Rozsudok – Žaloby proti právoplatným… ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. február 2026

Súd: Správny súd v Banskej Bystrici
Spisová značka: 4Sf/67/2025

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5022200512
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2026
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michaela Kútiková

ECLI: ECLI:SK:SpSBB:2026:5022200512.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Správny súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Michaely Kútikovej

a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Lukáša Kolibába v právnej veci žalobcu: WALKER, spol.
s.r.o., so sídlom Vinohradnícka ul. č. 3, 821 06 Bratislava, IČO: 35 684 259, právne zastúpený: Mgr.
Martin Danišovič, advokát so sídlom Drieňová 1/D, 821 01 Bratislava, proti žalovanému: Finančné
riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500,
v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101816185/2022 zo dňa 22.06.2022,
takto

r o z h o d o l :

I. Správnu žalobu zamieta.

II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Žilina, pobočka Dolný Kubín (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú
kontrolu na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019. V predmetnom zdaňovacom
období si žalobca uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty jednak z faktúr od dodávateľa REVO
TATRY, s.r.o., IČO: 46 382 232, so sídlom Klincova 37/B, 821 08 Bratislava, predmetom ktorých

boli služby výkonu správy v rekreačných domoch na ulici Okružná, Veľká Lomnica, v celkovej sume
20103,73EUR,ztohoDPHvsume4020,76EURajednakzfaktúroddodávateľaAKFusion,s.r.o.,IČO:
50 636 162, so sídlom Kukučínova 98/14, 040 01 Košice, konkrétne faktúry č. 20190531, predmetom
ktorej bolo dodanie služieb kosenie trávy, vyžívanie krovín, vyčistenie pozemku, spolu v sume 15 206,88
EUR, z toho DPH v sume 2 534,48 EUR a faktúry č. XXXXXXXX/X, predmetom ktorej bolo prečistenie
odpadového potrubia od sifónu 310 ks a potrubia od WC s demontážou WC v počte 140 ks, v celkovej
sume 37 620,- EUR, z toho DPH v sume 6 270,- EUR.

2. Na základe výsledkov daňovej kontroly správca dane vydal rozhodnutie č. 100686812/2021 zo dňa
26.04.2021, ktorým žalobcovi vyrubil rozdiel dane vo výške 12 825,24 EUR, no toto rozhodnutie bolo
na základe odvolania podaného žalobcom zrušené rozhodnutím žalovaného č. 101919818/2021 zo dňa
11.10.2021 a vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie z dôvodu nedostatočne
zisteného skutkového stavu veci vo vzťahu k dodávateľským faktúram č. 2019/2/45 až 2019/2/55 od
dodávateľa REVO TATRY, s.r.o.. Vo vzťahu faktúram od dodávateľa AK Fusion s.r.o. žalovaný uznal

postup správcu dane za súladný do zákonom o DPH.

3. Po vrátení veci a doplnení dokazovania v zmysle záverov odvolacieho orgánu správca dane znova
rozhodol a to rozhodnutím číslo 100450058/2022 zo dňa 09.03.2022, ktorým vyrubil žalobcovi rozdieldanezpridanejhodnotyzazdaňovacieobdobiemáj2019vsume8915,70EUR(ďalejlen„prvostupňové
rozhodnutie“).

4. Pokiaľ išlo o dodávateľské faktúry od REVO TATRY s.r.o., tu správca dane dospel k záveru, že
predmetom dane z pridanej hodnoty podľa § 2 zákona o DPH nie sú platby vlastníkov bytov platené
do fondu údržby a opráv, tieto boli na sporných faktúrach zahrnuté do celkového základu dane pre
sadzbu 20 %, čím si žalobca neoprávnene odpočítal DPH v sume 111,22 EUR. Žalobcovi ako vlastníkovi
bytov v súlade so zmluvou o výkone správy vznikla povinnosť poukazovať mesačne preddavky do fondu

údržby a opráv apartmánového domu, ale nešlo o platby za tovar či služby, len o finančný príspevok,
ktorý je vlastník bytu povinný platiť na základe uzatvorenej zmluvy o správe bytov v zmysle zákona č.
182/1993 Z.z.

5. Pokiaľ išlo o dodávateľa AK Fusion s.r.o. vykonaným dokazovaním správca dane zistil, že žalobca
prenajímal v kontrolovanom zdaňovacom období apartmánové byty v rekreačnom areáli Tatragolf

mountain resort vo Veľkej Lomnici personálne prepojenej spoločnosti LUBIA s.r.o.. Dodávateľ AK Fusion
s.r.o. v kontrolnom výkaze neuviedol žiadne dodania v kontrolovanom zdaňovacom období pre žalobcu,
spoločnosť si riadne neplnila svoje daňové povinnosti, pri výkone daňových kontrol u tejto spoločnosti
nespolupracovala so správcom dane, nemala zamestnancov ani žiadny majetok, na adrese svojho sídla
zapísaného v obchodnom registri sa nenachádzala, neposkytovala správcovi dane súčinnosť ani pri

výkone iných daňových kontrol, podľa výpisov z bankového účtu neboli zaznamenané platby, ktoré by
svedčili o bežnej prevádzkovej činnosti spoločnosti, napr. platby za telefón, nájomné atď., peniaze prijaté
od žalobcu boli vyberané v hotovosti a na účte neboli zaznamenané kreditné platby od iných odberateľov
a debetné platby, na ktoré by bolo možné prihliadať ako na platby z obchodného styku s dodávateľmi.
Ani žalobca ani jeho dodávateľ AK Fusion s.r.o. neidentifikovali konkrétne osoby, ktoré mali služby

vykonať, hoci zadávania prác a ich preberania sa podľa tvrdení konateľov obidvoch spoločností
zúčastnilikonateliaosobne.Obchodyzhodnepreukazovalilenpredloženímfaktúrspolusobjednávkami,
preberacími protokolmi, úhradou faktúr. Fotodokumentácia predložená žalobcom podľa správcu nebola
dostačujúca, pretože nepreukazovala zásadné skutočnosti a to, aké osoby mali služby vykonať a v akom
rozsahu. Konatelia oboch spoločností (žalobcu aj dodávateľa) sa vyjadrovali len všeobecne, resp.

v prípade žalobcu sa vyjadriť nevedeli. Bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti uviedol, že práce mali
vykonať živnostníci používajúc vlastnú techniku, neuviedol však ani ich počet na jednotlivých zákazkách,
ani ich nijako neidentifikoval, bližšie informácie ohľadom týchto osôb a ich materiálno-technického
vybavenia zostali tvrdeniami nepodloženými. Žalobca neobjasnil, akým spôsobom bol zabezpečený
pohyb osôb vykonávajúcich predmetné služby v areáli a v bytoch vo vlastníctve žalobcu, neuviedol mená

a adresy osôb, ktoré prišli do styku s osobami pracujúcimi za AK Fusion s.r.o.. Informácie k preverovanej
veci nevedela poskytnúť ani spoločnosť LUBIA s.r.o., ktorá mala byty v prenájme a v rezorte poskytovala
komplexné služby vlastníkom bytov. Podľa správcu dane je možné logicky očakávať, že žalobca mal
disponovať informáciami o osobách vykonávajúcich čistenie potrubí v apartmánových domoch, resp. si
ich mohol obstarať, nakoľko ako vlastník nehnuteľností a objednávateľ služieb musel zadať informácie

a pokyny predovšetkým nájomcovi apartmánových bytov spoločnosti LUBIA s.r.o. resp. správcovi bytov
spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a ich príslušným zamestnancom ohľadom dodávaných služieb a s tým
spojenou povinnosťou sprístupniť byt na údržbu a prevziať byt v poriadku po ukončení služby.

6. Správca dane teda nadobudol pochybnosti o reálnosti dodania fakturovaných služieb a o osobe

dodávateľa, pričom žalobca nepredložil ani nenavrhol správcovi dane, aké dôkazy má vykonať, aby jeho
tvrdenia ohľadom skutočného dodania služieb spoločnosťou AK Fusion s.r.o. boli preukázané. Počas
daňovej kontroly správca dane svoje pochybnosti a dôvody, ktoré ho k nim viedli riadne pomenoval
a vyzval žalobcu, aby sa k nim vyjadril resp. navrhol správcovi dane, aké dôkazy má vykonať, aby boli
sporné obchody riadne a hodnoverne preukázané, čím si splnil svoju povinnosť, dôkazné bremeno sa

prenieslo na žalobcu ako daňový subjekt, ktorý však svoje dôkazné bremeno neuniesol.

7. K dodávateľskej faktúre za prečistenie potrubí správca dane ešte doplnil, že ide o služby patriace
do sekcie F štatistickej klasifikácie činností podľa CPA a podľa § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH
a teda platiteľ, ktorý je príjemcom takéhoto plnenia od iného platiteľa, je osobou povinnou platiť daň

a pri fakturovaní predmetných služieb, ak by ich reálnosť bola skutočne preukázaná, mala byť na faktúre
uvedená slovná informácia „prenesenie daňovej povinnosti“ podľa § 74 ods. 1 písm. k) zákona o DPH
a osobou povinnou platiť daň by bol príjemca služby, t.j. v tomto prípade žalobca.8. Správca dane teda uzavrel, že žalobca ani jeho dodávateľ nepreukázali vznik daňovej povinnosti
podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH u dodávateľa, nevzniklo teda ani právo na odpočítanie dane z pridanej
hodnoty u žalobcu a teda pri faktúre č. 20190531 nedošlo k splneniu podmienok podľa § 49 ods. 1, 2

písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH a pri faktúre č. XXXXXXXX/X nedošlo
k splneniu podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. b) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.

9. Aj proti tomuto prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, pričom
v súvislosti s neuznaním práva na odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od spoločnosti REVO

TATRY, s.r.o. žalobca nevzniesol žiadne námietky a v tejto časti súhlasí so záverom správcu dane.
Sporným teda ostalo len odpočítanie dane z faktúr od dodávateľa AK Fusion s.r.o.. O odvolaní
žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 101816185/2022 zo dňa 22.06.2022 (ďalej len „napadnuté
rozhodnutie“) tak, že prvostupňové rozhodnutie potvrdil.

10. K námietkam žalobcu ohľadom reálnosti dodania fakturovaných služieb, žalovaný v napadnutom

rozhodnutí zopakoval zistenia a závery správcu dane a uviedol, že správca dane bral do úvahy skutočný
obsah právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, podľa ktorého pri uplatňovaní osobitných
predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti
rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov
alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý

odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo
získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe
daní neprihliada.

11. K poukazu žalobcu v odvolaní na ustanovenie § 69 ods. 17 zákona o DPH, žalovaný uviedol,

že uvedené ustanovenie je potrebné vykladať v tom zmysle, že dodávateľ uvedie na faktúre
informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“ v prípadoch, ak odôvodnene predpokladá, že ním dodaná
služba podlieha preneseniu daňovej povinnosti. Predmetné ustanovenie má zaistiť právnu istotu u
zúčastnených strán na obchode v prípadoch nejednotného posúdenia zatriedenia určitej stavebnej
činnosti do CPA. V prípade faktúry č. 20190531/1 v nej fakturované služby prečistenie odpadového

potrubia od sifónu a potrubia od WC s demontážou WC je možné jednoznačne zaradiť do sekcie F
43.22.11. Pokiaľ by mal dodávateľ, resp. odberateľ o tom pochybnosť, bolo povinnosťou dodávateľa
postupovať podľa ustanovenia § 69 ods. 17 zákona o DPH a uviesť na faktúre informáciu „prenesenie
daňovej povinnosti“. Ďalej žalovaný uviedol, že právo na uplatnenie odpočítania dane nemôže závisieť
od zatriedenia alebo nezatriedenia služieb do sekcie F klasifikácie CPA zo strany dodávateľa a to z

dôvodu, že ustanovenie § 69 ods. 12 písm. j) zákona o DPH jednoznačne určuje povinnosti platiteľa
dane, ktorý prijal stavebné práce od iného platiteľa dane, uplatniť k cene stavebných prác bez dane
daň z pridanej hodnoty a túto daň priznať a odviesť prostredníctvom daňového priznania do štátneho
rozpočtu a to za predpokladu, že materiálna stránka plnenia bola preukázaná, čo v danom prípade
podľa žalovaného potvrdené nebolo. Žalobca síce disponuje formálne vystaveným dokladom, avšak ten

podľa zistení správcu dane neodráža reálnu skutočnosť. Správca dane poukázal na to, že vystavenie
samotnej faktúry ešte nie je dôkazom skutočného dodania tovaru. Je to len splnenie formálnej stránky
na deklarovanie nároku na odpočítanie dane. Faktúra musí byť odrazom reálneho plnenia. Z hľadiska
nároku na odpočítanie dane je použiteľná len vtedy, ak je nepochybné, že údaje v nej odrážajú
skutočnosť a sú riadne preukázané.

12. Preskúmaním spisového materiálu, rozhodnutia správcu dane a odvolacích námietok dospel
žalovaný k záveru, že napadnuté rozhodnutie správcu dane a konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu,
sú v súlade s požiadavkami príslušných zákonných ustanovení. Rozhodnutie správcu dane je v súlade s
§ 63 ods. 5 daňového poriadku, obsahuje odôvodnenie, skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia,

vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami žalobcu, úvahy ovplyvňujúce hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Správca dane zákonným spôsobom zistil všetky
skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo a vo vzájomných súvislostiach a na základe ktorých prijal právny
záver. Záver správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého
bolo možné presvedčivo konštatovať, že nebolo žalobcom preukázané, že dodávateľ AK Fusion s.r.o.

fakturované služby reálne dodal a že mu vznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U
správcu dane vznikli dôvodné pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou
AK Fusion s.r.o., preto žalobcovi neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu
porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm. a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.Správna žaloba, žalobné body
13. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti napadnutého

rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia správcu dane
a navrhoval, aby správny súd zrušil aj napadnuté rozhodnutie, aj prvostupňové rozhodnutie a to
z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a f) Správneho súdneho poriadku, vrátil vec orgánom verejnej
správy na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

14. V odôvodnení správnej žaloby žalobca uviedol, že jediným dôvodom popretia práva žalobcu
na odpočítanie dane z pridanej hodnoty v predmetnej veci bolo, že správca dane po vyhodnotení
vykonaných dôkazov dospel k pochybnosti o skutočnom dodaní služieb v prospech žalobcu, pričom
správca dane vyslovil pochybnosť aj o osobe dodávateľa (AK Fusion s.r.o.).

15. Žalobca má za to, že napriek skutočnosti, že v odvolaní voči prvostupňovému rozhodnutiu

uviedol viaceré konkrétne námietky voči skutkovým a právnym záverom prijatým zo strany správcu
dane, žalovaný sa týmito námietkami žalobcu vôbec nezaoberal, nakoľko v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia len „prepísal“ skutkové a právne závery správcu dane s odôvodnením, že tieto sú
správne a s týmito sa stotožňuje, bez toho aby uviedol, ako sa vysporiadal s konkrétnymi odvolacími
námietkami žalobcu. Poukázal na ust. § 74 a § 63 ods. 5 daňového poriadku a namietal, že

náležitosťou rozhodnutia je aj uvedenie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie
sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie
právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa žalobcu žalovaný bol povinný prostredníctvom
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vysporiadať sa so všetkými uplatnenými námietkami žalobcu
ako odvolateľa. V tomto prípade však žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia len prevzal

dôvody z prvostupňového rozhodnutia a toto doplnil len o obsahové znenie námietok žalobcu ako
odvolateľa, bez toho aby sa odvolacími námietkami bližšie zaoberal, čím rezignoval na riadne
plnenie svojej právomoci ako odvolacieho orgánu. Nakoľko vo veci došlo zo strany žalovaného len
k mechanickému prevzatiu záverov správcu dane, všetky žalobné body sa vzťahujú tak k napadnutému,
ako aj k prvostupňovému rozhodnutiu.

16. Žalobca má za to, že závery daňových orgánov o tom, že neuniesol svoje dôkazné bremeno, že
nebolo preukázané skutočné dodanie služieb, že nevznikla daňová povinnosť u dodávateľa, že by
žalobca nemal právo na odpočítanie dane, ako aj pochybnosti o osobe dodávateľa, sú nesprávne a
nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Citoval ust. § 24 ods. 1 daňového poriadku a uviedol, že

počas výkonu daňovej kontroly za účelom preukázania existencie zdaniteľného plnenia a zmluvných
dodávateľských vzťahov, ktoré boli založené medzi ním ako objednávateľom a AK Fusion s.r.o.
ako dodávateľom služieb, žalobca predložil predmetné faktúry č. 20190531/1 a 20190531, k nim
prináležiace písomné objednávky a preberacie protokoly, prostredníctvom ktorých štatutárne orgány tak
žalobcu ako aj AK Fusion s.r.o. potvrdzovali vykonanie a prevzatie objednaných prác. Žalobca taktiež

prostredníctvom výpisu zo svojho bankového účtu preukázal, že v plnom rozsahu uhradil spoločnosti
AK Fusion s.r.o. dohodnuté a fakturované ceny dodaných služieb. V rámci daňovej kontroly bolo taktiež
preukázané, že žalobca v rámci plnenia si svojich zákonných povinností nahlásil vyššie označené
dodávateľské faktúry v rámci kontrolného výkazu za obdobie máj 2019.

17. Správca dane vykonal výsluch svedka A. B.. bývalého konateľa AK Fusion s.r.o., ktorý potvrdil
časové a vecné súvislosti zdaniteľných plnení fakturovaných spornými faktúrami. Svedok potvrdil
existenciu záväzkových vzťahov, t.j. potvrdil, že spoločnosť AK Fusion s.r.o. vykonala v prospech
žalobcu plnenia spočívajúce v prečistení sifónu a odpadového potrubia od sifónu v množstve 310 ks,
prečistenie odpadového potrubia v množstve 140 ks ako aj dodanie služby kosenia trávy, vyžínania

krovín a vyčistenia pozemku vo vlastníctve žalobcu. Svedok taktiež popísal ako, kde a kedy boli práce
vykonávané, ako boli práce zadávané a preberané, popísal ako miesto realizácie prác v súvislosti
s prečisťovaním sifónov v apartmánových domoch vo Veľkej Lomnici a v súvislosti s kosením a
vyčistením pozemkov vo Veľkej Rači – Oščadnici. Svedok uviedol, že práce boli zo strany AK Fusion
s.r.o. vykonávané subdodávateľským spôsobom a to prostredníctvom živnostníkov a k zdaniteľnému

plneniu, ktoré spočívalo v prečistení sifónov predložil aj fotodokumentáciu. S prihliadnutím na vyššie
uvedené skutočnosti má žalobca za to, že skutočnosti, ktoré uviedol svedok B. nemožno v žiadnom
prípade považovať za skutočnosti všeobecné ako to tvrdí správca dane a žalovaný. Navyše existencia
fotodokumentácie je jednoznačne dôkazom preukazujúcim vykonanie deklarovaných prác. Vykonaniedeklarovaných prác taktiež potvrdil aj p. C. D., vtedajší konateľ žalobcu a to prostredníctvom podania
označeného ako Odpoveď na výzvu na predloženie dôkazov.

18. Žalobca má za to, že uniesol dôkazné bremeno o reálnom poskytnutí a prijatí fakturovaných služieb,
keď predložil všetky formálne doklady týkajúce sa deklarovaného zdaniteľného plnenia (najmä faktúry,
objednávky, preberacie protokoly) a súčasne prostredníctvom daňovej kontroly došlo na podklade
vykonaných dôkazov (výsluch svedka B., fotodokumentácia preukazujúca plnenie) k preukázaniu
existencie materiálneho plnenia. Poukázal pritom aj na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Sžf/1/2011, podľa ktorého ak daňový subjekt disponuje existenciou
materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných
služieb a tovarov od určitého dodávateľa, vyčerpal vlastné dôkazné bremeno k skutočnostiam existencie
zdaniteľného plnenia.

19. Podľa žalobcu v rámci daňovej kontroly nebol vykonaný žiaden dôkaz, ktorý by akýmkoľvek

spôsobom rozporoval existenciu deklarovaného zdaniteľného plnenia. Nebol vykonaný žiaden dôkaz,
ktorý by rozporoval vierohodnosť, správnosť a pravdivosť žalobcom predkladaných dokladov, ani ktorý
by akýmkoľvek spôsobom rozporoval skutočnosti, ktoré vo svojej výpovedi uviedol svedok A. B..

20. Ďalej žalobca zhrnul, že správca dane a žalovaný dospeli k pochybnostiam o skutočnom dodaní

služieb najmä na podklade dôkazov, ktoré sa týkali alebo boli vykonané v súvislosti so statusom
daňového subjektu AK Fusion s.r.o., pričom správca dane z vykonaných dôkazov vyhodnotil ohľadne
tohto dodávateľa, že si neplní vlastné daňové povinnosti, že vo vlastných daňových kontrolách
nepredložil účtovníctvo a účtovné doklady, je nečinný a nekontaktný, nesídli na adrese, ktorá je uvedená
v obchodnom registri, neuviedol zdaniteľné plnenia vo vlastnom kontrolnom výkaze, nepreukázal, že by

práce fakturované faktúrami č. 20190531/1 a 20190531 boli vykonané konkrétnymi fyzickými osobami
– živnostníkmi, nemá žiaden majetok a zamestnancov atď.

21. Pochybnosti ohľadne skutočného dodania služieb tak podľa žalobcu správca dane vyvodil nie z
konania žalobcu alebo z dôkazov predložených zo strany žalobcu, ale z dôkazov a zo skutočností,

ktoré sa týkali takmer výlučne daňového subjektu AK Fusion s.r.o.. Zo žiadneho zákonného ustanovenia
daňového poriadku, zákona o DPH a ani iného zákona nevyplýva, že by voči žalobcovi mohla byť
vyvodzovaná akákoľvek zodpovednosť za neplnenie si zákonných povinností zo strany iného subjektu.
Poukázal pritom na právny záver vyslovený v rozhodnutí Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej
republikysp.zn.1Vs1/2020,podľaktorého:„Skutočnosť,žedodávateľsivrozhodnomčaseneplnilsvoje

zákonné povinnosti vo vzťahu k štátu, t. j. napríklad nepodal daňové priznania a neodviedol do štátneho
rozpočtu DPH, je len dôkazom o protiprávnosti konania tohto dodávateľa, ale nemožno to považovať
za objektívny dôkaz protiprávnosti konania odberateľa. Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu
je obmedzený na okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho
dodávateľa,ibažesavedomezúčastňujepodvodnéhokonaniavsnahezískaťpreseba(alebopreiného)

daňovú výhodu.“ V tomto ohľade má žalobca za to, že správca dane v rozpore so zákonom, ako aj v
rozpore so závermi vyplývajúcimi z judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Súdneho dvora
EÚ, zistenia ohľadne neplnenia si povinností zo strany AK Fusion s.r.o. zneužil voči nemu, nakoľko
na podklade takýchto zistení vyvodil na ťarchu žalobcu pochybnosti ohľadne preukázania skutočného
dodaniaslužieb.Nadrámectohožalobcaešteskonštatoval,ževprocesedaňovejkontrolynebolizistené

žiadne skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť akékoľvek podvodné konanie a prípadnú účasť
žalobcu na podvodnom konaní. Závery o prípadnom podvodnom konaní neobsahuje ani odôvodnenie
prvostupňového rozhodnutia ani napadnutého rozhodnutia.

22. K skutočnosti namietanej daňovými orgánmi v ich rozhodnutiach o tom, že žalobca nevedel

identifikovať osoby živnostníkov, ktorí mali práce vykonať, ani identifikovať, kde boli títo živnostníci
ubytovaní, že nevedel identifikovať, kto bol vlastníkom použitej techniky pri výkone prác, uvedené
námietky podľa žalobcu nemajú žiadnu relevanciu k preukázaniu materiálneho plnenia (vykonania
fakturovaných prác). V danom prípade materiálne plnenie zodpovedalo právnemu vzťahu, ktorý možno
podradiť pod zmluvu o dielo. Z ust. § 538 Obchodného zákonníka vyplýva, že zhotoviteľ diela môže

vykonaním diela poveriť inú osobu (subdodávka), pri vykonávaní diela inou osobou má zhotoviteľ
postavenie a zodpovednosť akoby dielo vykonával sám. V prípade vykonania diela subdodávateľským
spôsobom, nemá objednávateľ žiadne oprávnenia alebo povinnosti voči subdodávateľovi, nakoľko tento
nie je jeho zmluvným partnerom, ale objednávateľ je povinný vždy v rozsahu a v súvislosti s výkonomdiela vystupovať a výlučne komunikovať so svojím zmluvným partnerom – zhotoviteľom. Žalobca
teda nemal žiadnu zákonnú povinnosť a ani možnosť sa oboznamovať s osobami subdodávateľov.
Taktiež subdodávateľ zodpovedá len svojmu vlastnému zmluvnému partnerovi (zhotoviteľovi AK Fusion

s.r.o.) a nemá žiadne práva a ani povinnosti voči objednávateľovi diela. Subjektom, ktorý zodpovedá
objednávateľovi v oblasti vzniku prípadného nároku na náhradu škody, zo zodpovednosti za vady, zo
zodpovednosti za riadne a včasné vykonanie diela je vždy výlučne zhotoviteľ (v tomto prípade AK Fusion
s.r.o.), preto žalobca nemusel poznať subdodávateľov (živnostníkov) svojho dodávateľa.

23. Hodnotiaci úsudok správcu dane a žalovaného, že odpovede konateľa žalobcu boli všeobecné,
žalobca označil za nesprávny s tým, že tento nemôže obstáť a taktiež je nepostačujúci, aby sa stal
podkladom pre vznik pochybností správcu dane o skutočnom dodaní služieb, ako aj k pochybnostiam
o osobe dodávateľa. Žalobca namietal, že jeho konateľ mal všetky potrebné informácie o svojom
zmluvnom partnerovi, o termínoch vykonania prác, o preberaní prác, pričom tieto informácie vedel uviesť
aj správcovi dane. Samotnými informáciami o výrobných procesoch a postupoch AK Fusion s.r.o. v

procese vykonania diela disponoval tento dodávateľ. Žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžfk/40/2018, z ktorého vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom
dodaní tovarov a služieb síce zaťažuje daňový subjekt, avšak nie absolútne, nakoľko v zmysle takéhoto
výkladu by pri každej pochybnosti o dodávke tovaru alebo služby bolo umožnené správcovi dane
poprieť akúkoľvek dodávku. Z tohto dôvodu, ak správca dane má pochybnosti o tvrdeniach daňového

subjektu v súvislosti s posudzovaným zdaniteľným plnením a predložené dôkazy (zo strany daňového
subjektu) o existencii zdaniteľného plnenia nemieni akceptovať, potom je správca dane povinný
neexistenciu zdaniteľného plnenia (alebo pochybnosti o skutočnom dodávateľovi služieb) taktiež doložiť
dôkazmi, ktoré tvrdenia a dôkazy predložené zo strany daňového subjektu jednoznačne vyvracajú,
pričom dôkazy správcu dane musia mať minimálne rovnakú výpovednú schopnosť, závažnosť a

vierohodnosť ako dôkazy predložené daňovým subjektom. V tejto veci správca dane dôkazy predložené
zostranyžalobcu(objednávka,faktúry,preberacieprotokoly,fotodokumentácia)akoajskutočnosti,ktoré
vyplynuli z výpovede svedka A. B., ktorý potvrdil existenciu dodania fakturovaných služieb, odmietol
akceptovať a svoje pochybnosti o zdaniteľnom plnení nezaložil na jednoznačných dôkazoch, ale len na
skutočnostiach, ktoré nemožno pripísať na ťarchu žalobcu, nakoľko sa týkali výlučne AK Fusion s.r.o. a

nesprávneho hodnotiaceho úsudku o tom, že žalobca mal mať informácie o osobách živnostníkov, o tom
kde mali byť ubytovaní a pod. Žalobca je toho názoru, že na základe skutkového stavu zisteného počas
daňovej kontroly bolo materiálne plnenie zo strany žalobcu riadne preukázané a neexistoval žiaden
zákonný podklad pre vznik pochybností ohľadne skutočného dodania služieb a k osobe dodávateľa.

24. Žalobca má tiež za to, že nie je dôvod, aby bola výpoveď svedka B. spochybnená, že je
evidentné, že svedok sa vyjadroval k vecnej a časovej súvislosti ohľadne vykonania prác. Taktiež
svedok Henžel prinajmenšom k službám fakturovaných faktúrou č. XXXXXXXX/X predložil správcovi
dane aj fotodokumentáciu. Vzhľadom na existenciu fotodokumentácie predloženej bývalým konateľom
dodávateľa AK Fusion s.r.o. podľa žalobcu nemôžu byť dané oprávnené pochybnosti správcu dane

o reálnom dodaní služieb ako aj o osobe dodávateľa. Fotodokumentáciou je totiž preukázaná
existencia samotného materiálneho plnenia a listinnými dôkazmi (faktúry, preberacie protokoly, doklady
o úhradách) je preukázané, že tieto plnenia dodala práve AK Fusion s.r.o.. Ak aj svedok B. nedoložil
požadované informácie o živnostníkoch, tak takáto skutočnosť nemôže byť daná na ťarchu žalobcovi.
Opätovne žalobca poukázal na záver Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci sp.

zn. 1Vs 1/2020, z ktorého citoval, že „Rozsah dôkaznej povinnosti daňového subjektu je obmedzený na
okolnosti na jeho strane, pričom tento nezodpovedá za porušenia povinností svojho dodávateľa, ibaže
sa vedome zúčastňuje podvodného konania v snahe získať pre seba (alebo pre iného) daňovú výhodu.“

25. Nedoloženie informácie o živnostníkoch zo strany svedka B. alebo zo strany daňového subjektu AK

Fusion s.r.o. podľa žalobcu nemožno vykladať a pripisovať na ťarchu jemu, nakoľko žalobca za konanie
iných daňových subjektov nezodpovedá a ani nemá povinnosť a reálnu možnosť zabezpečovať plnenie
súčinnosti iných daňových subjektov alebo svedkov so správcom dane, alebo akokoľvek vplývať na iné
daňové subjekty alebo svedkov, aby títo riadne plnili svoje povinnosti voči správcovi dane. Daňovému
subjektu zákon nedáva žiadne právne prostriedky na sledovanie výrobných a obstarávacích procesov

jeho dodávateľov a stavu ich povinných evidencií (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010).

26. Žalobca namietal aj to, že žalovaný aproboval tvrdenie správcu dane, podľa ktorého zdaniteľné
plnenie, ktoré bolo predmetom faktúry č. 20190531/1 - prečistenie odpadového potrubia od sifónu apotrubia od WC s demontážou WC, spadá pod prenos daňovej povinnosti podľa ust. § 69 ods. 12 písm. j)
zákona o DPH a preto platiteľ, ktorý je príjemcom takéhoto plnenia od iného platiteľa je osobou povinnou
platiťdaň.Predmetnýzáverjepodľažalobcuvcelomrozsahunesprávny,nakoľkokonštatovaniesprávcu

dane nemá oporu v zákone z dôvodu, že prečistenie odpadového potrubia od sifónu a potrubia od WC
s demontážou WC nepatrí do subkategórie sekcie F 43.22.11 klasifikácie CPA. V prípade predmetného
zdaniteľného plnenia nedošlo k vykonávaniu inštalácie rozvodov vody a kanalizácie, ani o inštaláciu
pevnej sanitárnej keramiky a ani o pridružené inštalačné práce. Išlo o čistiace práce, ktoré nespadajú do
subkategórie 43.22.11, ani do žiadnej inej subkategórie sekcie F štatistickej klasifikácie činností CPA.

27. V závere správnej žaloby žalobca zhrnul, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je nezákonné,
nakoľko tak napadnuté rozhodnutie ako aj prvostupňové rozhodnutie vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci čo do otázky ohľadne dôkazného bremena (ust. § 191 ods. 1 písm. c)
SSP), napadnuté rozhodnutie je vzhľadom na nedostatok uvedených dôvodov ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že žalovaný sa nevysporiadal so žiadnymi skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobcu

voči prvostupňovému rozhodnutiu nepreskúmateľné (ust. § 191 ods. 1 písm. d) SSP) a čo sa týka
skutkového stavu prezentovaného žalovaným (a správcom dane) v súvislosti s otázkou preukázania
reálneho poskytnutia zdaniteľného plnenia, takýto skutkový stav nemá oporu v administratívnom spise
(ust. § 191 ods. 1 písm. f) SSP).

Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
28. Žalovaný v jeho vyjadrení k správnej žalobe žiadal správny súd, aby žalobu zamietol ako
neopodstatnenú a žalobcovi náhradu súdnych trov a trov vlastného zastúpenia nepriznal. V prípade, ak
by žalovaný v konaní nebol úspešný, žiadal o lehotu na úhradu trov konania 30 dní a uvedenie čísla
účtu právneho zástupcu žalobcu.

29. K právnej podstate posudzovanej veci uviedol, že v predmetnej veci bolo kľúčovou spornou
otázkou to, kto fakturované služby vykonal. Dokazovaním správcu dane bolo zistené, že žiadna zo
zúčastnených strán na obchode (dodávateľ a odberateľ) neidentifikovala konkrétne osoby, ktoré mali
služby vykonať, hoci zadávania prác a ich preberania sa podľa tvrdení konateľov obidvoch spoločností

zúčastnilikonateliaosobne.Obchodyzhodnepreukazovalilenpredloženímfaktúrspolusobjednávkami,
preberacími protokolmi, úhradou faktúr. Ani dodávateľom – spoločnosťou AK Fusion s.r.o. predložená
fotodokumentácia, nepreukázala, ktoré osoby mali služby vykonať a v akom rozsahu. Bývalý konateľ
dodávateľa p. A. B. a bývalý konateľ žalobcu, ktorí v danej veci za jednotlivé zúčastnené strany mali
konať sa k okolnostiam a k priebehu dodávania služieb vyjadrovali len všeobecne a v prípade žalobcu

bývalý konateľ sa k zdaniteľným obchodom nevedel vôbec vyjadriť. Relevantné informácie a dôkazy k
realizácii prác nevedela poskytnúť ani spoločnosť LUBIA s.r.o., ktorá mala byty v prenájme a v rezorte
poskytovala komplexné služby vlastníkom bytov. Žalobca vo veci realizácie služieb nepodal správcovi
dane žiadne konkrétne informácie. Uviedol len, že mená osôb, ktoré mali práce za dodávateľa vykonať,
miesto, kde boli ubytovaní, evidenciu ich pohybu a pobytu mu nie sú známe, tieto údaje neeviduje.

Správca dane zistil, že spoločnosť AK Fusion s.r.o. nemala žiadnych zamestnancov a žiadny majetok. V
podanom kontrolnom výkaze za zdaňovacie obdobie máj 2019 sporné faktúry pre odberateľa WALKER,
spol. s r.o. nedeklarovala.

30. Ďalej správcom dane bolo zistené, že spoločnosť AK Fusion s.r.o. sa na adrese sídla podľa

Obchodného registra nenachádzala, nebola súčinná so správcom dane pri výkone daňových kontrol
za zdaňovacie obdobia apríl 2019 a jún 2019. Tvrdenia žalobcu, že dodané služby boli vykonané
živnostníkmi, sú len všeobecným konštatovaním bez preukázania relevantných dôkazov a bez možnosti
ich overenia. Žalobcom ako aj jeho dodávateľom neboli ozrejmené žiadne okolnosti, za akých mali
byť služby dodávané v apartmánových bytoch vo Veľkej Lomnici alebo pri kosení pozemkov v E. s

prihliadnutím na skutočnosť, že dodávateľ – spoločnosť AK Fusion s.r.o. nemala žiadne materiálne a
personálne podmienky na výkon týchto činností.

31. Na základe uvedeného správca dane skúmal ekonomickú operáciu, na základe ktorej boli
vyhotovené sporné faktúry za dodanie služieb, z ktorých bola odpočítaná DPH, preto správca dane

bral do úvahy skutočný obsah právneho úkonu podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku. Podľa tohto
ustanovenia pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah
právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na
právnyúkon,viaceroprávnychúkonovaleboinéskutočnostiuskutočnenébezriadnehopodnikateľskéhodôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je
obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol
daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

32. K jednotlivým žalobným námietkam žalovaný uviedol, že zotrváva na svojom stanovisku, že záver
správcu dane vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, na základe ktorého bolo možné
presvedčivo konštatovať, že deklarovaný dodávateľ AK Fusion s.r.o. služby reálne nedodal, a že
mu nevznikla daňová povinnosť podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH. U správcu dane vznikli dôvodné

pochybnosti o reálnom uskutočnení zdaniteľného plnenia spoločnosťou AK Fusion s.r.o., preto žalobcovi
neuznal nárok na odpočítanie dane z predloženej faktúry z dôvodu porušenia ust. § 49 ods. 1 a 2 písm.
a/ v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a/ zákona o DPH.

33. Žalovaný má za to, že rozhodnutia správnych orgánov obsahujú všetky zákonom požadované
náležitosti a sú riadne odôvodnené. Postup správcu dane, ako aj žalovaného nebol v rozpore s platnými

právnymi predpismi. Správca dane ako aj žalovaný aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov podľa
§ 3 ods. 3 daňového poriadku s prihliadnutím na jeho povinnosť, aby skutočnosti rozhodujúce pre
správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie, vykonal rozsiahle dokazovanie.

34. Žalovaný nesúhlasí s námietkou žalobcu, že žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so

všetkými odvolacími námietkami. Táto skutočnosť je žalobcom namietaná len vo všeobecnej rovine a
žalovaný má za to, že v napadnutom rozhodnutí sa vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami.

35. Vzhľadom k tomu, že ďalšie žalobné námietky žalobcu sú identické s odvolacími námietkami, ku
ktorým sa žalovaný vyjadril v žalobou napadnutom rozhodnutí, opätovne sa k ním nevyjadruje. Podľa

ustanovenia § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliadal na všetko, čo pri správe
daní vyšlo najavo.

Replika žalobcu

36. Žalobca v replike v plnom rozsahu zotrváva na skutočnostiach uvádzaných v správnej žalobe.
Doplnil, že podstatnou skutočnosťou popretia nároku žalobcu na odpočítanie dane bolo tvrdenie správcu
dane o tom, že žalobca nepreukázal deklarované dodanie služieb v zmysle faktúr č. 20190531/1
a 20190531 a že nebolo preukázané, že by došlo k vzniku daňovej povinnosti na strane spoločnosti AK
Fusion, s.r.o., nakoľko nebolo zistené, ktorá konkrétna osoba práce vykonala. Žalobca však predložil

príslušné faktúry, písomné objednávky, preberacie protokoly, výpisy z bankového účtu, poskytnutie
služieb bolo potvrdené aj zo strany bývalého konateľa žalobcu aj zo strany bývalého konateľa AK Fusion
s.r.o., bola predložená fotodokumentácia z výkonu prác a teda žalobca má za to, že svoje dôkazné
bremeno uniesol.

37.PochybnostisprávcudanesanetýkajúdodávkymedzižalobcomaspoločnosťouAKFusions.r.o.ako
jeho dodávateľom, ale týkajú sa predchádzajúceho stupňa dodávky, t.j. subdodávky medzi AK Fusion
s.r.o. a jej dodávateľov. Pochybnosť správcu dane sa taktiež týkala statusu AK Fusion s.r.o., nakoľko táto
sipodľazáverovsprávcudaneneplnísvojedaňovépovinnosti,neuviedlaplnenievkontrolnomvýkaze,je
nekontaktná a nemá majetok ani zamestnancov. Žalobca k uvedenému poukázal na rozsudok Súdneho

dvora EÚ vo veci C-610/19 Vikingo, z ktorého aj citoval a skonštatoval, že z prvostupňového a ani
z napadnutého rozhodnutia nevyplývajú žiadne skutočnosti, že by prijaté zdaniteľné plnenia zakladajúce
nárok na odpočítanie dane na strane žalobcu boli súčasťou daňového podvodu, resp. že žalobca by sa
na prípadnom daňovom podvode podieľal, alebo o prípadnom daňovom podvode vedel, alebo vedieť
mohol. Ak správca dane takéto skutočnosti nepreukázal a dokonca ani netvrdil, nemohol zamietnuť

nárok žalobcu na odpočítanie dane z dôvodov, ktoré sa týkali výlučne spoločnosti AK Fusion s.r.o. a jej
prípadných subdodávateľov.

38. K replike žalobcu, ktorá bola žalovanému doručená dňa 11.04.2023, žalovaný dupliku nepodal.

39. Správny súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. ZA-31S/174/2022-133 zo dňa 24. októbra
2024 rozhodol tak, že súd rozhodnutie žalovaného Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č.
101816185/2022 zo dňa 22. júna 2022, ako aj rozhodnutie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa
Daňového úradu Žilina, pobočka Dolný Kubín, č. 100450058/2022 zo dňa 09. marca 2022, zrušuje a vecvracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania v rozsahu 100
%, v lehote 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia o výške trov konania, ktoré bude vydané

po právoplatnosti tohto rozsudku.

40. V odôvodnení svojho rozsudku správny súd uviedol, že ak daňový subjekt disponuje existenciou
materiálneho plnenia, faktúrou a prílohami s podrobným položkovitým opisom druhu a ceny u dodaných
služiebalebotovarovodurčitéhododávateľa,vyčerpalvlastnédôkaznébremeno.Napreukázanieopaku

v dôsledku skutočností, ktoré nastali u dodávateľa a jeho subdodávateľov znáša dôkazné bremeno i
dôkaznú núdzu správca dane. Ak tieto skutočnosti budú uplatnené proti daňovému subjektu, účasť na
dokazovaní mu musí byť umožnená. Je nevyhnutné rozlišovať okruh dôkazov, ktoré daňový subjekt
štandardne uchováva o existencii zdaniteľného plnenia od následného forenzného dokazovania. V
danom prípade správca dane pričítal žalobcovi ako daňovému subjektu existenciu dôkaznej núdze
ohľadne skutočností, ktoré netvorili jeho dôkazné bremeno. V posudzovanej právnej veci si dodávateľ

žalobcu neplnil svoje zákonné povinnosti voči správcovi dane, nemožno to klásť na ťarchu žalobcovi
a odmietnuť mu z tohto dôvodu právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, s výnimkou prípadu, kedy
by správca dane náležitým spôsobom zistil a preukázal existenciu daňového podvodu a skutočnosť, že
žalobca o svojej účasti na takomto podvodnom konaní vedel alebo mohol a mal vedieť, t. j. za riadnej
aplikácie tzv. Axel Kittel testu, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažuje správcu dane. Daňové

orgányvpostatespochybňovalizdaniteľnéplnenianazákladeokolnostívýlučnenastranedodávateľskej
spoločnosti a do veľkej miery svoje rozhodnutia zakladali na tom, že táto spoločnosť nepriznala
a neodviedla do štátneho rozpočtu daň, neplnila si svoje zákonné povinnosti voči správcovi dane,
neuviedla zdaniteľné plnenia v kontrolnom výkaze a následne sa stala nekontaktnou, pričom iný subjekt
v reťazci (žalobca) si túto daň odpočítal. Skutočnosti uvádzané žalovaným (rovnako ako správcom

dane) v ich rozhodnutiach sa skôr javia ako odôvodňovanie podvodného konania, než odôvodňovanie
nesplnenia hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie dane z pridanej hodnoty. Potenciálnu existenciu
daňového podvodu a účasť a vedomosť žalobcu o prípadnom podvode však daňové orgány počas
administratívneho konania ani neskúmali ani nepreukazovali. Na základe vyššie uvedených dôvodov
správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP rozhodnutie žalovaného ako jemu predchádzajúce

prvostupňové rozhodnutie správcu dane zrušil a vec vrátil podľa § 191 ods. 4 SSP na ďalšie konanie.

41. Proti predmetnému rozsudku podal žalovaný kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 4Sfk/17/2025 zo dňa 21.mája 2025 tak, že Najvyšší správny
súd Slovenskej republiky rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici č. k. ZA-31S/174/2022 – 133 zo

dňa 24. októbra 2024 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

42. Kasačný súd v odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že zo žalobou napadnutých rozhodnutí vyplýva,
že daňové orgány vychádzali z tvrdenia, že v daňovom konaní nebolo preukázané, že sťažovateľ
nadobudol tovar a služby od dodávateľa označeného na predložených faktúrach, z ktorých si v

príslušných zdaňovacom období uplatnil nárok na odpočet DPH. Tým, že sťažovateľ nepreukázal
nadobudnutie tovarov a služieb, nesplnil podmienku práva na odpočítanie dane podľa zákona o DPH.
V danom prípade teda nešlo teda o situáciu, kedy by daňové orgány tvrdili, že žalobcom boli prijaté
tovary alebo služby, avšak deklarované plnenia v určitom ohľade obsahovo nekorešpondujú. Kasačný
súd sa nestotožnil s tvrdením správneho súdu, že z výpovede svedka možno za preukázané považovať

dodanie predmetných služieb (prečistenie odpadového potrubia od sifónu 310 ks a potrubia od WC
s demontážou WC v počte 140 ks a kosenie trávy, vyžínanie krovín a vyčistenie pozemku). Svedok
síce potvrdil dodanie služieb, avšak jeho odpovede neopisujú (ako to tvrdil správny súd) časové a
vecné súvislosti sporných plnení ani konkrétne a hodnoverne neopisujú priebeh dodaní. Svedok len
všeobecne, stroho a bez akéhokoľvek detailu špecifického pre zrealizovaný obchod opísal základné

kontúry fakturovaných plnení. Tvrdil, že dodania služieb žalobcovi realizoval cez svojich dodávateľov
živnostníkov, pričom ale k tomuto tvrdeniu nepredložil žiaden dôkaz, ani neoznačil mená dodávateľov
živnostníkov, hoci sa k tomu na ústnom pojednávaní zaviazal. Pokiaľ ide o fotodokumentáciu, ktorú
predložil správcovi dane na ústnom pojednávaní a ktorú vyzdvihol správny súd ako relevantný dôkaz,
pozostávala z fotografií, na ktorých je vyobrazená sanita, avšak nezachytáva žiaden proces dodávok

predmetných služieb (demontáž, prečistenie odpadového potrubia, montáž). Fotodokumentáciu alebo
iný dôkaz týkajúci sa služby kosenie trávy, vyžínanie krovín a vyčistenie pozemku svedok nepredložil.
Deklarované služby sú svojim charakterom a rozsahom nepochybne sprevádzané značnou aktivitou a
fyzickou prítomnosťou službu realizujúcich osôb a tiež táto aktivita mala prebehnúť v relatívne dlhomčasovom úseku (3 mesiace). O dodaných službách však daňovým orgánom neboli predložené žiadne
dôkazy dôveryhodne potvrdzujúce ich reálne uskutočnenie.

43. V súdenej veci žalobca nebol schopný preukázať reálnosť svojich obchodov, z ktorých si odpočítal
DPH. Sťažovateľ nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti o reálnosti dodávky AK Fusion s.r.o.
Kasačnýsúdsanemoholstotožniťstvrdenímsprávnehosúduuvedenýmvods.60jehorozsudku:„Inými
slovami povedané, daňové orgány v postate spochybňovali zdaniteľné plnenia na základe okolností
výlučnenastranedodávateľskejspoločnostiadoveľkejmierysvojerozhodnutiazakladalinatom,žetáto

spoločnosť nepriznala a neodviedla do štátneho rozpočtu daň, neplnila si svoje zákonné povinnosti voči
správcovi dane, neuviedla zdaniteľné plnenia v kontrolnom výkaze a následne sa stala nekontaktnou,
pričom iný subjekt v reťazci (žalobca) si túto daň odpočítal.“ Uvedené hodnotenie správneho súdu je
v zrejmom rozpore so skutočným záverom v rozhodnutiach žalovaného a správcu dane. Správca dane
nepriznal žalobcovi odpočítanie dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, keď vyvodil záver, že nebol
reálne preukázaný vznik daňovej povinnosti podľa § 19 v nadväznosti na § 8 a § 9 zákona o DPH z

titulu dodania tovaru alebo služby v tuzemsku deklarovaným dodávateľom, a preto dostatočne nebol
preukázaný vznik práva na odpočítanie dane. Správny súd tak vychádzal zo skutkového a právneho
omylu, čím boli poznačené právne závery jeho rozhodnutia, ktoré súd považoval za porušením zákona
v zmysle § 440 ods. písm. g) SSP. .

Vyjadrenie žalobcu po doručení rozsudku kasačného súdu

44. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 14.07.2025 ( na č. l. 55-59) uviedol, že akceptuje kasačný
účinok rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, avšak po podrobnom preštudovaní

obsahovej stránky rozsudku má za to, že zo závermi Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky nie je možné sa stotožniť. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky zaujal právny záver,
že žalobca v súdenej veci nebol schopný preukázať reálnosť svojich obchodov. Podľa Najvyššieho
správneho súdu SR žalobca nepredložil dôkazy, ktoré by vyvrátili pochybnosti orgánov daňovej správy
o reálnosti dodávky. Najvyšší správny súd SR zaujal záver, že v okamihu ak správca dane spochybní

dôveryhodnosť údajov, je na daňovom subjekte aby tento preukázal, že k vynaloženiu výdavkov
skutočne došlo. Taktiež uvádza, že už len samotné zistenie skutočností, že vystavovatelia daňových
dokladov nevedia preukázať pôvod tovaru alebo služby (tu sa zrejme myslí konkretizácia osôb, ktoré
mali službu vykonať) spochybňuje vierohodnosť tvrdení žalobcu o výške výdavkov vychádzajúcich z
týchto dokladov a deklarovaných v jeho daňovom priznaní. Nosnou úvahou Najvyššieho správneho

súdu Slovenskej republiky, bol záver že správca dane v súvislosti s deklarovaným zdaniteľným
plnením žalobcu právne relevantným spôsobom označil žalobcovi svoje pochybnosti, prostredníctvom
ktorých spochybnil existenciu deklarovaného zdaniteľného plnenia a tak preniesol dôkazné bremeno na
žalobcu, ktorý však dôkazné bremeno k zdaniteľným plneniam neuniesol. Žalobca si taktiež dovoľuje
poukázať na skutočnosť, že Najvyšší správny súd SR v rozpore s ust. § 453 ods. 2 SSP preskúmal

a vyhodnocoval kasačnou sťažnosťou napadnutý rozsudok nad rámec dôvodov kasačnej sťažnosti.
Žalovaný ako sťažovateľ uplatnil dôvod kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. g) SSP, t.j.
že správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Kasačný súd však vec
posudzoval aj z pohľadu práva na spravodlivý súdny proces, nakoľko podľa názoru kasačného súdu
rozsudok Správneho súdu nezodpovedá požiadavke na náležité odôvodnenie rozsudku, čo kasačný

súd vyhodnotil ako porušenie práva na spravodlivý proces. Porušenie práva na spravodlivý proces
je dôvod kasačnej sťažnosti podľa ust. § 440 ods. 1 písm. f) SSP. Z obsahu kasačnej sťažnosti
je jednoznačne zrejmé, že žalovaný ako sťažovateľ žiadne porušenie práva na spravodlivý proces
nenamietal. Sťažovateľ taktiež nevzniesol ani len v náznakoch žiadne námietky voči odôvodneniu
rozsudku Správneho súdu. Z tohto ohľadu je zrejmé, že kasačný súd nemal oprávnenie posudzovať

vec z pohľadu zásahu do práva na spravodlivý proces a čo do kvalitatívnej stránky odôvodnenia. Ak
kasačný súd preskúmaval rozsudok správneho súdu nad rámec dôvodov kasačnej sťažnosti, zasiahol
tým do žalobcovho práva na spravodlivý proces. Je ťažko pochopiteľné, že kasačný súd na jednej
strane vytýka Správnemu súdu, že tento v rámci odôvodnenia rozsudku nedal jasné a zrozumiteľné
odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky, pričom však sám kasačný súd sa ani len

náznakom nevyjadril k námietke žalobcu v súvislosti s nedostatkom odôvodnenia kasačnej sťažnosti
podľa ust. § 440 ods. 2 SSP a ostatným argumentom žalobcu v súvislosti s obsahom kasačnej sťažnosti.
S prihliadnutím na žalobné body uvedené v správnej žalobe a skutočnosti uvedené v tomto vyjadrení,
žalobca má za to, že ani po vrátení veci zo strany kasačného súdu nie sú dané skutkové a právnezávery pre zmenu rozhodnutia zo strany správneho súdu. Žalobca teda navrhuje, aby správny súd
rozsudkom zrušil žalobou napadnuté rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky pod
číslom: 101816185/2022 vydaného dňa: 22.06.2022 z dôvodov podľa ust. § 191 ods. 1 písm. c), d) a

f) SSP, a tiež aby zrušil aj rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 100450058/2022 zo dňa: 09.03.2022,
vrátil vec orgánom verejnej správy na ďalšie konanie a zaviazal žalovaného na náhradu trov konania.

Posúdenie podstatných skutkových a právnych argumentov

45. Správny súd v Banskej Bystrici viažuc názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky
opätovne vec prejednal bez nariadenia pojednávania a rozsudok verejne vyhlásil dňa 19. 02. 2026
postupom podľa § 137 ods. 3 SSP vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia
na úradnej tabuli súdu, keďže účastníci výslovne nežiadali nariadenie pojednávania ani správny súd
nevzhliadol iný dôvod na nariadenie pojednávania podľa § 107 ods. 1 SSP.

46. Podľa § 24 ods. 1 daňového poriadku daňový subjekt preukazuje
a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v
daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov,
b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní,

c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti
nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi
daňových subjektov.

48. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných
voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať
skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu
a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké
výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom
zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim.

50.Podľa§46ods.5daňovéhoporiadku,akvzniknúpochybnostiosprávnosti,pravdivostialeboúplnosti
dokladovpredloženýchkontrolovanýmdaňovýmsubjektomaleboopravdivostiúdajovvnichuvedených,
oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim
vyjadril,najmäabyneúplnéúdajedoplnil,nejasnostivysvetlilanepravdivéúdajeopravilalebopravdivosť

údajov riadne preukázal.

51. Podľa § 2 zákona o DPH predmetom dane je
a) dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení
zdaniteľnej osoby,

b) poskytnutie služby (ďalej len „dodanie služby“) za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou
osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby,
c) nadobudnutie tovaru za protihodnotu v tuzemsku z iného členského štátu Európskej únie
(ďalej len „členský štát“),
d) dovoz tovaru do tuzemska.

52. Podľa § 3 ods. 2 zákona o DPH ekonomickou činnosťou (ďalej len „podnikanie“) sa rozumie každá
činnosť, z ktorej sa dosahuje príjem a ktorá zahŕňa činnosť výrobcov, obchodníkov a dodávateľov služieb
vrátane ťažobnej, stavebnej a poľnohospodárskej činnosti, činnosť vykonávanú ako slobodné povolanie
podľa osobitných predpisov, duševnú tvorivú činnosť a športovú činnosť. Za podnikanie sa považuje aj

využívanie hmotného majetku a nehmotného majetku na účel dosahovania príjmu z tohto majetku; ak je
majetok v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, považuje sa jeho využívanie na účel dosahovania
príjmu za podnikanie v rovnakom pomere u každého z manželov, ak sa manželia nedohodnú inak.53. Podľa § 9 ods. 1 zákona o DPH dodaním služby je každé plnenie, ktoré nie je dodaním tovaru podľa
§ 8, vrátane
a) prevodu práva k nehmotnému majetku vrátane poskytnutia práva k priemyselnému vlastníctvu alebo

inému duševnému vlastníctvu,
b) poskytnutia práva užívať hmotný majetok,
c) prijatia záväzku zdržať sa konania alebo strpieť konanie alebo stav,
d) služby dodanej na základe poverenia alebo rozhodnutia vydaného štátnym orgánom alebo na základe
zákona.

54. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH, právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v
deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

55.Podľa§49ods.2písm.a)zákonaoDPH,platiteľmôžeodpočítaťoddane,ktorújepovinnýplatiť,daň
z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3

a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov
a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

56. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ
uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.

57. Podľa § 51 ods. 2 zákona o DPH ak vznikne právo na odpočítanie dane, platiteľ vykoná
odpočítanie dane tak, že od celkovej výšky dane za príslušné zdaňovacie obdobie odpočíta celkovú
výšku odpočítateľnej dane za príslušné zdaňovacie obdobie. Odpočítanie dane vykoná platiteľ v tom
zdaňovacom období, v ktorom môže uplatniť právo na odpočítanie dane podľa odseku 1.

58. Predmetom opätovného súdneho prieskumu v posudzovanej veci je rozhodnutie žalovaného, ktorým
tento potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane, ktorým bol žalobcovi vyrubený rozdiel dane z
pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie máj 2019 v sume 8 915,70 EUR. Daňové orgány neuznali
žalobcovi odpočítanie dane tak ako si ho uplatnil z dodávateľských faktúr od spoločnosti REVO TATRY,

s.r.o. a od spoločnosti AK Fusion s.r.o.. Vo vzťahu k dodávateľským faktúram od spoločnosti REVO
TATRY,s.r.o.žalobcanevzniesolanivodvolacomadministratívnomkonaní,anivsprávnejžalobe,žiadne
námietky, v tejto časti sa s napadnutým rozhodnutím správcu dane stotožnil.Sporným tak naďalej ostalo
len odpočítanie dane z dodávateľských faktúr od AK Fusion s.r.o..

59. Správny súd v preskúmavanom prípade opätovne v zmysle záverom kasačného súdu zisťoval,
či správca dane i žalovaný vec správne právne posúdili, ak založili svoje rozhodnutia o odmietnutí
uplatneného odpočtu DPH na tom, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal splnenie
hmotnoprávnych podmienok pre odpočet dane stanovených Zákonom o DPH. Podľa daňových orgánov
žalobca ani jeho dodávateľ nepreukázali vznik daňovej povinnosti podľa § 19 ods. 2 zákona o DPH u

dodávateľa, nevzniklo teda ani právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty u žalobcu a teda pri faktúre
č. 20190531 nedošlo k splneniu podmienok podľa § 49 ods. 1, 2 písm. a) v nadväznosti na § 51 ods. 1
písm. a) zákona o DPH a pri faktúre č. 20190531/1 nedošlo k splneniu podmienok podľa § 49 ods. 1, 2
písm. b) v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. b) zákona o DPH.

60. Predovšetkým je potrebné poukázať na to, že právo na odpočítanie dane v zmysle článku 167 a
nasl. Smernice Rady 2006/112/ES zo dňa 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „Smernica“) je neoddeliteľnou súčasťou mechanizmu DPH a v zásade nemôže byť
obmedzené. Z ustálenej judikatúry SD EÚ vyplýva, že právo zdaniteľných osôb odpočítať z dane, ktorú
majú zaplatiť, daň splatnú alebo zaplatenú na vstupe z tovarov, ktoré nadobudli alebo služieb, ktoré

prijali, predstavuje základnú zásadu spoločného Európskeho systému dane z pridanej hodnoty. Cieľom
režimu odpočítania dane je úplne zbaviť zdaniteľné osoby bremena dane splatnej alebo zaplatenej v
rámci všetkých hospodárskych činností. Spoločný systém dane z pridanej hodnoty zabezpečuje úplnú
neutralitu daňového zaťaženia všetkých hospodárskych činností bez ohľadu na ich účel alebo výsledky
za predpokladu, že sú samy predmetom dane. Toto právo sa osobitne uplatňuje bezprostredne na všetky

dane zaťažujúce transakcie uskutočnené na vstupe. Zároveň každá transakcia musí byť vo vzťahu k
DPH sama predmetom vyhodnotenia, nezávisle na DPH splatnej za predchádzajúce alebo nasledujúce
transakcie.61. V zmysle judikatórnych záverov SD EÚ odpočítanie dane môže byť obmedzené najmä v prípadoch,
ak a) zdaniteľná osoba nesplní hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane, b) došlo k daňovému
podvodu alebo c) došlo k prípadu zneužitia práva. Z právnej úpravy vyplývajúcej z § 49 ods. 1 a ods.

2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH, ako aj z ustanovení Smernice vyplýva,
že nárok daňového subjektu na odpočet DPH závisí od splnenia tzv. hmotnoprávnych a formálnych
podmienok. Hmotnoprávnymi, resp. materiálnymi podmienkami pre priznanie práva na odpočet DPH sú
požiadavky, aby 1) daňový subjekt nárokujúci si odpočet bol zdaniteľnou osobou, 2) tovar alebo služby,
na ktorých zakladá právo na odpočítanie dane, musia byť dodané alebo poskytnuté inou zdaniteľnou

osobou(statusdodávateľaakoplatcuDPH)a3)požiadavka,abyzdaniteľnáosobadotknutétovaryalebo
služby následne použila na účely svojich vlastných zdaniteľných plnení, z čoho zároveň vyplýva aj to,
že predmetné plnenie musí fakticky existovať a nesmie ísť o fiktívne plnenie (tzv. materiálna existencia
plnenia). Kumulatívne splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH je (aj
napriek určitému judikatórnemu posunu v rozhodovacej činnosti SD EÚ) základným predpokladom pre
odpočet DPH. Pokiaľ vyššie uvedené hmotnoprávne podmienky na odpočítanie dane nie sú splnené,

právo na odpočítanie dane môže byť odopreté. Formálnou podmienkou priznania práva na odpočet
DPH je disponovanie faktúrou od dodávateľa (§ 51 ods. 1 Zákona o DPH; čl. 178 písm. a) Smernice).
Preukázanie naplnenia uvedených podmienok pre vznik práva na odpočet DPH zaťažuje podľa § 24
ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt, ktorý si právo na odpočet DPH uplatňuje (napr. Rozsudky
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžfk/1/2019 z 21. apríla 2020 a sp. zn. 6Sžfk/20/2018 zo dňa 11. júna

2019). Pokiaľ nepreukázanie splnenia hmotnoprávnych, resp. materiálnych podmienok pre priznanie
práva na odpočet DPH je dôvodom pre odopretie tohto práva, z judikatúry SD EÚ vyplýva, že nedostatky
v naplnení formálnych podmienok nemôžu viesť k odopretiu práva na odpočítanie DPH v prípade, ak je
preukázané naplnenie hmotnoprávnych podmienok (rozhodnutia SD EÚ vo veci C - 101/16 SC Paper
Consult SRL, C - 281/20 Ferimet SL, C- 154/20 Kemwater ProChemie). V prípade, ak daňový subjekt

preukáže splnenie hmotnoprávnych podmienok pre priznanie práva na odpočet DPH, podľa judikatúry
SD EÚ, ktorá vychádza z rešpektovania zásady neutrality dane (rozhodnutia SD EÚ vo veci C- 80/11
a C- 142/11 Mahagében a Dávid, ako aj C-101/16 SC Paper Consult), možno daňovému subjektu
odoprieť právo na odpočet DPH len vtedy, ak sa s ohľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto
právo si daňový subjekt uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozhodnutia SD EÚ vo

veci C - 439/04 a C- 440/04 Axel Kittel a Recolta Recycling, C - 189/18 Glencore Agriculture Hungary,
resp. C-255/02 Halifax plc.), t. j. ak správca dane preukáže, že uplatnenie odpočtu DPH je výsledkom
daňového podvodu alebo zneužitia práva. Dôkazné bremeno na preukázanie tejto skutočnosti však
zaťažuje správcu dane a nie daňový subjekt uplatňujúci si odpočet DPH.

62. Vzhľadom na vyššie uvedené východiská správny súd uvádza, že Zákon o DPH v ust. § 49 ods. 1
a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 písm. a) stanovuje podmienky, za ktorých si daňový subjekt môže
uplatniť právo na odpočítanie dane, pričom tieto podmienky sú vymedzené kumulatívne, čo znamená, že
nesplnenie čo i len jednej z týchto podmienok je dôvodom pre neuznanie odpočtu DPH správcom dane,
resp. žalovaným pre nesplnenie hmotnoprávnych podmienok. Splnenie týchto kumulatívne stanovených

podmienok nie je možné odpustiť. Na preukázanie nároku na odpočítanie dane pritom nestačí len
predloženie faktúry a ostatných účtovných dokladov preukazujúcich formálnu stránku deklarovaného
plnenia . Zákonodarca pri uplatnení nároku na odpočet DPH z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti požaduje aj
preukázanie materiálnej stránky, t. j. preukázanie reálneho uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného
plnenia. Daňový subjekt (žalobca) je teda povinný preukázať skutočné/reálne dodanie tovaru, resp.

poskytnutie služby deklarovaným dodávateľom/dodávateľmi.

63. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pre záver o nesplnení hmotnoprávnych podmienok
na odpočet DPH pritom postačuje nesplnenie čo i len jednej z kumulatívne stanovených podmienok,
súčasným splnením ktorých je podmienený vznik práva na odpočet DPH a ktoré je povinný preukázať

žalobca.

64. Vo všeobecnosti je potrebné poukázať na ustálené východiská týkajúce sa dokazovania v daňovom
konaní a rozsahu dôkazného bremena daňového subjektu (žalobcu) pri preukazovaní podmienok
uplatneného práva na odpočet DPH zo zdaniteľných obchodov.

65. V daňovom konaní má dôkaznú povinnosť prioritne daňový subjekt. Správca dane dokazovanie
vykonáva, vedie dokazovanie. Jeho úlohou je zistiť skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane.
Dokazovanie je procesný postup, na základe ktorého správca dane získava poznatky a informácieo všetkých skutočnostiach dôležitých pre správne a objektívne rozhodnutie. Správca dane nie je pri
dokazovaní viazaný iba návrhmi daňových subjektov, je však povinný zistiť skutkový stav veci čo
najúplnejšie. Daňové konanie nie je konaním vyhľadávacím. Z uvedeného vyplýva, že je to práve daňový

subjekt, ktorý nesie dôkazné bremeno a dôkazy navrhuje, na druhej strane správca dane autonómne
rozhodne, ktoré dôkazy vykoná, akým spôsobom a či vôbec dokazovanie doplní, aj to, aké závery vyvodí
z jednotlivých dôkazov. V daňovom konaní sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov a zásada
objektívnej pravdy. V zmysle týchto zásad sú príslušné orgány verejnej správy povinné postupovať.

66. K rozloženiu dôkazného bremena sa vyjadril Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp.
zn. I. ÚS 377/2018 zo dňa 14. novembra 2018, resp. sp. zn. III. ÚS 401/09 zo dňa 16. decembra
2009 nasledovne „Daňový subjekt má v daňovom konaní dve základné povinnosti: povinnosť tvrdiť a
povinnosť svoje tvrdenia dokázať. Formálne sa obe tieto povinnosti realizujú tak, že daňový subjekt
podá riadne vyplnené daňové priznanie (povinnosť tvrdiť), pričom spolu s ním predloží správcovi dane
písomné doklady, ktoré je podľa právnych predpisov povinný viesť (dôkazná povinnosť). Takto si daňový

subjekt splní svoje povinnosti v daňovom konaní, teda aj povinnosť dôkaznú. Ak však správca dane
pri preverovaní uvedených písomných podkladov preukázateľne spochybní vierohodnosť, pravdivosť
alebo úplnosť dôkazov predložených daňovým subjektom, potom možno konštatovať, že správca dane
splnil svoju dôkaznú povinnosť a v takom prípade je opäť len na daňovom subjekte, či predložením
alebo navrhnutím ďalších dôkazov vyvráti spochybnenie jeho pôvodných dôkazov správcovi dane.

Týmto spôsobom dochádza v procese dokazovania v daňovom konaní k presúvaniu dôkazného
bremena medzi správcom dane a daňovým subjektom, čo predstavuje praktické vyjadrenie kombinácie
uplatňovania zásady vyhľadávacej a zásady prejednávacej.“ Nepostačuje preto predložiť faktúru či
dodacie listy, ak správca dane nadobudne na základe vykonaných dôkazov dôvodnú pochybnosť
o uskutočnení deklarovaného zdaniteľného plnenia, vyzýva daňový subjekt na predloženie ďalších

dôkazov v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku a týmto sa prenáša dôkazné bremeno za účelom
rozptýlenia identifikovaných pochybností správcu dane (rozhodnutie ÚS SR sp. zn. II. ÚS 705/2017
zo dňa 15. novembra 2017). Dôvodom na prenos dôkazného bremena opäť na daňový subjekt nie
je preto akákoľvek pochybnosť správcu dane o pravdivosti a hodnovernosti predložených listinných
dôkazov, ale len pochybnosť dôvodná. Takou je pochybnosť správcu dane, ktorá má oporu v správcom

dane zistených skutočnostiach obsiahnutých v administratívnom spise a je naozaj spôsobilá objektívne
vyvolať pochybnosti o splnení podmienok pre priznanie práva na odpočet dane (mutatis mutandis
rozhodnutie NS SR sp. zn. 6Sžfk/40/2018 zo dňa 3. septembra 2019). Podľa rozhodnutia NS SR sp.
zn. 9Sžfk/1/2019 zo dňa 21. apríla 2020 (R 26/2021) je primárne nevyhnutné uniesť dôkazné bremeno
zo strany daňového subjektu, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených

podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty, je iniciátorom odpočítania dane z pridanej
hodnoty, a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Preto je jeho povinnosťou preukázať, že nárok si uplatňuje
odôvodnene za zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na
následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na
ktoromležídôkaznébremeno,svojetvrdeniaspoľahlivonepreukáže,nemôžebyťnároknaodpočetdane

z pridanej hodnoty uznaný ako oprávnený. Podľa rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžfk/10/2020 zo dňa 24. februára 2022 (Zbierka súdnych rozhodnutí NSS SR č.
18/2022) dôkazné bremeno prechádza zo správcu dane späť na daňový subjekt prostredníctvom
výzvy na odstránenie pochybností podľa § 46 ods. 5 Daňového poriadku, ktorá môže byť daňovému
subjektu zaslaná v písomnej forme alebo oznámená počas ústneho pojednávania a ktorá musí byť

urobená do konca daňovej kontroly. Správny súd v kontexte uvedeného tiež poukazuje na rozsudok
Najvyššieho správneho súdu SR zo dňa 5Sfk/37/2021 zo dňa 30.05.2023, v zmysle ktorého: „K
otázke dôkazného bremena existuje početná a v zásade stabilná rozhodovacia prax kasačného súdu,
vyjadrená napríklad v rozsudkoch sp. zn. 1Sžf/10/2015 zo dňa 3. februára 2016, sp. zn. 6Sžfk/7/2016
zo dňa 27. septembra 2018, sp. zn. 5Sžfk/15/2018 zo dňa 30. apríla 2019 a iné. Z ustanovenia §

24 ods. 1 Daňového poriadku vyplýva, že z dôvodu ľahkej zneužiteľnosti práva na odpočet dane je
dôkazným bremenom na preukázanie splnenia hmotnoprávnych podmienok prioritne zaťažený práve
daňový subjekt, ktorý si toto právo uplatňuje. Obchodné transakcie pritom nepostačuje deklarovať len
po formálnej stránke (vystavenou faktúrou a zmluvou), predložené doklady musia byť odrazom reálneho
plnenia, ktoré v prípade vzniku pochybností preukazuje daňový subjekt. Ak daňový subjekt, na ktorom

leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane
uznaný(rozhodnutiaNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.9Sžfk1/2019zodňa21.apríla2020,
bod 40, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod
R 26/2021; sp. zn. 6 Sžfk 20/2018 zo dňa 11. júna 2019, body 49 a 50, publikované v Zbierke stanovískNajvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov pod R 6/2020).“ Uvedené závery vyplývajú
aj z aktuálnej rozhodovacej praxe Najvyššieho správneho súdu SR, rozhodnutia sp. zn. 3Sfk/33/2021
zo dňa 25.07.2023, bod 46.; sp. zn. 5Sfk/12/2022 zo dňa 21.11.2023, bod 25.

67. Z administratívneho konania vyplýva, že medzi hlavné pochybnosti správcu dane, ktoré boli
žalobcovi komunikované patrilo, že správca dane sa v daňovej kontrole zaoberal a preveroval okolnosti,
preukazujúcereálneuskutočnenieobchodných prípadov,kuktorému savzťahujúdodávateľskéfaktúry
č. 20190531 a č. 20190531/1, pričom dospel k záveru, že v daňovej kontrole nebolo žalobcom ako ani

dodávateľom-AKFusions.r.o.jasnearozhodnepreukázané,že fakturovanéslužbybolireálnedodané.
Správca dane pri svojich hodnoteniach záveroch vychádzal zo zistení, že žiadna zo zúčastnených strán
na obchode ani žalobca: WALKER, spol. s r.o. ani AK Fusion s.r.o. neidentifikovala konkrétne osoby,
ktoré mali služby vykonať, hoci zadávania prác a ich preberania sa podľa tvrdení konateľov obidvoch
spoločností zúčastnili konatelia osobne. Obchody zhodne preukazovali len predložením faktúr spolu
s objednávkami, preberacími protokolmi, úhradou faktúr. Zo strany AK Fusion s.r.o. bola predložená

tiež fotodokumentácia, ktorú správca dane vyhodnotil ako dôkaz nedostatočný pre posúdenie veci
a to z dôvodu, že predmetný dôkaz neosvedčuje zásadné skutočnosti ohľadom dodania služieb a to,
aké osoby mali služby vykonať a v akom rozsahu. Bývalí konatelia spoločností C. D. za WALKER,
spol. s r.o. a Viliam Henžel za AK Fusion s.r.o., ktorí v danej veci za jednotlivé zúčastnené strany
mali konať sa k okolnostiam a k priebehu dodávania služieb vyjadrovali všeobecne, resp. v prípade

daňového subjektu WALKER, spol. s r.o. (podanie č. 6/01232359/2020 zo dňa 11.02.2020) sa
k dodaniam vyjadriť nevedeli. Bývalý konateľ AK Fusion s.r.o. A. B. sa vyjadril, že práce vykonali
živnostníci(zápisnica102908259/2019zodňa17.12.2019),pričomichbližšieneidentifikovalaneuviedol
ani ich počet na jednotlivých zákazkách. Faktúry od živnostníkov, ani iné písomnosti, ktoré by jeho
tvrdenie osvedčovali dodatočne nepredložil. Pre nich bolo podstatné, aby práce boli zhotovené

v požadovanom termíne a kvalite. Bližšie informácie o osobách, ktoré mali práce vykonať a k ich
materiálno-technickému vybaveniu potrebnému na zrealizovanie služieb nevedel poskytnúť (vyjadrenie
č.6/01232359/2020 zo dňa 11.02.2020). Potrebné informácie k preverovanej veci nevedela poskytnúť
ani spoločnosť LUBIA s.r.o., ktorá mala byty v prenájme a v rezorte poskytovala komplexné služby
vlastníkom bytov (podanie č. 6/09217924/2020 zo dňa 11.11.2020) . Žalobca sa konkrétne nevyjadril

ani na základe akých kritérií a referencií bola za dodávateľa fakturovaných služieb vybratá spoločnosť
AK Fusion s.r.o. Uviedol len všeobecnú odpoveď, že kontakt vznikol cez odporúčanie pred 2 – 3
rokmi. Aké konkrétne pozitíva, záruky, odporúčania boli z jeho strany pri výbere dodávateľa zohľadnené
neuviedol. Bližšie nešpecifikoval, kto mu odporúčanie dal a na základe akých skúseností (vyjadrenie
č.6/01232359/2020 zo dňa 11.02.2020). Výpoveď bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti AK

Fusion s.r.o. V. Henžela (zápisnica 102908259/2019 zo dňa 17.12.2019) správca dane vyhodnotil ako
nedostatočnú, nevierohodnú. Jeho tvrdenia, že kosenie trávnatých pozemkov v Oščadnici (faktúra č.
20190531) a prečistenie odpadového potrubia 310 sifónov a 140 WC v Hoteli Tatra Golf Veľká Lomnica
(faktúra č. 20190531/1) vykonali živnostníci so svojím náradím, zostali tvrdeniami nepodloženými.
Na mieste výkonu zákaziek bol podľa jeho vyjadrenia iba na začiatku a na konci. Neobjasnil odkiaľ

živnostníci pochádzali, koľkí práce na jednotlivých zákazkách vykonávali, kedy boli práce začaté a
ukončené a to ani napriek tomu, že mu správca dane otázky s takýmto obsahom položil. Uvedený
stav svedčí o tom, že A. B. ako konateľ spoločnosti, ktorá mala služby dodať nemal potrebné vedomosti
o spôsobe ich vykonania a dĺžke ich trvania. Pri službách prečisťovania odpadového hospodárstva
uviedol, že práce trvali asi tri mesiace, čo však nezodpovedá predloženej listinnej dokumentácii,

keď objednávka od WALKER, spol. s r.o. je zadaná 26.04.2019 a k odovzdaniu služieb malo dôjsť
podľa preberacieho protokolu 31.05.2019. Ani samotný žalobca v odpovedi č. 6/01232359/2020 zo
dňa 11.02.2020 na výzvu správcu dane č. 100229830/2020 neobjasnil, akým spôsobom bol
zabezpečený pohyb osôb vykonávajúcich predmetné služby v areáli rezortu TATRA Golf Veľká
Lomnica a v bytoch, ktorých je vlastníkom. Vo výzve bol správcom dane vyzvaný o uvedenie mien

a adries osôb, ktoré prišli do styku s osobami pracujúcimi za AK Fusion s.r.o. pri riadení prevádzky
rekreačného areálu a dotknutých bytov, prípadne o predloženie evidencie osôb, ktoré sa v areáli
pohybujú ako osoby pracujúce, resp. poskytujúce služby. Žalobca v tejto veci nepodal správcovi dane
žiadne konkrétne informácie. Uviedol len, že mená osôb, ktoré práce vykonali za AK Fusion s.r.o., kde
boli ubytovaní, evidencia ich pohybu a pobytov mu nie sú známe, tieto údaje štandardne neeviduje.

Správca dane k uvedenému konštatoval, že logicky je možné očakávať, že by daňový subjekt mohol
takýmito informáciami disponovať, resp. si ich mohol obstarať, nakoľko ako vlastník nehnuteľností a
objednávateľ služieb musel zadať informácie a pokyny predovšetkým nájomcovi apartmánových bytov
spoločnosti LUBIA s.r.o., resp. správcovi bytov spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a ich príslušnýmzamestnancom ohľadom dodávaných služieb a s tým spojenou povinnosťou sprístupniť byt na údržbu
a prevziať byt v poriadku po ukončení služby. Bolo teda oprávnené očakávať, že pokiaľ sa tak
dialo, konkrétne osoby zodpovedné za nájomcu LUBIA s.r.o., resp. za správcu REVO TATRY, s.r.o.

by mali mať vedomosti o osobách, priebehu a spôsobe vykonávania služieb v apartmanových bytoch
a v danej veci mohli podať vierohodné informácie. Odvolávajúci sa predmetnú úvahu a hodnotenie
správcu dane nevzal počas daňovej kontroly a vyrubovacieho konania do úvahy, a nenavrhol správcovi
dane aké dôkazy, by mal správca dane pre potvrdenie veci vykonať a aké konkrétne osoby vypočuť.
Údaje z účtovnej závierky spoločnosti AK Fusion s.r.o. za rok 2018 (register účtovných závierok) potvrdili

výpoveď bývalého konateľa V. Henžela vo veci, že menovaná spoločnosť nemala žiadny majetok ani
zamestnancov. Účtovné prípady s odberateľom WALKER, spol. s r.o. a so živnostníkmi sa v účtovníctve
spoločnosti AK Fusion s.r.o. správcovi dane nepodarilo overiť. Výzva č. 100148768/2020 zo dňa
14.01.2020 na predloženie účtovných a daňových dokladov a evidencií zaslaná na adresu sídla AK
Fusion, s.r.o. a na vedomie novému konateľovi F. G. sa správcovi dane vrátila neprevzatá adresátom
v odbernej lehote. F. G. výzvu prevzal, avšak na výzvu nereagoval, a žiadnym spôsobom predloženie

dokladov správcovi dane nezaistil. Bývalý konateľ V. Henžel faktúry od živnostníkov správcovi dane
dodatočne nedoložil. Tak tvrdenie, že dodávateľom spoločnosti AK Fusion s.r.o. boli živnostníci, zostalo
tvrdením nepreukázaným. V podanom kontrolnom výkaze spoločnosť AK Fusion s.r.o. za zdaňovacie
obdobie máj 2019 sporné faktúry pre odberateľa WALKER, spol. s r.o. nedeklaruje (úradný záznam
č. 101742143/2020 zo dňa 13.11.2020). Správca dane sa zaoberal aj ďalšími zisteniami ohľadom

spoločnosti AK Fusion s.r.o.. Spoločnosť sa na sídle podľa výpisu z OR nenachádzala. Nebola súčinná
so správcom dane ani pri výkone daňových kontrol DPH za zdaňovacie obdobie apríl 2019 a jún 2019,
ktoré boli u nej vykonávané (úradný záznam č. 101742283/2020). Bankový výpis z bankového účtu
spoločnosti AK Fusion s.r.o. č. účtu F. (úradný záznam č. 102301384/2019 zo dňa 04.10.2020),
preukazuje, že od spoločnosti WALKER, spol. s r. o. boli pripísané na účet kreditné platby nasledovne

dňa 26.06.2019 suma 30 000 EUR a 7 620 EUR, dňa 02.07.2019 suma 15 206,88 EUR. Tie však boli
v nasledujúce dni vyberané z účtu v hotovosti (dňa 27.06.2019 suma 11 000 EUR, 28.06.2019 suma
5000 EUR, dňa 01.07.2019 suma 15 000 EUR, dňa 02.07.2019 suma 5 000 EUR, 03.07.2019 suma
10 000 EUR, 08.07.2019 suma 5 000 EUR). Na bankovom účte neboli zaznamenané v období od
01.05.2019 do 30.09.2019 kreditné platby od iných odberateľov a debetné platby, na ktoré by bolo

možné nahliadať ako na platby z obchodného styku s dodávateľmi. Tiež tam nie sú zaznamenané platby,
ktorébysvedčiliobežnejprevádzkovejčinnostispoločnosti,akonapr.platbyzatelefón,nájomné, platby
voči inštitúciám. Preverované finančné stavy na bankovom účte spoločnosti v sledovanom období
nepotvrdili, že by sa jednalo o spoločnosť stabilnú s potrebným finančným zabezpečením na riadne
vykonávanie podnikateľskej činnosti.

68. Zhrňujúc uvedené v žalobou napadnutých rozhodnutiach daňové orgány tvrdili, že žalobca ani jeho
dodávateľ AK Fusion s.r.o. neidentifikovali konkrétne osoby, ktoré mali služby vykonať, hoci zadávania
prác a ich preberania sa podľa tvrdení konateľov obidvoch spoločností zúčastnili konatelia osobne.
Obchody zhodne preukazovali len predložením faktúr spolu s objednávkami, preberacími protokolmi,

úhradou faktúr. Fotodokumentácia predložená žalobcom nepreukazovala zásadné skutočnosti a to, aké
osoby mali služby vykonať a v akom rozsahu. Konatelia oboch spoločností (žalobcu aj dodávateľa) sa
vyjadrovali len všeobecne, resp. v prípade žalobcu sa vyjadriť nevedeli. Bývalý konateľ dodávateľskej
spoločnosti uviedol, že práce mali vykonať živnostníci používajúc vlastnú techniku, neuviedol však ani
ich počet na jednotlivých zákazkách, ani ich nijako neidentifikoval, bližšie informácie ohľadom týchto

osôb a ich materiálno-technického vybavenia zostali tvrdeniami nepodloženými. Žalobca neobjasnil,
akým spôsobom bol zabezpečený pohyb osôb vykonávajúcich predmetné služby v areáli a v bytoch
vo vlastníctve žalobcu, neuviedol mená a adresy osôb, ktoré prišli do styku s osobami pracujúcimi
za AK Fusion s.r.o. Informácie k preverovanej veci nevedela poskytnúť ani spoločnosť LUBIA s.r.o.,
ktorá mala byty v prenájme a v rezorte poskytovala komplexné služby vlastníkom bytov. Podľa

názoru správneho súdu je rozumné očakávať, že žalobca by mal disponovať informáciami o osobách
vykonávajúcich čistenie potrubí v apartmánových domoch, resp. si ich mohol obstarať, nakoľko ako
vlastník nehnuteľností a objednávateľ služieb musel zadať informácie a pokyny predovšetkým nájomcovi
apartmánových bytov spoločnosti LUBIA s.r.o. resp. správcovi bytov spoločnosti REVO TATRY, s.r.o. a
ich príslušným zamestnancom ohľadom dodávaných služieb a s tým spojenou povinnosťou sprístupniť

byt na údržbu a prevziať byt v poriadku po ukončení služby.

69.Nazákladeskutkovýchzistení,(ktoréneboližalobcomvyvrátené),boldôvodnýzáveronepreukázaní
reálnej existencie fakturovaných plnení, t.j.dodaní deklarovaných služieb žalobcovi v zmysle faktúrvystavených deklarovanými dodávateľmi AK FUSION s.r.o. Pokiaľ si daňový subjekt WALKER, spol. s
r.o. ako odberateľ uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty pri deklarovaných dodávkach služieb
od označeného dodávateľa AK Fusion s.r.o. bol povinný preukázať skutočnú realizáciu služieb touto

spoločnosťou, nakoľko skutočnosti vymedzené v § 49 ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) zákona o
DPH tvoria dôkazné bremeno daňového subjektu.

70. Žalobca neuviedol také dôvody (argumentáciu), ktoré by preukazovali, že skutkové a právne
posúdenie veci žalovaným (ako aj správcom dane) bolo vykonané v rozpore s obsahom hodnotených

listín, výpoveďami osôb, resp. s obsahom na vec sa vzťahujúcich administratívnych spisov alebo
v rozpore so zásadami logického uvažovania. Nemožno teda z dôvodov uvedených v správnej
žalobe konštatovať, že žalovaný, resp. správca dane dospeli k nesprávnym skutkovým a následne k
nesprávnym právnym záverom.

71. Správny súd konštatuje, že z dôkazov produkovaných žalobcom nevyplýva existencia materiálneho

plnenia, a preto správca dane i žalovaný mohli uzavrieť, že daňovému subjektu - žalobcovi tovar alebo
služby neboli nikdy dodané. Daňový subjekt preukazne nebol súčasťou reálnych plnení, z ktorých si
uplatňoval odpočet dane, preto daňové orgány na takéto plnenia neprihliadali a daňovému subjektu
dôvodne odopreli vrátenie príslušnej DPH uplatnenej z dodávateľských (prijatých) faktúr.

72. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe namietal, že správca dane pri dokazovaní nepostupoval podľa
ustanovení Daňového poriadku (s poukazom na § 3 ods. 12 a 6 a § 24 Daňového poriadku) a
nepostupoval v úzkej súčinnosti so žalobcom správny súd uvádza, že uvedená námietka nie je
dôvodná. Z obsahu administratívneho spisu má správny súd za preukázané, že správca dane informoval
žalobcu o všetkých úkonoch vykonaných počas daňovej kontroly i v daňovom konaní a opakovane ho

vyzýval na predloženie dokladov, ktorými by žalobca osvedčil svoje tvrdenia. Vo výzvach zrozumiteľne
pomenoval pochybnosti, ktoré mal vo vzťahu k reálnemu dodaniu služieb od dodávateľa žalobcu, ako
aj k následnému dodaniu deklarovaných služieb, konkretizoval a špecifikoval, v čom vidí neúplnosť
predložených dôkazov, prípadne nejasnosti. Žalovaný dôvodne konštatoval, že žalobca nepredložil
žiadne nové dôkazy a dôkazy, ktoré boli predložené, nie sú dostatočnými pre preukázanie reálneho

dodania sporných plnení žalobcovi zo strany deklarovaného dodávateľa.

73. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia
žalovaného, v spojení s rozhodnutím správcu dane i postupu, ktorý ich vydaniu predchádzal viažuc
názorom Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 4Sfk/17/2025 zo dňa 21.

mája 2025, z dôvodov nezákonnosti uplatnených žalobcom dospel k záveru, že žaloba nebola dôvodná,
a preto predmetnú správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol.

74. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého
správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne

vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca konaní
nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal. Správny súd nezistil podmienky pre
priznanie práva na náhradu trov konania žalovanému v zmysle § 168 SSP a žalovaný si právo na
náhradu trov konania ani neuplatnil.

75. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo
rozhodnuté v jeho neprospech (§ 442 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu

v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal (§ 444 ods. 1 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil
zákon tým, že
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a
nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,

e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,
f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,
h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvodkasačnejsťažnostiuvedenývyššiepodpísm.g)aži)savymedzítak,žesťažovateľuvedieprávne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania
pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť:
a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi
doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov
podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí

byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná,
alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden

rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie
podania na trovy toho, kto podanie urobil.