Rozsudok – Ostatné ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. február 2026

Súd: Najvyšší správny súd SR
Spisová značka: 4Sfk/64/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 0823100235
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašiková

ECLI: ECLI:SK:NSSSR:2026:0823100235.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky

Valašikovej, PhD., LL.M. a členov senátu prof. JUDr. PhDr. Petra Potáscha, PhD. a JUDr. Vlastimila
Pavlikovského, v právnej veci žalobcu: (sťažovateľa): POIMEX s.r.o., so sídlom Hlavná 526, 991 26
Nenince, IČO: 36 634 361, zast.: Mgr. Andrea Legényová, advokátka so sídlom Komenského 3, 990 01
Veľký Krtíš, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01
Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101528132/2023 zo dňa 15. júna
2023, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej
Bystrici č. k. 1Sf/4/2023-252 zo dňa 17. apríla 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Kasačná sťažnosť sa zamieta.
II. Účastníkom konania sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

I. Konanie na správnom súde

1. Napadnutým rozsudkom Správny súd v Banskej Bystrici (ďalej aj „správny súd“) podľa ust. § 190
zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej aj „SPP“) zamietol žalobu, ktorou sa
žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101528132/2023 zo dňa
15.06.2023.

2. V odôvodnení rozsudku správny súd uviedol, že odpočítanie dane si žalobca uplatnil vo väzbe na
obchodné transakcie so spoločnosťou SORE Commerce, ktorá žalobcovi v mesiaci máj a jún 2021
dodala väčšie množstvo druhovo identického tovaru (kávy Jacobs Kronung 500g/balenie). Spolupráca
žalobcu a SORE Commerce mala podľa vyjadrení žalobcu prebiehať v mesiacoch máj 2021 až
marec 2022, následne mala skončiť z dôvodu zvýšenia cien u dodávateľa. Spolupráca predchádzajúca
kontrolovaným obchodom dokladovaná nebola. Zo zistení správcu dane vyplynulo (a bolo nesporným),
že tovar (káva) sa pohyboval v nasledovnom reťazci: neznámy - /Pratorius GmbH (DE) - CPV Coffee

Partners (NL)/ alebo vetva /Metro Deutchland GmbH (DE) - TRT TRADE UAB (LT)/ - CC TRADE SP.
Z O.O. (PL, spoločnosť v postavení „medzinárodného nárazníka“) - EXECON, s.r.o. (SK, identifikovaný
daňový únik, zmiznutý obchodník - „missing trader“) - m-trade s.r.o. (SK, sprostredkovateľ - „nárazník“)
- SORE Commerce s. r. o. (SK, sprostredkovateľ - „nárazník“) - daňový subjekt P O I M E X s.r.o. (SK,
posledný článok reťazca na území SR - nízka vlastná daňová povinnosť po uplatnení odpočítania dane
z dodávateľských faktúr a následné dodanie tovaru do iného členského štátu s oslobodením od dane ) -
CCM Food Sp. z o.o. (PL)/Zacon, s.r.o. (CZ) (medzinárodný nárazník - PL/CZ, s SK konateľom obidvoch

spoločností - Richard Valent) - neznámy odberateľ spoločnosti CCM Food Sp. z o.o. (PL)/odberatelia
spoločnosti Zacon, s.r.o. (CZ): BRAVO PINKY s.r.o. a KAJUS s. r. o. Obchody boli podľa zistení správcu
dane realizované v krátkom časovom slede, s minimálnym navýšením ceny, spoločnosť EXECON s.r.o.ako prvý nadobúdateľ tovaru na území Slovenskej republiky dokonca tovar (kávu) predala lacnejšie ako
ho nakúpila zo zahraničia.
3. Zo zistených skutkových okolností ďalej vyplýva, že spolupráca žalobcu a SORE Commerce

mala nadväzovať na ich spoločné členstvo v sieti SAMA (pozn. správneho súdu: maloobchodná
sieť potravín). Komunikácia prebiehala výlučne e-mailom, resp. telefonicky. Ponúknutú cenu tovaru si
žalobca neoveroval s odôvodnením, že celý kamión mu nevedel v tom čase nikto dodať. Nepreveroval
si ani pôvod tovaru, uviedol, že mailom dostal ponuku a fotografie balení, malo ísť o nemeckú kávu,
na obaloch boli nemecké texty, po prvých dodávkach (nešpecifikovaných) neboli žiadne reklamácie,

preto žalobca nadobudol presvedčenie, že sa jedná o originálnu kávu. Tovar bol prepravený na náklady
predávajúceho do skladu žalobcu, kde bolo skontrolované jeho množstvo. Tovar bol obratom predaný
spoločnosti CCM Food Sp. z o.o. do Poľska, resp. spoločnosti Zacon, s.r.o. do Česka.
4. Správny súd uviedol, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a nasl. Smernice je
vo všeobecnosti neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť obmedzené.
Hoci právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na

vstupe z tovarov alebo služieb, ktoré prijali na vstupe a využívali pre potreby svojich zdaniteľných
transakcií, predstavuje základnú zásadu spoločného systému DPH zavedeného právnou úpravou EÚ,
právonaodpočítaniedanemožnozdaniteľnejosobeodoprieť,aksanazákladeobjektívnychskutočností
preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej bol dodaný tovar alebo poskytnutá služba zakladajúca právo na
odpočítanie dane, vedela alebo mala vedieť, že sa týmto nadobudnutím tovaru alebo prijatím týchto

služiebzúčastnínatransakciipredstavujúcejdaňovýpodvodtýkajúcisaDPHzostranydodávateľaalebo
iného hospodárskeho subjektu, ktorý na vstupe alebo na výstupe zasahuje do reťazca týchto dodaní
alebotýchtoslužieb(napr.RozsudokSDEÚvoveciC-189/18,GlencoreAgricultureHungary,body33až
35). Je teda v rozpore so všeobecnými zásadami fungovania systému DPH (ako to správne konštatoval
správca dane) uplatniť si odpočítanie dane v situácii, keď boli v obchodnom reťazci umelo vytvorené

podmienkyprejejodpočítanie-t.j.vprípadochobchodovaniascieľomčerpaťodpočítaniedanevoforme
nadmerného odpočtu. Ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybratú daň a ďalší účastník
si túto daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia v rozpore s účelom Smernice. Sám
žalobca poukázal na základné zásady vyplývajúce z uplatňovania spoločného systému DPH (osobitne
zásadu neutrality) ako aj judikatúru Súdneho dvora EÚ týkajúcu sa uplatňovania odpočtu DPH.

5. Daňový podvod je judikatúrou definovaný ako situácia, v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník
podvodu neodvedie do štátnej pokladnice daň z pridanej hodnoty a ďalší subjekt si ju naopak odpočíta,
a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (pozri napr. rozsudok Najvyššieho správneho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/76/2020 z 26. októbra 2022).
6. Súdny dvor Európskej únie v Rozsudku zo dňa 6. júla 2006 v spojených veciach C- 439/04 a C-440/04

Axel Kittel a Recolta Recycling uviedol, že na to, aby mohol byť daňovému subjektu odopretý nárok
na odpočítanie DPH z titulu jeho účasti na daňovom podvode, musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň), a to
na ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode

na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a
nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, že prijaté plnenie
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (test obvyklej obchodnej obozretnosti (due diligence)
konkrétneho subjektu. Vyabstrahovaním kritérií na posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom

podvode je možné konštruovať štyri otázky, ktoré musia byť zodpovedané kladne, tzv. Axel Kittel test:
1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik ? 2. Ak áno, je tento daňový únik
dôsledkom podvodného konania ? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli
posudzovanézdaniteľnéobchodydaňovéhosubjektustýmtokonanímspojené?4.Akboliposudzované
zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom, alebo mohol a mal vedieť daňový

subjekt ? Správca dane je oprávnený preverovať celý obchodný reťazec, pričom postačuje, ak u
ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie, t. j. nemusí to byť
práve na stupni reťazca medzi kontrolovaným daňovým subjektom a jeho dodávateľom.
7. Správca dane v predmetnom prípade všetky vyššie uvedené otázky zodpovedal kladne aj keď
systematicky nerozčlenil svoju argumentáciu osobitne podľa jednotlivých otázok Axel Kittel testu a

preukázal, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode tým, že sa zapojil do obchodov, ktoré boli
súčasťou riadne opísaných reťazcov, v ktorých došlo k daňovému podvodu (únik na DPH u spoločnosti
EXECON s.r.o.), pričom po vyhodnotení vykonaných dôkazov dospel k záveru, že žalobca ako daňový
subjekt účastný sporného obchodného reťazca neprijal také opatrenia, ktoré boli spôsobilé zabrániťjeho účasti na daňovom podvode a súčasne identifikoval viacero okolností, ktoré nasvedčovali tomu, že
žalobca o podvode mohol a mal vedieť.
8. Nie je protirečením, ak správca dane uviedol, že nespochybňuje existenciu tovaru (ani jeho dodanie

žalobcovi), no konštatoval, že žalobca bol účastníkom obchodného reťazca poznačeného podvodom.
Daňový podvod je samostatným dôvodom na odopretie nároku na odpočítanie dane, pričom, ako už
bolo uvedené, ide o situáciu, v ktorej jeden z účastníkov neodvedie vybratú daň a ďalší účastník si túto
daň odpočíta za účelom získania daňového zvýhodnenia. V prípade preukazovania zapojenia sa do
podvodného reťazca sa vychádza z predpokladu, že hmotnoprávne podmienky odpočtu dane (okrem

iných aj materiálna existencia plnenia) sú splnené. I napriek splneniu hmotnoprávnych podmienok na
odpočítanie dane je v súlade so zásadou neutrality dane (ktorá v pôvodnom reťazci nebola odvedená)
odoprieť nárok na odpočítanie dane. Základnou podmienkou pri posúdení, či ide o daňový podvod, je
chýbajúca daň, keď existuje príčinná súvislosť medzi neodvedením dane a nárokovaním si odpočítania
dane.
9. Ani námietka žalobcu, že nemal informácie o tom, že by niektorí z predchádzajúcich obchodníkov v

reťazci nepriznali a neodviedli daň z tohto tovaru, a to vzhľadom na skutočnosť, že takéto informácie
nie sú v rámci bežného obchodného styku medzi dodávateľmi a odberateľmi štandardne zdieľanou
informáciou, nie je z pohľadu rozhodnutia o nepriznaní odpočtu dane dôvodná. Odpočet dane nebol
žalobcovi odopretý z dôvodu, že by vedel (mal vedieť) o daňovom úniku niektorého z predchádzajúcich
obchodníkov v reťazci, ale na základe toho, že správca dane a žalovaný identifikovali podvodné konanie

v reťazci, pričom preukázali, že žalobca sa zúčastnil na daňovom podvode tým, že sa zapojil do
obchodov, ktoré boli súčasťou reťazca, v ktorom došlo k daňovému podvodu. Preto nie je možné tvrdiť,
že si žalobca v predmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne. Žalobca neprijal všetky
opatrenia, ktoré bolo od neho možno rozumne očakávať, aby sa uistil, že sa nestane účastný dodávok
poznačených podvodom vo vzťahu k DPH.

10. Žalobca pritom sám zdôraznil, že dlhoročne pôsobí na trhu (t. j. mal by mať dostatočné skúsenosti),
vykonáva veľkoobchodnú činnosť najmä v segmente potravinárskeho tovaru. Uviedol, že dodávateľ
SORE Commerce nebol pre neho úplne novým obchodným partnerom, z pohľadu priamych obchodov
však išlo o nového obchodného partnera (keď žalobca od tohto dodávateľa nakupoval tovar len od
mája 2021). Overovanie dodávateľa v obchodnom registri, ani v registri účtovných závierok nemusí

byť postačujúce v situácii, kedy ostatné okolnosti kúpy a predaja tovaru (ktoré správca dane a
žalovaný pomenoval) môžu vzbudzovať pochybnosti. Navyše, v skúmanom prípade išlo o potravinársky
tovar (kávu), pričom podľa všeobecne dostupných informácií (informácií dostupných verejnosti na
stránke Štátnej potravinovej a veterinárnej správy) mal byť dodávateľ žalobcu dovozcom zdravotne
nevyhovujúceho tovaru, na čo žalobca reagoval tak, že túto informáciu nemal. Ide o jednu z objektívnych

skutočnostídosvedčujúcuvsúhrnesďalšímiskutočnosťamiidentifikovanýmisprávcomdanenedostatok
obvyklej obchodnej obozretnosti žalobcu, dôsledkom ktorého bolo zapojenie žalobcu do podvodného
obchodného reťazca. Nebolo spochybnené, že sporný tovar (káva Jacobs Kronung, 500g/balenie) sa
pohyboval v krátkom časovom slede medzi viacerými subjektmi na trhu, po dodaní na trh v Slovenskej
republike bol predaný za nižšiu ako obstarávaciu cenu, následne bol predávaný s minimálnou maržou.

Žalobca tovar bezprostredne po kúpe predal do iného členského štátu EÚ, z ktorého sa tovar opäť vrátil
na územie Slovenskej republiky. Žalobca si objednal potravinársky tovar v značnom objeme (kamión
kávy) od nového obchodného partnera (ktorému hrozil úpadok a podľa zistení správcu dane nemal ani
vlastnú webovú stránku), pôvod tohto tovaru nijako nepreveroval - uviedol, že sa spoľahol na fotografie
tovaru zaslané emailom, akceptoval cenu bez preukázania relevantnej cenovej kalkulácie, tovar hneď

obratom predal do zahraničia, z ktorého sa tovar opäť vrátil na územie Slovenskej republiky. Skutočnosť,
že dodávateľ aj odberateľ žalobcu uviedli dodávky tovaru riadne vo svojej daňovej evidencii a priznali a
odviedli príslušnú daň, nevylučuje existenciu daňového podvodu v reťazci, v ktorom boli zapojení, keď
postačuje, ak u ktoréhokoľvek článku v preverovanom reťazci bolo identifikované podvodné konanie
(pozri už citovaný rozsudok SD EÚ C-439/04 a C-440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling).

11. Správny súd konštatoval, že poukaz žalobcu na rozhodnutia SD EÚ vo veci C-610/19 Vikingo a
rozhodnutie vo veci C-154/20 Kemwater nie je pre preskúmavaný prípad dôvodný (ako to konštatoval
aj žalovaný vo vyjadrení k žalobe), pretože tieto rozhodnutia sa primárne týkajú hmotnoprávnych
podmienok pre uznanie odpočtu DPH (ktorých splnenie nebolo v tomto prípade sporné), pričom aj v
týchto rozsudkoch bolo konštatované, že v prípade spochybnených dodávateľov je možné nepriznať

odpočet DPH len v prípade, keby bola preukázaná účasť alebo aspoň vedomosť daňového subjektu o
podvodnom konaní niektorého zo subjektov zapojených do obchodného reťazca.
12. Odopretie dane je namieste, ak jeden daňový subjekt v reťazci neodvedie do štátnej pokladnice
vybranú DPH (v tomto prípade daň neodviedla spoločnosť EXECON, s.r.o.) a ďalší daňový subjekt vreťazci (v tomto prípade žalobca) si daň naopak odpočíta (pri predaji tovaru do iného členského štátu),
a to za účelom daňového zvýhodnenia.
13. Správny súd ďalej uviedol, že nie je dôvodná žalobná námietka, že správca dane neoboznámil

žalobcu so zisteniami týkajúcimi sa jeho účasti na daňovom podvode. Na tomto mieste správny
súd dopĺňa, že podľa Rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžfk
10/2020 z 24. februára 2022, zverejnenom v Zbierke rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu SR pod
č. 18/2022, výzva podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku môže byť daňovému subjektu alternatívne
zaslaná v písomnej forme alebo pochybnosti môžu byť daňovému subjektu oznámené i počas ústneho

pojednávania, na ktoré správca dane daňový subjekt predvolá a následne o jeho priebehu a obsahu
spíše zápisnicu.
14. Žalobca mal možnosť vyvrátiť záver správcu dane, že sa zúčastnil na daňovom podvode, ak by
preukázal, že prijal také vhodné opatrenia, aby zabránil svojej (hoci len nevedomej) účasti na ňom.
Žalobca však na výzvu správcovi dane nepreukázal vykonanie takých opatrení, preto správca dane
dôvodne dospel k záveru, že žalobca nepreukázal, že prijal a dodržal rozumné opatrenia, ktoré svojou

povahou sú schopné predísť a zabrániť jeho účasti na podvode, a teda nie je možné tvrdiť, že si žalobca
v predmetných obchodných vzťahoch počínal obozretne a opatrne. Postup a rozhodnutie správcu dane
a žalovaného, ktorý sa stotožnil so závermi správcu dane a potvrdil rozhodnutie správcu dane, sú
v súlade s relevantnou judikatúrou Súdneho dvora Európskej únie, ako aj judikatúrou Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. Správca dane (a ani

žalovaný) nevytýkal žalobcovi, že nevykonal preverenie štruktúry dodávateľského reťazca za účelom
zistenia, či obchodovanie s dodaným tovarom bolo poznačené daňovým podvodom a ani žalobcovi
nepričítal zodpovednosť za pochybenia iných subjektov (napr. nesplnenie si daňových povinností inými
subjektmi a pod.). Tieto nezrovnalosti správca dane sám zistil v rámci svojho vlastného dôkazného
bremena, ktoré neprenášal neoprávnene na žalobcu, pričom ich opísal vo výzve, v Protokole a aj

vo svojom rozhodnutí ako súčasť celkového obrazu o dodávateľsko-odberateľských reťazcoch, ktorý
vyvolal dôvodnú pochybnosť správcu dane o oprávnenosti žalobcom uplatneného práva na odpočet
DPH z dôvodu, že opísané skutočnosti nasvedčujú, že žalobca sa v dôsledku svojej nedbanlivosti
zapojil do obchodovania, ktoré bolo poznačené podvodom na DPH. Správca dane nevytkol žalobcovi
nedostatok vedomosti o účasti konkrétnych subjektov v dodávateľom reťazci a ich správaní vo vzťahu k

realizovaným obchodným transakciám, ale nedostatok náležitej odbornej starostlivosti pri obchodovaní
za neštandardných okolností, čo je v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou Súdneho dvora
Európskej únie a súdov Slovenskej republiky. V rámci daňovej kontroly žalobcu nebolo povinnosťou
správcu dane preukazovať vedomosť priameho dodávateľa žalobcu o podvode, ale vedomosť žalobcu o
ňom. Správca dane tak postupoval v súlade s Daňovým poriadkom a aj relevantnou judikatúrou, pričom

svoje dôkazné bremeno uniesol a žalobcu, naopak, nezaťažil preukazovaním takých skutočností, ktoré
dôkazné bremeno žalobcu netvoria. Žalobca by pri uplatnení práva na odpočet DPH mal vedieť objasniť
kontrolný mechanizmus vo vzťahu k posudzovaným dodaniam, t. j. aké opatrenia prijal, aby sa nestal
súčasťou podvodného reťazca. Bez vykonania kontrolných opatrení za existencie neštandardných
okolností sa žalobca vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca a prevzal na seba riziko

účasti na konaní spojenom s nedovoleným daňovým únikom, ktorého následkom je nepriznanie práva
na odpočet DPH.
15. Podľa správneho súdu orgány finančnej správy identifikovali v súvislosti s obchodným reťazcom,
ktorého súčasťou bol žalobca, také zistenia a dôkazy, ktoré vo svojom súhrne odôvodňujú záver, že
daňový podvod bol spáchaný, ako aj to, že žalobca o ňom mal a mohol vedieť (pričom postačuje aj

nevedomá nedbanlivosť). Svoj záver správca dane a žalovaný náležite opreli o skutkové zistenia z
celéhoobchodnéhoreťazca,ktorýbolsprávcadaneoprávnenýskúmať,pričomopisrealizácieobchodov
v celom reťazci žalobca v správnej žalobe nenamietal. Správca dane vysvetlil ako obchod žalobcu
súvisel s fakturovanými plneniami v celom reťazci a ako malo prísť k daňovému zvýhodneniu účastníkov
tohto reťazca. Podľa správneho súdu tak správca dane uniesol dôkazné bremeno a zákonne rozhodol

o vyrubení dane za kontrolované zdaňovacie obdobie. Reálnosť hospodárskej činnosti žalobcu a jeho
obchodných partnerov namietaná v správnej žalobe nevylučuje daňový podvod.

II. Kasačná sťažnosť, vyjadrenia

16. Proti právoplatnému rozsudku Správneho súdu v Banskej Bystrici podal žalobca v procesnom
postavení sťažovateľa (ďalej len „sťažovateľ“) dňa 17.06.2025 prostredníctvom Správneho súdu v
Banskej Bystrici kasačnú sťažnosť, v ktorej namietal nesprávne právne posúdenie veci podľa ust. § 440
ods. 1 písm. g. SSP. Tvrdil, že od začiatku daňového konania v rámci daňovej kontroly spolupracovals Daňovým úradom v Banskej Bystrici a vyvracal tvrdenia, že by sa malo jednať o účasť na daňovom
podvode.
17. Uviedol, že nedisponuje možnosťami preverovať si všetkých svojich obchodných partnerov, či

už v pozícii dodávateľa alebo odberateľa v rámci tzv. reťazca v taktom rozsahu ako to prináleží
žalovanému z titulu verejnej moci. Vie overiť vždy len jedného priameho dodávateľa, s ktorým prichádza
v rámci obchodovania do styku. Pre sťažovateľa bol jeho priamy dodávateľ a to spoločnosť SORE
Commerce s.r.o. overený dodávateľ, nakoľko tento zabezpečoval dodanie tovarov pre celú sieť SAMA
potraviny, kde jedným z dodávateľov je aj žalobca. Informácie o svojich obchodných partneroch si

sťažovateľ overil vo verejne dostupných zoznamoch, ktoré zverejňuje Finančná správa SR, informácie
si overuje v Obchodnom registri, poznatky čerpá aj z údajov v Registri účtovných závierok. V
žiadnom z týchto registrov nebola negatívna informácia o dodávateľovi, ktorý tovar v roku 2021 dodal
žalobcovi. Spoločnosť SORE Commerce vznikla v roku 2017, teda podniká už viac rokov, má svoju
históriu. Sťažovateľ nemal odkiaľ disponovať s informáciami, že by tento jeho dodávateľ bol rizikovým
dodávateľom a predajcom, nakoľko takáto informácia nebola verejne dostupná.

18. Sťažovateľ z titulu tohto obchodu nezískal žiadne zvýhodnenie - daň, ktorú mu vyúčtoval jeho
dodávateľ, tomuto riadne zaplatil a následne si ju odpočítal. Sťažovateľ zdôraznil, že voči nemu
nebolo vedené žiadne trestné konanie za účelom prešetrenia jeho podvodného konania vo vzťahu
k zrealizovanému obchodu. DPH z faktúry, ktorou SORE Commerce s.r.o. fakturovalo sťažovateľovi
dodaný tovar, bola odpočítaná v súlade so zákonom o DPH. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že správca dane mu

nevytkol nedostatok vedomostí o účasti konkrétnych subjektov v dodávateľovom reťazci a ich správaní
vo vzťahu k realizovaných obchodným transakciám, ale nedostatok náležitej odbornej starostlivosti
pri obchodovaní za neštandardných okolností, čo je v súlade so zákonom a príslušnou judikatúrou
Súdneho dvora EU a súdov SR. V rámci daňovej kontroly sťažovateľa nebolo povinnosťou správcu dane
preukazovať vedomosť priameho dodávateľa žalobcu o podvode, ale vedomosť sťažovateľa o ňom.

Všetky možnosti, ktoré sťažovateľ mal k dispozícii ohľadne preverenia si dodávateľov tento využil a teda
takéto konštatovanie sa podľa jeho právneho názoru nezakladá na pravde.
19. Rovnako sa sťažovateľ nestotožnil s konštatovaním súdu, že všeobecné námietky neumožňujú
správnemu súdu uskutočniť prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia, pričom správny súd nie
je oprávnený dôvody nezákonnosti v správnej žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo spisu ani

všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad v správnej žalobe. Sťažovateľ jednoznačne
určil a špecifikoval v čom vidí porušenie postupu žalovaného pri daňovej kontrole a následne pri vydaní
rozhodnutia, nakoľko žalovaný mu odoprel možnosť odpočítať daň z nákupu tovaru od dodávateľa, ktorý
tento obchod evidentne uskutočnil a tento nepostupoval ako účastník vopred dohodnutej schémy medzi
obchodníkmi a rovnako sťažovateľ nemal žiadne informácie o tom, že by niektorý z predchádzajúcich

obchodníkov nepriznali a neodviedli daň z tohto tovaru, a to vzhľadom na tú skutočnosť, že takéto
informácie nie sú v rámci bežného obchodného styku medzi dodávateľmi a odberateľmi štandardne
zdieľanou informáciou.
20. Sťažovateľ ďalej poukázal na tú skutočnosť, že podľa jeho právneho názoru sa správny súd nijakým
spôsobom nevysporiadal s rozhodnutím Súdneho dvora EU uznesenie vo veci C- 610/19 Vikingo ako

aj s rozsudkom vo veci C-154/20 Kemwater prochemie s.r.o.
21. Sťažovateľ ďalej poukázal na porušenie princípu individuálneho hodnotenia subjektu, nakoľko záver
ovedomostidaňovéhosubjektumusívychádzaťzjehoindividuálnehokonanianiezdomnienokoreťazci
akocelku,naktorépoukazujeajsúdvosvojomnapadnutomrozhodnutí.PoukázalnarozsudokSúdneho
dvora EU C-277/14, PPUH Stehcemp, z ktorého vyplýva: „Zamietnutie práva na odpočítanie DPH si

vyžaduje, aby správca dane preukázal, že daňový subjekt vedel alebo mal vedieť, že ide o podvod,
pričom nestačí domnienka založená len na podvode v obchodnom reťazci ...“ Podľa názoru sťažovateľa,
žalovaný nemôže neprimerane v rámci daňovej kontroly prenášať dôkazné bremeno na daňový subjekt
a tento následne sankcionovať.
22. Sťažovateľ tvrdil, že Správny súd v Banskej Bystrici porušil princíp individuálneho hodnotenia

subjektu, ďalej nesprávne a paušálne posúdil obchodný reťazec a porušil zásadu právnej istoty. Z
uvedených dôvodov navrhol, aby Najvyšší správny súd kasačnej sťažnosti vyhovel a aby zmenil
rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Sf/4/2023 zo dňa 17.04.2025 tak, že toto
rozhodnutie zruší a vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a zaviaže žalovaného znášaním
trov konania.

23. Žalovaný vo vyjadrení sa ku kasačnej sťažnosti zo dňa 28.07.2025 uviedol, že sa v celom rozsahu
stotožňuje s právnym posúdením veci v preskúmavanom rozsudku a námietky uvedené v kasačnej
sťažnosti považuje za neopodstatnené a neodôvodnené.III. Konanie na kasačnom súde

24. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (ďalej aj „kasačný súd“) preskúmal
rozsudok správneho súdu v medziach sťažnostných bodov (§ 438 ods. 2), pričom po zistení, že kasačná
sťažnosť bola podaná oprávnenou osobou v zákonnej lehote (§ 442 ods. 1, § 443 ods. 1 SSP) a že ide
o rozhodnutie, proti ktorému kasačná sťažnosť je prípustná (§ 439 ods. 1 SSP) vo veci v zmysle ust. §

445 SSP nenariadil pojednávanie a po neverejnej porade senátu dospel k záveru, že kasačná sťažnosť
nie je dôvodná, a preto ju podľa § 461 SSP zamietol.
25. Predmetom kasačnej sťažnosti bol rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 1Sf/4/2023
zo dňa 17. apríla 2025, ktorým tento podľa ust. § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. zamietol žalobu, ktorou
sa žalobca domáhal preskúmania a následne zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 101528132/2023 zo
dňa 15.06.2023, ktorým Finančné riaditeľstvo SR podľa ust. § 74 ods. 4 Daňového poriadku potvrdilo

rozhodnutie Daňového úradu Banská Bystrica č. 100639187/2023 zo dňa 21.02.2023, ktorým tento
vyrubil sťažovateľovi rozdiel dane v sume 36 094,30 eura na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie
obdobie jún 2021.
26. Z obsahu administratívneho spisu mal kasačný súd za preukázané, že Daňový úrad Banská Bystrica
(ďalej ako „správca dane“) vykonal u žalobcu podľa § 44 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní

(daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
ako „Daňový poriadok“) daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie
obdobie (kalendárny mesiac) jún 2021. O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil Protokol č.
102741886/2022 zo dňa 06.10.2022.
27. Odpočítanie dane bolo v kontrolovanom zdaňovacom období žalobcom uplatnené z dodávateľských

faktúr vystavených spoločnosťou SORE Commerce s.r.o. (od 13.05.2022 s obchodným menom ZRN
Slovakia s.r.o.), so sídlom Werferova 3782/6, 040 11 Košice, IČO: 50 684 221 (ďalej ako „dodávateľ“
alebo „SORE Commerce“), a to: faktúry č. 2021050, dátum dodania tovaru (kávy Jacobs Kronung 500g/
balenie min. 10/2022) dňa 26.05.2021, základ dane 90 225,30 eura, DPH 18 045,06 eura, cena celkom
108 270,36 eura a faktúry č. 2021061, dátum dodania tovaru (kávy Jacobs Kronung 500g/balenie min.

11/2022) dňa 14.06.2021, základ dane 90 246,20 eura, DPH 18 049,24 eura, cena celkom 108 295,44
eura (ďalej spolu aj „dodávateľské faktúry“).
28. Správca dane v prvostupňovom rozhodnutí opísal úkony daňovej kontroly a zistený skutkový
stav veci, v rámci čoho konštatoval, že tovar dodaný žalobcovi podľa dodávateľských faktúr (káva
Jacobs Kronung 500g/balenie) existoval a koloval v rámci deklarovaných dodávateľsko-odberateľských

vzťahov v reťazci niekoľkých spoločností, ktorý správca dane opísal. Išlo o reťazec rýchlo sa meniacich
vlastníckych vzťahov s malým navýšením ceny tovaru, všetky platby za tovar prebiehali bezhotovostne.
Jednotlivé spoločnosti zapojené do obchodného reťazca, resp. ich konatelia komunikovali výlučne
e-mailom, prípadne telefonicky. Správca dane nespochybnil uskutočnenie zdaniteľných obchodov
(dodanie tovaru), avšak zistil, že v obchodnom reťazci došlo k narušeniu princípu neutrality dane,

keď jeden z účastníkov vytvoreného reťazca si nesplnil svoju daňovú povinnosť a neodviedol vybratú
daň a ďalší si ju naopak odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia, čo je v rozpore s účelom
daňového práva Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ“). Preto konštatoval, že v prejednávanej veci išlo
o účelovo vytvorený obchodný reťazec v rámci členských štátov EÚ, ktorý začínal u zmiznutého
obchodníka, t. j. spoločnosti, ktorá so správcom dane nekomunikuje, nespolupracuje, ku kontrole

nepredloží žiadne doklady, nedá sa u nej nič preveriť. Zmiznutý obchodník fakturuje tovar nárazníkovi
- sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje o predmetných
obchodoch, podáva daňové priznania dane z pridanej hodnoty a platí splatnú daň. Nárazníkov je v
obchodnom reťazci niekoľko. Vývozca vykupuje tovar od nárazníka a uskutočňuje dodávky tovaru
na území EÚ, prostredníctvom podaného daňového priznania si uplatňuje odpočítanie dane, ktorá

nebola na začiatku reťazca odvedená. V tomto prípade obchodný reťazec na Slovensku začínal u
spoločnosti EXECON s.r.o., ktorá tovar nadobudla z Európskej únie, podala daňové priznanie, uplatnila
si odpočítanie dane na vstupe a priznala daň z predaja tovaru tuzemskému odberateľovi, daň však
neodviedla do štátneho rozpočtu, pretože si ju vykryla fiktívnymi nákupmi (od tretích strán). Správca
dane zároveň zistil, že táto spoločnosť tovar nakupovala za vyššie ceny ako boli ceny, za ktoré tovar

predávala tuzemskému odberateľovi. Tovar bol predaný spoločnosti m-trade s.r.o., ktorá podala daňové
priznanie, priznala a odviedla daň z pridanej hodnoty, tak ako aj ďalšia spoločnosť v reťazci - spoločnosť
SORE Commerce, ktorá bola priamym dodávateľom žalobcu. Kontrolovaný daňový subjekt (žalobca)
ako vývozca predmetný tovar dodal do EÚ s oslobodením od dane a prostredníctvom podanéhodaňového priznania si uplatnil odpočítanie dane, ktorá nebola na začiatku reťazca odvedená. Pretože
správca dane zistil skutočnosti nasvedčujúce tomu, že obchodný reťazec s kávou, ktorého súčasťou
bol aj žalobca, je poznačený podvodom na dani z pridanej hodnoty, skúmal, či daň, ktorú si daňový

subjekt odpočítal z faktúr od dodávateľa SORE Commerce, bola odpočítaná v súlade so zmyslom a
účelom Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty
(ďalej aj ako „Smernica“). Správca dane preto ďalej skúmal tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu
medzi daňovým subjektom a jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť daňovému subjektu v dobe
uskutočnenia zdaniteľných obchodov známe a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom, že ide o štandardné

obchodné transakcie. Žalobca podniká v oblasti nákupu a predaja potravinárskeho a doplnkového
tovaru, tento predáva do maloobchodných predajní, resp. ich distribuuje do veľkoskladov. Podľa správcu
dane obchody, z ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, pri ktorých daňový subjekt nakúpený
kamión kávy obratom celý predal zahraničnému odberateľovi, ktorý ho znovu predal na územie
Slovenskej republiky, sa javia ako neštandardné. Daňový subjekt nepreveroval pôvod predmetného
tovaru, spoliehal sa na ponuku a fotografie balení, ktoré dostal e-mailom. So svojimi dodávateľmi

a odberateľmi komunikoval výhradne elektronicky, prípadne telefonicky. Svojho priameho dodávateľa
si nijako zvlášť nepreveroval, spoliehal sa na to, že spoločnosť SORE Commerce bola overeným
dodávateľom siete SAMA. Správca dane z registra účtovných závierok zistil, že pomer vlastného imania
a záväzkov spoločnosti SORE Commerce je menej ako 8:100, pričom podľa § 67a ods. 2 Obchodného
zákonníka, ak pomer vlastného imania a záväzkov je menej ako 8:100, spoločnosti hrozí úpadok.

Správca dane uviedol, že ak podnikateľ začína uzatvárať nové obchodné vzťahy, je možné od neho
rozumne očakávať, že si preverí svojich nových obchodných partnerov, ich podnikateľskú minulosť a
aktuálne zázemie, na mieste je zvýšená opatrnosť. Tým, že žalobca si svojho obchodného partnera
nepreveroval, správca dane mal za to, že kontrolovaný daňový subjekt nebol dostatočne obozretný pri
vstupe do obchodných transakcií a vlastným nedbanlivým počínaním sa vystavil riziku zapojenia do

reťazca podvodných plnení. Žalobca podľa správcu dane neprijal také opatrenia, ktoré svojou povahou
boli spôsobilé reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode. Vychádzajúc z uvedeného správca dane
dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt si nárok na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona
č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) z
dodávateľských faktúr od SORE Commerce uplatnil v rozpore so zmyslom a účelom Smernice, a preto

ho zamietol z dôvodu účasti kontrolovaného daňového subjektu na obchode poznačenom podvodom
na DPH, o ktorom kontrolovaný daňový subjekt mohol a mal vedieť.
29. Žalovaný na základe odvolania žalobcu preskúmal prvostupňové rozhodnutie a rozhodnutím č.
101528132/2023 zo dňa 15.06.2023 prvostupňové rozhodnutie potvrdil.
30. Voči tomuto rozhodnutiu bola podaná správna žaloba, o ktorej bolo rozhodnuté rozhodnutím, ktoré

je predmetom kasačného konania.

IV. Právne predpisy a právne názory kasačného súdu

31. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom

fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo
priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou
orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok
ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 SSP).

32. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov
verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú
ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto
zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu je

posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov
pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotno-právnymi
a procesno-právnymi predpismi.

34. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu
predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma
aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybeniesprávneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť
napadnutého rozhodnutia.
35. Kasačný súd preskúmal rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici ako aj konanie, ktoré mu

predchádzalo, preskúmal aj napadnuté rozhodnutie žalovaného správneho orgánu a konanie mu
predchádzajúce a to najmä z toho pohľadu, či sa správny súd vysporiadal so všetkými zásadnými
námietkami uvedenými v žalobe a z takto vymedzeného rozsahu, či správne posúdil zákonnosť a
správnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu.
36. Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo

právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v
ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené
záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu
verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa
môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
37.Podľa§6ods.1SSPsprávnesúdyvsprávnomsúdnictvepreskúmavajúnazákladežalôbzákonnosť

rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.
38. Podľa§ 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných
právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom

chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
39. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s
daňovýmsubjektomainýmiosobamiaposkytujeimpoučenieoichprocesnýchprávachapovinnostiach,
ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom
správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky,

ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.
40. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.
41. Podľa § 3 ods. 5 Daňového poriadku správca dane je povinný vykonať úkony pri správe daní aj z

vlastného podnetu, ak sú splnené zákonné podmienky pre vznik alebo existenciu daňovej pohľadávky,
a to aj vtedy, ak daňový subjekt nesplnil riadne alebo vôbec svoje povinnosti.
42. Podľa§ 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,

b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej
kontroly alebo daňového konania,
c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
43. Podľa§ 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi

daňových subjektov.
44. Podľa§ 24 ods. 4 Daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom

zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.
45. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa uvádza, že odpočítanie dane môže byť aj v zmysle
judikatórnych záverov Súdneho dvora EÚ obmedzené najmä v prípadoch, ak zdaniteľná osoba nesplní
hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, ak došlo k daňovému podvodu alebo k prípadu zneužitia
práva (napríklad rozsudky vo veci C-354/03, C-355/03 a C-484/03, Optigen Ltd, Fulcrum Electronics Ltd

a Bond House Systems Ltd, vo veci C-439/04 a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling, alebo vo veci
C- 80/11 a C- 142/11, Mahagében Kft a Péter Dávid.).
46. Kasačný súd zároveň zdôrazňuje, že vo všeobecnosti je potrebné rozlišovať medzi preukazovaním
splnenia hmotnoprávnych podmienok priznania práva na odpočet dane a dokazovaním daňového
podvodu/zneužitiaprávaaleboúčastidaňovéhosubjektunaňom(rozhodnutiaSúdnehodvoraEurópskej

únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa 11. novembra 2021, bod 41; vo veci Kemwater ProChemie s.
r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021, bod 36). Zatiaľ čo dôkazné bremeno na preukázaní splnenia
hmotnoprávnych podmienok práva na odpočet ťaží primárne daňový subjekt, resp. zdaniteľnú osobu
uplatňujúcu si toto právo (vo veci Kemwater ProChemie s. r. o., C-154/20 zo dňa 9. decembra 2021,bod 34), v prípade preukazovania daňového podvodu/zneužitia práva je dôkazné bremeno prenesené
najmä na daňový orgán, ktorý existenciu takéhoto konania musí dostatočne preukázať inak než len na
základe domnienok (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie vo veci Ferimet SL, C-281/20 zo dňa

11. novembra 2021, bod 54; vo veci Crewprint Kft, C-611/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 37, 43).
47. Daňovým podvodom pritom na účely daňového konania možno rozumieť zavinené „protiprávne
konanie subjektu, ktorým príde k uvedeniu iného v omyl, využitím omylu iného alebo zamlčaním
podstatných skutočností relevantných pre správu daní, čím nepríde k správnemu zisteniu a splneniu
daňovej povinnosti daňového subjektu a zároveň príde ku škode na majetku štátu a obohateniu osoby

páchajúcej daňový podvod“ (RAKOVSKÝ, P.: Daňový podvod a zneužitie práva v oblasti daní. Právne
následky. Bratislava: C. H. Beck, 2021, str. 95). Judikatúrou ja daňový podvod definovaný ako situácia,
v ktorej jeden daňový subjekt ako účastník podvodu neodvedie do štátnej pokladnice vybranú DPH a
ďalší subjekt si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania daňového zvýhodnenia (viď. napr. rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 30. januára 2018, č.j. 5 Afs 60/2017-60).
48. Dôvodom pre neuznanie odpočítania DPH alebo oslobodenia od dane nie je len uskutočnenie

daňového podvodu, ale aj účasť na ňom. „Právo na odpočítanie dane sa odoprie, nielen ak zdaniteľná
osoba spácha daňový podvod sama, ale aj vtedy, keď sa preukáže, že zdaniteľná osoba, ktorej boli
dodané alebo poskytnuté tovary alebo služby, na ktorých sa zakladá právo na odpočítanie dane, vedela
alebo mala vedieť, že nadobudnutím týchto tovarov alebo služieb sa zúčastňovala na transakcii, ktorá
je súčasťou podvodu na DPH, alebo ho prinajmenšom uľahčila. Takáto zdaniteľná osoba sa totiž musí

na účely smernice 2006/112 považovať za subjekt, ktorý sa podieľa na daňovom podvode alebo ho
uľahčuje, bez ohľadu na to, či má alebo nemá prospech z ďalšieho predaja tovaru alebo z používania
služieb v rámci zdaniteľných transakcií, ktoré uskutočnila na výstupe“ (rozhodnutie Súdneho dvora
Európskej únie vo veci A proti Finanzamt M, C-596/21 zo dňa 24. novembra 2022, bod 25). Daňový
podvod a účasť na ňom ako dôvody pre nepriznanie práva na úseku DPH sú konštruované na princípe

zavinenia. Stávajú sa teda dôvodom pre nepriznanie práva na úseku daní vtedy, ak daňový subjekt
uplatňujúci si daňové oprávnenie (odpočet alebo oslobodenie) mal vedomosť o svojej účasti na podvode
alebo nemal o tejto účasti vedomosť, avšak to v dôsledku toho, že pri preverovaní svojho obchodného
partnera nepostupoval s náležitou opatrnosťou a starostlivosťou.
49. Pri daňových podvodoch je spravidla možné konštatovať, že transakcie uskutočnené v rámci

takéhoto podvodu nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a pre posúdenie nároku na
odpočítanie dane je kľúčové posúdiť všetky významné okolnosti spornej transakcie, vrátane právnej,
obchodnej a osobnej väzby medzi zúčastnenými subjektami (k tomu porovnaj napr. aj rozsudok
Najvyššieho správneho súdu Českej republiky z 21. apríla 2022, č. j. 10 Afs 479/2021-56).
50. Vychádzajúc z administratívneho spisu kasačný súd konštatuje, že v predmetnej veci správca dane

ako aj žalovaný pri nepriznaní práva na odpočítanie dane zo sporných obchodov argumentovali, že
sťažovateľ sa v dotknutom obchodnom reťazci spornými obchodmi, či už vedome alebo v dôsledku
zanedbania primeranej obozretnosti, zúčastnil na plnení poznačenom daňovým podvodom.
51. Predpoklady pre posúdenie veci ako daňového podvodu v zmysle judikatúry Súdneho dvora EÚ
tvoria tzv. Axel Kittel test existencie daňového podvodu, ktoré boli špecifikované v rozhodnutí C-439/04

a C-440/04, Axel Kittel a Recolta Recycling. Pri daňovom podvode musí správca dane v rámci svojho
dôkazného bremena (1) preukázať existenciu podvodu na dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a
to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca (objektívny test v rámci celého reťazca), následne
(2) preukázať objektívne skutkové okolnosti svedčiace tomu, že kontrolovaný daňový subjekt o podvode
na predchádzajúcom článku reťazca vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a

nemusí ísť o úmysel (vedomostný test konkrétneho subjektu) a zároveň (3) musí posúdiť, či kontrolovaný
daňový subjekt prijal opatrenia, ktoré je od neho možné rozumne vyžadovať, aby zistil, či prijaté plnenie
nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (due diligence vedomostný test konkrétneho subjektu).
52. Pokiaľ ide o objektívny test v rámci celého reťazca vyžadujúci preukázanie existencie podvodu na
dani z pridanej hodnoty (chýbajúcu daň) a to v ktoromkoľvek predchádzajúcom článku reťazca kasačný

súd konštatuje, že v predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi sporné (rovnako ani predmetom správnej
žaloby, či kasačnej sťažnosti), že v dotknutom obchodnom reťazci došlo k daňovému úniku (na strane
subdodávateľa - spoločnosti SORE Commerce s.r.o.). Rovnako nie je sporné, že k daňovému úniku
došlo v dôsledku daňového podvodu, ktorý mal byť spáchaný v nadväznosti na činnosť spoločnosti,
ktoré boli účelovo zapojené do obchodného reťazca.

53. Správca dane a žalovaný tak aj podľa názoru kasačného súdu riadne objasnili mechanizmus
daňového podvodu v predmetnej veci. Odpočítanie dane bolo v kontrolovanom zdaňovacom období
žalobcom uplatnené z dodávateľských faktúr vystavených spoločnosťou SORE Commerce s.r.o. (od
13.05.2022sobchodnýmmenomZRNSlovakias.r.o.),sosídlomWerferova3782/6,04011Košice,IČO:50 684 221 (ďalej ako „dodávateľ“ alebo SORE Commerce“), a to: faktúry č. 2021050, dátum dodania
tovaru (kávy Jacobs Kronung 500g/balenie min. 10/2022) dňa 26.05.2021, základ dane 90 225,30 eura,
DPH 18 045,06 eura, cena celkom 108 270,36 eura a faktúry č. 2021061, dátum dodania tovaru (kávy

Jacobs Kronung 500g/balenie min. 11/2022) dňa 14.06.2021, základ dane 90 246,20 eura, DPH 18
049,24 eura, cena celkom 108 295,44 eura (ďalej spolu aj „dodávateľské faktúry“).
54. Druhým testom je tzv. vedomostný test konkrétneho subjektu spočívajúci v preukázaní objektívnych
skutkových okolností svedčiacich tomu, že sťažovateľ o podvode na predchádzajúcom článku reťazca
vedel alebo mohol vedieť, pričom stačí nevedomá nedbanlivosť a nemusí ísť o úmysel. Z doteraz

uvedeného je zrejmé, že právo na odpočítanie dane z obchodov s deklarovanými priamymi dodávateľmi
nebolo sťažovateľovi nepriznané z dôvodu spáchania daňového podvodu, ale z dôvodu jeho účasti na
obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Medzi sťažovateľom a žalovaným bolo sporné
práve to, či sťažovateľ s ohľadom na všetky okolnosti vedel alebo aplikujúc primeranú obozretnosť,
mohol vedieť o tom, že sa svojím plnením zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým
podvodom.

55. Kasačný súd k námietkam sťažovateľa ohľadne vedomostnej zložky účasti na daňovom podvode
uvádza, že nedôsledné diferencovanie (zo strany daňových orgánov) medzi tým, či sťažovateľ vedel
alebo mal a mohol vedieť o svojej účasti na obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom,
v prípade riadneho preukázania skutkových okolností preukazujúcich aspoň jednu z už uvedených
foriem subjektívnej stránky účasti na daňovom podvode v daňovom konaní podľa kasačného súdu

nemôže byť dôvodom pre zrušenie rozhodnutí žalovaného a správcu dane (obdobne tiež rozhodnutia
Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sfk/131/2022 zo dňa 21.11.2023 alebo sp.
zn. 4Sfk/5/2023 zo dňa 27.03.2024). Pre úplnosť kasačný súd k tejto námietke sťažovateľa dodáva,
že z rozhodnutia žalovaného je zrejmé, že tento sťažovateľovi vyčíta najmä zanedbanie primeranej
obozretnosti a starostlivosti daňového subjektu, resp. neprijatie dostatočného množstva opatrení na

uistenie, že pri realizácii sporného obchodu sa nebude zúčastňovať plnenia poznačeného daňovým
podvodom. Inými slovami, správca dane a žalovaný tak sťažovateľovi vyčítajú (na podklade zistených
skutočností), že sa v dôsledku svojej neodôvodnenej neopatrnosti a zanedbania prevencie dostal do
podvodného obchodného reťazca. Keby túto obozretnosť dodržal, mal a mohol vedieť, že sa zúčastňuje
obchodu poznačeného daňovým podvodom.

56. Z hľadiska požiadavky preukázania vynaloženia primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu
je potrebné uviesť, že toto je v súlade s právom Európskej únie. Daňový subjekt je povinný prijať
všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne (spravodlivo) požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré
uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozhodnutia Súdneho dvora Európskej
únie vo veci SC Paper Consult SRL, C-101/16 zo dňa 19. októbra 2017, bod 52; vo veci Vikingo

Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 54, 55; vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a
C-142/11 zo dňa 21. júna 2012, bod 54). Vymedzenie takýchto opatrení, ktoré je možné spravodlivo od
daňového subjektu požadovať, je individuálne a závislé od okolností konkrétneho prípadu (rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie vo veci Mahagében Kft, C-80/11 a C-142/11 zo dňa 21. júna 2012,
bod 59). Vyžadovanie a zohľadňovanie primeranej obozretnosti podnikateľského subjektu vo vzťahu k

požiadavke prijímať rozumne očakávateľné opatrenia na predchádzanie účasti na daňovom podvode
je typické práve pre dokazovanie daňového podvodu, resp. skutočnosti, či daňový subjekt vedel alebo
mohol vedieť, že sa zúčastňuje na daňovom podvode (rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo
veci Vikingo Fővállalkozó Kft., C-610/19 zo dňa 3. septembra 2020, body 53, 54, 56 a 58).
57. Kasačný súd konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu má za preukázanú minimálne

nevedomú nedbanlivosť (a teda i splnenie vedomostného testu) u sťažovateľa a to na základe
skutkových okolností zistených správcom dane a síce, že tovar dodaný žalobcovi podľa dodávateľských
faktúr (káva Jacobs Kronung 500g/balenie) existoval a koloval v rámci deklarovaných dodávateľsko-
odberateľských vzťahov v reťazci niekoľkých spoločností, ktorý správca dane opísal. Išlo o reťazec
rýchlo sa meniacich vlastníckych vzťahov s malým navýšením ceny tovaru, všetky platby za tovar

prebiehali bezhotovostne. Jednotlivé spoločnosti zapojené do obchodného reťazca, resp. ich konatelia
komunikovali výlučne e-mailom, prípadne telefonicky. Správca dane nespochybnil uskutočnenie
zdaniteľných obchodov (dodanie tovaru), avšak zistil, že v obchodnom reťazci došlo k narušeniu princípu
neutrality dane, keď jeden z účastníkov vytvoreného reťazca si nesplnil svoju daňovú povinnosť a
neodviedol vybratú daň a ďalší si ju naopak odpočítal, a to za účelom získania zvýhodnenia, čo

je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ“). Preto konštatoval, že v
prejednávanej veci išlo o účelovo vytvorený obchodný reťazec v rámci členských štátov EÚ, ktorý začínal
u zmiznutého obchodníka, t. j. spoločnosti, ktorá so správcom dane nekomunikuje, nespolupracuje,
ku kontrole nepredloží žiadne doklady, nedá sa u nej nič preveriť. Zmiznutý obchodník fakturujetovar nárazníkovi - sprostredkovateľskej spoločnosti, ktorá si plní svoje daňové povinnosti, účtuje
o predmetných obchodoch, podáva daňové priznania dane z pridanej hodnoty a platí splatnú daň.
Nárazníkov je v obchodnom reťazci niekoľko. Vývozca vykupuje tovar od nárazníka a uskutočňuje

dodávky tovaru na území EU, prostredníctvom podaného daňového priznania si uplatňuje odpočítanie
dane, ktorá nebola na začiatku reťazca odvedená. V tomto prípade obchodný reťazec na Slovensku
začínal u spoločnosti EXECON s.r.o., ktorá tovar nadobudla z Európskej únie, podala daňové priznanie,
uplatnila si odpočítanie dane na vstupe a priznala daň z predaja tovaru tuzemskému odberateľovi, daň
všakneodviedladoštátnehorozpočtu,pretožesijuvykrylafiktívnyminákupmi(odtretíchstrán).Správca

dane zároveň zistil, že táto spoločnosť tovar nakupovala za vyššie ceny ako boli ceny, za ktoré tovar
predávala tuzemskému odberateľovi. Tovar bol predaný spoločnosti m-trade s.r.o., ktorá podala daňové
priznanie, priznala a odviedla daň z pridanej hodnoty, tak ako aj ďalšia spoločnosť v reťazci - spoločnosť
SORE Commerce, ktorá bola priamym dodávateľom žalobcu. Sťažovateľ ako vývozca predmetný tovar
dodal do EÚ s oslobodením od dane a prostredníctvom podaného daňového priznania si uplatnil
odpočítanie dane, ktorá nebola na začiatku reťazca odvedená. Pretože správca dane zistil skutočnosti

nasvedčujúce tomu, že obchodný reťazec s kávou, ktorého súčasťou bola aj žalobca, je poznačený
podvodom na dane z pridanej hodnoty, skúmal, či daň, ktorú si daňový subjekt odpočítal z faktúr od
dodávateľaSORECommerce,bolaodpočítanávsúladesozmyslomaúčelomSmerniceRady2006/112/
ES zo dňa 28.11.2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „Smernica“). Správca
dane preto ďalej skúmal tzv. objektívne okolnosti obchodného vzťahu medzi daňovým subjektom a

jeho priamym dodávateľom, ktoré museli byť daňovému subjektu v dobe uskutočnenia zdaniteľných
obchodov známe a ktoré vzbudzujú pochybnosti o tom ,že ide o štandardné obchodné transakcie.
Sťažovateľ podniká v oblasti nákupu a predaja potravinárskeho a doplnkového tovaru, tento predáva
do maloobchodných predajní, resp. ich distribuuje do veľkoskladov. Podľa správcu dane obchody, z
ktorých si žalobca uplatnil odpočítanie dane, pri ktorých daňový subjekt nakúpený kamión kávy obratom

celý predal zahraničnému odberateľovi, ktorý ho znovu predal na územie Slovenskej republiky, sa javia
ako neštandardné. Daňový subjekt nepreveroval pôvod predmetného tovaru, spoliehal sa na ponuku a
fotografie balení, ktoré dostal e-mailom. So svojimi dodávateľmi a odberateľmi komunikoval výhradne
elektronicky, prípadne telefonicky. Svojho priameho dodávateľa si nijako zvlášť nepreveroval, spoliehal
sa na to, že spoločnosť SORE Commerce bola overeným dodávateľom siete SAMA. Správca dane z

registra účtovných závierok zistil, že pomer vlastného imania a záväzkov spoločnosti SORE Commerce
je menej ako 8:100, pričom podľa § 67a ods. 2 Obchodného zákonníka, ak pomer vlastného imania a
záväzkov je menej ako 8:100, spoločnosti hrozí úpadok.
58. Okrem vyššie uvedených pochybností o samotnom obchodnom vzťahu možno konštatovať, že
sťažovateľ pri deklarovaných obchodoch neprijal žiadne osobitné opatrenia, nevykazoval žiadny záujem

o svojich dodávateľov alebo o podmienkach obchodu a spôsobe obchodovania, o krokoch dodávateľov
a ich požiadavkách na zabezpečenie celého obchodného reťazca.
59. Kasačný súd v zhode so správnym súdom, žalovaným a správcom dane taktiež zastáva názor, že
vyššie uvedené preukázané okolnosti obchodného vzťahu v predmetnej veci sú samé o sebe pochybné
a spôsobilé vyvolať podozrenie u primerane svedomitého obchodníka, že môže participovať na

obchodnom reťazci poznačenom daňovým podvodom. Ak podnikateľ začína uzatvárať nové obchodné
vzťahy, je možné od neho rozumne očakávať, že si preverí svojich nových obchodných partnerov,
ich podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, na mieste je zvýšená opatrnosť. Tým, že žalobca si
svojho obchodného partnera nepreveroval, správca dane mal za to, že kontrolovaný daňový subjekt
nebol dostatočne obozretný pri vstupe do obchodných transakcií a vlastným nedbanlivým počítaním

sa vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Sťažovateľ podľa kasačného súdu neprijal
také opatrenia, ktoré svojou povahou boli spôsobilé reálne predísť a zabrániť jeho účasti na podvode.
Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd dospel k záveru, že kontrolovaný daňový subjekt si nárok na
odpočetdanepodľa§49ods.1a2zákonač.222/2004Z.z.odanizpridanejhodnotyvzneníneskorších
predpisov (ďalej ako „Zákon o DPH“) z dodávateľských faktúr od SORE Commerce uplatnil v rozpore

so zmyslom a účelom Smernice.
60. Kasačný súd dodáva, že v dotknutých obchodoch ide o okolnosti, ktoré nastali priamo v dispozičnej
sfére sťažovateľa, ktoré sám v rámci konania pred správcom dane uviedol alebo vyplývajú z vykonaného
dokazovania.
61. Kasačný súd tiež uvádza, že uvedené tvrdenia sťažovateľa skôr potvrdzujú, že sa sťažovateľ o

uskutočnené obchody nezaujímal.
62. Všetky vyššie uvedené skutočnosti tak podľa kasačného súdu zároveň napĺňajú aj tretí stupeň tzv.
Axel Kittel testu na preukázanie existencie daňového podvodu, konkrétne due diligence vedomostný
test konkrétneho subjektu. Ten spočíva v posúdení, či táto osoba (sťažovateľ) prijala opatrenia, ktoréod nej je možné rozumne vyžadovať, aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom
podvode, umožňuje i za predpokladu splnenia objektívneho i subjektívneho Axel Kittel testu existencie
daňovéhopodvoduosobeuplatňujúcejsiprávonaodpočítaniedane(sťažovateľovi)preukázať,žeprijala

dostatočné opatrenia na to aby zistila, či prijaté plnenie nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode.
Kasačný súd v tejto súvislosti opäť poukazuje na vyššie skutkové zistenia, z ktorých je zrejmé, že
sťažovateľ žiadne relevantné opatrenia na zabránenie svojej účasti na daňovom podvode neprijal.
63. Kasačný súd berie na vedomie, že existencia tovaru bola potvrdená, rovnako ako aj totožnosť
dodávateľa a odberateľov, ako aj vystavenie sporných faktúr, tieto skutočnosti však nie sú sporné

a nemajú žiadnu relevanciu z pohľadu zisteného dôvodu nepriznania odpočítania dane. Žalovaný a
správca dane v predmetnej veci totiž nespochybňujú splnenie materiálnych podmienok uplatneného
práva, ale to, že v zistenom obchodnom reťazci došlo k podvodnému daňovému úniku a na tomto reťazci
vedome (vedel alebo mal vedieť) participoval aj sťažovateľ. Pri preukazovaní zapojenia do podvodného
reťazca sa spravidla vychádza z premisy, že hmotnoprávne podmienky odpočtu DPH (medzi ktoré
patrí aj materiálna existencia plnenia) sú splnené. Pre uvedené je teda zrejmé, že v danom prípade

nebolo potrebné špeciálne zohľadňovať dodanie deklarovaného plnenia, keďže jeho existencia musela
byť správcom dane prezumovaná už v momente, kedy nadobudol podozrenie o poznačení dotknutého
obchodného reťazca podvodom, v opačnom prípade by správca dane odmietol odpočet DPH z dôvodu
nenaplnenia hmotnoprávnych podmienok odpočtu DPH.
64. Kasačný súd s ohľadom na vyššie uvedené uzatvára, že správcovi dane a žalovanému sa podarilo

preukázať, že sťažovateľ prehliadol pochybnosti týkajúce sa uskutočňovaného obchodného vzťahu,
neprijal dostatočné preventívne opatrenia a tým sa vystavila riziku, že sa stane súčasťou obchodného
reťazca poznačeného daňovým podvodom. Inými slovami nepostupoval primerane obozretne, pričom
s ohľadom na všetky už uvedené skutočnosti bolo preukázané, že objektívne mohol vedieť, že svojím
plnením sa zúčastní obchodného reťazca poznačeného daňovým podvodom. Závery kasačného súdu

v spojení so závermi správneho súdu, žalovaného a správcu dane sú pritom postavené na zisteniach a
dôkazoch predložených správcom dane. Nemožno preto konštatovať, že by sťažovateľ bol neprimerane
zaťažený dôkazným bremenom, práve naopak, sú to orgány finančnej správy, na ktorých ležalo v
predmetnej veci dôkazné bremeno, pričom toto svoje dôkazné bremeno uniesli.
65.Vtomtokontextepodľanázorukasačnéhosúduneobstojítvrdeniesťažovateľaonepreskúmateľnosti

napadnutého rozsudku správneho súdu, keďže je z jeho obsahu zjavné, že ním bolo reflektované
na všetky podstatné skutočnosti a námietky sťažovateľa. Kasačný súd má v tejto súvislosti za to,
že správny súd sa posudzovanou vecou zaoberal dôsledne, náležite sa vysporiadal s podstatnými
žalobnými námietkami sťažovateľa a vyvodil správne skutkové aj právne závery, ktoré odôvodnil náležite
a presvedčivo, pričom dospel k správnym záverom o zákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.

66. Z ustálenej rozhodovacej praxe vyplýva, že sťažovateľom namietaná nepreskúmateľnosť rozsudku
správneho súdu by musela vyplývať z absencie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu.
Zákonným limitom doktríny nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho súdu sú také vady odôvodnenia
rozhodnutia, na základe ktorých rozhodnutie neobsahuje žiadne odôvodnenie, alebo existencia takých
zásadných procesných vád, pre ktoré je preskúmanie napadnutého rozhodnutia nevyhnutné (rozsudok

Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Abdullayev proti Rusku). Nepreskúmateľnosť rozsudku
je daná v prípade, ak chýbajú zásadné vysvetlenia dôvodov rozhodnutia súdu, pričom subjektívnu
nespokojnosť sťažovateľa s obsahom odôvodnenia nemožno považovať za vyhovujúcu dôvodu
kasačnej sťažnosti v zmysle § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Kasačný súd konštatuje, že napadnutý
rozsudok správneho súdu všetky relevantné atribúty riadneho odôvodnenia spĺňa, pričom sa správny

súd vysporiadal so všetkými zásadnými otázkami prejednávanej veci.
67. Kasačný súd po vyhodnotení kasačnej sťažnosti vo vzťahu k napadnutému rozsudku správneho
súdu vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu konštatuje, že nezistil dôvod
na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej
uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku správneho súdu a preto kasačnú sťažnosť podľa § 461

SSP ako nedôvodnú zamietol.
68. O trovách kasačného konania rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky podľa § 167
ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 SSP. Sťažovateľ v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanému
náhrada trov kasačného konania prislúcha len v prípadoch, ak to možno spravodlivo požadovať a po
splnení zákonom stanovených podmienok len výnimočne (§ 168 SSP), ktoré podľa obsahu súdnych

spisov nenastali, preto súd žalovanému právo na náhradu trov kasačného konania nepriznal.
69. Senát Najvyššieho správneho súdu SR rozhodol vo veci pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok n i e j e prípustný.