný v napadnutom rozhodnutí uviedol, že zo skutkového stavu je zrejmé, že žalobca
obišiel pravidlá verejného obstarávania kombináciou kontrahovania viacerých zmluvných vzťahov, ktoré
boli skutkovo dokonané uzavretím kúpnej zmluvy so spoločnosťou Cronson, s. r. o. dňa 28.08.2019.

Poukázal na skutočnosť, že v zmluve o budúcej zmluve je jasne uvedený odplatný záväzok budúceho
predávajúceho previesť na budúceho kupujúceho, t. j. žalobcu vlastnícke právo k stavbe, vrátane
všetkého jej príslušenstva a súčastí. Zároveň bytové domy mali byť postavené podľa požiadaviek
žalobcu, keďže každý z bytov mal byť zhotovený v bežnom štandarde podľa požiadaviek príslušných
zákonov (zákona č. 443/2010 Z. z. a zákona č. 150/2013 Z. z.). Stotožnil sa teda s názorom

prvostupňového orgánu, že účastník konania pri zadávaní zákazky na uskutočnenie stavebných prác na
predmet „Bytový dom – 16 b. j. Horné Štitáre a súvisiaca technická vybavenosť“ neoprávnene aplikoval
výnimku podľa ustanovenia § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti
zadať zákazku na uskutočnenie stavebných prác postupom podľa zákona.
4. Žalovaný sa nestotožnil s argumentáciou žalobcu uvedenou v rozklade, že výstavba nájomného

bytového domu prebehla bez akýchkoľvek zásahov alebo špecifikácie požiadaviek výstavby zo strany
žalobcu a zároveň, že absentuje akékoľvek peňažné alebo iné plnenie oceniteľné peniazmi v prospech
investora, pretože tým žalobca popiera akýkoľvek zmysel a účel zmluvy o budúcej kúpnej zmluve
vo všeobecnosti a následne uzavretej kúpnej zmluvy. Poukázal na totožné závery Krajského súdu
Bratislavevobdobnýchveciachpodsp.zn.6S/142/2019,2S/92/2018.Knámietkeoabsenciistavebných

prác ako predmetu zmluvy žalovaný poukázal na zmluvu o budúcej zmluve a v nej uvedený záväzok
vybudovať v obci podľa inštrukcií a požiadaviek žalobcu bytový dom, na základe čoho mal za to,
že jednoznačne ide o zákazku na uskutočnenie stavebných prác tak, ako ju definuje § 3 ods. 3 písm. c)
zákona o verejnom obstarávaní. Dodal, že výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom
obstarávaní možno použiť na existujúce stavby alebo nehnuteľnosti, čo nebol tento prípad. Výšku

sankcie stanovil v súlade s § 182 ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní ako 5 % z kúpnej ceny (t. j.
z ceny 699 882,67 Eur s DPH za celý predmet zákazky).

II. Správna žaloba

5. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 25.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa
02.12.2021, domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia napadnutých rozhodnutí aj rozhodnutia
o porušení zákona najmä z dôvodov: nedostatku právomoci žalovaného, neoprávneného postihu
za obchádzanie zákona, absencie porušenia zákona zo strany žalobcu, šikanózneho výkonu práva
žalovaným.

6. Žalobca namietal, že § 1 zákona o verejnom obstarávaní podrobne stanovuje okruh právnych vzťahov
a skutkových situácií, na ktoré sa aplikuje zákon o verejnom obstarávaní a na to, aby žalovanému
vznikla právomoc iniciovať akékoľvek týmto zákonom predpokladané konanie či udeliť pokutu, musí byťnaplnená hypotéza právnej normy v § 1 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní - t. j. verejný obstarávateľ
iniciujepostup,naktorýsaaplikujezákonoverejnomobstarávaní,atedaževerejnýobstarávateľzadáva
zákazky na dodanie tovaru, zákazky na uskutočnenie stavebných prác, zákazky na poskytnutie služieb,

súťaž návrhov, zadáva koncesie na stavebné práce, zadáva koncesie na služby, čo v danom prípade
nenastalo. Uviedol, že žalobca uzavrel nájomnú zmluvu a neskôr kúpnu zmluvu, predmetom ktorých
boli existujúce nehnuteľné a hnuteľné veci, pričom na uzatváranie takýchto zmlúv sa zákon o verejnom
obstarávaní neaplikuje, a teda jeho pôsobnosť je úplne vylúčená.
7. Ďalej namietal, že obchádzanie zákona je odlišné konanie od porušenia zákona a oba nežiaduce

prípady sa premietajú v iných nedovolených následkoch, podľa žalobcu sa logicky vylučujú.
Následkom obchádzania zákona je absolútna neplatnosť tohto právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, a samotné obchádzanie zákona samo osebe nezakladá právomoc žalovaného konať voči
žalobcovi a uložiť mu pokutu. Podľa žalobcu pokutu môže uložiť žalovaný len v prípade, ak zistí
porušenie zákona, nie v prípade obchádzania zákona. Podotkol, že analógia v neprospech páchateľa
je v trestnom práve vylúčená, z ktorého záruky a princípy sa uplatňujú aj v správnom trestaní.

8. Opäť poukázal na skutočnosť, že žalobca vôbec nevykonával verejné obstarávanie, keď realizoval
kontrakty, pri ktorých uzatváraní sa zákon o verejnom obstarávaní neaplikuje. Neexistujúce verejné
obstarávanie zakladá neexistenciu jeho výsledku a akéhokoľvek vplyvu naň, preto považoval
za nelogické konštatovanie v rozhodnutí o porušení zákona, že uvedené porušenia tohto zákona mali
vplyv na výsledok verejného obstarávania.

9. Žalobca napokon namietal, že sankcionované konanie nemožno označiť ani za konanie, ktorým sa
obchádza zákon, bez naplnenia jeho oboch obsahových a formálnych náležitostí.
10. Žalobca nazval postup žalovaného ako šikanózny výkon práva z dôvodu, že postup žalobcu
aj s jeho následkami bol odporúčaný a odobrený zo strany iného štátneho orgánu - Štátneho fondu
rozvoja bývania, čo žalovaný nijako nezohľadnil. Namietal tiež, že žalovaný účelovo zapasoval svoje

rozhodnutievočižalobcovidosvojichpredchádzajúcichtypizovanýchrozhodnutí,vktorýchsankcionoval
iné samosprávy s tým istým odôvodnením nezohľadňujúc skutkové rozdiely; a tiež spochybnil závery
krajských súdov, na ktorých rozsudky sa žalovaný odvolával, pretože nerozhodol o nich kasačný súd.
Zároveň namietal aplikovateľnosť záverov rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie a záväznosť
metodických pokynov žalovaného. Napadnuté rozhodnutia podľa žalobcu nie sú výsledkom spoľahlivo

zisteného skutkového stavu ani výsledkom individuálneho posúdenia všetkých dôležitých okolností.

III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu, ďalší priebeh súdneho konania

11. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 14.02.2022 zotrval na svojich záveroch,

ktoré zopakoval a dôvody uvedené v správnej žalobe považoval za nesprávne, účelové, neodôvodnené
a nezodpovedajúce právnej úprave. Zdôraznil, že akékoľvek výnimky z pravidiel verejného obstarávania
jepotrebnévykladaťreštriktívne,pričomdôkaznébremenosprávnostiichpoužitiazaťažujesubjekt,ktorý
sa ich dovoláva. K žalobným námietkam uviedol, že spochybňovanie žalobcu, že obchádzanie zákona
(t. j. vyhnutie sa použitiu postupu podľa zákona) nie je sankcionovateľné podľa zákona o verejnom

obstarávaní, je absurdné a popiera princípy právneho štátu. Poukázal na to, že za proces verejného
obstarávania je zodpovedný sám účastník konania ako verejný obstarávateľ podľa § 7 ods. 1 písm.
b) zákona o verejnom obstarávaní a v zmysle § 10 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní je povinný
pri zadávaní zákaziek postupovať podľa tohto zákona, pričom žalobca nepredložil žiadne rozhodnutie
Štátneho fondu rozvoja bývania, či nejaký iný individuálny správny akt, ktorým by sa preukázalo,

že postup žalobcu bol v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní. Nesúhlasil ani s názorom, že
neexistujúce verejné obstarávanie zakladá neexistenciu jeho výsledku, aj akéhokoľvek vplyvu naň,
ale mal za to, že ak bola výnimka podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní použitá
neoprávnene, znamená to, že v danom prípade bola neoprávnene úplne vylúčená hospodárska súťaž.
Záverom navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

12. Žalobca sa na výzvu súdu nevyjadril replikou k vyjadreniu žalovaného.
13. Správny súd z dôvodu zistenia vád mimo žalobných bodov uvedených v § 195 písm. d) zákona
č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení do 30.06.2023 (ďalej len „SSP“), a to že v
predmetnej veci týkajúcej sa správneho trestania došlo k zmene zákona o verejnom obstarávaní v § 182
ods. 1 písm. a) v tom zmysle, že od 01.08.2024 sa zmenila výška ukladanej pokuty z pevnej sadzby vo

výške 5 % zmluvnej ceny na rozsah od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, teda že došlo k zmene zákona v
prospech žalobcu, na čo je potrebné aj v správnom súdnom konaní prihliadnuť, vyzval v zmysle § 196
SSP účastníkov konania na vyjadrenie sa k zisteným skutočnostiam.14. Na výzvu súdu sa vyjadril žalovaný vo vyjadrení z 09.10.2025, v ktorom uviedol, že pri ukladaní
sankcie postupoval prísne podľa v čase rozhodovania platnej a účinnej legislatívnej úpravy, a teda
sankcia bola ukladaná správne. V podstate z dôvodu nečinnosti súdu od podania žaloby došlo

k uvedenej zmene zákona. Vedomý si nevyhnutnosti postupu konajúceho súdu v zmysle ustálenej
rozhodovacejpraxesúdovaaplikáciepovinnejretroaktivityvprospechpáchateľa,preprípad,žesprávny
súd pristúpi k zrušeniu napadnutého rozhodnutia z dôvodov zistených nad rámec žalobných bodov,
žiadal, aby podľa § 167 ods. 3 písm. a) SSP súd nepriznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktorými sú práve dôvody zrušenia napadnutého rozhodnutia,

a to zmena zákonnej právnej úpravy a nedôvodnosť žaloby ako takej.

15. Žalobca sa na výzvu súdu k zisteným skutočnostiam nevyjadril.

IV. Relevantná právna úprava

16. Podľa prechodného ustanovenia § 493e SSP v aktuálne platnom a účinnom znení, „Konania začaté
a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;
ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“
17. Podľa § 194 ods. 1 SSP, „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie
orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne

konanie.“
18. Podľa § 195 písm. d) SSP, „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a
dôvodmi žaloby, ak ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné
použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania.“
19. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, „Správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu

verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho
posúdenia veci.“
20. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v rozhodnom čase, „Úrad uloží
verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške 5% zmluvnej ceny, ak sa vyhol
povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto zákona, spôsobom

alebo postupom ustanoveným týmto zákonom.“
21. Podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v aktuálne platnom a účinnom znení,
„Úrad uloží verejnému obstarávateľovi alebo obstarávateľovi pokutu vo výške od 0,1 % do 5 % zmluvnej
ceny, ak sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu, koncesnú zmluvu alebo rámcovú dohodu podľa tohto
zákona, spôsobom alebo postupom ustanoveným týmto zákonom.“

22. Podľa § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, „Rozhodnutie rady o odvolaní je preskúmateľné
súdom. Žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia rady o odvolaní.“
23.Podľa§177ods.1zákonaoverejnomobstarávanívrozhodnomčase,„Protirozhodnutiupodľa§175
okrem rozhodnutia podľa § 175 ods. 4, ktorým úrad uložil kontrolovanému pokutu zníženú o 50 % môže
účastník konania o preskúmanie úkonov kontrolovaného a osoba podľa § 175 ods. 11 podať odvolanie.

Odvolanie musí byť doručené úradu do 10 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, proti ktorému odvolanie
smeruje. Podanie odvolania má odkladný účinok do dňa právoplatnosti rozhodnutia rady o odvolaní.“
24. Podľa § 167 ods. 3 SSP, „Správny súd môže tiež rozhodnúť, že náhradu trov konania celkom alebo
sčasti neprizná, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.“
25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Trestný zákona“), „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď
bol čin spáchaný. Ak v čase medzi spáchaním činu a vynesením rozsudku nadobudnú účinnosť viaceré
zákony, trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší.“
26. Podľa čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, „Trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá
podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa

priaznivejšie.“

V. Právne posúdenie veci správnym súdom

27. Na základe § 3 ods. 1, ods. 3 zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov začal od 1. júna 2023 činnosť Správny
súd v Bratislave a súčasne výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Bratislave, Krajského súdu v
Nitre a Krajského súdu v Trnave na Správny súd v Bratislave vo všetkých veciach, v ktorých je od 1.
júna 2023 daná právomoc správnych súdov. Predmetná vec bola preto zo zákonných dôvodov podľapredchádzajúcej vety dňa 7. júna 2023 náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do
senátu 4S Správneho súdu v Bratislave (ďalej len „súd“, príp. „správny súd“) a následne v súlade s
Rozvrhom práce Správneho súdu v Bratislave na rok 2025 v znení Dodatku č. 3 účinného od 01.07.2025

bola vec náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie do senátu 10S správneho súdu.
28. Správny súd ako súd príslušný na konanie, po vyhodnotení, že správna žaloba je prípustná, bola
podaná včas (§ 181 ods. 1 SSP), oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP, § 49 ods. 2 písm. b/ SSP),
obsahovala zákonom stanovené náležitosti (§ 57, § 182 SSP), po oboznámení sa s obsahom spisového
materiálu a administratívneho spisu, preskúmal v medziach žalobného návrhu a podstatných žalobných

bodov napadnuté rozhodnutia, rozhodnutie o porušení zákona, ako aj postup predchádzajúci ich
vydaniu, zohľadňujúc § 195 SSP, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia
(§ 135 ods. 1 SSP) a zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy (§ 197 SSP), za splnenia
procesných podmienok vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 2 v spojení s § 137 ods.
4 SSP, keďže účastníci konania nežiadali o nariadenie pojednávania a súd to nepovažoval za potrebné),
a po preskúmaní veci dospel k záveru, že sú dané dôvody na zrušenie napadnutého rozhodnutia, aj

keď žaloba je nedôvodná.
29. Správny súd ako prvé uvádza, že pri ukladaní trestov podľa Trestného zákona platí zásada ukladania
trestu podľa zákona, ktorý je pre páchateľa priaznivejší vychádzajúc z § 2 ods. 1 Trestného zákona, ako
aj čl. 50 ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky, ktorú je v zmysle zmieneného § 195 písm. d) SSP potrebné
použiťajnaukladaniesankciívrámcisprávnehotrestania.ZároveňvzmyslerozsudkuNajvyššiehosúdu

Slovenskejrepublikysp.zn.4Asan/2/2019z05.11.2019,publikovanéhovZbierkestanovískNajvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 20/2021 platí, že ak k takejto zmene zákona
v prospech páchateľa došlo až po právoplatnosti napadnutých rozhodnutí, teda až počas súdneho
konania, je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie aj v takomto
prípade. Cit. z uvedeného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Asan/2/2019 z

05.11.2019: „Rešpektujúc princípy správneho trestania, ak správne orgány v rámci konania o správnom
delikte uložili sankciu v súlade s právnou úpravou účinnou v čase, keď o tejto sankcii rozhodovali, avšak
následne v priebehu súdneho prieskumu došlo k zmene právnej úpravy v prospech páchateľa, ktorý
namietol neprimeranosť (neproporcionálnosť) peňažnej sankcie, pôvodne uloženej správnym orgánom,
je povinnosťou správneho súdu prihliadať na zmenu v právnej úprave sankcie, a to aj v prípade, že táto

zmena nastala hoci až po právoplatnosti rozhodnutí správnych orgánov vo veci samej.“.
30. Nakoľko v predmetnej veci týkajúcej sa správneho trestania (§ 194 ods. 1 SSP) došlo k zmene
zákona o verejnom obstarávaní v § 182 ods. 1 písm. a) v tom zmysle, že od 01.08.2024 sa zmenila výška
ukladanej pokuty z pevnej sadzby vo výške 5 % zmluvnej ceny (platnej v rozhodnom čase pri ukladaní
pokuty) na rozsah od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny, teda došlo k zmene zákona v prospech žalobcu

(deliktuálne zodpovednej osoby). Žalobcovi však bola v napadnutých rozhodnutiach uložená pokuta
v pevne určenej sadzbe 5 % zmluvnej ceny podľa prísnejšej skoršej právnej úpravy. V nadväznosti na
vyššie uvedené, správny súd z dôvodu zistenej vady správneho trestania v zmysle § 195 písm. d) SSP
týkajúcej sa potreby dodržať zásady ukladania trestov podľa Trestného zákona aj na ukladanie sankcií
v rámci správneho trestania postupom podľa § 195 a § 196 SSP rozhodol tak, že zrušil napadnuté

rozhodnutie vo výroku I. tohto rozsudku.
31. Čo sa týka samotných žalobných bodov, správny súd nevzhliadol ich dôvodnosť. K námietke
neoprávnenosti žalovaného na udelenie pokuty súd uvádza, že žalobca bol povinný postupovať podľa
zákona o verejnom obstarávaní podľa § 7 a § 10, pretože v danom prípade nešlo o výnimku podľa
§ 1 ods. 2 písm. c) tohto zákona, čo vyplynulo aj zo záverov rozhodnutí žalovaného, pričom žalobca

nesprávne interpretuje § 1 ods. 1 tohto zákona jeho vytrhnutím z kontextu celého zákona o verejnom
obstarávaní.Tedakeďžeboloidentifikovanéporušeniepovinnostížalobcomvzmyslezákonaoverejnom
obstarávaní, v § 182 tohto zákona je zverená právomoc žalovanému ukladať pokuty za porušenie
tohto zákona, a to konkrétne aj za prípad postupu žalobcu, ktorý je sankcionovateľný podľa § 182
ods. 1 písm. a) citovaného zákona. Tým, že konanie žalobcu nebolo posúdené ako výnimka, na

ktorú sa nevzťahuje zákon o verejnom obstarávaní, žalobca ako verejný obstarávateľ bol povinný pri
zadávaní zákazky postupovať podľa zákona o verejnom obstarávaní, bola teda naplnená aj hypotéza
§ 1 ods. 1 tohto zákona a žalovaný ako ústredný orgán štátnej správy pre verejné obstarávanie je
oprávnený iniciovať akékoľvek konanie podľa zákona o verejnom obstarávaní, aj vykonávať dohľad
nad verejným obstarávaním či nad dodržiavaním povinností verejného obstarávateľa, taktiež aj ukladať

pokuty. Žalobcova námietka v tomto smere bola úplne neopodstatnená.
32. Súd považoval za nedôvodnú aj žalobnú námietku týkajúcu sa odlišnosti obchádzania zákona od
porušeniazákona.Žalovanýpoužívalpojmyvyslovenevychádzajúcezozákonaoverejnomobstarávaní,
a to vyhnúť sa povinnosti uzavrieť zmluvu podľa tohto zákona (§ 182 ods. 1 písm. a), legitímnesynonymicky nazývané aj ako obchádzanie zákona, či porušenie povinnosti postupovať podľa tohto
zákona (§ 10), alebo neoprávnené použitie výnimky podľa § 1 ods. 2 písm. c) tohto zákona. Rozlišovanie
pojmov porušenie zákona a obchádzanie zákona v zmysle zákona o verejnom obstarávaní, ako to

rozlišoval žalobca, ktoré ani nemajú takéto legálne definície, je nepriliehavé v súvislosti s § 182
zákona o verejnom obstarávaní. Dôsledky obchádzania a porušenia zákona v civilnom práve a to
napr. na platnosť zmlúv, na ktoré poukazoval žalobca, sú pre administratívne konanie žalovaného v
danom prípade irelevantné. Žalovaný teda sankcionoval žalobcu za to, že zvolenou formou kombinácie
zmluvných vzťahov neoprávnene aplikoval výnimku podľa § 1 ods. 2 písm. c) zákona o verejnom

obstarávaní, čím sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom a postupom podľa tohto zákona, čo je
v súlade nielen s textom zákona ale aj so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením urobeným
žalovaným. V danom prípade išlo o subsumovanie konania žalobcu pod znaky skutkovej podstaty
správneho deliktu podľa § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní, ktoré žalovaný vykonal
v súlade s týmto zákonom, a nie o vyhodnocovanie náležitostí obchádzania zákona z pohľadu civilného
práva.

33. Za rovnako nedôvodnú a neopodstatnenú považoval súd námietku žalobcu o tom, že neexistujúce
verejné obstarávanie zakladá neexistenciu jeho výsledku a akéhokoľvek vplyvu naň, pretože v zmysle
vyššie uvedeného vyplýva, že súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sa na neho nevzťahoval
zákon o verejnom obstarávaní zo žiadnych z ním uvedených dôvodov, a teda keďže mal postupovať
aj v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní, jeho nedodržanie povinností vyplývajúcich z tohto

zákona a nepostupovanie podľa neho malo za následok vylúčenie hospodárskej súťaže, a teda malo
vplyv na výsledok verejného obstarávania, ktorý by pri vyhlásení verejného obstarávania mohol byť
úplne iný, čo sa týka umožnenia hospodárskej súťaže, úspešného uchádzača, ceny a pod. Okrem toho
daná námietka smeruje najmä k rozhodnutiu o porušení zákona (v ktorom bolo uvedené, že žalobcove
porušenia zákona mali vplyv na výsledok verejného obstarávania), ktoré žalobca nenapadol odvolaním

ani správnou žalobou, hoci mohol (pozri ods. 39 tohto rozsudku nižšie), preto daná námietka je pre
napadnuté rozhodnutia týkajúce sa uloženia pokuty v podstate irelevantná.
34. Súd sa nestotožnil ani s názorom žalobcu, že postup žalovaného predstavoval šikanózny výkon
práva, pretože postup podľa príslušných predpisov v prípade žiadania dotácií na stavbu nájomných
bytových domov nevylučuje povinnosť postupovať aj v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní,

keď sú na to splnené podmienky, čo v danom prípade boli, a teda odobrenie daného postupu
zo strany iného štátneho orgánu nevylučuje potrebu súladu tohto postupu aj so zákonom o verejnom
obstarávaní. Navyše žalobca ani nepredložil potvrdenie o aprobovaní jeho postupu iným správnym
orgánom z pohľadu zákona o verejnom obstarávaní, pričom iný orgán ako žalovaný ani nemá právomoc
záväzne posudzovať súladnosť postupu subjektu konajúceho v pozícii verejného obstarávateľa so

zákonom o verejnom obstarávaní.
35. Správny súd nevidí problém v používaní typizovaných rozhodnutí žalovaným, pokiaľ sa žalovaný v
každom prípade vysporiada s daným skutkovým stavom a jednotlivými odlišnosťami. V tomto prípade
žalobca nenamietal žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by žalovaný v jeho prípade nezohľadnil, preto
je jeho námietka v tomto smere príliš všeobecná, neumožňujúca správnemu súdu preskúmať konkrétne

tvrdené pochybenia.
36. Čo sa týka žalobcom namietaného a spochybňovaného odkazu žalovaného na rozsudky Súdneho
dvora Európskej únie, krajského súdu či metodické pokyny na podporu svojich záverov, správny súd
uvádza, že napr. rozsudky Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/142/2019, sp. zn. 2S/92/2018
(ktoré boli podľa žalobcu len rozsudkami súdu prvej inštancie), boli medzičasom potvrdené rozsudkami

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/22/2020 a sp. zn. 10Asan/17/2020. Teda
predmetná otázka použitia uvedenej kombinácie zmluvných vzťahov a jej sankcionovanie podľa zákona
o verejnom obstarávaní nie je sporná a v rozhodovacej praxi správnych súdov je ustálená (čo vyplýva
aj z uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR), a je súladná so závermi žalovaného v tomto súdnom
konaní. Vylúčenie aplikovateľnosti rozsudkov Súdneho dvora EÚ vo veci C-220/05, C-536/07, C-213/13,

C-451/08 na predmetnú vec videl žalobca primárne v tom, že v jeho prípade neuzavieral žalobca zmluvy
na realizáciu akýchkoľvek stavieb, s čím sa správny súd nestotožňuje, pretože pointou tejto veci je to,
že žalobca síce formálne uzavrel iné typy zmlúv – nájomnú zmluvu, zmluvu o budúcej zmluve, kúpnu
zmluvu – v skutočnosti išlo o zadanie zákazky na realizáciu stavebných prác podľa požiadaviek žalobcu
a o to, že žalobca sa vyhol povinnosti uzavrieť zmluvu spôsobom a postupom podľa zákona o verejnom

obstarávaní. Žalobca opäť prekrúcaním obsahu zmlúv a potláčaním významu povinnosti postupovať
podľa zákona o verejnom obstarávaní neopodstatnene namieta aplikovateľnosť aj záverov rozhodnutí
súdov.Čosatýkametodickýchusmernení,naktorépoukazovalžalovaný,hociniesúzáväznýmprávnympredpisom, sú pomôckou pre verejných obstarávateľov pri ich postupe a poukázanie žalovaného na ne
rozhodne nespôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia.
37. Na základe vyššie uvedeného správny súd, po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti

napadnutého rozhodnutia, ako aj postupu predchádzajúceho jeho vydaniu vyhodnotil žalobné námietky
ako nedôvodné, avšak nad rámec žalobných bodov vzhľadom na potrebu aplikovať na preskúmavanú
vec správneho trestania základné zásady trestného konania, v tomto prípade trestnoprávnu zásadu
aplikácieneskoršiehozákona,akjeprepáchateľapriaznivejší,správnysúddospelkzáveru,žezdôvody
zmeny zákona v prospech páchateľa (deliktuálne zodpovednej osoby) napadnuté rozhodnutie vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto správny súd rozhodol vo výroku I. rozsudku tak, že
napadnuté rozhodnutie zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP. Správny súd vzhľadom na kompetencie
odvolacieho správneho orgánu nepovažoval za potrebné rušiť aj prvostupňové rozhodnutie.

38. Úlohou žalovaného bude v ďalšom konaní nanovo uložiť výšku pokuty v zmysle priaznivejšej právnej
úpravy pre žalobcu, teda v zmysle § 182 ods. 1 písm. a) zákona o verejnom obstarávaní v aktuálne

platnom a účinnom znení, teda v rozsahu od 0,1 % do 5 % zmluvnej ceny. Zároveň žalovaný pri
ukladaní pokuty prihliadne na všetky zákonom predpokladané aspekty v § 182 ods. 5 zákona o verejnom
obstarávaní a svoju správnu úvahu riadne a presvedčivo odôvodní.
39. Správny súd žalobu v časti navrhovaného zrušenia rozhodnutia žalovaného o porušení zákona
z 24.09.2020 týkajúceho sa konštatovania porušení § 1 ods. 2 písm. c), § 10 ods. 1 § 10 ods. 2

zákona o verejnom obstarávaní odmietol z dôvodu, že hoci voči tomuto rozhodnutiu bolo podľa § 177
ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní prípustné odvolanie a následne by bolo rozhodnutie rady o tomto
odvolaní v zmysle § 178 ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní samostatne preskúmateľné súdom
(pričom žaloba by musela byť podaná do 30 dní od doručenia rozhodnutia), zjavne nebolo voči tomuto
prvostupňovému rozhodnutiu o porušení zákona podané odvolanie a žalobca toto ani nijako netvrdil ani

nepreukázal. Z dôvodu podľa § 7 písm. a) SSP správne súdy nepreskúmavajú právoplatné rozhodnutia
orgánovverejnejsprávy,akúčastníkkonaniapredichprávoplatnosťounevyčerpalvšetkyriadneopravné
prostriedky. Nakoľko rozhodnutie o porušení zákona bolo samostatne preskúmateľné v odvolacom
konaní a následne aj v správnom súdnom konaní, s poukazom na § 27 ods. 1 SSP súd nemôže v tomto
konaní preskúmať skôr vydané rozhodnutie, ak ho bolo možné samostatne preskúmať súdom. Z dôvodu

nevyčerpania riadnych opravných prostriedkov proti rozhodnutiu o porušení zákona správny súd vo
výroku II. tohto rozsudku odmietol žalobu v tejto časti podľa § 98 ods. 1 písm. g) SSP ako neprípustnú.
40. Ohľadom trov konania správny súd nepriznal účastníkom konania náhradu trov konania, a to
žalobcovi pre existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 167 ods. 3 SSP, spočívajúcich
v tom, že k zrušeniu napadnutého rozhodnutia došlo len z dôvodu objektívnej zmeny zákonnej úpravy

zistenejsúdomnadrámecžalobnýchbodov,pričomžalobažalobcubolavcelostinedôvodná;tedapokiaľ
by nedošlo k zmene právnej úpravy, súd by napadnuté rozhodnutie nerušil a žalobu by ako nedôvodnú
zamietol. De facto sa žalobca ničím nepričinil na dôvodoch zrušenia napadnutého rozhodnutia. Uvedené
potvrdzuje aj rozhodovacia prax súdov, ako uvádzal aj žalovaný, napr. rozsudok Krajského súdu Banská
Bystrica sp. zn. 24S/152/2017 z 31.07.2018, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Asan/25/2018

z 25.09.2019. sp. zn. 2Asan/9/2020 z 25.08.2022. Zároveň v prípade odmietnutia časti žaloby by
v dôsledku zavinenia odmietnutia žaloby žalobcom svedčala náhrada trov konania žalovanému v zmysle
§ 171 ods. 1 SSP, avšak analogicky v súlade s § 168 SSP žalovanému súd prizná náhradu trov konania
iba, ak to možno spravodlivo požadovať, čo naplnené nebolo. Z uvedených dôvodov súd vo výroku III.
rozsudku rozhodol tak, že nepriznal náhradu trov konania žiadnemu z účastníkov konania.

41. Tento rozsudok prijal senát Správneho súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia na
Správny súd v Bratislave (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP v spojení s § 145 ods. 2 písm. c/ SSP v znení
účinnom do 30.06.2023).

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť a)
označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body

možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 SSP).Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP,
ak bolo rozhodnuté v ich neprospech (§ 442 ods. 1 SSP). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej

sťažnostizastúpenýadvokátomvzmysle§449ods.1SSP.Kasačnásťažnosťainépodaniasťažovateľa
musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak a)
má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje,
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, alebo b) ide o konania o správnej žalobe podľa §
6 ods. 2 písm. c) a d) SSP, alebo c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.